Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200874
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1724200874.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.
Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobkyne: S. A., J.. X.X.XXXX, O. XX/XX, O.,
proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej
AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok

č. k. 8C/17/2024-22, zo dňa 12.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie O., obec O., okres K., a to parcely registra „. evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX/X
o výmere XXXX S.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXX S.X,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, na pozemku parcelné číslo XXX/X,

stavby - dom; poučil žalovanú, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla a rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu 7.3.2024 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanej
zdržať sa výkonu záložného práva dražbou nehnuteľností, aby nedošlo k neodvrátiteľnému zásahu do

jej vlastníckeho práva, kde má ona a jej dve maloleté dcéry trvalý pobyt. Podaný návrh odôvodnila tým,
že dňa 14.3.2024 o 10:00 hod. v Dome kultúry Ružinov, Bratislava má vykonať Dražobná spoločnosť
HeyPay s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414 opakovanú dražbu, ktorej predmetom
je jej rodinný dom. O uskutočnení dražby nedostala žiadne písomné oznámenie ale iba si našla na
oplotení oznam o termíne dražby, čo považovala za nesprávne. Žalovaná žiadala zaplatiť sumu vo
výške 192.890,18 eura s príslušenstvom, kde za tento záväzok je zaviazaná spoločne a nerozdielne

spolu s jej manželom Z. A., s ktorým má od roku 1998 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Postup žalovanej považovala za nesprávny z dôvodu, že medzi ňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bol
dňa 7.10.2022 na Okresnom súde v Trnave uzatvorený súdny zmier č. k. 39Csp/1/2020-227, ktorým ju
súd zaviazal k uhrádzaniu pravidelných splátok vo výške 1.200 eur mesačne. Žalovaná mala za to, že
záväzok má hradiť aj jej manžel napriek tomu, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, kde ona riadne a
včas plní podmienky súdneho zmieru a žalovaná si napriek uvedenému chce uplatniť výkon záložného

práva na jej nehnuteľnosť.2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súdu prvej inštancie z
predloženého listu vlastníctva č. XXX okres K., obec O., katastrálne územie O. vyplynulo, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou parcely registra „. evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX/X o výmere

XXXX S.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXX S.X, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, na pozemku parcelné číslo XXX/X
dom. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/213/98 zo dňa 17.11.1998 vyplynulo, že dňom
právoplatnosti rozsudku 18.12.1998 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

3. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi ňou a žalovanou ide o vzťah súkromnoprávneho
charakteru zo zmlúv o splátkovom úvere a záložného práva spadajúce pod úpravu v rámci Občianskeho
zákonníka.Navrhovanéneodkladnéopatreniemápodľa§325ods.1C.s.p.slúžiťbezodkladnejpotrebe
úpravy pomerov a v danej veci nie je daná obava z ohrozenia exekúcie. Podľa § 325 ods. 2 písm. d)
C. s. p. je možné od žalovanej požadovať, aby sa niečoho zdržala (výkonu záložného práva), pričom
mal za to, že žalobkyňa osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko v spore

ide o ochranu jej vlastníckeho práva garantovaného v čl. 20 Ústavy SR, ako aj ochrany jej obydlia podľa
čl. 21 Ústavy SR. Žalobkyňa je zapísaná ako vlastník nehnuteľností a v nehnuteľnostiach má svoje
obydlie spolu s rodinou (dve maloleté deti). Domáhať sa ochrany obydlia môže len osoba, ktorá má k
obydliu vzťah užívateľa a pritom nie je rozhodujúce, na základe akého právneho titulu, resp. či vôbec
takýto titul existuje. Ochrana obydlia je poskytovaná vlastníkovi, nájomcovi, členovi ich domácnosti, ale

tiež osobám majúcim vzťah k danému obydliu na inom právnom základe. Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd dokonca chráni aj obydlie, ku ktorému jeho obyvateľ nemá platný právny titul
(rozhodnutie Ústavného súdu ČR PL. ÚS 2/17, bod 27). Právo na obydlie garantuje Ústava SR v čl.
21 ods. 1 a považuje ho za nedotknuteľné.

4. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022 vyplynulo, že
žalobkyňa uzavrela s odporcom zmier, ktorý súd prvej inštancie schválil, kde sa zaviazala zaplatiť istinu
137.373,79 eura s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške
1.200 eur. Zároveň predložila potvrdenia o vkladoch do pokladne Slovenskej sporiteľne, a.s. za obdobie
od 23.12.2022 do 24.2.2024, z ktorých mal za preukázané (napokon aj za nesporné), že mesačné

splátky od schválenia zmieru vykonáva riadne a včas. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu
Trnava č. k. 39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022 vyplynulo, že bol najskôr vydaný platobný rozkaz
č. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2020, ale len
voči manželovi žalobkyne, ktorý nepodal odpor. Mal za preukázané, že na základe schváleného
zmieru pohľadávku proti žalovanej riadne spláca v dohodnutej mesačnej výške. Žalovaná pristúpila

k dobrovoľnej dražbe na základe právoplatného platobného rozkazu č. k. 39Csp/1/2020-164 zo dňa
25.8.2020, kde z oznámenia o dobrovoľnej dražby vyplynulo, že konanie o dražbe sa malo konať
29.4.2022 a 3.6.2022. V čase konania o dobrovoľnej dražbe ešte nebolo konanie proti žalobkyni
právoplatnéskončené,kdeažuznesenímOkresnýsúdTrnavač.k.39Csp/1/2020-227zodňa7.11.2022,
za prítomnosti žalovanej schválil zmier, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala pohľadávku žalovanej spolu

s príslušenstvom uhrádzať v mesačných splátkach, nakoľko žalovaná súhlasila so zmierom, súd prvej
inštancie daný zmier schválil. Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražby vyplynulo, že 14.3.2024
sa bude konať tretie kolo opakovanej dražby. Na základe vyššie uvedeného poukázal na skutočnosť,
že žalovaná má dva právoplatné exekučné tituly z jednej zmluvy, kde aj napriek tomu, že žalobkyňa
pohľadávku splácala, žalovaná pristúpila k dobrovoľnej dražbe.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobkyňou súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu toho, v akom
rozsahu došlo, resp. mohlo dôjsť k narušeniu práva tej - ktorej strany, pričom uviedol, že nariadenie
neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených
záujmov žalovanej, preto bol pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia

nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ
a účel. Jedným z nich je aj predchádzanie ďalším sporom. Bol názoru, že takýto účel neodkladného
opatrenia v danej veci vyplýva aj z dôvodnej obavy, aby realizáciou výkonu záložného práva nedošlo k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeranými nákladmi, prípadne
ďalšími súdnymi konaniami. Žalovaná bude obmedzená iba dočasne a s ohľadom na jej postavenie

spoločnosti poskytujúcej aj spotrebiteľské úvery, celkom zrejme bez likvidačných účinkov s možnosťou
pokračovať vo výkone svojich práv, ak by rozhodol v jej prospech. Na druhej strane môže žalobkyňa
stratiť obydlie ako prostriedok uspokojenia základnej životnej potreby bývania, keď strata bývania jejedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí,
musí mať možnosť predložiť posúdenie primeranosti takého opatrenia na súdne konanie.

6. S poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčeného skutkového
stavu z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia proti žalovanej bol podaný dôvodne, nakoľko žalobkyňa dostatočne osvedčila danosť práva,
spočívajúceho v ochrane vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR, spojenej s právom na obydlie podľa
čl. 21 Ústavy SR k nehnuteľnostiam, pred výkonom záložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou.

Z opisu rozhodujúcich skutočností a k tomu pripojených dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa dôvodne
osvedčila existenciu pochybnosti o možnosti výkonu zákonného záložného práva k jej nehnuteľnostiam,
a preto za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 prvá veta, § 334 a §
336 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

7.Dodal,žežalovanámávprípadezmenyokolnostívždymožnosťžiadaťozrušenietohtoneodkladného

opatrenia, prípadne žiadať náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla. Súd prvej inštancie žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení
neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (keď mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami), ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a ods. 2 C.
s. p. žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne

výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., v spojení s
§ 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že v danom prípade bol podaný len návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a nebola podaná žaloba vo veci samej, teda týmto rozhodnutím sa konanie skončilo a bolo

potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, lebo bola v konaní plne úspešná s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.).

9. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, prípadne zamietnuť,
alternatívne súdne konanie zastaviť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že napadnuté uznesenie je v rozpore s princípom

legality, princípom právnej istoty a zásadami Civilného sporového poriadku, nakoľko napriek zákonnej
lehote 30 dní sa vydalo za 5 dní, hoci nešlo o skutočnosti náhle, nepredvídateľné a neočakávateľné.
Súd prvej inštancie vydal trvalé neodkladné opatrenie, trvalého zákazu výkonu záložného práva, hoci
možnosť vykonať záložné právo vyplýva z kogentných právnych noriem, ktorými je súd prvej inštancie
viazaný. Poukázala pritom na ustálenú rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je

vylúčené natrvalo rozhodnúť o zákaze výkonu záložného práva (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 29.1.2019, sp. zn. 8 Cdo 147/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.4.2019, sp. zn. 5
Cdo 113/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.8.2019, sp. zn. 2 Cdo 36/2019). Brojila, že
bola zbavená faktickej možnosti výkonu riadneho záložného práva, nakoľko nevykonateľné záložné
právo stráca uhradzovaciu funkciu a navyše jej nebol s rozhodnutím a to ani do konca odvolacej

lehoty doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ani jeho prílohy a tak vôbec nie je
zrejmé, či vôbec existuje a s akým obsahom. Súd prvej inštancie konal s odporcom a navrhovateľom,
hoci od 1.7.2016 stranami sporového konania takéto subjekty, odporca a navrhovateľ nie sú a byť
nemôžu, preto je napadnuté rozhodnutie materiálne nevykonateľné a arbitrárne; súd prvej inštancie
ukladá povinnosť odporcovi, hoci žiadne takéto procesné postavenie v sporovom konaní neexistuje.

Arbitrárnosť je dovŕšená odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odseku 23, v ktorom súd prvej
inštancie uviedol: „Odporca bude obmedzený iba dočasne a s ohľadom na jeho postavenie spoločnosti
poskytujúcej aj spotrebiteľské úvery celkom zrejme bez likvidačných účinkov s možnosťou pokračovať
vo výkone svojich práv“, teda žalovanej navždy zakázal výkon záložného práva, ale v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia tvrdí presný opak o tom, že žalovaná bude obmedzená iba dočasne;

popri jednoznačnom právnom závere tak súd prvej inštancie dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia k
protichodnému právnemu záveru, čo považovala za arbitrárne (nález Ústavného súdu SR z 28.2.2006,
sp. zn. I. ÚS 154/05). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s existujúcou jednotnou ustálenourozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít bez toho, aby odlišný právny názor bol podporený
akoukoľvek reálnou racionálnou argumentáciou.

10. Za zásadnú vadu zmätočnosti považovala tú skutočnosť, že stranami konania môžu byť výlučne
žalobca a žalovaný a tieto subjekty takto musia byť v podaní i označené, pretože zákon nepozná
možnosť, aby účastníkom sporového konania bol odporca. Súd prvej inštancie nemal v civilnom
sporovom konaní právomoc rozhodovať spor medzi navrhovateľom a odporcom, pretože niečo také
je možné iba v nesporovom konaní. V prípade, ak súd prvej inštancie rozhodoval podľa Civilného

sporového poriadku, súdne konanie je postihnuté zásadnou vadou zmätočnosti, pretože ide o konanie
mimo rámca Civilného sporového poriadku a zároveň ani nemôže ísť o rozhodnutie podľa Civilného
sporového poriadku. Ďalšou zásadnou vadou je vada petitu, jeho nevykonateľnosť a to z dôvodu
neurčitosti a nemožnosti. Základnou skutočnosťou, ktorá má bez ohľadu na všetko ostatné za následok
zaťaženie ako konania, tak aj rozhodnutia, tzv. vadou zmätočnosti, majúcou za následok nezákonnosť
napádaného rozhodnutia v meritórne podstatnej časti je skutočnosť, že rozhodnutie je materiálne

nevykonateľné. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť
formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný. Ak má
byť výrok formulovaný určito, jasne, výstižne, zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný,
znamená požiadavka určitosti i to, že obsah výroku musí byť dostatočne zrozumiteľný a určitý aj pre
akúkoľvek tretiu osobu. Výrok napadnutého rozhodnutia je nevykonateľný a v rozpore so zákonom,

nakoľko ukladá povinnosť zdržania sa výkonu záložného práva, avšak neuvádza ktorého záložného
práva sa týka (vykonáva sa záložné právo, ktoré vzniklo zápisom po povolení vkladu záložného
práva, pričom toto musí byť identifikované V - číslom (identifikátorom) a jeho predmetom), napadnuté
rozhodnutie uvedené označenie záložného práva V - identifikátorom neobsahuje a preto je vylúčené,
aby išlo o zákonný, dostatočne určitý ako návrh, tak i obsah rozhodnutia; na nehnuteľnosti môže viaznuť

väčšie množstvo záložných práv. Za situácie, kedy samotný návrh neobsahoval zákonom predpísané
relevantné náležitosti, neobsahoval zákonný a vykonateľný návrh rozhodnutia (žalobný petit), tak mal
byť odmietnutý; ak je rozhodované bez relevantných listín, vzhľadom na obsah § 327 a § 328 C. s. p. je
takýto postup v rozpore so zákonom, zásadným spôsobom narušuje rovnosť strán, je nielen nezákonný,
ale i protiústavný (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05). Vo vzťahu ku kontradiktórnosti

konania a obsahu súdneho spisu poukázala na rozsiahlu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Brojila, že jej nebolo umožnené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadriť, návrh jej
nebol doručený a to ani pred vydaním rozhodnutia, ani po jeho vydaní, hoci uvedenému postupu za
situácie, keď majetkové poškodenie žalovanej dosahuje cca 200.000 eur a je tak v enormnej výške a do
konca lehoty na rozhodnutie o návrhu ostávalo 25 dní nielenže nič nebránilo, ale pri ústavnokonformnom

postupe a pri rešpektovaní základných práv všetkých strán, bol súd prvej inštancie povinný takúto
možnosť vytvoriť už v čase pred vydaním rozhodnutia. Návrh a prílohy podania jej neboli doručené ani
spolu s neodkladným rozhodnutím, čo predstavuje zásah do jej zaručených základných práv (čl. 46 ods.
1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

11. Bola názoru, že pripustenie postupu (nariadenia neodkladného opatrenia bez prejednania veci
samej), ako postupu bežného, či pravidelného by znamenalo to, že šikanózne postupujúce subjekty by
sa domohli súdnej ochrany a odstránenia právnej istoty v lehotách výrazne iných ako ostatní účastníci.
Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.1.2019, sp. zn. 8 Cdo 147/2017, podľa ktorého:
„Právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1/ ako

záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom
alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. Dovolaním
napadnuté rozhodnutie teda spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci.“ Dôvodila, že súd prvej
inštancie ignoroval ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, rozhodoval presne opačne

a odklon nijako neodôvodnil. Rozhodnutie je tak nielen v rozpore so zákonom, ale i s požiadavkami
vyplývajúcimi z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k
riadnemu odôvodneniu; súd by mal dbať aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku.

12. Namietala, že súd prvej inštancie uložil trvalý zákaz výkonu záložného práva, hoci vôbec nemal

predloženú záložnú ani úverovú zmluvu a tak vôbec nemohol vedieť a mať osvedčené to, čo je
zabezpečené záložným právom, aká pohľadávka a či sa uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.
39C/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022, potvrdenia o vkladoch do pokladne Slovenskej sporiteľne, a.s., týkajú
zabezpečeného dlhu. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „zodôvodnenia daného uznesenia č. k. 39Csp/1/2020-227 vyplýva, že bol najprv vydaný platobný rozkaz
č. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2020, ale len voči
manželovi navrhovateľky, ktorý nepodal odpor, tak mal za preukázané, že sú dvaja dlžníci, ktorí majú

postavenie solidárnych dlžníkov a neexistoval jediný doklad, ktorý by osvedčil plnenie dlhu dlžníka
Z. A., ktorý je zabezpečený záložným právom. S poukazom na § 511 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho
zákonníka uviedla, že v predmetnom ustanovení sa normuje pasívna záväzková solidarita, pri ktorej
je každý z viacerých, mnohých, solidárnych dlžníkov zaviazaný poskytnúť veriteľovi rovnaké plnenie,
každý je zaviazaný na celý dlh, dlh v úplnosti, pričom ak poskytne takéto celé plnenie veriteľovi jeden

zo solidárnych dlžníkov, zanikne celý solidárny záväzok. Časti, ktorými sa solidárni dlžníci podieľajú na
celom dlhu, majú však význam výlučne vo vnútornom vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi, uvedené sa
nijako netýka veriteľa. Veriteľ môže vyžadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov,
pretože každý je zaviazaný vo vzťahu k celku. Súdny zmier schválený Okresným súdom Trnava č. k.
39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022, sa týka výlučne dlžníčky S. A. a jej záväzkovo-právneho vzťahu
s veriteľom a vôbec sa netýka vzťahu medzi veriteľom a Z. A. a už vôbec sa netýka úpravy záložno-

právneho vzťahu a možného výkonu záložného práva. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by
bol zabezpečený dlh Z. A. splnený. Súd prvej inštancie teda mal za preukázané, že tu je dlh Z. A. a
neexistoval jediný doklad, ktorý by osvedčil plnenie dlhu dlžníka Z. A., ktorý je zabezpečený záložným
právom. Žalovaná výkonom záložného práva vymáha zabezpečenú pohľadávku (pohľadávky, v celkovej
výške 192.890,18 eura s príslušenstvom) proti Z. A., nie pohľadávku žalobkyne. Za takéhoto stavu

zakázať navždy výkon záložného práva (aj napr. pre pohľadávku Z. A.) je prejavom ľubovôle.

13. Zdôraznila, že v prípade predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o
také neodkladné opatrenie, ktoré má charakter neodkladného opatrenia meritórneho, nie charakter
neodkladného opatrenia spojeného s konaním vo veci samej. Neodkladné opatrenie takéhoto typu

nie je zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu k inému meritórnemu konaniu a tak má fakticky
charakter konania o žalobe. Vydanie neodkladného opatrenia takéhoto typu za cca 5 dní, bez akejkoľvek
ingerencie žalovanej, bez možnosti realizácie akýchkoľvek práv vyplývajúcich z práva na spravodlivý
proces s dôsledkom v podobe faktického zbavenia záložného práva v hodnote cca 200.000 eur,
považovala za absurdné a postup súdu prvej inštancie za nezlučiteľný s existenciou materiálneho

právneho štátu. S poukazom na čl. 5 C. s. p., považovala podanie žalobkyne za zjavné zneužitie práva,
nakoľko výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia
žalobkyne ako subjektu povinnosti - záložného dlžníka. Podanie necieli k ochrane údajne ohrozených
práv jeho pôvodcu, ale k znemožneniu realizácie nápravy iným dlžníkom vyvolaného protiprávneho
stavu, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie

a poškodzovanie oprávnených práv a záujmov žalovanej. Mala za to, že súd prvej inštancie nemôže
zákonne nariaďovať závažný trvalý zásah do právnych vzťahov, práv a do základných práv žalovanej len
na základe tvrdení a dojmov žalobkyne. Podstatou inštitútu záložného práva je v prípade, ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená, oprávnenie záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva. Z listu vlastníctva vyplynula existencia záložného práva,

s čím sa podľa § 151a a § 151j Občianskeho zákonníka, ktoré sú kogentnými právnymi normami,
spája záložnému veriteľovi právo toto záložné právo za účelom uspokojenia tejto pohľadávky vykonať.
Postup súdu prvej inštancie považovala za protizákonný a nepochopiteľný, nakoľko namiesto ochrany
práva chránil protiprávny stav a zakázal záložnému veriteľovi vykonať právo priznané mu kogentnými
právnymi normami. Poukázala pritom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR zo 16.4.2009, sp. zn. 5 Cdo 108/2008) a uviedla, že postup, ktorý spočíva v
zakázaní konania, ktoré je výkonom zákonného oprávnenia záložného veriteľa vyplývajúceho z ius
cogens je rozporný s ustanoveniami právneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne,
nakoľkoneprimeranýmspôsobomzasiahlodojejzákonomaÚstavouSRchránenýchzákladnýchpráv;v
napadnutom rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie založené na aplikácii relevantných právnych

noriem, pričom sa tak do úvahy neberie existencia všetkých relevantných právnych noriem, judikatúra
Ústavného súdu SR, judikatúra Najvyššieho súdu SR a preto je takto koncipované rozhodnutie aj
arbitrárne (nález Ústavného súdu SR z 28.2.2006, sp. zn. I. ÚS 154/05, uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 26.4.2016, sp. zn. 4Cdo/337/2015).

14. Namietala, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, konkrétne z ktorých právne
relevantných skutočností a listín označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel súd
prvej inštancie k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahuk osvedčeniu dôvodnosti nároku tak, ako to vyžaduje trvalé neodkladné opatrenie, na ich základe aký
ustálil skutkový stav, ako zistený skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia právnych noriem,
ako dospel k záveru o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú a ako odôvodnil osvedčenia existencie

všetkých nevyhnutných skutočností. V prípade, ak má súd prvej inštancie vyhovieť návrhu na vydanie
trvalého neodkladného opatrenia, tak musí jeho žalobca tvrdiť a preukázať skutočnosti umožňujúce
prijať záver o trvalej existencii nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

15. K otázke osvedčenia dôvodnosti uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatou, nezistil,
aké všetky pohľadávky sú zabezpečené záložným právom, napriek tomu zakázal výkon kogentného
oprávnenia vyplývajúceho z ius cogens. Bola názoru, že nebola preukázaná potreba nariadenia
neodkladného opatrenia, nakoľko z ustanovenia § 21 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.
z., § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 228 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že existuje ucelený súbor

prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo
jeho právne postavenie v naznačenom smere dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť
ochrany svojho právneho postavenia, a preto uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak
vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. K bezprostredne hroziacej ujme uviedla,
že návrh i napadnuté rozhodnutie je neúplné v časti, ktorou sa má odôvodniť vznik ujmy. Ujma ako

taká (či už materiálna/imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a je jedným z
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti a teda je následkom protiprávneho úkonu. Výkon práva,
konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa, vykonať záložné
právo speňažením na verejnej dražbe nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok
konania v súlade so zákonom (§151a, §151j Občianskeho zákonníka), t. j. nie o konanie protiprávne.

Ani (prípadným) konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádzalo. V
prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o
neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc, ale ak úspešný nebude a napriek tomu
vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne,
poprávoplatnomskončení,môžedôjsťkreálnemu(niehypotetickému)vyprataniunehnuteľnosti.Všetko

uvedenévylučujebezprostrednosťpotrebyúpravyvtomtočase;súdprvejinštanciemalskúmaťaktuálnu
bezprostrednosť potreby, nie možné, budúce a hypotetické stavy.

16. Pokiaľ ide o výkon záložného práva poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.9.2014, sp.
zn. PL. ÚS 23/2014 a zopakovala, že súd prvej inštancie nemôže trvalo zakázať žalovanej realizáciu

jej zákonných opatrení, ktoré má zaručené kogentnou právnou úpravou, nakoľko uvedený postup je
v priamom rozpore s čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR z
24.9.2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014 je zrejmé, že Ústavný súd SR zastáva názor, že úprava výkonu
záložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami Občianskeho zákonníka (§ 151a a nasledujúce
Občianskeho zákonníka) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach zákona č. 527/2002 Z. z.,

podstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základe uzatvorenej
záložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom výšku, pravosť
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje dražobník a to na
základe zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu
a dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného živnostenského

oprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), je zlučiteľná s Ústavou Slovenskej republiky a
Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. S poukazom na čl. 21 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ďalej dôvodila, že žiadne z uvedených ustanovení nezakotvuje

nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii),
čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). K obdobnému záveru dospel
pri interpretácii čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i ESĽP, keď dospel
k záverom, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej
rodine vlastný domov (Velosa Barreto proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995, č. 18072/91), resp.

záveru vyslovenému Veľkým senátom vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu, ktorý uviedol
že „článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania.“ (rozsudok veľkého senátu z 18.1.2001, č.
27238/95). Vzhľadom na uvedené, právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené Ústavou
SR ani Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto považovala tvrdenia súduprvej inštancie vo vzťahu k právu na obydlie za rozporné s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu
SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2010), arbitrárne a nespĺňajúce požiadavku
riadneho odôvodnenia, ktoré by naplnilo atribúty spravodlivého súdneho procesu. Požiadavka riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je pritom súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i práva na spravodlivý proces podľa
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Pokiaľ Ústavný súd SR a ESĽP vymedzuje ako kritériá
pre riadne odôvodnenie logickú zrozumiteľnosť, presvedčivosť, tak rozhodnutie súdu prvej inštancie
neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie a ide len o súbor všeobecných konštatovaní.

18. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neakcentoval podstatu konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, po ktorom nenasleduje konanie vo veci samej, a preto takéto konanie je konaním fakticky
meritórnym, čo do svojho obsahu a predovšetkým dôsledkov, je rovné rozhodnutiu, resp. konaniu o
žalobe. V predmetnom prípade je rozdiel medzi neodkladným opatrením, ktoré má formu dočasného
zabezpečovacieho opatrenia, t. j. len konzervuje dočasne nejakú situáciu, po ktorej nasleduje konanie

vo veci samej, v ktorom bude daný nárok posúdený a rozdiel medzi týmto neodkladným opatrením, po
ktorom nie je nasledované konanie vo veci samej, a v ktorom má byť nárok postavený naisto. V takom
prípade je však vylúčené, aby boli aplikované pravidlá, ktoré sa týkajú neodkladného opatrenia úplne
iného typu, ktorý je len zabezpečovacím opatrením, a ktorý má ako inštitút úplne iný zmysel a význam.
Postup súdu prvej inštancie, ktorý nesprávnym spôsobom pristúpil k riešeniu situácie, kedy zároveň

si bez akéhokoľvek kritického zhodnotenia osvojil arbitrárne tvrdenia a závery žalobkyne v spojitosti
s tým, že sa odvoláva na závery, ktoré sa týkajú úplne iného typu neodkladného opatrenia, predtým
predbežnéhoopatrenia,považovalazanesprávny.Zuvedenéhodôvoduikonštatovanie,žezcharakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd prvej inštancie zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, považovala za nesprávne, nakoľko takýto záver
sa vzťahuje iba na neodkladné opatrenie, ktoré je opatrením zabezpečovacím, po ktorom nasleduje
konanie vo veci samej. Bola názoru, že nedokazovanie v type konania, v prípade tzv. meritórneho
neodkladného opatrenia, by znamenalo, že by sa obchádzali ustanovenia o žalobe a o povinnosti súdu
vec riadnym spôsobom prejednať tak, ako je povinný v súlade s pravidlami spravodlivého súdneho

konania. Aplikácia právnych predpisov v celom rozsahu popiera ako obsah čl. 46 Ústavy SR, tak
predovšetkým ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to
najmä vo vzťahu ku kontradiktórnosti konania, vo vzťahu k verejnosti konania, vo vzťahu k riadnemu
preukázaniu skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie významné.

19. Vyslovila názor, že poučovanie o možnosti podať žalobu, ktorá sa však má týkať iného vzťahu,
zodpovednostného, nie záložného, ktorý natrvalo upravil, je protiprávne. Požiadavky, ktoré sa týkajú
meritórneho neodkladného opatrenia sú omnoho prísnejšie a ak nemožno vydať neodkladné opatrenia
len na základe tvrdení žalobkyne, v konaní o neodkladnom opatrení, po ktorom nasleduje konanie
vo veci samej, o to viac ho nemožno vydať len na základe tvrdení žalobkyne v konaní, po ktorom

nenasleduje konanie vo veci samej. Bola názoru, že postup súdu prvej inštancie a jeho vyhodnocovanie
sa nejaví nestranne, ale práve naopak, ide o postup žalobkyni nadržujúci (III. ÚS 47/05) s cieľom
mariť výkon záložného práva a povinnosti podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, rovnako ako
rozhodovanie v lehote 5 dní bez akejkoľvek ochrany práv žalovanej. Zásah v podobe zákazu výkonu
záložného práva navždy, nie je súladný s princípom proporcionality a je v rozpore s oprávnením, ktoré

priznáva záložnému veriteľovi právny poriadok a judikatúra Najvyššieho súdu SR. Ide o priamy zásah
do majetkových práv žalovanej, uvedeným konaním sa degraduje obsah záložného práva, pretože
obsah záložného práva, ktoré nie je možné vykonať je v podstate vo forme úplne obsahovo zmenenej.
Žalobkyňa uzatvorila záložnú zmluvu a má povinnosti zo vzniknutého záložného práva. Žalobkyňa
sa môže domáhať prieskumu procesu predaja zálohu v konaní o určenie neplatnosti dražby a tak

tu je osobitný prostriedok právnej ochrany, avšak tým, že súd prvej inštancie natrvalo zakázal výkon
záložného práva, tak žiadna dobrovoľná dražba nemôže prebehnúť a rovnako nemôže byť podaná
žaloba a nemôže byť uvedené ani preskúmané, pričom takýto protiprávny postup je popretím obsahu
práva na spravodlivý proces.

20. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že po preskúmaní obsahu a osvedčeného
skutkového stavu z predložených listinných dôkazov mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanej bol podaný dôvodne, žalobkyňa dostatočne osvedčila danosť práva
spočívajúce v ochrane vlastníckeho práva spojené s právom na obydlie nehnuteľnostiam pred výkonomzáložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou, nakoľko z uvedeného nie je možné sa dozvedieť
nič konkrétne, nie je zrejmé o akom obsahu návrhu sa hovorí, súd prvej inštancie neuviedol o akom
skutkovom stave hovorí, o ktorých konkrétnych skutkových okolnostiach hovorí, čím boli osvedčené,

ktorými konkrétnymi predloženými listinnými dôkazmi boli konkrétne skutkové tvrdenia osvedčené a
ako uvedené súvisí s existenciou všetkých predpokladov, ktoré tu musia zákonne existovať preto, aby
bolo neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Rovnako tvrdenia o tom, že z opisu rozhodujúcich
skutočnosti a k tomu pripojených dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa dôvodne osvedčila existenciu
pochybnosti o možnosti výkonu zákonného záložného práva, z ktorej všeobecnej neurčitej vety sa

nedokáže dozvedieť o aké rozhodujúce skutočnosti išlo, akým spôsobom boli konkrétne opísané,
o ktorých pripojených dôkazoch sa hovorí, z ktorého ich obsahu niečo vyplynulo a vo vzťahu ku
ktorým konkrétnym skutkovým tvrdeniam. Nie je zrejmé z čoho vyplynulo, že žalobkyňa niečo dôvodne
osvedčila, z čo vyplýva dôvodnosť a predovšetkým osvedčenie, t. j. úsudok o tom, že pravdepodobnosť
existencie danej skutočnosti alebo javov je tu s vysokou mierou pravdepodobnosti a predovšetkým o
akých pochybnostiach o možnosti výkonu zákonného záložného práva hovorí, keď predmetom nie je

výkon zákonného (ale zmluvného) záložného práva.

21. Mala za to, že v predmetnom konaní bol porušený princíp legality a osobitne zaručené práva
žalovanej založilo oprávnené pochybnosti o objektívnom zdaní sa nestrannosti konajúceho sudcu,
ktorý konal spôsobom odporujúcim ako konkrétnym ustanoveniam Ústavy SR, zákona, ale i v rozpore

s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Súčasne vzniesla námietku miestnej
nepríslušnosti, pretože výlučná miestna príslušnosť nie je vo vzťahu k akémukoľvek sporu týkajúceho
sa nehnuteľnosti, ale výlučne v spore o existenciu vecného práva. Poukázala pritom na § 20 písm.
a) C. s. p., kde výlučná miestna príslušnosť je podmienená existenciou dvoch právne významných
skutočností, ktorými sú, že sa spor týka nehnuteľnosti a spor sa týka aktuálnej existencie vecného práva

k tejto nehnuteľnosti. Uvedená podmienka nie je splnená, ak sa spor netýka existencie vecného práva.
Samotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli ustálení ako zákonní
sudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako
zákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne
ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu a iba taký sudca určený podľa rozvrhu

práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom
v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvá
veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (II. ÚS 283/09). Poukázala na pôvodné
ustanovenie § 88 ods. 1 písm. h) O. s. p., ktoré je obsiahnuté v ustanovení § 20 písm. a)
C. s. p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd,

v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej; uvedené normy sú čiastočne
identické, až na explicitné vyjadrenie, že musí ísť o vecné právo k nehnuteľnosti. Mala za to, že
predmet konania je iný a nejde o určenie existencie vecného práva, ale o spor o výkon existujúceho
vecného práva, čo je niečo iné ako spor o existenciu vecného práva. Okresný súd Pezinok nie je
všeobecným súdom subjektu, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V

prípade, ak je neodkladné opatrenie nariadené nepríslušným súdom a sudcom, čo namieta námietkou
pri prvom úkone, odvolací súd by mal pristúpiť ku kasácii rozhodnutia, ak priamo, ako navrhuje návrh
neodmietne, resp. nezamietne. S ohľadom na uvedené bola názoru, že miestne príslušným súdom na
prejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný súd žalovanej, ktorým je Mestský súd Bratislava IV. V tejto
súvislosti poukázala tiež na nález Ústavného súdu SR z 5.6.2013, č. k. II. ÚS 510/2012-48 a uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 22.8.2013, sp. zn. 4 MObdo 3/2013.

22. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že neodkladné opatrenie jej nebolo riadne doručené,
tak tvrdenie sa nezakladá na pravde z dôvodu, že Slovenská sporiteľňa, a. s. ako právnická osoba

má povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku a zaručený podpis na komunikáciu medzi verejnými
inštitúciami a súdmi. Žalovaná musela byť oboznámená o vydaní neodkladného opatrenia skôr ako
žalobkyňa, nakoľko uvedené potvrdzuje skutočnosť, že dražba bola žalovanou zrušená skôr, ako
žalobkyni bolo doručené uznesenie o neodkladnom opatrení. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej, v
ktorých namietala lehotu 5 dní, kde tvrdila, že súdy rozhodujú o neodkladnom opatrení v lehote 30 dní.

Upriamila pozornosť na to, že časové úseky na vydanie neodkladných opatrení sú rôzne, 24h, 7 dňové,
30 dňové, čo vyplýva zo súdnej praxe s ohľadom na to, o aké neodkladné opatrenie ide a aký zásah
a škoda hrozí. Lehota na vydanie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva je7 dní, čo vyplýva zo súdnej praxe. Z uvedeného dôvodu je lehota na vydanie neodkladného opatrenia
primeraná.

23. K tvrdeniam žalovanej, že sa súd prvej inštancie dopustil procesných chýb a zmätočnosti, kde
poukázala na zlé označenie strán uviedla, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom v
civilnom spore, ktoré má zabrániť neprimeraným následkom a preto sa v žiadnom prípade nedá hovoriť
o žalobe tak, ako to tvrdila žalovaná. Pokiaľ žalovaná poukazuje na šikanóznosť, neodkladné opatrenie
nemôže mať šikanóznu povahu, nakoľko 7.11.2022 uzavrela súdny zmier medzi so Slovenskou

sporiteľnou, a. s. a uznesením Okresný súd Trnava č. k. 39Csp/1/2022-227 zo dňa 7.11.2022 schválil
súdnyzmier,vktorombolazaviazanázaplatiť137.373,79euraspríslušenstvom,vmesačnýchsplátkach
1.200 eur. Vydaný platobný rozkaz č. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020 nadobudol právoplatnosť
15.9.2020, ale len voči Z. A., ktorý nepodal odpor.

24. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovanej, že nebolo predmetom zmieru záložné právo, nakoľko

nehnuteľnosť v obci O., O. XX/XX, Q. K. je výlučne v jej osobnom vlastníctve; s manželom Z. A. mali
súdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V súdnom zmieri sa uvádza, že v prípade
neplnenia povinnosti hradiť mesačné splátky môže pristúpiť Slovenská sporiteľňa k výkonu záložného
práva a v opačnom prípade sa zdrží tohto výkonu. Zaviazali sa voči Slovenskej sporiteľni ako dlžníci
spoločne a nerozdielne, a preto ide o solidárny záväzok, kde každý z nich je zaviazaný na celý dlh

v úplnosti a ak jeden zo solidárnych dlžníkov poskytne celé plnenie, zanikne celý solidárny záväzok,
v tomto prípade jeden za všetkých, všetci za jedného. Uvedené znamená, že si veriteľ môže vybrať
(pasívna solidarita), čo mu zvýši právnu istotu plnenia pohľadávky. Mala za to, že nemá v žiadnom
prípade postavenie ručiteľa, lebo existuje hlavný vzťah veriteľ dlžník, čo má akcesorickú povahu a ona
je v postavení dlžníka, nie v postavení tretej osoby, ktorá má plniť, keď ho na to vyzve veriteľ v prípade,

že dlžník neplní svoj záväzok a preto nemá povinnosť uspokojiť pohľadávku z exekučného titulu Z.
A. voči Slovenskej sporiteľni. Slovenská sporiteľňa, a. s. je oprávnená vymáhať plnenie z exekučného
titulu Z. A., ale výlučne len z majetku v jeho výlučnom vlastníctve. Svoje povinnosti vyplývajúce z
uzatvoreného súdneho zmieru si plní a ak by tieto povinnosti porušila, Slovenská sporiteľňa by pristúpila
k výkonu záložného práva. Z tohto dôvodu veriteľovi nehrozí žiadna ujma. Výkonom záložného práva

na nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve, kde má trvalý pobyt a žije tam s maloletými deťmi by došlo
k neodvrátiteľnej škode a zásahu práva na obydlie. Považovala za nelogické plniť dohodu uzavretého
súdneho zmieru a súčasne nariadiť výkon záložného práva.

25. Za nepravdivé považovala tvrdenie, že žalovanej je navždy odňaté právo výkonu záložného práva,

nakoľko omeškanie jedinej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Hodnota nehnuteľnosti je
oveľa vyššia ako je pohľadávka veriteľa. Dodala, že viackrát písomne vyzývala žalovanú a dražobnú
spoločnosť HeyPay, s.r.o. o vyňatie nehnuteľnosti z dražobnej vyhlášky, aby mohla pristúpiť k predaju
nehnuteľnosti. Veriteľ odmietol vyňať nehnuteľnosť, čo jej zabraňovalo uskutočniť predaj nehnuteľnosti
a bola veriteľom šikanózne tlačená do dražby, preto požiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia na

zdržanie sa výkonu záložného práva. Oponovala, že nie sú porušené žiadne práva veriteľa, Ústava SR
a ani diskriminácia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Neodkladné opatrenie obsahuje zákonom predpísané
náležitosti a osoba v tomto konaní nemusí byť zastúpená advokátom. Bola názoru, že žalovanej nebola
spôsobená vydaním neodkladného opatrenia žiadna ujma a ani škoda a jedná sa o vykonštruované
konanie voči žalobkyni s cieľom dražby nehnuteľnosti a svojim spôsobom aj o finančné prostriedky, ktoré

musí vynakladať na súdne konania, ako aj strate času.

26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388
C. s. p.).

27. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o námietku nedostatku

právomocizdôvodu,žesúdprvejinštancienemoholvCivilnomsporovomkonanírozhodovaťspormedzi
navrhovateľom a odporcom, pretože také niečo existuje iba v nesporovom konaní, odvolací súd uvádza,
že právomoc na strane súdu predstavuje procesnú podmienku na strane súdu a v zásade určuje rozsah
vecí, ktoré sú civilné súdy oprávnené prejednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci nezakladá to, akosúd označí strany sporu, ale to, či vec, o ktorej rozhodoval, bol/nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 3
C. s. p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa

zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Predmetom navrhovaného neodkladného
opatreniajenávrhžalobkynenazdržaniesavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou;nepochybne
teda ide o vec, ktorú je oprávnený prejednať a rozhodnúť civilný súd. Námietku žalovanej, ktorá sa týkala
nedostatku právomoci Okresného súdu Pezinok, preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

28. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku nedostatku miestnej príslušnosti vznesenej
žalovanou v odvolaní. Žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom na to, že v
predmetnej veci je daná miestna príslušnosť súdu podľa sídla žalovanej (§ 15 ods. 1 C. s. p.), ktoré sa
nachádza v obvode Mestského súdu Bratislava IV. A pretože v danom prípade nie je daná ani výlučná
príslušnosť Okresného súdu Pezinok podľa § 20 písm. a) C. s. p. (spor sa netýka vecného práva k
nehnuteľnosti), bolo porušené právo žalovanej na zákonného sudcu.

29. Možno súhlasiť so žalovanou, že zo znenia § 20 písm. a) C. s. p. vyplýva, že výlučná miestna
príslušnosť súdu sa nevzťahuje na všetky spory týkajúce sa nehnuteľností ale je obmedzená výlučne na
spory, ktoré sa týkajú vecných práv k týmto nehnuteľnostiam, t. j. práva vlastníckeho, spoluvlastníckeho,
práva držby, práva vecného bremena, práva záložného a to len vtedy, ak v konaní ide o samotnú

existenciu takéhoto práva, jeho trvanie a zánik, a nie iba o práva a povinnosti z tohto plynúce (m. m.
R 25/1979, R 24/1981). V prejednávanej veci je predmetom konania zdržanie sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, teda spor, ktorý sa nijako nedotýka samotnej existencie (vzniku, zmeny,
či zániku) záložného práva k nehnuteľnosti (porovnaj tiež závery vyjadrené v judikátoch R 13/1992
a R 100/1994). Žalobkyňa napokon ani v podanom návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by

spochybňovala existenciu či platnosť samotnej záložnej zmluvy. V danom prípade by teda námietka
žalovanej bola dôvodná, avšak nemožno prehliadať, že v predmetnej veci ide o spor spotrebiteľský,
teda o spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 C. s. p.), v ktorom žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaná
ako obchodník (predtým dodávateľ; § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z obsahu podaného návrhu

pritom vyplýva, že žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese O. XX, O.. V takom prípade je potom Okresný
súd Pezinok príslušný na konanie popri všeobecnom súde žalovanej a to podľa § 19 písm. d)
C. s. p. ako súd v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o
spotrebiteľský spor. K uvedenému súčasne hodno dodať, že pokiaľ ide o príslušnosť na výber danú, vo
všeobecnosti platí, že na úmysel navrhovateľa zvoliť si príslušný súd podľa § 19 C. s. p. sa usudzuje

zo skutočností rozhodných pre posúdenie príslušnosti určitého súdu, ktoré sú uvedené v návrhu na
začatie konania a z toho, že návrh bol podaný práve na tomto súde. Judikatúra pritom zotrváva na tom,
že nie je potrebné, aby sa navrhovateľ výslovne dovolával príslušnosti na výber danej, ak sú splnené
predpoklady, ktoré zakladajú príslušnosť súdu na výber danú (Zborník IV str. 708, R 29/76). Súčasne
platí, že k tomuto výkladovému pravidlu sa treba prikloniť najmä tam, kde nie je navrhovateľova voľba

jasne formulovaná, a preto je potrebné pristúpiť k posúdeniu návrhu podľa jeho obsahu. Z uvedeného
potom vyplýva, že o nariadení neodkladného oparenia rozhodol súd miestne príslušný.

30. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

31. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

33. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

34. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.35. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že v prípade neodkladného opatrenia
zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu
bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie

predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

36. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami alebo obava z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu

neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení.

37. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv.
osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí
žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje
svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci
samej, a že z jeho strany nejde zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva, resp. musí tvrdiť a preukázať
skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o existencii nároku, ktorý nevykazuje charakter dočasnosti a

predbežnosti (opodstatnenie neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami) a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia
má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich
navrhované neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí tiež zvážiť,

či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

38. Koncepcia Civilného sporového poriadku upustila od koncepcie predbežnosti neodkladných

opatrení, z dôvodu ktorého nie je nevyhnutné, aby v predmetnej veci vždy nasledovalo aj konanie vo veci
samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak sa konanie
končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala
žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej
ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši

s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou
samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných
po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 C. s. p.) a v prípade návrhov
na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované
žalobou podľa § 336 ods. 1 C. s. p. (t. j. pri tých, kde absentuje bezprostredná väzba na konanie o

procesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia). Samotné neodkladné opatrenie potom poskytuje stranám trvalú
úpravu ich pomerov rovnako, ako by mohla byť dosiahnutá v konaní vo veci samej. Vzhľadom na
skutočnosť, že neodkladné opatrenie predstavuje zrýchlené konanie, v ktorom sa nevykonáva riadne
dokazovanie, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec

samu, je potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
takého neodkladného opatrenia; súd je totižto povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale rešpektovať aj práva toho, proti komu takýto návrh smeruje.
Je preto vylúčené, aby sa neodkladným opatrením usporiadavali vzťahy medzi stranami tam, kde jepotrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej; osvedčenie bezodkladnej
potreby upraviť pomery strán nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo
veci samej. Neodkladné opatrenie tak ani po zmene koncepcie Civilného sporového poriadku nie je

prostriedkom, ktorým si strany môžu a majú riešiť spornosť vzťahov v zrýchlenom konaní bez toho,
aby sa ochrany svojich práv domáhali aj v riadnom konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
konzumuje vec samu, preto neobstojí tam, kde z povahy veci vyplýva, že trvalá úprava pomerov medzi
stranami môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej.

39. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha zdržania výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom

zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej
pohľadávky. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci
výkonuzáložnéhoprávasazáložnýveriteľmôžeuspokojiťspôsobomurčenýmvzmluve,alebopredajom

zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložca je
povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú
na výkon záložného práva.

40. Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.9.2014, pri posudzovaní súladu § 7 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou
dobrovoľnejdražbyvzmysleplatnejprávnejúpravyjedohodavlastníkasdražobníkomodražbeurčitého

predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša
možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje
ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu
vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku spôsobom regulovaným

právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným
právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je teda
oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného
titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Obydlie občana spomedzi
zálohov Občiansky zákonník nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo

boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje
v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na
určenie neplatnosti dražby.

41. Súdna prax ďalej dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. (aj) možnosť

vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa,
ktorá vyplýva z práva Európskej únie, za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje
zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje (porov. sp. zn. 8 Cdo 147/2017, sp. zn. 5 Cdo 113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019).). Strata
obydlia výkonom dobrovoľnej dražby nepochybne predstavuje zásah do práv žalobcu a je spôsobilá

privodiť mu nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako
absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii ústavou garantovaných práv a to práva žalobcu na ochranu obydlia
zaručeného čl. 21 Ústavy SR alebo čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
na druhej strane práva žalovaného na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, je potrebné
vykonať test proporcionality ,,stricto sensu“ za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom,

resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
(porov. rozhodnutia ústavného súdu napr. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). Takýto prieskum však
vybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a je možné
vykonať ho len v konaní vo veci samej.42. Z vyššie uvedeného rezonuje, že pokiaľ sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala zdržania sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, z povahy a charakteru navrhovaného neodkladného

opatrenia vyplýva, že nemôže ísť o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý konzumuje vec
samu, pretože neodkladné opatrenie v danom prípade nemôže poskytnúť stranám trvalú úpravu ich
pomerov; táto môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej, v ktorom má byť preskúmaná spornosť
existencie vykonávaného záložného práva. Žalobkyňa preto bola povinná už v podanom návrhu uviesť,
čohosamienidomáhaťžalobuvovecisamej,čoneurobila.Žalobkyňavpodanomnávrhu(vskutkuveľmi

stručnom), ani neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodné a závažné
pochybnosti o existencii záložného práva a ani neidentifikuje žiadnu otázku, ktorej spornosť by sa
existencie záložného práva týkala; nie je preto možné identifikovať spornosť, ktorá by mala byť vo vzťahu
knariadenémuneodkladnémuopatreniuriešenážalobouvovecisamej.Hodnovernéosvedčenienároku
vo veci samej pritom musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom
konaní o žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia, pretože zjavne nedôvodnému alebo

neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Iba
vtedy, ak je pravdepodobnosť úspechu vo veci samej vyššia ako pravdepodobnosť jej neúspechu, je
splnená podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobcovia domáhajú
navrhovaným neodkladným opatrením (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 113/2017, z 25.4.2019 a sp. zn. 8 Cdo 147/2017, z 29.1.2019).

43. Ak si teda žalobkyňa ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolila inštitút
neodkladného opatrenia bez nadväznosti na žalobu vo veci samej, je nutné konštatovať, že
argumentácia žalobkyne v prospech vyhovenia navrhovaného neodkladného opatrenia postráda
dôležitú skutočnosť a síce, že v celom rozsahu ignoruje povahu a charakter neodkladného opatrenia,

pretože nariadením neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci, by žalobkyňa dosiahla
trvalé znemožnenie výkonu záložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou, hoci sa nejedná o taký
nárok, kde neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Len samotná skutočnosť,
že žalovaná začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou a žalobkyňa postup žalovanej
pri výkone záložného práva nepovažuje za správny, neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného

opatrenia. Žalovanej nemožno neodkladným opatrením zakázať výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou, ak je zriadené v súlade so zákonom. Skutočnosť, že záložné právo nebolo zriadené v súlade so
zákonom, žalobkyňa v podanom návrhu netvrdila ani neosvedčovala. Odvolací súd sa preto stotožňuje
so žalovanou, že žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dožadujúc sa ním trvalej
úpravyvzťahovmedzistranami,neprípustneobchádzainštitútkonečnejsúdnejochranyvpodobežaloby

vo veci samej, čo rezultuje v záver o neosvedčení potreby neodkladnej úpravy a potrebe zamietnutia
návrhu už len z tohto dôvodu. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek tomu uzavrel, že ide o neodkladné
opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (odsek 25), je jeho právne
posúdenie nesprávne.

44. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je aj osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorý
má byť neodkladným opatrením chránený; pre tento je rozhodujúca existencia hmotnoprávneho
vzťahu medzi stranami. V prípade, ak sa sporná otázka týka výkonu záložného práva, relevantnými
dôkazmi osvedčujúcimi existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sú záložná zmluva a
zmluva, z ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená záložným právom; v prípade výkonu záložného práva

tiež dôkazy osvedčujúce túto skutočnosť. Súd prvej inštancie síce dospel k záveru, že žalobkyňa
osvedčila, že medzi ňou a žalovanou „ide o vzťah súkromnoprávneho vzťahu charakteru zo zmlúv
o splátkovom úvere a záložného práva“, avšak žalobkyňa žiadnu zmluvu o splátkovom úvere ani
záložnú zmluvu nepredložila (zápis záložného práva v katastri nehnuteľnosti, ani uznesenie Okresného
súdu Trnava č. k. 39Csp/1/2020-227, zo dňa 7.11.2022, existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi

veriteľom a dlžníkom ani medzi veriteľom a záložcom neosvedčujú). Následkom absencie dôkazov
relevantných pre posúdenie hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami je tiež skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia relevantne nevysporiadal ani s otázkou vzájomného
postavenia žalobkyne a jej manžela ako dlžníkov a vplyvu tejto skutočnosti na možnosť výkonu
záložného práva žalovanou pre nesplnenie dlhu jedným z nich. Vnútorne rozporne potom vyznieva

záver súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane konštatuje, že žalovaná k dobrovoľnej dražbe
pristúpila na základe platobného rozkazu sp. zn. 39Csp/1/2020-164, zo dňa 25.8.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť 15.9.2020 voči manželovi žalobkyne, avšak na strane druhej splnenie predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia vyvodzuje z toho, že „uznesením Okresného súdu Trnava č. k.39Csp/1/2020-227, zo dňa 7.11.2022 bol medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretý zmier, v ktorom sa
žalobkyňazaviazalapohľadávkužalovanejuhrádzaťvmesačnýchsplátkach,ktoréodschváleniazmieru
vykonáva riadne a včas“.

45. Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je princíp subsidiarity neodkladného
opatrenia, ktorý sa aplikuje nielen vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ale aj vo vzťahu k iným
inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (uznesenie Ústavného
súdu SR z 22.1.2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020). To znamená, že ak sledovaným neodkladným opatrením

má byť zabránenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou potom zákon č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách, v § 21 ods. 2, dáva možnosť osobe, ktorá bola dražbou dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Takýmto postupom je zaručená ingerencia súdnej
moci do inštitútu dobrovoľnej dražby. Naviac, ak by záložný veriteľ svojim zavineným postupom porušil
právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo zo zmluvy a spôsobí ujmu na majetku alebo právach
záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za takto vniknutú škodu.

46. Podmienkou nariadenia neodkladnej úpravy pomerov je napokon osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,

prípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. Pri posúdení otázky nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je potrebné vziať
zreteľ aj na samotný inštitút dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov
odôvodňovala tým, že nariadením neodkladného opatrenia má dôjsť k zamedzeniu neodvrátiteľného
zásahu do jej vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, kde má ona aj jej dve maloleté dcéry trvalý

pobyt. Odvolací súd nespochybňuje, že dražba nehnuteľností môže vážnym spôsobom zasiahnuť
do práv žalobkyne, to však neznamená, že dražba nehnuteľností je neprípustná. Ako však už bolo
uvedené vyššie, súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb,
resp. možnosť vymoženia plnení zo zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky. Dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva

zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom
dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným
zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a výkon záložného práva týmto spôsobom
Občiansky zákonník explicitne pripúšťa (§ 151j Občianskeho zákonníka). Táto zákonná úprava, pri ktorej
je potrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok

a na rešpektovanie obydlia) predpokladané čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky, v intenciách ktorých
zásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa subjektívne môže javiť ako rozporný s
ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je. Žalobkyni ani jej rodinným príslušníkom
výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou nehrozí strata obydlia, pretože výsledkom dražby nie
je exekučný titul ukladajúci žalobkyni povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Ak je žalobkyňa presvedčená,

že na uskutočnenie dobrovoľnej dražby neboli splnené predpoklady podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách, potom práve tento zákon jej ponúka možnosť napadnúť platnosť dražby na
súde žalobou a v prípade, ak bude v konaní úspešná, dôjde k zániku účinkov príklepu spätne k okamihu
jeho vzniku.

47. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej
inštancie, v súlade s odvolacou argumentáciou žalovanej, dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila
splnenie základných zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 1 C. s. p., čo vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti)
požadovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v zmysle § 388
C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

48. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na

náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).