Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200364
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200364.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v
právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851
02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za
účasti ďalšieho účastníka konania: Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., so sídlom ul. Priemyselná
82, 971 01 Prievidza 1, IČO: 36 325 961, právne zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS, s.r.o., advokátska

kancelária, so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2022/029981-002 zo dňa 23.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Nováky ako stavebný úrad vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy (ďalej len „stavebný

úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. zákon o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodnutím
č. 1353/2022/10/SOÚ zo dňa 13.07.2022 (ďalej len „stavebné povolenie“ alebo „prvostupňové správne
rozhodnutie“) na základe žiadosti stavebníka: PTH, a.s., so sídlom Priemyselná 82, 971 01 Prievidza,
IČO: 36 325 961 (pozn: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania) v zastúpení spol.
NOVOPE, spol. s r.o., so sídlom Námestie Slobody 22, 971 01 Prievidza, IČO: 51 746 034, povolilo
stavbu „Prípojka OZE zdroja na CZT Laskár“ v rozsahu: SO 301 Prípojka OZE zdroja na CZT Nováky,

PS 102 Prípojka OZE zdroja na CZT Nováky, na pozemkoch C-KN parc. č. 1851/24, 6271, 6272, 6263,
3307 a 423/3 v katastrálnom území A. (ďalej len „Prípojka“). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že stavebný úrad oznámil podľa § 61 Stavebného zákona dňa 14.6.2022 začatie stavebného
konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým organizáciám a orgánom štátnej správy
a na deň 07.07.2022 zvolal ústne rokovanie a miestne šetrenie. Svoje stanovisko k stavbe oznámili:
Mesto Nováky, Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany
prírody a krajiny, odpadové hospodárstvo, štátna vodná správa, Okresný úrad Prievidza odbor krízového

riadenia, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Prievidzi, Regionálny úrad verejného
zdravotníctva Prievidza, Krajský pamiatkový úrad Trenčín, Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici,
Slovenská správa ciest, Stredoslovenská distribučná, a.s. Žilina, SPP - distribúcia , a.s. Bratislava,
Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. OZ Prievidza, Slovak Telekom, a.s. Žilina,Orange Bratislava. Stavebný úrad v uskutočnenom stavebnom konaní preskúmal predloženú žiadosť
o stavebné povolenie z hľadísk uvedených v ustanoveniach § 62 a § 63 a § 66 Stavebného zákona,
prerokoval ju s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi štátnej správy a zistil, že uskutočnením stavby

nie je ohrozený verejný záujem, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy
účastníkov konania. Stanoviská dotknutých orgánov boli skoordinované a zahrnuté do podmienok
stavebného povolenia.

2. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy

rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2022/029981-002 dňa 23.9.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že odvolanie zamietol a
stavebné povolenie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zrekapituloval priebeh
administratívneho konania. Navrhovaná činnosť s názvom ,,Nový zdroj tepla pre SCZT mesta
Nováky“ bola predmetom zisťovacieho konania. Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné
prostredievydalrozhodnutievzisťovacomkonaníč.OUPD-OSZP-2021/023603-024zodňa19.10.2021,

právoplatné dňa 18.11.2021 (ďalej len ,,Rozhodnutie EIA“) o tom, že navrhovaná činnosť ,,Nový
zdroj tepla pre SCZT mesta Nováky“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“). Na predmetnú stavbu vydalo Mesto Nováky ako príslušný
stavebný úrad územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1696/2021/451/SOÚ zo dňa 02.03.2022,

právoplatné dňa 10.06.2022 (na územnom rozhodnutí, ktoré sa nachádza v administratívnom spise,
je nesprávne vyznačený deň 13.04.2022 ako deň právoplatnosti). Žalobca podal dňa 11.01.2022
žiadosť o stavebné povolenie, ku ktorej priložil projektovú dokumentáciu vypracovanú spoločnosťou PIO
KERAMOPROJEKT, a.s., zodpovedným projektantom B. C. D.. Prvostupňový orgán dňa 14.06.2022
oznámil začatie stavebného konania a nariadil ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na

07.07.2022, pričom účastníci a dotknuté orgány mohli svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr
pri ústnom pojednávaní. Okresný úrad Prievidza, odbor životného prostredia v postavení dotknutého
orgánu vydal dňa 11.07.2022 pod č. OU-PD-OSZP-2022/024123-002 záväzné stanovisko podľa § 38
ods. 4 zákona EIA, v ktorom uviedol, že návrh nie je v rozpore so zákonom EIA a podmienky určené v
Rozhodnutí EIA sú primerane splnené. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo 07.07.2022, o ktorom bola

spísaná zápisnica. V priebehu konania neboli podané žiadne námietky ani pripomienky. Po vyhodnotení
stanovísk a výsledkov konania prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie, ktoré bolo doručované
verejnou vyhláškou v Meste Nováky vyvesenej dňa 18.07.2022 a zvesenej dňa 02.08.2022.
Žalobca v podanom odvolaní proti stavebnému povoleniu namietal, že súčasťou Rozhodnutia EIA sú
aj povinnosti stavebníka v súvislosti s predmetnou stavbou, pričom podľa žalobcu tieto neboli v plnej

miere rešpektované. Podľa žalobcu bol projektant povinný zakomponovať do projektu ďalšie opatrenia
podľa § 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom podľa žalobcu sem patria aj prvky zelenej a
modrej infraštruktúry podľa § 2 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny ako sú zelené strechy,
parky, vodné plochy, fontány a pod. Tieto povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a z rozhodnutí
orgánov verejnej moci si projektant nesplnil a prvostupňový orgán ich neskontroloval ani od účastníka

nevyžadoval, čím porušil § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Tieto opatrenia mali byť preto podľa § 10
ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. určené ako podmienky rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na ust. § 40 ods. 1 a § 39a ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Zároveň poukázal na
ust. § 6 zákona o autorizovaných stavebných inžinierov a zdôraznil zodpovednosť projektanta podľa
§ 46 stavebného zákona. Žalobca namietal, že mu nie je zrejmé, či si projektant povinnosti plynúce

z Rozhodnutie EIA splnil a v akom rozsahu, čo predstavuje zásadný materiálny nedostatok zistenia
skutkového stavu veci, a preto prvostupňový orgán si nesplnil ani povinnosť podľa § 32 ods. 1 Správneho
poriadku.Tútopovinnosťbysiprvostupňovýorgánsplnilpreskúmanímvyhodnoteniaplneniapodmienok
Rozhodnutia EIA a porovnaním s predloženou projektovou dokumentáciou a so záväzným stanoviskom
príslušného orgánu. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán neoveril splnenie podmienok EIA, a

preto namietal nezákonnosť rozhodnutia s Rozhodnutím EIA, pričom podľa žalobcu bolo o tomto
odvolacom dôvode potrebné rozhodnúť aj podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona zabezpečením
zjednocujúceho stanoviska. Prvostupňový orgán si nesplnil povinnosť zverejnenia podľa § 38 ods. 2
zákona EIA. Nezverejnením informácii bolo obmedzené právo verejnosti podať odvolanie podľa § 140c
ods. 8 stavebného zákona, nakoľko táto verejnosť nemala procesnú možnosť zistiť nesúlad rozhodnutia

zo zisťovacieho konania s vydaným územným rozhodnutím. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
predmetný projekt je súčasťou projektu Transformácie Hornej Nitry a je hradený z finančných zdrojov
EÚ, pričom v tejto súvislosti odkázal na diskreditačnú antikampaň ministra hospodárstva voči žalobcovi
s nátlakovým konaním.Odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie, podané odvolanie a s ním súvisiaci spis v celom
rozsahu, pričom nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Na základe výsledkov vlastného
zisťovania a hodnotenia dôkazov rozhodol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so

Stavebným zákonom a odvolanie žalobcu zamietol. Prvostupňový orgán rozhodol na základe záväzných
stanovísk dotknutých orgánov, ktoré chránili verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Vo výrokovej
časti rozhodnutia stanovil podmienky na uskutočnenie stavby podľa platných právnych predpisov.
Žalobca si v priebehu stavebného konania neuplatnil žiadne námietky ani pripomienky, s ktorými by
sa prvostupňový orgán mal zaoberať a rozhodnúť o nich. Žalovaný uviedol, že námietky uvedené v

odvolaní neboli zohľadnené, keďže podľa koncentračnej zásady mali byť uplatnené najneskôr počas
ústneho pojednávania alebo v stanovenej lehote. Žalobca bol o tejto lehote a o možnosti podať námietky
riadne poučený. Projektová dokumentácia stavby bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou a
splnila všetky podmienky určené v Rozhodnutí EIA, čo potvrdil aj Okresný úrad Prievidza, odbor
starostlivosti o životné prostredie, ako dotknutý orgán súhlasným záväzným stanoviskom č. OU-PD-
OSZP-2022/024123-002 zo dňa 11.07.2022. K námietke nesplnenia povinnosti zverejnenia podľa § 38

ods. 2 zákona EIA žalovaný uviedol, že administratívny spis obsahoval dôkazy o riadnom zverejnení
písomností podľa § 58a ods. 3 a § 69 ods. 3 Stavebného zákona ako aj § 38 ods. 2 zákona EIA,
pričom prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovej stránke Mesta Nováky a verejnosť mala
možnosť podať odvolanie. K námietke, že došlo k obmedzeniu práva verejnosti, odvolací orgán uviedol,
že žalobca nemá legitimáciu namietať túto okolnosť za inú osobu.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 02.12.2022 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci

na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v
oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Namietal, že
napadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodov(§191ods.
1 písm. d/ SSP); skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), napadnuté

rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a v konaní došlo
zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm.
g/ SSP).
Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté v súlade s Aarhuskym dohovorom, boli ním

porušené práva verejnosti na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, právo na informácie
o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy SR,
Žalobca namietal, že odvolací orgán neskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu podľa §
59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,Správny poriadok“). Odvolací orgán nezistil
skutkový stav úplne a presne, teda konal v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Odvolací orgán

nepostupoval pri rozhodovaní správne, keď aplikoval na tvrdenia žalobcu v odvolaní koncentračnú
zásadu. Odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalobcu vychádzal priamo z námietky nezákonnosti
postupu orgánu verejnej moci, inak povedené z porušenia procesného postupu vyplývajúceho zo
zákona, pričom takéto odvolacie dôvody sa nesubsumujú pod koncentračnú zásadu.
Žalobca namietal, že z obsahu odvolacieho dôvodu smerujúceho proti projektovej dokumentácii, ktorá

podľa žalobcu nemala zohľadniť podmienky z Rozhodnutia EIA, vyplýva, že ide o námietku proti
nesprávnosti vyhodnotenia splnenia podmienok zo zisťovacieho konania. Z tohto dôvodu mal byť podľa
žalobcu uplatnený postup podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona (ak odvolanie smeruje aj proti
obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu). Správnym procesným postupom žalovaného malo
byť prerušenie konania a predloženie odvolania so stanoviskom dotknutého orgán k obsahu odvolanie

orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu
záväzného stanoviska. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, čím hrubo porušil ustanovenia
Stavebného zákona, čím spôsobil nezákonnosť rozhodnutia.
Správny orgán postupoval taktiež procesne nesprávne, keď rozhodnutie zverejnil iba v zmysle
ustanovení Stavebného zákona, nie v zmysle § 38 ods. 2 zákona EIA, čím postupoval procesne

nesprávne.
V zmysle § 38 ods. 2 zákona ELA zverejnenie musí obsahovať:
a. žiadosť o začatie povoľovacieho konania, ktoré absentovalo úplne,b. miesto, kde je rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní k nahliadnutiu verejnosti - táto povinnosť
nebola splnená, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného sa jedná o rozhodnutie vydané podľa zákona EIA,
c. podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti uvedené v povolení táto povinnosť nebola splnená,

nakoľko obsahom tohto ustanovenia má byť zverejnenie podmienok z rozhodnutia vydaného podľa
zákona ElA,
d. hlavné opatrenia na predchádzanie, zníženie, a ak je to možné, kompenzácie významných
nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak bolo udelené povolenie - rovnako
nesplnené, nakoľko tieto opatrenia majú byť ďalšie legitímne opatrenia navyše oproti záväzným

podmienkam rozhodnutia vydaného podľa zákona EIA,
e. informáciu o účasti verejnosti v povoľovacom konaní- toto absentuje úplne
f. dátum nadobudnutia právoplatnosti povolenia- rovnako absentuje
Žalobca ďalej namietal absenciu záväzného stanoviska podľa § 16a vodného zákona. Podľa žalobcu
je takého stanovisko povinným podkladom rozhodnutia. V danom prípade podľa žalobcu dochádza
k zásahu do útvarov spodných vôd.

Žalobca sa v ďalšej časti žaloby venuje obhajobe svojich konaní vo veciach životného prostredia
v nadväznosti na mediálne vyjadrenia bývalého ministra hospodárstva E. F..

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2023 k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný porušil svoju
povinnosť v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že preskúmal na základe podaného

odvolania prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku,
zistil skutkový stav a právny stav veci v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a vydal rozhodnutie o
odvolaní v zmysle § 46 Správneho poriadku. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nesprávne subsumoval a
posúdil odvolacie dôvody ako neprípustné z dôvodu aplikácie koncentračnej zásady, žalovaný uviedol,
že je povinný rešpektovať koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 61 ods. 1 Stavebného zákona. K tvrdeniu

žalobcu, že odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalobcu vychádzal priamo z námietky nezákonnosti
postupu orgánu verejnej moci, inak povedené z porušenia procesného postupu vyplývajúceho zo
zákona, pričom takéto odvolacie dôvody sa nesubsumujú pod koncentračnú zásadu: žalovaný poukázal
na to, že napriek aplikácii koncentračnej zásady v stavebnom konaní v druhostupňovom rozhodnutí k
odvolaciemu dôvodu (v podstate nad rámec svojich povinností) skonštatoval, že predložená projektová

dokumentácia stavby je vypracovaná odborne spôsobilou osobou a spĺňa všetky podmienky z
Rozhodnutia EIA, čo potvrdil Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie (úsek
posudzovania vplyvov na životné prostredie) ako dotknutý orgán súhlasným záväzným stanoviskom
č. OU-PD-OSZP-2022/024123-002 zo dňa 11.07.2022. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní
neuplatnil postup podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona, keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne

konkrétne námietky, ktoré by smerovali proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu. K
tvrdeniu žalobcu, že správny orgán postupoval procesne nesprávne, keď rozhodnutie zverejnil iba v
zmysle ustanovení Stavebného zákona a nie v zmysle § 38 ods. 2 zákona EIA, žalovaný uviedol, že
v administratívnom spise je zdokladované zverejnenie písomností podľa § 58a ods. 3 a § 69 ods. 3
Stavebného zákona ako aj § 38 ods. 2 zákona EIA. K tvrdeniu žalobcu, že nebol dodržaný postup podľa

§ 16a zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,vodný zákon“), žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter povoľovanej stavby - prípojky OZE
zdroja na CZT Nováky, možno konštatovať, že nejde o ten prípad, keď navrhovanou činnosťou môže
dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, a preto

nebolo potrebné, aby stavebník požiadal orgán štátnej vodnej správy o udelenie výnimky v zmysle §
16a ods. 1 vodného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorým je Okresný úrad Prievidza, odbor
starostlivosti o životné prostredie vydal za účelom realizácie stavby záväzné stanovisko pod č. OU-
PD-OSZP-2022/012040-002 zo dňa 25.01.2022, v ktorom podľa § 28 ods. 1 vodného zákona uviedol,
že plánovaná výstavba prípojky je z hľadiska ochrany vodných pomerov možná za splnenia ďalších

podmienok, ktoré vo vyjadrení presne určil. Zo stanovených podmienok v záväznom stanovisku vyplýva,
že ani orgán štátnej vodnej správy ako dotknutý orgán nedospel k záveru, že navrhovaná stavba je
charakteru, ktorý by vyžadoval postup podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, t. j. aby stavebník požiadal
orgánštátnejvodnejsprávyovydanierozhodnutia,čiideonavrhovanúčinnosťpodľa§16ods.6písm.b)
vodného zákona, a následne o vydanie rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 alebo ods. 21 vodného zákona.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovanou činnosťou nedôjde k ohrozeniu kvality povrchových
ani podzemných vôd. K argumentom žalobcu spočívajúcim v poukázaní na skutočnosť, že predmetný
projekt je súčasťou projektu G. C. A. a je hradený z finančných zdrojov EÚ, pričom v tejto súvislosti
poukázal na diskreditačnú antikampaň exministra hospodárstva voči žalobcovi s nátlakovým konaním,žalovaný uviedol, že v druhostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že sa nebude vyjadrovať k názorom a
tvrdeniam žalobcu, nakoľko sa netýkajú predmetu stavebného konania v zmysle Stavebného zákona a
súvisiacich predpisov. Žalovaný poukázal na to, že druhostupňové rozhodnutie bolo preskúmavané aj

Krajskou prokuratúrou Trenčín, ktorá v upovedomení o vybavení podnetu (č. Kd 285/22/3300-14 zo dňa
23.11.2022) skonštatovala, že porušenie zákona zo strany oboch správnych orgánov zistené nebolo, v
dôsledkučohonebolzistenýzákonnýdôvodnapodanieniektoréhozprokurátorskýchopatrení.Žalovaný
navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.04.2023 uviedol, že Prípojka slúži na
zabezpečenie dodávky tepelnej energie a rieši prepojenie s existujúcim tepelným napájačom pre
Systém centralizovaného zásobovania teplom OZE zdroja Laskar, umiestnenej v katastrálnom území
A., parc. č.: C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX a 6271 a 1851/31 (ďalej len „Zdroj Laskar“).
Cieľom výstavby Zdroja Laskar je zabezpečiť dodávku tepla pre Mesto Nováky z obnoviteľných

zdrojov energie. Výstavba Zdroja Laskar je súčasťou transformácie celého regiónu Hornej Nitry, ktorej
hlavným cieľom je dekarbonizácia priemyslu, a to najmä ukončenie podpory spaľovania hnedého uhlia
v Elektrárňach Nováky. Ukončenie ťažby hnedého uhlia a ukončenie prevádzky Elektrárne Nováky
(na báze hnedého uhlia) predstavujú z hľadiska životného prostredia dotknutého územia, regiónu ale
aj na úrovni štátu významné pozitívne faktory, ktoré priaznivo ovplyvnia jeho kvalitu. Zdroj Laskar

predstavuje riešenie, podľa ktorého sa využívaním miestnych obnoviteľných zdrojov dosahuje 100%
výroba tepla z obnoviteľných zdrojov energie, bez použitia fosílnych palív. Zdroj Laskar tak ďaleko
presahuje legislatívne splnenie podmienky min. 50% výroby tepla z obnoviteľných zdrojov energie t.
z. „účinne centralizovaného zásobovania teplom.“ Žalobca apeluje na ochranu životného prostredia,
z pohľadu formálnej logiky je preto nepochopiteľné, prečo žalobca namieta realizáciu Prípojky ako

súčasti Zdroj Laskar, ktorá predstavuje ekologickú a energetickú stabilitu regiónu. Vníma konanie
žalobcu ako obštrukčné, ktoré bezdôvodne a bezvýznamne zväčšuje administratívnu záťaž pri realizácií
projektov obnoviteľných zdrojov energie, žalobu, ako aj celý postup žalobcu považuje za zneužívanie
práva a ako šikanózne využitie práva na prístup k súdu, pričom žalobca nemá reálny záujem na
ochrane životného prostredia. Je pravidelnou obštrukčnou taktikou žalobcu uvádzať svoje námietky

nezrozumiteľne, nekoncepčne a chaoticky, čo je presne aj prípad tejto žaloby. Jej textácia na viacerých
miestach ani len nesúvisí s napádanými rozhodnutiami.
Ďalší účastník konania k námietke, že rozsah odvolacieho prieskumu bol nesprávny a námietka
koncentrácie nedôvodná, uviedol, že odvolací orgán vyslovene uviedol, že stavebné povolenie
preskúmaval v rozsahu a podľa zásad § 59 Správneho poriadku, a preskúmal pri tom celý spisový

materiál. Tvrdenia žalobcu sú tak v príkrom rozpore s úkonmi správnych orgánov a s obsahom spisu.
Názor odvolacieho orgánu nepreskúmavať odvolacie námietky (ktoré mohli byť, ale neboli uplatnené v
stavebnomkonaní),jesprávnyapodporujehoustálenerozhodovaciapraxsúdov.Námietkyneuplatnené
v rámci koncentrácie prvostupňového konania nie je možné následne uplatniť v odvolacom konaní a
následne ani v správnej žalobe. V územnom konaní (§ 36 ods. 1 a 2 v spojení s § 42 ods. 5 Stavebného

zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 61 ods. 1 a 3 Stavebného zákona), platí koncentračná zásada.
Na námietky a pripomienky účastníkov konania vznesené po termíne určenom stavebným úradom sa
neprihliada. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a
jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Odvolací orgán si túto poučovaciu
povinnosť splnil. Pokiaľ mal žalobca výhrady voči projektovej dokumentácii a spôsobu zapracovania

pripomienok z existujúceho rozhodnutia vydaného v konaní podľa zákona EIA, mal možnosť namietať
to už v rámci prvostupňového konania, čo však neurobil. Vznášanie nových námietok v odvolaní je
typickým obštrukčným krokom žalobcu, ktorý ustálená rozhodujúca prax jasne odmieta. Pokiaľ žalobca
námietku proti projektovej dokumentácií formuloval tak, že „nie je zrejmé, či si projektant povinnosti
plynúce z Rozhodnutia EIA splnil a v akom rozsahu“, nevedno čo vlastne žalobcovi vadilo a aké

presné podmienky z tejto infraštruktúry nemali byť zohľadnené. Námietka v odvolaní je nekonkrétna a
nekonkrétne je potom aj tento žalobný dôvod. Ďalší účastník konania poukázal na to, že Rozhodnutie
EIA nekládlo na stavebníka žiadne osobitné podmienky na zapracovanie „zelenej infraštruktúry“ tak,
ako to požadoval žalobca, potom správne orgány museli brať uvedené rozhodnutie do úvahy a v
plnej miere ho rešpektovať. Námietka žalobcu na zapracovanie týchto zelených a modrých prvkov

(pričom požiadavky na modré prvky žalobca v konaní podľa zákona EIA ani neuvádzal), ide proti zneniu
právoplatného Rozhodnutia EIA. Žalobca touto námietkou zavádzal konajúce správne orgány a teraz aj
súd. K námietke, že žalovaný v odvolacom konaní neuplatnil postup podľa § 140b ods. 6 Stavebného
zákona, uviedol, že ak žalobca žiadal, aby sa postup podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona pripodanom odvolaní uplatnil vo vzťahu k Rozhodnutiu EIA, tak takýto postup ani nie je zákonne možný.
Podľa citovaného ustanovenia je totiž možné napadnúť odvolaním okrem meritórneho rozhodnutia
aj záväzné stanovisko dotknutého orgánu. Rozhodnutie EIA však nie je meritórnym rozhodnutím ani

záväzným stanoviskom uplatneným dotknutým orgánom v konaní. Vo vzťahu k námietke žalobcu proti
zverejneniu podľa § 38 ods. 2 zákona EIA poukázal na to, že žalobca neoznačil ako bol dotknutý na
svojich právach, čo znamená, že celá námietka nemá zákonom predpokladané atribúty podľa SSP a
nemôže vyvolať žiadne účinky. Žalobca nesprávne namieta absenciu záväzného stanoviska podľa § 16a
vodného zákona. V rámci konania o vydaní Rozhodnutia EIA predložil Okresný úrad Prievidza, odbor

starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa svoje stanovisko č. OU-PD-OSZP-2021/023714
zo dňa 28.09.2021, v ktorom „nežiadal posúdenie zmeny navrhovanej činnosti podľa § 16a vodného
zákona“ (rovnako aj str. 22 Rozhodnutia EIA), nakoľko to vzhľadom na danú stavbu nebolo po jej
vyhodnotení potrebné. Navyše, vypracovanie osobitného stanoviska podľa § 16a vodného zákona
pripadá do úvahy iba vtedy, ak po posúdení toho-ktorého projektu, vyvstane pochybnosť, že projekt
ohrozujealebojevrozporesenvironmentálnymicieľmi.Totoposúdenievykonávavrámcisvojejsprávnej

úvahy výlučne dotknutý orgán. Toto jeho posúdenie nebolo nikým spochybnené a je potrebné ho
rešpektovať.
Navrhol, aby súd podľa § 5 ods. 12 SSP v spojení s § 28 SSP a v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP
žalobu ako celok odmietol, eventuálne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca v replike zo dňa 11.09.2023 opätovne poukázal na to, že odvolací orgán sa v rámci
druhostupňového správneho konania zaoberal iba skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a
prvostupňové rozhodnutie nemal preskúmať v celosti. Tvrdenie žalovaného, že dodržal postup podľa
§ 59 Správneho poriadku je nesprávne a ničím nepodložené. Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní
podľa žalobcu vychádzajú priamo z námietky nezákonnosti postupu orgánu verejnej moci, pričom takéto

odvolacie dôvody nie je možné podľa žalobcu subsumovať pod koncentračnú zásahu uplatňovanú v
rámci správneho konania a odvolací orgán sa nimi preto musel zaoberať. S prihliadnutím na čl. 2 ods.
2 Ústavy SR mal odvolací orgán postupovať v zmysle § 140b ods. 6 Stavebného zákona a prerušiť
konanie, nakoľko podľa žalobcu nemal inú možnosť, argumentáciu žalovaného k tejto žalobnej námietke
považoval žalobca za obchádzanie zákona. Žalovaný a rovnako aj ďalší účastník konania nesprávne

chápu charakter verejnosti v konaní, a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca nemá
legitimáciu namietať obmedzenie práva verejnosti na informácie v konaní, ako aj obmedzenie možnosti
podať odvolanie podľa § 140c ods. 8 Stavebného zákona. Žalobca namietal uvedené skutočnosti za
verejnosť ako celok, nakoľko postavenie verejnosti nemožno vzťahovať na konkrétnych reprezentantov
a preto práve žalobca má hájiť práva verejnosti zúčastnenej na konaní, ako aj práva verejnosti, ktorá nie

je na konaní účastná. Tvrdenie žalovaného, že je možné nahradiť postup podľa § 16a vodného zákona
stanoviskom podľa § 28 vodného zákona je nesprávne, jedná sa o dve rozdielne stanoviská. Podľa
žalobcunemožnotvrdiť,ženiejenutnýpostuppodľa§16avodnéhozákona,aktouvediedotknutýorgán
v stanovisku podľa § 28 vodného zákona. Postup stavebného úrad bol nezákonný, keďže rozhodol bez
stanoviska vydaného podľa § 16a vodného zákona, ktorý mal byť v konaní podľa § 73 ods. 21 povinným

podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca argumentoval, že v zmysle rozsudku SD EU C-461/13
nemá byť povolená stavba, ktorá nebola overená na plnenie záujmov podľa Smernice o vodách, čo sa
malo uskutočniť prostredníctvom § 16a vodného zákona. Žalobca poukázal na povinnosť implementácie
eurokonformného výkladu prostredníctvom nepriameho účinku relevantnej únijnej regulácie.

7. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

8. Ďalší účastník konania v duplike zo dňa 23.012024 uviedol, že žalobca zopakoval, že odvolací
orgán mal pochybiť, keď nemal preskúmať stavebné povolenie v celom rozsahu. Svoju argumentáciu
nijakým spôsobom nedoplnil. Toto tvrdenia je naďalej potrebné považovať za nesprávne a priamom

rozpore s úkonmi správnych orgánov a obsahom spisu, preto je potrebné ich považovať za nepravdivé.
V predmetnej veci boli splnené podmienky pre aplikáciu koncentračnej zásady. Žalobcom uplatnené
námietky v odvolaní smerovali proti tomu, že stavebník, resp. jeho projektant nemali v projektovej
dokumentácii zohľadniť „prvky zelenej infraštruktúry“. Námietky smerujúce voči obsahu projektovej
dokumentácie sú typickými námietkami, na ktoré sa koncentračná zásada vzťahuje. Pokiaľ tak mal

žalobca záujem na uplatnení týchto námietok, bol povinný ich predložiť v zákonom stanovenej lehote
v prvostupňovom konaní. Keďže tak neurobil, sám sa obral o možnosť predmetné námietky voči
obsahu projektovej dokumentácie podať. Ďalší účastník konania opätovne poukázal na skutočnosť, že
námietky na zapracovanie prvkov „zelenej infraštruktúry“ boli zo strany žalobcu uplatnené už konanípodľa zákona EIA. Orgánom EIA boli tieto pripomienky vyhodnotené ako zjavne neopodstatnené
a neodôvodnené, pričom žalobca sa ako účastník tohto konania voči Rozhodnutiu EIA neodvolal.
Konajúce správne orgány boli povinné brať závery vyplývajúce z právoplatného Rozhodnutia EIA do

úvahy a rešpektovať ich. Námietka žalobcu o nejasnosti splnenia podmienok plynúcich z Rozhodnutia
EIA zo strany projektanta je nedôvodná. V predmetnej veci príslušný orgán EIA vydal súhlasné
záväzné stanovisko. Návrh na začatie stavebného konania (teda aj projektová dokumentácia stavby)
museli byť v súlade s Rozhodnutím EIA. Ďalší účastník konania zotrval na svojom právnom názore,
v zmysle ktorého na uplatnenie postupu podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona nebol daný žiaden

dôvod. Žalobca síce má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti, avšak to neznamená, že má
právo domáhať sa akýchkoľvek práv za inú, bližšie nešpecifikovanú verejnosť. Takéto právo žalobcovi
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a to ako na národnej, tak európskej úrovni. Žalobca nie je
akýmsi všeobecným splnomocnencom verejnosti. Žalobca v rozpore s obsahom spisového materiálu
tvrdí, že prvostupňový správny orgán nepostupoval procesne správne a nezverejnil prvostupňové
stavebné povolenie podľa § 38 ods. 2 zákona EIA. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne

vyplýva, že k splneniu povinností prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 38 ods. 2 zákona EIA
jednoznačne došlo. Uvedené potvrdil taktiež odvolací orgán, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v
administratívnomspisejezdokladovanézverejneniepísomnostípodľa§38ods.2zákonaEIA.Ohľadom
na námietky absencie záväzného stanoviska podľa § 16a vodného zákona ďalší účastník konania
poukázal na to, že príslušný orgán podľa vodného zákona vydal stanovisko, podľa ktorého navrhovaná

stavba je v súlade s vodným zákonom, potvrdil tým skutočnosť, že realizáciou stavby nemôže dôjsť k
nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona. Z uvedeného dôvodu
záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona nebolo pre povolenie stavby potrebné.

9. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje právne významnú skutočnosť, ktorá nastala ex

lege, a to, že dňom 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom
plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe
pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli
kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja

na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001
Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy
na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V
dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby
a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu
Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu
Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného

žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol
pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

10. Na pojednávanie dňa 24.10.2024 sa dostavil právny zástupca ďalšieho účastníka konania, právny
zástupca žalobcu a žalovaný neúčasť ospravedlnili. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania
akcentoval prínos povoľovanej stavby pre životné prostredie v oblasti Hornej Nitry. Namietal šikanózny
charakter žaloby podľa § 28 SSP. Zhrnul v hlavných bodoch písomné vyjadrenie ďalšieho účastníka
konania k jednotlivým žalobným námietkam.

Právny rámec

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.13. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v rozhodnom
znení (ďalej len „Stavebný zákon“) stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým

orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa keď je žiadosť o stavebné povolenie podaná.

14. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

15. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

16. Podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi
vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania

smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého
orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada
potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od or

17. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

18. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie

nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

19. Podľa § 38 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“) v znení
účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(1) Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho
konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto

zákona a ich podmienkami.
(2) Povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovaniu navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej
úradnej tabuli a na svojom webovom sídle
a) žiadosť o začatie povoľovacieho konania,
b) miesto, kde je rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní k nahliadnutiu verejnosti,

c) podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti uvedené v povolení,
d) hlavné opatrenia na predchádzanie, zníženie, a ak je to možné, kompenzácie významných
nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak bolo udelené povolenie,
e) informáciu o účasti verejnosti v povoľovacom konaní a
f) dátum nadobudnutia právoplatnosti povolenia.

(3) Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu
podľa tohto zákona.(4) Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie
dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k

navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a
ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán
záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu
a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby,
b) k územnému konaniu o využití územia,

c) k stavebnému konaniu,
d) ku kolaudačnému konaniu.

20. Podľa § 1 ods. 1, 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení účinnom ku dňu
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „vodný zákon“)

(1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné
bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť
ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.
(3) Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a
nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a

povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

21. Podľa § 16 ods. 1, ods. 6 písm. b/ vodného zákona
(1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu
podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne

manažmentu povodí do 22. decembra 2015.
(6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa podľa písm. b) nepovažuje ak neúspech pri dosahovaní
dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu,
alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom
nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov

podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého
stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené
súčasne všetky tieto podmienky:
1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru
povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,

2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito
uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia
každých šesť rokov,
3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z
dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových

úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej
realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne
lepšou environmentálnou voľbou.

22. Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem
realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností
útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná
činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná
postupovať podľa § 16a.

23.Podľa§16aods.23vodnéhozákonapovoľujúciorgánnesmievydaťrozhodnutie,ktorýmsapovoľuje
navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.

24. Podľa § 16a ods. 13 vodného zákona ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o

navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania
o povolení navrhovanej činnosti.25. Podľa § 16a ods. 21 vodného zákona ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej
činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v
rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.

26. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k
vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie
pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej
činnosti.

27. Podľa § 28 ods. 1 vodného zákona pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny
stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je
predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých
podmienok ju možno uskutočniť a užívať.

Posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a s
listinami obsiahnutými v súdnom spise, prednesom prítomného ďalšieho účastníka konania, preskúmal

v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP),
rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:

29. Predmetom prieskumu v inštančnom postupe bolo stavebné povolenie na stavbu „Prípojka OZE
zdroja na CZT Laskár“, pričom na podrobné skutkové zistenia a právnu argumentáciu, ktoré sú
obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí, správny súd odkazuje tak,
ako sú zachytené v konštatačnej časti rozsudku.

30. Primárne správny súd uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením o šikanóznom charaktere žaloby
v písomných podaniach ďalšieho účastníka konania ako aj v prednese na pojednávaní a pristúpil
k meritórnemu preskúmaniu žalobných námietok.

31. Hlavnou žalobnou námietkou bolo, že žalovaný nepostupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia
v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, najmä s ust. § 59 ods. 1 Správneho
poriadku, keď žalovaný nepreskúmal na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie v celom
rozsahu a následne je preto napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

32. Správny súd dospel k záveru, že námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
sa odvíja od posúdenia správnosti právneho východiska, z ktorého žalovaný vychádzal. Správny
súd v zhodne so žalovaným dospel k záveru, že pokiaľ je možné určité námietky a pripomienky
k posudzovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní alebo v
lehote určenej stavebným úradom pri upustení od ústneho pojednávania, a neskôr nie je možné na ne

prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolacom konaní, a to za predpokladu, že účastník
konania bol o tejto skutočnosti poučený, čo v predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné.

33. Obdobný záver uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžk/45/2018
z 22.09.2020: „33. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne

určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a
stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí
zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie
ich pripomienok a námietok. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie
určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok,

ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Stavebnému úradu v tomto smere
niet čo vytknúť, nakoľko procesný postup podľa § 61 stavebného zákona dodržal.
34. Stavebný úrad v oznámení o začatí konania poučil účastníkov administratívneho konania o tom,
že najneskôr v lehote 3 dní od doručenia oznámenia môžu uplatniť svoje námietky s tým, že naneskôr predložené námietky sa nebude prihliadať. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ do uvedenej lehoty
žiadne námietky, pripomienky nevzniesol, nemohol žalovaný na námietky vznesené v odvolaní proti
stavebnému povoleniu prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu nemohol na tieto námietky prihliadnuť ani

konajúci krajský súd. Je objektívne preukázané, že v konaní mali účastníci objektívnu možnosť sa pred
podaním svojich námietok oboznámiť s obsahom spisovej dokumentácie. Na možnosť nahliadnutia do
dokumentácie boli nepochybne upozornení v oznámení o začatí stavebného konania.
35.Zkoncentračnejzásady,ktorásavzmyslevyššieuvedenéhoaplikujeajpredmetnomkonanívyplýva,
že v konaní o povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri

ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým
skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli
pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené.
36. Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej
stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v
stanovenej lehote (§ 61 ods. 3 druhá veta v spojení s ods. 2 stavebného zákona) a neskôr nie je možné

na ne prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. Uvedená koncentračná zásada platí aj
pre správny orgán odvolací, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu
orgánu v rozsahu vznesených námietok pred prvostupňovým správnym orgánom. Z uvedeného dôvodu
nemohol na tieto námietky vzhľadom k aplikácii koncentračnej zásady v stavebnom konaní prihliadnuť
ani žalovaný, hoc tieto boli vznesené v odvolacom stavebnom konaní.

34. Správny súd dospel k záveru, že takýto výklad ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku vo vzájomnej
súvislosti s § 61 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 140 Stavebného zákona je správny
a v súlade s ustálenou praxou justičných autorít. S poukazom na uvedené žalovaný nemohol prihliadať
na odvolacie dôvody žalobcu (v druhostupňovom rozhodnutí uvedené v bode 2), pretože tieto si žalobca

koncentrovane neuplatnil v prvostupňovom konaní najneskôr pri nariadenom ústnom pojednávaní, hoci
uplatnené mohli byť.

35. Správny súd poukazuje na to, že napriek aplikácii koncentračnej zásady v stavebnom konaní
v napadnutom rozhodnutí k odvolaciemu dôvodu žalovaný v podstate nad rámec svojich povinností

skonštatoval, že predložená projektová dokumentácia stavby je vypracovaná odborne spôsobilou
osobou a spĺňa všetky podmienky z Rozhodnutia EIA, čo potvrdil Okresný úrad Prievidza, odbor
starostlivosti o životné prostredie (úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie) ako dotknutý orgán
súhlasným záväzným stanoviskom č. OU-PD-OSZP-2022/024123-002 zo dňa 11.07.2022. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že splnenie požiadaviek z rozhodnutí podľa zákona

EIA stavebný úrad neoveruje sám, teda neskúma splnenie jednotlivých podmienok stanovených v
rozhodnutí podľa zákona EIA, ale na základe postupu podľa § 140c ods. 2 Stavebného zákona spolu s
ust. § 38 ods. 4 písm. c) zákona EIA vo forme záväzného stanoviska. Toto záväzné stanovisko je pre
stavebný úrad podstatným dokladom pre vyhodnotenie splnenia podmienok vyplývajúcich z rozhodnutia
zo zisťovacieho konania, pričom stavebný úrad je v zmysle § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzným

stanoviskom dotknutého orgánu viazaný. Vzhľadom na to, že z ostatných záväzných stanovísk
a vyjadrení nevyvstala otáznosť splnenia požiadaviek v rozhodnutí Okresného úradu Prievidza,
odbor starostlivosti o životné prostredie, sp. zn.: OU-PD-OSZP-2021/023603-024 zo dňa 19.10.2021
(Rozhodnutie EIA), stavebný úrad postupoval správne, keď sa riadil záväzným stanoviskom dotknutého
orgánu. Procesný postup správnych orgánov bol dodržaný a námietka žalobcu je nedôvodná.

36. Pokiaľ mal žalobca výhrady voči projektovej dokumentácii a spôsobu zapracovania pripomienok z
existujúceho rozhodnutia EIA, mal možnosť namietať to už v rámci prvostupňového konania. Na tomto
mieste správny súd zdôrazňuje, že žalobca ani neuviedol, ktorá konkrétna podmienka z predmetného
rozhodnutia EIA nebola splnená, a ďalej dožadoval sa zapracovania ďalších podmienok, zelenej

amodrejinfraštruktúry.VrozhodnutíEIA(bolinastr.22kpripomienkeč.5,6a7vyhodnotenépožiadavky
žalobcu na zapracovanie prvkov „zelenej infraštruktúry“ ako zjavne neopodstatnené a nedôvodné, a to
vzhľadom na povahu stavby a jej lokáciu (stavba sústavy energetických zariadení na výrobu a rozvod
tepla nachádzajúca sa v priemyselnom areály). Žalobcom vznesené námietky uvedené v odvolaní
nemožno považovať za samostatný odvolací dôvod, ale je potrebné ich považovať za také námietky,

na ktoré sa v stavebných konaniach vzťahuje koncentračná zásada. Preto na tieto námietky správne
odvolací orgán neprihliadal.37. V nadväznosti na nepreukázanie, že predmetná stavba je povoľovanou činnosťou v zmysle vodného
zákona, vyhodnotil správny súd ako irelevantnú námietku žalobcu o absencii postupu podľa § 16a
vodného zákona, zaobstaraní stanoviska. Osobitý procesný postup upravený v cit. ust. § 16a vodného

zákona je zákonodarcom koncipovaný výlučne vo vzťahu k „navrhovanej činnosti“ v zmysle § 16 ods.
10 vodného zákona. Rovnako ani rozhodnutia podľa cit. ust. § 16a ods. 13 resp. ods. 21 vodného
zákona nemali byť povinným podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 73
ods. 21 zákona o vodách, keďže nebola povoľovaná navrhovaná činnosť v zmysle § 16 ods. 10
vodného zákona. Správny súd poukazuje na to, že vypracovanie osobitého stanoviska podľa § 16sa

vodného zákona pripadá do úvahy iba vtedy, ak po posúdení projektu vyvstane pochybnosť, že projekt
ohrozuje alebo je v rozpore s environmentálnymi cieľmi. Toto posúdenie vykonáva v rámci svojej úvahy
výlučne príslušný orgán, nepotrebnosť osobitného stanoviska vyplýva aj zo záväzného stanoviska
Okresného úradu Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PD-OSZP-2022/012040-002
zo dňa 25.01.2022 predloženého do stavebného konania, kde sa takáto osobitná požiadavka na jeho
vypracovanie nenachádza a dotknutý orgán so stavbou súhlasil, keďže je v súlade s vodným zákonom.

Orgán štátnej vodnej správy, ktorým je Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie
vydal za účelom realizácie stavby záväzné stanovisko pod č. OU-PD-OSZP-2022/012040-002 zo dňa
25.01.2022, v ktorom podľa § 28 ods. 1 vodného zákona uviedol, že plánovaná výstavba prípojky je z
hľadiska ochrany vodných pomerov možná za splnenia ďalších podmienok, ktoré vo vyjadrení presne
určil. Zo stanovených podmienok v záväznom stanovisku vyplýva, že ani orgán štátnej vodnej správy

ako dotknutý orgán nedospel k záveru, že navrhovaná stavba je charakteru, ktorá by vyžadovala postup
podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, t. j. aby stavebník požiadal orgán štátnej vodnej správy o vydanie
rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, a následne o
vydanie rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 alebo ods. 21 vodného zákona.

38. Ohľadom žalobnej námietky, že žalovaný v odvolacom konaní neuplatnil postup podľa § 140b ods.
6 Stavebného zákona, správny súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne
námietky, ktoré by smerovali proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, na uplatnenie
postupu podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona nebol daný dôvod, a preto uvedenú námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je teda potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie bolo

vydané na základe a v súlade s rozhodnutím EIA.

39. Ohľadom námietky žalobcu, že správny orgán nepostupoval procesne správne, keď zverejnil
prvostupňové stavebné povolenie iba v zmysle ustanovení Stavebného zákona a nie podľa § 38 ods.
2 zákona EIA, správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise je zdokladované zverejnenie

prvostupňového rozhodnutia. Správnym orgánom je možné vytknúť, že na rozdiel od oznámenia o začatí
stavebného konania, nebolo v administratívnom spise zdokumentované, že by Mesto Nováky, ktoré
rozhodnutie zverejnilo, uviedlo, kedy je možné nahliadnuť do dokumentácie stavby, z ktorej sú zistiteľné
písomnosti, resp. skutočnosti vyžadované v zmysle § 38 ods. 2 zákona EIA, resp., aby boli prehľadne
tieto písomnosti resp. skutočnosti vyžadované v zmysle § 38 ods. 2 zákona EIA zvlášť uvedené

pri zverejnení rozhodnutia, avšak tieto skutočnosti je možné zistiť buď zo zverejneného rozhodnutia
priamo alebo z dokumentácie. Správny súd uvádza, že uvedené zákonné povinnosti je potrebné
dôslednejšie dodržiavať, avšak v okolnostiach predmetnej veci mal za to, že nedôslednosť nebola
spôsobilá založiť dôvod pre zrušenie napadnutého odvolacieho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.
g) SSP. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

357/2016 zo 7. júna 2016, v ktorom súd vyslovil premisu, že „(...) judikatúra ustaľuje, že rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či
výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka,“ nakoľko tiež „formálne zapakovanie administratívneho konania
nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie
v jeho prospech“ (R 103/2011).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil
ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

41. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario

tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, kedže súd nevzhliadol
v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému
ako orgánu štátnej správy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle §169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo
jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez vyjadrenia. Súd nevzhliadol

ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu priznať

42. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440

SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.