Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200681
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200681.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne

spravodajkyne) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
LaD GROUP s.r.o., so sídlom Kapitána Pavlíka 611/14, Svidník, IČO: 44453680, právne zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému:
FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101308198/2020 z 13.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2016. Z kontroly bol vyhotovený
protokol č. 100988380/2018 z 18.05.2018 zo dňa 18.05.2018. Daňová kontrola u žalobcu sa začala

dňa 13.06.2017, označenom v oznámení o daňovej kontrole a skončila sa dňa 31.05.2018, doručením
protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100231327/2019 z 18.01.2019 ako
prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.047,42 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101795837/2019 z
23.07.2019 zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 100231466/2019 z 18.01.2019 a vec vrátilo na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že správca dane neuviedol
relevantné skutočnosti odôvodňujúce nevykonanie navrhovaných dôkazov a dôkazy, ktoré správca dane
počas daňovej kontroly získal vo vzťahu k dodávateľovi obchodnej spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o.
nepostačujú na vyslovený záver o neuznaní odpočítania dane žalobcovi a v ďalšom konaní zaviazal
správcu dane doplniť dokazovanie.

3. Následne správca dane rozhodnutím č. 100469632/2020 zo dňa 19. februára 2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.754,93 eur na dani zpridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. Žalovaný rozhodnutím č. 101308198/2020 zo
dňa 13.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

4.RozdielvsumeDPHzapríslušnézdaňovacieobdobieseptember2016(vrozsahuvakosúnazáklade
žalobných námietok predmetom prieskumu v tomto konaní, pozn.) bol žalobcovi vyrubený v dôsledku
nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov:

Dodanie tovaru od dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o., so sídlom Stropkovská 568, Svidník, IČO: 47569352

(ďalej len „ROBSTAV SK, s.r.o.“):
- faktúra č. 2016/09/001 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme Vám za vlašský orech» - celková
fakturovaná suma 15.980,16 eur.

Od obchodnej spoločnosti VAMEX, a.s., so sídlom Lubina 1, Košice IČO: 36200514 (ďalej len „VAMEX,
a.s.“)

- faktúra č. 6200293 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme Vám dodanie zľavy 2 % » - celková
fakturovaná suma 549,42 eur.

5. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

Vo vzťahu k obchodnej spoločnosti VAMEX, a.s.:
- fakturácia obratového bonusu spoločnosťou VAMEX, a.s., nie je v súlade s § 19 ods. 1, § 25 ods. 1 a 6,
§ 49 ods. 1, § 72 ods. 4 zákona o DPH a uvedeným dodaním nebol zo strany dodávateľskej spoločnosti
dodaný žiaden tovar ani služba,

- skutočnosť, že dodávateľ a odberateľ sa v rámcovej zmluve dohodli na vystavení faktúr, ešte nezakladá
právo na odpočítanie dane,
- zákon o DPH v § 25 ods. 1 písm. b) ustanovuje podmienky, za ktorých sa má opraviť základ dane
pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti. Zo spisového materiálu bolo zrejmé,
že tovar dodával žalobca, ale opravu základu dane vykonávala vyfakturovaním obchodná spoločnosť

VAMEX, a.s., čo nie je v súlade s § 23 ods. 3 zákona o DPH,
- nebolo možné sa stotožniť ani s tým, že daňové subjekty postupovali v súlade s § 72 ods. 4 (ods.5) a
následne s § 74 písm. j) zákona o DPH. Faktúry neboli vystavené v mene a na účet dodávateľa,
- poukazovanie na dopad na štátny rozpočet a jeho neutralitu je v tomto prípade irelevantné, pretože
správca dane v rámci daňovej kontroly vychádza zo skutočností a dokladov predložených k daňovej

kontrole, teda z konkrétneho prípadu, nie z toho, čo by bolo, keby žalobca nepostupoval podľa zákona
na o DPH.

Vo vzťahu k dodávateľovi ROBSTAV SK, s.r.o.:
- spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. zanikla 4. augusta 2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom

sa stala spoločnosť Akusha, s.r.o. (ďalej aj „nástupnícka spoločnosť“), ktorá so správcom dane
nespolupracovala,
- spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. pri preverovaní dodania tovaru pre žalobcu doklady nemala,
- svedok A. B., konateľ dodávateľa, ktorý bol ako svedok dvakrát vypočutý, žiadne dôkazy na overenie
neposkytol, žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre žalobcu a ktoré by

správcadanemoholpreveriť,neuviedol(všetkoodovzdalnástupníckejspoločnosti).Tentosvedokpočas
výpovedí uviedol, že orechy vykupoval sám, spoločnosť nemala v roku 2016 žiadnych zamestnancov,
neuviedolžiadnuobecnajužnomSlovenskuanineuviedolžiadnehoobčana,ktorýmumaldodaťvlašské
orechy,
- žalobca v priebehu daňovej kontroly uviedol, že dodávateľ vlašské orechy vykúpil od občanov v obciach

na východnom Slovensku. Predložil potvrdenia štyroch obecných úradov obce C., D. E. B., C. F., G.
a štyri potvrdenky o odvysielaní pozvánok v obecnom rozhlase. Následne predložil ďalšie potvrdenia
dňa 27.11.2018 a 05.12. 2020. Je tu zrejmý rozpor v tvrdení konateľa dodávateľa s tvrdením žalobcu.
Dôkazy predložené žalobcom sa nezhodujú s výpoveďou konateľa. Ak by dodávateľ vykupoval orechy
v obciach, z ktorých potvrdenia predložil žalobca, uviedol by aspoň jednu obec z dôvodu, že ide o obce

z okresu H. E. B., ktorý je susediacim okresom, kde sídlila spoločnosť dodávateľa. Svedok, ale ani pri
jednej svojej výpovedi neuviedol žiadnu obec, naviac sa vyjadril, že išlo o obce južného Slovenska.
Tieto potvrdenia predložené žalobcom nepreukazujú, akým spôsobom, od koho a kto uvedené výkupy
vlašských orechov v takom veľkom množstve (11115 kg za august až december 2016) uskutočnil,- všetky potvrdenia od jednotlivých obcí boli vydané bez akéhokoľvek podkladu, čo potvrdili aj svedkovia
(osoby, ktoré potvrdenia za obce vydali alebo potvrdili) a to bez ohľadu na to, že obec C. predložila aj
doklad o zaplatení, pretože tieto potvrdenia nijako nepreukázali, že spoločnosť ROBSTAV, s.r.o. orechy

v skutočnosti aj vykúpila od konkrétnych osôb. Správca dane zistil, že boli potvrdzované iba na žiadosť
osoby (I., J., nejaký pán), ktorá potvrdenie žiadala bez toho, aby boli k dispozícii podklady, že uvedený
dodávateľ skutočne orechy v ich obci od konkrétnych občanov vykúpil. O výkupe nesvedčí vyhlásenie
v rozhlase alebo výlep na obecnej tabuli,
- v rámci dokazovania bolo zistené, že osoby, ktoré chodievali do obcí na bielej dodávke, boli priamo

prepojené so žalobcom, bez akéhokoľvek vzťahu k dodávateľskej spoločnosti. Ani skutočnosť, že pani
I. a J., svokra a manželka konateľa žalobcu chodili vykupovať orechy do jednotlivých obcí, nie je dôkaz,
že orechy vykupovala spoločnosť dodávateľa. Podľa výpovede pani I. táto mala vykupovať orechy iba
v súvislosti s dodávateľom spoločnosťou Monika fashion, s.r.o.,
- spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o., nebola nikomu z vypočúvaných svedkov známa,
- ani jeden svedok nepreukázal, že A. B. skutočne orechy sám vykupoval, skutočnosť, že vie o výkupe

orechov žalobcom je daná aj tým, že firmy pána B. sídlia v budove, kde mala prenajaté priestory
spoločnosť žalobcu,
- potvrdenia od obcí boli hodnotené ako účelovo podané bez reálneho základu, ktorý by preukazoval
výkup tovaru a jeho následné dodanie od dodávateľa,
- vypočutí svedkovia - K. J., L., L. a F. neposkytli také dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ dodal

vlašské orechy tak, ako to žalobca deklaroval predložením faktúr. Tvrdenia týchto svedkov, že pracovali
s orechom, ktorého existenciu správca dane nespochybnil, že tam chodili dodávky, konkretizované iba
farbou, že sa zúčastnili vykládky a nakládky, že tam chodili vypomáhať a videli tam pán B., konateľa
dodávateľa, ktorého firma v tom čase mala sídlo na rovnakej adrese ako žalobca, nie sú preukázaním
dodania takého množstva orechov, aké mal dodať dodávateľ a to aj vzhľadom na cenu, podľa ktorej

tovar (orechy) mal byť rovnakej kvality,
- údaje v daňových priznaniach a kontrolných výkazoch dodávateľa sú len podporný dôkaz, ktorý je
potrebné preveriť a hlavne preukázať, že sa stalo tak, ako je v týchto dokladoch uvedené, správca dane
sa v prvostupňovom rozhodnutí vyjadril aj ku kontrolným výkazom aj k daňovým priznaniam,
- správca dane neporušil § 25 ods. 4 zákona o správe daní, keď pri miestnych zisťovaniach požadoval

predloženie relevantných dokladov, až následne sa k nim tieto osoby vyjadrili. Následne, po vykonaní
miestnych zisťovaní, predvolal ešte štyroch svedkov - pracovníkov obcí. Žalobca, napriek tomu, že o
výsluchoch bol upovedomený sa ani jedného nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť týmto svedkom
otázky.

II.
Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 02.11.2020 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

7. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/85/2020.

S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach

(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. PO-6S/85/2020.

8. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

Vo vzťahu k dodávateľovi VAMEX, a.s.:

- oprávnenie na fakturáciu odberového bonusu vyplýva z Rámcovej zmluvy o podmienkach dodávok
tovarov a služieb zo dňa 1. januára 2016, konkrétne z článku VII bod 10 rámcovej zmluvy. Výška
odberového bonusu závisela od výšky obratu medzi zmluvnými stranami,- bez dodávok tovarov a služieb, čiže zdaniteľných plnení, by nemala zmluvná strana ani nárok na
odberový bonus. Nie je podstatné, či by žalobca fakturoval obratový bonus spoločnosti VAMEX, a.s. vo
forme dobropisu alebo by spoločnosť VAMEX, a.s. fakturovala žalobcovi predmetný obratový bonus,

nakoľko výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu v nadväznosti na daň z pridanej hodnoty by bol neutrálny,
- žalovaný nevzal do úvahy, že obchodným záväzkovým vzťahom dominuje princíp zmluvnej voľnosti
strán, pričom v zmysle § 264 Obchodného zákonníka sa pri určení práv a povinností z nich vyplývajúcich
prihliada aj na obchodné zvyklosti. Z dôvodu flexibility obchodných vzťahov sa potom zmluvná
voľnosť strán prejavuje v možnosti zaviesť medzi sebou prax, na ktorú sa tieto strany aj v prípade

pochybností môžu spoliehať. Vzhľadom na dĺžku trvania obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a
jeho obchodným partnerom žiadna zo strán nespochybňovala takýto postup.

Vo vzťahu k dodávateľovi ROBSTAV SK, s.r.o.:
- žalobca tovar od dodávateľa riadne nakúpil, pričom vo väčšine prípadov faktúry boli zaplatené
prevodným príkazom cez banku. Vtedajší konateľ dodávateľa potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu a vo

vyjadrení potvrdil, že ku každej faktúre je aj dodací list a zmluva, ktoré boli predložené správcovi dane.
Žalobca preukázal uskutočnenie dodania tovaru a predložil správcovi dane dôkazy týkajúce sa výkupu
vlašských orechov. Žalobca preukázal, že dodávateľ vlašské orechy vykúpil od občanov v obciach na
Slovensku. Správcovi dane predložil potvrdenia štyroch obecných úradov a to obce C., D. E. B., C. F.,
G. a štyri potvrdenky o odvysielaní pozvánok v obecnom rozhlase,

- správne orgány neprešetrili vzájomné prepojenie medzi dodávateľskými subjektami a pani I. tak, aby
závery, ktoré sú uvádzané v napadnutých rozhodnutiach boli dostatočne preukázané. Správca dane tak
v rozpore s návrhmi žalobcu, avšak najmä v rozpore s usmernením žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí
toto dokazovanie nedoplnil,
- v rámci vykonaných ústnych pojednávaní a miestnych zisťovaní bolo potvrdené, že pani I. chodila

vykupovať orechy do obcí, taktiež bol v obci Soľ predložený príjmový pokladničný doklad znejúci na
spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o.,
- správca dane neprihliadal na skutočnosť, že pani I. vykonávala prácu na príkaznú zmluvu, pričom v
tomto smere nebolo vykonané dostatočné dokazovanie,
- žalovaný nevzal do úvahy námietku žalobcu, ktorý poukazoval na skutočnosť, že správca dane

neprihliadal na zistenia, ktoré vyplynuli z výpovede svedkov a to pani L. a F. a pána L. a J., správca dane
pri výsluchoch účelovo viedol dokazovanie nesprávnym smerom,
- na základe výsluchu svedkov nemožno konštatovať, že títo nemali vzťah k dodávateľovi, s ohľadom
na obsah predmetných vzťahov je zrejmé, že činnosť vykonávali na základe príkaznej zmluvy. Aj keď
neboli zamestnancami dodávateľa neznamená to, že ich svedecká výpoveď ohľadom skutočností, na

ktorých sa zúčastňovali nemá váhu alebo môže byť spochybnená,
- žalovaný nespároval odberateľské a dodávateľské faktúry, nevysporiadal sa s výpismi z účtu k platbám
za tovar, nepreveroval účty dodávateľských spoločností,
- svedok A. B. pri svojom opätovnom výsluchu potvrdil priebeh obchodov, manipuláciu a dodanie tovaru
tak,akotodeklarovalžalobca,uviedolvozidlonaktoromsaprepravauskutočňovala,výkuporechov,jeho

nadobudnutie, vyhlasovanie v rozhlase obcí, zaúčtovanie obchodov a odvedenie dane. Tieto skutočnosti
žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uvádza, ale nijako nevyhodnocuje.

Všeobecne:
- z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok

ustanovených zákonom o dani z pridanej hodnoty, a teda, žalobca vierohodne preukázal vznik daňovej
povinnosti a naplnenie podmienok vyžadovaných zmysle § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a) zákona o DPH
tým, že mal všetky daňové doklady za nákup tovaru s predpísanými náležitosťami, riadne zaúčtované
v účtovníctve, v evidencii DPH, evidovaných v knihe došlých faktúr, prijatých na sklad, pohyb nákupu a
predaja bol evidovaný a vykázaný v inventúre tovaru, za nákup tovaru bolo riadne zaplatené, väčšinou

cez účet, tovar bol ďalej predávaný odberateľom, čím existuje priama bezprostredná súvislosť medzi
prijatým plnením na vstupe a plnením na výstupe, čo zakladá právo na odpočet dane,
- nosným nedostatkom napadnutého rozhodnutia je, že žalovaný sa nevyrovnal s otázkou, ktorý
zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH ani neodôvodnil, akým spôsobom by malo predmetné
obchodovanie predstavovať zneužitie práva na odpočet, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody (s

poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci HALIFAX, C-255/02),
- žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nedostatočne vykonaného dokazovania, kedy
v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že napriek usmerneniu odvolacieho orgánu sa správca dane
nevysporiadal s údajmi z informačných systémov finančnej správy a tieto nezahrnul do dokazovaniaani ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil, na str. 61-62 prvostupňového rozhodnutia sa nachádzajú
len všeobecné a neúplné informácie týkajúce sa spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o.. K subjektu Monika
fashion, s.r.o. ako aj VAMEX, a.s. nie sú v odôvodnení rozhodnutia správcu dane uvedené žiadne

skutočnosti, ktoré by vyplývali z preverovania informačných systémov,
- žalovaný reálne dodanie tovarov preveroval nedostatočne, čo viedlo k porušeniu § 24 ods. 2 zákona
o správe daní,
- z kontrolných výkazov jednoznačne vyplynulo, že daň na výstupe bola obchodnými partnermi žalobcu
priznaná a odvedená,

- v prípade dodania tovaru pre žalobcu nebola nikdy správnymi orgánmi spochybnené uskutočnenie
zdaniteľného obchodu, a teda samotné dodanie tovaru. Uskutočnené platby sa jednoznačne vzťahovali
na dodanie tovaru, pričom došlo k úhrade celej kúpnej ceny na základe čoho dodávateľovi žalobcu
vznikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho vystavil pre daňový subjekt faktúry,
- všetky obchodné transakcie boli okrem potvrdenia predloženými dokladmi potvrdené štatutárnymi
zástupcami spoločnosti, s ktorými žalobca obchodoval, ako aj príslušnými predloženými dokladmi a to

faktúrami, pokladničnými dokladmi, evidenciou, kontrolnými výkazmi,
- v rámci napadnutého rozhodnutia nebol ako dôkaz zahrnutý do dokazovania a nebol ani vyhodnotený,
podľa žalobcu najpodstatnejší dôkaz a to evidencia nákupu a predaja orechov podľa inventárnej karty č.
53, ktorá preukazuje nákup od jednotlivých dodávateľov ako aj predaj v uvedených množstvách ďalším
odberateľom,

- žalobca síce bol upovedomený o miestnom zisťovaní, avšak predmetný úkon svojím obsahom
jednoznačne naplnil obsahové znaky procesného úkonu výsluchu svedkov a o takomto úkone žalobca
upovedomený nebol, v dôsledku čoho nemal možnosť svedkom klásť otázky. V prípade, ak osoba
zúčastnená na miestnom zisťovaní uviedla dôležité okolnosti týkajúce sa žalobcu, ktoré boli použité ako
dôkaz vo vyrubovacom konaní, takáto osoba už je považovaná za svedka zmysle § 25 zákona o správe

daní a svedecká výpoveď môže byť dôkazom len vtedy, ak bola získaná zákonným spôsobom,
- žalovaný odmietol prihliadnuť na to, čo bolo potvrdené aj v rámci výsluchov a to, že výkup sa robil
zväčša na základe vylepovania letákov a preto je potom irelevantné, že dokazovanie postavil len na
preverovaní výkupu prostredníctvom oznámenia na obci,
- žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých následne vec nesprávne

právne posúdil,
- prijaté právne a skutkové závery správca dane ozrejmil tendenčne v snahe obhájiť správnosť svojho
rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné,
- úvahy žalovaného sú v rozpore s vykonaným dokazovaním ako aj predloženými dokladmi a sú
postavené len na domnienkach správcu dane,

- žalobca v súvislosti s vyčerpaním vlastného dôkazného bremena a nemožnosťou zodpovednosti za
právne vzťahy jeho dodávateľa poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2009 zo 17.
marca 2009 a sp. zn. II. ÚS 664/04 a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.6Sžf/10/2012 z 28.11.2012
a sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011,
- správne orgány bez vysvetlenia odmietli vykonať dokazovanie pána K. a pána J., a to napriek

opakovanému návrhu zo strany žalobcu,
- v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej keď (i) rozhodnutie správcu dane
neobsahuje zoznam dokladov, ktoré boli žalobcom predložené, (ii) pri nazretí do spisu žalobca zistil, že
spis nebol očíslovaný a vedený tak, aby doklady v ňom nebolo možné zameniť, pričom zistil, že celý spis

nebol vedený chronologicky, čo sťažilo uplatnenie jeho práv, (iii) pri nahliadnutí do spisu dňa 02.03.2020,
správca dane odmietol spísať zo zástupcom žalobcu zápisnicu, ale spísal len úradný záznam v dôsledku
čoho nemal možnosť uviesť svoje námietky do zápisnice.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 26.04.2021 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Žalobca v replike z 08.06.2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.

11. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Rozsudok

verejne vyhlásil dňa 29. októbra 2024 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli správneho súdu a na jeho internetovej stránke najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a §
137 ods. 4 SSP).III.
Relevantná právna úprava a základné judikatúrne východiská

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná

v postavení zdaniteľnej osoby.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné
a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a

mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za
inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a
vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci
dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k

predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

20. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

21. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).22. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

23. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH
hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho
dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a
povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu

dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené

daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná

z nasledujúcich dôvodov.

25. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2016 z dôvodu neuznania
práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľov ROBSTAV SK, s.r.o. a od spoločnosti VAMEX, a.s.

v celkovej sume 2.754,93 eur.

26. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH,
pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.

27. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom sústredil na zákonnosť posúdenia
vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet DPH správnymi orgánmi spočívajúce v nesplnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), ktorých správnosť bola
namietaná žalobcom.

28. Z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že správnymi orgánmi nebola
spochybnená materiálna existencia plnenia (u dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o.), ale spochybnené bolo
dodanie tovaru dodávateľom tak, ako bolo deklarované dodanie tovaru na predložených faktúrach. V
prípade spoločnosti VAMEX, a.s. nedošlo podľa správnych orgánov k dodaniu žiadneho tovaru ani

služieb.

29. Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou VAMEX, a.s., správny
súd len stručne poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 27-28, pozn.),
kde žalovaný riadne a presvedčivo odôvodnil prečo nemožno fakturovanú „zľavu za odber surovín“

považovať za dodanie tovaru ani za dodanie služieb s poukázaním na konkrétne ustanovenia zákona
o DPH. V danom prípade aj z pohľadu správneho súdu nemožno poskytnutie takéhoto „obratového
bonusu“ považovať za uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako to uviedol aj žalovaný v napadnutom
rozhodnutí. V tomto kontexte sa v reakcii na námietku žalobcu, ktorou poukázal na princíp zmluvnejvoľnostidominujúciobchodnoprávnymvzťahomžiadauviesť,žetentoprincípnebolzpohľadusprávnych
orgánov spochybnený. Žalobca však opomína skutočnosť, že právny vzťah medzi ním a finančnými
orgánmi je vzťahom verejnoprávnym. Isté aspekty súkromnoprávneho vzťahu môžu mať v rovine

verejného práva odlišné účinky resp. majú len také účinky, aké im priznávajú právne predpisy regulujúce
konkrétnu verejnoprávnu oblasť, ako to je aj v tomto prípade bez ohľadu na dojednania zmluvných strán
v žalobcom predloženej rámcovej zmluve.

30. Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou ROBSTAV SK, s.r.o. mal

správny súd z administratívneho spisu za preukázané, že dňa 24.10.2017 bol prvýkrát vypočutý bývalý
konateľ tohto dodávateľa p. A. B., ktorý uviedol, že spoločnosť sa zameriavala najmä na výkup orechov,
prípadne na stavebnú činnosť. K predloženej faktúre, ktorou žalobcovi fakturoval dodanie vlašských
orechov v mesiaci september 2016, uviedol, že išlo o výkup orechov v obciach na južnom Slovensku,
čo bolo vyhlásené miestnym rozhlasom a následne došlo k ich výkupu od obyvateľov jednotlivých obcí.
Ďalej tiež uviedol, že orechy neboli nakúpené od daňových subjektov, aspoň si na to nepamätal. Ku

každej faktúre bol dodací list a zmluva. Všetky dokumenty odovzdal nástupníckej spoločnosti.

31. Správca dane následne výzvou z 26.04.2018 oznámil žalobcovi ním zistené pochybnosti a vyzval
ho na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru spoločnosťou ROBSTAV SK, s.r.o. a to mimo
faktúr, evidencie DPH, inventárnej karty č. 53, pohybov na účte, ktoré už boli správcovi dane predložené.

Dňa 10.05.2018 sa vyjadril žalobca a na preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom
predložil potvrdenia štyroch obecných úradov a to obce C., D. E. B., C. F. a G. a štyri potvrdenky o
odvysielaní pozvánok v obecnom rozhlase.

32. Správny súd konštatuje, že v tejto fáze vyrubovacieho konania, už po vrátení veci správcovi

dane žalovaným z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, správca dane riadiac sa závermi
žalovaného vykonal miestne zisťovania v uvedených obciach. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uvedeným dokazovaním bolo správcom dane spochybnené dodanie tovaru spoločnosťou
ROBSTAV SK, s.r.o., keďže tieto potvrdenia boli vydané bez akéhokoľvek podkladu, boli potvrdzované
len na žiadosť osoby (I., J., nejaký pán), ktorá potvrdenie žiadala bez toho, aby mala k dispozícii

podklady, že by bol dodávateľ skutočne v rozhodnej dobe orechy v daných obciach aj vykupoval (str. 29
napadnutého rozhodnutia, pozn.). V rámci dokazovania bolo pritom preukázané, že osoby, ktoré chodili
do obcí vykupovať orechy boli prepojené so žalobcom (manželka a svokra konateľa, pozn.) a to bez
akéhokoľvek vzťahu k dodávateľskej spoločnosti. Správca dane ako i žalovaný z pohľadu správneho
súdu presvedčivo spochybnili tieto žalobcom predložené dôkazy.

33. V reakcii na podstatnú námietku žalobcu, ktorou poukazoval na skutočnosť, že miestne zisťovania
svojím obsahom naplnili obsahové znaky procesného úkonu výsluchu svedka, správny súd uvádza,
že z hľadiska možnej ujmy na právach žalobcu je v okolnostiach tejto konkrétnej veci podstatné to,
že správca dane mimo miestnych zisťovaní uskutočnil aj výsluchy zamestnancov obce (aj keď nie

všetkých, pozn.). Z pohľadu možného zásahu do práv žalobcu je podstatné to, že žalobca sa ani
jedného zo štyroch výsluchov nezúčastnil a teda ani raz nevyužil možnosť klásť predvolaným svedkom
otázky. Taktiež je podstatné, že výsledky miestnych zisťovaní boli relevantné v tom rozsahu, že správca
dane na ich základe dôvodne spochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti (správca dane uniesol bremeno
popretia, pozn.), čo z procesného hľadiska vyvolalo stav, keď žalobca bol povinný preukázať pravdivosť

a vierohodnosť správcom dane spochybnených skutočností. Za týmto účelom mal procesnú možnosť
navrhnúť vykonanie procesných úkonov, vrátane výsluchov zamestnancov obcí. Pre účely konania
pred správnym súdom je však rozhodujúce, že žalobca v žalobe netvrdí, že takýto postup vo vzťahu
k správcovi dane uplatnil a správca dane ho bezdôvodne odmietol vykonať. Vzhľadom na to, nebolo
úlohou správneho súdu nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu a preskúmavať napádané rozhodnutia

správnych orgánov a postupy predchádzajúce ich vydaniu nad rámec žalobných bodov.

34. V druhej výpovedi svedok p. A. B. potvrdil, že výkupy uskutočňoval sám. Preto pokiaľ žalovaný
uzavrel, že tieto skutočnosti sú v priamom rozpore s tvrdením, podľa ktorého orechy v jednotlivých
obciach vykupovala pani I., ktorá pre dodávateľa mala túto činnosť vykonávať na základe príkaznej

zmluvy, nemožno tento jeho záver považovať za svojvoľný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z pohľadu správneho súdu je podstatné, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na tieto skutočnosti
poukázal a presvedčivo vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach výpovede všetkých svedkov (napr., že
pani I. pri svojej výpovedi uviedla, že orechy vykupovala len pre spoločnosť Monika fashion, s.r.o., A. B.potvrdil, že orechy vykupoval sám, vo svojej výpovedi nikdy nespomenul výkup orechov pani I., pozn.)
a vyvodil z nich racionálne závery o tom, že dodanie tovaru žalobcovi sa neuskutočnilo deklarovaným
dodávateľom.

35. Pokiaľ ide o žalobcom namietané hodnotenie výpovedí svedkov L., L., F. a J., správny súd
po oboznámení sa so Zápisnicami o výsluchu svedkov (čl. 1187-1204, pozn.) konštatuje, že
závery, ktoré z týchto výpovedí vyvodil žalobca a to, že svedkovia L. a F. potvrdili dodanie tovaru
žalobcovi deklarovanými dodávateľmi, z ich výpovedí pri žiadnej zmysluplnej interpretačnej alternatíve

nevyplývajú. Svedok L. výslovne uviedol, že o vzťahoch medzi žalobcom a dodávateľom nič nevie,
a ďalej len opísal svoju činnosť pri manipulácii s tovarom. Svedkyňa F. vo svojej výpovedi uviedla,
že videla bielu dodávku, ktorá vozila orechy, avšak nič bližšie nevedela uviesť. Výpoveď pani L.
potvrdila materiálnu existenciu tovaru, na čo poukázal aj žalovaný, ktorý uzavrel, že z výpovede týchto
svedkov vyplynulo, že pracovali s orechmi, ktorých existencia nebola spochybnená, avšak neuviedli
také skutočnosti, ktoré by preukazovali dodanie tovaru spoločnosťou ROBSTAV SK, s.r.o. žalobcovi tak,

ako to žalobca deklaroval predložením faktúry od tejto spoločnosti. Taktiež správne orgány zákonným
spôsobom vyhodnotili aj výpoveď svedka J. (str. 30 napadnutého rozhodnutia, pozn.).

36. Žalobca v podstatnom namietal aj to, že v rámci napadnutého rozhodnutia nebol ako dôkaz zahrnutý
do dokazovania a nebol ani vyhodnotený, podľa neho najpodstatnejší dôkaz a to evidencia nákupu a

predaja orecha podľa inventárnej karty č. 53. K tejto námietke správny súd uvádza, že žalovaný sa aj
s týmto dôkazom vysporiadal na str. 37 napadnutého rozhodnutia, keď zdôvodnil, že existencia tovaru
spochybňovaná nebola, tento dôkaz mal správca dane k dispozícii a uviedol prečo predloženie tohto
dôkazu nepreukázalo, práve v kontexte všetkých zistených skutočností, dodanie tovaru deklarovaným
dodávateľom.

37. Taktiež sa žalovaný vysporiadal aj s námietkou žalobcu o nevysporiadaní sa so skutočnosťami
vyplývajúcimi z informačných systémov finančnej správy (str. 30-31 napadnutého rozhodnutia, pozn.).
Z pohľadu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia je podstatné to, že závery správcu dane boli
založené na tom, že práve všetky tieto údaje uvedené v daňových priznaniach aj v kontrolných výkazoch

dodávateľa bolo v rámci dokazovania potrebné preveriť a dokazovaním sa preukázalo, že k dodaniu
tovaru tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami nedošlo.

38. V reakcii na námietku žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mali podľa žalobcu za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej správny

súd poukazuje na to, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizuje, aký dosah na jeho
práva alebo právom chránené záujmy mala skutočnosť, že rozhodnutie správcu dane neobsahovalo
zoznam dokladov, ktoré boli žalobcom predložené. Taktiež nie je zrejmé, ako bolo sťažené uplatnenie
jeho práv skutočnosťou, že administratívny spis nebol v čase nahliadnutia žalobcom zažurnalizovaný.
Vo vzťahu k týmto nekonkrétnym námietkam správny súd uzatvára, že rozsah podrobností odpovede

na námietku žalobcu správnym súdom je determinovaná práve podrobnosťou žalobcovej skutkovej a
právnej argumentácie, ktorou odôvodňuje porušenie svojich práv.

39. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (na str. 38, pozn.) riadne a presvedčivo vysporiadal aj s
námietkoužalobcu,ktoroutentopoukazovalnaporušeniejehoprávnespísanímzápisniceprinahliadnutí

do administratívneho spisu, ako aj s tým prečo na vec žalobcu nemožno aplikovať ním uvádzanú
judikatúru Súdneho dvora EÚ a preto ani túto námietku nepovažoval správny súd za dôvodnú.

40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce
voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a preto žalobu v celom

rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. (výrok I).

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal (výrok II).

42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).