Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010248
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1623010248.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.
Zuzany Molnárovej a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného J. X., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
OkresnéhosúduMalackyz13.12.2023,sp.zn.3T/23/2023,naverejnomzasadnutíkonanom03.októbra
2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. X., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 13.12.2023, sp. zn. 3T/23/2023, bol obžalovaný J. X. uznaný
za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 26.06.2022 v čase od 04.00 h. do 08.30 h. na V. námestí v obci E. opakovane vošiel cez
neuzamknuté vchodové dvere do vnútorných priestorov bývalého kultúrneho domu, kde postupne
odcudzil 1 ks mixážny pult zn. Behringer, typ Xenyx 1204 USB, 2 ks reproduktorov zn. RCF, art. 715-A,
čiernej farby, 1 ks prehrávač zn. Nutmark, Typ 103 USB a 1 ks rack - úložný priestor, čím bola poškodenej
obci Lozorno spôsobená škoda v celkovej výške 1.190 €, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu,
že bol odsúdený za prečin krádeže, a to trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/59/2021

zo dňa 08.10.2021, právoplatným dňa 12.01.2022.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36
písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1
Trestného zákona, uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zároveň zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 19.01.2023, sp. zn. 7T/60/2022, právoplatným
dňa 03.02.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj poklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný J. X., smerujúce výlučne do výroku
otreste.Podanéodvolanieobžalovanýaždorozhodnutiaodvolaciehosúduojehoodvolanínijakobližšie
neodôvodnil.

Krajský súd v Bratislave, v konaní o odvolaní obžalovaného J. X., nariadil verejné zasadnutie,
ktorého sa zúčastnila iba prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutiev neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku, nakoľko na takýto
postup mal splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný mal doručenie upovedomenia o termíne
verejného zasadnutia vykázané v súlade s § 66 ods. 3 Trestného poriadku, vrátane upozornenia o

možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Verejného zasadnutia sa nezúčastnila ani
splnomocnenkyňa poškodeného B. O., pričom krajský súd vykonal verejné zasadnutie aj v neprítomnosti
tejto splnomocnenkyne poškodeného, keďže aj v jej prípade boli splnené všetky zákonné podmienky
na uvedený postup.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že považuje
odvolanie obžalovaného J. X. za nedôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade so
zákonom vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhla, aby bolo odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietnuté.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť

odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1
alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného J. X. nie je dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z

uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany

obžalovaného J. X. iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku a z toho vyplývajúceho rozsahu
prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný J.. na hlavnom pojednávaní konanom
13.12.2023 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa okresného súdu prijala vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia
okresnýsúdobžalovanéhopoučilojehoprávach,ozmyslepriznania,jehovýznameaprípadnomďalšom
postupe. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 333
ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný

odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením,
že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného J. X. a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací
súd sa zaoberal iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného J. X., ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého

rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému bol v predmetnej trestnej veci
uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho výmery, pričom súčasne treba konštatovať, že tu
boli vylúčené prípadné úvahy o zmiernení uloženého súhrnného trestu, vrátane upustenia od uloženia
súhrnného trestu.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako ajostatné, na účel trestu nadväzujúce, kritériá, rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých
zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 34 ods. 4 Trestného zákona
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery

na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Prvostupňový súd ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Okresný súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu

trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona] a jednu priťažujúcu
okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov [ 37 písm. h) Trestného zákona].

Prvostupňový súd postupoval pri ukladaní súhrnného trestu v súlade so všetkými relevantnými
ustanoveniami Trestného zákona. Východisko pre ukladanie súhrnného trestu obžalovanému J. X.

predstavovala trestná sadzba pre prečin krádeže podlá § 212 ods. 2 Trestného zákona v rozpätí od 6
mesiacoch do 3 rokov. Vzhľadom na to, že okresný súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť, k úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, resp.
ods. 4 Trestného zákona nedošlo. Nakoľko v posudzovanej veci bolo potrebné aplikovať aj § 42 ods. 1
Trestného zákona o súhrnnom treste, uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov predstavoval

u obžalovaného potrestanie za všetky zbiehajúce trestné činy, vrátane trestného činu, za ktorý bol už
právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 19.01.2023, sp. zn. 7T/60/2022
(išlo o trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením obžalovaného na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia), pričom neprichádzalo do úvahy použitie tzv.
asperačnej zásady, vzhľadom na nesplnenie podmienok uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Okresným súdom uložená výmera trestu odňatia slobody (pri dolnej hranici trestnej sadzby) dostatočne
zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Treba tiež zdôrazniť, že na dosiahnutie účelu trestu bolo potrebné na obžalovaného
pôsobiť v zmysle zásady jednoty prevencie a represie. Z hľadiska tejto zásady je v tejto konkrétnej

trestnej veci možné považovať súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za zákonný a primeraný.

Pokiaľ obžalovaný J. X. podal odvolanie do výroku o treste, krajský súd vyslovuje, že tak zmiernenie
trestu odňatia slobody spočívajúce v znížení jeho výmery, ako aj upustenie od uloženia súhrnného

trestu, neprichádzalo vôbec do úvahy. V posudzovanej veci je odôvodnené také preventívne pôsobenie
na obžalovaného, ktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa majetkovej trestnej činnosti, pričom je
nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody s
prísnejšou výmerou trestu, než aká mu bola uložená skorším odsudzujúcim rozhodnutím. Takýto druh
trestu a jeho výmera odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného (v odpise registra trestov má aktuálne

2 záznamy pre majetkovú trestnú činnosť), ale nachádza svoj výraz i z hľadiska postoja obžalovaného
k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania
trestnej činnosti. Treba tiež dodať, že hoci obžalovanému bol v minulosti uložený podmienečný trest
odňatia slobody, tento nemal na neho výchovný vplyv a nepriviedol ho k zmene spôsobu života.

Okresný súd tiež nepochybil, keď obžalovaného J. X. v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

S poukazom na to, že prvostupňový súd obžalovanému J. X. ukladal súhrnný trest, postupoval v súlade

s § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona, keď zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z
19.01.2023, sp. zn. 7T/60/2022, právoplatný dňa 03.02.2023, a to vo výroku o treste (vrátane spôsobu
jeho výkonu). Súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň bola dodržaná zásadavyplývajúca z § 42 ods. 2 druhá veta Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest
uložený skorším rozsudkom.

Senát krajského súdu záverom konštatuje, že takýto druh trestu, vrátane jeho výmery, ktorý bol
obžalovanému J. X. zo strany súdu prvého stupňa uložený, vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa
§ 34 Trestného zákona.

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil riadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu

rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného J. X. podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.