Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/131/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120207200
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7120207200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v právnom spore žalobcu: A. B., Tr. SNP 48/
A, Košice, IČO: 00691135, proti žalovanému: C. D. E., miesto podnikania B. XX, B., C.: XXXXXXXX,
zást. PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 50453785, za ktorého ako konateľ
koná advokát Mgr. Peter Pihorňa, o vypratanie časti pozemku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
bývalého Okresného súdu Košice I č. k. 34C/18/2020 - 141 zo 17. januára 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) žalovanému uložil do 30

dní od právoplatnosti rozsudku vypratať časť pozemku parcely KNC č. 2485/4 v k. ú. F. A., obec B. – F.
A. evidovaného na LV č. XXXXX ako miestna komunikácia vo vlastníctve žalobcu, a to vo výmere 9 m2,
na ktorej sa nachádza predajný stánok a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcelného čísla KN C č. 2485/4
vo výmere 736 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v k. ú. F. A., vypratanie časti ktorej je predmetom
tohto súdneho sporu, a to vo výmere 9 m2, na ktorej žalovaný na základe nájomnej zmluvy z 10.2.1999
s Mestskou časťou Košice – Staré mesto uzavretej podľa §663 a 684 o. z. ako bývalý nájomca mal

prenechanú časť tohto pozemku do užívania za účelom predaja rýchleho občerstvenia v originálnom
balení z predajného stánku stojaceho na časti uvedenej parcely o rozlohe 9 m2. Nájomný pomer
spočiatku bol dojednaný na určitý čas (do 1.2.2004), Dodatkom č. 1 z 21.1.2004 s účinnosťou od
1.2.2004 bol však zmenený na nájom na dobu neurčitú, s trojmesačnou výpovednou dobou, ktorá
mala začala plynúť 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, zmluvu mohla vypovedať
ktorákoľvek zmluvná strana v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a pravidiel prenajímania
majetku mesta Košice.; ďalšie dodatky nanovo upravovali len výšku a splatnosť nájomného, resp.

spôsob jeho platenia, ostatné ustanovenia zmluvy zostali nezmenené a zostali v platnosti v jej
pôvodnom znení, resp. v znení jej Dodatku č. 1 z 21.1.2004. K ukončeniu nájomného vzťahu
k 31.8.2019 došlo výpoveďou prenajímateľa zo 16.4.2019 danej z dôvodu zlého technického stavu
stánku stojaceho na prenajatom pozemku, žalovanému do jeho vlastných rúk doručenej 2.5.2019.
Žalobca žiadosť žalovaného o zrušenie výpovede nájomnej zmluvy listom z 27.9.2019 neakceptoval,
na doručenej výpovedi trval a tým istým listom žalovaného vyzval na odstránenie stánku rýchleho
občerstvenia z pozemku vo vlastníctve prenajímateľa, a to do 15 dní od jeho doručenia, t. j. od

14.10.2019. Dobrovoľného odstránenia predmetného stánku zo svojho pozemku žalobca márne sa
domáhal aj opakovanou výzvou z 8.1.2020, žalovanému doručenou 17.1.2020. Žalovaný domnievajúc
sa a prezentujúc svoj právny názor aj voči žalobcovi svojím listom z 22.1.2020 výzve prenajímateľa
nevyhovel s argumentom, že v dôsledku toho, že ten voči nemu nepodal žalobu na vypratanie pozemkuv zákonom stanovenej lehote 30 dní, v zmysle §676 ods. 2 o. z. obnovil sa nájomný vzťah medzi
stranami.
3. Vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane vlastníckom práva (§123,

§126 ods. 1), ako aj o všeobecných ustanoveniach nájomnej zmluvy (§663) a o skončení nájmu (§676
ods. 1 a ods. 2). Považoval za nesporné, že žalovaný ako nájomca na základe platnej nájomnej
zmluvy z 10.2.1999 a jej dodatkov spornú časť vypratávaného pozemku za účelom predaja rýchleho
občerstvenia zo svojho predajného stánku na nej postaveného užíval oprávnene, a to s účinnosťou
od 1.2.2004 na dobu neurčitú. V priebehu trvania nájomného vzťahu do práv prenajímateľa vstúpil

žalobca ako vlastník dotknutého pozemku (zastavaná plocha a nádvorie v celkovej výmere 736 m2),
ktorý listom zo 16.4.2019 nájomcovi doručeným 2.5.2019 z dôvodu zlého technického stavu stánku
pristúpil k vypovedaniu nájmu, v dôsledku čoho k ukončeniu nájomného vzťahu došlo preto uplynutím
trojmesačnej výpovednej doby k 31.8.2019.
4. S obranou žalovaného v spore, že v dôsledku toho, že žalobca proti žalovanému, ktorý po skončení
nájmu už ako bývalý nájomca prenajatý priestor naďalej užíval, keďže na časti sporného pozemku vo

výmere9m2stálesanachádzajehopredajnýstánok,nepodalžalobunavyprataniepozemkuvzákonom
stanovenej lehote 30 dní, v zmysle §676 ods. 2 o. z. sa obnovil nájomný vzťah medzi stranami, sa
vysporiadal výkladom, ako treba rozumieť tiché obnovenie nájomnej zmluvy podľa §676 ods. 2 o. z.,
a to aj s odkazom na závery vyplývajúce z uznesenia NS ČR vo veci 28 Cdo 2253/2003 so záverom,
že právne dôsledky užívania prenajatej veci nájomcom aj po ukončení nájomného vzťahu ustanovené

v §676 ods. 2 o. z. nastanú len v prípade, ak išlo o ukončenie nájmu uplynutím doby, t. j. z materiálneho
hľadiska 30-dňová lehota na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti má zmysel len v prípade nájmu
dojednaného na dobu určitú, ktorej uplynutím nájomný pomer skončil a keďže v posudzovanom prípade
ku skončeniu nájmu nedošlo uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ale išlo o nájom dojednaný na dobu
neurčitú, ktorý v dôsledku jednostranného právneho úkonu prenajímateľa zo 16.4.2019 bol ukončený

uplynutím výpovednej doby k 31.8.2019, uzavrel, že z toho dôvodu z povahy veci je vylúčené, aby na
daný prípad ustanovenie §676 ods. 2 o. z. bolo aplikovateľné.
5. Vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetná nájomná zmluva s účinnosťou od 1.2.2004 bola uzavretá
na dobu neurčitú, ktorú bolo možné vypovedať ktoroukoľvek zmluvnou stranou v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka a pravidiel prenajímania majetku mesta Košice, uzavrel, že žalobca ako

prenajímateľ vo výpovedi zo 16.4.2019 dôvod výpovede vôbec nemusel uvádzať, nakoľko realizovanie
práva nájomnú zmluvu vypovedať nie je zákonom a nebolo ani dohodou účastníkov nájomnej zmluvy
viazané na konkrétne výpovedné dôvody. Z toho dôvodu za právne irelevantnú vyhodnotil aj tú
obranu žalovaného, že výpovedný dôvod žalobcom uvedený vo výpovedí zo 16.4.2019 nie je pravdivý;
okrajovo pritom podotkol, že žalovaný v konaní ani neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie

svojho skutkového tvrdenia o nepravdivosti použitého výpovedného dôvodu a že zostalo tak v rovine
nepodložených a nepreukázaných tvrdení jeho skutkové tvrdenie, že predajný stánok prešiel značnou
rekonštrukciou.
6. S námietkou žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na vyprataní (časti)
predmetnej nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sa vysporiadal poukazom na to, že žaloba o vypratanie

pozemku bez ohľadu na to, či sa na ňom nachádza nehnuteľná stavba alebo iná vec patriaca osobe,
proti ktorej žaloba smeruje, je jedným z prostriedkov právnej ochrany vlastníka ustanoveným v §126 ods.
1 o. z., má samostatný skutkový základ a najmä ide o žalobu o splnenie povinnosti, pri ktorej v zmysle
preukazovanie naliehavého právneho záujmu nie je zákonnou podmienkou jej procesnej prípustnosti
[§137 písm. c) CSP, a contrario].

7. Ako nedôvodnú vyhodnotil napokon aj obranu žalovaného, že žalobný petit znejúci na vypratanie len
časti nehnuteľnosti v rozsahu 9 m2 z celkovej jeho výmery 736 m2 je neurčitý a preto aj nevykonateľný,
keďže opak je pravdou, čo odôvodnil tak, že pozemok vo vlastníctve žalobcu označený v žalobnom
petite vrátane jej časti, ktorá sa má vypratať, ako ho súd aj prevzal do výrokovej časti rozsudku, je
identifikovanýdostatočnýmspôsobom,podľačohoideočasťpozemku,naktoromsanachádzapredajný

stánok, a teda nevzbudzuje pochybnosť, ktorej konkrétnej časti pozemku C KN 2485/4 v celkovej výmere
736 m2 vypratanie sa týka.
8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalobcu vo veci ustanovenou v §255
ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie argumentujúc odvolacími dôvodmi ustanovenými

v §365 ods. 1 písm. f) a h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní predovšetkým namieta, že výrok
napadnutého rozsudku nespĺňa podmienku určitosti a vykonateľnosti, keďže súd do tohto prevzal už
v žalobnom petite nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne obsiahnuté práva a im zodpovedajúcepovinnosti, keď ukladá vypratať parcelu reg. CKN č. 2485/4 vo výmere 9 m2, aká ani neexistuje, nie
je vedená na predmetnom výpise z listu vlastníctva. Zo samotného petitu (zrejme výroku napadnutého
rozsudku - pozn. odvolacieho súdu) podľa odvolateľa ani nevyplýva, že by išlo o časť predmetnej

parcely, pričom, citujúc z odôvodnenia uznesenia tunajšieho odvolacieho súdu z 22.11.2022, sp. zn.
5Co/9/2022, súd podľa odvolateľa si dostatočne neuvedomil, že požiadavka na určitosť výroku musí
spĺňať podmienku náležitej individualizácie vypratávanej časti pozemku, ktorá nie je naplnená iba
presným označením pozemku tak, ako tento je zapísaný v KN a ani vymedzením jeho konkrétnej
vypratávanej výmery, pokiaľ z výroku nie je súčasne zrejmé (nie je individualizované), ktorej konkrétnej

časti vypratávaného pozemku (rozsah vypratávanej časti pozemku) vypratanie sa týka. Odvolateľ
okrem toho namieta, že ak na pozemku sa nachádza stavba, žalobou na vypratanie pozemku sa
nemožno domáhať odstránenia stavby, ktorá má charakter nehnuteľnosti, ale je potrebné uplatniť žalobu
o odstránenie stavby podľa §135c o. z. a ak by žalovaný mal odstrániť stavbu, bolo potrebné stavbu
riadne označiť v petite alebo aspoň identifikovateľným spôsobom opísať, aby nevzbudzovala dojem
zámeny a toho, akej stavby žaloba sa týka. Predmetnú žalobu o vypratanie časti pozemku považuje

preto v celom rozsahu za bezpredmetnú, ako aj neúčelnú, ktorú súd mal preto zamietnuť.
10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správne potvrdil. Zdôrazňuje, že tak on v petite žalobného návrhu žiadal, ako aj súd vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať práve tú časť pozemku p. č.
2485/4 v k. ú. F. A. vo výmere 9 m2, na ktorej sa nachádza predajný stánok, a teda tak pozemok,

ako aj jeho časť, ktorá sa má vypratať, vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sú identifikované
dostatočným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, akej časti pozemku p. č. C KN 2485/4 vypratanie
sa týka. Argumentácia odvolateľa o tom, že rozhodnutie je formálne a materiálne nevykonateľné podľa
žalobcu nemá preto logiku a je aj bez právnej relevancie, nakoľko cieľom žalobného návrhu bolo
vypratanie časti pozemku, na ktorom sa nachádza stánok rýchleho občerstvenia, a nie celý pozemok,

ako taký v celkovej výmere 736 m2, na ktorom sa nachádzajú aj iné hnuteľné a nehnuteľné veci,
ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného. Podľa žalobcu pritom práve naopak v prípade individualizácie
vypratávanej časti pozemku napr. geometrickým zameraním časti vypratávaného pozemku, čo ako
možné riešenie naznačuje v odvolaní odvolateľ, vzhľadom na hnuteľný charakter veci na danom
pozemku umiestnenej podľa žalobcu hrozí, že žalovaný by mohol špekulatívne brániť vykonateľnosti

rozhodnutia napr. premiestňovaním predmetného stánku po danom pozemku na iné miesto.
11. S argumentom, že za neoprávnenú stavbu sa nepovažuje zriadenie takej dočasnej stavby na
cudzom pozemku, ktorú je možné odstrániť jej demontážou, pričom takou v prejednávanom prípade
je aj prenosný stánok, ktorý nie je pevne spojený so zemou pevným základom, ale ide o dočasnú
stavbu, žalobca dôvodí, že ako vlastník pozemku sa ani nemôže domáhať súdnej ochrany postupom

podľa §135c o. z., ako tvrdí žalovaný, ale ochrany svojho vlastníckeho práva sa môže domáhať len
cez odstránenie tejto dočasnej stavby z jeho pozemku, a to žalobou na vypratanie nehnuteľnosti podľa
§126 o. z. ako prostriedku poskytujúcemu vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto na jeho spornom
pozemku neoprávnene má umiestnené veci, príp. kto sporný pozemok neoprávnene užíva, a to aj
v prípade, že veci na pozemku vlastníka boli umiestnené na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr

odpadol.
12. Odvolateľ v odvolacej replike zotrval na tom, že v danom prípade ide o žalobu na odstránenie stavby,
ktorá trpí nedostatkom, keďže stavba, ktorá sa má odstrániť, nie je identifikovaná nezameniteľným
spôsobom a tak súdom uložená povinnosť nie je vykonateľná, pričom úspech žalobcu v spore
o odstránenie neoprávnenej stavby nie je limitovaný rozsahom plochy pozemku vo vlastníctve žalobcu

zastavanej neoprávnenou stavbou z celkovej plochy sporného pozemku, ale práve tým, že žalobca
preukáže, že na pozemku v jeho vlastníctve sa nachádza stavba žalovaného, ktorá je neoprávnená,
a vymedzenie časti pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou slúži len pre identifikáciu tejto
neoprávnenej stavby. Z týchto dôvodov odvolateľ zotrváva na právnom názore, že žalobca predmetný
nárok neuplatnil riadne a včas, keď jednu zo základných náležitostí žaloby neuviedol správne a súd

predmetnú žalobu už vzhľadom na nevykonateľný petit mal preto zamietnuť už pri prvom prejednaní
veci, pričom žalovaný so zmenou žaloby nesúhlasí.
13. Žalobca v odvolacej duplike zdôrazňuje, že odvolateľ do odvolacieho konania mylne vnáša svoje
úvahy, ktorými hnuteľný majetok zamieňa s nehnuteľnosťami namietajúc, že žalobca v konaní bol
povinný stavbu lepšie identifikovať. Pritom však ani napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako ani

žaloba neboli odôvodňované §135c ods. 1 o. z., ktorý sa týka stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami pevne
spojenými so zemou, čo však nie je prípad prejednávanej veci, kde ide o dočasnú stavbu prenosného
stánku na cudzom pozemku, ktorú je možné odstrániť demontážou, nakoľko tento nie je nehnuteľnosťou
a vlastník pozemku sa môže preto úspešne domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva odstránenímtakejto stavby žalobou na vypratanie pozemku ako nehnuteľnosti, resp. jeho časti, ktorá sa považuje
za reivindikačnú žalobu.
14. Odvolacia duplika žalobcu odvolateľovi na vedomie bola doručená 26.6.2023, žiadna zo strán ďalšie

podanie vo veci neurobila.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355

a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
16. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP
potvrdil.
17. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 16.10.2024 o 10.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
od 10.10.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke (§219 ods.

1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).
18. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k
záveru, že tieto nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný.
V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný
význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací
súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj

s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto sa s ním stotožňuje v plnom rozsahu a aby
nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi súdu

prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP preto
sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti, sám tieto nadbytočne už neopakuje, ale na ne,
ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkazuje, ako na jemu vlastné dôvody vyhovujúceho
rozsudku o vypratanie časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorom bez právneho dôvodu sa
nachádza hnuteľná vec vo vlastníctve žalovaného.

21. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska
zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a tieto nie sú
preto spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie či už zmenou alebo zrušením
napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie
námietky žalovaného odvolací súd dopĺňa.

22. Z obsahu žaloby, ako aj z obsahy jej petitu (žalobný návrh) nesporne vyplýva, že žalobca ako vlastník
pozemku podľa §126 ods. 1 o. z. sa domáha vypratania tej jeho špecifickej časti, na ktorej je umiestnený
predajný stánok rýchleho občerstvenia ako hnuteľná vec vo vlastníctve žalovaného s pôdorysom vo
výmere 9 m2.
23. Podľa §126 ods. 1 o. z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vindikačnou žalobu vydania veci a v prípade
nehnuteľnosti jej vypratania od toho alebo tým, kto do jeho vlastníckeho práva neprávom zasahuje.
Vlastnícka vindikačná žaloba na vypratanie (časti) nehnuteľnosti ako osobitný druh vlastníckej žaloby
môže byť pritom úspešnou, len pokiaľ žalobca preukáže (i) svoje vlastnícke právo a zároveň preukáže,
že (ii) žalovaný do jeho vlastníckeho práva zasahuje neoprávnene, napr. tým, že na časti pozemku vo

vlastníctve žalobcu, ako je tomu aj v prejednávanej veci, bez právneho dôvodu má umiestnený svoj
prenosný stánok rýchleho občerstvenia. O neoprávnené zasahovanie do vlastníctva žalobcu ide pritom
aj v prípade, keď právny dôvod, ktorý žalovaný na takéto umiestnenie sporného stánku na časti pozemku
žalobcu v podobe platnej nájomnej zmluvy pôvodne mal, následne už odpadol, t. j. viac už tu nie je,neexistuje, čím zároveň odpadlo aj oprávnenie žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu k tomuto
pozemku zasahovať vrátane umiestnenia svojho stánku na tomto jeho pozemku, ktoré tým sa stalo
neoprávneným a žaloba aj správne smeruje proti žalovanému ako tomu, kto do vlastníckeho práva

vlastníka pozemku umiestnením veci na jeho pozemku neoprávnene zasahuje.
24. Pokiaľ ide o samotné označenie pozemku, resp. jeho časti, ktorá je predmetom vypratania vo
výroku súdneho rozhodnutia, v zmysle právnych záverov dovolacieho súdu vyslovených v jeho uznesení
z 24.8.2022 vo veci 1Cdo/88/2020 pri žalobe o vypratanie nehnuteľnosti stačí, ak dostatočne sa
identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je neoprávnene užívaná, pričom nie je nutné špecifikovať každú vec,

ktorá na pozemku sa nachádza, k právu užívania treba však pristupovať komplexne, čo v danom
prípade znamená nielen neumožnenie faktického prístupu, resp. vstupu na pozemok žalobcu, ale aj
jeho prípadné nezapratávanie vecami žalovaného, kedy žalovaný pri povinnosti vypratania pozemku
má buď z pozemku odísť, ak sa na nej fakticky zdržuje a zároveň si aj odniesť alebo odstrániť svoje
veci z pozemku, čo predstavuje komplexný obsah práva užívania. V zmysle záverov najvyššieho súdu
vyslovených v jeho rozsudku z 30.4.2009 vo veci 4Cdo/105/2008, vlastník pozemku ochrany podľa

§126 ods. 1 o. z. jeho vyprataním sa môže domáhať bez ohľadu na to, či na vypratávanom pozemku
sa (ne)nachádza nehnuteľná stavba alebo iná vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba
o vypratanie pozemku je totiž jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ
podľa toho, akým spôsobom žalovaný do vlastníckeho práva žalobcu zasahuje. Je potrebné pritom
súhlasiť s odvolateľom, že žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby,

ktorá je nehnuteľnou vecou a preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená nehnuteľná stavba
vo vlastníctve niekoho iného, sa nemôže, pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu podľa §135c o. z.,
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa §126 ods. 1 o. z. žalobou o odstránenie stavby.
Na prejednávanú vec táto jeho argumentácia je však nepoužiteľná, nakoľko sporný prenosný stánok
rýchleho občerstvenia, o ktorého vypratanie z časti pozemku žalobcu ide, nie je stavbou spojenou so

zemou pevným základom, a teda nie je nehnuteľnosťou a preto táto argumentácia odvolateľa neobstojí.
Žaloba je žalobou na vypratanie pozemku, a nie žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, ako ju odvolateľ
či už mylne alebo zámerne dezinterpretuje.
25. Žalobca od počiatku tak obsahom žaloby, ako aj žalobným petitom sa domáhal vypratania tej
špecifickej časti údajmi z katastra nehnuteľností označeného pozemku v jeho vlastníctve vo výmere 9

m2, na ktorej sa nachádza prenosný predajný stánok žalovaného. Z toho dôvodu absolútne neobstojí
odvolacia námietka žalovaného, ani pokiaľ touto sa snaží odvolací súd presvedčiť či už o tom, že súd
prvej inštancie porušil viazanosť žalobným návrhom ustanovenú v §216 ods. 1 CSP tým, že napadnutým
rozsudkom žalovanému uložil vypratať časť sporného pozemku vo vlastníctve žalobcu alebo o tom, že
napadnutý rozsudok je nevykonateľný, keď argumentuje, že parcela registra C KN č. 2485/4 vo výmere 9

m2neexistuje,keďžeaniniejevedenánapredmetnomlistevlastníctva,pričomvtejtosúvislostiodkazuje
na závery tunajšieho odvolacieho súdu vyslovené v jeho zrušujúcom uznesení zo 14.11.2022 vo veci
5Co/9/2022. Odvolací súd sa nestotožňuje s touto argumentáciou odvolateľa, nakoľko tak žalobný petit
a v nadväznosti naň aj výrok napadnutého rozsudku práva a im zodpovedajúce povinnosti sporových
strán vymedzuje presne, určito a zrozumiteľne tak, že predmetom vypratania je iba tá časť pozemku p.

č. 2485/4 vo vlastníctve žalobcu, na ktorej stojí prenosný stánok rýchleho občerstvenia a požiadavka
na určitosť výroku súdneho rozhodnutia spĺňa preto podmienky náležitej individualizácie vypratávanej
časti pozemku tak presným označením pozemku, ako tento je zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ako aj
vymedzením jeho konkrétnej vypratávanej výmery, ktorá vo výroku je individualizovaná upresnením, že
ide o tú časť sporného pozemku, na ktorej je umiestnený prenosný stánok rýchleho občerstvenia, čo

plne vyhovuje aj požiadavkám odvolateľom zmieneného rozhodnutia iného senátu odvolacieho súdu.
Neobstojí preto námietka odvolateľa, že individualizácia časti vypratávaného pozemku v danom prípade
je dobre možná len za participácie odborne znalej osoby a v tomto smere je potrebné dať za pravdu
žalobcovi aj v tom, že v prípade iného spôsobu individualizácie vypratávanej časti pozemku, napr.
geometrickým zameraním jeho časti tak, ktorého potrebu naznačuje odvolateľ, žalovaný vzhľadom

na hnuteľný charakter veci umiestnenej na vypratávanom pozemku, skutočne by mohol špekulatívne
brániť vykonateľnosti takéhoto rozsudku súdu napr. žalobcom obávaným premiestňovaním danej veci
po vypratávanom pozemku.
26. S prihliadnutím na to, že sporný stánok rýchleho občerstvenia umiestnený na vypratávanom
pozemku nie je nehnuteľnosťou, bezpredmetné sú všetky odvolacie námietky a úvahy odvolateľa

vychádzajúce z potreby predmetný spor riešiť postupom podľa §135c o. z. a odvolací súd sa nimi preto
ako bezpredmetnými ani nezaoberal.
27. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného neobstoja, keďže žiadna z nich nie je
spôsobiláspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,nakoľkojenepochybné,žeprávnydôvodžalovaného na užívanie časti pozemku žalobcu, na ktorej je umiestnený jeho prenosný predajný stánok
rýchleho občerstvenia dňom 31.8.2019 zanikol a od tohto dátumu žalovaný spornú časť pozemku vo
vlastníctve žalobcu užíva preto bez právneho dôvodu, t. j. umiestnením tejto svojej hnuteľnej veci na

pozemku žalobcu do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje, pričom na tomto závere bezpochyby nič
nie je spôsobilý zmeniť ani avizovaný zámer žalovaného so žalobcom uzavrieť ďalšiu nájomnú zmluvu.
Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnutý rozsudok preto potvrdil v celom
rozsahu ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách konania správne a v súlade so
zákonom založeného na zásade úspechu žalobcu v spore ustanovenej v §255 ods. 1 CSP.

28. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci plne úspešnému žalobcovi priznal preto náhradu
trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Žalovaný netvrdil a vzhľadom na okolnosti
prípadu odvolací súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania

mal rozhodnúť podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného žalovaného, ktorý sporní časť
vypratávaného pozemku dlhodobo zaberá neoprávnene.
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n
é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).