Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/125/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200547
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: GRAYMIX s.r.o.,
sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 44 535 741, právne zastúpeného spoločnosťou XTEND Law
& Tax s. r. o., advokátska kancelária, sídlom Panónska cesta 9, 851 01 Bratislava, IČO: 51 662 710, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100894733/2020 zo dňa 14.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100894733/2020
zo dňa 14.05.2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až
december 2017. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 15.05.2018 a skončila sa dňa 18.07.2019

doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, a to protokolu č. 101691016/2019 zo dňa 10.07.2019,
bez zistení za zdaňovacie obdobia: január, február, marec, november, december 2017 a protokolu č.
101691017/2019 zo dňa 10.07.2019, so zisteniami za zdaňovacie obdobia: apríl až október 2017.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé zdaňovacie
obdobia apríl až október 2017 a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky samotnými rozhodnutiami
potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutia správcu dane.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100358358/2020 zo dňa 05.02.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH
za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 8.000,00 Eur, ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené
rozhodnutím žalovaného č. 100894733/2020 zo dňa 14.05.2020.

4. Rozdiel na DPH bol žalobcovi vyrubený za zdaňovacie obdobie júl 2017 v dôsledku neuznania práva
na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov: dodanie reklamných služieb na základe

Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb z 13.03.2017 k podujatiu „20. ročník Miss DOMAŠA 2017“,
od dodávateľa AKYS s.r.o., IČO: 45 709 351, podľa faktúry č. 09081702 z 30.09.2017/interné číslo:
FP2017/446/, s dátumom dodania služby dňa 31.07.2017 v celkovom objeme základu dane 40.000,00
Eur, z toho DPH (20%) v sume 8.000,00 Eur, spolu v cene 48.000,00 Eur.5. V ďalšom správca dane zhrnul priebeh a obsah vykonaných úkonov v rámci daňovej kontroly v bodoch
1 až 19.

6. Z obsahu týchto úkonov vyplýva, že konateľ žalobcu - GRAYMIX s.r.o. A. B. C. na ústnom pojednávaní
15.05.2018 uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti je predaj fasádnych omietok a zatepľovacích
systémov, zamestnáva šesť zamestnancov pracujúcich z domu a tovar je skladovaný v prenajatom
sklade. Dňa 12.06.2018 konateľ žalobcu predložil správcovi okrem nájomnej zmluvy ku skladovaným

priestorom aj zmluvu o poskytovaní reklamných služieb z 13.03.2017, predmetom ktorej boli reklamné
služby týkajúce sa akcie „Miss Domaša“. V ďalšom sa vyjadroval konateľ na otázku správcu dane k
spôsobu nadviazania kontaktu s týmto dodávateľom a uviedol, že si ho vyhľadal na internete, návrh
zmluvy bol zaslaný dodávateľom poštou, nepamätal si ako bola podpísaná zmluva žalobcom, uviedol,
že asi bola podpísaná a zaslaná poštou. Tiež uviedol, že o dodávateľovi nemal žiadne referencie,
ale poznal akciu „Miss Domaša“ a nemal pochybnosti. K efektu reklamy uviedol, že sa značka vďaka

reklame dostala viac do povedomia, čo sa odzrkadľuje na obrate spoločnosti. Zo zhrnutia ďalšieho
ústneho pojednávania s konateľom žalobcu 14.09.2018 vyplýva, že jej predmetom boli vyjadrenia k
iným zdaniteľným obchodom. Ďalšie úkony s konateľom žalobcu sa týkali vyžiadania a predloženia
správcom požadovaných dokladov. A posledným úkonom s konateľom žalobcu bolo jeho oboznámenie
s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní 26.06.2019 pred doručením samotného protokolu o

daňovej kontrole z 10.07.2019.

7. Z obsahu úkonov zhrnutých správcom dane ďalej vyplýva, že vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu
spoločnosti AKYS s.r.o. bolo zistené, že jeho dodávateľom bola spoločnosť PETAS s.r.o. (ústne
pojednávaniezozástupcomdodávateľapreddožiadanýmsprávcom20.08.2018vspojeníspredloženou

knihou dodávateľských faktúr), ďalej že spoločnosť AKYS s.r.o. zaevidovala dodávateľské faktúry pre
žalobcu a DPH z nich priznala (20.11.2018 zistenie z IS FS z dokumentov daňovej kontroly vykonanej
u dodávateľa žalobcu AKYS s.r.o.). Správcom dane bol dňa 04.02.2019 vypočutý ako svedok konateľ
spoločnosti AKYSs.r.o.D.C.,zktoréhovýpovedevyplýva,žečinnosťouspoločnostijesprostredkovanie
reklamy a marketingu a tiež má prenajaté gastro priestory, v roku 2017 mala asi šesť zamestnancov na

trvalý pracovný pomer a dvoch - troch dohodárov, leasinguje dve autá, jedno vlastní a vlastní zariadenie
gastro prevádzky. Svedok potvrdil, že na akciách „Miss Domaša“ sa podieľal propagáciou obchodných
partnerov na samotnom podujatí, ktorému predchádzala reklamná a mediálna kampaň v televíziách,
rádiách, inzerciách, baneroch, buss reklamách, plagátoch, letákoch a pod. Potvrdil, že žalobca GRAIMIX
s.r.o. bol obchodným partnerom spoločnosti AKYS s.r.o., a v roku 2017 bol reklamným partnerom na

označených podujatiach. K nadviazaniu kontaktu so žalobcom uviedol, že ho skontaktoval konateľ
žalobcu p. C., stretli sa v Košiciach niekedy začiatkom leta pri podpise druhej zmluvy, s tým že prvá
zmluva bola uzavretá na základe telefonickej a následnej mailovej a poštovej komunikácie. Konateľ
dodávateľapotvrdiluzavretiezmlúv,vystaveniedodávateľskýchfaktúradodanieslužiebžalobcovistým,
že marketingové a reklamné služby vykonala spoločnosť AKYS s.r.o. v subdodávke a subdodávateľom

bola spoločnosť PETASS s.r.o..

8. Správcom dane bol vykonaný aj výsluch svedka E. F., usporiadateľa akcie „Miss Domaša 2017“
z 01.02.2019, ktorý uviedol že časť nákladov, ako organizátorské veci boli účtované cez účtovníctvo
fyzickej osoby a ďalšia časť nákladu podobe reklamných nákladov súvisiace s propagáciou a reklamou,

zabezpečením manažmentu reklamy išli cez jeho hlavného partnera spoločnosť GASS, s.r.o.. S touto
firmou mal uzavretú aj zmluvu. Konštatoval, že dlhé roky sa venuje usporiadaniu rôznych kultúrno-
spoločenských podujatí, ako bývalý moderátor rádia Flash vykonával organizačné veci, teda aj toto
podujatie organizačne zabezpečoval. Pri tomto podujatí uzatvoril zmluvu s jediným hlavným partnerom
GASS, s.r.o., ktorý zabezpečil kompletnú reklamu a propagáciu podujatia. Mal aj ďalších menších

partnerov, ktorí finančne pomohli pri organizovaní podujatia. Reklamní partneri, ktorý zabezpečoval
svedok prispeli priamo jemu, pričom výška príspevku bola vecou dohody, pohybovala sa sumách 1.000
až 3.000 Eur. Správcovi dane predložil zmluvu o spolupráci a nevýhradnú o prevode reklamného
priestoru a súvisiacich práv zo dňa 04.01.2017 uzatvorenú medzi poskytovateľom E. F. - F. a
nadobúdateľom GASS, s.r.o., predmetom, ktorej je záväzok k poskytovateľa previesť na nadobúdateľa

reklamný priestor a súvisiace práva v súvislosti s podujatím za podmienok a rozsahu uvedenom v tejto
zmluve a záväzok nadobúdateľa zaplatiť poskytovateľovi dohodnutú odplatu vo výške 2.400,- Eur. K
zmluve predložil 3 prílohy: 1/ reklamné služby, reklamná a mediálna kampaň k podujatiu „20. ročník Miss
Domaša 2017“, 2/ grafické služby výroba audio a videonosičov k podujatiu „20. ročník Miss Domaša2017“, 3/ činnosti a služby súvisiace s prípravou organizácie podujatia „20. ročník Miss Domaša 2017“.
Ďalšímiprílohamibolifaktúrač.2017017zodňa30.04.2017,č.2017026zodňa31.05.2017ač.2017033
zo dňa 24.06.2017, každá so základom dane 8.000,- Eur, 20% DPH vo výške 1600,- Eur, spolu 9600,-

Eur.

9. V zhrnutí správcom dane vykonaných úkonov sú uvedené zistenia správcu z protokolu z daňovej
kontroly dodávateľa žalobcu spoločnosti AKYS s.r.o zo dňa 04.06.2019 (zistenia ohľadom spoločnosti
PETAS s.r.o. a výsluch jej konateľa v rozhodnom čase G. H. zo 1712.2018 a 26.03.2019; zistenia

ohľadom spoločností GASS s.r.o. a Bright Industry s.r.o. a výsluch ich konateľa v rozhodnom čase G.
I. z 20.02.2019; zistenia z miestneho zisťovania u spoločnosti JK Media s.r.o. a vyjadrenia jej konateľa
H. C. z 20.11.2018; zistenia z miestneho zisťovania u B&D AGENCY a vyjadrenia D. H. z 20.11.2018;
zistenia ohľadom spoločnosti PVK Consulting s.r.o. a výsluch jej konateľa I. D. z 07.02.2019; zistenia
ohľadom spoločnosti K-produkcion s.r.o. a KALYPSO agency SK s.r.o. a výsluch ich konateľa A. J.
K. zo 17.04.2019; ďalej ohľadom kontrolovaného subjektu AKYS s.r.o. výsluch jej konateľa D. C. zo

16.04.2019).

10. Z obsahu protokolu o daňovej kontrole dodávateľa žalobcu spoločnosti AKYS s.r.o. z 04.06.2019,
tvoriaceho súčasť administratívneho spisu vyplýva záver o nepriznaní odpočtu DPH z dodávateľských
faktúr od jeho dodávateľa spoločnosti PETAS s.r.o. z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona

o DPH s odôvodnením, že obchodovanie s reklamnými službami prebiehalo v rámci umelo vytvoreného
reťazca viacerých spoločnosti a vykazovalo znaky karuselových obchodov predstavujúcich zneužitie
práva s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax, C-255/02 a spoločnosť AKYS
s.r.o. bola ich súčasťou.

11. Zo záverečnej časti rozhodnutia správcu dane, v ktorej hodnotil vykonané dôkazy a prezentoval
vlastné závery vyplýva, že ním bol ustálený nasledovný dodávateľský reťazec ohľadom reklamných
služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH: PVK Consulting s.r.o. (konateľ H. D.), KALYPSO
agency SK s.r.o. (konateľ A. J. K.) › GASS s.r.o. (konateľ G. I.) a Bright Industry s.r.o. (konateľ G. I.) ›
PETAS s.r.o. (konateľa G. H.) › AKYS s.r.o. (konateľ D. C.) › GRAYMIX s. r. o.

12. Zároveň správca dane uviedol, že v dodávateľskom reťazci boli zistené aj ďalšie subjekty, ktoré sa
rôznym spôsobom podieľali na reklamných, konkrétne označil K-production s.r.o. (konateľ A. J. K.), JK
Media s.r.o. (konateľ H. C.) a B&D AGENCY (v súvislosti s takto označeným subjektom sú uvádzané
mená osôb D. H. a D. L.).

13. Daňové subjekty GASS s.r.o. resp. aj Bright Industry s.r.o. › PETAS s.r.o. › AKYS s.r.o. boli podľa
správcu dane len umelo vložené do dodávateľského reťazca, v ostatnej časti odôvodnenia sú uvádzané
len spoločnosti GASS s.r.o., Bright Industry s.r.o. a PETAS s.r.o. ako umelo vložené do reťazca a
to pravdepodobne za účelom jeho nesprehľadnenia, navýšenia ceny dodaných služieb a pod. a ani

jeden subjekt nepreukázal, že vykonával reklamnú kampaň, ktorej súčasťou mala byť aj propagácia
reklamných partnerov.

14. Spoločnosť AKYS s.r.o. priznala DPH z faktúr vydaných pre reklamných partnerov vrátane žalobcu
a bola tou spoločnosťou, ktorá spolupracovala so správcom dane, predložila účtovníctvo a doklady pre

účely daňovej kontroly, čím mal vyvolať dojem, že všetky obchody prebehli tak ako boli deklarované
faktúrami.

15. Daňové subjekty, ktorých konateľom bol v tom čas G. H. - PETAS s.r.o. a G. I. - GASS s.r.o.
a Bright Industry s.r.o. účtovníctvo nepredložili, boli prevedené na nekontaktné osoby, zlúčené s

inými spoločnosťami, príp. aj vymazané z obchodného registra. Tiež nemali reálne len virtuálne sídlo,
nemali žiadne prevádzkové priestory na vykonávanie ekonomickej činnosti, nemali zamestnancov,
prostredníctvom ktorých by mohla byť činnosť vykonávaná. Na základe výpovedí ich konateľov mal
správca dane pochybnosť či vôbec nimi bolo vedené účtovníctvo. To, že boli umelo vložené do
dodávateľského reťazca potvrdzujú aj bankové výpisy GASS s.r.o. a Bright Industry s.r.o., podľa

ktorých boli finančné prostriedky z ich účtov vyberané v hotovosti. [PETAS s.r.o. - zanikla zlúčením
so spoločnosťou SLOVAKIA TRANSPORT SERVICE s.r.o. dňom 22.02.2018, ktorej konateľom bol
bezdomovec H. C. a následne bezdomovec E. L.. Konateľ v rozhodnom období G. H. (výsluch zo
17.12.2018 a z 26.03.2019) uviedol, že účtovníctvo viedol sám, hoci jeho dosiahnuté vzdelanie podľasprávcu dane na to nedáva predpoklad. Podľa správcu len formálne predložil protokol o odovzdaní
účtovníctva konateľovi nástupníckej spoločnosti, čo nasvedčuje tomu, že ich úmyselne nepredložil
správcovi, alebo že žiadne doklady neexistujú. GASS s.r.o. - zanikla zlúčením so spoločnosťou

PADAVAN s.r.o. dňom 10.08.2017, ktorej konateľom bol bezdomovec H. C., nástupcom sa stala
spoločnosť ICHTIA s.r.o., ktorá zanikla ex offo výmazom z obchodného registra 28.10.2017 a Bright
Industry s.r.o. - zanikla zlúčením so spoločnosťou NEXU s.r.o. dňom 03.03.2018, ktorej konateľom bol
bezdomovec H. C. a následne bezdomovec E. L.. Ich konateľ v rozhodnom období bol G. I. (výsluch z
20.02.2019), z ktorého výpovede má správca dane za to, že bol len formálnym konateľom formálnych

spoločností. Podľa správcu dane nemá základné informácie o nadobudnutí a dodaní služieb, nevedel
vysvetliť pojem „reklamný mediálny priestor“, resp. jeho vyjadrenie, že sám viedol účtovníctvo, keďže
má „excel“ dokazuje opak.

16. Správca dane tiež uviedol, že spôsob úhrad dodávateľských faktúr žalobcom je viac než pochybný
a je jedným z dôkazov, že k dodaniu reklamných služieb nedošlo tak, ako to deklaruje daňový subjekt

predloženými faktúrami (keď podľa výpisov z účtu konateľ žalobcu vkladal peňažné prostriedky na svoj
účet, z ktorého boli prevedené na účet GRAYMIX s.r.o. resp. vkladal v hotovosti peňažné prostriedky
priamo na účet spoločnosti GRAYMIX s.r.o. a následne boli z tohto účtu vykonané prevodom platby pre
dodávateľa AKYS s.r.o., pričom jeden mesiac, keď takto prostriedky vložené neboli, nebola vykonaná
ani úhrada faktúry, k čomu žalobca uviedol, že išlo o vlastné prostriedky konateľa). Tiež poukázal na

rozpor vo výpovedi konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že dodávateľa spoločnosť AKYS s.r.o. si vyhľadal
na internete a vyjadrením právneho zástupcu žalobcu pri prerokovaní pripomienok k protokolu, ktorý
uviedol, že žalobcu kontaktovala spoločnosť AKYS s.r.o. ako svojho odberateľa.

17. K vyjadreniu žalobcu na ústnom pojednávaní pri prerokovaní pripomienok k protokolu, že propagácia

jeho obchodného mena mala svoj význam a priniesla mu zvýšenie tržieb a nových odberateľov, správca
dane uviedol, že si vzhľadom na uvedenie tohto vyjadrenia až pri prerokovaní pripomienok už toto
tvrdenie žalobcu nemohol overiť a zdôraznil, že pre odpočet musia byť splnené súčasne podmienky
podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pričom žalobcovi už pre nesplnenie podmienky podľa § 49 ods.
1 zákona o DPH nevznikol nárok na odpočet.

18. Správca dane uzavrel, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by subjekt, ktorý fakturoval,
a je uvedený ako dodávateľ na faktúre, skutočne tieto služby odberateľovi dodal, resp. s poukazom ust.
§ 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH žalobca nepreukázal, že plnenia deklarované
v sporných faktúrach boli reálne uskutočnené, a to platiteľom uvedeným na faktúre. A na základe

vyššie zhrnutých dôvodov správca dane konštatoval, že aj keď spoločnosť AKYS s.r.o. priznala DPH
z faktúr vydaných pre reklamných partnerov vrátane žalobcu, ale z týchto faktúr jej nevznikla daňová
povinnosť, keďže táto sa nepotvrdila ani u jedného z jej deklarovaných dodávateľov (PETAS s.r.o.) a
subdodávateľov (GASS s.r.o. a Bright Industry s.r.o.), ktorý nepreukázali zaúčtovanie vydaných faktúr.
Preto z dôvodu, že dodávateľovi AKYS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH z

dodávateľskej faktúry pre žalobcu, na strane žalobcu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49
-51 zákona o DPH z tejto faktúry.

19. Žalovaný rozhodnutím č. 100894733/2020 zo dňa 14.05.2020 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového

poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 8.000,- Eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
júl 2017. Žalovaný si v preskúmavanom rozhodnutí v plnom rozsahu osvojil skutkové zistenia a právne
závery správcu dane a odvolacie námietky žalobcu nevyhodnotil ako spôsobilé ich spochybniť.

II.

Správna žaloba

20. Správnou žalobou zo dňa 07.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský
súd“) sa žalobca domáhal prieskumu rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia apríl až október
2017. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/111/2020 zo 14.07.2020 bola správna žaloba

vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného za jednotlivé zdaňovacie obdobia vylúčená na samostatné
konania. Predmetom tohto konania je žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného (za zdaňovacie obdobie júl 2017) č. 100894733/2020 zo dňa 14.05.2020 a alternatívne aj
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.21. Žalobca v správnej žalobe rámci žalobných dôvodov namieta nesprávne právne posúdenie veci,
nepreskúmateľnosťrozhodnutiažalovaného,žezistenieskutkovéhostavuorgánomverejnejsprávybolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a že postupom
žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

22.Pokiaľideonesprávneprávneposúdenievecižalobcanamieta,ženapadnutérozhodnutietrpívadou
nezákonnosti, pretože samostatné rozhodnutia ako výsledok jednej daňovej kontroly za viaceré obdobia
v odôvodneniach (odlišných len pri vymedzení dodávateľských faktúr) nezohľadňujú skutočnosti v rámci
jednotlivých mesiacov - zdaňovacích období a sú rovnako všeobecné.

23. Tiež namieta, že mu je vytýkané nevyjadrenie sa k protokolu o kontrole a uvádza, že také vyjadrenie

je právom, nie povinnosťou daňového subjektu.

24. Poukazuje na to, že z výraznej časti sú v rozhodnutiach popisované skutočnosti týkajúce
sa subjektov, s ktorými žalobca nebol v žiadnom kontakte. Závery rozhodnutí sú postavené na
vyjadreniach týchto subjektov, zisteniach o virtuálnych sídlach a iných skutočnostiach nemajúcich

vplyv na žalobcu. Namieta, že žalovaný mal posudzovať iba transakciu medzi žalobcom a jeho
priamym dodávateľom, pretože iba to sú transakcie, ktoré mohol žalobca ovplyvniť. Skutočnosť s kým
obchodovala spoločnosť AKYS s.r.o. (priamy dodávateľ žalobcu), od koho a ako nadobudla plnenia
nemohol žalobca ovplyvniť. Dôkazné prostriedky predložené žalobcom neboli žalovaným relevantne
vyvrátené, jednotlivo hodnotené, spochybnenie dôkazov predložených žalobcom sa zakladá podľa jeho

názorulennadohadochžalovaného.Pretožalovanýnesprávneprávneposúdilvec,keďdospelkzáveru,
že fakturované plnenia neboli žalobcovi dodané aj keď to potvrdili odberateľ, dodávateľ, realizátor akcie,
reklama a jej celkové vyobrazenie bolo dodané a nebolo to rozporované správcom dane, a žalovaný
neuviedol dôkaz kto teda, ak nie spoločnosť AKYS s.r.o. ju dodala žalobcovi.

25. S poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (v časti o vedomostnom teste pri daňovom podvode)
vytýka opomenutie ich aplikácie a nepreukázanie vedomostnej zložky účasti žalobcu na podvodnom
konaní.

26. Poukázal na rozpor záverov žalovaného s obsahom výpovede organizátora akcie „Miss Domaša

2017“ pána F..

27. Podľa žalobcu, žalovaný celé svoje rozhodnutie postavil na pochybnosti ohľadom spôsobu
nadviazania spolupráce s dodávateľom, že žalobca neuviedol presne spôsob nadviazania spolupráce.
Zdôraznil, že vykonal všetky kroky na preverenie svojho dodávateľa spoločnosti AKYS s.r.o., ktorá

spĺňala parametre bežnej obchodnej spoločnosti.

28. Namietal nepreukázanosť zistení žalovaného o spôsobe úhrady dodávateľských faktúr, ku ktorým
dal žalobca dostatočné vysvetlenie.

29. Namieta, že ak správca dane a žalovaný ako dôkazy uviedli výsluchy zástupcov dodávateľov
spoločnosti AKYS s.r.o., žalobca sa nemôže vyjadrovať ku konaniu tretích osôb, s ktorými nebol
v žiadnom záväzkovom vzťahu, a takéto závery žalovaného nemôžu byť súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia, keďže žalobca nebol predvolaný na výsluchy týchto osôb, nemal prístup k daňovým
spisom iných subjektov o iných kontrolách, nemá povinnosť v zmysle konštantnej judikatúry kontrolovať

obstarávacie procesy svojho dodávateľa a sám je konečným odberateľom.

30. Namieta tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal zvýšenie tržieb reklamou, hoc žalobca
uviedol, že v danom roku získal viacerých nových klientov, k čomu žalovaný uviedol, že uvedené
nemohol preveriť.

31. V súvislosti so zisteniami žalovaného o virtuálnom sídle subdodávateľov poukázal na zásadu
publicity obchodného registra a na preukazovanie oprávnenia k užívanie miesta sídla pri jeho zápise
do obchodného registra. Zdôraznil, že pre žalobcu nie je podstatné, či dodávateľ jeho dodávateľamá personálnu základňu. Namietal, že dôvodom pre závery žalovaného nemôže byť nekontaktnosť a
nedoloženie vyžiadaných dokladov dodávateľmi dodávateľa žalobcu.

32. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, resp.
správnehoorgánuprvéhostupňažalobcanamieta,žeakplatiteľdane-žalobcasplnívšetkypredpoklady
vyžadované právnymi predpismi na odpočet DPH (formálne podmienky a zároveň preukáže poskytnutie
plnenia aj fotodokumentáciou a svedeckými výpoveďami), potom postup žalovaného pri vydaní
napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej

moci. Namieta, že žalovaný svoje rozhodnutie postavil na princípe, že predmetné služby neboli dodané
dodávateľom avšak nijakým spôsobom to neodôvodnil, resp. nepreukázal. Namieta porušenie zásady
legality a princípu právnej istoty žalovaným. S ohľadom na uvedené namieta nedostatočné a s právnymi
predpismi rozporné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého nie je zrejmé na
základe akých skutočností dospel k záveru spochybňujúcemu reálnosť dodania plnenia od dodávateľa.
Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a nezrozumiteľné v celom rozsahu, keď

opomína náležitosti zhrnutia čo najúplnejšie zisteného skutkového stavu v spojení s argumentáciou
prečo rozhodol tak, ako rozhodol.

33. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného zistenie skutkového stavu, a že skutkový stav je v rozpore
s administratívnym spisom žalovaného, žalobca poukazuje na rozpornosť tvrdenia žalovaného, že

dodávateľ žalobcu nemohol fakturované plnenia dodať, keďže nebol organizátorom akcie, na ktorej
sa nachádzali reklamné plnenia pre žalobcu, hoci ani žalobca ani jeho dodávateľ netvrdili, že boli
organizátormi akcie. Namieta, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými
žalobcom, rozhodnutie odôvodňoval konaním inej obchodnej spoločnosti aj keď má transakcie skúmať
izolovane, nevysporiadal sa s odvolacou argumentáciou, že tvrdený skutkový stav je v rozpore s

administratívnym spisom, keďže jeho obsahom je aj odvolanie, ktoré obsahuje prílohy, ktoré presne
vyvracajú tvrdenia správcu dane. Žalovaný nielenže podľa žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav,
ale ním zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalovaný
nevyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko spochybňuje transakciu nadobudnutia fakturovaných
plnení od dodávateľa na základe domnienok čo je v rozpore s legislatívou aj judikatúrou. Pritom

žalobca všetky skutočnosti, ktoré žalovaný spochybňuje logicky, racionálne a ekonomicky vysvetlil a
zdôvodnil. Žalovaný tak pri hodnotení dôkazov a skutkových zistení nepostupoval v súlade s princípmi a
povinnosťami stanovenými v daňovom poriadku, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného
nezákonné.

34. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené podstatné porušenie ustanovení daňového poriadku v tejto súvislosti
žalobca cituje ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, cituje z odbornej literatúry k tomuto
ustanoveniu zvýrazňujúc časti citácie, podľa ktorej správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti,
alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom ku kontrole mu oznámi a vyzve aby sa k
nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil, alebo

pravdivosť riadne preukázal. K tomu uvádza, že predložil všetky listinné dôkazy, a uviedol aj ďalšie
skutočnosti, čím vyčerpal všetky možnosti na preukázanie svojho dôkazného bremena. To, že žalovaný
a správca dane nezískali dostatočné dôkazy, nepreukázali skutočnosti, ktoré ich viedli k vydaniu
rozhodnutí, t. j. nepreukázali neexistenciu dodania služieb žalobcovi, je podľa názoru žalobcu na ťarchu
žalovaného a nesmie byť táto ťarcha prenesená na žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.01.2021 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a žalobné body hodnotil ako nedôvodné, preto žiadal žalobu zamietnuť a rozhodnúť, že žiadny
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

36.Knámietkenezákonnostispočívajúcejvobsahovejzhodnostirozhodnutívydanýchnazákladejednej

daňovej kontroly za rôzne zdaňovacie obdobia samostatne uviedol, že za zdaňovacie obdobia apríl 2017
až október 2017 mali byť žalobcovi dodané reklamné služby od rovnakého dodávateľa, tieto služby boli
predmetom fakturácie v rovnakom zistenom fakturačnom reťazci a zistený skutkový stav bol identický
vo všetkých zdaňovacích obdobiach a odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vychádzalo logicky ztýchto zistení. Žalobca síce namieta, že rozhodnutia nezohľadňujú skutočnosti v rámci jednotlivých
mesiacov, avšak neuvádza aké konkrétne skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých zdaňovacích období
neboli premietnuté do rozhodnutí správnych orgánov.

37. K námietke, že žalovaný zdôrazňuje nevyjadrenie sa žalobcu k protokolu, uviedol, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia uvedené nevyplýva, a žalobca sa k protokolu vyjadril.

38. K námietke týkajúcej sa zistení správcu dane a žalovaného ohľadom iných subjektov

(subdodávateľov) a ich nepoužiteľnosti v daňovom konaní, keďže s týmto žalobca nebol v priamom
obchodnom vzťahu, žalovaný zdôraznil, že postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou a v nadväznosti
na zistenie, že dodávateľ mal subdodávateľov, dôvodne zisťoval od koho mal dodávateľ služby
nadobudnúť. Tiež zdôraznil, že ak si žalobca uplatní odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od
dodávateľa, ktorý služby nedodal sám, ale prostredníctvom subdodávateľov potom bolo povinnosťou
žalobcu oprávnenosť uplatneného odpočtu z tejto faktúry preukázať.

39. K námietke použitia dôkazov z inej daňovej kontroly u iného subjektu (dodávateľa žalobcu
spoločnosti AKYS s.r.o.) žalovaný uviedol, že použitie takého dôkazu, obsahom ktorého sú aj svedecké
výpovede bývalých konateľov subdodávateľov daňový poriadok umožňuje, pričom žalobca bol s
obsahom týchto dôkazov aj svedeckých výpovedí riadne oboznámený, tiež mal možnosť nahliadať

do spisu, súčasťou ktorého je aj protokol z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu obsahujúci tieto
výpovede.

40. K námietke o nevedomosti žalobcu o prípadnom daňovom podvode, žalovaný zdôraznil, že dôvodom
odopretia odpočtu nebola účasť žalobcu na daňovom podvode, ale nesplnenie hmotnoprávnych

podmienok odpočtu dane.

41. K námietke týkajúcej sa výpovede p. F., organizátora akcie Miss Domaša 2017 žalovaný uviedol, že
žalobca síce v podanej žalobe argumentuje, že p. F. uviedol, že spoločnosť GASS, s.r.o. zabezpečila
najmä hlavných partnerov podujatia, avšak pravdivosť tohto tvrdenia sa vykonaným dokazovaním

nepotvrdila. G. I. uviedol, že spoločnosť GASS, s.r.o. sprostredkovala, kupovala a predávala reklamné
práva, k fakturovaným reklamným službám, nepridala žiadnu hodnotu len navýšila cenu, pričom svedok
nevedel uviesť ani to, o koľko percent bola cena za reklamné služby navýšená. Mal za to, že spoločnosť
GASS, s.r.o. konečných odberateľov (hlavných partnerov) podujatia nezabezpečila, len sprostredkovala
už sprostredkované reklamné služby.

42. K námietke nedostatočného odôvodnenia a znášania dôkazného bremena žalovaný uviedol, že
z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé na základe akých skutočností dospel k svojim záverom a
tieto sú náležite odôvodnené. Zdôraznil, že žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú, že reklamné
služby mu boli dodané práve spoločnosťou AKYS s.r.o., pravdivosť listinných dôkazov predložených

žalobcombolarozsiahlymdokazovanímspochybnená,čímsprávcadanesplnilsvojudôkaznúpovinnosť
a bolo opäť na žalobcovi, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Tiež zdôraznil, že závery správnych orgánov nevychádzajú iba z
domnienok a nepreukázaných tvrdení, ako to namieta žalobca, ale zo skutočnosti, že dodávateľ žalobcu,
subdodávatelia ale ani žalobca hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že faktúra

z ktorej si uplatnil odpočet pravdivo reflektuje deklarované skutočnosti. Zdôraznil, že žalobca v priebehu
daňovej kontroly hodnoverne nepreukázal ani to, ako nadviazal spoluprácu so svojim dodávateľom, keď
najskôr tvrdil, že si ho vyhľadal na internete a potom už jeho zástupca uviedol, že dodávateľ kontaktoval
žalobcu.

43. K námietke ohľadom záverov o spochybnení odbornej starostlivosti žalobcu pri výbere dodávateľa,
žalovaný uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly neuviedol či, a ako si overoval dodávateľa a až
vo svojom vyjadrení k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole o kontrole tvrdil, že si svojho
obchodného partnera preveril vo verejne prístupných registroch, avšak nekonkretizoval v ktorých.

44. K námietke k záveru žalovaného, že žalobca nepreukázal zvýšenie tržieb v príčinnej súvislosti s
reklamnou službou, žalovaný zdôraznil že uvedené preveroval v súvislosti s ďalšou podmienok práva
na odpočet dane, a to použitie zdaniteľného plnenia - reklamných služieb na dodávky tovarov a služieb
žalobcom. A uviedol, že žalobca ním tvrdené zvýšenie tržieb v príčinnej súvislosti s prijatou reklamnouslužbou nekonkretizoval a k tvrdeniu žalobcu o získaní nových odberateľov s poukazom na ich uvedenia
aj v kontrolných výkazoch, zdôraznil, že uvedené nemožno považovať za dôkaz o tom, že týchto
odberateľov získal práve pôsobením reklamy.

45. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že tento bol rozsiahlym
dokazovaním zistený dostatočne a od žalobcu neboli požadované žiadne nadštandardné dôkazy ani
informácie, ktorými by žalobca nemohol disponovať, resp. by sa týkali okolností, o ktorých by objektívne
informácie nemohol mať.

46.Nakoniecžalovanývzáveresvojhovyjadreniapoukazujenakonkrétnosťnámietokžalobcuvpodanej
žalobe.

IV.

Odklad vykonateľnosti

47. Uznesením Krajského súdu v Košiciach číslo konania KE-8S/125/2020-52 zo dňa 09.02.2021
správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

V.
Replika žalobcu

48. Žalobca v replike doručenej 12.05.2021 zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok a

zdôraznil, že žalovaný resp. správca dane keď vykonal dôkazy preukazujúce uskutočnenie reklamných
plnení v plnom rozsahu, začal spochybňovať dodávateľa predmetných služieb. Uviedol, že žalobca
nemal dôvod navrhovať dôkazy k subjektom, s ktorými nebol v žiadanom obchodnom styku, keďže jeho
dôkaznýmbremenomjepreukázaniedodaniaslužbyodjehododávateľa.Zdôraznil,žežalovanýpostavil
svoje rozhodnutie len na tom, že subdodávatelia nevedeli podľa názoru správcu dane uviesť presné

okolnosti obchodovania. K vytýkaným rozporom ohľadom označenia spôsobu nadviazania spolupráce
so svojim dodávateľom zdôraznil, že mu nemôže byť na ujmu, keď po niekoľkých rokoch a po množstve
obchodnýchstretnutínesprávneuviedolpresnýspôsobprvéhostretnutiasosvojimdodávateľom,natom
podľa neho nemôžu byť postavené závery správcu dane. K poukazu žalovaného na to, že v priebehu
kontroly žalobca neuviedol ako si overoval svojho dodávateľa, žalobca uviedol, že protokol bol prvým

dokumentom, v ktorom správca prezentoval v plnom rozsahu svoje závery a spochybňoval dodávateľa,
preto na uvedené reagoval žalobca vo vyjadrení k protokolu.

VI.

Duplika žalovaného

49. Duplika žalovaného nebola podaná.

VII.
Relevantná právna úprava

50. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom

v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

51. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom

sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzomurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

52. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo, alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

53. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

54. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.

2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

55. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

56. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona, alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie

faktúry,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

57. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

58. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

59. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov, alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

60. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.61. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

62. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

63. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

64. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

65. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VIII.
Konanie pred správnym súdom

66. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3

ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023
daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný
Správny súd v Košiciach.

67. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a
dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191 ods.
1 písm. c) SSP zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci ako aj s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a s poukazom na § 191
ods. 1 písm. f) SSP z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Správny
súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP zároveň rozhodol o vrátení veci žalovanému na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

68. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť
na pojednávaní podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.10.2024. Žalobca zároveň súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Pojednávania sa

nezúčastnil ani žalovaný, ktorý svojim podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.10.2024 taktiež
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho
neprítomnosti.

IX.

Právny názor správneho súdu

69. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100894733/2020 zo dňa 14.05.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.100358358/2020 zo dňa 05.02.2020, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 8.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2017.

70. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod
podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (žalobný dôvod
podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP), že

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno f) SSP) a
že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci (žalobný dôvod podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP).

71. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

72. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázanie by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu

(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny

orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné, alebo protirečivé.

73. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalobca v žalobe namietal, že žalovaný celý
obsah svojich rozhodnutí postavil iba na princípe, že predmetné služby neboli dodané dodávateľom,
avšak nijakým spôsobom to neodôvodnil, resp. nepreukázal. Mal za to, že mu nebolo relevantne
zdôvodnené, na základe akých skutočností dospel žalovaný k svojim tvrdeniam spochybňujúcim
reálnosť dodania od dodávateľa. Správny súd má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného je

dostatočne popísaný skutkový stav, právne posúdenie a dôvody, ktoré viedli správcu dane k neuznaniu
odpočítania dane, pričom žalovaný sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré sa v zásade zhodujú
s odvolacími námietkami, na ktoré už dal odpoveď žalovaný. V rozhodnutí správcu dane aj žalovaného
sú zrejmé ich skutkové zistenia a ich právne posúdenie. Skutočnosť, že niektoré zo skutkových zistení,
alebo ich právnych posúdení nie sú správne, nezakladá bez ďalšieho nedostatok odôvodnenia týchto

rozhodnutí. Správny súd preto pokladal námietku žalobcu smerujúce k nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného za nedôvodnú.74. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia žalovaného,
správny súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že judikatúra Súdneho dvora EÚ ako aj najvyšších súdnych
autorít v Slovenskej republike vymedzila niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť spôsobilé vyvolať

dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok
odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v
prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie, alebo dodanie tovaru na strane

dodávateľa či subdodávateľov, nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca,
nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, ekonomická neopodstatnenosť
dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci F. M. Kft.,
C-610/19 zo dňa 03.09.2020), nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci N. B., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a iné.

75. V predmetnej veci však správca dane a žalovaný bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom
spochybňovali materiálnu existenciu plnenia (reklamné služby realizované na propagáciu žalobcu
na akcii „20. ročník Miss DOMAŠA 2017“) spochybňovali ich dodanie žalobcovi jeho deklarovaným
dodávateľom. Pritom tieto pochybnosti v podstate o identite dodávateľa žalobcu založili na zisteniach o
subjektoch (subdodávateľoch GASS s.r.o., Bright Industry s.r.o. a PETAS s.r.o.) nachádzajúcich sa na

nižších stupňoch dodávateľského reťazca, a to na zisteniach, že nepredložili účtovníctvo, boli prevedené
na nekontaktné osoby, zlúčené s inými spoločnosťami, príp. aj vymazané z obchodného registra, nemali
reálne len virtuálne sídlo, nemali žiadne prevádzkové priestory na vykonávanie ekonomickej činnosti,
nemali zamestnancov, prostredníctvom ktorých by mohla byť činnosť vykonávaná. Správca dane a
žalovaný tak v posudzovanej veci svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na

odpočet DPH a tým nepreukázanie ich splnenia žalobcom odôvodňovali takými okolnosťami vo vzťahu
k subdodávateľom dodávateľa žalobcu, ktoré v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
a najvyšších súdnych autorít, nie sú spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o splnení hmotnoprávnych
podmienok odpočtu v predmetnej veci.

76. Správny súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na zmätočnosť záverov správnych orgánov o
nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH vyplývajúcu z toho, že vyššie označené zistenia
o subdodávateľoch aj prezentovaný záver, že tieto svedčia o ich umelom vložení do dodávateľského
reťazca (za účelom jeho nesprehľadnenia, navýšenia ceny dodaných služieb a pod.), si správne
orgány osvojili z protokolu z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu u spoločnosti AKYS s.r.o, pričom

v tomto protokole z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu sú tieto zistenia a závery vyhodnotené
tak, že obchodovanie s reklamnými službami prebiehalo v rámci umelo vytvoreného reťazca viacerých
spoločnosti a vykazovalo znaky karuselových obchodov predstavujúcich zneužitie práva s poukazom
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax, C-255/02, a toto hodnotenie je subsumované
pod nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu. V tomto prípade ide teda zjavne o zmätočné

zamieňanie dvoch vzájomne sa vylučujúcich dôvodov neuznania práva na odpočet.

77. Ani pochybnosti správnych orgánov založené na zistenom spôsobe realizácie úhrad dodávateľských
faktúr žalobcom nie sú podľa názoru správneho súdu okolnosťami spôsobilými spochybniť ani identitu
dodávateľa žalobcu ani splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

78. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že tak vyššie vymedzené okolnosti identifikované
judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj zistenia správcu dane v danej veci môžu byť vo všeobecnosti
relevantné, ale len ako indikátory prípadného daňového podvodu, ako dôvodu neuznania odpočtu
potom, ako by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv.

Axel Kittel testu (ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04), o čo však v posudzovanej veci nešlo.

79. Preto pokiaľ žalobca v posudzovanej veci disponoval dodávateľskou faktúrou, ktorú riadne uhradil,
dodávateľ žalobcu potvrdil dodanie zdaniteľného plnenia žalobcovi a samotná materiálna existencia

reklamných služieb realizovaných k propagácii žalobcu na vymedzených akciách nebola správcom
dane spochybňovaná, potom podľa názoru správneho súdu zistenia a dôkazy získané správcom dane
tak ako sú prezentované v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím žalovaného neboli spôsobiléspochybniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

80. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobných
námietok o nesprávnych právnych a skutkových záveroch správnych orgánov v ich rozhodnutiach o
nesplnení podmienok pre odpočet DPH žalobcom.

81. Vo vzťahu k námietke žalobcu v súvislosti s tvrdeniami správcu dane o nemožnosti overenia, či

žalobca získal nových odberateľov, (či došlo k zvýšeniu jeho tržieb) v súvislosti s propagáciou jeho
obchodného mena na základe fakturovaných reklamných služieb, z ktorých si uplatňoval odpočet,
správny súd dáva do pozornosti, že správne orgány vlastné dôvody neuznania práva na odpočet dane
z týchto faktúr neopierali o nesplnenie podmienok odpočtu podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH (použitie
dodaných služieb na vlastné dodávky tovarov a služieb), nakoľko mali za to, že dôvody jeho neuznania
sú už dané nesplnením podmienky odpočtu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (vznik daňovej povinnosti u

dodávateľa). Táto námietka sa nevzťahuje k vlastným dôvodom neuznania odpočtu a už preto nemôže
byťdôvodná.Zároveň správnysúdpoznamenávaajsodkazomnaužjudikovanézávery(napr.rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1 Vs 1/2021 z 24. februára 2022), že splnenie podmienky
odpočtu dane spočívajúcej v použití reklamných či propagačných služieb na vlastné dodávky tovarov
a služieb nie je možné stotožňovať s preukázaním získania nových odberateľov či zvýšenia tržieb v

príčinnej súvislosti s takými službami.

82. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne nezohľadnenia odlišnosti jednotlivých kontrolovaných
daňovýchobdobívjednejdaňovejkontroleprisamostatnýchrozhodnutiachvzťahujúcimsakjednotlivým
obdobiam samotný žalobca neoznačil konkrétne odlišnosti, na ktoré sa odvoláva. Správny súd má za

to, že nie je úlohou správneho súdu, aby pri všeobecne formulovaných námietkach sám vyhľadával v
procese daňového konania možnosti ich konkrétneho naplnenia, ak tak neučiní samotný žalobca pri
vymedzení žalobných bodov. Z uvedeného dôvodu bola táto námietka vyhodnotená správnym súdom
ako nedôvodná. Dôvodnosť tejto námietky nezakladá ani zahrnutie zistení týkajúcich sa fakturovaných
služieb v súvislosti s akciou „20. ročník Miss Domaša 2017“ vrátane hodnotenia výpovede organizátora

tejto akcie p. F., nakoľko ani žalobca svoje námietky v tomto smere nekonkretizoval.

83. Obdobne pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa podstatného porušenia ustanovení daňového
poriadku s poukazom na znenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a na povinnosť správcu dane oznámiť
svoje pochybnosti daňovému subjektu pri daňovej kontrole, zdôrazňuje splnenie svojho dôkazného

bremena a neprípustnosť prenesenia ťarchy nepreukázania neexistencie dodania služieb zo strany
žalovaného na žalobcu, tieto správny súd taktiež vyhodnotil vzhľadom na v nich obsiahnuté iba
všeobecné formulácie ako nedôvodné.

84. Vo vzťahu k námietke žalobcu v spojitosti s tým, že žalovaný vytýkal žalobcovi, že sa nevyjadril k

protokolu o daňovej kontrole, správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že nejde o námietku vzťahujúcu
sa k vlastným dôvodom napadnutého rozhodnutia, a preto nemôže byť dôvodná.

85. Dôvodnou v tomto smere nie je ani námietka žalobcu smerujúca k spochybneniu zákonnosti dôkazu
vykonaného v pri daňovej kontrole obsahom protokolu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa

žalobcu, vrátane v ňom uvádzaných obsahov výsluchov svedkov realizovaných pri kontrole, s poukazom
na neprítomnosť a nepredvolanie žalobcu na tieto výsluchy. Dôkaz oboznámením protokolu z daňovej
kontroly u iného daňového subjektu a v ňom obsiahnuté zhrnutie výpovedí svedkov je len listinným
dôkazom, ktorého použitie je v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

86. Taktiež námietky žalobcu vzťahujúce sa k opomenutiu vykonania vedomostného testu účasti žalobcu
na daňovom podvode spojené s rozsiahlymi poukazmi a citáciami z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo
veciach neuznania odpočtu z dôvodu účasti na daňovom podvode nemôžu byť dôvodné, nakoľko v
posudzovanejvecidôvodomodopretiaodpočtubolonesplneniehmotnoprávnychpodmienokanieúčasť
žalobcu na daňovom podvode.

87. S poukazom na vyššie uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v zmysle
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP zrušil, a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne
vyslovil, že vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.88. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou žalovaného ustáliť
a vyhodnotiť skutkový stav, a tento opätovne právne posúdiť pri rešpektovaní právneho názoru

správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.

89. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

90. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).

91. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.