Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Jana Ondrejková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100463
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100463.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a.s., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra,
IČO: 36 467 430, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom
Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100066357/2024 zo dňa 08. januára 2024, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.
marca 2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 18. marca 2024, domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100066357/2024 zo dňa 08. januára

2024, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)
potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101625246/2023 zo dňa 28. júna
2023, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel v sume
XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie marec 2016 nepriznal v sume XX.XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX

eura. Žalobca navrhuje súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie.

2. Súčasne s podaním žaloby navrhol žalobca priznať správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh
žalobca odôvodnil tým, že plnením daňovej povinnosti vyplývajúcej mu z napadnutých rozhodnutí vzniká
značná finančná a s tým spojená hospodárska škoda v celkovej výške XXX.XXX,XX eura, ktorá ohrozuje
stabilný ekonomický chod spoločnosti a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol,
že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku, nakoľko žalobca neoznačil žiadne konkrétne skutočnosti,
z ktorých by malo vyplývať, že vyrubený rozdiel dane má mať vplyv na činnosť žalobcu, a zároveň
tieto skutočnosti ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku
hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepredložil žiadne doklady potrebné na

posúdenie celkovej majetkovej situácie a ani na posúdenie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, finančnej
škody či iného likvidačného charakteru, ktorý žalobca uvádza v tejto žalobe.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

so záujmom Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je

predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby
vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto
dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie

odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby
závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).
Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na

priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom
na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej
ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených,
ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu
musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu
(uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017).
Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu
s verejným záujmom.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie
jeho žiadosti uviedol, že mu vzniká značná finančná a s tým spojená hospodárska škoda v celkovej
výške XXX.XXX,XX eur, pričom situácia ohrozuje stabilný ekonomický chod spoločnosti a možnosťudržania zamestnanosti na doterajšej úrovni. Na podporu svojich tvrdení však žalobca neuviedol žiadne
ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd rovnako tak poukazuje na to,

že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným konkrétne vo výške XX.XXX,XX eur (uvedenej
v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej
majetkovej ujmy na strane žalobcu.

13. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne

také dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby
závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku,
ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí.

14. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a

nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne
na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním
konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu,
že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil

hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tú skutočnosť v návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky
pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože
v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom
prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že
verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či
verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet
subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec
pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov

príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné
záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

17. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by
mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade

vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa §
188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.