Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cpr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123294791
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123294791.5

Uznesenie

18Cpr/1/2023

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/XXX, XXX XX E.
proti žalovanému: HIGH TATRAS TOWER s.r.o. v konkurze, Sobotské námestie 1733/12, Poprad,
zast. správcom konkurznej podstaty I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom

kancelárie pre Prešovský kraj Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265, o zaplatenie 10 113,15
EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

18Cpr/1/2023

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

18Cpr/1/2023

1. Žalobca, žalobou pôvodne doručenou v upomínacom konaní si voči žalovanému uplatnil nárok na
zaplatenie mzdy za obdobie mesiacov november 2022 až február 2023 vo výške 10 113,15 EUR

s príslušenstvom.

2. Dňa 18.09.2023 žalobca zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu úhrady časti uplatnenej pohľadávky
dávkou garančného plnenia vo výške 3 633 EUR.

3. V priebehu súdneho konania bolo v zmysle ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z.z. uznesením Okresného

súdu Prešov zo dňa 06.12.2023 pod sp. zn. 1K/29/2022 na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, čo
malo za následok prerušenie predmetného konania.

4. Následne súd I. inštancie postupom podľa § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z.
vyzval žalovaného, ako aj správcu konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného) výzvou zo dňa 01.07.2024
na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň oba subjekty

poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby. Žalovaný, ani
správca konkurznej podstaty v súdom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

5. Súd I. inštancie podaním zo dňa 27.08.2024 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 20 dní písomne vyjadril
k možnému použitiu ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že žalovaný, ani správca konkurznej
podstaty žalovaného na výzvu súdu nepodali v súdom určenej lehote návrh na pokračovanie v konaní.

Žalobca sa k výzve súdu nevyjadril.6. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v konaniach prerušených
podľaods.1možnopokračovaťnanávrhsprávcu;správcasapodanímnávrhunapokračovanievkonaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do

konca prvej schôdze veriteľov, súd výzve správcu a dlžníka v prípade nerozlučných spoločníkov na
strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí
s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej
lehote navrhne dlžník, alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. Súd I. inštancie poukazuje na to, že v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. došlo k prerušeniu
predmetného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 06.12.2023 pod sp. zn. 1K/29/2022-253 zverejneného v Obchodnom vestníku č.
236/2023. V takto prerušenom konaní bolo možné pokračovať len na návrh správcu, pričom správca
by sa podaním uvedeného návrhu stal účastníkom konania namiesto úpadcu. V predmetnom konaní

správca konkurznej podstaty uvedený návrh po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného nepodal.

8. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z. došlo
s účinnosťou od 01.01.2020 k doplneniu ust. § 47 ods. 4 o druhú a štvrtú vetu, v zmysle ktorých, ak
návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu

a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas
s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote
navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

9. V prejednávanom prípade vzhľadom k tomu, že sa prvá schôdza veriteľov konala dňa 07.06.2024,
pričom správca nepodal návrh na pokračovanie v konaní, súd I. inštancie vyzval správcu konkurznej
podstaty, ako aj žalovaného úpadcu, aby v lehote 30 dní podali návrh na pokračovanie v konaní, pričom
ich zároveň poučil, že nepodanie takéhoto návrhu má za následok vyvolanie účinkov späťvzatia žaloby.
Vzhľadom k tomu, že ani jeden z uvedených subjektov návrh na pokračovanie v konaní nepodal nastali

v predmetnej veci zákonné účinky späťvzatia žaloby.

10. Pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených
prípadochdochádzakzastaveniusamotnéhokonaniabezmeritórnehorozhodnutiavoveci,keďženiesú
splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Na prebiehajúce konania je podľa príslušného

štádia konania nevyhnutne primerane aplikovať ust. § 144 a nasl. CSP.

11. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 25.06.2020 pod sp. zn. 2Cob/13/2020 uviedol, že pri
aplikácii ust. § 47 ods. 4 zák. 7/2005 Z.z. sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom slova zmysle,
nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného,

navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako „Dominus litis“ (pán
sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia
žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu,
ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie
v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných

podmienok konania. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zák. č. 390/2019 Z.z. doplneného
ust. § 47 ods. 4 zák. 7/2005 Z.z. o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely
zák. č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania pre vyhlásený konkurz a za predpokladu, ak
správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko
rokov, pričom sa jednalo „ živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však

kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony. Uvedenou novelou dochádza k
možnosti „vybavenia“ takto prerušených konaní súdom, ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník
nepodajú návrh na pokračovanie v konaní.

12. Východiskom pre takúto úvahu súdu pre vybavenie veci prerušených podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005

Z.z. je aj v neposlednom rade to, že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po
jeho vyhlásení uspokojené len na základe prihlášky za predpokladu, že pohľadávka bola zistená, a len v
súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu
(viď aj ust. § 28 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.). Takýto postup, keď sa spájajú účinky späťvzatia žaloby ajv prípadoch, že dlžník vystupuje na žalovanej strane, vyplýva i z dôvodovej správy k zák. č. 390/2019
Z.z., keď zákonodarca konštatuje, že: „V prípade pasívnych sporov“ (dlžník má plniť) je ich prípadné
pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však k prípadnému

žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom
(t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý
bol napr. z konkurzu vylúčený. S uvedeným výkladom ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. sa vo svojom
uznesení stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 08.07.2020 pod spis. zn. 41Cob/341/2016.

13. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R 41/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obdo/82/2021 z 28.07.2022)
z právnej vety ktorého vyplýva, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade
s ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. má v dovolacom konaní účinky späťvzatí dovolania a to aj
v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.

14. Zo záverov uvedeného stanoviska vyplýva, že ak správca, ani žalovaný nepodali návrh na
pokračovanie v prerušenom konaní, je potrebné aplikovať poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z., podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky
späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu
nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv.

pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného.

15. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd I. inštancie aj s použitím primeraného postupu (čl. 16 ods. 1, čl.
4 ods. 1 základných princípov CSP) v súlade s ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. konanie zastavil.

16. Podľa § 256 CSP (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.
17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257
CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením

moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu v konaní (§ 255 a 256 CSP ). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa § 256 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.

19. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie.
V danom prípade súd I. inštancie aplikoval ust. § 257 CSP, keďže za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením na základe naplnenia podmienok

vyžadovaných ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. Teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v
konaní. Keďže nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, nemožno hovoriť o úspechu v konaní. Čo sa
týka priznania nároku na náhradu trov konania z dôvodu zavinenia zastavenia konania, súd žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému z dôvodu jeho správania sa v dôsledku, ktorého došlo k

vyhláseniu konkurzu nepriznal, keďže aj tieto nároky bol oprávnený si voči úpadcovi uplatniť prihláškou
v konkurze.Poučenie:

18Cpr/1/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).