Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205096
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123205096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.IvetouWildeovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.

XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Jozef Karabaš, advokát, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO:
42 09 759, p r o t i žalovaným: 1. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr.
Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, 2. E. F. G., E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom
Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 24.5.2023 sa domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade, ale pôvodne aj voči ďalším
žalovaným H. B., D. I. a J. K. zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele EKN 1516
– ornej pôde o výmere 6.736m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. C. a to prikázaním tejto parcely do
svojho výlučného vlastníctva. Pri stanovaní výšky finančnej náhrady za podiely žalovaných vychádzal
zo súkromného znaleckého posudku č. 4/2023 L. H. J., ktorý určil jednotkovú hodnotu tejto parcely na
1,248 Eur/m2. V žalobe poukázal aj na zákaz drobenia poľnohospodárskeho pozemku v zmysle § 23

ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.

2. Všetci žalovaní v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasili. Ich vyjadrenie nebolo spracované
kvalifikovane, takže z neho nebolo zrejmé, či nesúhlasia s tým, aby sa vôbec zrušilo spoluvlastníctvo
k predmetnej parcele alebo nesúhlasia so spôsobom vyporiadania, teda prikázaním celej parcely
žalobcovi, nepochybne však z neho vyplýva, že nesúhlasili s výškou finančnej náhrady, ktorú považovali
za nízku. Uviedli aj to, že svoje podiely predali dňa 26.5.2023 novému spoluvlastníkovi za 9 Eur/m2. Vo

vyjadrení sa sústredili na preukazovanie splnenia ponukovej povinnosti v zmysle § 140 Občianskeho
zákonníka, čo však pre tento spor nemá relevanciu. Zdôraznili, že sporná parcela sa nachádza na hranici
intraviláne obce, v blízkosti sú inžinierske siete, asfaltová cesta a v okolí prebieha výstavba rodinných
domov. Ako dôkaz o tomto tvrdení pripojili potvrdenie Obce Chmeľov a katastrálnu mapu.

3. Žalobca v replike uviedol, že o predmetnú nehnuteľnosti sa roky stará, užíva ju a kosí. Parcela je
súčasťou celku, ktorého časť užíva PD Kapušany. Výstavba rodinného domu sa realizuje v intraviláne

obce, pričom obec nemá územný plán. Kúpnu cenu 9Eur/m2 považoval za nereálnu a mal pochybnosti
o jej pravdivosti a v tej súvislosti poukázal na to, že podľa zmluvy mala byť vyplatená v hotovosti a nie
na bankové účty žalovaných. Predložil aj inzertnú ponuku na kúpu poľnohospodárskej pôdy v kat. úz.
C. za 1,03 Eur/m2 a stavebného pozemku s prístupom po asfaltovej ceste v lokalite výstavby domovs inžinierskymi sieťami v obci Chmeľov za 8,14 Eur/m2. Zotrval preto na všeobecnej hodnote sporného
pozemku 1,248/m2 podľa znaleckého posudku.

4.Žalovanívduplikeuviedli,žekúpnuzmluvupodpisovalinaObecnomúradevChmeľovezaprítomnosti
starostu a dvoch pracovníčok po tom, čo každý z nich prepočítal peniaze, ktoré im odovzdal v obálke
kupujúci.Prehotovosťsarozhodlizdôvoduminimalizácierizikanezaplateniakúpnejcenyatiežpreto,že
jedna zo žalovaných nemala zriadený peňažný účet. Spochybnili inzertné ponuky predložené žalobcom,
jednak z dôvodu, že inzerát z roku 2019 je starý a súčasné ceny sú vyššie a pri ornej pôde v Chmeľovci

poukázali na to, že ide o celkom inú obec a z ponuky navyše nie je zrejmé kto inzeruje, ani kedy. Uviedli,
že parcela 1516 je na rozhraní intravilánu a extravilánu obce Chmeľov, napriek tomu presne v strede
predparceloujeprívodplynuaponadparceluvedúdrôtyelektrickéhovedenia,čopreukázalipripojenými
fotografiami. Uviedli tiež, že zhruba 150 metrov vedľa parcely 1516 v extraviláne obce stavia rodinný
dom p. M., po kolaudácii jeho domu bude parcela 1516 už v intraviláne obce.

5. Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXX kat. úz. C., znaleckým posudkom č. 4/2023 L. H. J.,
písomnými vyjadreniami strán, potvrdeniami Obce Chmeľov, kópiou z katastrálnej mapy, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Predmetom sporu je parcela EKN 1516 – orná pôda o výmere 6.736 m2 nachádzajúca sa v extraviláne

obce zapísaná na LV č. XXX k.ú. C.. Jej spoluvlastníkmi v čase podania žaloby boli okrem aktuálne
žalovaných D. B. a E. F. G. aj H. B., D. I. a J. K.. V tom čase žalobca mal väčšinový podiel 310/560
a uvedenú parcelu užíval. Tá sa nachádza na hranici medzi intravilánom a extravilánom obce Chmeľov,
ako to vyplýva z potvrdenia obce Chmeľov z 28.7.2023. V ňom je uvedené aj to, že za danou parcelou
je dom vo výstavbe a inžinierske siete – plyn a elektrina zatiaľ končia na hranici pozemku 1516. Obec

Chmeľov pritom nemá vyhotovený územný plán a ani ho neplánuje. Vyplýva to z ďalšieho potvrdenia
obce Chmeľov bez dátumu. Pôvodne žalovaný A. B. požiadal obec Chmeľov o stanovisko k udeleniu
výnimky zo zákazu drobenia pozemkov k spornej parcele, na ktorú obec Chmeľov reagovala písomne
dňa 11.1.2023 tak, že parcela sa nachádza mimo zastavaného územia obce a vzťahuje sa na ňu § 23
ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.

7. Žalobca si dal vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom z odboru poľnohospodárstva Ing.
Petrom Holovkom. Ten parcelu ocenil ku dňu 13.5.2023 v znaleckom posudku č. 4/2023. Použil metódu
polohovej diferenciácie a všeobecnú hodnotu tohto poľnohospodárskeho pozemku stanovil na 8.406,50
Eur a jednotkovú hodnotu vyčíslil na 1,248 Eur/m2.

8. Žalobca vzhľadom na námietky žalovaných predložil dve internetové ponuky na predaj, ktoré sú bez
dátumu. Jedna sa týka ornej pôdy v obci Chmeľovec s výmerou 3.381 m2 za cenu 3.500 Eur (teda 1,035
Eur/m2) a druhá sa týka stavebného pozemku v intraviláne obce Chmeľov s inžinierskymi sieťami za
8,14 Eur/m2.

9. Internetové ponuky realitných kancelárii na predaj pozemku predložili aj žalovaní zo stránky Bazoš.sk
z júla 2023. Konkrétne išlo o pozemok v osade Podhrabina – 3km od Chmeľova o výmere 1.000 m2
predstavujúci trvalý trávnatý porast s možnosťou napojenia na elektrinu v intraviláne obce za 24.000 Eur
(teda 24Eur/m2) a ďalší pozemok je priamo v C. v intraviláne obce, ide o ovocný sad pri ceste o výmere

5.539m2 za 79.900 Eur (teda 14,42 Eur/m2).

10. Všetci pôvodne žalovaní uzavreli dňa 26.5.2023 kúpnu zmluvu ako predávajúci s H. M. ako
kupujúcim, ktorou odpredali svoje podiely k spornej parcele za kúpnu cenu 9 Eur/m2. V zmluve sa
konštatuje, že kupujúci zaplatil kúpnu cenu pri podpise zmluvy. Účastníci zmluvy podali v ten istý

deň návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva kupujúcemu do katastra nehnuteľnosti na základe
uvedenej zmluvy, pričom konanie sa vedie na Okresnom úrade, odbore katastrálnom v Prešove, ktorý
rozhodnutím V-3136/2023 z 19.7.2023 konanie prerušil do právoplatného ukončenia tohto sporu.

11. Až na prvom pojednávaní právna zástupkyňa niektorých žalovaných spochybnila to, či je potrebné

aplikovať pre daný prípad zákaz drobenia pozemkov v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.,
pretože nemala za preukázané, že ide o poľnohospodársky pozemok v extraviláne obce. Žiadala preto
o reálnu deľbu tejto parcely minimálne medzi žalobcu a žalovaného v 1.rade (pôvodne žalovaného
v3.rade).Súdnáslednevpredbežnomprávnomposúdenívyslovilnázor,žespornáparcelasanachádzanepochybne v extraviláne obce, využíva sa stále ako orná pôda, teda slúži na poľnohospodárske účely
a preto sa na ňu vzťahuje zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov v zmysle § 23 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z.z. a zároveň uviedol aj to, že nie je možné akceptovať znalecký posudok predložený

žalobcom vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní svoje podiely odpredali tretej osobe za kúpnu cenu
9Eur/m2, pričom kúpna cena im bola aj vyplatená a keďže všeobecná hodnota ma predstavovať trhovú
hodnotu pozemku je potrebné vychádzať v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu zo všeobecnej hodnoty minimálne 9 Eur/m2.

12. Žalobca sa bránil proti porušeniu jeho predkupného práva podaním námietky relatívnej neplatnosti
spomínanej kúpnej zmluvy z 26.5.2023, ktorú uzavreli pôvodní žalovaní v H. M. a ktorú uplatnil na
Okresnom úrade Prešov, katastrálnom odbore v konaní vedenom pod V-3136/2023. Preto k povoleniu
vkladu spomínanej kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľnosti nedošlo, ale následne žalobca odkúpil
spoluvlastnícke podiely pôvodne žalovaných H. B., D. I. a J. K. a to za kúpnu cenu 10 Eur/m2, keďže
využil ako spoluvlastník svoje zákonné predkupné právo a reagoval na ponuku týchto žalovaných na

kúpu ich podielov. V súčasnosti teda na LV č. XXX kat. úz. C. sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
parcely EKN 1516, ktorá stále aj podľa výpisu z LV sa nachádza v extraviláne obce a predstavuje ornú
pôdu žalobca, ktorý vlastní podiely 307/560, 12/2240, 6/56 a 3/224, spoluvlastníkom je aj žalovaný
v1.radespodielom14/64ažalovanáv2.rade,ktorávlastnípodiel24/448a3/56.Žalobcovitakvzhľadom
na výšku jeho podielov pripadá zo spornej parcely výmera 4.540,76m2, na podiel žalovaného v 1.rade

pripadá stále výmera 1.473,50m2 a na podiel žalovanej v 2.rade výmera 721,70m2.

13. V dôsledku odkúpenia podielov od pôvodne žalovaných H. B., D. I. a J. K. žalobca zobral žalobu
v priebehu sporu voči týmto žalovaným späť a keďže menovaní s týmto procesným úkonom súhlasili,
súd právoplatným uznesením č.k. 11C/38/2023-181 z 3.6.2024 konanie voči ním zastavil.

14. Žalobca od začiatku sporu konzistentne uvádzal, že nikdy nebránil žalovaným v užívaní spornej
parcely, v minulosti jej časť si vyčlenil žalovaný v 1. rade, ktorý na nej vysadil ovocné stromy. Neskôr
ju však prestal užívať. Žalobca uvádzal aj to, že o pozemok sa stále stará len on, upravil jeho povrch,
nakoľko bol zanedbaný, čo ho stálo veľa námahy a nemalé finančné prostriedky. Pozemok kosí a

žalovaní o neho nikdy nejavili záujem. K pozemku má aj citový vzťah, keďže ide o dedičstvo po predkoch
a preto ho chce zachovať pre svojich potomkov. Žalovaní jeho skutkové tvrdenie nespochybnili, preto
platí fikcia o jeho nespornosti s poukazom na § 151 ods. 1 CSP.

15. Po odkúpení vyššie uvedených podielov sa žalobca finančne vyčerpal a v súčasnosti už nemá

záujem o prikázanie celej parcely do jeho výlučného vlastníctva, keďže nemá finančné prostriedky na
vyplatenie podielov žalovaným. Z toho dôvodu zobral žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko neprichádza
do úvahy žiadny spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže parcelu v dôsledku zákonného zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov nie
je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov, žalobca nesúhlasí s jej prikázaním do jeho výlučného

vlastníctva kvôli výške finančnej náhrady a nie je možné nariadiť ani predaj nehnuteľnosti, ktorý
prichádza do úvahy len v prípade, ak žiadny spoluvlastník vec nechce, čo však nie je tento prípad.

16. So späťvzatím žaloby však žalovaní nesúhlasili a žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
kombináciou reálnej deľby tak, aby nebol porušený zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov

a vyplatením finančnej náhrady žalobcovi. Uviedli, že nemajú záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve so žalobcom, ktorý sám užíva celú parcelu ako ornú pôdu, jeho dcére sú vyplácané
dotácie z poľnohospodárskej platobnej agentúry a preto oni nemajú možnosť podieľať sa na jej
užívaní. Žiadali preto o nariadenie znaleckého dokazovania na rozdelenie parcely na 2 časti tak,
aby žalovaným bol vyčlenený pozemok o výmere 3.000 m2 a zároveň, aby boli zaviazaní zaplatiť

žalobcovi vyrovnávací podiel v sume zodpovedajúcej rozdielu medzi výmerou novovzniknutej parcely,
ktorá by zodpovedala jeho spoluvlastníckemu podielu a skutočnou výmerou, ktorá mu bude prikázaná
do výlučného vlastníctva.

17. S týmto návrhom žalovaných však žalobca nesúhlasil. Zopakoval, že nikdy nebránil žalovaným v

užívaní parcely, ani v budúcnosti im v tom brániť nemieni, keďže plne rešpektuje ich vlastnícke právo k
tejto parcele. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva spôsobom, ktorý navrhujú žalovaní, by žalobca prišiel o
výmeru 804,80 m2, ktorá mu prináleží, teda ide o zjavný nepomer s prepočtom na jeho spoluvlastníckypodiel a s tým zásadne nesúhlasí. Poukázal aj na účelovosť konania žalovanej v 2. rade, ktorá nikdy o
daný pozemok nejavila záujem a svoj podiel pôvodne predala tretej osobe pred podaním žaloby.

18. Na základe tohto vyjadrenia žalobcu súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaných na prehodnotenie
nesúhlasného stanoviska k späťvzatiu žaloby, na ktoré reagovala vyjadrením z 01.07.2024, v ktorom
uviedla, že zotrváva na argumentácii o predchádzajúcom nesúhlase so späťvzatím žaloby a na podporu
o možnej kombinácii viacerých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva poukázala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 27/2020, 5Cdo 169/95 a 5Cdo 93/2010. Keďže podľa § 146

ods. 2 CSP k späťvzatiu žaloby v tomto spore sa nevyhnutne vyžaduje súhlas žalovaných, súd nemohol
konanie napriek späťvzatiu žaloby zastaviť a preto vo veci rozhodol rozsudkom.

19. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

20. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

22. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

24. V danom prípade je nepochybné, že k dohode strán sporu, ktoré sú podielovými spoluvlastníkmi
spornej parcely nedošlo a preto prichádzalo do úvahy zrušenie a vyporiadanie tohto podielového

spoluvlastníctva súdom v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje záväzné
poradie spôsobov vyporiadania. Prvým je rozdelenie veci, pričom súd prihliada na veľkosť podielov a
účelné využitie veci. Vec musí byť deliteľná fakticky aj právne. V tomto prípade faktická deliteľnosti
spornej parcely je možná, právna však nie, bráni tomu § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Podľa citovaného ustanovenia,

ak tento zákon neustanovuje inak nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o
vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov
uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo
pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok.

25. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

26. Čo je potrebné považovať za poľnohospodársky pozemok vyplýva zo zákona č. 140/2014 Z.z. o

nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Konkrétne podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona,
ak ods. 2 neustanovuje inak poľnohospodárskym pozemkom sa rozumie poľnohospodárska pôda alebo
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991.

27. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona

nepovažuje
a) záhrada
b) pozemok v zastavanom území obce
c) pozemok mimo zastavaného územia obce ak1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov
2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov
3. je jeho výmera menšia ako 2.000 m2

4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojim umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.

28. Za poľnohospodársku pôdu sa považuje produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri
nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalý trávnatý porast, čo
vyplýva z § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

29. Spornú parcelu vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia je teda potrebné považovať za
poľnohospodársky pozemok, čo nespochybnili ani žalovaní v posledných vyjadreniach a čo vyplýva z
výpisuzLVč.XXXkat.úz.C.,podľaktoréhoideoornúpôduapozemokvextraviláne,tátocharakteristika
vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. Holovku, ktorý tvorí prílohu k žalobe a napokon je to zrejmé
aj z potvrdenia obce Chmeľov z č.l. 70 a 130. Ak by teda súd mal parcelu reálne rozdeliť na 2 časti,

vychádzajúc z výšky podielov strán sporu, žalobcovi by mal pripadnúť pozemok o výmere 4.540,76m2 a
žalovaným pozemok o výmere 2.195,2 m2, čo vzhľadom na § 23 zákona č. 180/1995 Z.z. neprichádza
do úvahy. Žalovaní sa preto dožadujú toho, aby im bol prikázaný do ich podielového spoluvlastníctva
po rozdelení pozemok o výmere 3.000 m2 a to z dôvodu, aby nedošlo k porušeniu zákonného zákazu
drobenia poľnohospodárskych pozemkov, teda žiadajú o 804,8 m2 viac ako im prináleží podľa ich

podielov. Takýto spôsob vyporiadania by prichádzal do úvahy len vtedy, ak by s ním súhlasil žalobca,
ktorý však voči nemu vyslovil jednoznačný nesúhlas. K argumentácii žalovaných o prípustnej kombinácii
viacerých spôsobov vyporiadania súd uvádza, že s ňou súhlasí, avšak v tomto prípade požadovaný
spôsob vyporiadania žalovanými je neprijateľný. Znamenal by totiž neprípustné odňatie vlastníckeho
práva žalobcu, ktorý by prišiel o veľkú výmeru pozemku a tým by došlo k porušeniu jeho ústavného

práva vlastniť majetok zakotveného v článku 20 ods. 1 Ústavy SR. Súd pripomína, že podľa Ústavy SR k
odňatiu vlastníckeho práva môže dôjsť len vyvlastnením a to v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme
na základe zákona a za primeranú náhradu (článok 20 ods. 4 Ústavy SR).

30. Súd súhlasí s tým, že podľa judikatúry je možný aj kombinovaný spôsob vyporiadania

spoluvlastníctva reálnou deľbou a finančnou náhradou, keďže rozhodujúce kritérium účelnosti užívania
veci nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a teda súd má dbať o
to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci a preto niekedy je nutné rozdeliť vec nie striktne podľa
spoluvlastníckych podielov, ale zároveň platí, že pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nemôže
byť vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. To jasne uviedol Najvyšší súd SR v

rozhodnutiach, na ktoré poukázali samotní žalovaní, konkrétne v uznesení 5Cdo 93/2010 z 29.11.2010
a 5Cdo 27/2020 zo dňa 24.02.2022. V tomto prípade by k tomuto výraznému nepomeru došlo, žalovaní
by nadobudli pozemok výrazne väčší, než im prináleží podľa ich podielov a to na úkor žalobcu a
preto súd nemohol rozhodnúť o reálnej deľbe spornej parcely. Zároveň však nemohol rozhodnúť ani o
prikázanícelejparcelydovýlučnéhovlastníctvaniektorejzostránsporu,keďžežiadnaznichotonejavila

záujem, čo je základným predpokladom pre tento spôsob vyporiadania a ako uviedol žalobca v dôsledku
odkúpenia podielov od 3 spoluvlastníkov sa finančne vyčerpal a v súčasnosti nemá finančné prostriedky
na zaplatenie podielu žalovaných. Napokon sa súd zaoberal v poradí tretím spôsobom vyporiadania -
nariadením predaja parcely, avšak ani pre tento spôsob nebol splnený zákonný predpoklad, teda to,
že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, čo deklarovali všetky strany sporu vo svojich vyjadreniach,

keďže žalobca chce zachovať aktuálne spoluvlastníctvo a žalovaní chcú vytvoriť nové vlastnícke
vzťahy k predmetnej parcele. Súdu preto nezostávalo nič iné než žalobu zamietnuť. Z dôvodu, že súd
dospel k záveru o nemožnosti reálnej deľby parcely, návrhu žalovaných na doplnenie dokazovania
vypracovaním geometrického plánu na rozdelenie parcely nevyhovel.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V
tomto prípade vznikla paradoxná situácia, keď žalobca v priebehu sporu v dôsledku zmeny skutkového a
právneho stavu zobral žalobu späť, nakoľko si bol vedomý toho, že v prípade, ak by na žalobe trval, súd
by žalobu zamietol, avšak zastavenie konania neumožnili svojim nesúhlasným stanoviskom žalovaní,
ktorí sa napriek tomu domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a preto je potrebné

dospieť k záveru, že aj žalovaní boli v tomto spore neúspešní. Je preto plne akceptovateľný záver
vyplývajúci zo stanoviska pléna Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.US 59/23, podľa ktorého v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré má povahu iudicium duplex spravidla nie
je možné určiť, ktorý účastník mal vo veci úspech. Je všeobecným východiskom pre rozhodovanie otrovách konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa článku 11 ods. 1 a práva na súdnu
ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov nemal právo
na náhradu trov konania v takomto spore voči inému účastníkovi, iba ak by preto boli dané osobitné

dôvody, ako je napríklad obštrukčné správanie alebo šikanózny výkon práva. Vzhľadom na tieto závery
a vyššie podpísané okolnosti tohto prípadu súd považuje za spravodlivé, aby každá zo strán sporu
znášala trovy konania, ktoré jej vznikli, sama.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.