Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123370088
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123370088.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina
proti žalovanému: Kooperatíva, poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO:00 585 441, o zaplatenie 685,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 685,21 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 685,21 eur od 22.05.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.

zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 05.12.2023,domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť celkom sumu 685,21 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 685,21 eur od 22.05.2023 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2022 došlo v P. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Štefan Horváth, (ďalej

len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy
odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 10.01.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné
motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 10.01.2023 do 10.02.2023 po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise, až do dokončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou,
po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom

disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom
náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného
vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 25.02.2023 na sumu 1534,13
eur s DPH za 32 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na

náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu
voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.02.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1534,13 eur s DPH,ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 09.05.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 848,92 eur . Žalovaný postupoval

v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne

legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa
žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,
ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 19.05.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.05.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného

plnenia. Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 22.05.2023 do zaplatenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva

zachovaný,zmenilasalenosobaoprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Dlžníkom
v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok KS v Žiline zo dňa 27.03.2020,
sp. zn. 8Co/24/2020-133, zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, zo dňa 25.09.2019 sp. zn.
13Cob/49/2019 zodňa30.05.2019,sp.zn.9Co/300/2018,uznesenieKSvBratislavezodňa17.01.2018,

sp. zn. 3Cob/220/2017). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal
do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou

udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu

prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné,

vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú
skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok KS
Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený

si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok OS Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.
zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie
KS v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom
nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme na právny názor a závery ÚS SR

vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol
zrušený rozsudok NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení
predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil ÚS SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu kvýkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým
spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3.Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.08.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 14Up/892/2023, ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 685,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 685,21 eur od 22.05.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať
odpor. Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a
vec bola postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore uviedol skutkové okolnosti, ktoré uviedol aj žalobca v žalobe. Nepoprel úhradu
sumy, ktorú uhradil žalovanému. Žalovaný má za to, že v časti rovnajúcej sa sume 685,21 eur sa
nejedná o účelne, nevyhnutne a dôvodné vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla. Podľa
žalobcu nájom náhradného vozidla poškodeným mal trvať v období od 10.01.2023 do 10.02.2023,
t. j. 32 dní, na základe čoho aj žalobca vystavil poškodenému predmetnú faktúru za nájom na sumu
1 534,13 eur s DPH. Vyššie uvedená doba nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného od

10.01.2023 do 10.02.2023 v celkovom rozsahu 32 dní vyplýva aj z niektorých listinných dôkazov
doložených žalobcom k jeho návrhu, t. j. konkrétne z nájomnej zmluvy, ako aj čestného prehlásenia
poškodeného zo dňa 10.02.2023 či z predmetnej faktúry za nájom. Žalovaný však neuznáva náklady na
prenájom náhradného vozidla vo výške 658,00 eur pretože má za to, že oprava poškodeného vozidla
bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v rozsahu 16 dní. Preto žalobcovi ako právnemu nástupcovi

poškodeného nepriznal a neposkytol poistné plnenie v sume 658,00 eur. Vznáša pochybnosti z hľadiska
celkovej doby opravy poškodeného vozidla v počte 32 dní aj z toho dôvodu, že z nájomnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla
už pri jej uzatváraní dňa 10.01.2023 bola dopredu určená na obdobie od 10.01.2023 do 10.02.2023.
V zmysle vyššie uvedeného preto žalovaný v prvom rade spochybňuje skutočnosť, že žalobca a

poškodený mohli už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy presne vedieť časový úsek, v ktorom sa oprava
poškodeného vozidla bude vykonávať, t. j. že v tomto prípade bude oprava poškodeného vozidla trvať
v rozsahu 32 dní. Poukázal na rozhodnutie KS Žiline k vyššie uvedenému napr. v rozsudku zo dňa
22.06.2023, spis. zn. 14Cob/93/2022 Žalovaný sa tak naďalej pridržiava vyjadrenia likvidátora v zmysle
jeho Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.05.2023, podľa ktorého bola poškodenému priznaná

náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla v rozsahu 16 dní . Ďalej poukazuje aj na to, že
v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.03.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné
plnenie vo výške 19,51 eur z titulu rozdielu technických hodnôt, ako ani poistné plnenie vo výške 7,70
eur z titulu zníženia 0,01 eur/za 1 km. Uviedol, že sa uhrádza skutočná škoda ( § 442 OZ, rozhodnutie
KS Bratislava zo dňa 20.04.2021, spis. zn. 14Co/35/2018).Je teda zrejmé, že od žalovaný je ako

poisťovateľ povinný uhradiť poškodenému resp. jeho právnemu nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá
spočíva v majetkových hodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného
vozidla. Z uvedeného dôvodu preto bolo v tomto prípade potrebné zohľadniť aj regulárne odpočítané
opotrebenie, t. j. rozdiel technických hodnôt poškodeného vozidla pred apo najazdení príslušného počtu
km a paušálne opotrebenie, o ktoré boli pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním vozidlom

ušetrené vlastné motorové vozidlo poškodeného. Žalovaný za to, že žalobcom uplatňované náklady
za prenájom náhradného vozidla v rozsahu 16 dní, ako ani rozdiel technických hodnôt poškodeného
vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne opotrebenie, o ktoré bolo pri najazdenom
počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné motorové vozidlo poškodeného, nemožno
považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla.

Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňuje ani nebagatelizuje, že poškodený je v dôsledku škodovej
udalosti obmedzení v užívaní jeho vlastníckeho práva k poškodenému vozidlu, avšak taktiež dáva do
pozornosti, že ani jemu nemôže byť na škodu subjektívny postoj poškodeného, t. j. aj poškodený je
pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti vrátane zabezpečovania prenájmu náhradného vozidla
povinný konať s náležitou starostlivosťou tak, aby žalovanému nespôsobil škodu. V opačnom prípad

totiž (t. j. ak by poškodený v súvislosti s odstraňovaním následkov škodovej udalosti žalovanému
spôsobil škodu) tak možno podľa názoru žalovaného uvažovať aj o neprimeranom zásahu do jeho
majetkových práv zo strany poškodeného. Poukázal na § 415 OZ (tzv. generálna prevencia ,ktorá )
prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie,
ktorého protiprávnosť sa posudzuje.. K povinnosti rešpektovať vyššie uvedenú zásadu neminem laedere

vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka zo strany poškodeného v skutkovo podobných prípadoch
týkajúcich sa nevyplatenia celej sumy poistného plnenia zo strany poisťovne škodcu sa vyjadril napr.
aj KS v Bratislave v jeho rozsudku zo dňa 09.02.2023, so spis. zn. 4Cob/17/2021. Poškodený je v
súvislostisozabezpečovaním prenájmunáhradnéhovozidlapovinnýpočínaťsitak,abysvojímkonanímneporušoval zásadu neminem laedere zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníkaI. Inak povedané, aj
keď teda náklady vynaložené poškodeným na prenájom náhradného vozidla v súvislosti s opravou jeho
poškodenéhovozidlamubolivdôsledkuškodovejudalostivnútené,taktoneznamená,žepoškodenýnie

je povinný počínať si tak, aby pri zabezpečovaní prenájmu náhradného vozidla žalovanému nespôsobil
škodu. Žalovaný má preto za to, že poškodený v tomto prípade nekonal v súlade so zásadou neminem
laedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko už pri samotnom uzatváraní nájomnej
zmluvy so žalobcom bola vopred dohodnutá neprimeraná doba opravy poškodeného vozidla až v
rozsahu 32 dní. V súvislosti s vyššie uvedeným podporne poukázať napr. aj na rozsudok NS ČR zo dňa

11.10.2006, spis. zn. 25 Cdo 1369/2006.Žalovaný má za to, že pri odstraňovaní následkov škodovej
(poistnej) udalosti je potrebné zohľadňovať nielen to, že poškodený je v dôsledku konania škodcu
obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré bolo v dôsledku škodovej
udalosti poškodené, ale taktiež je potrebné pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti zohľadňovať
a rešpektovať aj majetkové (vlastnícke) práva toho subjektu (t. j. v tomto prípade žalovaného), voči
ktorému poškodený (resp. jeho právny nástupca) uplatňuje svoj nárok na náhradu škody. V súvislosti

so zabezpečovaním odstraňovania následkov škodovej udalosti aj v podobe prenájmu náhradného
vozidla nemôže poškodený konať v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou zakotvenou v ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka takým spôsobom, aby dochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu
majetkových práv žalovaného. Preto vzhľadom na uplatnený rozsahu doby prenájmu náhradného
vozidla odôvodnene vznáša pochybnosti o tom, či poškodený už pri zmluvnom dojednávaní prenájmu

náhradného vozidla so žalobcom v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka
konal a zachoval taký stupeň pozornosti, ktorý po ňom vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu
bolo možné rozumne požadovať a na základe ktorého by holo z objektívneho hľadiska možné zabrániť
alebo aspoň v čo najväčšej možnej miere obmedziť riziko vzniku škody na majetku žalovaného. V
súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania žalobca poukázal na relevantnú judikatúru ústavného súdu

v tejto veci. K tomu uviedol, že vyššie citovaný nález ústavného súdu, na ktorý sa v jeho návrhu odvoláva
ajžalobca,evokuje,žeústavnýsúdponechaldefinitívneposúdenieotázky,odkedymápoškodenýnárok
na úroky z omeškania z nevyplatenej časti poistného plnenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
aj ako „najvyšší súd"), pričom ústavný súd zároveň vyslovil požiadavku, že najvyšší súd je pri posúdení
tejto otázky povinný postupovať tak, aby bol zabezpečení plný efifet utile smernice .Poukázal na právny

názor KS v Bratislave, vyslovený v jeho rozsudku zo dňa 09.02.2023, so spis. zn. 4Cob/l 17/2021, z
ktorého výslovne vyplýva, že nárok na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti poistného
plnenia bez ohľadu na to, od akého okamihu má poškodený na tieto úroky z omeškania nárok, možno vo
všeobecnosti považovať za sankciu pre poisťovne v prípadoch, kedy poisťovne nesprávne posúdia, že
poškodený nemá nárok na poistné plnenie v celom rozsahu (resp. že poškodený má nárok na poistné

plnenie len v krátenej časti).Preto má žalovaný za to, že žalobca v tomto prípade nemá nárok na úroky z
omeškaniazožalovanejistinyatopredovšetkýmztohodôvodu,žepovažujesamotnýnárokuplatňovaný
žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 685,21 eur za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.
Žalovaný v tomto prípade správne posúdil, že žalobca ako právny nástupca poškodeného nemá nárok
na poistné plnenie v pomernej časti rovnajúcej sa sume 685,21 eur. Napokon taktiež pripomína, že

vo svetle aktuálnej judikatúry ústavného súdu podľa jeho názoru sporným naďalej ostáva aj ustálenie
okamihu, od kedy by žalobca vlastne mal mať v skutkovo rovnakých resp. obdobných prípadoch nárok
na úroky z omeškania zo žalovanej istiny. Považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú.
5.Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje
za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani

právnomstaveajeprodukovanálenvúmyslevyhnúťsaaoddialiťplneniesplatnejpohľadávky.Žalovaný
opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na
rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno
považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom
uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo

rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaný
v odpore okrem iného namieta, že nájomná zmluva zo dňa 10.01.2023 bola uzatvorená na vopred
dojednaný čas do 10.02.2023, čím spochybňuje účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla,
keďže poškodený nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené. Vo vzťahu k
týmto námietkam žalovaného uviedol, že, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu,

pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia,
ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by
nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v
rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému nazáklade ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje
pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal.
V ďalšom je potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko

oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišné,
preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení
nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v
zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom
dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi

ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného
pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia
jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom
neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy
takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej

zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške
nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude
poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho
sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať

náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Pre posúdenie nutnosti a
účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si
musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých
z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo

poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poukazuje na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní

svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie
do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený
z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvania nájmu predstavuje je z žalobcu pohľadu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom
mámezato,žetakýtopostupnemožnoakceptovať.VtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutiaKS Žiline

zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Žalovaným
uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne
určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil, pričom tento rozsah je
navyše v rozpore s jeho procesnou obranou obsiahnutou v odpore. Žalovaný síce uviedol, že poskytol
plnenie a uznal náklady na prenájom náhradného vozidla v rozsahu 16 dní, vyplatené poistné plnenie

však predstavuje náklady na prenájom náhradného vozidla za obdobie 18 dní, krátené o odpočet
prevádzkových nákladov. V súvislosti s trvaním samotnej opravy poukazuje na to, že poškodený
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto
jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie
náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka

opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných
dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré
nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor
poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v
užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania

nevyhnutný. V konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo
v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému
bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje
motorové vozidlo. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy,
neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a

namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci
nároku poškodeného. Poukazuje na závery konštatované v rozhodnutí KS v Žiline zo dňa 25.07.2019,
sp. zn.: 14Cob/55/2019 a zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018. Zdôraznil, že poškodený si
riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škodyv súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom,
že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje
vozidlo opraviť v autoservise I. R., J.. J. S..Z.., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne

autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere
očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Z judikatúry vyplýva,
že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy
poškodeného vozidla (rozsudok OS Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený

v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného
vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o
možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu
bolo opravené vozidlo vydané autoservisom . V tomto prípade bol poškodený okamžite po vystavení
krycieho listu dňa 10.02.2023 informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si aj v
uvedený deň vyzdvihol. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v

čase od 10.01.2023 do 10.02.2023, t.j. 32 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených
dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto
škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany
žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva

práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo
a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca
dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za

ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený
dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho
neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo
najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne
zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne

obmedzujúcim stavom pre poškodeného .Z oznámenia o poistnom plnení a z odporu takisto vyplýva, že
žalovaný krátil poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla
vo výške 7,70 eur a 19,51 eur. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými
dôkazmi, vzhľadom k čomu je uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie
žalovaného. Navyše náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla,

by podľa jeho názoru mohli byť len náklady na PHM, tieto však poškodený znášal sám a neboli súčasťou
fakturovaného nájomného. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je súčasťou
skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou.
Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových
dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená

porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu.
Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné
prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. Vo vzťahu k uvedenému okrem toho
poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalovaného poukazujúcu na ochranu jeho práv a porušenie zásady „neminem laedere“,

jedná sa len o všeobecné domnienky spochybňujúce nárok žalobcu resp. poškodeného. Poškodený
v momente vzniku prenájmu náhradného vozidla postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne
odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia
žalovaným. Nesúhlasí preto s právnym názorom žalovaného, že by poškodený svojím konaním

akýmkoľvekspôsobomporušilaleboohrozilmajetkovéprávažalovaného.Ohľadomuplatnenéhonároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukazuje na judikatúru označenú v jeho žalobe a
doplňa, že v nadväznosti na prijaté rozhodnutia ÚS SR sa aj NS SR odklonil od doterajšej rozhodovacej
praxe.(napr.uznesenieNSSRsp.zn.3Obdo/27/2021zodňa23.02.2022,alebo sp.zn.1Cdo/225/2021
zo dňa 27.04.2022). Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného

krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z
omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. Zotrval na žalobe.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2023 uviedol, že zmluva o nájme č. 26/2023 zo
dňa 10.01.2023 (ďalej aj ako „zmluva o nájme“), resp. metodika uzatvárania tohto typu zmlúv ako juaj žalobca popisuje v jeho replike podľa názoru žalovaného vytvára určité pochybnosti v súvislosti
s celkovou dobou trvania nájmu náhradného vozidla. Navyše možno v tejto súvislosti aj podotknúť,
či vôbec samotnú nájomnú zmluvu možno považovať za platne uzatvorenú, nakoľko ako vyplýva zo

samotného vyjadrenia žalobcu, pri podpise nájomnej zmluvy je len určené, od kedy nájom náhradného
vozidla má začať, pričom dátum ukončenia nájmu náhradného vozidla má byť do nájomnej zmluvy
vložený až dodatočne. Podľa názoru žalovaného preto možno uvažovať aj o tom, že nájomnú zmluvu
medzi poškodeným a žalobcom nemožno považovať za platne uzatvorenú, nakoľko ako vyplýva aj z
repliky žalobcu, pri jej podpise nie je presne vymedzená doba trvania nájmu náhradného vozidla, resp.

nie je v nej v čase jej podpisu uvedené, či sa jedná o nájom na dobu určitú alebo o nájom na dobu
neurčitú. Možno tak uvažovať o tom, že nájomná zmluva medzi poškodeným a žalobcom je absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo z
dôvodu jej rozporu s ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase podpisu tejto nájomnej zmluvy
nie je určená doba nájmu. Žalovaný napokon v tejto súvislosti dodáva, že túto absolútne neplatnosť
nájomnej zmluvy nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím

vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Dodal, že nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, že dobu trvania
nájomného pomeru viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť,
z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto
dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť
nastane. Vyššie uvedená argumentácia žalobcu je z hľadiska posúdenia platnosti uzatvorenia zmluvy

o nájme náhradného vozidla bezpredmetná, nakoľko v súčasnosti platná a účinná právna úprava
neumožňuje uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu určitú takým spôsobom, že v čase jej uzatvorenia na
dobu určitú je len uvedené, od kedy nájom začína, pričom kedy sa nájom končí, má byť v nájomnej
zmluve vymedzené až dodatočne po jej podpise. V prípade ak doba trvania nájmu nie je v nájomnej
zmluve vymedzená časovým úsekom jej trvania, ale je viazaná na konkrétnym dátumom neurčiteľnú,

avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer
končí, tak takáto objektívne zistiteľná skutočnosť z ktorej možno zistiť, kedy sa nájomný pomer končí,
musí byť v nájomnej zmluve vždy exaktne vymedzená. V danom prípade poškodený a žalobca v zmluve
o nájme náhradného vozidla výslovne nevymedzili, na základe akej objektívne zistiteľnej skutočnosti
sa má nájomný pomer skončiť, ale podľa argumentácie žalobcu uvedenej v jeho replike sa poškodený

a žalobca pri uzatváraní zmluvy o nájme náhradného vozidla výslovne dohodli len na tom, od kedy
nájom náhradného vozidla začína. Zmluvné strany pri uzatváraní nájomnej zmluvy zamýšľali, že doba
nájmu náhradného vozidla mala byť v nájomnej zmluve vymedzená časovým úsekom, a nie viazaná
na objektívne zistiteľnú skutočnosť, pričom v čase uzatvorenia tejto nájomnej zmluvy bolo len určené,
kedy nájom náhradného vozidla začína. Z tohto hľadiska preto možno považovať argumentáciu žalobcu

za irelevantnú. Na platné uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je postačujúce len vymedzenie predmetu
nájmu a výšky nájomného, ale aj doby trvania nájmu. V súvislosti s krátením poistného plnenia z dôvodu
neprimeraných nákladov na prenájom náhradného vozidla poukázal na skutočnosť, že poškodený v
Dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2023 (ďalej aj ako
„Dotazník“) žalovanému neuviedol, že či je držiteľom viacerých motorových vozidiel a v prípade ak

áno, aký je dôvod nevyužitia ďalšieho vozidla resp. ďalších vozidiel. Vyššie uvedená skutočnosť preto
svojim spôsobom celkovo spochybňuje účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla nakoľko
poškodený v predmetnom dotazníku neuviedol, či nie je držiteľom ďalšieho motorového vozidla resp.
motorových vozidiel, ktoré mohol počas obdobia opravy poškodeného vozidla užívať namiesto prenájmu
náhradného vozidla. Ďalej uviedol, že vo faktúre za opravu poškodeného vozidla č. XXXXXXXXX zo dňa

10.02.2023 taktiež nie je uvedený bližší rozpis prác na poškodenom vozidle, t. j. akú dobu vlastne oprava
poškodeného vozidla celkovo trvala. Žalovaný preto predmetnú faktúru za opravu poškodeného vozidla
považuje z hľadiska preukázania celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla za nepreskúmateľnú. V
danom prípade nie je celkom možné dobre posúdiť, či celková doba opravy poškodeného vozidla bola
primeraná dĺžke obdobia, počas ktorého sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise. Uvedené je

podstatné aj z hľadiska posúdenia účelnosti, nevyhnutnosti a dôvodnosti prenájmu náhradného vozidla
v rozsahu 32 dní uplatňovanom žalobcom. Je toho názoru, že celková doba počas ktorej sa poškodené
vozidlo nachádza v príslušnom autoservise nemôže byť v hrubom nepomere s časovým úsekom, ktorý
bol potrebný na opravu poškodeného vozidla. Podľa názoru žalovaného tak v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z

dôvodu,žepoškodenévozidlosanachádzalovpríslušnomautoserviseneprimeranedlhúdobuzdôvodu
existencie objektívnych skutočností na strane príslušného autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie
náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod., ktoré vo svojej replike uvádza aj žalobca. V
tejto súvislosti dodáva, že napriek tomu, že žalobca doposiaľ nepreukázal, koľko mala samotná opravapoškodeného vozidla vlastne trvať, tak žalovaný priznal poškodenému náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla za 16 dní. Poukazuje aj na zásadu spravodlivého usporiadania občianskoprávnych
vzťahov a jej prípadnú aplikáciu zo strany súdu v tomto konaní. V súvislosti s krátením poistného plnenia

vo výške 19,51 eur z titulu rozdielu technických hodnôt ako ani poistné plnenie vo výške 7,70 eur z
titulu zníženia 0,01eur /za 1 km odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v jeho odpore, v zmysle ktorej
sa v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza skutočná škoda. Žalobu považuje za
celom rozsahu za nedôvodnú.
7. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 14.12.2023 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na

argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odporu. Má za to, že trvanie nájmu je v danom prípade plne
dôvodné do momentu ukončenia opravy a súčasne vystavenia krycieho listu žalovaným dňa 10.02.2023.
V spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať
náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom
žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového
konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Zastáva

názor, že v prejednávanej veci je privilegovaná poisťovňa - žalovaný, vo vzťahu ku ktorému bol
poškodený spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových
vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou
vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej

poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu.
Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu
škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom
autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v
plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a

to práve doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie
opravy a protiplnením. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o údajnej absolútnej neplatnosti nájomnej
zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok a v tomto smere poukazuje na svoju argumentáciu v
písomných podaniach. Žalovaným rozporované skutočnosti sú bez významu pre posúdenie platnosti
zmluvy. Navyše žalovaný žalobcovi na základe uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky

bez akýchkoľvek pochybností čiastočne plnil, vzhľadom k čomu je jeho procesná obrana v rozpore
so spôsobom jeho šetrenia poistnej udalosti. Námietky žalovaného v súvislosti s pochybnosťami o
účelnostianevyhnutnostinájmunáhradnéhovozidlapovažujezaúčelovéabezpredmetné.Dotazníkpre
poškodeného, na ktorý sa žalovaný odvoláva, je len interným dokumentom poisťovne a skutočnosť, že
samotný poškodený v ňom nevyplnil informácie o prípadnom vlastníctve iných vozidiel nezakladá záver

o tom, že náhradné vozidlo nepotreboval. Poukazuje na čestné prehlásenie poškodeného priložené
k návrhu na vydanie platobného rozkazu, v ktorom poškodený výslovne deklaroval, že náhradné
vozidlo si prenajal, nakoľko počas opravy nemal k dispozícii iné motorové vozidlo . Pokiaľ ide o rozsah
trvania opravy poškodeného motorového vozidla Peugeot 508, argumentáciu žalovaného považuje
za neprijateľnú. Vzhľadom na bežný postup pri opravách motorových vozidiel je zrejmé a logické, že

poškodený nemá podrobné informácie o priebehu opravy a nemá tak nijakú možnosť ovplyvniť jej
trvanie alebo celkovú dĺžku. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania
náhradného motorového vozidla a nie je možné pričítať faktickú dĺžku trvania opravy vozidla na jeho
úkor. Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď na jednej strane namieta,
že mu nie je známy rozpis prác na poškodenom vozidle vykonaných počas opravy v autoservise

a akú dobu v skutočnosti opravy trvala, na druhej strane však fakturovanú čiastku autoservisu bez
akýchkoľveknámietokčipochybnostívcelomrozsahuuhradil.Rozporuježalovanýmuvedenétvrdeniao
neprimeranejdĺžkeopravyčinečinnostiautoservisuapoukazujenato,ženeexistuježiadnanormaalebo
predpis, ktorý by určoval ako dlho má byť oprava vykonávaná. Existuje iba výrobcami daná tarifikácia
pracovných úkonov v normohodinách, t.j. kvantifikátoroch, prostredníctvom ktorých sú definované

pracovnéúkony.Súčasnevšaknacelkovúdĺžkutrvaniaopravymajúvplyvďalšiefaktory,atovyťaženosť
servisu, dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť a dodanie náhradných dielov, technologické vybavenie
servisu a pod. Okrem toho poukazuje na to, že autoservis nemá nijakú zákonnú povinnosť vykonať
opravu v primeranom čase, resp. z ničoho nevyplýva aká doba je primeraná na vykonanie opravy a ktorú
je už nutné vyhodnotiť ako neprimerane dlhú. Žalovaný si určil ako primeranú dobu opravy práve dĺžku

v trvaní 16 dní, pričom uvedený rozsah z ničoho objektívne a preukázateľne nevyplýva.
8.Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa 07.02.2024uviedolkargumentáciižalobcu,že simáprotirečiť
a spochybňovať svoj vlastný postup, keď na jednej strane namieta, že mu nie je známy rozpis prác na
poškodenom vozidle vykonaných počas opravy v autoservise, a akú dobu v skutočnosti oprava trvala,na druhej strane však fakturovanú čiastku autoservisu bez akýchkoľvek námietok či pochybností v celom
rozsahu uhradil, že z faktúry za opravu poškodeného vozidla síce doba opravy poškodeného vozidla
nevyplýva,avšaktútoskutočnosťmožnonapokonvyvodiťzKalkulácieč.XXXXXXXXzodňa10.02.2023

vypracovanej príslušným autoservisom. Z tejto kalkulácie podľa názoru žalovaného vyplýva, že čistý
čas opravy poškodeného vozidla mal byť 5,7 hod. Žalovaný navyše následne príslušný autoservis aj
opakovane dopytoval o chronologický rozpis k oprave vozidla a vyjadrenie k dĺžke opravy, za účelom
posúdenia primeranosti doby počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise. Preto,
priznal poškodenému s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu a rozsah vykonaných prác primeranú

dobu prenájmu náhradného vozidla 26 dní. K argumentácii žalobcu k neprimeranej dĺžke opravy
či nečinnosti autoservisu, že neexistuje žiadna norma alebo predpis, ktorý by určoval ako dlho má
byť oprava vykonávaná, poukazuje na jeho argumentáciu v odpore týkajúcu sa zásady neminem
laedere, ako aj týkajúcu sa spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov. Opätovne uviedol,
že v zmysle zásady neminem laedere zakotvenej vust. § 415 Občianskeho zákonníka je podľa jeho
názoru príslušný autoservis v súvislosti s opravou poškodeného vozidla, ako aj samotný poškodený

v súvislosti s odstraňovaným následkov poistnej udalosti povinný počínať si tak, aby pri odstraňovaní
následkov poistnej udalosti nevznikali neodôvodnené, neúčelné a neprimerané náklady, ktoré by
mala poisťovňa z titulu povinného zmluvného poistenia poškodenému nahrádzať, čím podľa názoru
žalovaného dochádza k zmenšovaniu majetkovej sféry poisťovne v rozpore s ust. § 415 Občianskeho
zákonníka a neoprávneným zásahom do práva poisťovne na pokojné užívanie majetku zaručeného v

Dodatkovomprotokoleč.1kDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdzostranysubjektov
súkromného práva. Navyše posúdenie primeranosti doby nájmu náhradného vozidla úzko súvisí aj
s požiadavkou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov. Poukázal na rozhodnutie ÚS
ČR. V danom prípade je potrebné cez prizmu ust. § 415 Občianskeho zákonníka žalobcovi nepriznať
náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v dĺžke 16 dní ,ako to vyplýva z Oznámenia

žalovaného zo dňa 04.05.2023 a zabezpečiť tak ochranu základného práva žalovaného na pokojné
užívanie majetku zaručeného v Dodatkovom protokole č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a spravodlivé riešenie tohto sporu tykajúceho sa celkovej dĺžky náhradného vozidla.
Uviedol, že Dotazník ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2023 predstavuje relevantný
dokument za účelom posúdenia nároku poškodeného na náhradu nákladov za prenájom náhradného

vozidla. Je preto potrebné vziať do úvahy fakt, že poškodený v tomto dotazníku neuviedol, či je držiteľom
viacerých motorových vozidiel a dodal, že čestné prehlásenie samo o sebe nemožno podľa CSP na
rozdiel napr. od Správneho poriadku považovať za legitímny dôkazný prostriedok.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2024 uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom
žalovaného, ktorý je rozpore s povahou, účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Poukazuje na to, že dôvod
užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k
predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu
názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III.
ÚS 602/2022. Nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný,

by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej
žalobca apeluje. Poškodený svoje vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným
partnerom poisťovne a dôvodne sa tak spoliehal na to, že oprava jeho vozidla bude vykonaná riadne
a v primeranom čase. Poisťovňa je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla
poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá

sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla
poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní
opravy vozidla poškodeného. Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo
poskytnutím poistného plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému
objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Poškodený

užíval náhradné vozidlo po dobu 32 dní, t.j. od 10.01.2023 do 10.02.2023, v ktorý deň žalovaný vystavil
krycí list a doručil ho do dispozície autoservisu, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla následne poskytol len za 18 dní trvania nájomného vzťahu. O zmätočnosti obrany
žalovaného svedčí aj fakt, že podľa jeho tvrdenia vo vyjadrení z 08.02.2024 priznal poškodenému
primeranú dobu prenájmu 26 dní, zatiaľ čo v odpore zo dňa 22.08.2023 uviedol, že náklady považuje

za účelné v rozsahu 16 dní. Pritom podľa výšky poskytnutého plnenia je zrejmé, že žalovaný vyplatil
náklady na prenájom náhradného vozidla v rozsahu 18 dní. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal,
po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je
nutné tiež poukázať na skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jehozavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Poukazuje na to, že
dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v konaní rozporované. Samotnú
dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis

ako zmluvný partner žalovaného a autorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle vykonanie opravy,
poškodený tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná v čo najkratšom
možnom čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné povinnosti vo
vzťahu k žalovanému. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového
vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený

odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o
unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda
nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Poškodený je od momentu odovzdania
svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať,
pokiaľ mu ho autoservis nevydá, pričom nie je možné, aby svoje vozidlo po vykonaní jeho obhliadky v
autoservise ďalej využíval, resp. aby ho využíval napríklad po dobu prestojov na strane autoservisu, aby

odpadol dôvod prenájmu náhradného vozidla. Nakladanie s vozidlom poškodeného po vykonaní jeho
obhliadky by mohlo viesť napr. k vzniku ďalšej škody, resp. k rozporovaniu nákladov na opravu vozidla
zo strany poisťovne, ktorá by mohla tvrdiť, že škoda na vozidle nevznikla v čase dopravnej nehody,
ale v čase keď vozidlo po vykonaní obhliadky užíval poškodený, čo by poisťovňu viedlo ku kráteniu
poistného plnenia titulom vzniknutých nákladov na opravu vozidla poškodeného. Vzhľadom na uvedené

je nelogické a absurdné, aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval
okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v
autoserviseajsamotnúdobu,poktorúbolovozidlopoškodenéhoopravované,t.j.konkrétnyčas,poktorý
autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného. Konkrétny počet dní, po ktoré autoservis vykonával
práce na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní

vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený
poškodený užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom. Nedôvodnosť obrany
žalovanej potvrdzujú i viaceré právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy
odmietlipričítaťpoškodenému„nečinnosť“autoservisualebovykonávaťdokazovanieohľadomsamotnej
dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom

náhradného vozidla bola výhradne doba, po ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo
nachádzajúce sa v autoservise. Poukázal na rozhodnutia okresných súdov a závery odvolacích súdov,
v zmysle ktorých je opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla doba do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia

výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V tomto
smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415
OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala).
V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v

období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné
pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu (napr. servisu). V
danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda
na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu
primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej

praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady
ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej
obchodnej praxe servisov) predvídateľná. Opätovne poukázal na nález ÚS SR zo dňa 16.02.2023, sp.
zn. III. ÚS 602/2022. a skutočnosť, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia
už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď

uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany
poisťovateľa škodcu. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený
ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti
s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu
náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia,

je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa
názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve
poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s
ním. Námietka porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka podľanázoru žalobcu predstavuje len neopodstatnené úvahy žalovaného spochybňujúce nárok žalobcu.
Zdôraznil, že poškodený pri odovzdaní vozidla do opravy a vzniku prenájmu náhradného vozidla
postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj v

súlade s pokynmi autoservisu a žalovaného pri uplatnení nároku na náhrady škody. Ukončenie nájmu
náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom
a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Absolútne preto nesúhlasí s právnym názorom žalovaného,
že by zo strany poškodeného malo dôjsť k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka. Poškodený dobu nájmu v žiadnom prípade nepredĺžil svojim konaním alebo

nedbanlivosťou. Poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou
udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý uňho vznikol a ktorý pritom nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Náklady na prenájom náhradného vozidla nepochybne boli vynaložené
nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené
s prenájmom sú kryté z povinného zmluvného poistenia u žalovaného. Zotrval na žalobe.

10. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol
o prenájme náhradného vozidla ,Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, Faktúra
zo dňa 25.02.2023, Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, uplatnenie
náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Doklad o úhrade, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia
11.Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 10.02.2023,Kalkulácia

č. XXXXXXXX zo dňa 10.02.2023, Emailová komunikácia zo dňa 17.03.2023 a 04.04.,Spis k škodovej
udalosti č.: XXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2023, Dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2023

12.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
14. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť

poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

16. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
17. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu
18.Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
19. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
20. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.21. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý
zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu
22. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
23. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
24. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
25. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

26.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak k ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
28. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.
29.Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 685,21 eur titulom náhrady škody,

ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy
motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.
Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 10.02.2023.
30. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo

(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta.

31.Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu , súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej
veci žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenému na
základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt
zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na
základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany

poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo
zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla
voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu
pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovanej. Predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol

poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa §
442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia,
medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,
že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ je
podľa názoru súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní ( porovnaj napr .rozhodnutie KS

v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3 Cob 220/2017). Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo
jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné

strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je
preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme,
ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy opostúpení pohľadávok zo dňa 10.02.2023. S poukazom na uvedené súd má preto preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru súdu je
subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne

zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše aktívnej
legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovaného objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný
plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.
32. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.11.2022 došlo
v P. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, poškodeného,

ako aj skutočnosť , že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. V čase opravy motorového vozidla poškodeného poškodený uzavrel
zmluvu o nájme dopravného prostriedku č.XX/XXXX zo dňa 10.01.2023 na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému motorové vozidlo značky Pegueot 2008. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 10.02.2023, splatnú
dňa 25.02.2023, na sumu 1 534,13 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 32 dní a

jednorazový príspevok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur bez DPH. Cena prenájmu
náhradného vozidla za jeden deň bola 139,17 eur bez DPH a 47 eur s DPH. Náhradu škody si žalobca
uplatnil u žalovaného listom zo dňa 10.02.2023. Spolu s uplatnením nároku na náhrady škody oznámil
žalovanému aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka ( žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa
04.05.2023 oznámil, že dňa 04.05.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie

848,92 eur za zapožičanie náhradného vozidla za 26 dní prenájmu náhradného vozidla, zníženie
o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a po prirátaní najazdených kilometrov a
paušálne zníženie 0,01 eur za 1 km-ide o náklady, ktoré by inak vznikli používaním poškodeného vozidla
podľa najazdených km na prenajatom vozidle. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo
výške 848,92 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 685,21 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.

33. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením
motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby
vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti sovznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať
svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel

si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na
takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového

vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné

motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvostupňových a
odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú
vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ ide o
judikatúru najvyšších súdnych autorít súd uvádza, že väčšina z nich nie sú tzv. judikáty uverejnené v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR, avšak bez ohľadu na túto skutočnosť, je vždy taktiež potrebné

brať do úvahy aj individuálne skutkové okolnosti každej prejednávanej veci
34.Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 658,21 eur pretože má
predovšetkým za to, že oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v
rozsahu 16 dní, ako aj z toho dôvodu, že z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným
explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla už pri jej uzatváraní dňa 10.01.2023 bola dopredu

určená na obdobie od 10.01.2023 do 10.02.2023 a preto je absolútne neplatným právnym úkonom.
Namietal, že poškodený tomto prípade nekonal v súlade so zásadou nemihnem laedere vyplývajúcou
z § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko už pri samotnom uzatváraní nájomnej zmluvy so žalobcom
bola vopred dohodnutá neprimeraná doba opravy poškodeného vozidla až v rozsahu 32 dní. Mal za
to, že žalobcom uplatňované náklady za prenájom náhradného vozidla v rozsahu 16 dní, ako ani

rozdiel technických hodnôt poškodeného vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne
opotrebenie, o ktoré bolo pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné
motorové vozidlo poškodeného, nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené
náklady na prenájom náhradného vozidla.35. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, ktorý nájom náhradného vozidla za dobu 32
dní považoval za neúčelný. Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodený si
náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom

poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu
vyplýva, že autoservis motorové vozidlo odovzdal poškodenému bezodkladne po ukončení opravy a
doručení krycieho listu zo strany žalovaného ( poisťovne) t.j. dňa 10.02.2023. Poškodený ukončil nájom
náhradného vozidla týmto dňom t.j taktiež dňa 10.02.2023, keď mu bolo vydané jeho opravené
motorové vozidlo servisom. Podľa názoru súdu za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla

je preto potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o
PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať
poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.

Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa, a vyplýva aj zo žalobcom predložených
potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného
aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne).
36. Žalovaný v konaní iba tvrdil, ale ničím nepreukázal, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu

náhradného vozidla nejako ovplyvnil poškodený, ktorý tak mal postupovať v rozpore so zásadou
nemihnem laedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný poukazoval na
absolútnu neplatnosť zmluvy o prenájme náhradného vozidla z dôvodu, že doba nájmu bola dopredu
určená už pri jej uzatváraní, tak súd túto námietku jednak nepovažuje za dôvodnú, nakoľko stanovenie
doby nájmu je náležitosťou zmluvy o nájme, a jednak ju považuje za irelevantnú vo vzťahu k

uplatnenému nároku na náhradu škody. Ak by aj bola predmetná zmluva neplatná z tohto dôvodu, nič
by to nezmenilo na skutočnosti, že poškodenému žalobca reálne poskytol svoje motorové vozidlo za
dohodnutú sumu až do 10.02.2023, kedy bolo poškodenému odovzdané z autoservisu opravené jeho
motorovévozidlo. Súd uvádza,že vykonanýmdokazovanímbolopreukázané(potvrdenímautoservisu
zo dňa 10.02.2023), že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 10.01.2023 do 10.02.2023,

t.j. 32 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre
poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Námietky žalovaného k
dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému relevantné, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal,
že poškodený( alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda aj nájom náhradného
vozidla.

37. Súd taktiež považuje za nedôvodnú námietku žalovaného ohľadom potreby poškodeného
zaobstarať si náhradné vozidlo počas opravy svojho poškodeného vozidla a to s poukazom na
skutočnosť, že v Dotazníku k škodovej udalosti neuviedol, či je držiteľom viacerých motorových vozidiel
a dodal, že čestné prehlásenie samo o sebe nemožno považovať za legitímny dôkazný prostriedok, na
rozdiel od predmetného dotazníka. K tomu súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní dôkazy hodnotí

súd v súlade s princípmi civilného sporového konania a nezohľadňuje iba dôkazy, ktoré neboli získané
zákonným spôsobom, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. V predloženom čestnom
vyhlásení zo dňa 10.02.2023 poškodený uviedol, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii
žiadne iné vozidlo, a toto tvrdenie žalovaný ničím relevantne nespochybnil. Navyše pokiaľ poškodený
v dotazníku žalovanému k škodovej udalosti neuviedol, či je držiteľom viacerých vozidiel, tak logicky z

toho vyplýva, že asi nie je, inak by to zrejme uviedol.

38. Súd uvádza, že považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaným uznané a vyplatené poistné
plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu,
ktorú žalovaný nijako nepreukázal, pričom tento rozsah vyplatenej náhrady škody ( počet priznaných

dní trvania opravy) je navyše v rozpore s jeho procesnou obranou obsiahnutou v odpore. V zmysle
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.03.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo
výške 19,51 eur z titulu rozdielu technických hodnôt, ako ani poistné plnenie vo výške 7,70 eur z titulu
zníženia 0,01 eur/za 1 km, ktorých nepriznanie súd nepovažuje za ničím relevantne preukázané a
nedôvodné .

39. Ako už súd uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne, dôvodne a nevyhnutne
vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku
poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo.Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky,
ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú
vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore

relevantne spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú

na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné
motorové vozidlo. Preto súd považuje za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia
motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému t.j. dobu od 10.01.2023 do
10.02.2023.
40.Súd preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli

v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného vo výške 1 534,13
a ktoré vyplývajú z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 10.02.2023. Súd nepovažuje krátenie nároku žalobcu
na náhradu škody zo strany žalovaného za opodstatnené. Nakoľko žalovaný plnil titulom náhrady
škody dňa 09.05.2023 iba sumu vo výške 848,92 eur , rozdiel vo výške 685,21 eur je povinný zaplatiť
žalobcovi. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy istiny vo výške 685,21

eur žalobcovi.

41.Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva
právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku
na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o

PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v
prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ

splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
04.05.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia ( §
11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 19.05.2023.Naledujúcim dňom sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z
omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 22.05.2023 do zaplatenia v zákonom

stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.
42. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.