Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 27P/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202359
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724202359.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci manželky: A. B.,

C.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XXX/XX,XXXXXE.F.amanželaG.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom H. XXXX/XX, XXX XX B., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, Budovateľská
1/A9, 040 15 Košice-Šaca, právne zastúpeného: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, Hradné námestie 29,
058 01 Kežmarok, na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeným procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok takto

r o z h o d o l :

I. Návrh manžela na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Manželstvo manželky A. B., C. D. nar. XX.X.XXXX a manžela G. B., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa
18.5.2019 v Spišskej Belej, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišská Belá vo zväzku 13,
ročník 2019, strana 52, por. č. 20 r o z v á d z a .

III. Maloleté deti: I. B., nar. X.X.XXXX, A. B., nar. XX.X.XXXX a E. B., nar. XX.X.XXXX, sa na čas po

rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

IV. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletých zastupovať v bežných veciach a spravovať ich
majetok.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I., maloletej A. a maloletého E., na každé dieťa sumou
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené podľa osobitného
predpisu mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku

o rozvode manželstva.

VI. Styk otca s maloletými s a n e u p r a v u j e.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde 05.06.2024 sa navrhovateľka- manželka (ďalej len „manželka“, „matka“)
domáha rozvodu manželstva.

2. Vychádzajúc z návrhu manželia sa poznajú od strednej školy. Manželstvo uzavreli po 3 rokoch
spoločného vzťahu. Pred manželstvom sa im narodila prvá dcéra. Už od začiatku sa v manželstve začali
objavovať nezhody, ktoré manželia vždy nejako vyriešili. Vzťahy medzi manželmi sa zhoršili v novembri2020, keď manželka znovu otehotnela. V apríli 2021 prišiel manžel o prácu, v máji ho manželka s deťmi
opustila a podala žiadosť o rozvod. V auguste roku 2021 sa manželom narodil syn, avšak žili oddelene.
Manželia absolvovali niekoľko sedení v manželskej poradni, pokúsili sa o záchranu manželstva. Konanie

o rozvod bolo zastavené, nakoľko sa manželia nedostavili na pojednávanie. S odstupom času manželka
pochopila, že problémy v manželstve stále pretrvávajú a zhoršujú sa. Vzťahy medzi manželmi sú
rozvrátené natoľko, že manželka nemá záujem o udržanie manželstva. Manželka navrhuje, aby jej boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti.

3. Manželka spoločne s návrhom predložila sobášny list a rodné listy detí.

4. Uznesením č. k. 27P/65/2024-10 z 10.06.2024 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie
v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný
opatrovník“).

5. Manžel (ďalej len „manžel“, „otec“) sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril písomne podaním
z 18.06.2024, vychádzajúc z ktorého manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Je vo výkone
trestu za svoje hlúposti, za čo sa hanbí a ľutuje to. Uvedomuje si, že aj manželka sa za neho hanbí.
Keď sa dali dokopy, vedela, že nie je neviniatko a chýb sa dopustil aj pred manželstvom. Chceli rodinu,
deti. Dobehla ho minulosť, agresivita a alkohol. Spustil sa preto, že manželka od neho odišla a začal

vyvádzať, hádali sa, boli cirkusy. Keď nastúpil do výkonu trestu, nemali spoločnú domácnosť, ale staral
sa o deti, chodili spolu na výlety a s manželkou žili i intímne až do jeho nástupu do výkonu trestu. Denno-
denne im píše, aj ho tam navštívili. Manželka mu nevedela povedať, či sa chce rozviesť. Manžel nie je
stotožnený s rozvodom. Z pracovnej odmeny sa snaží posielať manželke výživné. Manželku ľúbi. Žiadal
o odročenie rozvodu na dobu 1- roka kým sa dostane na slobodu. Hanbí sa za seba a psychicky to

nezvláda. Ak sa po návrate z výkonu trestu rodinná situácia nezlepší, sám podá návrh na rozvod.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.09.2024, ktorého sa zúčastnila manželka,
právny zástupca manžela a procesný opatrovník.

7. Manželka zotrvala na podanom v návrhu v celom rozsahu. Nevidí priestor na uzavretie rodičovskej
dohody. Manželmi sú 5 rokov, spolu nežijú 3 roky, v manželstve boli nezhody, vždy sa to stupňovalo,
veľakrátjusdeťmivyhadzovalzdomu.Bolagresívny,vrieskal,opakovanejupreddeťmifyzickynapadol.
Manžel požíval alkohol. Manžel sa smial pri otázke pomoci psychologičky, manželka tam následne
prestala chodiť. S deťmi ho navštívili v ÚVTOS, o rozvode sa nerozprávali. Manžel povedal, že sa už

spamätal, že sa bude liečiť. Manželka nemá záujem o záchranu manželstva. Žije v mestskom 1- izbovom
byte s deťmi, prácu nemá, donedávna bola na rodičovskej dovolenke. Príležitostne si privyrába úpravou
nechtov, chcela by v tom začať podnikať. Výdavky na maloleté deti sú škôlka 80 eur, A. 22 eur, I. –
jednorazový poplatok, nakoľko je predškoláčka. Deti sú zdravé. Dievčatá navštevujú tanečný krúžok,
stojí to 50 eur na pol roka, na tanečný prispieva matka manžela. Za nájom uhrádza 150 eur, 80 eur

za elektrine, telefón a internet 80 eur a strava cca 300 eur mesačne. Vzhľadom na okolnosti (manžel
v ÚVTOS, pozn. súdu), žiada o minimálne výživné a styk neupraviť.

8. Manžel (právny zástupca manžela) s návrhom na rozvod nesúhlasil. Chcel by sa pokúsiť o záchranu
manželstva, keď požiada o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom

k uvedenému navrhol manžel, aby bolo konanie o rozvod prerušené. Pre prípad rozvodu súhlasil so
zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať a určiť len minimálne výživné,
atospoukazomnavýkontrestuodňatiaslobodyanemožnosťpracovaťprezdravotnéproblémy(manžel
počas výkonu TOS podstúpil operáciu). Pred nástupom na výkon TOS pracoval v Tatranskej mliekarni,
a.s.

9. Manželka nesúhlasila s prerušením konania.

10. Procesný opatrovník sa k otázke rozvodu nevyjadril, ale pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky, styk neupracovať, nakoľko doposiaľ sa deti s otcom stretávali a nie

je dôvodné sa domnievať, že by matka do budúcna stretávaniu sa bránila. Vzhľadom na výkon trestu
odňatia slobody otca navrhol určiť minimálne výživné.11. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, so správou procesného
opatrovníka z 26.06.2024, so zápisnicou z informatívneho stretnutia z 11.07.2024, s vyjadrením manžela

z 18.06.2024, s predložením dôkazov zo strany právneho zástupca manžela, ako aj s lustráciou
v Sociálnej poisťovni a lustráciou v ZVJS. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový
stav veci.

12. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 18.05.2019

v Spišskej Belej, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Belá, vo zväzku 13, ročník
2019, na strane 52, pod poradovým číslom 20.

13. Z manželstva pochádzajú dve deti - A. a E.. I. sa manželom narodila ešte pred uzatvorením
manželstva.

14. Vychádzajúc zo správy procesného opatrovníka z 26.06.2024 matka s deťmi býva v mestskom
nájomnom jednoizbovom byte v Spišskej Belej. Matka je nezamestnaná, bola na rodičovskej dovolenke
snajmladšímsynom,privyrábasirobenímmanikúry.MaloletáI.odseptembra2024navštevujezákladnú
školu, maloletá A. materskú školu. I. navštevuje tanečný krúžok Maguráčik, na úhradu výdavkov
ktorého prispievajú starí rodičia z otcovej strany. Starí rodičia z oboch strán sú matke nápomocní so

starostlivosťou o deti ako aj po finančnej stránke. Otec je t. č. vo výkone trestu v Košiciach, do nástupu
na výkon trestu sa s deťmi stretával pravidelne, častejšie, ako to bolo určené rozsudkom o úprave práv
a povinností k maloletým deťom. Deťom bolo povedané, že otec je v práci, a preto k nim nemôže prísť.
Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť a deti majú vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý vývin
a rozvoj.

15. Z lustrácie v registri ZVJS vyplýva, že manžel t. č. vykonáva trest nariadený okresným súdom Poprad
sp. zn.: KK-9T/58/2021 s plánovaným ukončením výkonu 4.7.2025 a následne by mal vykonávať trest
nariadený okresným súdom Poprad sp. zn.: KK-2T/44/2023, ktorý by mal vykonávať až do 4.4.2026.

16. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že manžel pred nástupom do výkonu trestu pracoval
v Tatranskej mliekarni a.s., s priemerným vymeriavacím základom 1050, 20 eur mesačne. Vo výkone
trestu bol pracovne zaradený do júla 2024.

17. Manželia spolu nežijú už 3 roky, ešte počas manželstva došlo k úprave rodičovských práv

a povinností k ich maloletým deťom z dôvodu odchodu manželky zo spoločnej domácnosti. Manžel pred
nástupom do výkonu trestu býval u svojich rodičov, s deťmi sa stretával. Manželia mali nezhody vo
svojom manželstve počas celej doby trvania manželstva, manželka sa v minulosti pokúšala zmierniť
ich problémy návštevou psychológa, čo nenašlo pochopenie na strane manžela, ktorý sa na sedeniach
smial, a preto tam manželka prestala chodiť. V súčasnosti manželka nemá absolútny záujem o záchranu

manželstva. Nevidí žiadnu možnosť pre jeho záchranu. O maloleté deti sa momentálne stará sama,
avšak sú jej nápomocní starí rodičia z oboch strán.

18. Manžel trval na možnosti prerušenia konania, nakoľko bude žiadať o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody a chce napraviť vzťah so svojou manželkou. Pre prípad, žeby sa ich

vzťahy nezlepšili, sám by požiadal o rozvod manželstva.

19. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť
záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi
manželmi je, najmä zo strany manželky hlboký a trvalý, a nie je reálny predpoklad obnovenia ich

riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Manželia už spolu 3 roky nežijú, nehospodária
spolu, netrávia spolu čas. Komunikujú spolu, manželka s deťmi navštívili manžela aj vo výkone trestu.
Manželkapovažujevzťahkmanželovizarozvrátený.Manželtvrdí,ževeľavecívovýkonetrestupochopil
a nechce sa rozviesť, nepripúšťa rozvrat manželstva. Hlavný dôvod rozvratu manželstva súd vzhliadol
predovšetkým vo vzájomnom odcudzení sa manželov spôsobenom ich neustálymi hádkami a konfliktmi,

kde manželka bola dokonca manželom opakovane fyzicky napadnutá, a to aj pred maloletými deťmi.
Manželstvo účastníkov konania už nenapĺňa svoje spoločenské funkcie a nie je predpoklad jeho
obnovenia.20. Podľa § 98 ods. 1 CMP, ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.

21. Manžel navrhol konanie prerušiť vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva 18.6.2024. Súd

manželke na pojednávaní podal poučenie o dôsledkoch prerušenia konania i ďalšom priebehu konania.
Manželka na pojednávaní nesúhlasila s prerušením konania, trvala na rozvode manželstva.

22. Z uvedeného dôvodu súd návrh manžela na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný (výrok I.),
nakoľko pre prerušenie konania absentuje základný zákonný predpoklad, a to súhlas oboch manželov.

Prerušenie konania predstavuje inštitút, ktorý manželia využijú spravidla vtedy, ak existuje predpoklad
zmierenia ich spolužitia a nápravy ich vzájomných vzťahov. Vzhľadom na jednoznačný postoj manželky
ohľadne rozvodu možno skonštatovať, že nie je medzi manželmi predpoklad obnovy ich manželského
spolužitia.

23. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

24. Podľa čl. 4 Základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne

si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej
úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým
presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

25. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

27. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

28. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

29. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

30. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

31. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine.
Na základe zisteného skutkového stavu a osvojených skutkových tvrdení manželov dospel súd k
nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich

manželstvonemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia
(§ 23 ods. 1 zákona o rodine) v zmysle vyššie uvedených zásad (čl. 1 a 4 zákona o rodine). Manželka t.
č. už odmieta akékoľvek snahy pre obnovu ich spoločného vzťahu, a preto odmietla i ponúkanú odpornú
pomoc. Počas konania bolo preukázané, že manželia už spolu nežijú, nakoľko manželka sa spolu s
maloletýmiodsťahovalazospoločnejdomácnosti.Manželiaspolukomunikujúohľadnedetí,kdesavedia

dohodnúť.

32. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, spoločenský účel manželstva spočíva
vo vytvorení zdravého rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, dôvere,rešpekte, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku
manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského právneho poriadku je rozvod manželstva.
V zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný

rozvrat manželstva. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť
zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne
kvalifikovane rozvrátené.

33. Súd pre úplnosť poznamenáva, že zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany

oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich k pretrvaniu v manželstve nútiť, predovšetkým
pokiaľ manželstvo neplní svoj účel, pritom však musia byť splnené podmienky pre rozvod manželstva
podľa zákona o rodine. Len samotné presvedčenie manžela o existencii možnosti záchrany manželstva
nestačí a zároveň je potrebné rešpektovať i to, že manžel je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
s predpokladaným prepustením 4.4.2026 (to, že manžel požiada, resp. požiadal o podmienečné
prepustenie nie je t. č. rozhodujúce).

34. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť záver, že
medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi
je hlboký a trvalý a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského
spolužitia. Hlavný dôvod rozvratu manželstva súd vzhliadol predovšetkým vo vzájomnom odcudzení sa

manželov. Manželstvo účastníkov konania už nenapĺňa svoje spoločenské funkcie.

35. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a aj keď v zmysle zákona o rodine úlohou
spoločnosti je manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nemožno nútiť,
aby v nefunkčnom manželstve zotrval. Keďže manželstvo nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať

harmonické a trvalé životné spoločenstvo, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo
rozviedol (výrok II.).

36. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

37. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

38. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

39. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

40. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

41. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

42.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.43. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

44. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie..

45. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

46. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

47. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú tri deti, všetky maloleté.

48. Ako to vyplynulo z prednesom účastníkov konania na pojednávaní, zhodli na sa úprave práv
apovinnostíkmaloletýmdeťom,ajkeďneuzatvorilirodičovskúdohodu.Maloletédetisúdpretonačaspo
rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá im t. č. zabezpečuje riadnu starostlivosť a majú u nej
vytvorené vhodné podmienky pre ich riadny vývoj a všestranný vývin. Právo zastupovať maloleté deti

a spravovať ich majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko neexistuje dôvod preto, aby súd toto právo
priznal len jednému z rodičov. Styk otca s maloletými sa neupravil, najmä s poukazom na výkon trestu
odňatia slobody otcom. Zároveň v tomto rozsahu súd nemá pochybnosti o ochote matky zabezpečovať
stretávanie sa s otcom, nakoľko k nemu došlo aj počas výkonu trestu odňatia slobody otcom, ako aj
v minulosti dochádzalo k styku v širšom rozsahu ako to bolo súdom určené.

49. Čo sa týka úpravy vyživovacej povinnosti, súd prihliadol na výkon TOS otcom, a teda jeho súčasné
znemožnenie zabezpečovania si riadneho príjmu, súd zároveň zdôrazňuje zdravotné problémy otca
ktorý počas výkonu trestu podstúpil operáciu, ktorá mu znemožňovala byť pracovne zaradený. Otec sa
vo výkone trestu nenachádza preto, že by si zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť, ale pre spáchanie
iných trestných činov. Z uvedeného hľadiska sa súd stotožnil so zhodnými návrhmi účastníkov konania

o tom, aby mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo vzťahu ku každému maloletému dieťaťu len
v minimálnej výške, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
určené podľa osobitného predpisu. Matka i otec si sú vedomí, že v prípade zmeny pomerov v budúcnosti
(najmäpoprepusteníotcanaslobodu,jehozamestnaniesa,zvýšenienákladovnamaloletých),jemožné
upraviť tak výšku výživného, ako aj úpravu samotných rodičovských práv a povinností (napr. v otázke

úpravy styku).

50. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie manželka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa,
nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred

súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže manžel podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP ).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.