Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424205071
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424205071.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Renáta Janáková a členiek
senátu JUDr. Otília Belavá a Mgr. Jana Janics Bajánková, v právnej veci žalobcov: X/ B.. D. T.O., U..
XX.XX.XXXX, F. R. : T. X, XXX XX E. C., X/ B.. Š. T., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. X, XXX XX E. C., obaja
zast.: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka, so sídlom Štefánikova 21/111, Trnava, IČO: 42 226 279,
proti žalovanej: N. L., U.. XX.XX.XXXX, Na D. XXXX/XX, R., zast. Advokátskou kanceláriou Beňová,

s.r.o., so sídlom Blumentálska č. 8, 811 07 Bratislava, IČO:47 232 366, o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti Uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 42C/56/2024-40,
zo dňa 23.5.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh žalobcov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného
práva v prospech žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej,
evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom E., Katastrálny odbor, okres E., obec V. I.,
katastrálne územie V. I., a to k stavbe - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, stojacom na pozemku

parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, pozemku, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere
118 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok, parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o
výmere 260 m2, druh pozemku ostatná plocha, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov voči
žalovanej priznanej Uznesením Okresného súdu Pezinok, č. k. 10C/9/2016-782, zo dňa 3.5.2024, vo
výške 34.0005,07 eur a pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 21.953 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 21.12.2021 do zaplatenia, uplatnenej v konaní

vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. B3-11C/28/2023 ( výrok I. ). Výrokom II. súd
prvej inštancie priznal žalobcovi 1/, žalobkyni 2/ voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

2.Podľaodôvodneniauzneseniasúduprvejinštancie,žalobcoviapotrebunariadeniazabezpečovacieho

opatrenia videli v tom, že voči žalovanej a dlžníkovi v 2.rade - bratovi žalovanej N. L., U.. X.X.XXXX
majú judikovanú pohľadávku na náhradu trov konania priznanú uznesením Okresného súdu Pezinok zodňa 03.05.2024, č. k. 10C/9/2016-782, ktorým súd rozhodol o výške trov konania, na ktoré nárok bol
žalobcom priznaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2023, č. k. 14Co/3/2021 - 726 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2024 č. k. 14Co/3/2021-745.

Pohľadávka nie je splatná, nakoľko uznesenie Okresného súdu Pezinok doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2023, č. k. 14Co/3/2021-726
bol rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č. k. 10C/9/2016-430 v napadnutej časti
zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá, žalovaným (v tomto konaní žalobcom) súd priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ (v tomto konaní žalovaná

a dlžník 2/) v rozsahu 100%. Následne, dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
16.01.2024, č. k. 14Co/3/2021-745 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2023, č.
k. 14Co/3/2021-726 doplnený o výrok, že žalovaným (v tomto konaní žalobcom) sa priznáva nárok na
náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ (v tomto konaní žalovaná a dlžník 2/) v rozsahu
100%. Vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty, uvedené rozhodnutia nie je možné napadnúť dovolaním.
Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.05.2024, č. k. 10C/9/2016-782 bola žalobcom (v tomto

konaní žalovaná a dlžník 2/) uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným (v tomto
konaní žalobcom 1/ a 2/) trovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 6.571,50
eur za zaplatené súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia vo výške 27.433,57 eur. Žalobcovia majú
voči žalovanej aj ďalšiu judikovanú nesplatnú, avšak zatiaľ neprávoplatnú pohľadávku vo výške 43.906
eurspoluspríslušenstvom.Predmetnápohľadávkavzniklatým,žežalobcovianazákladeprávoplatného

a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2020, č. k. 14Co/115/2018-532 v
spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č. k. 10C/9/2016-430 zaplatili dňa
17.07.2020žalovanejadlžníkovi2/sumu43.906eur.NáslednevšakKrajskýsúdvBratislave,nazáklade
zrušenia jeho rozhodnutia dovolacím súdom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným (v tomto
konaní žalobcom) priznal nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného sa žalobcovia žalobou

podanou na Mestskom súde Bratislava IV (konanie vedené pod sp. zn. B3-11C/28/2023) voči žalovanej
a dlžníkovi 2/ domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia. Mestský súd Bratislava IV na pojednávaní
dňa 09.05.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom spoločne a
nerozdielne sumu vo výške 21.953 eur spolu s príslušenstvom a dlžníkovi 2/ zaplatiť žalobcom spoločne
a nerozdielne sumu vo výške 21.953 eur spolu s príslušenstvom a zároveň žalobcom priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Žalovaná mala na pojednávaní dňa 09.05.2024 avizovať, že dobrovoľné plnenie je z jej strany vylúčené,
nemá dostatok finančných prostriedkov ani na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, a že súdny
exekútor pri prípadnom výkone rozhodnutia pohľadávku žalobcov nevymôže, nakoľko nedisponuje
žiadnym majetkom. Následným preverovaním bonity žalovanej zistili že má dlh na zdravotnom poistení

vo výške 611,30 eur, dlžník 2/ je evidovaný v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, kde má neuhradený
záväzok vo výške 361,98 eur, zároveň je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti EnterTheVoid
s.r.o., IČO: 53 456 726, ktorá má mať dlh voči Sociálnej poisťovni vo výške 10.207 eur a voči Finančnej
správe vo výške 360 eur. Jediný majetok žalovanej majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú naviac zaťažené
záložným právom v prospech Tatra banka, a.s. Vzhľadom na už avizovaný nezáujem plniť zo strany

žalovanej ako aj množstvo existujúcich záväzkov žalovanej a dlžníka 2/ a ich zrejme ľahostajný prístup
k plneniu si zákonných povinností je daná dôvodná obava z marenia výkonu prípadnej exekúcie.

3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, 2
a 3, § 344, § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, § 329 ods.

1 a 2 Civilného prvého poriadku (ďalej len CSP), a tým, že základnými predpokladmi pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sú a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia
obavyzbudúcehozmareniaexekúcie.Bezosvedčeniadôvodnostiatrvaniapeňažnéhonároku,ktorému

sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie mal ďalej zato, že pokiaľ ide
o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu
primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie
ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť

zjavný nepomer a súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

4. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia riadne osvedčili existenciu judikovaných peňažných
pohľadávok voči žalovanej, spolu vo výške 55.958,07 eur. Zo žalobcami popisovaného správaniažalovanej v súdnom konaní, v ktorom došlo k priznaniu pohľadávky žalovaným a avizovanej
neschopnosti plniť svoje záväzky, ako aj s prihliadnutím na žalobcami osvedčené dlhy, tak žalobkyne,
ako aj jej spoludlžníka, ktorí sú na zaplatenie jednej z judikovaných pohľadávok zaviazaní spoločne a

nerozdielne, možno vyvodiť záver o existencii dôvodnej obavy ohrozenia prípadnej exekúcie. Zároveň
súd prihliadol aj na skutočnosť, že nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok žalovanej, pričom aj na
tieto je podľa výpisu z listu vlastníctva zriadené záložné právo v prospech finančnej inštitúcie. Súd
prvej inštancie mal preto osvedčenú dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia v požadovanom znení sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v

budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Podľa súdu prvej inštancie
je požiadavka proporcionality splnená, keďže s výkonom záložného práva je možné začať až na
základe právoplatného rozhodnutia. Záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej bude zriadené len
do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcov. Zároveň platí, že žalovaná má naďalej zachovanú
možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Vzhľadom na hodnotu
zabezpečovanej peňažnej pohľadávky tak nevzniká ani celkom zjavný nepomer medzi zásahom do

majetkových práv žalovanej a výhodou (posilnením pozície), ktorú tak získajú žalobcovia a zásah do
práv žalovanej nastúpi až vtedy, ak žalovaná nebude ochotná splniť, čo jej budú ukladať právoplatné
súdne rozhodnutia, a teda výkon záložného práva nastane až potom, ako budú pohľadávky právoplatne
priznané.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobcovia boli v konaní úspešní, preto
im súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II.
Odvolanie

6. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie v zákonnej lehote, a to v celom rozsahu, proti
výroku I. a II. napadnutého uznesenia z odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 355 ods. 1 písm. f) CSP,
súd na základe zistených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365

ods. 1 písm. d) CSP, rozhodnutie súdu prvého stupňa má inú vadu - podkladom je nezákonný nárok
uplatňovaný v rozpore so zásadou res iudicata. Podľa žalovanej nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že v
konanípredMestskýmsúdomBratislavaIV,sp.zn.B3-11C/28/2023sadomáhalivydaniabezdôvodného
obohatenia, ktoré od žalovanej a jej brata žiadali vydať z dôvodu, že im plnili na základe právoplatného a
vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, sp.zn. 14Co/115/2018 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č. k. 10C/9/2016-430, ktorý bol Krajským
súdom v Bratislave zamietnutý. Podľa žalovanej je zrejmé, že súd v konaní pred Mestským súdom
Bratislava IV, zo dňa 9.5.2024, sp.zn. B3-11C/28/2023 vyhlásil nezákonné rozhodnutie z dôvodov, že :

a) žalobcovia uhradili pohľadávku priznanú rozhodnutím Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017,

sp.zn. 14Co/115/2018 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č.
k. 10C/9/2016-430, ktorú si teraz uplatňujú v rámci vydania bezdôvodného obohatenia, nie na
základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ale dobrovoľne na základe vzájomnej
komunikácie právnych zástupcov o čom svedčí aj skutočnosť, že nemohli plniť osobe oprávnenej z
uvedených súdnych rozhodnutí ( p. I. L. ), keďže už bol mŕtvy, teda žalobcom nehrozilo exekučné

konanie, naopak dlžnú sumu uhradili dobrovoľne žalovanej a N. L.,

b) následnými rozhodnutiami došlo k zamietnutiu žaloby, ktorú si v konaniach uplatňoval právny
predchodca žalovanej a jej brata, ale nie z dôvodu, že by bol uplatňovaný nárok právneho predchodcu
žalovaných neopodstatnený, ale z dôvodu, že manželia T. už dobrovoľne uhradili svoju pohľadávku,

c) zamietnutie žaloby z dôvodu úhrady a nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci je preto
záväzný aj pre súd pri posudzovaní žaloby uplatnenej žalobcami v konaní vedenom na Mestskom súde
Bratislava IV, pod sp. zn. B3-11C/28/2023.

7. Podľa žalovanej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-11C/28/2023 bola
porušená aj zásada res iudicata. Dodala, že konanie žalobcov dlhodobo vykazovalo konanie v rozpore
s dobrými mravmi, právny predchodca žalovanej im uhradil takmer celú kúpnu cenu na kúpu bytu na R.
X/A H. R. ( suma, ktorej vydanie teraz od žalovanej a jej brata žiadajú ), mu tento nepredali a naopak hopreviedli na ďalšieho majiteľa, ktorý nerešpektoval predbežné opatrenie Uznesenie Okresného súdu v
Bratislava IV zo dňa 17.8.2015, sp.zn. 18C/235/2015 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 14.12.2015, sp.zn. 9Co/450/2015 ) na základe ktorého mal právnemu predchodcovi žalovanej

a jej brata umožniť užívanie bytu a znášať takéto užívanie. Dodala, že zabezpečovacie opatrenie má
zabezpečovať pohľadávku, ktorá je priznaná v rozpore s právnym stavom veci, vydaný v rozpore so
zásadou res iudicata a je aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje aj formu šikany vo vzťahu k
právnym nástupcom dedičov p. L..

8. Žalovaná ďalej uviedla, že zabezpečovacie opatrenie zabezpečuje pohľadávku priznanú uznesením
Okresného súdu Pezinok zo dňa 3.5.2024, č. k. 10C/9/20106-782, pričom výška priznanej náhrady trov
bolaprehnaná.Poukázalananesprávnevypočítanúodmenuzajedenúkonprávnehozastúpenia,keďže
v prípade, ak ide o zastupovanie dvoch klientov sa neznižuje odmena o 50 % tak, ako je to v uvedenom
rozhodnutí uvedené, ale v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 8.3.2018 sp. zn. II. ÚS 137/2018 sa
u obidvoch zníži o 50 % , z ktorého dôvodu je celá výška trov konania priznaná nesprávne. Rovnako sú

priznané trovy konania za neúčelne priznané náhrady trov konania, keď v konaní, kde sa dohromady
konalo 5 pojednávaní, bola priznaná odmena za 11 rokovaní s klientom a 4 bezdôvodné nahliadnutia do
spisov,čímsaodmenabezpreukázaniadôvodnostinavýšilavrozporesúčelomtýchtoúkonov.Žalovaná
považovala za neúčelné aj ďalšie položky a proti vyčísleným trovám konania podala sťažnosť.

9. Podľa žalovanej zabezpečované pohľadávky vo výške 34.0005,07 eur a 21.953 eur neboli zatiaľ
právoplatne priznané a ak priznané aj budú, nie je zrejmé, či budú priznané vo výške určenej v týchto
zatiaľ neprávoplatných rozhodnutiach. Dodala, že pohľadávku vo výške 34.0005,07 eur ( uvedená v
zabezpečovacom opatrení ) nie je možné zabezpečiť, nakoľko nie je vôbec preukázaná.

10. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobcovia neosvedčili, že exekúcia ich prípadnej pohľadávky bude
ohrozená. V konaní tiež nebola zohľadnená primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, keďže sa
ohrozuje aj právne postavenie žalovanej v rámci jej bytovej otázky. Žalovaná je matka samoživiteľka,
starajúca sa o maloleté 4-ročné dieťa, na zabezpečenie bytových potrieb si kúpila byt, na kúpu ktorého

čerpala hypotekárny úver a pri takomto postupe súdu jej hrozí predčasná splatnosť úveru. Žalovaná na
základe uvedeného žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ podaním zo dňa 1.9.2024, v ktorom zotrvali na

dôvodoch uvedených v žalobe a napadnuté uznesenie považovali za zákonné, správne a presvedčivé.
Uviedli, že zriadené záložné právo má pre nich zásadný význam, nakoľko doposiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté na Okresnom súde v Pezinku o sťažnosti žalovanej voči uzneseniu zo dňa 3.5.2024, č.
k. 10C/9/2016-782 a je zrejmé, že je to jediný majetok žalovanej. V prípade jeho scudzenia zo strany
žalovanej budú ich pohľadávky neuspokojené. Neochotu plniť žalovaná deklarovala aj v podanom

odvolaní. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 9.5.2024 v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia vedenom pod sp. zn. B3-11C/28/2023, je vo výroku vzťahujúcom sa k žalovanému 2/
právoplatný. Pokiaľ ide o neprávoplatnú pohľadávku voči žalovanej z rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV, zo dňa 9.5.2024 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom pod sp. zn.
B3-11C/28/2023, tak nešlo o dobrovoľnú úhradu, ale o plnenie na základe právoplatného rozhodnutia

súdu, čo vyplýva aj z potvrdenia o úhrade - informácia pre príjemcu - právoplatný rozsudok a variabilný
symbol je uvedený dátum jeho vydania. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
14Co/115/2018-532, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/103/2020 zo dňa 26.11.2020,
žalobcovia vyzvali žalovanú a jej brata výzvou z 30.11.2021 na vrátenie plnenia z dôvodu straty
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť, ktorú si plnili. Na uvedené

výzvy žalovaná a jej brat nereagovali, k vráteniu plnenia nedošlo. Na pojednávaní pred Mestským súdom
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-11C/28/2023 dňa 9.5.2024 žalovaná nerozporovala
tvrdenia žalobcov.

12. Žalobcovia ďalej námietku žalovanej res iudicata v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava IV

pod sp. zn. B3-11C/28/2023 považujú za nedôvodnú, nakoľko jej vznesenie vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré žalovaná v prvoinštančnom konaní neuvádzala a ani nie je daná totožnosť veci. V konaní
vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 14Co/3/2021 sa právny predchodca žalovaných
domáhal vydania plnenia voči žalobcom vo výške 36.513,31 eur s príslušenstvom na rozdielnomskutkovom základe, išlo o zmluvný základ. V rozsudku napadnutom odvolaním však bolo žalobcom
priznané právo na plnenie voči žalovanej vo výške 21.953 eur s prísl. z dôvodu, že na strane žalovanej
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tento skutkový základ sporu nebol z jej strany nijako rozporovaný.

Zároveň poukázali, že žalovaná 1/ ako dedič v dedičskom konaní vedenom notárom JUDr. Ľ. C., so
sídlom Notárskeho úradu Plynárenská 7/C, Bratislava, sp. zn. Dnot 35/2020L, nadobudla pohľadávku zo
súdneho rozhodnutia-„pohľadávka poručiteľa voči B.. D. T., U.. XX.X.XXXX K. B.. Š. T., U.. XX.X.XXXX,
O. R. T. X, E. C., ako solidárnych dlžníkov na zaplatenie sumy vo výške 36.513,31 eur s prísl., priznaná
poručiteľovirozsudkomOkresnéhosúduPezinokzodňa27.12.2017,č.k.10C/9/2016-430,ktorýpotvrdil

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2020, č. k. 14Co/115/2018-532“, ktorú nadobudli
žalovaní, každý v podiele 1. Pohľadávka priznaná poručiteľovi rozsudkom Okresného súdu Pezinok
zo dňa 27.12.2017, č. k. 10C/9/2016-430, ktorý potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
31.3.2020, č. k. 14Co/115/2018-532, zanikla spolu so zrušením rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 31.3.2020, č. k. 14Co/115/2018-532 a zamietnutím žaloby v konaní vedenom Krajským súdom
v Bratislave pod sp. zn. 14Co/3/2021. Žalobcovia ďalej tvrdenia žalovanej o neprávoplatnej pohľadávke

priznanej rozhodnutím Okresného súdu v Pezinku zo dňa 3.5.2024, č. k. 10C/9/2016-782 považujú
za zavádzajúce a účelové, jej sťažnosť nesmerovala voči náhrade trov za zaplatené súdne poplatky
žalobcami vo výške 6.571,50 eur. Majú za to, že žalovaná napáda jednotlivé položky vyúčtovania
bez relevantných argumentov, a že aj keď uvedené rozhodnutie ešte nie je právoplatné, existencia
pohľadávky na úhradu trov právneho zastúpenia a konania je nespochybniteľne ním judikovaná. K

žalovanou namietanej výške zabezpečovanej pohľadávky napadnutého uznesenia žalobcovia uviedli,
že ide len o zrejmú chybu v písaní. Zabezpečovacie opatrenie je len opatrenie predbežnej povahy
a dôvodom tohto návrhu žalobcov boli práve vyjadrenia žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené
žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil
a zaviazal žalovanú na úhradu trov odvolacieho konania žalobcom v celom rozsahu.

V.
Právne posúdenie

13. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379 a § 380
ods. 1 Civilného
sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je potrebné priznať úspech a uznesenie súdu prvej
inštancie je dôvodné zmeniť.

14. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tu musí byť
jednak peňažná pohľadávka veriteľa a jednak obava, že exekúcia bude ohrozená. Obe dané podmienky
musia byť osvedčené. V danom prípade je možné konštatovať a stotožniť sa s tým, že je osvedčená

existencia peňažnej pohľadávky. Takouto môže byť aj pohľadávka, o ktorej prebieha súdne konanie,
nemusí ísť o už judikovanú pohľadávku. Nie je ani potom v danom prípade relevantné poukazovanie
žalovanej na to, že podala sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 10C/9/2016 zo
dňa 03.05.2024, a že nesúhlasí s vyčíslenou výškou trov konania. Otázka existencie pohľadávky sa
rieši práve v prebiehajúcom súdnom konaní a súd v rámci konania o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia nie je oprávnený riešiť dôvodnosť uplatnenej pohľadávky ako predbežnú otázku. Rovnako nie
je dôvodná ani námietka žalovanej (vznesená v odvolaní zo dňa 10.06.2024 ), že v konaní vedenom na
MestskomsúdeBratislavaIVpodsp.zn.B3-11C/28/2023bolaporušenázásadaresiudicata.Žalobcovia
v návrhu uviedli, že v predmetom konaní bolo rozhodnuté dňa 09.05.2024 a ku dňu podania návrhu
ešte nebol písomne vyhotovený a doručený a ani právoplatný rozsudok v tejto veci. Žalovaná má právo

napadnúť rozhodnutie v predmetnej veci odvolaním, keďže s jeho výrokom nesúhlasí, keďže tvrdí, že v
tomto konaní bola porušená zásada res iudicata. Na účely zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce
osvedčenie pohľadávky aj v rovine jej domáhania sa v súdnom konaní.15. Odvolací súd má však v danom prípade za to, že tu nie je riadne osvedčená obava, že exekúcia
bude ohrozená. Len samotná existencia, či osvedčenie peňažnej pohľadávky nepostačuje k nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia. Ako je vyššie uvedené je nevyhnutné splnenie aj druhej podmienky, a

to osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobcovia obavu z ohrozenia exekúcie postavili na tom
argumente, že žalovaná po skončení pojednávania 09.05.2024 vo veci vedenej na Mestskom súde
Bratislava IV, sp.zn. B3 - 11C/28/2023 avizovala, že je vylúčené ich dobrovoľné plnenie, obrátila sa na
konajúcu sudkyňu s tým, že „nemá ani na úhradu poplatku za odvolanie“, takže ona to aj tak neuhradí,
údajne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, a že exekútor aj tak nič nevymôže, lebo nič nemá.

O týchto tvrdeniach žalovanej však žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, keďže nie sú zachytené na
zvukovom zázname. Obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobcovia odôvodnili aj nasledovnými
skutočnosťami: nerešpektovanie výziev a písomností zo strany Mestského súdu Bratislava IV v konaní
sp.zn. B3 - 11C/28/2023, nerešpektovanie výziev a písomností zo strany Krajského súdu Bratislave v
odvolacom konaní sp.zn. 14Co/3/2021, nerešpektovanie a neplnenie odvodových povinností žalovanou
a dlžníkom 2/, záväzok žalovanej vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a z úverovej zmluvy voči Tatra

banke, a. s. Bratislava zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosti, záväzok dlžníka 2/ v Sociálnej
poisťovni a záväzky obchodnej spoločnosti voči Sociálnej poisťovni a Finančnej správe, v ktorej je dlžník
2/ jediný spoločník a konateľ. Súd prvej inštancie dané vyhodnotil, ako splnenie osvedčenia obavy,
že exekúcia bude ohrozená. Žalovaná v odvolaní namieta, že žalobcovia neosvedčili, že exekúcia
ich prípadnej pohľadávky bude ohrozená. Odvolací súd v danom musí prisvedčiť odvolacej námietke

žalovanej. Žalobcovia síce v návrhu uvádzajú, že žalovaná dňa 09.05.2024 po skončení pojednávania
avizovala, že nemá záujem plniť žalobcom, avšak dané tvrdenie nepodložili žiadnymi dôkazmi. Na
takomto odôvodnení, ktoré žalobcovia uvádzajú v návrhu, nie je možné prijať záver o tom, že je
osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Ani to, že žalovaná podľa tvrdenia žalobcov má
ľahostajný prístup k plneniu si zákonných povinností a zároveň žalovaná a dlžník 2/ majú množstvo

záväzkov, neznamená, že je ohrozená exekúcia, že dlh neuhradí ani potom, ako bude priznaný
právoplatným súdnym rozhodnutím. Je zrejmé, že žalovaná neuznáva pohľadávku a voči tejto sa bráni
v konaní podaním sťažnosti, čo je jej právom a nemožno z toho, že neuznáva pohľadávku vyvodiť, že
ju neuhradí ani potom, ako prípadne bude právoplatné súdne rozhodnutie ukladajúce jej túto povinnosť.
Odvolací súd dodáva, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov

s kvantitatívnym dopadom na majetok dlžníka, teda jeho zmenšenie, ale aj kvalitatívnym dopadom na
majetok, jeho zmena zloženia, štruktúry, likvidity a podobne. Ohrozenie exekúcie môže vyplývať aj z
iných okolností, avšak vždy tu musí byť popísaná a osvedčená okolnosť, ktorá zakladá dôvodnosť,
že exekúcia bude ohrozená. Nie je teda vždy potrebné, aby preukázal navrhovateľ(veriteľ) úmysel
žalovaného (dlžníka), previesť majetok, či inak ho zaťažiť, nakoľko úmysel ako vnútorný subjektívny

vzťah osoby k určitému právnemu následku, ktorý je osvedčiteľný len výnimočne, alebo rozpoznateľný
až v takom štádiu, kedy už nie je možné následku zabrániť ani podaním návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Avšak z návrhu a príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu
a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu (ako
napríklad k prevodu nehnuteľného majetku, teda zbaveniu sa majetku, či k jeho zmenšeniu) reálne môže

dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Odvolací súd dospel k záveru, že dané nebolo v návrhu
osvedčené a založenie obavy z ohrozenia exekúcie na tom podklade, že žalovaná po pojednávaní dňa
09.05.2024 avizovala, že záväzky si nesplní dobrovoľne, že podľa žalobcov má ľahostajný prístup k
plneniu si zákonných povinností, a že žalovaná a dlžník 2/ majú množstvo záväzkov, je nepostačujúce
pre osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd dodáva, že nie je sám oprávnený

hľadať dôvody ohrozenia exekúcie, či dedukovať ich z vyjadrenia k odvolaniu. Dodáva však aj, že
zamietnutie návrhu neznamená prekážku veci rozhodnutej, teda žalobcovia sa môže opätovne domáhať
daného nároku ak sa vyskytnú také okolnosti na strane žalovanej, ktoré osvedčia, že exekúcia bude
ohrozená.

16. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že v konaní tiež nebola zohľadnená primeranosť zásahov do
jej majetkových pomerov ako dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie. Odvolací súd vyhodnotil i túto námietku žalovanej za opodstatnenú z
pohľadu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a konštatuje, že žalobcovia spoľahlivo
neosvedčili žiadnym spôsobom hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ku ktorej navrhli

zriadiť záložné právo na zabezpečenie ich pohľadávky tak, aby sa primeranosť zásahu, ktorý by sa
práve vzhľadom na výšku ich pohľadávky javil ako proporcionálny, ako jednej z podmienok úspechu
žalobcov v konaní. S prihliadnutím na výšku zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcov vo výške
34.005,07 (priznanej Uznesením Okresného súdu Pezinok, č. k. 10C/9/2016-782, zo dňa 3.5.2024,eur) a vo výške 21.953 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od
21.12.2021 do zaplatenia (uplatnenej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn.
B3-11C/28/2023), nemožno bez ďalšieho konštatovať ani proporcionalitu medzi požadovaným zásahom

do subjektívnych vlastníckych práv žalovanej a hodnotou zabezpečovanej pohľadávky, keďže z hľadiska
rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. V tomto smere v návrhu absentujú
tvrdenia žalobcov k orientačnej hodnote nehnuteľnosti, ku ktorej požadovali zriadiť záložné právo za
účelom zabezpečenia ich pohľadávky. Rovnako tak ako pri neodkladnom opatrení, aj dôvodnosť
zabezpečovacieho opatrenia súdna prax podmieňuje aj požiadavkou proporcionality, čo vyplýva práve

z vážnosti ingerencie do právnych a faktických vzťahov účastníkov prostredníctvom výnimočných
inštitútov neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o ktorých súd rozhoduje zjednodušeným a
zrýchleným postupom spravidla bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Proporcionalita je tiež základným interpretačným nástrojom pri riešení kolízie dvoch proti sebe stojacich
práv (na jednej strane ohrozené alebo porušené práva navrhovateľa neodkladného/ zabezpečovacieho
opatrenia a na strane druhej práva povinnej osoby, do ktorých má byť týmto procesným nástrojom

zasiahnuté). V danom prípade tak pre účely vyhovenia ich návrhu možno uzavrieť, že neosvedčili vo
vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky voči žalovanej, že navrhované zriadenie záložného práva
k nimi označenej nehnuteľnosti možno považovať za primerané.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné zmeniť

rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, a
preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil (ust. § 388 CSP ).

18. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 CSP a v konaní plne procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania (prvoinštančného
a odvolacieho) priznal v plnom rozsahu, 100%.

19. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).