Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202496
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so
sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, proti žalovanému: Origon Recovery Solutions,
k. s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, správca úpadcu Royal
Brabest Capital, a.s., so sídlom Sobotské námestie 1733/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 826 987, o určenie
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobkyňa je veriteľkou pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu Royal
Brabest Capital, a.s., sídlo Sobotské námestie 1733/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 826 987, vedenom na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/31/2022, z Dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku
zo dňa 22.07.2020, ktorou došlo k zmene pôvodného záväzku na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa
15.11.2012,ktorábolauznanáúpadcomformouNotárskejzápisniceN310/2020,Nz20313/2020,NCRIs
20720/2020 zo dňa 22.07.2020, zapísaná v registri pod poradovým číslom 49, čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,

o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.03.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že
pohľadávka žalobkyne č. 2, prihlásená v konkurznom konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod
č. k. 2K/31/2022 a zapísaná v registri pod por. č. 49, je pravá čo do právneho dôvodu, výšky 577 808
Eur, vymáhateľnosti a poradia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K/31/2022 zo dňa
22.12.2022, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 249/2022 zo dňa 29.12.2022, bolo začaté

konkurzné konanie voči dlžníkovi Royal Brabest Capital, a.s. so sídlom Sobotské námestie 1733/12,
Poprad 058 01, IČO: 36 826 987 na základe návrhu veriteľa Effective CarService s.r.o. so sídlom
Vajnorská 103/a, Bratislava 831 04, IČO: 48 031 933.

3. Dňa 19.01.2023 podala návrh na pristúpenie do konkurzného konania z dôvodu, že je veliteľkou voči
dlžníkom D. E., bytom F. XXX/XX, G. XXX XX a Royal Brabest Capital, a.s. so sídlom Sobotské námestie
1733/12, Poprad 058 01, IČO: 36 826 987, ktorí voči nej boli zaviazaní spoločne a nerozdielne: a to

pohľadávky uznanej formou notárskej zápisnice č. N 310/2020, Nz 20313/2020, NCRIs 20720/2020 zo
dňa 22.07.2020, pozostávajúcej z istiny 500 000 Eur a príslušenstva, ktorá bola predmetom exekúcie
vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Róberta Rychtarčíka pod č. k. 145EX354/2022; a pohľadávky
uznanej formou notárskej zápisnice č. N 876/2019, Nz 4963/2020 zo dňa 17.02.2020, pozostávajúcejz istiny 2 500 000 Eur a príslušenstva, ktorá bola predmetom exekúcie vedenej na exekútorskom úrade
JUDr. Róberta Rychtarčíka pod č. k. 145EX424/2022.

4. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K/31/2022-84 zo dňa 03.02.2023 bolo rozhodnuté
o pripustení žalobkyne do konkurzného konania. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
2K/31/2022-261 zo dňa 06.12.2023, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 236/2023 zo
dňa 12.12.2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Royal Brabest Capital, a.s. bol ustanovený
správca I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s.

5. Dňa 08.01.2024 si prihlásila svoje pohľadávky voči dlžníkovi Royal Brabest Capital, a.s. v konkurznom
konaní, a to: - pohľadávku uznanú formou notárskej zápisnice č. N 876/2019, Nz 4963/2020 zo dňa
17.02.2020, pozostávajúcu z istiny 2 500 000 Eur a príslušenstva, ktorá bola predmetom exekúcie
vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Róberta Rychtarčíka pod č. k. 145EX424/2022 na základe
poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 58Ek/921/2022 (pohľadávka č. 1); -

pohľadávku uznanú formou notárskej zápisnice č. N 310/2020, Nz 20313/2020, NCRIs 20720/2020 zo
dňa 22.07.2020, pozostávajúcu z istiny 500 000 Eur a príslušenstva, ktorá bola predmetom exekúcie
vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Róberta Rychtarčíka pod č. k. 145EX354/2022 na základe
poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 57Ek/921/2022 (pohľadávka č. 2, ktorá
je predmetom tohto konania).

6. Uviedla, že ide o totožné pohľadávky, ktoré boli označené v návrhu na pristúpenie veriteľa A. B. do
konkurzného konania, a ktoré súd v uznesení zo dňa 03.02.2023 posúdil ako preukazujúce podmienky
pre vstup veriteľa do konkurzného konania, teda na základe ktorých by bol veriteľ sám oprávnený podať
návrh na vyhlásenie konkurzu.

7. Predmetom tejto žaloby je určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky č.
2, zapísanej do zoznamu pohľadávok vedeného v registri úpadcov pod č. 49, Právny dôvod: Dohoda o
novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.07.2020, ktorou došlo k zmene pôvodného záväzku
na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012, ktorá bola uznaná úpadcom formou notárskej zápisnice

N310/2020 Nz 20313/2020 NCRIs 20720/2020 zo dňa 22.07.2020. Výška: 500 000 Eur a úroky z
omeškania vo výške 8 % ročne od 01.01.2022 do 12.12.2023. Vymáhateľnosť: Peňažná pohľadávka
vymáhateľná v súdnom konaní, vo veci jej vymáhania sa v čase vyhlásenia konkurzu viedlo exekučné
konanie. Poradie: Iná pohľadávka.
8. Dňa 04.03.2024 bolo žalobkyni doručené oznámenie správcu konkurznej podstaty o popretí

pohľadávky podľa § 32 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len ZKR).

9. Žalobkyňa uviedla, že popretie pohľadávok žalovaným považuje za účelové a ničím neodôvodnené.
Poukázala na to, že :

- Prihlásená pohľadávka č. 2, resp. zapísaná v registri úpadcov pod č. 49 bola uznaná formou notárskej
zápisnice a v čase vyhlásenia konkurzu sa vo veci jej vymáhania viedlo exekučné konanie, a to
na exekútorskom úrade JUDr. Róberta Rychtarčíka pod č. k. 145EX354/2022 na základe poverenia
vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 57Ek/921/2022.

- K prihláške pohľadávky boli súčasne pripojené ako prílohy upovedomenie o začatí exekúcie a zároveň
upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, tvrdenie
správcu, že notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná a nemôže byť podkladom pre vedenie
exekúcie, je zjavne nepravdivé, odporujúce príslušným ustanoveniam Exekučného poriadku a zároveň
je aj v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami exekučného súdu, ktorý zamietol návrh úpadcu na

zastavenie exekúcie.

10. Poukázala na to, že správca žiadnym spôsobom neobjasnil, na základe akých dôkazov a právnych
úvah dospel k záveru, že dlžník pristúpil k záväzku, ktorý neexistoval, resp. že pristupoval k záväzku
a tento uznal pred tým, než boli reálne poskytnuté prostriedky. Samozrejme, že dlžník pristúpil k

existujúcemuzáväzku. Vovzťahukdôvodupopretia,žezmluvaopôžičkenebolapredloženáakopríloha
k prihláške sumy 500 000 Eur, žalobkyňa uviedla, že zákon nevyžaduje ako podmienku platnosti zmluvy
o pôžičke písomnú formu. Peňažné prostriedky boli pôvodnému dlžníkovi odovzdané v hotovosti. Vo
vzťahu k dôvodu popretia spočívajúcemu v porušení zákazu hotovostných platieb podľa § 4 zákonač. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti veriteľ poukázala na bezprostredne nadväzujúce
ustanovenie § 5 tohto zákona, podľa ktorého „ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá
platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti“. Fakt, že dlžná suma

bola reálne odovzdaná dlžníkovi, je preukázaný písomnými vyhláseniami pôvodného dlžníka A. D. E.
v notárskej zápisnici, kde výslovne uvádza, že od žalobkyne prevzal peňažné prostriedky, a faktom
uznania dlhu.

11. Poukázala na to, že nie je povinnosťou žalobkyne za týchto okolností preukazovať poskytnutie

pôžičky, ktorej existencia sa predpokladá. Uznaním dlhu sa vytvorila právna domnienka existencie dlhu.
Dlh v čase uznania nebol premlčaný. Za súčasného skutkového stavu je existencia dlhu preukázaná
faktom jeho uznania a je súčasťou dôkaznej povinnosti správcu preukázať, že dlh neexistuje, čo v tomto
prípade preukázané nebolo. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 32Odo 1160/2003 zo
dňa 26.08.2004, Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Odo 1457/2005 zo dňa 30.08.2006, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR č. k. 32Cdo 4465/2007 zo dňa 10.01.2008, uznesenie Najvyššieho súdu ČR č. k. 32Odo

480/2006 zo dňa 22.11.2007

12. Namietala, že neobstojí a je v rozpore so zákonom argumentácia správcu, že údajne sa má
jednať o odporovateľný právny úkon podľa § 57 ods. 1 ZKR v podobe ukracujúceho alternatívne
zvýhodňujúceho právneho úkonu. Už zo samotného faktu, že správca uviedol dôvody pre, ktoré sa

má jednať o odporovateľné právne úkony alternatívne, vyplýva, že mu nie je celkom zrejmé, o aké
odporovateľné právne úkony sa má jednať. Rovnako je v evidentnom rozpore argumentácia správcu
vo vzťahu k popretiu pohľadávok súčasne aj údajnou neplatnosťou týchto právnych úkonov, aj ich
odporovateľnosťou,pretožeodporovaťmožnolenplatnémuprávnemuúkonu.Správcanemôžesúčasne
tvrdiť, že právne úkony sú neplatné a zároveň odporovateľné, tieto dve tvrdenia si navzájom odporujú.

Nejedná sa v žiadnom prípade o ukracujúci právny úkon, ktorým úpadca ukrátil svojich veriteľov vo
všeobecnosti. Podstata ukracujúceho právneho úkonu spočíva v zmenšení aktív úpadcu, resp. jeho
majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie všetkých jeho veriteľov. Pristúpením k záväzku nedošlo
k žiadnemu zmenšeniu majetku úpadcu, pretože na základe tohto pristúpenia nebolo doposiaľ zo
strany úpadcu žiadnym spôsobom plnené. Správca v popretí neuviedol, v čom mal dlžník ukrátiť

svojich veriteľov, aký vplyv malo pristúpenie k záväzku na jeho aktíva, a už vôbec nepreukázal ani
úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov, ani vedomosť veriteľa A. B. o takomto údajnom úmysle úpadcu, čo je
nevyhnutnou podmienkou uplatnenia odporovateľnosti voči ukracujúcemu právnemu úkonu.

13. Žalobkyňou poskytnutá pôžička, podľa jej vedomostí mala byť použitá na financovanie

podnikateľských aktivít pôvodného dlžníka A. D. E., ktoré sa týkajú predovšetkým úpadcu Royal Brabest
Capital, a.s., najmä na obstaranie rôznych nehnuteľností a financovanie podnikateľských projektov v
regióne Vysokých Tatier.

14. Poukázala, že ak by sa malo jednať o zvýhodňujúci právny úkon, podľa § 59 ods. 4 ZKR možno

odporovať len ak bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V tomto prípade
sa jedná o notársku zápisnicu z roku 2020, ktorá bola úpadcom podpísaná dva roky pred začatím
konkurzného konania, a tomuto právnemu úkonu nie je možné v konkurze odporovať, pretože nie sú
splnené zákonné podmienky. Úpadca v čase pristúpenia k záväzkom ešte nebol v úpadku, jednalo sa
o fungujúcu spoločnosť s rozsiahlymi podnikateľskými aktivitami.

15. Uznesením zo dňa 27.03.2024 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.

16. Vyjadrenie žalovaného (č. l. 59).

17. Žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu považuje žalobu za nedôvodnú, odkázal na odôvodnenie
popretia pohľadávky.

18. Súčasne poukázal na to, že žalobca nepredložil ako dôkaz samotnú zmluvu o pôžičke, na
ktorú dohoda aj notárska zápisnica odkazujú, ako právny dôvod vzniku prvotnej pohľadávky t.j. istiny

pohľadávky vo výške 500 000 Eur.

19. Žalovaný namietal neúplný žalobný petit z dôvodu jeho neurčitosti, nakoľko z neho nemožno odvodiť
na akom právnom základe žalobca žiada priznať popretú pohľadávku.20. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na uznesenie, ktorým súd rozhodol o pripustení žalobcu do konkurzného
konania nadväznosti na návrh žalobcu týkajúci sa pohľadávky tvoriacej predmet tohto súdneho sporu

uviedol, že v danom prípade konkurzný súd posudzoval výlučne len, či sú splnené zákonné podmienky
pre vstup žalobcu ako veriteľa do konkurzného konania. Žalovaný uviedol, že žalobca sa v žalobe
o určenie popretej pohľadávky úplne opomenul vyjadriť k dôvodom popretia pohľadávky uvedeným v
oznámení. Incidenčné konania sú jednoduchšie ako základné súdne konania o zaplatenie pohľadávky,
pričom veriteľ má písomné stanovisko správcu, ktoré vymedzuje predmet sporu. V žalobe o určenie

popretej pohľadávky žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku ani existenciu pohľadávky voči dlžníkovi.
Žalovanýtvrdil,žežalobcanepredložildôkazyoposkytnutípôžičkyaniotom,žemaldostatokfinančných
prostriedkov. Primárne dôvody popretia pohľadávky zahŕňajú absenciu dôkazov o reálnom poskytnutí
pôžičky, nedostatok finančných prostriedkov žalobcu a nepreukázanie prevzatia peňažných prostriedkov
dlžníkom.

21. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe nepredložil dôkazy relevantné k primárnym dôvodom
popretia pohľadávky a zameriava sa prevažne na sekundárne dôvody. Tvrdenia žalobcu nie sú
podložené relevantnými právnymi predpismi ani ustálenou judikatúrou. K žalobe pripojil listinné dôkazy,
ktoré preukazujú, že pohľadávka bola predmetom exekučného konania pred súdnym exekútorom
JUDr. Róbertom Rychtarčíkom, iniciovaného žalobcom voči dlžníkovi a úpadcovi na základe notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu bola exekúcia voči úpadcovi
právoplatne zastavená. Exekučný súd konštatoval, že sa nezaoberá hmotnoprávnym základom
rozhodnutia, ale iba formálnymi a materiálnymi predpokladmi jeho vykonateľnosti. Notárska zápisnica
preukazuje, že záväzok dlžníka vznikol na základe zmluvy o pôžičke a úpadca k tomuto záväzku
pristúpil. V dohode o novácii záväzku a pristúpení k záväzku nie je vyjadrený úmysel nahrádzať jeden

záväzok za druhý. Dohoda medzi žalobcom a dlžníkom predĺžila pôvodnú dobu splatnosti pohľadávky z
pôžičky z 31.12.2018 na 31.12.2021. žalovaný poukázal na to, že exekučný súd (sp.zn. 57Ek/921/2022)
ods. 49 „preskúmaním notárskej zápisnice súd zistil, že záväzok povinného 1/ vznikol na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012, povinný druhom rade, k tomuto záväzku pristúpil ...“, „je potrebné
zdôrazniť, že v rámci právneho úkonu spísaného účastníkmi dňa 22.07.2020 označeného ako dohoda

o novácii záväzku a pristúpení k záväzku ...je množstvo právnych úkonov (, napríklad uznanie dlhu,
pristúpenie záväzku), ale určite z hľadiska obsahu a znenia nemožno hovoriť o žiadnej novácii, nakoľko
vôbec nej nie je vyjadrený úmysel nahrádzať 1 záväzok za druhý. Skôr podľa obsahu tejto dohody
indikuje prolongáciu lehoty splatnosti dlhu“. Žalovaný ďalej poukázal na rozdiely medzi exekučným
a incidenčným konaním. Exekučný súd neskúmal hmotnoprávny základ nároku, ale len formálne a

materiálne predpoklady vykonateľnosti. V incidenčnom konaní musí konkurzný veriteľ preukázať právny
dôvod vzniku a existenciu pohľadávky. Dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, nie na správcovi alebo
úpadcovi. Správca je povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu, ak je sporná. Žalobcom
predložené uznesenia exekučného súdu nepreukazujú právny dôvod vzniku ani existenciu popretej
pohľadávky.PoukázalnáslednenarozsudokveľkýmpísmenomKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.

25 CoKR/1/2020, ktorý potvrdil rozsudok, ktorý zamietol incidenčnú žalobu žalobcu o určenie popretej
pohľadávky z pôžičky. Rozsudok určuje, že veriteľ musí preukázať poskytnutie pôžičky dlžníkovi v rámci
incidenčného sporu.

22. Žalovaný tvrdil, že dôkazné bremeno preukázať reálne poskytnutie peňažného plnenia žalobcom v

prospech dlžníka a tým preukázať právny dôvod vzniku a existenciu prvotnej pohľadávky z titulu zmluvy
o pôžičke zaťažuje výlučne žalobcu. Napriek tomu, že notárska zápisnica predstavuje exekučný titul, nie
je dôkazom preukazujúcim právny dôvod vzniku a existenciu prvotnej pohľadávky. Notárska zápisnica
nepreukazuje, že žalobca reálne odovzdal a dlžník prijal peňažné prostriedky vo výške 500.000 Eur.
Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ako napríklad výpis z účtu, ktoré by preukazovali, že disponoval

týmito prostriedkami. Žalovaný považoval za irelevantné tvrdenie žalobcu, že uznaním dlhu sa vytvorila
právna domnienka existencie dlhu. Dôkazné bremeno preukázať existenciu dlhu spočíva na žalobcovi,
nie na správcovi alebo úpadcovi.

23. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku a existenciu prvotnej pohľadávky z

titulu zmluvy o pôžičke. Preto všetky právne úkony v dohode a notárskej zápisnici, ktoré odkazujú na túto
pohľadávku, sú podľa § 39 OZ neplatné a nemajú právne následky. Žalovaný odmietal tvrdenia žalobcu
o nemožnosti odporovania právnym úkonom úpadcu, pretože sa týkajú len sekundárnych dôvodov
popretia pohľadávky. Ak by žalobca dodatočne preukázal právny dôvod vzniku a existenciu prvotnejpohľadávky, právne úkony v dohode a notárskej zápisnici by mohli byť považované za platné. Uviedol,
že v popierajúcom prejave uplatnil odporovacie právo podľa § 57 v spojení s ustanovením § 62 ods.
6 ZKR. Nakoľko však žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku a existenciu prvotnej pohľadávky z

titulu zmluvy o pôžičke najmä z dôvodu efektívnosti uviedol, že nepovažuje za potrebné kvalifikovanie
sa vyjadriť k žalobcom prezentovanej argumentácii v tejto časti žaloby o určenie popretej pohľadávky.
Žalovaný tiež poprel pohľadávku aj čo do výšky úrokov z omeškania, pretože žalobca nepreukázal
právny dôvod vzniku ani existenciu dlžnej sumy istiny pohľadávky (500.000 Eur). K prihláške ani k
žalobe nebola priložená výzva so špecifikáciou úroku z omeškania. Žalovaný zotrval na dôvodoch

popretia pohľadávky uvedených v oznámení o popretí. Navrhol, aby Okresný súd Prešov žalobu o
určenie popretej pohľadávky zamietol.

24. Uznesením zo dňa 10.04.2024 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadrenieu žalovaného.

25. Vyjadrenie žalobcu (č. l. 74).

26. Žalobkyňa uviedla, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že pokiaľ ide o
nepredloženie dôkazu zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012, na ktorú nadväzuje dohoda o novácii
záväzku zo dňa 22.07.2020 a notárska zápisnica N310/2020 zo dňa 22.07.2020, na ktorú odkazujú ako
na právny dôvod prvotnej pohľadávky uviedla, že z obsahu žiadneho právneho úkonu najmä z obsahu

notárskej zápisnice nevyplýva, že by v tomto konkrétnom prípade bola zmluva o pôžičke uzatvorená v
písomnej forme. Uviedla, že dohoda o novácii záväzku zo dňa 22.07.2020 obsahuje (článok I) písomné
vyhlásenie žalobkyne ako veriteľa o tom, že poskytla A. D. E. bezúročnú pôžičku vo výške 500 000 Eur
a zároveň písomné potvrdenie tohto dlžníka, že mu žalobkyňa poskytla pôžičku v tejto výške. Nikde v
dohode sa neuvádza, že by pôvodná zmluva o pôžičke mala byť uzatvorená v písomnej forme. Teda

požiadavka žalovaného na predloženie písomnej zmluvy o pôžičke nemá racionálne opodstatnenie.
Uviedla, že ju uzatvorila v ústnej forme z dôvodu, že sa jednalo o osobu jej dlhoročne známu, s ktorou
mala aj rôzne obchodné aktivity, a tento vzťah bol založený na dôvere. Pokiaľ ide o petit žaloby uviedla,
že ide o formalistickú požiadavku, ktorá nemá oporu v zákone ani v rozhodovacej praxi súdov. Uviedla,
že 08.01.2024 prihlásila svoju pohľadávku voči úpadcovi Royal Brabest Capital, a.s. v konkurznom

konaní, ktorá je predmetom tohto konania a jej právny dôvod špecifikovaný v prihláške bol : dohoda o
novácii záväzku a pristúpenie k zmene záväzku zo dňa 22.07.2020, ktorou došlo k zmene pôvodného
záväzku na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012, ktorá bola uznaná úpadcom formou notárskej
zápisnice N310/2020, Nz 20313/2020, NCRIs 20720/2020 zo dňa 22.07.2020. Mala za to, že postačuje,
ak žalobný petit smeruje k určeniu, že pohľadávka je pravá čo do právneho dôvodu, pretože je evidentne

čo je týmto právnym dôvodom a súd ani nemôže priznať pohľadávku z iného právneho dôvodu, než bol
uplatnený v prihláške. Poukázala na rozhodnutie Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/23/2022 zo dňa
12.03.2024, č. k. 30Cbi/24/2022 so dňa 22.11.2023, 29Cbi/24/2022 zo dňa 29.02.2024. Žalovaná ďalej
uviedla, že ak by si súd aj osvojil názor žalovaného, že právny dôvod pohľadávky teda dohoda o novácii
a pristúpení k záväzku musí byť súčasťou výroku rozhodnutia nič mu nebráni, aby tento právny dôvod

do výroku uviedol.

27. Žalobkyňa uviedla, že právnym dôvodom pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu
v žiadnom rozsahu nie je pôvodná zmluva o pôžičke, pretože úpadca nebol zmluvnou stranou tejto
zmluvy a ani nepristúpil k záväzku z tejto zmluvy. To, že žalovaný v ďalšom texte operuje s nejakými

„prvotnými“ a „druhotnými“ právnymi dôvodmi pohľadávky, prípadne s „primárnymi“ a „sekundárnymi“
dôvodmi popretia uviedla, že nemá žiadnu oporu v zákone ani v jeho popieracom úkone.

28. Poukázala na to, že je základnou podmienkou toho ho, aby niekto mohol podať návrh na vyhlásenie
konkurzu to, aby mal pohľadávku voči úpadcovi. Uviedla, že bola jednou z navrhovateľov konkurzného

konania a konkurzný súd v uznesení zo dňa 03.02.2023 vyslovil, že bolo preukázané, že by bola
oprávnená podať sama návrh na vyhlásenie k konkurzu, pretože je veriteľom úpadcu, čo by nebolo
možné bez toho, aby preukázala existenciu pohľadávky voči úpadcovi.

29. Pokiaľ ide o listiny preukazujúce existenciu prvotnej pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke uviedla,

že právnym dôvodom prihlásenia pohľadávky je dohoda o novácii a pristúpení k záväzku zo dňa
22.07.2020 nie zmluva o pôžičke z roku 2012. Poukázala na to, že zmluva bola medzi pôvodnými
stranami uzatvorená len v ústnej forme čo však nemá vplyv na jej platnosť. Pokiaľ ide o preukazovanie
existenciepôžičkyuviedla,žepohľadávkabolapísomneuznanáatentofaktspôsobujezozákonaprenosdôkazného bremena, ktorý sa aplikuje v každom konaní podľa Civilného sporového poriadku vrátane
tohto konania. Uviedla, že ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka spája s uznaním dlhu vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania trval. Táto právna domnienka má ten procesný účinok, že

súd má za preukázané, že dlh v čase jeho uznania trval, a túto skutočnosť nie je potrebné preukazovať,
pretože nie je súčasťou dôkaznej povinnosti žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobkyni svedčí právna
domnienka existencie a trvania dlhu, dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného,
ktorý musí právnu domnienku vyvrátiť a preukázať, že dlh neexistuje. Žalovaný však doposiaľ nič také
nepreukázal. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 32Odo 1160/2003

zo dňa 26.08.2004, 29Odo1457/2005 zo dňa 30 05.08.2006, 32Cdo4465/2007 zo dňa 10.01.2008,
32Odo480/2006 zo dňa 22.11.2007 s tým, že tieto sú v celom rozsahu aplikovateľné.

30. Pokiaľ ide o preukázanie právneho dôvodu vzniku prvotnej pohľadávky uviedla, že údajný rozsah
dôkazného bremena v incidenčnom spore nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu. Uviedla, že
neexistuje žiaden dôvod, prečo by žalobkyňa mala preukazovať svoje majetkové pomery v roku 2012,

prípadne pôvod svojich peňazí, ktoré v tomto období poskytla pôvodnému dlžníkovi A. E. ako pôžičku.
Uviedla, že podniká od začiatku deväťdesiatych rokov v oblasti organizácie významných spoločenských
a kultúrnych podujatí a suma pôžičky plne zodpovedá jej dlhoročným príjmom z týchto činností. Uviedla,
že zmluva o pôžičke bola uzatvorená dávno pred vyhlásením konkurzu ešte v roku 2012 a pôžička
bola splatná ešte v roku 2018 a rovnako niekoľko rokov vyhláseniu konkurzu predchádza aj pristúpenie

úpadcu k záväzku. Uviedla, že v roku 2020 kedy sa spisovala dohoda o novácii a pristúpení k záväzku
neexistoval žiaden súvis s prebiehajúcim konkurzným konaním, ktoré sa začalo v decembri roku 2022.
Poukázala na to, že z verejne dostupných zdrojov je známy fakt, že úpadca počas obdobia od roku 2012
teda od poskytnutia pôžičky do roku 2020 zvýšil svoj majetok zo sumy 2 362 204 Eur na sumu 8 335 170
Eur. Uviedla, že spoločnosť financovala svoj rozvoj aj sčasti z jej pôžičiek, ktoré poskytovala jedinému

majiteľovi a konateľovi. Uviedla, že namieta rozlišovanie medzi údajnými primárnym a sekundárnym
dôvodmi popretia a namietala, že po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávky nie je možné dôvody
popretia rozširovať ani meniť. Uviedla, že v oznámení o popretí pohľadávok žalovaný neuvádzal žiadne
primárne a sekundárne dôvody popretia, pokiaľ ide o tvrdenie, že dohodou o zmene obsahu záväzku
došlo len k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky a nedošlo k skutočnej novácii, uviedla že dohoda o

novácii a pristúpení k záväzku zo dňa 22.07.2020 nepochybne je nováciou privatívnou a teda takou,
ktorou sa nahradil predchádzajúci záväzok v celom rozsahu záväzkom novým. Taktiež pokiaľ ide o
tvrdenie žalovaného, že notársku zápisnicu nemožno považovať za materiálne vykonateľný exekučný
titul žalobkyňa poukázala na to, že exekučný súd v bode 49 odôvodnenia uznesenia č. k. 57 Ek/921/2022
zo dňa 09.10.2023 sa vyjadroval k námietke povinných, že notárska zápisnica nie je materiálne

vykonateľným exekučným titulom, pretože v ňom nie je jasne vyjadrený právny dôvod záväzku, keďže
povinní mali pochybnosť, či právnym dôvodom záväzku je dohoda o novácii alebo zmluva o pôžičke,
exekučný súd vyslovil názor, že je to jedno, pretože sa nejednalo o zásadnú zmenu obsahu záväzku,
ale najmä o prolongáciu jeho splatnosti pre toto konanie má význam v tom, že nie je naplnený dôvod
uvedený v oznámení o popretí pohľadávky zo strany žalovaného, že notárska zápisnica nie je materiálne

vykonateľným exekučným titulom, pretože evidentne ani exekučný súd takýto argument neuznal za
dôvodný.

31. Pokiaľ ide o odlišnosť exekučného a incidenčného konania žalobkyňa uviedla, že tvrdenie
žalovaného, že dôkazné bremeno preukázať právny dôvod a existenciu pohľadávky prihlásenej do

konkurzu spočíva na konkurznom veriteľovi je, samozrejme, pravdivé, ale v tom prípade žalobkyňa
právny dôvod pohľadávky preukázala a to dohodou o novácii a pristúpení k záväzku zo dňa 20.07.2020,
v ktorej úpadca svoj dlh uznal, tým splnila svoju povinnosť preukázať existenciu pohľadávky. Naopak je
súčasťou dôkaznej povinnosti žalovaného preukázať, že právny dôvod pohľadávky neexistuje. Uviedla,
že správca nemôže poprieť pohľadávku len z dôvodu vecného nesúhlasu. Žalobkyňa poukázala na to,

že v citovanom rozhodnutí Krajského súdu Banskej Bystrici č. k. 25 CoKR/1/2020 sa v žiadnom prípade
nerieši identická situácia. Pokiaľ ide o argument žalovaného uvedený v bode 13. svojho vyjadrenia kde
vyvodzuje záver, že napriek tomu, že notárska zápisnica predstavuje exekučný titul na podklade, ktorého
bola vedená exekúcia voči úpadcovi ako povinnému nie je dôkazom, ktorý by preukazoval právny dôvod
vzniku a existenciu prvotnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi z titulu zmluvy o pôžičky a rovnako, že

nepreukazuje, že žalobkyňa odovzdala reálne dlžníkovi peniaze, poukázala žalobkyňa na to, že sa jedná
len o predchádzajúce zopakovanie argumentácie. Poukázala na to, že notárska zápisnica obsahuje
písomné potvrdenie pôvodného dlžníka o tom, že mu žalobkyňa poskytla pôžičku v sume 500.000 Eur,ktorých prevzatie v tejto zápisnici potvrdil. Uviedla, že týmto je preukázaná existencia pôžičky v celom
rozsahu a je súčasťou dôkaznej povinnosti žalovaného, aby preukázal opak.

32. Uviedla, že trvá na tom, že dohoda o novácii a pristúpení k záväzku je platný právny úkon, pri ktorom
žalovaný nepreukázal žiadny dôvod jeho údajnej neplatnosti a neboli splnené zákonné podmienky, pre
ktoré by bolo možné uplatniť voči právnemu úkonu odporovateľnosť. Pokiaľ ide o popretie príslušenstva
pohľadávky uviedla, že zo strany žalovaného ide o procesne neprípustné rozširovanie dôvodov popretia
pohľadávky po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Uviedla, že ide o argumentáciu odporujúcu §

46 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého medzi účinky vyhlásenia konkurzu
patrí to, že neplatné záväzky sa stávajú splatnými. Úroky z omeškania boli dojednané vo výške 8
% ročne od momentu vzniku omeškania, pričom len ich splatnosť bola podmienená predložením ich
špecifikácie. Táto zmluvne dohodnutá splatnosť stratila dňom vyhlásenia konkurzu právnu relevanciu,
pretože pohľadávka (dovtedy neplatná pre nedoručenie písomnej špecifikácie aktuálnej sumy úrokov
z omeškania) sa vyhlásením konkurzu stala splatnou zo zákona. Úroky z omeškania boli vypočítané

odo dňa, keď sa úpadca dostal do omeškania, do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, čo jej dňom,
ktorý ex lege nahrádza pôvodne dojednanú splatnosť. Pokiaľ ide o zostávajúce tri dôvody popretia
pohľadávky, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení nespomenul a t.j., že došlo k porušeniu § 4 ods. 2
zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorého platí výslovný zákaz platieb v
hotovosti v hodnote prevyšujúcej 15 000 Eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi poukázala na

ustanovenie § 5 tohto zákona s tým, že to či bola platba odovzdaná v hotovosti nemá žiaden vplyv na
platnosťzmluvyopôžičke.Uviedla,žežalovanýsaktomutodôvodupopretianevyjadrilzdôvodu,žesám
dospel k záveru, že tento dôvod odporuje zákonu a neobstojí ani z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti
konania. Vo vzťahu k argumentu, že k uznaniu dlhu došlo ešte pred plnením podľa zmluvy o pôžičke,
čo je podľa jeho názoru neplatné, žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa k tomuto rovnako nevyjadril z

dôvodu, že sa jedná od počiatku nezmyselnú a právne irelevantnú argumentáciu. Pokiaľ ide o argument,
že pristúpením k záväzku dlžník navýšil svoje existujúce peňažné záväzky a jedná sa z toho dôvodu o
odporovateľné právne úkony podľa § 57 ods. 1 ZKR, žalobkyňa uviedla, že žalovaný nešpecifikoval o
aký odporovateľný právny úkon by sa malo vôbec jednať a ani sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
tým, že sa nemôže jednať o zvýhodňujúci právny úkon, pretože tento nebol urobený počas jedného roka

pred začatím konkurzného konania , ale dva a pol roka pred ním. Uviedla, že je evidentné, že správca
konkurznej podstaty účelovo pozbieral všetky možné dôvody, aby mohol poprieť pohľadávku žalobkyne,
pričom následne niektoré sám z týchto dôvodov prehodnotil a nimi ďalej už neoperoval, navrhla žalobe
vyhovieť v celom rozsahu.

33. Uznesením zo dňa 25.04.2024 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne.

34. Vyjadrenie žalovaného (č. l. 103)

35. Žalovaný sa vyjadril a uviedol, že správca poprel predmetnú pohľadávku aj preto, že žalobkyňou

tvrdený právny dôvod jej vzniku dohoda o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.07.2020
považoval za neplatný od počiatku a poukázal na to, že dohoda nie je platná, nakoľko v nej absentuje
vôľa spôsobiť zánik pôvodného záväzku t.j. záväzku zo zmluvy o pôžičke a nahradiť ho novým
záväzkom. Uviedol, že pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne na prezentovaný výklad § 516 Občianskeho
zákonníkatentooznačilzanesprávnyapoukázalnato,žeObčianskyzákonníkrozlišujemedziinštitútom

o kumulatívnej novácie záväzku (§ 516 Občianskeho zákonníka) a inštitútom privátnej novácie (§ 570
Občianskeho zákonníka) s poukazom na to, že pri kumulatívnej novácii dochádza k zániku záväzku len
vtedy, ak to z dohody nepochybne vyplýva. Zmenu obsahu záväzku dohodou strán je potrebné odlišovať
od privátnej novácie ako aj od urovnania, pri ktorých zaniká pôvodný záväzok a jej nahradený novým
záväzkom. Uviedol, že pri kumulatívnej novácii sa síce obsah pôvodného záväzku mení, k pôvodným

právnym skutočnostiam môže byť pridaná ďalšia právna skutočnosť, ktorou účastníci záväzkového
vzťahu dohodou zmenia svoje práva a povinnosti, ale pôvodný záväzok nezaniká.

36. Poukázal na to, že články II. a IV. dohody sú zrejme prejavy vôle účastníkov dohody, ktorými predĺžili
splatnosť záväzku A. E., zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 a ktorými sa dohodli na povinnosti

dlžníka platiť v prípade omeškania úroky. Žiadne ustanovenie dohody, ale nie je možné interpretovať tak,
že by mal pôvodný záväzok zaniknúť, ak teda nový záväzok nevznikol mohol úpadca na základe dohody
pristúpiťlenkpôvodnémuzáväzku,atojezozmluvyopôžičkezodňa15.11.2012.Pokiaľtedažalobkyňa
v replike opakovane tvrdí, že do konkurzu si prihlásila pohľadávku z dohody nie zo zmluvy o pôžičkeuviedol, že považuje popretie pohľadávky žalobkyne z dôvodu, že dohoda je neplatná za dôvodné.
Pokiaľ ide o poskytnutie finančných prostriedkov a argumentáciu žalobkyne, že vzhľadom na uznanie
dlhu pohľadávky platí o jej existencii vyvrátiteľná domnienka, žalovaný uviedol, že nespochybňuje,

že uznanie dlhu vo všeobecnosti spôsobuje vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v
čase uznania trval, a preto veriteľ nemusí v súdnom konaní dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v
dobe, keď k uznaniu došlo . Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, aby to preukázal.
Podľa názoru žalovaného však je rovnako nespochybniteľné aj to, že pre dokazovanie skutočnosti,
ktorá je spôsobilá uvedenú domnienku vyvrátiť (t.j. pre dokazovanie opaku) platia všeobecne pravidlá

o dokazovaní stanovené zákonom a dotvorené rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
Poukázal na to, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti. Podstata negatívnej dôkaznej teórie je totiž založená na tom, že preukazovanie
negatívnej skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V okolnosti tohto prípadu, poukázal na to, že
je pre vymedzenie okruhu skutočnosti, ktoré majú byť predmetom dokazovania, rozhodujúca hypotéza
právnej normy vyjadrená v § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zmluvou o pôžičke prenecháva

veriteľ dlžníkovi určité veci podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. To znamená, že na vyvrátenie domnienky založenej uznaním
dlhu zo zmluvy o pôžičke, je žalovaný povinný tvrdiť a preukázať, že žalovaná A. D. E. hotovostné
peňažné prostriedky neodovzdala vzhľadom na to, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté v
hotovosti, je jediným možným priamym dôkazom svedectvo žalobkyne a svedectvo A. D. E.. Žalobkyňa

opakovane tvrdí, že peňažné prostriedky odovzdala a naopak A. D. E. tvrdí opak, z uvedeného dôvodu
je možné predpokladať, že uvedené osoby zotrvajú na svojich tvrdeniach aj počas ich výsluchov a teda,
skutočnosť, či peniaze reálne poskytnuté boli, zostane naďalej sporná čo žalovaného privedie do stavu
dôkaznej núdze a preto podľa názoru žalovaného je namieste uvažovať o prenose dôkazného bremena
späť na žalobkyňu. Ďalej poukázal na to, že je potrebné uvažovať aj nad vykonaním nepriamych

dôkazov a teda s tým, že nevyhnutným predpokladom toho, aby žalobkyňa mohla odovzdať A. D.
E. tri milióny Eur v hotovosti, takéto peniaze by musela mať v danom čase k dispozícii. Za účelom
preukázania opaku t.j. skutočnosti, že prostriedkami v takejto výške nedisponovala, žalovaný navrhol
vykonanie dokazovania daňovými priznaniami žalobkyne k dani z príjmu za obdobie od roku 1996
kedy začala vykonávať podnikateľskú činnosť až po rok 2013, kedy malo dôjsť k poskytnutiu peňazí A.

D. E., nakoľko žalovaný z objektívnych príčin nevie takýto dôkaz predložiť sám navrhol dôkazy, aby
súd od príslušného daňového úradu vyžiadal tieto daňové priznania. Okrem toho navrhol dokazovanie
výsluchom žalobkyne a výsluchom A. D. E. a pripojenie spisov vedených Okresným súdom Spišská
Nová Ves pod sp.zn. 9C/28/2023 a 11C/29/2023. Pokiaľ ide o odporovateľný žalovaný uviedol, že
zotrváva na tvrdení odvolaného správcu, že dohoda o novácii a pristúpení k záväzku je ukracujúcim

právnym úkonom podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a za úkon účelom preukázania
úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť žalobkyne o tomto úmysle navrhol vykonať výsluch
žalobkyne.

37. Súd následne nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to:

uznesením o začatí konkurzného konania zverejneného v Obchodnom vestníku č. 249/2022 č. l. 6,
návrhom veriteľa na pristúpenie do konkurzného konania č. l. 7 až 8, uznesenie Okresného súdu
Prešov č. k. 2K/31/2022-84 z č. l. 9 až 10, uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 236/2023 č. l. 11, prihláškou pohľadávky žalobkyne č. l. 12 až 14,
upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa 18.12.2023 č. l. 15, notárskou zápisnicou č. N 310/2020, Nz

20313/2020 č. l. 16 až 18, dohodou o novácii záväzku zo dňa 22.07.2020 č. l. 19 až 21, upovedomením
o začatí exekúcie č. l. 22 až 23, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 57Ek/921/2022 č. l. 24
až 34, unesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 57Ek/921/2022 zo dňa 03.04.2023 č. l. 35 až 40,
oznámením o popretí pohľadávok veriteľa zo dňa 27.02.2024 č. l. 41 až 43, uznesením Okresného súdu
PrešovoodvolanípôvodnéhosprávcukonkurznejpodstatyúpadcuzverejnenomvObchodnomvestníku

č. 75/2024 č. l. 80, zápisnicou zo schôdze veriteľov úpadcu z č. l. 81 až 84 a rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. 9C/29/2023-338 č. l. 132 až 140.

38. Súd spor právne posúdil nasledovne:
39. Podľa § 32 ods. 3 písmeno a/ ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej

lehoty na prihlasovanie pohľadávok.40. Podľa § 32 ods.4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj
opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy
najviac o 30 dní.

41. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

42. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

43. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky
zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

44. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

45. Podľa § 37 ods. 1 Občiansky zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

46.Podľa§47ods.1,zákonač.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti(Notárskyporiadok)vznení
neskorších predpisov, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania
notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné

číslo,akjepridelené,atrvalébydliskoúčastníka,akjenímfyzickáosoba,anázovaleboobchodnémeno,
identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich
zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú
spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä
druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom,

ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o
tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a
ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku
zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj
podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

47. Podľa § 45 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Exekučným titulom
na účely tohto zákona je aj c) notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

48. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

49. Podľa § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, učastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok
zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom

požadované náležitosti.

50. Podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku

uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

51. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.52. Incidenčné konanie (konanie o určenie popretej pohľadávky) je osobitným druhom sporového
konania, v ktorom sa postup súdu spravuje jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

Zároveň sa však incidenčné konanie vyznačuje určitými špecifikami, ktoré vyplývajú z jednotlivých
ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa
pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Účelom incidenčného konania je v
podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze

tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju
pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny
vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku
z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave.
Uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia
pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú (k

tomu viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017).

53. Reflektujúc uvedené súd následne pristúpil k skúmaniu dôvodov, pre ktoré žalovaný ako správca
konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku žalobkyne prihlásenú v konkurze vyhlásenom na
majetok úpadcu, a to v rozsahu dôvodov správcom konkurznej podstaty - žalovaným uvedených v

popieracom prejave.

54. Hlavnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu (§ 181 ods. 2 CSP) tak bola otázka
preukázania existencie právneho dôvodu pohľadávky, výšky, vymáhateľnosti a poradia.

55. Podľa výpisu z obchodného vestníka č. 249/2022 zo dňa 29.12.2022 Okresný súd Prešov vo veci
vedenej pod sp.zn. 2 k/31/2000 1022 uznesením zo dňa 22.12.2022 rozhodol tak, že začal konkurzné
konanie voči dlžníkovi Royal Brabest Capital, a.s..

56. Podľa výpisu z obchodného vestníka č. 236/2023 s dátumom vydania 12.12.2023 (č. l. 11) Okresný

súd Prešov vo veci vedenej pod sp.zn. 2 k/3 21/2022 vydalo rozhodnutie, ktorým vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka Royal Brabest Capital, a.s..

57. Podľa prihlášky pohľadávky žalobkyne, táto prostredníctvom svojho právneho zástupcu prihlásila
do konkurzného konania pohľadávku odôvodnenú právnym dôvodom - dohoda o novácii záväzku a

pristúpení k záväzku zo dňa 22.07.2020, ktorou došlo k zmene pôvodného záväzku na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.11.2012. Záväzok bol uznaný dlžníkom formou notárskej zápisnice N 310/2020, NZ
20313/2020, NCRIs 20720/2020 zo dňa 22.07.2020 a príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z úrokov
z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.01.2022 do 12.12.2023 s poznámkou, že vo veci vymáhania
pohľadávkybolovedenéexekučnékonanienaOkresnomsúdeBanskáBystricapodč.k.57Ek/921/2022

na exekútorskom úrade JUDr. Róberta Rychtarčíka pod č. k.145 EX354/22 .

58. Správca v oznámení o popretí pohľadávky uviedol, že poprel pohľadávku pod poradovým č. 49
aj pod poradovým č. 48 (je predmetom iného konania) v celom rozsahu, čo zahŕňalo právny dôvod,
výšku istiny, úrokov z omeškania a celkovú sumu 577.808 Eur. Uviedol, že veriteľ nepreukázal právny

dôvod vzniku pohľadávok, pretože k prihláškam neboli priložené žiadne dôkazy o skutočnom poskytnutí
pôžičky. Podľa Občianskeho zákonníka predstavuje zmluva o pôžičke reálny kontrakt, čo znamená, že
na vznik právneho vzťahu je potrebné nielen uzatvorenie zmluvy, ale aj skutočné poskytnutie plnenia.
Veriteľ, A. B., nepredložila dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že naozaj poskytla pôžičku dlžníkovi, A. D.
E., ani dôkazy o tom, že mala k dispozícii finančné prostriedky vo výške až 3.000.000 Eur. Okrem

toho, podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje platby v hotovosti nad 15.000 Eur
medzi fyzickými osobami, by platba v hotovosti vo výške 2.500.000 Eur a 500.000 Eur bola v rozpore
so zákonom. K prihláškam pohľadávok neboli priložené žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali, že
dlžník reálne prevzal peňažné prostriedky od veriteľa.

58.1 Keďže veriteľ nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok, správca považoval všetky ďalšie
právne úkony týkajúce sa týchto pohľadávok, ako sú dohody o novácii a notárske zápisnice uzatvorené
v roku 2020, za absolútne neplatné podľa § 39 OZ, čím nespôsobujú žiadne právne následky.58.2 Správca uviedol, že neplatnosť právnych úkonov obsiahnutých v priložených listinách nastala
priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na základe priložených dohôd dotknuté subjekty (veriteľ,
dlžník a/alebo úpadca): nemohli platne pristúpiť k novácii záväzku a dojednať nový čas splnenia záväzku

(pohľadávok) v zmysle čl. II. dohôd, pri oboch pohľadávkach na deň 31.12.2021; nemohlo dôjsť k
platnému uznaniu dlhu (pohľadávok) zo strany dlžníka podľa § 558 OZ, nakoľko nemožno uznať nárok,
ktorý nikdy nevznikol, a ako taký neexistoval v čase jeho uznania (tj. neexistujúci, domnelý nárok) v
zmysle čl. III. dohôd; nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu úroku z omeškania vo výške 8 % ročne
pre prípad omeškania s úhradou záväzku (pohľadávok) v zmysle čl. IV. dohôd; úpadca nemohol platne

pristúpiť k neexistujúcemu záväzku (pohľadávkam) a stať sa tak popri dlžníkovi solidárne zaviazaným
povinným subjektom voči veriteľovi podľa § 533 OZ v zmysle čl. IV. dohôd.

58.3 V súvislosti s uzatvorenými notárskymi zápisnicami nemohlo dôjsť k platnému vyjadreniu súhlasu
úpadcu ako pristupujúceho dlžníka vo vzťahu k pohľadávkam s vykonateľnosťou notárskych zápisníc,
ani k platnému vyjadreniu súhlasu úpadcu s exekúciou na vymoženie pohľadávok na základe dotknutých

notárskych zápisníc. Nemožno totiž platne súhlasiť s vykonateľnosťou ani s exekúciou pri neexistujúcom
(domnelom) nároku (Pohľadávkach), ktorý z titulu pôžičky veriteľovi reálne nikdy nevznikol, resp. jeho
existencia veriteľom nebola preukázaná. Správca v tejto súvislosti poukázal na potvrdzujúce uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE/214/2012, zo dňa 29.01.2013, v ktorom odvolací súd
okrem iného konštatoval, že „Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici

s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym
úkonomataktospísanánotárskazápisnicaniejemateriálnevykonateľnýmexekučnýmtitulomzdôvodu,
že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.“. Je zrejmé, že
nemožno uznať neexistujúci dlh, jednalo by sa od počiatku o neplatný právny úkon. Notárske zápisnice

nemožno považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorých by bolo možné
oprávnene viesť exekúciu na vymoženie pohľadávok.

58.4 Vo vzťahu k právnemu úkonu úpadcu ako pristupujúceho dlžníka (t.j. pristúpenie úpadcu k
záväzkuzodpovedajúcemuPohľadávkam)zachytenémuvčl.V.dohôd,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasť

notárskych zápisníc, správca osobitne uvádzal, že základným predpokladom pri pristúpení k záväzku
podľa § 533 OZ je existencia samotného záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným
dlžníkom. S ohľadom na vyššie uvedené pristúpenie úpadcu k záväzku dlžníka na základe uzatvorených
dohôd, ktorý zodpovedá neexistujúcemu (resp. nepreukázanému) nároku veriteľa (pohľadávkam) z titulu
údajného poskytnutia pôžičiek dlžníkovi, z čoho si veriteľ odvodzuje nárok na prihlásenie pohľadávok

do konkurzu úpadcu, predstavuje pre počiatočnú nemožnosť plnenia absolútne neplatný právny úkon
úpadcu, na ktorý pre absenciu akýchkoľvek právnych účinkov nemožno účinne prihliadať. Veriteľ tak
nemá žiaden nárok domáhať sa zaplatenia pohľadávok v konkurze úpadcu; ide od počiatku o nedôvodný
nárok veriteľa.

58.5 Správca uviedol, že popiera pohľadávky veriteľa podľa § 62 ods. 6 ZKR, aj keby veriteľ dodatočne
preukázal právny dôvod ich vzniku. V roku 2020 boli uzatvorené dohody o novácii a pristúpení k
záväzku vo výške 3.000.000 Eur (2.500.000 Eur a 500.000 Eur), vykonané počas úpadku úpadcu.
Reštrukturalizačný posudok č. 03/2023 potvrdzuje, že úpadca bol v stave platobnej neschopnosti a
účtovného predĺženia, pričom majetok nestačil na pokrytie záväzkov.

58.6 Správca považoval právne úkony (dohody, notárske zápisnice) za odporovateľné podľa § 57
a nasl. ZKR, keďže zvýhodnili veriteľa na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov. Pristúpenie k
záväzku vo výške 3.000.000 Eur zhoršilo situáciu úpadcu, čo znížilo uspokojenie ostatných veriteľov z
výťažku speňaženia majetku. Správca trval na tom, že pohľadávky veriteľa boli nadobudnuté na základe

odporovateľných právnych úkonov úpadcu, čím sa odvoláva na ustanovenie § 62 ods. 6 ZKR.

58.7 Správca uvádzal, že k pohľadávke zapísanej pod por. č. 49 veriteľ nepripojil žiadnu zmluvu o
pôžičke, vrátane zmluvy zo dňa 15.11.2012, ktorá bola v prihláške uvedená ako právny dôvod vzniku
pohľadávky (istina vo výške 500.000 Eur). Takáto zmluva nebola pripojená ani k notárskej zápisnici N

310/2020 zo dňa 22.07.2020, ani k dohode o novácii a pristúpení k záväzku zo dňa 22.07.2020, napriek
tomu, že tieto dokumenty na pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 odkazovali.58.8 Správca ďalej uvádzal, že pohľadávku veriteľa vo výške 500.000 Eur z titulu zmluvy o pôžičke
zo dňa 15.11.2012 nebolo možné identifikovať ani stotožniť s pohľadávkou prihlásenou do konkurzu.
Vzhľadom na absenciu dôkazov o tejto pohľadávke úpadca nemohol platne pristúpiť k neexistujúcemu

záväzku, a preto veriteľ nemohol oprávnene prihlásiť túto pohľadávku do konkurzu, vrátane jej
príslušenstva (úrok z omeškania vo výške 77.808 Eur).

58.9 Správca tiež zdôrazňoval, že veriteľ podľa § 29 ods. 6, prvá veta ZKR nepredložil listiny, ktoré by
preukázali oprávnenosť prihlásených pohľadávok, ani dôkazy umožňujúce preskúmať ich právny dôvod.

Na základe toho správca konštatoval, že veriteľ nepreukázal oprávnenosť ani dôvodnosť prihlásenia
pohľadávok do konkurzu úpadcu. Na základe uvedených skutočností správca uvádzal, že pohľadávky
veriteľabolipopretévcelomprihlásenomrozsahu,atozdôvodunepreukázaniaichexistencie,právneho
dôvodu, výšky istiny, úrokov z omeškania a celkovej prihlásenej sumy.

59. Podľa notárskej zápisnice č. N 310/2020, NZ 203132 020, NCRI s 20720/2020 (č.l. 16) zo dňa

22.07.2020 spísanej na notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi JUDr. Ľubomírom Ondovom notárom
účastníci právneho úkonu A. D. E. ako dlžník - povinná osoba, spoločnosť Royal Brabec Capital a.s. ako
pristupujúci dlžník a povinná osoba a A. B. žalobkyňa ako veriteľ a oprávnená osoba, urobili vyhlásenie
o novácii záväzku a vyhlásenie osôb povinných o uznaní dlhu podľa ustanovení § 558 Občianskeho
zákonníka v súlade s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou podľa § 45 ods. 2 zákona č. 233/95 Z.z.

v platnom znení s tým, že dlžník povinná osoba to D. E. vyhlásil, že dňa 15.11.2012 uzavrel s veriteľom
a to osobou oprávnenou žalobkyňou v tomto konaní zmluvu o pôžičke na základe, ktorej veriteľ ako
osoba oprávnená poskytol dlžníkovi ako osobe povinnej bezúročnú pôžičku vo výške 500 000 Eur, s
tým, že povinná osoba sa túto zaviazala veriteľovi osobe oprávnenej vrátiť v lehote do 31.12.2018 na
účet veriteľa respektíve v hotovosti do rúk veriteľa.

59.1 Ďalej ako povinná osoba A. D. E. vyhlásil, že prevzal od veriteľa teda žalobkyne v tomto konaní
peňažné prostriedky vo výške 500 000 Eur ako bezúročnú pôžičku, súčasne oprávnená A. B. vyhlásila,
že uzavrela s dlžníkom zmluvu o pôžičke na základe, ktorej poskytla bezúročnú pôžičku vo výške 500
000 Eur ktorú bol dlžník povinný vrátiť do 31.12.2018. Zhodne tiež vyhlásili, že doposiaľ neuhradil ani

časť záväzku a celý zostatok záväzku je v celej výške istiny poskytnutej pôžičky vo výške 500 000 Eur.

59.2Vbode2notárskejzápisnicežalobkyňaadlžníkA.D.E.zhodnevyhlásili,ževdôsledkuskutočnosti,
že nedošlo k uhradeniu ani časti záväzku a dostal sa do omeškania uzatvorili dohodu o novácii záväzku
a pristúpení k záväzku na základe, ktorej dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi ako osobe oprávnenej z

titulu pôžičky peňazí celkovej výške 500 000 Eur, túto sumu v lehote do 31.12.2021. Taktiež sa dohodli,
že osoba povinná v prípade omeškania s plnením záväzku je povinná uhradiť aj úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne z dlžnej sumy, ako aj náklady spojené s vyhotovením notárskej zápisnice a to v lehote
do 31.07.2020. V zmysle notárskej zápisnice taktiež sa dohodli na úhrade záväzku na účet vedený v
banke a následne pristupujúci dlžník Royal Brabest Capital, a.s. vyhlásil že dňa 22.07.2020 v dohode

o novácii záväzku a pristúpení k záväzku pristúpil k záväzku dlžníka t.j. A. D. E. z titulu pôžičky peňazí
uvedenej v článku 1. notárskej zápisnice a vyhlásil, že v prípade, ak dlžník ako osoba povinná nesplní
svoje záväzky, splní ich za dlžníka, v lehote uvedenej v dohode o novácii záväzku a pristúpení k záväzku,
čím sa stali spoločne a nerozdielne zaviazanými spolu s dlžníkom. Dlžník súčasne vyhlásil, že uznáva
záväzok a, že ho zaplatí v plnej výške 500 000 Eur istiny v zmysle zmluvy o pôžičke uzavretej dňa

15.11.2012 a dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku uvedenej v článku 2 tejto notárskej
zápisnicevlehotedo31.12.2021,taktiežpristupujúcidlžník-úpadcavyhlásil,žedňa22.07.2020pristúpil
k záväzku dlžníka vyhlásil, že pristúpil k záväzku dlžníka a v prípade, ak povinná osoba nesplní svoje
záväzky splní za dlžníka.

59.3 V bode 4 notárskej zápisnice je uvedený právny záväzok vo výške istiny 500 000 Eur vyplývajúci z
poskytnutej pôžičky uvedenej v článku 1 tejto notárskej zápisnice dôsledku uznania záväzku uvedeného
v článku 3 notárskej zápisnice a dohôd tie o novácii záväzku a pristúpení k záväzku uvedenej v článku
2 opravujem v článku 2 tejto notárskej zápisnice v lehote do 31.12.2021. Súčasne bol špecifikovaný aj
právny záväzok čo sa týka úroku z omeškania ako aj uvedie iné vyššie, a špecifikácia oprávnenej osoby,

ďalej bola uvedená povinných - A. D. E. a spoločnosť Royal Brabest Capital, a.s.. Špecifikovaný bol
právny dôvod, čo je predmet plnenia ako aj čas plnenia v článku VI vyhlásili, že povinný aj pristupujúci
dlžník výslovne súhlasia s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a vyjadrili výslovný súhlas s exekúciounazákladetejtonotárskejzápisnice. SúčasnevčlánkuVII.vyhlásili,žeichvôľapritomtoprávnomúkone
bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná a neuskutočnili ho za nápadne nevýhodných podmienok.

60. Podľa dohody o novácii zo dňa 22.07.2020 uzavretej medzi žalobkyňou a A. D. E. ako dlžníkom
a pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou Royal Brabest Capital, a.s., v zmysle článku I, túto dohodu
uzavreli s možnosťou využitia dispozitívnych ustanovení právnych predpisov čo najlepšie a najúplnejšie
upraviť vzťahy týkajúce sa neuhradených záväzkov A. D. E. vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa
15.11.2012 uzavretej so žalobkyňou a uzavretia dohody o novej lehote splatnosti poskytnutej pôžičky.

Súčasne bolo uvedené, že žalobkyňa poskytla bezúročnú pôžičku vo výške 500 000 Eur a dlžník sa
zaviazal veriteľovi vrátiť pôžičku do 31.12.2018. Podľa článku II. zmluvné strany zhodne vyhlásili, že
sa dohodli na tom, že A. D. E. uhradí záväzok 500 000 Eur najneskôr do 31.12.2021, v zmysle článku
IV. tejto dohody je vyhlásenie dlh dlžníka o uznaní dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa
článku V. touto dohodou pristúpil k záväzku ako ďalší dlžník spoločnosť Royal Brabest Capital, a.s.,
ktorá prehlásila, že uznáva túto sumu ako svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a nemá žiadne námietky

voči záväzku ani žiadne iné uplatniteľné proti nároky voči veriteľovi. Súčasne bolo uvedené, že táto
spoločnosť sa stáva ďalším dlžníkom z predmetného záväzku.

61. Podľa z uznesenia č. k. 57 Ek 921/2022 Okresný súd v Banskej Bystrici vydaným dňa 09.10.2023,
zamietolsťažnosťpovinnéhoprvomradet.j.A.D.E.protiuzneseniuvydanéhoOkresnýmsúdomBanská

Bystrica dňa 03.04.2023 taktiež zamietol sťažnosť povinného 2/ teda spoločnosti Royal Brabest Capital,
a.s. a nepriznal im nárok na náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom, ktorý návrhy povinných zamietol a išlo o návrhy na zastavenie exekúcie zo dňa 02.05.2022,
že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu. S poukazom na to, že neexistoval
exekučný titul v čase začatia exekúcie a to z toho dôvodu, že veriteľ reálne nepoukázal v prospech z

povinných peňažné prostriedky. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia o sťažnosti povinných uviedol,
že a predložená notárska zápisnica č. N 310/2020, NZ 20313/2020, NCRls 20720/2020 spísaná na
notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova dňa 22.07.2020 je riadnym a spôsobilým exekučným titulom a
to tak z hľadiska splnenia predpokladov po stránke materiálnej ako aj formálnej vykonateľnosti, ktorá má
reálny základ v hmotnom práve (nezistený rozpor s hmotným právom) na podklade, ktorého je možné

viesť exekúciu.
62. Žalovaný poprel pohľadávku z toho dôvodu, že tvrdil, že záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa
15.11.2012 neexistuje z dôvodu, že pôžička mu žalovanou nebola nikdy reálne poskytnutá. V konaní
je nesporné, že A. D. E. a Royal Brabest Capital, a.s., ako dlžník a spoludlžník uznali záväzok voči
žalobkyni ako veriteľke vo výške 500 000 Eur vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012

vo forme notárskej zápisnice. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná písomná forma.
Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a k jej uzatvoreniu je nevyhnutné odovzdanie predmetu pôžičky
zo strany veriteľa dlžníkovi. Úpadca a pôvodný dlžník A. D. E. začali popierať poskytnutie pôžičky od
žalobkyňa až po začatí exekučného konania v marci 2022.

63. Pri posúdení novácie v danom spore bolo potrebné prihliadnuť na ďalší obsah textu uznania dlhu,
ktorýopisomnaznačil,oaký(ačivôbec)druhnovácievdanomprípadešlo.Zďalšiehotextutotižvyplýva,
že pôvodný dlh zo zmluvy o pôžičke bol na základe dohody o novácii zmenený ohľadom podmienok
jeho splatenia i dodatočného zabezpečenia jeho vymožiteľnosti. Berúc v úvahu skutočnosť, že právne
úkony sa posudzujú podľa ich obsahu a nie podľa názvu, či označenia, bola v texte okrem uznania dlhu

opísanádohodaozmenevobsahuzáväzku(kumulatívnanováciapodľa§516Občianskehozákonníka).

64. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút, pričom ide o jeden z osobitných zabezpečovacích
prostriedkov, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinnosti zo záväzkov a
dochádza ním k predlženiu zákonnej premlčacej doby. Uznanie dlhu plní preventívnu a zabezpečovaciu

funkciu. Preventívna funkcia sa prejavuje tým, že uznanie dlhu dlžníka núti splniť si svoju povinnosť
voči veriteľovi. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku o existencii dlhu v dobe uznania.

65. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi, ktorým dlžník dáva

najavo, že dlh uznáva. Pre platnosť uznania dlhu sa vyžaduje písomná forma. Z hľadiska obsahových
náležitostí uznanie dlhu musí obsahovať: označenie oprávnenej osoby t.j. veriteľa a povinnej osoby t.j.
dlžníka, sľub zaplatiť dlh a označenie dlhu čo do dôvodu a výšky.66. K platnosti právneho úkonu (uznania dlhu) okrem písomnej formy a všeobecných náležitosti
predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod
jeho vzniku a výšku, v akej dlh uznáva (rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.

4Cdo/116/2009 zo dňa 27.10.2010).

67. Súd poukazuje na to, že A. D. E. uznal záväzok voči žalovanej vo výške 500 000 Eur vyplývajúci
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 vo forme notárskej zápisnice, ktorá obsahuje aj súhlas dlžníka
a úpadcu s jej vykonateľnosťou. Aby bola notárska zápisnica vykonateľná musí spĺňať formálne a

materiálne predpoklady, splnenie ktorých posudzuje exekučný súd v exekučnom konaní, a tieto
predpoklady aj konštatoval, že dané sú.

68. Súd poukazuje, že základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej
domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka,
nie je predmetom procesného dokazovania, a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného

záväzku vyvrátená, súd musí mať podľa § 192 CSP skutočnosť za preukázanú, a uvedené platí aj pre
incidenčné konanie. V konaní môžu nastať dve možné situácie - buď platí skutočnosť, ktorej svedčí
vyvrátiteľná domnienka, za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol
vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako
ju uvádza domnienka).

69. Žalovaný v tomto konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil skutočnosť, že od žalovanej
peňažné prostriedky vo výške 500 000 Eur ku dňu 15.11.2012 prevzal a teda že došlo medzi ním a
žalovanou k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke.

70. Žalovaný síce navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom A. D. E. a daňovými
priznaniami žalobkyne k dani z príjmu avšak súd návrh následne zobral späť (č. l. 124).

71. Pokiaľ ide o popretie úrokov z omeškania súd poukazuje na to, že tieto boli riadne v prihláške
špecifikované a boli uplatnené vo výške 8% ročne, pričom žalobkyňa špecifikovala, že tieto sú uplatnené

od 01.01.2022 do 12.12.2023 čo v zmysle úrokovej kalkulačky predstavuje sumu 77 808 Eur.

72. Účelom incidenčného konania bolo posúdenie, či popierací prejav a žalovaného obstojí, teda či
dôvody uvedené v popieracom prejave žalovaného vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená, súd poukazuje na to, že úpadca žalobkyni ako veliteľ vyhlásil, že v prípade

nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke vo výške 500 000 Eur zo dňa 15.11.2012 a
dohodyonováciizáväzkuapristúpeníkzáväzkuakdlžníkt.j.A.D.E.splnísvojezáväzkysplnízadlžníka
a, keďže nebolo preukázané, že by dlžník A. D. E. prípadne úpadca ako pristupujúci dlžník splnili svoj
záväzok, prípadne, že by domnienka bola vyvrátená dôkazom opaku, dôvody uvedené v popieracom
prejave neobstoja a súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

73. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

76. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov
na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.