Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106327
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106327.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX,
XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, so sídlom Robotnícka 63/47, 905 01 Senica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680041466/2023/CI zo dňa 07.09.2023,
o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 24.09.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa
02.11.2023 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680041466/2023/CI zo dňa 07.09.2023, ktorým žalovaný
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín sp. zn. 680027865/2023,

K000718/2022 zo dňa 08.06.2023, ktorým colný úrad určil žalobcovi základ spotrebnej dane z
alkoholických nápojov a vyrubil mu spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške
707,94 eur.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zmien a doplnkov (ďalej

len „SSP“), o ktorom správny súd rozhodol uznesením č.k. 3Sf/33/2023-53 zo dňa 14.02.2024 a návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. V uznesení o zamietnutí návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd v rámci odôvodnenia konštatoval, že
nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca neosvedčil,
že by v danom prípade okamžitým výkonom, alebo inými právnymi následkami správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila závažná ujma, značná finančná škoda, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok. Keďže žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu skutočností
uvedených v ustanovení § 185 SSP, správny súd nezistil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe predmetným
uznesením podľa § 188 SSP zamietol.

3. V priebehu konania žalobca podal opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

doručený správnemu súdu dňa 24.09.2024, ktorý zdôvodnil tým, že je invalidný dôchodca s výškou
poberaného dôchodku v sume 479,50 eur mesačne. Uviedol, že z tohto dôchodku platí podľa dohody
s exekútorom 50,- eur z titulu pohľadávky právneho zástupcu zo súdneho sporu s bývalou manželkou
o vyporiadanie BSM a sumu 145,- eur mesačne výživné na dve dcéry. Žalobca ďalej dôvodil, že Colný
úrad Trenčín pokračuje vo vymáhaní ním vyrubenej dane v sume 707,94 eur postupom podľa § 98
ods. 1 písm. i) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej „daňový poriadok“) zadržaním vodičského

preukazu. Vzhľadom k tomu, že žalobca je invalidný dôchodca s podlomeným zdravím, tvrdí, že je
odkázaný na lekársku starostlivosť nielen u lekára v A., ale aj v D. A. D. E.. Autobusové spojenia, najmäk špecialistovi v D. A. D. E., nie sú vhodné pre žalobcu tak, aby mohol absolvovať lekárske prehliadky v
čase stanovenom lekárom, a preto žalobca tvrdí, že je odkázaný na dopravu osobným automobilom a
na tieto účely používa auto svojho syna F., ktorý pracuje v Nemecku a auto nepotrebuje. Žalobca tvrdí,

že pokiaľ mu polícia odoberie na základe exekučného príkazu vodičský preukaz, zásadne sa mu sťaží
prístup k lekárskej starostlivosti a taktiež sa mu sťaží prístup k právnym službám, keďže advokát, ktorý
ho zastupuje nielen v tomto konaní, má sídlo v Senici.

4. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poznamenal, že objektívne

nemôže zaplatiť zo svojho príjmu Colným úradom Trenčín vyrubenú daň. Túto navyše považuje
za nespravodlivo určenú, pretože daň zo zaisteného liehu riadne v minulosti zaplatili jeho právni
predchodcovia.Napokonžalobcapoznamenal,žepriznanímodkladnéhoúčinkusúdžiadnymspôsobom
nevyjadrí svoj postoj k riešeniu sporu. Zároveň štátu nevzniknú žiadne náklady a nedôjde ani k ujme na
príjmochštátnehorozpočtu,pretožezadržanímvodičskéhopreukazužiadnepeniazeColnýúradTrenčín
nevymôže. Žalobca tak navrhuje, aby po posúdení predložených dôkazov o jeho príjmoch a majetkových

pomeroch súd rozhodol tak, že prizná odkladný účinok jeho žalobe a uznesením odloží vykonateľnosť
rozhodnutia Colného úradu Trenčín zo dňa 08.06.2023 sp. zn.: 680027865/2023, K000718/2022, a to
do právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR zo dňa
07.09.2023 sp. zn.: 680041466/2023/CI. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca pripojil ako
listinné dôkazy Potvrdenie o výplate dôchodkovej dávky Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, o výške

invalidného dôchodku v mesačnej sume 479,50 eur zo dňa 16.09.2024, výpis z účtu žalobcu vo VÚB
a.s. zo dňa 31.08.2024 a osobné vyhlásenie o príjmoch a majetkových pomeroch žalobcu na Tlačive pre
dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, vyplnené a datované dňa 17.09.2024.

5. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním
zo dňa 10.10.2024. Žalovaný v súvislosti s návrhom žalobcu zisťoval stav vedenia exekúcie, pričom
z informácií colného úradu vyplýva, že colný úrad pristúpil k výkone daňovej exekúcie podľa § 148a
daňového poriadku formou zadržania vodičského preukazu na základe vydanej a doručenej daňovej
exekučnej výzvy sp. zn. 680038899/2024, Ex 21/23 zo dňa 18.07.2024 a nadväzujúceho daňového

exekučného príkazu sp. zn. 680044638/2024, Ex 21/23 zo dňa 20.08.2024. Žalovaný zdôraznil, že
žalobca voči uvedenej daňovej exekučnej výzve nepodal riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok,
ani nepodal voči spôsobu vedenia exekúcie žiadosť o jej odklad v zmysle § 95 ods. 3 daňového
poriadku. V súvislosti s uvedeným, ako aj v kontexte toho, že súd už raz zamietol návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením sp. zn. 3Sf/33/2023 zo dňa 14.02.2024,

žalovaný ponechal na zvážení súdu, či vyhovie návrhu žalobcu na podklade ním uvádzaných informácií
a predložených listín.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

8. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP
(1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Súčasne s podaním správnej žaloby v tejto veci podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č.k. 3Sf/33/2023-53 zo dňa
14.02.2024 a tento návrh ako nepreukázaný a neosvedčený zamietol. Návrh na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobemôžežalobcapodaťajvpriebehukonania,atoajopakovane,ajnapriektomu,že
už raz o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd rozhodoval a tento zamietol. Pozitívne
rozhodnutie o novom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca môže očakávať

predovšetkým za situácie, ak súdu hodnoverne preukáže, že sa zmenia zásadne okolnosti, ktoré by
mali vplyv na rozhodnutie a odôvodňovali by priznanie odkladného účinku správnej žalobe, resp. pokiaľ
by boli osvedčené také skutočnosti, ktoré pri prvom návrhu osvedčené neboli. Je tak nutné zdôrazniť,
že nevyhnutným predpokladom pre pozitívne rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žalobe je
hodnoverné verifikovanie tvrdených skutočností a preukázanie opodstatnenosti priznania odkladného
účinku dostatočne relevantným spôsobom, najmä listinnými dôkazmi. Len jednostranne tvrdené, avšak

žiadnym spôsobom neosvedčené skutočnosti, nie sú dostatočným podkladom pre vyhovenie návrhu na
povolenie odkladného účinku správnej žalobe.

11. V súvislosti s vyššie konštatovaným je však vždy nutné mať na zreteli, že v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy

len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie

správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady,
ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na
rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej
(§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj
jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania
kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je
kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh

na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a
od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh
zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o

hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho
účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej
ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre
sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo

hrozil, alebo už nastal.“

12. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom

domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný

nenapraviteľný následok) má spočívať, a aj akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci. V tejto častipoukazuje správny súd na závery vyplývajúce z bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR
č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§
57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho

súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)
alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ
(žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto
vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava

v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Uznesením č.k. 3Sf/33/2023-53 zo dňa 14.02.2024 správny súd návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol z dôvodu nepreukázania a neosvedčenia tvrdení žalobcu, že by
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, respektíve rozhodnutia orgánu verejnej

správy prvého stupňa, hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Tieto okolnosti bol
povinný skúmať správny súd aj v nadväznosti na tvrdenia žalobcu v novopodanom návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.09.2024.

14. Vychádzajúc z dôvodov uvádzaných žalobcom v novom návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, v nadväznosti na predložené listinné dôkazy, je potom možné konštatovať, že
v tomto štádiu už žalobca hodnoverne preukázal tvrdenú skutočnosť, že je invalidný dôchodca a
poberá od Sociálnej poisťovne invalidný dôchodok v sume 479,50 eur mesačne. Toto tvrdenie je
verifikované potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, vystaveným dňa 16.09.2024. Taktiež
možno považovať za dostatočne verifikované tvrdenie žalobcu, že Colný úrad Trenčín (prvostupňový

orgán verejnej správy) pokračuje vo vymáhaní ním vyrubenej dane v sume 707,94 eur a to postupom
podľa § 98 ods. 1 písm. i) daňového poriadku zadržaním vodičského preukazu. Je však nutné
poznamenať, že túto tvrdenú skutočnosť neverifikoval žalobca, ale bola potvrdená na základe vlastných
zistení žalovaným, ktorému však neprináleží dôkazné bremeno produkovať dôkazy na podporu tvrdení
žalobcu. Súd má tak na základe zistení žalovaného osvedčené, že colný úrad pristúpil k výkonu daňovej

exekúcie podľa § 148a zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku formou zadržania vodičského
preukazu na základe vydanej a doručenej daňovej exekučnej výzvy sp. zn. 680038899/2024, Ex 21/23
zo dňa 18.07.2024 a nadväzujúceho daňového exekučného príkazu sp. zn. 680044638/2024, Ex 21/23
zo dňa 20.08.2024. Súd však poznamenáva, že pokiaľ je vedená daňová exekúcia formou zadržania
vodičského preukazu, výkonom tejto exekúcie nehrozí žalobcovi žiadna (priama) finančná ujma, teda

ujma na majetku žalobcu. Pokiaľ dikcia ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyžaduje preukázanie, že
by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, respektíve rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa, hrozila žalobcovi závažná ujma, žalobca nepreukázal, že by mu aktuálne
v dôsledku výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujmu, neosvedčil ani,
že by mu hrozila závažná ujma iného ako majetkového charakteru.

15. Opäť je nutné konštatovať, že žalobca len tvrdil, avšak žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdenie, že v
dôsledku výkonu daňovej exekúcie formou zadržania vodičského preukazu mu hrozí iná závažná ujma,
spočívajúca predovšetkým v sťažení, respektíve až zamedzení jeho prístupu k zdravotnej starostlivosti,
a to tým spôsobom, že žiadne autobusové spojenia k špecialistovi v Novom Meste nad Váhom nie

sú pre žalobcu vhodné tak, aby mohol absolvovať lekárske prehliadky v čase stanovenom lekárom,
a z toho dôvodu je podľa svojich tvrdení žalobca odkázaný na dopravu osobným automobilom. Toto
tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
mu spôsob a forma vedenia daňovej exekúcie sťažuje, respektíve až znemožňuje prístup k právnym
službám z dôvodu, že jeho advokát, ktorý ho zastupuje aj v tomto konaní, má sídlo v Senici. Nemožno

tak len zo samotnej skutočnosti, že sa preukázateľne vedie daňová exekúcia voči osobe žalobcu
nepeňažnou formou zadržania vodičského preukazu, vyvodiť dôvodnosť nového návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Nebola osvedčená dôvodnosť v nadväznosti na tvrdenie
žalobcu, že pokračovaním vo vymáhaní vyrubenej dane v sume 707,94 eur postupom podľa § 98 ods.
1 písm. i) daňového poriadku zadržaním vodičského preukazu mu hrozí závažná ujma spočívajúca

v sťažení prístupu k lekárskej starostlivosti a sťažení prístupu k právnym službám. Správny súd
poznamenáva,ževýkonrozhodnutia(exekúcia)jezákonnýmdôsledkomprávoplatnostiavykonateľnosti
exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za
to, že daňová exekúcia, ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy anenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe
práve s akcentom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v
obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve

s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať právom aprobované a prípustné právne kroky
na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia
určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku

(obdobne bod č. 10. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa
30.6.2022). Je potom relevantné, že správny súd má osvedčené, že žalobca voči daňovej exekučnej
výzve nepodal riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok, ani nepodal voči spôsobu vedenia exekúcie
žiadosť o jej odklad v zmysle § 95 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku.

16. Tvrdenú závažnú ujmu potom nie je možné vyvodiť ani z ďalších žalobcom predložených listinných

dôkazov - z výpisu z účtu žalobcu vedeného peňažným ústavom E. B., z ktorého je zrejmé, že na tento
účet je žalobcovi poukazovaný poberaný invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne v sume 479,50 eur,
taktiež, že je z tohto účtu vykonávaná exekúcia neidentifikovateľného exekútorského úradu v sume 50
eur, a taktiež je z tohto účtu poukazované výživné oprávnenej osobe G. H. v sume 145 eur. Tento listinný
dôkaz podporuje potom prehlásenia žalobcu uvádzané v Tlačive pre dokladovanie pomerov na účely

priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, z ktorého vyplýva, že žalobca je vyučený ako murár, okrem
deklarovaného invalidného dôchodku v mesačnej sume 479,50 eur žiaden ďalší príjem nemá, žalobca
v ňom uviedol mesačné výdavky - voda: 8 eur, elektrina: 48 eur a nešpecifikované „iné “ výdavky ako
poplatokzatelevíziuvovýške13eurmesačne.Akomajetokdeklarovalžalobcalenvlastníctvoosobného
motorového vozidla Toyota Yaris, rok výroby 2019, nehnuteľnosti nevlastní žiadne, ani hnuteľné veci,

okrem tohto motorového vozidla. Pokiaľ ide o finančnú stránku deklaroval žalobca vlastníctvo účtu vo
E. B. s výškou aktuálneho zostatku 376,81 eur, s priemerným zostatkom účtu k 15. dňu v mesiaci vo
výške 300 eur. Žiadne ďalšie peňažné pohľadávky voči tretím osobám, ani sporenie, bankové úvery,
pôžičky a úvery iným osobám ako bankám, ani zameškané výživné žalobca nedeklaroval. V rámci
výdavkovuviedolsumu30eurmesačnenaliekyaplatenievýživnéhovočidvomnezaopatrenýmdcéram,

I. H., narodená v r. 2008, výživné v mesačnej sume 70 eur, a voči C. H., rok narodenia XXXX výživné
v mesačnej sume 75 eur. Ako ďalšie iné výdavky uviedol exekúciu v mesačnej výške 50 eur. Svoje
osobné pomery žalobca deklaroval rodinným stavom rozvedený, uviedol, že má 5 vlastných detí z toho
nezaopatrených jedno, pokiaľ ide o súdne konania, ktorých je stranou/účastníkom konania, označil
konanie pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 71C/64/2024 - žaloba o určenie povinnosti zdržať sa

zásahu do vlastníckeho práva, v ktorom je v procesnom postavení žalobcu. Následne potom, ako ďalšie
skutočnosti, ktoré by mal súd zohľadniť, uviedol, že je invalidný dôchodca, má 2 vyživovacie povinnosti v
celkovej sume 145 eur a jednu exekúciu 50 eur mesačne, pričom ide o trovy právneho zástupcu bývalej
manželky po súdnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Iné príjmy nemá. Uviedol
ďalej, že z celkových príjmov 475,50 eur mu exekútor strháva 50 eur a výživné je 145 eur, na živobytie

mutakzostávasuma280eur.Ajtuuviedol,žeColnýúradTrenčínpokračujevexekúciiformouzadržania
vodičského oprávnenia, čo mu znemožňuje návštevy u lekára - špecialistu v Novom Meste nad Váhom
v prípade potreby.

17. Z vyššie konštatovaných listinných dôkazov je potom možné vyhodnotiť, že žalobca má mesačný

príjem v sume 475,50 eur a to poberaný invalidný dôchodok. Preukázané a verifikované mesačné
výdavky sú prednostné záväzky žalobcu na výživnom na dve nezaopatrené dcéry v mesačnej sume 145
eur a zrážky exekútora vo výške 50 eur mesačne. Aj pokiaľ tvrdí žalobca, že na živobytie mu zostáva
suma 280 eur, ani z tejto skutočnosti nemožno vyhodnotiť tak závažnú ujmu vo finančnej alebo osobnej
sfére žalobcu, ktorá by odôvodňovala tvrdenie žalobcu, že výkonom právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia žalovaného, respektíve prvostupňového orgánu verejnej správy, hrozí žalobcovi závažná
ujma, značná finančná škoda, resp. iný nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Uvedené
neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na
zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu

verejnej správy na účastníka administratívneho konania. Pokiaľ žalobca vzhľadom na mesačné výdavky
a jeho záväzky voči tretím osobám uvádza mesačný finančný zostatok vo výške 280 eur, ktorý mu
neumožňuje okamžite zaplatiť vyrubenú daň a tvrdí, že objektívne nie je spôsobilý zaplatiť, správny súd
opakovane poukazuje na to, že daňová exekúcia je vedená inou - nepeňažnou formou a tak samotnýodklad vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy do právoplatného rozhodnutia správneho
súdu v merite veci by nemal výraznejší a citeľnejší vplyv na súčasné majetkové a finančné pomery
žalobcu.

18. Pokiaľ žiadal žalobca o povolenie odkladu aj z toho dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú zákonné, sú podľa jeho
názoru nesprávne, a považuje vyrubenú daň Colným úradom Trenčín za nespravodlivo určenú, správny
súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti

napadnutého rozhodnutia) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné
dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých, v správnom súdnictve správnymi
žalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym
dôvodom a logickým predpokladom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie (a presvedčenie)
žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy bola konkrétnym a zásadným spôsobom preukázaná závažná ujma žalobcu (či už vo
finančnej alebo osobnej sfére).

19. Správny súd na základe návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.09.2024
a predložených listinných dôkazov nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a preto aj tento návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP
zamietol.

20. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)