Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25Cr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211785
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723211785.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO : 54 359 490, proti žalovanej: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Heged?šovou, advokátkou,
so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, sp. zn. SR 06300/14

zo dňa 27.10.2014.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 27.10.2023 žiadala, aby súd
zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, sp. zn. SR 06300/14 zo dňa 27.10.2014
a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
10Er/230/2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Haburská 49/A, 821 01 Bratislava
vykonaním exekúcie v prospech žalovanej, na základe exekučného titulu rozsudku rozhodcovského
súdu vydaného dňa 27.10.2014 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a. s., pod sp. zn. SR 06300/14, ktorým ju zaviazal na zaplatenie sumy 6.005,96 eur, zmenkového úroku
0,25 % denne, úroku 6 % ročne a trov rozhodcovského konania vo výške 1.148,22 eur v 400,- eur

mesačných splátkach. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené dňa 16.10.2023, kedy si bola
na súde vyžiadať aj všetky listiny týkajúce sa exekučného konania. Tak z konania pred rozhodcovským
súdomakoajzexekučnéhokonaniavyplýva,ževjejprípadenejdeozáväzkovýspotrebiteľskývzťah,ale
podnikateľský, čo podľa nej nie je pravda, pretože žalovaná disponovala len predtlačeným prehlásením
o tom, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté na podnikanie. Ona však takúto skutočnosť osobne
neprehlásila a na podnikanie od žalovanej peniaze nikdy nežiadala ani ich na taký účel nepoužila.
Zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ, a to, že sa v nej nachádza IČO, bolo len

z toho dôvodu, že na výzvu obchodného zástupcu žalovanej musela preukázať spôsob svojej obživy.
Táto skutočnosť však nemôže preukazovať podnikateľský charakter zmluvy, pretože ako živnostník by
nemohla vôbec získať spotrebiteľský úver. Dôkazné bremeno o účele poskytnutého úveru znáša veriteľ
a v zmluve sa podľa nej nenachádza informácia o účele použitia úveru, len všeobecné konštatovania.Samotná zmluva o úvere je pre obchádzanie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rozpor
s dobrými mravmi neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sú do nej zakomponované

nezmyselné a likvidačné sankcie spolu s nemorálne vysokou odplatou. Pri uzatváraní zmluvy o úvere
podpísala aj rozhodcovskú zmluvu, ktorej uzavretie nemohla odmietnuť, pretože by jej nebol poskytnutý
úver. Ak by jej boli vysvetlené limitácie takého konania, nepristúpila by k podpisu. Poprela, že by
podpis na predloženej blankozmenke bol jej, pretože nemala o nej ani vedomosť a taktiež nevedela
ani o Dohode o vyplnení zmenky. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nevyplýva, ako súd dospel

k výške uplatneného nároku. Nakoľko žalobu podala v lehote stanovenej v poučení upovedomenia
o začatí exekúcie zo dňa 08.09.2023 z dôvodov v § 45 ods. 1 písm. b), e), g), i), k) a l) zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže neaplikovaním noriem ochrany spotrebiteľa došlo
zo strany rozhodcovského súdu k porušeniu právnych predpisov a zásahu do jej práv a oprávnených
záujmov bez právneho dôvodu v rozpore s dobrými mravmi, žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel a zrušil
predmetný rozhodcovský rozsudok.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa na výzvu súdu označila a predložila rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06300/14 zo dňa 27.10.2014, zmluvu o úvere zo dňa
14.02.2013, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.02.2013, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
zmenku zo dňa 14.02.2013, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 13.03.2015, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.05.2015, poverenie súdneho exekútora zo dňa 23.09.2020,
výpis zo živnostenského registra a upovedomenie o začatí exekúcie
zo dňa 08.09.2023 s potvrdením o prevzatí dňa 16.10.2023.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.11.2023 nesúhlasila s argumentmi

žalobkyne, žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Podľa nej
spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyni boli
finančné prostriedky poskytnuté na výkon podnikania, čo podľa nej preukazuje vlastnoručne žalobkyňou
podpísané prehlásenie. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa
finančné prostriedky použila. Žalovaná je teda povinná preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky

poskytnuté, nenesie však povinnosť preukazovať, či klient naozaj použije prostriedky na daný účel.
Je nemysliteľné, aby žalovaná kontrolovala, ak uzatvorila vyše 400 000 zmlúv o úvere, každého
klienta, na čo financie použije, pretože ten sa sám svojim podpisom zaväzuje, že prostriedky budú
použité na poskytnutý účel. V tomto prípade je nesporné, že žalobkyňa finančné prostriedky použila
na výkon podnikania, nie na osobnú spotrebu, a preto nie je spotrebiteľom. Sama neuniesla dôkazné

bremeno a nepreukázala podriadenie tohto sporu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch.
Okrem spotrebiteľského charakteru zmluvy namietala aj spornosť zachovania lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, keď táto bola podaná na súde v roku 2023, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa
27.10.2014, z čoho vyplýva, že žalobkyňa nepodala žalobu do 60 dní od doručenia rozhodcovského

rozsudku. Z tohto dôvodu považovala za nadbytočné vyjadrovať sa k ďalším skutočnostiam ako napr.
k neplatnej rozhodcovskej zmluve. K listinným dôkazom predloženým žalobkyňou, ktoré jej boli zaslané
navyjadrenieuviedla,žesavyjadrilakvšetkýmrelevantnýmskutočnostiamvosvojompredošlompodaní
a v celom rozsahu na nich trvá. Žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložila.

5. V spore bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalovaná ani jej právna zástupkyňa,
ktoré neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlnili z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti
a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie
pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával
v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne.

6. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvala na podanej
žalobe z dôvodov v nej uvedených, keď žalobu podala hneď potom ako sa v exekučnom konaní
dozvedela o tom, že bol voči nej vydaný rozhodcovský rozsudok. Na základe argumentácie obsiahnutej
v podanej žalobe žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania.

Pri svojom výsluchu za účelom preukázania spotrebiteľského charakteru zmluvy uviedla, že peniaze si
požičala preto, lebo ich potrebovala do domácnosti, keďže manžel jej nedával peniaze a v tom čase
mala doma dvoch študentov. IČO v dokumentoch uviedla len preto, lebo to bol jej zdroj príjmu, keďže
v tom čase nebola zamestnaná. Podľa nej ani nebol dôvod použitia peňazí na podnikanie, keďže malaživnosť na sprostredkovanie obchodu a služieb a tam nepotrebovala nič kupovať, žiaden materiál. Spolu
so zmluvou o úvere podpisovala žiadosť o úver a ešte nejakú zmluvu, v ktorej bol asi rozhodcovský súd,
pretože všetko jej to dali automaticky, bez vysvetlenia podpísať. O rozhodcovskom súde sa dozvedela

až potom, čo zistila, že súdny exekútor jej zablokoval účet. Až vtedy začala realizovať kroky, išla na
súd, za advokátom a následne jej prišlo upovedomenie o začatí exekúcie. Dovtedy jej neprišlo nič
z rozhodcovského súdu.

7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi

predloženými žalobkyňou, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaná žiadne dôkazy nepredložila a oboznámením sa
s exekučným spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. KK- 10Er/230/2015, zistil nasledovný skutkový
stav:

8. Žalobkyňa ako dlžník uzatvorila dňa 14.02.2013 so žalovanou ako veriteľom zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX, základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur, ktorý sa zaviazala žalovanej
splatiť v 4 mesačných splátkach vo výške po 1.330,- eur, spolu s poplatkom vo výške 1.820,- eur, t.
j. spolu zaplatiť žalovanej celkovú čiastku 5.320,- eur. V zmluve je žalobkyňa ako dlžník označená
obchodným menom A. B., IČOm XX XXX XXX a miestom podnikania D. XXXX/XX, XXX XX C.. Zároveň
je v nej uvedené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

Zmluva je podpísaná len žalobkyňou ako dlžníkom. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Uzatvoreniu zmluvy o úvere predchádzala žiadosť o úver zo dňa 08.02.2013,
v ktorej žalobkyňa v časti žiadateľ označila krížikom voľbu spoločník/živnostník a v časti údaje
o zamestnávateľovi žiadateľa/živnostníkovi uviedla IČO a skratku SZČO. Ako doklady k žiadosti o úver
je označené predloženie kópie OP a ostatných identifikačných dokladov. A napokon v časti, v ktorej je

uvedené žiadateľ žiada finančné prostriedky na výkon: žalobkyňa označila krížikom políčko iný účel.

9. V rovnaký deň, t. j. 14.02.2013 bola podpísaná len žalobkyňou ako dlžníkom a mandatárom na
osobitnej listine Rozhodcovská zmluva podľa ustanovenia §3 a nasledujúce zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. V článku II tejto zmluvy je ustanovené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 14.02.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
alebo spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného

právneho predpisu ( zákon č.99/1963 Občiansky súdny poriadok ).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy.

10. Z predloženého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
(ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 06300/14 vyplýva, že tento rozhodcovský súd vydal dňa
27.10.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobkyni zaplatiť žalovanej sumu vo výške 6.005,96
eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 6.005,96 eur od 15.07.2014 do

zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 6.005,96 eur od 27.08.2014 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.148,22 eur, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 400,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka
sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až
do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade

nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014.11. Z obsahu rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spore
kvalifikovanom rozhodcovským súdom ako tzv. nespotrebiteľský spor, v ktorom súd konštatoval, že
zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca návrh na začatie rozhodcovského konania smeroval voči
fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorej živnostenské oprávnenie síce zaniklo dňa 23.07.2013,
avšak zánik oprávnenia na podnikanie ju nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla z titulu
podnikania. Rozhodcovský súd konanie v spore začal na základe žaloby podanej žalovanou na
rozhodcovský súd dňa 11.09.2014.

12. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 08.09.2023 súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor okrem iného
poučil žalobkyňu ako povinnú, že môže podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii (pozn. súdu
do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa osobitného predpisu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené žalobkyni dňa 16.10.2023
(viď čl. 72 rub spisu).

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu
14.02.2013 (ďalej aj „zákon č. 244/2002 Z. z.“ alebo „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj
vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo
b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

16. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská
doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 335/2014 Z. z.“ alebo „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“) v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno
rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane
sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení
podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľským sporom je spor medzi obchodníkom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3

môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

19. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej

časti výroku rozhodcovského rozsudku.

21.Podľa§46ods.1zákonač.335/2014Z.z.žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkumožnopodať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

22. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže
spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu

aj v exekúcii.

23. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

24. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015
sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) v znení

účinnom ku dňu 14.02.2013 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zaindividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a
cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a
označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 14.02.2013 (ďalej

zákona č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

35. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

36. Žalobkyňa sa v spore domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko má za to, že

rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
neprihliadol na jej postavenie ako na spotrebiteľa, čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo v konečnom dôsledku vplyv aj na výsledok sporu.

37. Za nespornú skutočnosť v tomto konaní súd považoval to, že medzi stranami sporu bola na základe

žiadosti žalobkyne zo dňa 08.02.2013, dňa 14.02.2013 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX,
ktorou bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur. Nespornou skutočnosťou bolo aj to,
že v rovnaký deň bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva a taktiež aj to, že dňa 27.10.2014 bol
rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 06300/14. A napokon
medzi stranami nebolo sporné ani to, že dňa 08.09.2023 bolo vydané súdnym exekútorom JUDr. Ivanom

Nestorom upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo dňa 16.10.2023 doručené žalobkyni.

38. Spornou skutočnosťou ostalo to, či žalobkyňa uzavrela so žalovanou úverovú zmluvu ako spotrebiteľ
alebo ako podnikateľ, to zn. ne/spotrebiteľský charakter zmluvy a či zo strany žalobkyne bola zachovanálehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda či táto žaloba bola podaná včas a
či je rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu platná.

39. Pokiaľ ide o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd tento spor posudzoval podľa zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (viď § 73 tohto zákona). Žalobkyňa
sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zároveň pre
to, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. Súd však ex offo v zmysle ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.

skúmal, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm. c), e) a i) až
l) zákona č. 335/2014 Z. z. Samotnú rozhodcovskú zmluvu však posudzoval podľa zákona č. 244/2002
Z. z. (v zmysle § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.).

40. Žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.10.2014. Podľa
§ 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté, čo znamená, že ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. V tomto
konkrétnom prípade bol voči žalobkyni dňa 13.03.2015 podaný návrh na vykonanie exekúcie a táto

bola upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.09.2023 poučená, že v lehote na podanie námietok
proti exekúcii, t. j. v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa upovedomenie o začatí
exekúcie prevzala dňa 16.10.2023 a dňa 27.10.2023 podala na súde žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Z uvedeného je možné bez pochybností prijať záver, že žalobu podala v lehote 14 dní od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda bola zachovaná lehota na podanie žaloby, a preto
námietka žalovanej, že žalobkyňa zmeškala lehotu na jej podanie je nedôvodná.

41. Žalovaná ďalej namietala aj spotrebiteľský charakter zmluvy tvrdiac, že žalobkyni bol poskytnutý
úver na účel podnikania, čo vyplýva z ňou vlastnoručne podpísaného prehlásenia, ktoré však súdu

nepredložila. Keďže od posúdenia vzťahu medzi stranami sporu ako spotrebiteľského sa odvíja
posúdenie ďalších rozhodujúcich skutočností, súd mal za to, že v prvom rade je potrebné predbežne
vyriešiť otázku tzv. skutočného účelu zmluvy. Z predmetnej úverovej zmluvy
vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník je v úverovej zmluve identifikovaná menom, priezviskom, adresou
bydliska a IČO-m. V zmluve je zároveň uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu

poskytnuté na výkon podnikania. Súd mal z exekučného spisu sp. zn. KK-10Er/230/2015 k dispozícii
aj žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa žiadala poskytnutie úveru na iný účel
a nie na účel podnikania, napriek tomu, že aj táto voľba tam bola uvedená. Zo žiadosti ďalej vyplýva,
že žalobkyňa uviedla svoje IČO v časti údaje o zamestnávateľovi a taktiež uviedla, že ako žiadateľ je
živnostník. Súdu preto nie je zrejmé, ako žalovaná dospela k tomu, že žalobkyni poskytla úver na výkon

podnikania, následne túto zmluvu nepovažovala za spotrebiteľskú, pričom takéto jej konanie bolo a je
v rozpore so žiadosťou žalobkyne. Navyše žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu uzatvárala
ako spotrebiteľ, neuzatvárala ju ako podnikateľka a peniaze z úveru použila do domácnosti, keďže
manžel jej nedával peniaze a v tom čase mala doma dvoch študentov. IČO vo všetkých dokumentoch
uviedlalenpreto,lebotoboljejzdrojpríjmu,keďževtomčasenebolazamestnaná,aleSZČO,čovyplýva

aj z výpisu zo živnostenského registra. Podľa nej ani nebol dôvod použitia peňazí na podnikanie, keďže
mala živnosť na sprostredkovanie obchodu a služieb a tam nepotrebovala nič kupovať, žiaden materiál.

42. Súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa
ako dlžník nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, je
povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu v zmysle článku 8 Základných princípov
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Nakoľko však žalovaná ohľadne tohto svojho

tvrdenia neuniesla dôkazné bremeno a súd nemal dôvod neveriť výpovedi žalobkyne, mal za to, že
predmetnú zmluvu uzatvárala žalobkyňa ako fyzická osoba spotrebiteľ, a preto túto zmluvu považoval
za zmluvu spotrebiteľskú.43. K tvrdeniu žalovanej, že dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa
finančné prostriedky použila súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. I.
ÚS 232/2023-39 zo dňa 15.08.2023, z ktorého cituje: „V zhode s najvyšším súdom aj ústavný súd

opakuje, že samotný štatút podnikateľa nevylučuje spotrebiteľskú ochranu. Je potrebné vychádzať z tzv.
skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v zmluve deklarovaný. Iba v
prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i záväzku možno jednoznačne
ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. V zmysle uvedeného by vo všeobecnosti výpoveď
svedka, ktorý so sťažovateľom uzatváral úverové zmluvy, nemohla prispieť k ustáleniu skutočného

charakteru predmetných úverových zmlúv, keďže by nebola spôsobilá preukázať použitie poskytnutých
finančných prostriedkov na iný účel ako podnikateľskú činnosť. Na tomto mieste je však nevyhnutné
prihliadnuť na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, keď okresný súd (nesprávne) ustálil charakter
predmetných zmlúv iba na základe ich obsahu s ohľadom na to, že ich sťažovateľ uzavrel pod svojím
obchodným menom, prideleným identifikačným číslom a miestom podnikania a zároveň
obsahujú osobitné podpísané prehlásenie sťažovateľa, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon

podnikania....28. V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť na § 295 CSP, ktorý predstavuje
jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť
spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Možnosť vykonať
aj nenavrhnuté dôkazy úzko súvisí s povinnosťou ex offo kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rovnako zaväzuje súd, aby v prípade

potreby ex offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť súdny spis tým,
že účastníkov konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady
potrebné na tento účel (SDEÚ vo veci C-511/17, Lintner).....V súvislosti s § 295 CSP je v individuálnych
spotrebiteľských sporoch potrebné aplikovať aj § 132 ods. 3 CSP. Nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak
v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného

deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za
spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy
vlastnou vinou. Obdobné platí aj v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaný a nepripojí všetky dôkazy k
vyjadreniu k žalobe (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 1157.).

29. Povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa pritom prirodzene spája s dôkazným bremenom
dodávateľa. V každom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude
súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie
z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda

dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych
pre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za
to, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana (porov. Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019. s. 529.).

44. Na tomto mieste nemožno opomenúť ani rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS
1930/2011 zo dňa 10.01.2012, ktoré poukazuje na porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, ak
sa spotrebiteľovi nepriznávajú práva len kvôli držbe živnostenského listu. Žalobkyňa bola v čase podpisu
zmluvy síce vedená v živnostenskom registri ako samostatne zárobkovo činná osoba- živnostník, avšak

zmluvu o úvere uzatvárala výlučne pre svoje osobné potreby a potreby svojej rodiny, a teda v čase
uzavretia zmluvy o úvere nevystupovala ako podnikateľ ale ako fyzická osoba- nepodnikateľ. Žalovaná
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy len využila moment prekvapenia a neskúsenosť žalobkyne-
spotrebiteľa, ktorá nemala možnosť na mieste samom posúdiť vzniknutú situáciu. Je preto nepochybné,
že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľská.

45. Po ustálení spotrebiteľského charakteru zmluvy a zachovania lehoty na podanie žaloby, súd pristúpil
k skúmaniu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

46. Napadnutým rozhodcovským rozsudkom bol v rozhodcovskom konaní rozhodnutý spor o plnenie

vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2013, ktorý zákon o rozhodcovskom konaní
z rozhodovania nevylučuje. Žalobkyňa dňa 14.02.2013 uzavrela aj rozhodcovskú zmluvu podľa § 3
zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 14.02.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktorévzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené :
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného

právneho predpisu (zákon č.99/1963 Občiansky súdny poriadok).

47. Do 31.12.2014 na Slovensku platil zákon o rozhodcovskom konaní. Až s
účinnosťou od 01.01.2015 bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské rozsudky preto do 31.12.2014 vydávali výlučne
rozhodcovské súdy zriadené podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré jediné mali právomoc veci

podané na rozhodcovské súdy rozhodovať podľa tohto zákona, a to bez ohľadu na to, či na jednej
strane sporu bol spotrebiteľ alebo išlo o vzťah medzi podnikateľmi. Od 01.01.2015 rozhodcovské
rozsudky začali vydávať v spotrebiteľských veciach už rozhodcovské súdy, ktoré splnili podmienky
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v konaniach, a to už podľa tohto nového zákona.
Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v prechodných ustanovenia § 73

upravuje aplikáciu tohto nového zákona vo vzťahu k rozhodcovským konaniam, ktorých predmetom bol
spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, avšak rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

48. Žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu uzavrela dňa 14.02.2014, t. j. predo dňom účinnosti zákona

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (01.01.2015), a preto súd túto zmluvu posudzoval podľa zákona
o rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve, s tým, že musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zákon o rozhodcovskom konaní
účinný do 31.12.2014 teda vyžadoval pre rozhodcovskú zmluvu výslovne iba písomnú formu, pričom

zmluva mohla mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákon
o rozhodcovskom konaní nemal žiadne iné výslovné požiadavky na formálne náležitostí a žiadne
výslovné požiadavky na obsahové náležitosti rozhodcovskej zmluvy tak, ako to neskôr s účinnosťou od
01.01.2015 zaviedol v § 3 ods. 2 a 3 zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. To však
neznamená, že platnosť rozhodcovských zmlúv uzavretých či už za účinnosti zákona o rozhodcovskom

konaní alebo neskôr za účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní by súd nemal
posudzovať aj z hľadiska všeobecných náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, a ako
to vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej činnosti slovenských súdov predovšetkým z hľadiska ustanovení
hmotného práva týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľov. Súd tu dáva do pozornosti komentár A.
Bělohlávka, Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezu, Komentár 2, vyd. Praha: C.H.Beck,

2012, s. 220 až 232, podľa ktorého rozhodcovská zmluva je síce procesnou zmluvou v širšom slova
zmysle, v podstatnej miere sa však na ňu použije hmotnoprávna úprava. Taktiež podľa historického
výkladu záver, podľa ktorého možno spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako procesnú zmluvu v širšom
slova zmysle posudzovať aj z hľadiska všeobecných hmotnoprávnych náležitostí právneho úkonu podľa
Občianskeho zákonníka (vrátane úpravy týkajúcej sa ochrany práv spotrebiteľa), je v súlade aj s cieľom

zákonodarcu vyjadreným v § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v ktorom zákon uvádza“ aj „iný dôvod neplatnosti„ rozhodcovskej zmluvy ako
je absencia formálnych a obsahových náležitostí vymedzených v ust. § 3.

49. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky

definované v čl.3.
Podľa čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmlúv, ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ods. 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady 93/13/EHS za nekalé sa môžu považovať podmienky,

ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

50. Ako citovaná úprava práva Európskeho spoločenstva či už priamo aplikovateľného alebo
subsidiárneho charakteru, tak aj samotné vyššie citované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v zásade nevylučujú dojednanie rozhodcovskej zmluvy vo veciach spotrebiteľských zmlúv,
teda dojedanie, že spory, ktoré vzniknú v určenom spotrebiteľskom zmluvnom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Naopak, právna úprava Európskeho spoločenstva predpokladá

využitie zmluvného dojednania alternatívneho riešenia sporov, vrátane možnosti riešenia sporov
rozhodcami aj v spotrebiteľských veciach. Je však vždy vecou vnútroštátneho súdu posúdiť, či
rozhodcovská zmluva v danom konkrétnom prípade v spotrebiteľskej veci je alebo nie je neprijateľnou
(nekalou) podmienkou.

51. Súd preskúmal predmetnú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že aj napriek tomu, že
bola uzavretá na samostatnom papieri, nebola individuálne dojednaná, nebola výsledkom prejavenej
slobodnej vôle zmluvných strán, a preto je dôvodné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a teda za neplatnú.
52. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere formou osobitnej

formulárovej zmluvy, oddelene od zmluvy o úvere. Bola teda zachytená na samostatnej listine
a žalobkyňou na tejto samostatnej listine osobitne podpísaná, oddelene od podpisov na zmluve
o úvere. Tento technicky oddelený spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy však nič nemení na
skutočnosti, že rozhodcovská zmluva má charakter typických štandardných formulárových zmlúv.
Technická samostatnosť listiny, ktorá zachytáva obsah rozhodcovskej zmluvy, bez ďalšieho, ešte

neznamená, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne a že spotrebiteľ mal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Podľa cit. ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa totiž nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Bolo na žalovanej, aby v danom prípade,
kedy rozhodcovská zmluva vyplýva iba z textu štandardne vopred pripraveného formulára zmluvy, v

súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka preukázala, že rozhodcovská zmluva ako zmluvná
podmienka boli vyjednaná individuálne, čo žalovaná ničím nepreukázala.

53. Je preto nepochybné, že osobitný podpis žalobkyne ako spotrebiteľa samostatne na rozhodcovskej
zmluve ako osobitnej listine ešte, bez ďalšieho, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej

zmluvy v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z výpovede žalobkyne, ktorej
evidentne nebol zrejmý ani samotný pojem „rozhodcovská zmluva“ a jej predmet vyplýva, že spolu so
zmluvou o úvere automaticky, bez bližšieho vysvetlenia podpísala aj ďalšiu zmluvu, ktorú jej predložila
žalovaná a o ktorej ani nevedela, že sa týka nejakého rozhodcovského konania, keďže toto sa dozvedela
až od súdneho exekútora. Zmluva bola vopred pripravená a ona len pristúpila na vopred pripravené

vzájomne nevyjednané a ňou neovplyvnené podmienky obsiahnuté v zmluvnom dodávateľom vopred
pripravenom formulári, a to bez tohto, aby ako slabšia strana vôbec poznala a
uvedomila si tzv. pravidlá arbitráže.

54. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán

rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegujú. Rozhodcovská
zmluva má preto osobitý význam, nakoľko v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán a založí nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Vznik

rozhodcovskej zmluvy si preto vyžaduje osobitné individuálne vyjednanie uzavrieť takúto rozhodcovskú
zmluvu. Ak rozhodcovská zmluva v spotrebiteľskej veci nebola osobitne vyjednaná alebo vyplýva iba
zo štandardnej formulárovej zmluvy pripravenej dodávateľom vopred na tlačive, v nerovnovážnomspotrebiteľskom vzťahu je plne na mieste obava, že spotrebiteľ ako slabšia strana si svoj osud v tak
závažnej veci, ako neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite zvážiť.

55. Ak rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom má byť akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodné, individuálne dojednanie je
také, kde má spotrebiteľ možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. Dôkazné bremeno
na preukázaní individuálneho dojednania je v tomto prípade na samotnom dodávateľovi - žalovanej.
Súd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola na samostatnom papieri, a že v

zmluve bolo uvedené, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez
uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Zo súdnej praxe v obdobných
sporochpovažujesúdzapravdepodobné,ženeuzavretímrozhodcovskejzmluvybyžalobkyniúvernebol
poskytnutý. Vychádzajúc aj z už uvedenej výpovede žalobkyne, táto nemala možnosť ovplyvniť ani jej
znenie ani konkrétny obsah. Mohla len túto rozhodcovskú zmluvu (ako aj úverovú zmluvu) odmietnuť
ako celok alebo ich prijať a podrobiť sa všetkým podmienkam. Nemala možnosť ani sama vyplniť v

zmluve kolónku, ktorý orgán bude rozhodovať v prípade sporu a takisto ani nemala možnosť ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu prípadne samotného rozhodcu.

56. Okrem už uvedeného text tejto zmluvy je písaný malými písmenami a obsahuje množstvo právnickej
terminológie, ktorú žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nemohla pochopiť v krátkej dobe, bez možnosti

vopred oboznámiť sa s textom zmluvy, nakoľko tak zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu
podpisovala v jeden deň. Takáto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a to
tým, že v prípade podania žaloby dodávateľom (žalovanou) núti spotrebiteľa (žalobkyňu) podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vybral dodávateľ (žalovaná) a zbavujú tak

žalobkyňu možnosti riešiť spor pred všeobecným súdom a teda brániť svoje práva pred všeobecným
súdom,hocalternatívaprejednaniasporovzozmluvypredvšeobecnýmsúdomarozhodcovskýmsúdom
je daná. Z praxe je totižto známe, že návrhy na začatie konania podávajú výlučne dodávatelia, čím sú
spotrebitelia zbavení možnosti obrátiť sa na všeobecný súd. Za danej situácie, kedy žalovaná ničím
nepreukázala, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v rozhodcovských zmluvách možno považovať za individuálne dojednané, súd vzhľadom na vyššie
uvedené závery rozhodcovskú zmluvu v predmetnom spore nepovažoval za individuálne dojednanú.

57. Súd ešte dodáva, že vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak rozhodcovské konanie vyvolal
dodávateľ (čo bolo aj v prípade predmetného spotrebiteľského rozhodcovského konania), žalobkyňa

sa musela rozhodcovskému konaniu podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovský súd má totiž rovnaké
účinky, ako keby bola podaná žaloba na všeobecnom súde, a po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať pred všeobecným súdom. Podaním žaloby
na rozhodcovský súd dodávateľ tiež jednostranne stanovil miesto súdneho konania bez prihliadnutia
na geografickú vzdialenosť sídla rozhodcu a miestne príslušného všeobecného súdu žalobkyne ako

spotrebiteľa (§ 13, §14 a § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku).

58. Tu súd plne poukazuje na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní
občianskoprávneho a obchodného kolégia Krajského súdu v Prešove, od ktorého sa nemal dôvod
odkloniť, a v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zmluvná podmienka v štandardnej

formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ

podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu“.Vodôvodnenítohtostanoviskasauvádza:„...Vysokámierazneužitia,zjavnéuprednostňovanie
efektivitypredobjektívnymrozhodovacímprocesom afakt,žesarozhodovanierozhodcamistalo

predmetom biznisu, plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom“. Taktiež sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „Z pohľadu spotrebiteľa
je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práveproti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko - právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“.

59. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva v danom prípade núti
žalobkyňu ako spotrebiteľa, aby v prípade, že rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa,
sa rozhodcovskému konaniu podrobila a nedáva jej možnosť výberu medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom, preto súd prijal záver, že takáto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako

spotrebiteľa, a preto je podľa cit. ustanovení § 53 ods. 5 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Vzhľadom k tomu súd žalobe žalobkyne na
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. e)
Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
Keďže v prípade neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo
veci rozhodnúť, súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v plnom rozsahu s tým, že podľa §

47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bude na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania pokračovať vo veci už všeobecný súd.

60. Nakoľko pre záver súdu o dôvodnosti zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku v plnom
jeho rozsahu postačoval záver o existencii dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, tzn. o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, súd z dôvodu hospodárnosti konania k
nadväznosti na tvrdenia žalobkyne týkajúce sa ďalších dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku
uvedených v § 45 ods. 1 písm. g), i), k) a l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uvádza,
že po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. má za to, že zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa14.02.2013 je v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písmeno b) zákona

č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z. z. ročnú percentuálnu mieru nákladov. V tomto prípade uvedenie výšky RPMN v zmluve o
úvere absentuje. V zmluve o úvere taktiež absentuje aj údaj o úrokovej sadzbe tak, ako je
to upravené v ustanovení § 9 ods.1 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z. z. Úver vo výške
3.500,- eur bol žalobkyni poskytnutý, pretože jej suma úveru bola v hotovosti vyplatená dňa 14.02.2013.

Uzavretá zmluva o úvere je platná, avšak vzhľadom na absenciu RPMN a údaja o úrokovej sadzbe je
poskytnutý úver zo zákona bezúročný a bez poplatkov.

61. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku mal za to, že medzi stranami sporu ide o záväzkový
vzťah, ktorý je potrebné posúdiť ako absolútny obchod v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného

zákonníka (strana 3 rozhodcovského rozsudku), čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok
sporu (§ 45 ods.1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z. ). Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvný vzťah
medzi stranami ako spotrebiteľský, je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na
plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže žalobkyňa nemohla byť z dôvodu, že poskytnutý úver je zo

zákona bezúročný a bez poplatkov zaviazaná na plnenie, na ktorého výrok ju rozhodcovský rozsudok
zaviazal.
62. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku
existujú aj ďalšie dôvody, a to dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom (nesprávne právne posúdenie veci rozhodcovským súdom), ktorý sa v prípade

spotrebiteľa prekrýva s dôvodmi uvedenými v § 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (rozhodnutie v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
prepisov na ochranu spotrebiteľa) a dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm.
l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (záväzok účastníka na plnenie, ktoré je právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45

ods. 1 písm. i) a l) sú v prípade spotrebiteľa vo vzťahu špeciality k dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. l)
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobe vyhovel, a preto priznal žalobkyni voči žalovanej

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.