Rozsudok – Ostatné – Starostlivosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Pc/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202397
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8822202397.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľky: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, D., za účasti maloletého dieťaťa: mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
pri navrhovateľke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že E. F., nar. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX,
z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Z v e r u je maloletú B. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Z a v ä z u j e otca platením výživné na maloletú B. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 02.09.2022.

V. Dlžné výživné za obdobie od 02.09.2022 do 30.09.2024 v sume 874,12€ súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 20€ spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. dieťaťa sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že E. F., nar. XX.XX.XXXX je otcom mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX a upravil rodičovské práva a

povinnosti k maloletej. Žiadala zveriť mal. dieťa do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca platením
výživného na maloletú vo výške 50 € mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že z jej družného vzťahu
s E. F. sa narodila dcéra B.. Vzhľadom na to, že sa s druhom rozišli ešte pred narodením dcéry, jej druh
odmietol uznať otcovstvo.

2. E. F., proti ktorému návrh smeroval, s návrhom nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to s rodným listom mal. dieťaťa, správou D. G., H., správou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Vranov nad Topľou, úradným záznamom spísaným na tunajšom súde, lustráciou v Sociálnej
poisťovni, znaleckým posudkom č. 10/2024 F. I. J., F. a zistil tento skutočný stav veci:4. Podľa rodného listu maloletého dieťaťa sa maloletá B. B. narodila dňa XX.XX.XXXX z matky A. B.,
nar. XX.XX.XXXX. Otec v rodnom liste maloletého dieťaťa nie je uvedený.

5. Zo správy D. G., H. je zrejmé, že matka bola hospitalizovaná na gynekologicko – pôrodníckom
oddelení v termíne od 01.09.2022 do 03.09.2022. V nemocnici rodila dňa XX.XX.XXXX D. XX. týždni
tehotenstva.

6. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že s E. F. sa poznali asi 3-4 mesiace, následne
spolu žili, a to približne 3 roky. Spočiatku žili v jej domácnosti. V tom čase sa im narodil syn E..
Neskôr sa presťahovali k partnerovým rodičom, kde žila necelý mesiac. V domácnosti bývali jeho rodičia
a súrodenci. Spolužitie trvalo od roku 2019 do decembra 2021. Pred Vianocami spoločnú domácnosť
partnerových rodičov opustila. Partnerova matka na ňu nadávala, preto z domácnosti odišla. Už v tom
čase vedela, že je tehotná. Vedeli o tom aj partnerovi rodičia. Neverili jej však, tvrdili, že si to vymýšľa. Jej

partner takisto vedel, že je tehotná, spočiatku bol šťastný, ale neskôr sa jeho postoj zmenil pod vplyvom
jeho rodičov. Keď žili v spoločnej domácnosti, udržiavali intímny nechránený pohlavný styk. Po prerušení
spolužitia už neboli v kontakte. Spolu s E. F. majú ešte syna E.. Otec sa o syna nezaujíma, nenavštevuje
ho, chlapec ho ani nepozná. Matka býva sama s X mal. deťmi. Jej príjem pozostáva z rodičovského
príspevku a prídavkov na deti spolu vo výške 645 €.

7. E. F. vo výpovedi potvrdil, že s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti od roku 2019 do decembra
2021. V čase ich spolužitia udržiavali intímne nechránené pohlavné styky. Má pochybnosti o tom, či
je otcom mal. B., nakoľko samotná matka navrhovateľky mu povedala, že matka má niekoho iného.
Takisto ho navštívil chlap, ktorého meno uviesť nevedel a ten mu tvrdil, že udržiaval intímny vzťah

s navrhovateľkou. Býva v spoločnej domácnosti u svojich rodičov. Nepracuje, nie je evidovaný na úrade
práce, finančne ho živia jeho rodičia. S navrhovateľkou má mal. syna E., na ktorého výživu prispieva
sumou 50 € mesačne, so synom sa nestretáva.

8. Svedkyňa E. F., matka E. F., vypovedala, že jej syn udržiaval známosť s navrhovateľkou. V mesiacoch

október a november, spolu žili v spoločnej domácnosti a to v domácnosti navrhovateľky. V mesiaci
december navrhovateľka aj so všetkými svojimi mal. deťmi prišla k nej do domácnosti s tým, že jej bývalý
druh sa vrátil z výkonu trestu. Po troch týždňoch jej svedkyňa povedala, aby odišla aj s deťmi domov,
nakoľko nemala dostatočné bytové podmienky. Keď navrhovateľka odchádzala, svedkyňa nevedela, že
je tehotná, nikdy jej to nepovedala. Bývalý druh matky sa vrátil domov z výkonu trestu a ona s ním žila

v spoločnej domácnosti.

9. Navrhovateľka nesúhlasila s výpoveďou svedkyne ohľadom časových súvislostí. Uviedla, že XX. K.
bola u gynekologičky, ktorá jej potvrdila, že je v X. týždni tehotenstva. Jej bývalý druh L. K. bol vo výkone
trestu do 9. februára 2022 a až následne sa domov vrátil, takže on určite nemôže byť a nie je biologickým

otcom mal. dcérky.

10. Podľa záverov znaleckého posudku č. 10/2024 znalkyne F. I. K. J. na základe porovnania DNA
profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo E. F.. Otcovstvo E. F., nar. XX.XX.XXXX k mal. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, matke A. B. možno pokladať za prakticky dokázané.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že E. F. nebol a nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

12. Podľa úradného záznamu spísaného na tunajšom súde sa po skončení pojednávania do

pojednávacej miestnosti dostavil E. F., ktorý sa vyjadril k svojim zárobkovým a majetkovým pomerom.
Uviedol, že je nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Privyrába si brigádnicky,
maximálne v sume 120 € mesačne. Žije u rodičov a snaží sa plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. E..
S plnením tejto povinnosti mu vypomáhajú finančne jeho rodičia. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného
ani nehnuteľného majetku. Finančné úspory nemá žiadne.

13. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že E. F. nie je registrovaný ako zamestnanec, ani ako
samostatne zárobkovo činná osoba a nie sú mu vyplácané žiadne dávky.14. Podľa lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR E. F. nie vlastníkom nehnuteľností na
území Slovenskej republiky.

15. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou vyplýva, že E. F. nie je
evidovaný ako vlastník a držiteľ žiadnych vozidiel.

16. V zmysle § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

17. Podľa § 94 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

18. V súdnom konaní bolo potvrdené, že navrhovateľka A. B. sa v rozhodnom období pre počatie dieťaťa
intímne stýkala s E. F.. Znaleckým skúmaním nariadeným v tomto konaní bolo potvrdené, že otcovstvo
E. F. k mal. B. B. je dokázané, preto súd určil E. F. za otca maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

20. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej

domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletej, preto je potrebné upraviť ich
rodičovské práva a povinnosti. E. B. poskytuje od narodenia všetku potrebnú starostlivosť matka,
ktorá má zabezpečené vhodné bytové podmienky a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne vážnejšie
nedostatky. S poukazom na zistený skutkový stav, súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal platením výživného.

24. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. 1 vymedzuje kritériá, kombináciou ktorých sa má určiť
konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane
povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne
kritérium určovania obsahu vyživovacej povinnosti, a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými

a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním,
získanými skúsenosťami. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého
svojho rodiča.

25. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a príjmové,
majetkové pomery povinného rodiča - otca. Keďže otec dieťaťa je nezamestnaný, nemá pravidelný
príjem, privyrába si len brigádnicky v maximálnej sume 120 € mesačne, je nemajetný, súd zároveň
zohľadniacotcovuvyživovaciupovinnosťkmal.synoviE.,zaviazalotcaplatenímvýživnéhovminimálnejvýške určenej Zákonom o rodine, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa. Ide o minimálne výživné, ktoré musí platiť každý rodič bez ohľadu na výšku jeho zárobku, takže
hoci je otec toho času bez práce a bez pravidelného príjmu, je jeho zákonnou povinnosťou podieľať sa

na zabezpečení výživy maloletej Tamary aspoň touto minimálnou čiastkou. Zákon o rodine kogentne
upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima
zabezpečiť jeho výživu. Povinnosť súdu určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi
vzhľadom na uvedené vyplýva zo zákona a nezávisí od úvahy súdu. Výška životného minima sa
každoročne mení, vždy k 01.07. bežného roka. Minimálne výživné od mesiaca júl 2024 predstavuje

sumu 37,53 € mesačne. V prípade, že otcove zárobkové, majetkové pomery sa po vyhlásení tohto
rozsudku zmenia, bude v záujme maloletého dieťaťa, aby si rodičia dohodou stanovili výživné na
maloletú v sume vyššej ako je minimum, alebo podali na súd návrh na zvýšenie výživného pre maloletú.

26. Otec si vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa od jeho narodenia neplnil, preto mu za obdobie
od 02.09.2022 do 30.09.2024 vznikol na výživnom dlh celkovo vo výške 874,12 €. Otec bol

zaviazaný platením výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške, pričom minimálne výživného
od 01.07.2022 do 30.06.2023 činilo sumu 32,10 €, od 01.07.2023 do 30.06.2024 sumu 36,80 a od
01.07.2024 sumu 37,53 €. Dlh vo výške 874,12 € pozostáva za obdobie od 02.09.2022 do 30.06.2023
zo sumy 288,90 € (29 dní v mesiaci september 2022 – 31,03 € + 9 mesiacov x 32,10 €), za obdobie od
01.07.2023 do 30.06.2024 zo sumy 441,60 € (12 mesiacov x 36,80 €) a za obdobie od 01.07.2024 do

30.09.2024 zo sumy 112,59 € (3 mesiace x 37,53 €). Vzhľadom na výšku dlhu súd povolil otcovi tento
splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

27. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom súd neupravoval, nakoľko rodičia o úpravu nežiadali. Otec
sa o maloletú dcéru nezaujíma, nekontaktuje ju a ani v súdnom konaní neprejavil záujem o úpravu jeho

styku s dieťaťom.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej
splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.