Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/135/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019204836
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0019204836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, 2. D. B. E., nar. X.XX.XXXX, bytom F., G. H. XXXX/XX, obe zastúpené JUDr. Radoslavom
Sotákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 7, proti žalovaným: 1. I., J.. G.
K. J. J. G. K. XXX, D.: XXXXXXXX, 2. B. L. M., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej JUDr.
Martinou Řeřichovou PhD., advokátkou, so sídlom v Humennom, Námestie slobody 13/25, 3. F. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. F. G. XX, 4. B. N., zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
Bratislava, Búdkova 36, 5. O. G., zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave,

Búdkova 36, 6. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 7. F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX a 8. B. J.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. B., B. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkýň
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 9. júna 2023 č.k. 19C/52/2019-247

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

Žalovaným v 2. až 8. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam v 1. a 2. rade
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovaným právo na náhradu trov konania v pomere 100 %, ktoré sú
povinné nahradiť žalovaným žalobkyne v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne (výrok II. rozsudku).

2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia vlastníckeho práva k

novovytvoreným parcelám registra „C“ č. 269/1, 269/2, 270 a 271, k. ú. C., založenej na tvrdení, že ich
právnapredchodkyňaQ.P.,K.B.užvroku1892nadobudlavovyčlenenomstavepodielynaoznačených
nehnuteľnostiach, ktoré boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. C. ako mpč. 97
a 135 v 3/12 a v pozemnoknižnej zápisnici XXX k. ú. C. ako mpč. 134 v 1/2. Druhou kupujúcou podľa
tvrdeniažalobkýňmalabyťprávnapredchodkyňažalovanéhov3.radeneb.O.G.,K.R..Žalovaní,okrem
zástupcu žalovaných v 4. a 5. rade, so žalobou súhlasili a navrhovali jej vyhovieť. Zástupca žalovaných v
4. a 5. rade v obrane žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobkyne dostatočne neosvedčili nadobúdací

titul pre určenie vlastníckeho práva vydržaním.

3.Vychádzajúczozistenia,žežalobkynesúdprávnyminástupcamipoQ.P.,K.B.,ktorábolaúčastníčkou
kúpnej zmluvy v roku 1892 a ktorá sa stala vlastníčkou pôvodných mpč parciel č. 97, 133 a 134 vpodiele 3/12, resp. 1, ako i vychádzajúc z nespornej skutočnosti časť parciel, z ktorých sú vytvorené
parcely registra „C“, je doposiaľ evidovaná na právnych predchodcoch žalobkýň, novovytvorená parcela
registra „C“ č. 269/1 má byť vytvorená z časti parcely registra „E“ č. 97 z dielu č. 1 o výmere 653 m2,

parcela registra „C“ 269/2 z parcely registra „E“ č. 97 z dielu č. 2 o výmere 150 m2, parcela registra
„C“ č. 270 z časti parcely registra „E“ č. 97 z dielu 3 o výmere 85 m2 a z časti parcely registra „E“ č.
133/2 z dielu č. 5 o výmere 3 m2 a novovytvorená parcela registra „C“ č. 271 má byť vytvorená z časti
parcely registra „E“ č. 97 dielu 4 o výmere 232 m2, z časti parcely registra „E“ č. 133/2 ako diel č. 6
o výmere 139 m2 a sčasti parcely registra „E“ č. 134/2 ako diel číslo 7 o výmere 62 m2, a teda ide o

novovytvorené parcely z LV č. XXX, XXX O. XXX, k. ú. C., po právnom posúdení veci podľa § 132 ods.
1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že
ak sa žalobkyne domáhali určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám registra „C“ titulom
vydržania, museli preukázať súčasné splnenie podmienok: a) nadobúdací titul k nehnuteľnostiam, ktorý
zakladá oprávnenosť a dobromyseľnosť držby a b) uplynutie nerušenej vydržacej doby po zákonom
predpísaný čas, čo v prípade nehnuteľností znamená, že držba musí byť oprávnená a ničím nerušená

po dobu 10 rokov, aj s prípadným započítaním oprávnenej držby právnymi predchodcami, a ak nie je
splnená hoci jedna podmienka, vlastnícke právo vydržaním určiť nemožno. Dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť z dôvodu, že žalobkyne v spore nepreukázali, na základe akého nadobúdacieho
titulu mali vstúpiť do oprávnenej dobromyseľnej držby v žalobe označených nehnuteľností, nepreukázali
ani ich právne nástupníctvo po pôvodných kupujúcich a v spore nebola preukázaná ani identifikácia

pôvodných mpč. parciel vo vzťahu k súčasnému stavu registra „C“.

4. Dôvodil, že iba v rámci dedičského konania je súd oprávnený zistiť okruh dedičov, dedičskú
spôsobilosť, prípadne iné okolnosti rozhodné pre zistenie okruhu dedičov zákonných alebo závetných,
súd v konaní o dedičstve zisťuje majetok, ktorý má byť predmetom dedenia, vrátane výšky podielu

dedičov na dedenom majetku a pokiaľ titulom, z ktorého si žalobkyne odvodzujú svoje vlastnícke právo
by malo byť dedenie, judikatúra súdov je ustálená v názore, že v prípade, ak nebol zachovaný postup
upravený ustanoveniami o konaní o dedičstve, nemožno ho obchádzať žalobou, v ktorom sa právny
nástupca poručiteľa domáha určenia, že je vlastníkom veci, ktorá patrí do dedičstva. Poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013, uverejnené pod R 3/15, súd uviedol, že na

závere súdu nič nemení tvrdenie žalobkýň, že vychádzali z toho, že keď dedili v r. 1981 dom, boli v
presvedčení, že dedili aj žalovaný pozemok v reálne vyčlenenom stave, pretože aj domnienka žalobkýň
o dedení musí byť podporená rozhodnutím súdu o nadobudnutí dedičstva riadne identifikovaných
nehnuteľností. Dodal, že ak žalobkyne v tomto spore žiadajú určovacou žalobou určiť priamo vlastnícke
právo k dotknutým nehnuteľnostiam, v podstate namietajú, že je možné „obísť“ konanie o dedičstve,

prípadne konanie o určenie nehnuteľností do dedičstva, čo je v rozpore s názorom vysloveným napr.
v rozhodnutí NS SR z 19. septembra 2007 sp. zn. 3Cdo/332/2007 a uznesení z 31.januára 2011 sp.
zn. 4Cdo/267/2009, podľa ktorého „ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až §
175zd O.s.p. nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je
spoluvlastníkom veci patriacej do dedičstva“.

5. Majúc z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. C. za preukázané, že na tomto liste vlastníctva je evidovaná
parcela č. 134/2, ktorej časť je súčasťou novovytvorenej parcely registra „C“ č. 271, doposiaľ vedená
na pôvodných kupujúcich Q. P. K. B. a O. G. K. R., o čom svedčí zápis titulu nadobudnutia kúpa č.d.
6553/189 pod B1 a B2, že na liste vlastníctva č. XXX je evidovaná parcela č. 97, z ktorej je vytvorená

podstatná časť parciel registra „C“ (č. 269/1, č. 269/2, č. 270 a č. 271), sú pod bodom B8 a B9 stále
evidované pôvodné kupujúce, súd prvej inštancie vyvodil, že vzhľadom na skutočnosť, že ak na LV č.
XXX sú evidované aj žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky titulom dedenia D 589/81 a nedošlo k
zmene zápisu pod B8 na právnych nástupcov Q. P. a z akého dôvodu na ňu pod B8 zostal zápis v jednej
štvrtine, keď jej celý podiel na parcele 97 podľa pozemno-knižnej vložky č. XXX v roku 1930 zdedili O.

S., K. P., B. N., K. P. a B. P., a ak tam evidovaná parcela registra „E“ zodpovedá parcele mpč. č. 97 z
pozemno-knižnej vložky č. XXX, už pôvodná kupujúca Q. P., K. B. nemohla vlastniť žiadny podiel, a preto
žalobkynemusiavyvolaťkonanieonovoobjavenommajetkuichprávnychpredchodcovavysporiadaťich
podiely v rámci dedičského konania, prípadne vyvolať konanie o určenie predmetu dedičstva a následne
žalovať určenie vlastníckeho práva na reálne vyčlenený podiel aj s prípadným započítaním vydržacej

doby ich právnych predchodcov. V takom prípade nadobúdacím titulom pre vydržanie bude v prípade
žalobkýň rozhodnutie o dedičstve.6. Vychádzajúc medzi stranami nespornej skutočnosti, že v lokalite, v ktorej sa spor týka už pred
desiatkami rokov došlo k reálnej deľbe nehnuteľností, ktoré sa vo vyčlenenom stave užívali, súd
dospel k záveru, že síce nie je vylúčené určiť vlastnícke právo k vyčleneným podielom vydržaním,

keďže novovytvorené parcely registra „C“ sú vytvorené aj z časti parciel, ktoré sú doposiaľ vedené na
pôvodných vlastníčkach O. G. a Q. P. K. B., bez rozhodnutia o dedičstve k dotknutým parcelám, prípadne
bez rozhodnutia súdu o tom, že parcely vo vyčlenenom stave patria do dedičstva po ich právnom
predchodcovi, však nemožno žalobkyniam k časti parciel prisvedčiť nadobúdací titul k dobromyseľnej
držbe dedením, preto súd žalobu zamietol. Na záver súd prvej inštancie dodal, že ak po ukončení

dokazovania žalobkyňa v 1. rade predložila súdu kúpne a darovacie zmluvy, na základe ktorých žalovaní
F. G., B. L. M., D. B. E. a I. J. previedli svoje podiely na žalobkyňu v 1. rade, ani predložené zmluvy
o prevode vlastníckeho práva nemenia nič na právnom stave uplatneného nároku žalobkýň, pretože
prevod vlastníckeho práva nezmenil podmienky pre určenie vlastníckeho práva vydržaním z dôvodov
uvedených prvoinštančným súdom v rozsudku.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal

žalovanýmakostraneúspešnejvkonaní.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozsudku
vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP, namietajúc, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené,

nakoľko sa nezameralo na skutočnosti potrebné pre správne právne posúdenie veci, vytýkajúc súdu,
že nevzal do úvahy nespornú existenciu reálnej hranice medzi susednými pozemkami od roku 1892,
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, lebo nijako neposúdil
žalobkyňami tvrdené právne tituly, ktoré majú svedčiť o oprávnenosti užívania označených sporných
nehnuteľnostíprávnymipredchodcamižalobkýňanáslednežalobkyňami,vdôsledkučohomalodôjsťna

základe ich dobrej viery k vydržaniu žalovaných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobkýň. Navrhli
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. V odvolaní žalobkyne najmä namietli nepreskúmateľnosť
rozsudku v závere uvedenom v bode 22 jeho odôvodnenia, v ktorom súd podľa názoru žalobkýň
prekvapivo uviedol, že nie je preukázaný nadobúdací titul hoci vstup do držby považoval za oprávnený,
čo je zrejmé z nahrávky pojednávania dňa 16.6.2021, na ktorom mal jedinú výhradu k žalobnému

návrhu iba zástupca žalovaných v 4. a 5. rade – Slovenský pozemkový fond, ktorý však objektívne
nemôže poznať miestne pomery, a súd vyslovil, že vstup do držby žalobkýň dedením je nesporný.
Rozpor tejto skutočnosti súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, čím je rozsudok podľa názoru žalobkýň
nepreskúmateľný. Súdu tiež vytkli, že sa nezaoberal ani tvrdením žalobkýň, že ich nadobúdacím titulom
je rozhodnutie o dedičstve D 589/1981, namietajúc pritom správnosť záveru súdu v bode bod 24

odôvodnenia rozsudku s argumentom, že toto nie je prípad žalobkýň z dôvodu, že žalobkyne užívali
a užívajú reálne vyčlenený žalovaný pozemok tak ako ho užívali ich právni predchodcovia, a preto sa
mohli oprávnene domnievať, že v roku 1981 zdedili aj žalovaný pozemok v žalovanej výmere, reálne
vyčlenený oplotením od roku 1892. Súdu vytkli, že v rozsudku neuviedol tvrdenie žalovaného v 3. rade
F. G. na pojednávaní dňa 16.6.2021, že žalované parcely sú oplotené aj zozadu, ktorá skutočnosť podľa

názoru žalobkýň dokazuje, že k vydržaniu došlo a žalobkyne ani ich právnych predchodcov v držbe
nikto nerušil.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že dňa 5.6.2023 došlo k povoleniu
vkladu do katastra nehnuteľnosti, a to rozhodnutím zo dňa 5.6.2023, č. vkladu V 429/2023. Vzhľadom na

túto skutočnosť žalovaný považuje odvolanie žalobkýň voči rozsudku a celú žalobu už za bezpredmetnú
a obe strany súdneho sporu „žalobu považujú za ukončenú“. V prílohe vyjadrenia žalovaný doručil
súdu kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim žalovaným v 1. rade a kupujúcou A. B. (žalobkyňou
v 1. rade) a rozhodnutie Okresného úradu Sobrance, katastrálny odbor, č. vkladu V 429/2023, ktorým
Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad do

katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. na LV č. XXX, pozemok registra E-
KN parc. č. 133/1, orná pôda o výmere 4787 m2 a pozemok registra E-KN parc. č. 133/2, orná pôda o
výmere 162 m2, v prospech A. B. v podiele 1, na LV č. XXX k. ú. C., pozemok registra E-KN parc. č.
97, zastavaná plocha nádvorie o výmere 1128 m2 v prospech A. B. v podiele 1/18, na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi I. J. a A. B., vklad povolený dňa 5.6.2023, ktorým dňom nastali právne účinky

vkladu. Zároveň predložil i výpis LV č. XXX, LV č. XXX.

10. Ostatní žalovaní nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobkýň. Žalobkyne a ani ostatní žalovaní
sa nevyjadrili ani k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k odvolaniu žalobkýň.11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadiska v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov,
vrátane ich obsahového vymedzenia a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.

12. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudku súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu,
čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobu žalobkýň zamietol. Žalobkyne vo svojom odvolaní neuviedli
žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených
skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobkýň, než ako rozhodol
súd prvej inštancie, ktorý žalobkyniam a aj žalovaným vytvoril všetky procesné podmienky, aby v

priebehu sporu uplatnili a realizovali všetky svoje procesné práva. Rozsudok spĺňa základné kvalitatívne
požiadavky, medzi ktoré patrí spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, dostatočne presvedčivé a
zákonu zodpovedajúce odôvodnenie, výsledok rozhodnutia súdu nie je prekvapivý, ale je výsledkom
primeranej aplikácie relevantných právnych noriem na zistený skutkový stav.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto

odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkýň, so zreteľom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba

na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom
prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07),
odvolací súd dodáva nasledovné:

15. V prejednávanej veci sa žalobkyne v sporovom konaní domáhajú určenia, že sú vlastníčkami
spornej nehnuteľnosti, odvodzujúc svoj nárok od dedičského práva po svojej právnej predchodkyni Q.
P., K. B., tvrdiac, že ich právna predchodkyňa bola v roku 1892 účastníčkou kúpnej zmluvy a stala sa
vlastníčkou pôvodných mpč. parciel č. 97, 133 a 134 v podiele 3/12, resp. 1, pričom „časť parciel“, z
ktorých sú vytvorené parcely registra „C“, je doposiaľ evidovaná na právnych predchodcoch žalobkýň,

novovytvorená parcela registra „C“ č. 269/1 má byť vytvorená z časti parcely registra „E“ č. 97 z dielu č.
1 o výmere 653 m2, parcela registra „C“ 269/2 z parcely registra „E“ č. 97 z dielu č. 2 o výmere 150 m2,
parcela registra „C“ č. 270 z časti parcely registra „E“ č. 97 z dielu 3 o výmere 85 m2 a z časti parcely
registra „E“ č. 133/2 z dielu č. 5 o výmere 3 m2 a novovytvorená parcela registra „C“ č. 271 má byť
vytvorená z časti parcely registra „E“ č. 97 dielu 4 o výmere 232 m2, z časti parcely registra „E“ č. 133/2

ako diel č. 6 o výmere 139 m2 a sčasti parcely registra „E“ č. 134/2 ako diel číslo 7 o výmere 62 m2,
a teda ide o novovytvorené parcely z LV č. XXX, XXX O. XXX, k. ú. C..

16. Z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia preskúmavaného rozsudku plynie, že súd prvej inštancie
žalobu žalobkýň zamietol vychádzajúc zo záveru, že ako dedičky sa nemôžu priamo domáhať určenia

svojho vlastníckeho práva, pokiaľ jeho existenciu tvrdia u svojej právnej predchodkyni - poručiteľky,
ale že v tejto situácii je nevyhnutné, aby žaloba znela na určenie vlastníckeho práva poručiteľky ku
dňu jej smrti, resp., že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ohľadom tohto záveru odkázal aj narozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (NS SR sp. zn. 3MCdo/4/2013, ako aj sp. zn. 3Cdo/332/2007
a 4Cdo/267/2009). Správnosť tohto záveru súdu sa žalobkyniam v odvolaní nepodarilo spochybniť.

17. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP (predtým § 80
písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej „O.s.p.“) právny záujem na požadovanom určení. Právny
záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP (§ 80 písm. c/ O.s.p.),
musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Naliehavýprávnyzáujemjespravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek

tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je

procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

18. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobkýň na požadovanom určení za nedôvodnú, lebo nebol
zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd O.s.p. (konanie o dedičstve, teraz § 158

až § 219 Civilného mimosporového poriadku, ďalej aj „CMP“, pozn. odvolacieho súdu), pričom tento
nemožno obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva. Keďže sa teda žalobkyne nedomáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť bola
v čase smrti vo vlastníctve poručiteľky a patrí do dedičstva po nej, na žalobe na určenie vlastníctva
poručiteľa k sporným pozemkom nemajú naliehavý právny záujem, a preto sa súd nezaoberal ani vecou

samou, t.j. vlastníctvom k spornej nehnuteľnosti.

19. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho
ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani
do budúcnosti (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/32/98,

2Cdo/131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá
osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (por. napr.
rozhodnutiaNajvyššiehosúdusp.zn.1Cdo/26/07,3Cdo/44/08).Napokonjeprípustnálentakáurčovacia
žaloba, ktorou sa vytvára právny základ pre právny vzťah strán sporu, a tým sa predíde prípadne ďalším
žalobám (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/392/2013, in ZSP 40/96).

20. Právna otázka, či je možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c)
CSP v prípade, ak je nehnuteľný majetok žalobcu ako dediča po jeho predchodcoch zapísaný na liste
vlastníctva v prospech tretej osoby, ktorá nie je žiadnym dedičom, bez konania o dedičstve podľa
CMP, bola už vyriešená rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2014, sp. zn. 3MCdo/4/2013

so záverom:,, ... že kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí
nadobudnutie veci z dedičstva dedičovi do vlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku vlastníctva
k tejto veci vôbec dôjde. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti
poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia
dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho

vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o
určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi.“

21. V rozhodnutí zo dňa 28.10.2021 sp. zn. 8Cdo/218/2020 najvyšší súd uviedol, že: „ ...právnu otázku
„či je možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP v prípade, ak je

nehnuteľný majetok žalobcu ako dediča po jeho predchodcoch zapísaný na liste vlastníctva v prospech
tretej osoby, ktorá nie je žiadnym dedičom, bez konania o dedičstve podľa CMP“ možno pokladať za
vyriešenú rozsudkom najvyššieho súdu z 31. marca 2014, sp. zn. 3MCdo/4/2013.“ Jedná sa teda o to
isté rozhodnutie, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.22. Najvyšší súd v rozhodnutí zo dňa 28.10.2021 sp. zn. 8Cdo/218/2020 posudzoval obdobnú
žalobu ako uplatnili žalobkyne v tomto konaní a (o.i.) uviedol, že: „ ... Žalobcom tvrdeným právnym

titulom nadobudnutia výlučného vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, je dedenie po poručiteľke.
Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie
právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu a konaním o
dedičstve poveruje súd notára, aby vo veci konal a rozhodol (§ 161 CMP). Nadobudnutie vlastníctva
k nehnuteľnosti dedením možno zapísať do katastra nehnuteľností len na základe právoplatného

uznesenia súdu v zmysle § 203 CMP v dedičskom konaní po neb. poručiteľke procesným postupom
v zmysle ustanovenia § 158 až § 219 CMP (konanie o dedičstve). Z uvedeného dôvodu, preto nie je
možné toto dedičské konanie s poukazom na čl. 17 CSP, v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a
rozhodnutia, obchádzať týmto sporovým konaním, nakoľko by to bolo v rozpore s ustanovením § 158
až § 219 CMP.“.

23. V korelácii s uvedeným je nutné učiniť záver, že túto otázku súd prvej inštancie správne posúdil
v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa odchýliť ani odvolací súd.

24. Správne tiež súd prvej inštancie uzavrel, že žalobe nemožno vyhovieť ani z dôvodu, že žalobkyne
v spore nepreukázali, na základe akého nadobúdacieho titulu mali vstúpiť do oprávnenej dobromyseľnej

držby v žalobe označených nehnuteľností, nepreukázali ani ich právne nástupníctvo po pôvodných
kupujúcichavsporenebolapreukázanáaniidentifikáciapôvodnýchmpč.parcielvovzťahuksúčasnému
stavu registra „C“. Vzhľadom na tento záver súd prvej inštancie nepochybil ani tým, že neposúdil
ako predbežnú otázku „nespornú“ existenciu reálnej hranice medzi susednými pozemkami od roku
1892 a nijako neposúdil žalobkyňami tvrdené právne tituly, ktoré majú svedčiť o oprávnenosti užívania

označených sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobkýň a následne žalobkyňami, v
dôsledku čoho malo dôjsť na základe ich dobrej viery k vydržaniu žalovaných nehnuteľností právnymi
predchodcami žalobkýň. Napokon žaloba nemôže obstáť aj (už len) s prihliadnutím na skutočnosť, že na
základekúpnejzmluvyuzavretejmedzipredávajúcimžalovanýmv1.radeakupujúcouA.B.(žalobkyňou
v 1. rade) Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona, č. vkladu V 429/2023, povolil vklad do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území C. na LV č. XXX, pozemok registra E-KN parc. č. 133/1, orná pôda o výmere 4787 m2 a pozemok
registra E-KN parc. č. 133/2, orná pôda o výmere 162 m2, v prospech A. B. v podiele 1, na LV č. XXX
k. ú. C., pozemok registra E-KN parc. č. 97, zastavaná plocha nádvorie o výmere 1128 m2 v prospech
A. B. v podiele 1/18, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi DONA s.r.o. a A. B., vklad bol povolený

dňa 5.6.2023, ktorým dňom nastali právne účinky vkladu.

25. Zo všetkých dôvodov je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne
zo žalobkyňami tvrdených pochybení, ktorým sa uplatnenými odvolacími dôvodmi spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že priznal v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému v 1. rade nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odvolacom konaní mali i žalovaní v 2. až 8. rade plný procesný
úspech, a preto im v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyniam, ktoré boli v odvolacom konaní neúspešné. Nakoľko však podľa obsahu spisu týmto
žalovaným v odvolacom konaní trovy žiadne trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne

predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaným v 2. až 8. rade
nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobkyne neboli v odvolacom konaní úspešné, a tak im náhrada trov
odvolacieho konania nepatrí.

27.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).