Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203334
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4322203334.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C.,
zastúpený: Mgr. Richard Bebjak, advokát, Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Home
Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o zaplatenie 5.007,24

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. februára
2024 č. k. 8Csp/127/2022-177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 15. februára 2024 č. k.

8Csp/127/2022-177 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
5.007,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% zo sumy 5.007,24 eur od 05.09.2022 do
13.09.2022, úrok z omeškania vo výške 6,25% zo sumy 5.007,24 eur od 14.09.2022 do 01.11.2022,
úrok z omeškania vo výške 7% zo sumy 5.007,24 eur od 02.11.2022 do 20.12.2022, úrok z omeškania
vo výške 7,50% zo sumy 5.007,24 eur od 21.12.2022 do 07.02.2023, úrok z omeškania vo výške
8% zo sumy 5.007,24 eur od 08.02.2023 do 21.03.2023, úrok z omeškania vo výške 8,50% zo sumy

5.007,24 eur od 22.03.2023 do 09.05.2023, úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 5.007,24 eur
od 10.05.2023 do 20.06.2023, úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 5.007,24 eur od 21.06.2023
do zaplatenia, náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 192,56 eur, a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

06.09.2022 domáhal, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.007,24 eur titulom bezdôvodného
obohatenia spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 5,50% zo sumy 5.007,24 eur od
05.09.2022 do 13.09.2022, úrok z omeškania vo výške 6,25% zo sumy 5.007,24 eur od 14.09.2022 do
01.11.2022, úrok z omeškania vo výške 7% zo sumy 5.007,24 eur od 02.11.2022 do 20.12.2022, úrok
z omeškania vo výške 7,50% zo sumy 5.007,24 eur od 21.12.2022 do 07.02.2023, úrok z omeškania
vo výške 8% zo sumy 5.007,24 eur od 08.02.2023 do 21.03.2023, úrok z omeškania vo výške 8,50%

zo sumy 5.007,24 eur od 22.03.2023 do 09.05.2023, úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy
5.007,24 eur od 10.05.2023 do 20.06.2023, úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 5.007,24 eur od
21.06.2023 do zaplatenia, náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 192,56 eur a uplatnil si nárok
na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby,
v mene ktorého vystupovala spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO s ním uzavrel úverovú zmluvu,
ktorou mu poskytol úver v sume 13.850 eur viazaný na kúpu motorového vozidla. Ako vyplýva zo

zmluvy o úvere, tak konečná cena (vrátane všetkých ďalších účtovaných služieb) predmetu financovania
predstavuje sumu 14.206 eur. V čase podpisu zmluvy uhradená časť v hotovosti žalobcom vo výške356 eur a zvyšná časť hodnoty predmetu financovania vo výške 13850 eur mala byť financovaná z
poskytnutého úveru. V zmluve o úvere je uvedené, že sa jedná o účelový druh úveru, a to úhrada ceny
Predmetu financovania. Ročná úroková sadzba predstavuje 16,74 % ročne, RPMN 18,1 %, celkové

náklady spotrebiteľa 9.727,96 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 23.577,96 eur. Ako vyplýva z
kúpnejzmluvyuzatvorenejspredajcomAUTOCENTRUMAAAAUTO,a.s.,takkúpnacenazaautomobil
predstavuje 13.699 eur a kúpna cena za automobil po zľavách je 12.676 eur. Z uvedených skutočností
jednoznačne a preukázateľne vyplýva, že výška viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu motorového
vozidla ako predmetu financovania predstavuje doplatok kúpnej ceny vo výške 12.676 eur, pričom

časť kúpnej sumy vo výše 356 eur bola uhradená žalobcom priamo predávajúcemu. Výška skutočne
poskytnutého úveru teda predstavuje čiastku 12.320 eur (12.676 eur - 356€ = 12.320 eur). Žalobca na
účet žalovaného uhradil sumu vo výške 17.327,24 eur. Žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby však
v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch o viazanom spotrebiteľskom úvere do zmluvy o úvere
uviedol, že výška poskytnutého úveru predstavuje sumu 13.850 eur, nakoľko k úveru prirátal aj náklady
za doplnky a služby. Žalovaný svojvoľne a jednostranne prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý bol aj

predajcom predmetného motorového vozidla vo formulárovej zmluve o úvere, určil výšku úveru na sumu
13.850 eur, pričom ani z kúpnej zmluvy nevyplýva žiadny relevantný právny základ pre takéto navýšenie
a ani zo zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne tovary a služby, o ktoré mal byť úver navýšený. Žalovaný
prostredníctvom predajcu skrytými poplatkami umelo navýšil istinu úveru o údajné služby, a to Carlife
Garancia Premium vo výške 1023 eur, Doplnkový zákaznícky servis 379 eur, Asistenčná služba B 79

eur, Creedo carta 1 eur a balíček povinnej výbavy 48 eur. Tieto služby si žalobca osobitne nevyjednal,
neboli v jeho záujme, jedná sa o fiktívne služby a zo strany žalovaného a jedná sa o nekalú obchodnú
praktiku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predmetná úverová zmluva neobsahuje správny údaj v
zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. a to v súlade s písm. h) a to ročnú percentuálnu mieru
nákladov, keďže pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre a v zmluve o úvere je uvedená

RPMN v nesprávnej výške 18,1 %. Pri skutočnej výške úveru 12.320 eur zodpovedajúcej dohodnutej
cene osobného automobilu po odrátaní akontácie, potom pri výške mesačnej splátky 280,69 eur a počte
splátok 84 má byť údaj RPMN v správnej výške 20,95 %. Na základe uvedeného celkové náklady
úveru vyjadrené prostredníctvom RPMN v zmluve o úvere sú uvedené v nesprávnej výške v neprospech
spotrebiteľa.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.05.2018 bola medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo D. XX/XXXXXX.
Vbode3.1Zmluvyospotrebiteľskomúverebolacelkovávýškaúveru,zktorejjezrejmé,žežalobcoviako
dlžníkovi bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 13.850 eur. Ďalej bolo v zmluve v bode 4 podmienok
splácania úveru a platobné údaje uvedené, ročná úroková sadzba 16,744837 % pri splatnosti 25.deň

v mesiaci, počte splátok 84, výška mesačnej splátky vrátane úrokov 280,69 eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť 23.577,96 eur, RPMN za úver 18,10%.
4. Z kúpnej zmluvy vyplýva kúpna cena za automobil po zľave 12.676 eur, poistenie „Carlife garancia
premium“ vo výške 1.023 eur a poplatok za doplnkový servis vo výške 379 eur, ktorý pozostáva z
doplnkového zákazníckeho servisu vo výške 315,83 eur, asistenčná služba B vo výške 79 eur, Creedo

karta s poplatkom vo výške 0,83 eur a balíček povinnej výbavy vo výške 40 eur.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. g/, § 2 písm. i/, § 7 ods. 1, § 9
ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1-3, 6, § 54 ods.
1, § 39, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 451 ods. 1 , 2, § 454 Občianskeho zákonníka a dospel

k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo SUA 18/002131 zo dňa 28.05.2018 uzatvorená
medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, pričom táto zmluva neobsahuje náležitosti uvedené
v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Zo štruktúry textu
úverovej zmluvy je zrejmé, že je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť
vypracované a koncipované žalovaným. Žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť

obsah týchto zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť.
Žalovaný týmto postupom z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil
zmluvnú slobodu žalobcu, keď mu vnútil predtlačené údaje, ktoré sú podľa názoru súdu v rozpore so
zákonom. Takéto dojednanie zmluvy nemá charakter individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
6. Súd považoval ustanovenie o ročnej úrokovej sadzbe pri úvere so splatnosťou 84 mesiacov vo výške
16,74% za neprimeranú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Hoci úver je
odplatný právny úkon, odplata vo výške 16,74%, ktorá predstavuje ročný úrok, je v rozpore s dobrýmimravmi. Výška odplaty mala byť pre takýto typ úverovej zmluvy najviac vo výške 9,27%. Čo sa týka
RPMN, tak v zmluve bolo nesprávne vypočítané ako aj nesprávne uvedená jeho výška, keďže bolo
určené vo výške 18,10% a správne podľa výpočtu malo byť 21,81%. Keďže výška RPMN bola nesprávne

určená tak súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že do splátky nebolo zahrnuté poistenie „Carlife garancia premium“
vo výške 1.023 eur a poplatok za doplnkový servis vo výške 379 eur, ktorý pozostáva z doplnkového
zákazníckeho servisu vo výške 315,83 eur, asistenčná služba B vo výške 79 eur, Creedo karta s

poplatkom vo výške 0,83 eur a balíček povinnej výbavy vo výške 40 eur, teda celková mesačná splátka
mala byť určená nižšou sumou o tieto produkty, ktoré si nemienil žalobca v rámci spotrebiteľskej
zmluvy dobrovoľne zakúpiť. Celkové náklady spotrebiteľa (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch) sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou a ktoré sú veriteľovi známe, do celkových
nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou. Súd preto dospel v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka k neplatnosti zmluvy v časti dojednanej odplaty, t. j. úročenia úveru 16,74% ročne a RPMN
18,10%, pretože nie je možné akceptovať, aby spotrebiteľ dostal úverové prostriedky vo výške 13.850
eur a zaplatil v priebehu 84 mesiacov sumu 9.727,96 eur. Takéto praktiky si len ťažko možno predstaviť
v rovine nedbanlivostnej. Súd mal zato, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN

a ročná úroková sadzba, ktoré majú byť plnené dlžníkom. Takto vypočítané RPMN nie je uvedené
správne a zakladá tak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rovnako tak nebola správne v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvedená ani výška ročnej úrokovej odplaty, ktorá prevyšovala takúto sadzbu o
skoro viac ako polovicu, na ktorú mal žalovaný v zmysle zákona nárok.
8. Ďalej žalovaný nepreskúmal odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver, neskúmal tzv. bonitu klienta. Je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa
o jeho príjme alebo osobných a majetkových pomeroch, pretože odborná starostlivosť predpokladá, že
údaje, ktoré dlžník uviedol, si veriteľ aj overí. Súd dospel k názoru, že je potrebné považovať takýto úver
za bezúročný a bezpoplatkový, pretože na strane žalovaného došlo k hrubému porušeniu povinností
vyplývajúcich z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko takéto ustanovenie ukladalo žalovanému

v čase uzavretia zmluvy povinnosť pred jej uzavretím s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie takejto povinnosti sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o majetkovo-sociálnej situácii
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra.
9. Z poskytnutého úveru 13.850 eur žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 17.327,24 eur, teda

žalovaný ako veriteľ sa bezdôvodne obohatil, keďže úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Obohatenie predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou, t. j.
žalovanou sumou 5.007,24 eur krátenú navyše o zarátané produkty vyššie, o ktoré nemal žalobca
záujem. Preto súd dôvodnej žalobe vyhovel. Súd priznal v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa 05.09.2022 v zákonnej výške podľa § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z., t. j. odo dňa kedy žalovaný odmietol výzvu žalobcu na úhradu dlhu, nakoľko týmto dňom
vedel, že sa na úkor žalobcu obohatil aj v akej výške.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 100%.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K posúdeniu bonity klienta uviedol, že zákon
pri skúmaní bonity neukladá povinnosť výlučne veriteľovi, ale aj samotnému spotrebiteľovi, ktorý bol
povinný uviesť presné, pravdivé a úplné informácie o svojich príjmoch a výdavkoch. Bonitu klienta
považuje za preverenú s najvyššou možnou mierou opatrnosti. Poukázal na to, že ako dôkaz o skúmaní

bonity predložil výpis z registra NRKI, preverenie exekúcií v registri CRE, náhľad na stránke dlžník. Sk,
preverenie v katastri nehnuteľností, preverenie príjmu v Sociálnej poisťovni, zisťoval rodinný stav, počet
detí a vyživovacie povinnosti, druh bývania, náklady na domácnosť a bývanie, náklady predstavujúce
splátky iným spoločnostiam, životné minimum a že sa pridržiaval Opatrenia Národnej banky Slovenska
zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Uviedol, že pri skúmaní bonity nahliadol do všetkých dostupných registrov, z ktorých
získané údaje zohľadnil, je preto právne neudržateľné, aby bol sankcionovaný za postup, ktorý dodržal
pri skúmaní bonity v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. § 7 ods. 1. K úrokovej sadzbe a odplate
uviedol, že Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch a ani žiadny iný právny predpisneupravuje akú maximálnu výšku úrokovej sadzby môže veriteľ do úverovej zmluvy uviesť. Aby sa
predišlodojednávaniuneprimeranenevýhodnýchúverovvneprospechspotrebiteľov,zakotvilObčiansky
zákonník v § 53 ods. 6 najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú môže veriteľ od dlžníka – spotrebiteľa

požadovať. Práve výška odplaty je porovnávacím kritériom, či ten ktorý úver je v súlade s dobrými
mravmi a zákonom povolenou výškou stropu pri dojednaní odplaty. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy
bola výška úrokov upravená ustanovením § 53 ods. 6 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Naposledy
v čase predchádzajúcom uzatvoreniu úverovej zmluvy boli zverejnené Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok

2018, kedy bola priemerná hodnota RPMN pre prislúchajúci typ úveru vo výške 9,05 %, teda odplata
v zmysle § 1a ods. 1 a ods. 4 nariadenie č. 87/1992 Z.z. mohla byť až do výšky 18,10 % (tak ako
je uvedené v úverovej zmluve). Uvedené presne zodpovedá aj dôkazu predloženému od E. F., ktorý
sám uviedol najvyššiu prípustnú odplatu vo výške 18,10 %. Ďalej žalovaný uviedol, že mu nie je
zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd vyhodnotil výšku RPMN za správnu v hodnote 21,81 %,
žiadny výpočet v odôvodnení neuviedol, ani svoj názor bližšie neozrejmil. Taktiež mu nie je zrejmé ani

podloženie prezentovania názoru o nezapočítaní doplnkových služieb do výšky splátky. Všetky údaje,
ktoré vzorec pre výpočet RPMN vyžaduje boli v zmluve korektne vyčíslené a do celkovej čiastky splatnej
spotrebiteľom zahrnuté. Výška RPMN môže byť vypočítaná výlučne podľa vzorca uvedeného v prílohe
zákona č. 129/2010 Z.z.
12. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že od začiatku tvrdil, že zo strany žalovaného ako dodávateľa finančnej služby došlo
započítaním fiktívnych poplatkov do istiny úveru k umelému a neprípustnému navýšeniu istiny úveru zo
sumy 12.676 eur na sumu 13.850 eur, pričom poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/287/2021
zo dňa 30.06.2022. V zmluve o úvere je teda nesprávne uvedená celková výška úveru ako podstatná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. e/ zákona o spotrebiteľských

úveroch, čo má za následok zákonnú sankciu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov z iných zákonných dôvodov. Keďže žalovaný počítal pri výpočte RPMN s výškou úveru 13.850
eur, ktorá nezodpovedá kúpnej cene predmetu financovania, pričom mal počítať len so sumou 12.676
eur, potom bez akýchkoľvek výpočtov je zrejmé, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška
RPMN v neprospech žalobcu, čo má za následok zákonnú sankciu, že poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Súd je vždy povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v § 220 CSP, čo je jedným z

princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 220
CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej

inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá
môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.18. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prípadne jeho zmätočnosť a
nejasnosť je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy

rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a

povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

19. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.Účelomodôvodneniarozhodnutiajelogicky,vnútornekompaktneaneprotirečivovysvetliťpostup

súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosť. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

20. V danej veci súd prvej inštancie považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov

z dôvodu, že neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného
ku dňu uzatvorenia zmluvy, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva, žalobca ako účastník tohto
zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym
zásadným spôsobom zasiahnuť, že dohodnutá ročná úroková sadzba 16,74 % je neprimeraná zmluvná
podmienka, keďže výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi, pre tento typ úveru mala byť najviac

vo výške 9,27 %, že výška RPMN bola nesprávne určená vo výške 18,10 %, pričom správne mala byť
uvedená vo výške 21,81 %, že do splátky nebolo zahrnuté poistné.

21. Súd prvej inštancie uviedol tieto svoje závery bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia,
nekonkretizoval ako dospel k tomu, že úrok mal byť vo výške najviac 9,27 %, že RPMN mala byť správne

21,81 %. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej
inštancie nevykonal výpočet RPMN a neporovnal výšku RPMN stanovenú v úverovej zmluve so svojim
výpočtom. Keď mal za to, že do výpočtu RPMN mal byť zahrnutý poplatok za poistenie, bolo potrebné,
aby zdôvodnil na základe čoho dospel k záveru, že do výpočtu tento poplatok nebol zahrnutý. V otázke
hodnotenia RPMN nie je z rozhodnutia zrejmé, z akých výstupných údajov súd prvej inštancie vychádzal

pri prijatom závere.

22. Taktiež posúdenie skúmania bonity žalobcu pri poskytnutí úveru žalovaným súd prvej inštancie
vyhodnotiltak,žežalovanýhruboporušilsvojupovinnosť,pretožesineoverilúdaje,ktoréžalobcauviedol
bez toho, aby uviedol aké konkrétne údaje žalovaný mal k dispozícií pri skúmaní bonity žalobcu či už

predložené žalobcom alebo získané žalovaným.

23. Súd prvej inštancie v predmetnom spore aplikoval síce správne právne predpisy účinné v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, ale odôvodnenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
bolo odôvodnené príliš stroho. Absentuje špecifikovanie dôvodov záveru súdu o tom, že úver je

skutočne bezúročný a bez poplatkov, i bližšie odôvodnenie skutočností, ktoré súd vzhliadol, že majú
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd neuviedol
svoje myšlienkové postupy a úvahy smerujúce k prijatiu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
založil vadu jeho nepreskúmateľnosti.24. Odvolací súd poukazuje na to, že výšku odplaty za poskytnutý úver stanovuje ustanovenie § 1 ods.
4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a pri jej určení je potrebné vychádzať zo Súhrnných

informácií o novoposkytnutých úveroch veriteľmi zverejnených na webovej stránke Ministerstva financií
SR za príslušný štvrťrok predchádzajúci uzavretiu úverovej zmluvy, keďže v danej veci žalobcovi
poskytol spotrebiteľský úver subjekt, ktorý nie je bankou (žalovaný).

25. Pokiaľ ide o skúmanie bonity klienta – žalobcu žalovaným pri poskytnutí úveru, pri získavaní

relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,

presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácaniazostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,

aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Pre
posúdenie splnenia povinnosti veriteľa zhodnotiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie je rozhodná
reálna bonita spotrebiteľa. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods.
1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

26. Zo znenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že prvá veta sa vzťahuje
na prípady, ak veriteľ skúmal bonitu spotrebiteľa, avšak nedostatočným spôsobom, nemal dostatok
podkladov na posúdenie jeho schopnosti splácať úver a v takom prípade nemôže veriteľ úver zosplatniť.
V prvej vete tohto ustanovenia ide o nekonanie s odbornou starostlivosťou, ktoré je potrebné posúdiť ako

porušenie povinnosti stanovenej v § 7 ods. 1 nižšej intenzity. Druhá veta sa vzťahuje na prípady, kedy
veriteľ vôbec neskúmal bonitu spotrebiteľa, teda vôbec nezisťoval žiadne údaje potrebné pre posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Takéto konanie (nekonanie) sa považuje už za hrubé porušenie
povinnosti stanovenej v § 7 ods. 1. Súd prvej inštancie si teda musí dôkladne vyhodnotiť či žalovaný
vôbec neskúmal bonitu spotrebiteľa, alebo skúmal, avšak nedostatočným spôsobom, pretože dôsledky

sú odlišné.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nemohol preskúmať správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie týkajúceho sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru, keďže v odôvodnení rozhodnutia súdu absentuje dostatok dôvodov, na základe ktorých súd tento

záver prijal a dôvody uvedené súdom sú nepreskúmateľné. Pokiaľ súd vzhliadne skutočnosti, v dôsledku
ktorých možno považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia každú z týchto skutočností detailne rozobrať, aj s poukazom na konkrétne ustanovenia
príslušného zákona, čím založí preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia odvolacím súdom.

28. S ohľadom na uvedené odvolací súd urobil záver, že nie sú dané dôvody ani na potvrdenie a ani
na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolanie žalovaného zhodnotil ako
opodstatnené a v dôsledku toho napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne
posúdi bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako aj zmluvné dojednania v úverovej

zmluve, vyporiada sa aj námietkami sporových strán uvedenými v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu,
pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Svoje nové rozhodnutie
odôvodní skutkovo aj právne tak, aby zodpovedalo zákonnej požiadavke jeho presvedčivosti v zmysle
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Zároveň s ohľadom na celkový výsledok sporu rozhodne aj o trovách
konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).