Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122202833
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122202833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: s Autoleasing SK, s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46806491, zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., so
sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860107, proti žalovaným, v 1. rade: NATIMO s.r.o.,
so sídlom Zlatá Idka 175, 044 61 Zlatá Idka, IČO: 46627561, v 2. rade: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. D. XXX, XXX XX C. D., obaja žalovaní zastúpení KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36861561, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 18.103,64
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Mestského

súdu Košice č.k. 26CbZm/1/2022–275 zo dňa 27. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 26CbZm/1/2022–275 zo dňa 27. októbra 2023.

II.Žalovanív1.a2.radesúpovinníspoločneanerozdielnenahradiťžalobcovitrovyodvolaciehokonania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26CbZm/1/2022–275 zo dňa 27. októbra
2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.103,64

eur, úrok vo výške 6 % zo sumy 18.103,64 eur od 13.1.2022 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
60,35 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že
o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca ako majiteľ zmenky žiadal žalobou od žalovaného v 1. rade
ako vystaviteľa zmenky a od žalovaného v 2. rade ako zmenkového ručiteľa o zaplatenie zmenkovej

sumy 18.103,64 eur, 6 % úroky zo zmenkovej sumy od 13.1.2022 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 60,35 eur a náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 27.8.2020 uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o úvere č.
UDTA20/61001259 (ďalej ako „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaného
úveru vo výške 63.750,28 eur na financovanie kúpy motorového vozidla. Z dôvodu podstatného
porušenia zmluvy žalovaným v 1. rade (omeškanie s úhradou), napriek viacerým odkladom splátok,

žalobca ku dňu 27.11.2021 zosplatnil úver, o čom zaslal žalovanému v 1. rade oznámenie o uplatnení
práva na okamžité splatenie úveru. Po speňažení predmetu zábezpeky - vozidla dňa 12.1.2022 žalobca
vystavil a zaslal žalovanému v 1. rade Protokol konečného vyrovnania zmluvy o úvere, v ktorom žalobca
vyčíslil celkový záväzok žalovaného v 1. rade vyplývajúci zo zmluvy o úvere vo výške 18.103,64 eura vyzval ho na úhradu predmetného záväzku v lehote 14 dní odo dňa doručenia. Na zabezpečenie
akýchkoľvek záväzkov žalobcu voči žalovanému v 1. rade vyplývajúcich zo zmluvy o úvere si žalobca
so žalovaným v článku II. zmluvy o úvere dojednali zabezpečenie vo forme zmenky. Dňa 27.8.2020

vystavil žalovaný v 1. rade vlastnú zmenku, ktorú žalovaný v 2. rade opatril ručiteľským vyhlásením. Na
základe Zmluvy o vyplnení blankozmeniek na zmenky úplné zo dňa 27.8.2020 žalobca vyplnil zmenku, a
to tak, že zmenková suma predstavuje 18.103,64 eur, a jej splatnosť je dňa 12.1.2022. Napriek výzvam
žalovaní neuhradili svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o úvere.

4. Žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázali na skutočnosť, že v zmysle článku IV.
bodu 2 zmluvy o vyplnení blankozmeniek žalobca bol oprávnený vyplniť blankozmenku o určitú peňažnú
sumu (numericky a aj slovne) vo výške súčtu všetkých splatných pohľadávok žalobcu voči žalovanému
v 1. rade. Suma 18.103,64 eur nie je súčtom všetkých splatných pohľadávok žalobcu voči žalovanému
v 1. rade a bola určená s prihliadnutím na hodnotu speňaženého motorového vozidla žalobcom vo výške
47.500,- eur a nie jeho hodnotou 64.000,- eur, za ktorú bol povinný žalobca v zmysle § 553c ods. 4

Občianskeho zákonníka speňažiť motorové vozidlo pri dodržaní náležitej starostlivosti. Nezákonnosť
speňažovania predmetu zábezpeky, resp. nezákonnosť výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je
už predmetom súdneho prieskumu, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, pod sp.zn.:
30Cb/31/2022, v ktorom sa žalovaný v 1. rade (v procesnej pozícii žalobcu) domáha voči žalobcovi (v
procesnej pozícii žalovaného) náhrady škody titulom nezákonného začatia a pokračovania vo výkone

zabezpečovacieho prevodu práva. Žalovaní navrhli konajúcemu súdu spojiť na spoločné konanie v
záujme hospodárnosti konanie vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp.zn.: 30Cb/31/2022 a konanie
vedené pod sp.zn.: 26CbZm/1/2022, nakoľko tieto súdne konania spolu nepochybne skutkovo súvisia
a zároveň sa aj týkajú tých istých strán sporu. Výkon zabezpečovacieho prevodu práva v rozpore so
zákonom žalovaní videli v tom, že písomné oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu

práva neobsahovalo všetky podstatné náležitosti v zmysle príslušných právnych predpisov, a to, aký
konkrétny spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva žalobca začal, resp. mal žalobca na mysli a
ani, či začal s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva alebo s výkonom záložného práva. Zmluva o
úverejepodľažalovanýchvrozsahučastidohadovaniazabezpečovaciehoprevoduprávakmotorovému
vozidlu neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie podstatných náležitostí, nakoľko neobsahovala

dohodu o najnižšom podaní pre prípad výkonu zabezpečovacieho prevodu práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby. Žalobca pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva k vozidlu previedol vlastnícke
právo na svoju osobu, a to bez akejkoľvek dohody so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom. Kúpnu cenu, za
ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné motorové vozidlo zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok
v rozhodnom čase a mieste predaja predstavuje podľa žalovaných sumu vo výške približne 64.000,-

eur, čo osvedčujú s poukazom na priloženú inzerciu, ktorá tvorí prílohu k žalobe o náhradu škody,
sp.zn.: 30Cb/31/2022. Žalobca porušujúc svoje povinnosti vyplývajúce mu ako veriteľovi z ust. § 553c
ods. 4 Občianskeho zákonníka dosiahol výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 47.500,- eur.
Vyčíslenie pohľadávky žalobcom vo výške 18.103,64 eur nemôže byť podľa žalovaných správne a
zákonné, nakoľko žalobca pri ňom vychádzal z nesprávnej, resp. neprimerane nízkej sumy výťažku z

predaja motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu tak ani zmenková suma vyplnená na zmenke, ktorej
zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, nemôže byť správna a vyplnená v súlade so zákonom.
Žalovaným nebolo riadne a náležite preukázané zo strany žalobcu, z akých splatných pohľadávok
žalobcu voči žalovaným s prihliadnutím na článok IV. bod 2 zmluvy o vyplnení blankozmeniek žalobcom
vyčíslená pohľadávka pozostáva. Vyčíslené položky v protokole zo dňa 12.1.2022 nemajú žiaden

skutkový základ a ich hodnota nevyplýva zo žiadnej listiny, ktorá by bola hodnoverným dôkazným
prostriedkom v tomto konaní. Žalovaným nie je zrejmé: a) ako dospel žalobca k vyčísleniu pohľadávok
po lehote splatnosti vo výške 4.582,38 eur, a to aj s prihliadnutím na to, že žalobca dospel v oznámení zo
dňa 27.11.2021 k vyčísleniu nedoplatku ku dňu zosplatnenia zmluvy o úvere vo výške 4.693,60 eur, b) čo
by mal predstavovať v protokole zo dňa 12.1.2022 nárok definovaný ako „Nárok podľa bodu 5.1. písm.

c) Podmienok“ a ako dospel žalobca k jeho sume vo výške 1.200,- eur, a na základe akého zmluvného
dojednania si ho nárokuje, c) na základe akého zmluvného dojednania si uplatňuje žalobca v citovanom
protokole uvedený poplatok za predčasné ukončenie zmluvy o úvere vo výške 1.200,- eur, d) čo by
podľa žalobcu mali predstavovať v protokole definované „ostatné dlžné záväzky klienta voči Spoločnosti
(okrem vyššie uvedených)“ v celkovej sume 80,- eur.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2022 uviedol, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Avalista
nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce zichvlastnýchmimozmenkovýchvzťahov,(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Obo
362/2005). Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 59/2018
(v zmysle ktorého sa zásada akcesority pri avale uplatňuje len pri vzniku avalu, a to len do takej miery,

či je záväzok avaláta platný z hľadiska formy) a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III ÚS 356/06 zo dňa 10. novembra 2006 (v zmysle ktorého akcesorita záväzku zmenečného ručiteľa
je významným spôsobom obmedzená), z ktorých podľa neho vyplýva, že všetky kauzálne námietky
žalovaného v 2. rade ako zmenkového avala sú absolútne irelevantné. Tiež uviedol, že prílohou zmluvy
o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s.

r. o. člena Finančnej skupiny Českej sporiteľne (ďalej ako „VOP“), ktoré sú zároveň neustále k dispozícii
v elektronickej verzii na internetovej stránke žalobcu. Článok II. zmluvy o úvere jednoznačne a jasne
odkazuje na článok 6 VOP, ktorý obsahuje všetky požiadavky stanovené Občianskym zákonníkom
a podrobne a dostatočne opisuje celý proces výkonu zabezpečovacieho prevodu práva k vozidlu.
Oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva bolo žalovanému v 1. rade riadne
a včas oznámené. K námietkam týkajúcim sa speňaženia vozidla uviedol, že vozidlo bolo ohodnotené

znaleckým posudkom č. 117/2021 znalcom Ing. Róbertom Rojkom ku dňu 27.12.2021 na sumu vo
výške 52.388,- eur. Vozidlo bolo tiež ohodnotené v systéme cebia ku dňu 1.12.2021 na sumu vo
výške 44.990 eur. Vozidlo bolo ponúkané na webovom portáli spoločnosti Aukčné centrum za 59.990,-
eur s DPH. Na základe ponuky boli prijaté 3 ponuky na predaj vozidla: 30.000,- eur, 43.000,- eur a
50.000,- eur s DPH. Žalobca všetky ponuky pre nízke ceny odmietol. Následne bolo vozidlo dražené

v elektronickej aukcii materskej spoločnosti Leasing české spořitelny, kde bolo vozidlo vydražené za
1.234.000 CZK s DPH (cca 48.000,- eur s DPH), avšak aj túto ponuku kúpnej ceny žalobca vydražiteľovi
odmietol. Tento záujemca z Českej republiky však žalobcu dňa 29.12.2021 kontaktoval s tým, že má
o vozidlo stále záujem. Vzhľadom k možnosti priameho predaja vozidla, teda bez odmeny dražobnej
spoločnosti, žalobca vozidlo predal za 57.000,- eur. K výške pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1.

rade vyplývajúcej z Protokolu konečného vyrovnania uviedol, že pohľadávky po lehote splatnosti vo
výške 4.582,38 eur je výška dlžných pohľadávok vyplývajúcich zo splátkového kalendára do okamihu
zosplatnenia zmluvy o úvere (t. j. 3x splátka, splatné dňa 27.9.2021, 27.10.2021 a 27.11.2021). Nárok
podľa 5.1. písm. c) Podmienok vo výške 5.203,07 eur znamená nárok podľa bodu 5.1. písm. c) VOP
(dlžné splátky podľa splátkového kalendára po odpočítaní zostatku istiny a prefakturovaného poistného,

ktoré bolo vo výške 3,- eur a ide de facto o dlžné úroky). Poplatok za predčasné ukončenie zmluvy
vo výške 1.200,- eur si žalobca uplatňuje v zmysle bodu 6.2 VOP a dlžné záväzky vo výške 80,- eur
predstavujú podľa sadzobníka poplatkov uvedeného vo VOP poplatky za upomienky žalovanému v 1.
rade (6x). Zmenková suma plne odráža záväzok žalovaného v 1. rade voči žalobcovi zo zmluvy o úvere.

6. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.9.2022 uviedli, že s obsahom VOP žalovaný
v 1. rade nikdy neoboznámil, neboli mu predložené, netvorili fyzicky ani prílohu zmluvy o úvere a
žalovaný v 1. rade neprejavil vôľu byť viazaný. Žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
žalovaný v 1. rade bol viazaný VOP v znení, ktoré predložil žalobca, ako ani nepreukázal aký obsah
mali mať VOP v danom rozhodnom čase. Poukázali na nesprávnosť znaleckého posudku spočívajúcu

v nesprávnom výpočte všeobecnej hodnoty vozidla. V zmysle článku 6.1 VOP pritom „hodnota
prevádzaného vlastníckeho práva zodpovedá kúpnej cene vozidla uvedenej v úverovej zmluve“, čo v
predmetnej právnej veci predstavuje sumu vo výške 70.833,64 eur, tak ako kúpnu cenu vozidla uvádza
článok I. zmluvy o úvere. Nesprávne určenie všeobecnej hodnoty vozidla nepochybne vychádzalo z
nesprávne určenej východiskovej hodnoty vozidla. Vadu znaleckého posudku vidia aj v tom, že znalec

pri určovaní všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal obdobne ako žalobca z inzerátov vozidiel, ktoré
však neobsahovali podrobný popis auta a jeho parametre v takom dostatočnom rozsahu, aby bolo
možné hodnoverne konštatovať, že uvedené inzeráty sa týkajú obdobných motorových vozidiel. Zo
žiadneho listinného dôkazu predloženého žalobcom v tomto konaní podľa jeho názoru nevyplýva, že by
si žalobca splnil svoju povinnosť podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka a dlžníka informoval o

zmene spôsobu výkonu zabezpečovacieho výkonu práva, resp. záložného práva. Žalovaní sa dozvedeli
o spôsoboch speňažovania motorového vozidla a o jeho prípadných zmenách (zo zmeny spôsobu
speňažovania na elektronickej dražbe na spôsob priameho predaja) až z vyjadrenia predloženého
žalobcom v tomto konaní. Poukázali na faktúru č. FOV21/00007, vystavenú dňa 29.12.2021, v zmysle
ktorejmaldodávateľ–žalovanýv1.radefakturovaťodberateľovi–žalobcovisumuvovýške47.500,-eur

bez DPH, a to za prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu (pričom ako vyplýva
z poznámky obsiahnutej v tejto faktúre č. FOV21/00007, predmetná faktúra č. FOV21/00007 mala byť
vyhotovená odberateľom za dodávateľa). Uvedené považujú za dôkaz skutočnosti, že žalobca si v rámci
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ponechal vlastnícke právo k vozidlu.7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 26CbZm/1/2022-215 zo dňa 26. apríla 2023 návrh žalovaných
na spojenie konaní vedených na Okresnom súdu Košice I pod spisovými značkami 26CbZm/1/2022

a 30Cb/31/2022 zamietol.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že žalobca
na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 63.750,28 eur za podmienok
uvedených v zmluve, ktorej súčasťou bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Záväzok bol

zabezpečený aj zmenkou vystavenou žalovaným v 1. rade, ktorú ako ručiteľ podpísal aj žalovaný v 2.
rade. Súd považoval v konaní rovnako za preukázané, že žalovanému v 1. rade pred uzavretím zmluvy
o úvere bola odovzdaná aktuálna verzia Všeobecných obchodných podmienok úverov poskytovaných
spoločnosťou s Autoleasing SK, s. r. o. člena Finančnej skupiny Českej sporiteľne. Tieto boli v texte
zmluvy uvádzané aj skratkou „Podmienky“. Ako to vyplýva z článku III. zmluvy o úvere, s textom
„Podmienok“ sa žalovaný v 1. rade oboznámil, obsahu porozumel a súhlasil s ním. Práva a povinnosti

žalovaných súvisiace s predmetnými zmluvami sa riadili ustanoveniami týchto Podmienok.

8.1. Za preukázané mal súd prvej inštancie tiež skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol žalobcom
vyzývaný na zaplatenie nedoplatkov z úverovej zmluvy. Protokolom o odobratí a prevzatí motorového
vozidla zo dňa 24.11.2021 bol žalovaný v 1. rade informovaný o začatí výkonu zabezpečovacieho alebo

záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia dohodnutého v zmluve. Oznámením o uplatnení práva
na okamžité splatenie úveru zo dňa 27.11.2021 žalobca uplatnil voči žalovanému v 1. rade právo na
okamžité splatenie celého úveru. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný na okamžitú úhradu dlhu, ktorý ku dňu
zosplatnenia predstavoval 4.693,60 eur (táto suma obsahovala aj poplatok 10,- eur za výzvu zo dňa
27.11.2022) s tým, že v momente vystavenia kalkulácie konečného vyrovnania bude požadovaná tiež

úhrada zostávajúcich nesplatených záväzkov uvedených v Zmluve a Podmienkach.

8.2.Zprotokolukonečnéhovyrovnaniazmluvyoúverepodľasúduprvejinštancievyplýva,ženedoplatok
žalovaného v 1. rade predstavuje 18.103,64 eur. Výzva na zaplatenie (so splatnosťou 14 dní) bola
dňa 18.1.2022 doručená obom žalovaným. Suma 18.103,64 eur podľa protokolu konečného vyrovnania

pozostáva zo straty z realizácie zaisťovacieho prevodu práva vo výške 11.450,41 eur (pohľadávky po
lehote splatnosti /dlžné splátky úveru a iné platby podľa zmluvy, ktorých splatnosť nastala najneskôr
v deň ukončenia zmluvy a úroky a poistné odo dňa splatnosti poslednej vystavenej splátky do dňa
predčasného ukončenia zmluvy predstavovali 4.582,38 eur, nesplatená istina bola 54.368,03 eur a
výťažok z predaja bol 47.500,- eur) a z ostatných neuhradených záväzkov klienta vo výške 6.653,23

eur (úroky z omeškania boli vo výške 42,16 eur, nárok podľa bodu 5.1 písm. b) podmienok predstavoval
5.203,07 eur, náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov klienta boli vo výške 125,- eur,
nesplatené čiastky povinného zákonného poistenia vozidla po dátume predčasného ukončenia zmluvy
predstavovali 3 eur, poplatok za predčasné ukončenia zmluvy bol 1.200 eur a ostatné dlžné záväzky
klienta voči žalobcovi /okrem vyššie uvedených/ predstavovali 80,- eur). Nárok na poplatky a zmluvnú

pokutu vyplýva z článku 5. a 11. „Podmienok“ a finančné vyrovnanie pri zosplatnení úveru vychádza z
článku 10. „Podmienok“.

8.3. Súd považoval za preukázané, že článok II. zmluvy o úvere (ktorej súčasťou bola aj zmluva o
zabezpečovacom prevode práva k vozidlu) jednoznačne a jasne odkazuje na článok 6. „Podmienok“,

ktorý obsahuje všetky požiadavky stanovené Občianskym zákonníkom a podrobne a dostatočne opisuje
celý proces výkonu zabezpečovacieho prevodu práva k vozidlu. Samotný výkon zabezpečovacieho
prevodu práva začal oznámením zo dňa 27.10.2021 (doručeným dňa 18.11.2021), ktorým žalobca
jednoznačne oznámil žalovanému v 1. rade začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, a to v
lehote najmenej 30 dní pred jeho samotným výkonom. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné prijať

záver o neurčitosti oznámenia a o jeho viacerých nedostatkoch v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ktoré v žiadnom prípade nemôžu zakladať jeho neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

8.4. K námietkam žalovaných týkajúcim sa nesprávne určenej ceny vozidla, čo malo mať za následok

nesprávne vyúčtovanie nárokov žalobcu podľa protokolu konečného vyrovnania, súd prvej inštancie
uviedol, že nové znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty vozidla súd nevykonal, nakoľko
by to bolo neúčelné a nehospodárne vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od prvotného posúdenia vozidla
(27.12.2021) a zmenu technického stavu predmetného vozidla. Čo sa týka žalovanými predloženýchinzerátov, tieto sú z neskoršieho obdobia (4 až 5 mesiacov) ako ktoré mal k dispozícii znalec, a
preto nebolo možné na ne prihliadať v čase vyhotovenia znaleckého posudku. Vzhľadom na údaje, z
ktorých znalec vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku, ako aj s prihliadnutím na jeho výpoveď na

pojednávaní dňa 27.10.2023 súd mal za to, že všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla
bola riadne určená. Pokiaľ žalovaní nesúhlasili s určenou cenou vozidla, ešte v čase doručenia protokolu
konečného vyrovnania, mohli dať vyhotoviť vlastný posudok na preukázanie ceny vozidla.

8.5. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná vlastná zmenka obsahovala všetky náležitosti stanovené

zákonom č. 191/1950 Sb. a bola vyplnená v súlade s uzavretou zmluvou o vyplnení blankozmeniek.
Žalobca do zmenky riadne doplnil zmenkovú sumu a dátum splatnosti.

8.6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 497, § 502, §
365, § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 75, § 76, § 77, § 78, § 10, § 30 až § 40, §
43, § 46 až § 48, § 53, § 74 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov, § 553, § 553a, § 553c, § 553e, § 151m zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

8.7. Nakoľko žalobcovi priznal súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej
pohľadávky, uviedol v odôvodnení rozsudku, že aj uplatnený nárok na zaplatenie zmenkového úroku
a zmenkovej odmeny je dôvodný.

8.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaní v 1. a 2. rade doručili súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti obom výrokom

rozsudku, ktoré odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

9.1. Žalobca podľa odvolateľov vyplnil blankozmenku na zmenkovú sumu, ktorej výška je v rozpore

so Zmluvou o vyplnení blankozmeniek na zmenky úplné zo dňa 27.8.2020, a to najmä z dôvodu
nezákonného spôsobu výkonu zabezpečovacieho práva žalobcom ako aj z dôvodu nesprávneho
ocenenia a následnej výšky speňaženia, resp. výšky, za ktorú si žalobca prenechal predmet
zabezpečovacieho prevodu práva, od ktorej sumy sa odvíjala aj zmenková suma, ktorá mala byť do
blankozmenky vpísaná zo strany žalobcu v zmysle zmluvy o vyplnení blankozmeniek. Z odôvodnenia

rozhodnutia nevyplývajú žiadne zistenia súdu kedy, ako a kde sa mal žalovaný v 1. rade oboznámiť s
podmienkami uvedenými vo Všeobecných obchodných podmienkach a ako mal s nimi vysloviť súhlas.
Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva a ani výkladom nie je možno dospieť k tomu, ako mohol mať súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobca mal pri zosplatnení úveru postupovať v súlade s uzavretou
zmluvou a „Podmienkami“ a ako môže uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie obstáť popri ust.

§ 553a ods. 2 § 553c ods. 2 a § 553c ods. 3 a § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to najmä v
súvislosti so skutočnosťou, že: a) žalobca v rozpore so zákonom začal výkon zabezpečovacieho práva
z dôvodu neplatnosti zmluvy o výkone zabezpečovacieho práva pre absenciu podstatnej náležitosti
(uvedenie najnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby), b) v rozpore so zákonom začal výkon
zabezpečovacieho práva z dôvodu neoznámenia výkonu zabezpečovacieho prevodu práva podľa ust.

§ 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka, c) pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva zabezpečený
veriteľ si ponechal predmet zabezpečovacieho prevodu práva bez dohody so žalovaným v 1. rade ako
dlžníkom a to navyše za neprimerane kúpnu cenu. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v žiadnom
smere neuviedol akými úvahami sa riadil ak mal za to, že ide o zákonný postup a nevysvetlil ani aké
právne normy podporujú tieto úvahy súdu prvej inštancie, ale iba stroho odkázal na listinné dôkazy

predloženéstranamisporuvtomtokonaníaichobsah. Uvedenézáverysúduprvejinštancietakpôsobia
arbitrárne, tendenčne a bez riadneho vysporiadania sa s rozhodnými skutočnosťami, čo zakladá vadu
zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku.

9.2. Vo vzťahu k určeniu hodnoty motorového vozidla žalobcu, žalovaní v odvolaní opakovane namietali,

okrem nezákonnosti procesu speňažovania, aj pochybenia ohľadom ohodnocovania motorového
vozidla, ktoré skutočnosti mali v neposlednom rade za následok aj nesprávne vyplnenie blankozmenky
v rozsahu zmenkovej sumy zo strany žalobcu. Nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku spočíva podľa
nich aj v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie v bode80B odôvodnenia bez riadneho odôvodnenia len konštatoval, že: „Vzhľadom na údaje, z ktorých znalec
vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku ako aj s prihliadnutím na jeho výpoveď na pojednávaní
dňa 27.10.2023........ súd mal za to, že všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla bola riadne

určená.“, avšak z uvedenej konštatácie je zjavným, že súd prvej inštancie účelovo uprednostňuje a
preferuje, bez náležitého odôvodnenia, závery vyplývajúce z výpovede znalca, a naopak bez náležitého
vysvetlenia sa opomína vysporiadať s námietkami a dôkazmi, ktoré v tejto súvislosti vzniesli a predložili
žalovaní odkazujúc na obsah vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v
znení neskorších predpisov a v nej bližšie vymedzený spôsob určenia hodnoty majetku. Súd týmto

podľa odvolateľa mal odlišný prístup k hodnoteniu dôkazov a právnych noriem a zjavne preferoval jeden
dôkaz (výpoveď znalca) bez náležitého odôvodenia odmietnutia argumentov a dôkazov žalovaných a
bez zohľadnenia žalovanými uvedených námietok (najmä vo vzťahu k obsahu vyhlášky č. 492/2004
Z.z.), čo zakladá dôvodný záver o arbitrárnosti a tendenčnosti rozsudku.

9.3. Po vykonanom dokazovaní dospel podľa odvolateľov súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru,

resp. k nesprávnym skutkovým zisteniam keď konštatoval, že žalovaný v 1. rade sa mal s textom týchto
VOP oboznámiť, obsahu mal porozumieť a súhlasiť s nimi. Žalovaný v 1. rade sa podľa jeho tvrdení
nikdy neoboznámil s obsahom zmienených VOP, nakoľko mu ani neboli pred podpisom zmluvy o úvere
predložené, pričom zmienené VOP ani len netvorili fyzicky prílohu zmluvy o úvere a žalovaný v 1.rade
ani žiadnym iným spôsobom neprejavil vôľu byť viazaný VOP. Podľa odvolateľa žalobca ani predložením

týchto listín v rozsahu akýchsi VOP žiadnym spôsobom nepreukázal, že by malo ísť o VOP s takým
obsahomavtakomrozsahu,akonaneodkazujezmluvaoúvereuzavretámedzistranamisporu.Navyše
žalobca ani nepreukázal aký obsah mali mať VOP žalobcu v danom rozhodnom čase, keďže predložil
VOP, na ktorých ani nie je podpis žalobcu. Poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu a presun dôkazného
bremena na žalobcu, nakoľko nemožno spravodlivo žiadať od žalovaných, aby preukázali neexistenciu

skutočnosti, že VOP v znení ako tvrdí žalobca zaväzovali žalovaného v 1. rade. Podľa jeho názoru
pre unesenie dôkazného bremena mal mať súd prvej inštancie riadne preukázané (keďže žalovaní
popierali túto skutočnosť), kedy, kde a kým mali byť tieto VOP predložené žalobcom na oboznámenie
žalovanému v 1. rade pred jednaním o uzavretí zmluvy o úvere a jej podpisom. V konaní podľa neho
nebolo a ani nemohlo byť riadne preukázané, že by bol žalovaný v 1. rade viazaný VOP v znení ako

tvrdí žalobca. Je tak podľa odvolateľa nutné konštatovať, že zo strany žalobcu došlo voči žalovanému v
1. rade k neoprávnenému uplatňovaniu pohľadávok a v neposlednom rade aj k nesprávnemu vyplneniu
blankozmenky v rozsahu zmenkovej sumy.

9.4. Pokiaľ by odvolateľ pripustil úvahu, že žalovaný v 1. rade mohol byť viazaný VOP s obsahom

a v rozsahu v akom ich predložil žalobca (čo však v celom rozsahu popiera), tak podotýka, že ust.
§ 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá veriteľovi, t.j. v tomto prípade žalobcovi, povinnosť
oznámiť dlžníkovi začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, avšak bez možnosti žalobcom
uviesť v oznámení všetky do úvahy pripadajúce alternatívy zabezpečovacích inštitútov v zmysle
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 553c ods.3 Občianskeho zákonníka teda exaktne vymedzuje

akým spôsobom má veriteľ povinnosť oznámiť začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a čo
musí byť predmetom tohto oznámenia a je nepochybné, že nemá obsahovať eventuálne oznámenie o
začatí výkonu záložného práva, ak veriteľ má záujem začať výkon inštitútu zabezpečovacieho prevodu
práva, čo jednoznačne zakladá neurčitosť a zmätočnosť takéhoto oznámenia vykonaného žalobcom
a jeho následnú neplatnosť. S poukazom na obsah listu zo dňa 27.10.2021 ako aj protokolu zo dňa

24.11.2021 však nie je možné jednoznačne určiť výkon akého zabezpečovacieho inštitútu mal žalobca
ako veriteľ v úmysle začať a jeho začatie oznámiť žalovanému v 1. rade (a to či výkon záložného
práva alebo výkon zabezpečovacieho prevodu práva) a už vôbec nevyplýva, aký spôsob výkonu
zabezpečovaciehoprávamalzačať(čipriamympredajom,dobrovoľnoudražboualeboinýmspôsobom).
Zmienenú nezrozumiteľnosť oznámenia žalobcu nie je v žiadnom smere možné odstrániť, a to ani len

výkladomobsahutohtooznámenia,ktoréjezostranyžalobcuzmienenéjednakvlistezodňa27.10.2021
ako aj v protokole zo dňa 24.11.2021 a ani súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil tieto svoje úvahy vo
vzťahu k vyššie uvedeným námietkam žalovaných.

9.5. Nezákonnosť výkonu zabezpečovacieho prevodu práva navyše spočíva aj v skutočnosti, že zmluva

o úvere je v rozsahu časti dohadovania zabezpečovacieho prevodu práva k motorovému vozidlu
neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie podstatných náležitostí, nakoľko neobsahovala dohodu
žalobcu a žalovaného v 1. rade o najnižšom podaní pre prípad výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
prostredníctvomdobrovoľnejdražby.Vdôsledkuuvedenejabsenciebolonutnévyvodiťneplatnosťvtejtočasti zmluvy, a tak ani výkon zabezpečovacieho prevodu práva nemohol predstavovať zákonný postup
zostranyžalobcu. Otázkaplatnostizmluvyoúverevčastidohodyozriadenízabezpečovaciehoprevodu
práva bola nepochybne podstatnou pre výkon zabezpečovacieho práva, z ktorého malo vyplynúť

plnenie, od ktorého závisela výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť vyplnená do blankozmenky. Z vyššie
spomenutých listín nevyplýva nielen to, či začal s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva alebo s
výkonom záložného práva, ale ani to, aký konkrétny spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
žalobca začal resp. mal v úmysle žalobca začať (či priamym predajom, dobrovoľnou dražbou alebo
iným spôsobom). Pokračovanie vo výkone z dôvodu alternatívneho označenia začatia výkonu rôznych

zabezpečovacích inštitútov v oznámení („zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu
zabezpečenia dohodnutého v Zmluve“) bez uvedenia konkrétneho spôsobu výkonu, zakladá podľa
odvolateľa neplatnosť vykonaných úkonov žalobcu.

9.6. Odvolatelia ďalej namietali, že z faktúry č. FOV21/00007 vystavenej dňa 29.12.2021 vyplýva, že
žalovaný v 1. rade ako dodávateľ mal fakturovať žalobcovi ako odberateľovi sumu vo výške 47.500,-

eur bez DPH, a to za prevod resp. prenechanie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu pri výkone zabezpečovacieho práva (pričom ako vyplýva z poznámky obsiahnutej v tejto faktúre,
predmetná faktúra mala byť vyhotovená odberateľom t.j. žalobcom za dodávateľa t.j. žalovaného v
1. rade). Z uvedeného je nutné vyvodiť, že žalobca predmetné motorové vozidlo v rámci výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva nepreviedol na tretiu osobu, ale vlastnícke právo si de facto ponechal

(so započítaním kúpnej ceny na svoje pohľadávky) v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi výkon
zabezpečovacieho prevodu práva. Z predmetnej faktúry tiež vyplýva, že pri výkone zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva ako aj pri vystavení faktúry konal žalobca ako veriteľ za žalovaného v
1. rade ako pôvodného vlastníka motorového vozidla, tak ako mu toto oprávnenie vyplýva priamo zo
zákonnej formulácie ust. § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri výkone ním realizovaného

výkonu zabezpečovacieho prevodu práva k vozidlu previedol vlastnícke právo priamym predajom na
svoju osobu, t.j. prenechal si predmetné motorové vozidlo, a to bez akejkoľvek dohody so žalovaným
v 1. rade ako dlžníkom a zároveň pôvodným vlastníkom vozidla, pričom neexistenciu písomnej dohody
o prenechaní motorového vozidla dokonca žalobca aj sám potvrdil vo vyjadrení zo dňa 15.6.2023 na
strane 3. Súd prvej inštancie sa však vo vzťahu k vyššie uvedenému v odôvodení rozsudku žiadnym

spôsobom nezmienil.

9.7. Uviedli, že žalobca pri speňažovaní motorového vozidla zjavne porušil svoju zákonnú povinnosť
podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to postupovať pri speňažení s náležitou odbornou
starostlivosťou, resp. tak, aby speňažením prevedeného vozidla dosiahol čo najvyššiu predajnú cenu.

Žalobca nezistil obvyklú trhovú cenu motorového vozidla, za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné
motorové vozidlá za porovnateľných podmienok zvyčajne predávajú. Uvedené osvedčuje aj žalovanými
predložená inzercia týkajúca sa predajnosti rovnakých alebo porovnateľných motorových vozidiel, z
ktorej je zrejmé, že predajná cena približne 47.500,- eur (t.j. suma zodpovedajúca výťažku z predaja
podľa protokolu zo dňa 12.1.2022) sa týka spravidla motorových vozidiel s rokom výroby 2018, a teda

motorových vozidiel, ktoré boli spravidla staršie a u ktorých bola výraznejšia amortizácia v porovnaní
s predmetným motorovým vozidlom. Naopak, kúpna cena, za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné
motorové vozidlo zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v rozhodnom čase a mieste predaja
predstavuje sumu vo výške približne 64.000,- eur. Žalobca porušujúc svoje povinnosti vyplývajúce mu
ako veriteľovi z ust. § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, dosiahol výťažok z predaja motorového

vozidla vo výške 47.500,- eur, ktorá suma nesporne neodzrkadľuje skutočnú kúpnu cenu, za ktorú
sa rovnaké alebo porovnateľné motorové vozidlo zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
rozhodnom čase a mieste predaja. Voči svojej splatnej pohľadávke si žalobca započítaval hodnotu
speňaženého vozidla iba vo výške 47.500,- eur a nie skutočnú kúpnu cenu, za ktorú sa rovnaké alebo
porovnateľné vozidlá predávajú, a tak žalobca aj vyplnil zmenkovú sumu do blankozmenky vo výške,

ktorá nezodpovedá výške skutočnej splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade (a voči
žalovanému v 2. rade titulom ručenia). Žalovaní v konaní konzistentne namietali zistenia ohľadom
hodnoty vozidla obsiahnuté v znaleckom posudku č. 117/2021 vyhotovenom znalcom Ing. Róbertom
Rojkom ku dňu 28.12.2021, kde znalec pri určovaní všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal z tzv.
pôvodnej východiskovej hodnoty vozidla, ktorá by podľa znalca mala predstavovať sumu vo výške

59.177,- eur s DPH. Vo vzťahu k uvedeným námietkam žalovaných ohľadom znalcom nesprávne
určenej všeobecnej hodnoty vozidla konštatoval súd prvej inštancie v bode 80B odôvodnenia rozsudku,
že: „Vzhľadom na údaje, z ktorých znalec vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku ako aj s
prihliadnutímnajehovýpoveďnapojednávanídňa27.10.2023........súdmalzato,ževšeobecnáhodnotapredmetného motorového vozidla bola riadne určená.“ Podľa žalovaných však vyššie citovaná úvaha
súdu prvej inštancie nie je správna. V znaleckom posudku dospel znalec k záveru, že východisková
hodnota vozidla (ako jeden z menovateľov potrebných pre výpočet všeobecnej hodnoty vozidla) by

mala predstavovať iba sumu 59.177,- eur s DPH, pričom v dôsledku takto určenej východiskovej
hodnoty dospel následne znalec aj k určeniu všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla vo
výške 52.388,- eur. Námietky o nesprávnom výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla znalcom
v znaleckom posudku opierali žalovaní predovšetkým s poukazom na obsah vyhlášky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška“) a v

nej upravený postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel (v prílohe č. 6 vyhlášky). V zmysle bodu
A ods. 20 sa totiž východisková hodnota vozidla používa na výpočet technickej hodnoty vozidla,
všeobecnej hodnoty vozidla a na výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla, pričom legálnu
definíciu východiskovej hodnoty vymedzuje predmetná vyhláška v prílohe č. 6 v bode B ods. 7. Cena
predmetného motorového vozidla (t.j. nadobúdacia cena nového motorového vozidla v zmysle cenníka)
bola v tomto konaní nesporne zistená z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom (z

faktúry vozidla zo dňa 27.08.2020, z ktorej vyplýva kúpna cena, za ktorú predal autorizovaný predajca
Motor-Car Košice, s.r.o. predmetné vozidlo žalovanému v 1. rade vo výške 70.833,64 eur s DPH).
Uvedenú kúpnu cenu potvrdzuje aj obsah vyššie spomenutej zmluvy o úvere. Zároveň v zmysle článku
6.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré v tomto konaní predložil samotný žalobca vyplýva,
že „hodnota prevádzaného vlastníckeho práva zodpovedá kúpnej cene vozidla uvedenej v úverovej

zmluve“, čo v predmetnej právnej veci predstavuje sumu vo výške 70.833,64 eur. Citované ustanovenie
článku 6.1 VOP nepochybne odzrkadľuje právnu úpravu v zmysle vyhlášky, resp. je v súlade s vyššie
spomenutou vyhláškou. Východisková hodnota predmetného vozidla mala predstavovať sumu vo výške
70.833,64 eur. Znalec však vo vzťahu k určovaniu východiskovej hodnoty vozidla, ktoré bolo predmetom
speňažovania uviedol v znaleckom posudku, že: „Východisková hodnota vozidla s DPH je 59.177,00

€“. Navyše na pojednávaní konanom dňa 27.10.2023 na otázku právnej zástupkyne žalovaných, či pri
určovaní východiskovej hodnoty vozidla mal k dispozícii faktúru za akú bolo vozidlo predané, odpovedal
nasledovne: „Nie, nakoľko spolupracujem so žalobcom, ktorý väčšinou predáva jazdené autá, ani ma
to nenapadlo, že by tu mohlo dôjsť k predaju nového vozidla....“. Postup a závery znalca nepochybne
svedčia o jeho neodbornosti, keďže znalec na pojednávaní dňa 27.10.2023 nielen že uznal, že pri

ohodnocovaní predmetného motorového vozidla nevychádzal z kúpnej ceny uvedenej vo faktúre č.
15112000550 zo dňa 27.8.2020, ale navyše aj nepochopiteľne a v rozpore s normatívnym znením
vyhlášky sa obhajoval konštatáciou, že „ani ho nenapadlo, že by tu mohlo dôjsť k predaju nového
vozidla“, ktorá konštatácia je však nelogická a priečiaca sa normatívnemu zneniu vyhlášky, ktorá ukladá
povinnosť určovať východiskovú hodnotu motorového vozidla z nadobúdacej ceny nového vozidla

vyplývajúcej z cenníka u autorizovaného predajcu, a teda vyhláška nedáva ani len priestor uvažovať vo
vzťahukurčeniuvýchodiskovejcenymotorovéhovozidla,čiideojazdenéanovéohodnocovanévozidlo.

10.Žalobcasakodvolaniužalovanýchvyjadril.Napadnutýrozsudokpovažujezavecnesprávnyariadne
odôvodnený. Poukázal najmä na skutočnosť, že k námietkam žalovaných sa podrobne a opakovane

vyjadril už vo viacerých podaniach. Všetky kauzálne námietky žalovaného v 2. rade ako zmenkového
avala sú podľa jeho názoru absolútne irelevantné, keďže zmenkové ručenie je zabezpečovacím
vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej
osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa
aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť

plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového
dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov.

10.1. Opakovane uviedol, že prílohou zmluvy o úvere boli VOP, ktoré sú zároveň neustále k dispozícii
v elektronickej verzii na internetovej stránke žalobcu: E. a zároveň samotná zmluva o úvere uvádza, že

VOP sú jej prílohou a žalovaný v 1. rade bol zmluvnou stranou zmluvy o úvere, čo predpokladá, že by
túto neuzatváral svojim podpisom, ak by s niečím nesúhlasil resp. niečo by rozporoval. Navyše priamo
zmluva o úvere uvádza, že žalovanému v 1. rade bola pred jej podpisom odovzdaná aktuálna verzia
VOP platná k dátumu podpisu zmluvy o úvere a s ich textom sa oboznámil, obsahu plne porozumel a
súhlasí s ním.

10.2. K nezákonnosti (neplatnosti) speňažovania predmetu zábezpeky, k porušeniu ustanovení § 553a
ods. 2 a § 553c Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že v článku II. zmluvy o úvere si žalobca
a žalovaný v 1. rade dohodli na zabezpečenie akýchkoľvek záväzkov žalovaného v 1. rade vočižalobcovi prevod vlastníckeho práva k vozidlu v súlade s ust. § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka,
t. j. žalobca a žalovaní v 1. rade uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k vozidlu. Tento
článok jednoznačne a jasne odkazuje na článok 6 VOP, ktorý obsahuje všetky požiadavky stanovené

OZ a podrobne a dostatočne opisuje celý proces výkonu zabezpečovacieho prevodu práva k vozidlu.
Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade v zmysle zmluvy o úvere resp. VOP si splnil svoju povinnosť a
po prevode vlastníckeho práva k vozidlu na základe uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva k vozidlu túto skutočnosť dal zapísať aj na príslušnom dopravnom inšpektoráte do Osvedčenia
o evidencii – časť II, kde dal zapísať žalobcu ako vlastníka vozidla a žalovaného v 1. rade ako držiteľa

vozidla, a preto nemôže obstáť argument žalovaných o tom, že žalovaný v 1. rade nemal vedomosť či
žalobca začal s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva alebo s výkonom záložného práva.

10.3. Samotný výkon zabezpečovacieho prevodu práva začal oznámením zo dňa 27.10.2021, ktorým
žalobca jednoznačne oznámil žalovanému v 1. rade začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva,
a to v lehote najmenej 30 dní pre jeho samotným výkonom. Vzhľadom na text oznámenia a skutočnosti

vyššie uvedené, nie je možné prijať záver o neurčitosti oznámenia a o jeho viacerých nedostatkoch v
rozpore s ustanoveniami OZ, ktoré v žiadnom prípade nemôžu zakladať jeho neplatnosť v zmysle ust.
§ 37 ods. 1 OZ. Zároveň nie je možné prijať záver, že žalobca previedol vlastnícke právo k vozidlu na
svoju osobu ale išlo o účtovný a nevyhnutný krok pred predajom (prevedením) vozidla na tretiu osobu.

11. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu (okrem skutočností uvedených už v odvolaní) uviedli, že
žalobca vo svojom vyjadrení nijako nevyvrátil tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným o neplatnosti
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva jednak z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere v rozsahu
zriadenia zabezpečovacieho prevodu práva (pre absenciu podstatnej náležitosti - uvedenie najnižšieho
podania), ako aj z dôvodu nezákonného spôsobu speňaženia predmetu zabezpečovacieho prevodu

práva (pre nezákonné prenechanie si predmetu prevodu zabezpečovacieho prevodu práva veriteľom
v rozpore s ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. bez dohody o prenechaní predmetu
zabezpečenia uzavretej po splatnosti pohľadávky), ako aj z dôvodu neprimerane nízkej ceny speňaženia
predmetu zabezpečenia veriteľom pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva, ktoré skutočnosti tak
mali nepochybne vplyv aj na dôvodnosť a výšku vyplnenej zmenkovej sumy v zmenke, ktorej zaplatenia

sa žalobca domáhal v tomto konaní voči žalovaným.

11.1. V zmysle ust. § 32 ods. 1 Zmenkového zákona zodpovedá výška záväzku avalistu (t.j. v tomto
prípade žalovaného v 2. rade ako zmenkového ručiteľa) dlhu avaláta (t.j. v tomto prípade žalovaného
v 1. rade ako zmenkového dlžníka). Je tak nutným vyvodiť záver, že v prípade úspešného uplatnenia

námietky žalovaného v 1. rade týkajúcej sa nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy by ani záväzok
žalovaného v 2. rade ako avalistu nemohol byť v inej výške, než tej ktorá by bola po úspešnom uplatnení
námietky žalovaného v 1. rade ako avaláta zistená ako zmenková suma. Výška záväzku žalovaného
v 2. rade zodpovedá dlhu žalovaného v 1. rade.

11.2. Poukázali na to, že s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil žalobca zmluvu o úvere
bez VOP, ktoré však mali tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť. Žalobca podľa nich ani odkazom na VOP
v elektronickej verzii nemohol osvedčiť, že na internete zverejnené VOP mali byť podmienkami, ktoré
boli predložené žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade teda neprejavil vôľu byť viazaný VOP, na ktoré
odkazuje žalobca.

11.3. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nevyhnutnom účtovnom kroku pred predajom vozidla (v súvislosti
s prevodom vlastníctva na žalobcu), žalovaní uviedli, že žalobca sa takouto argumentáciou v konaní
pred súdom prvej inštancie nebránil a uvádza to teraz v odvolacom konaní prvýkrát a ani nepreukázal
nevyhnutnosť takého kroku z účtovného hľadiska, pričom ani neoprel takéto tvrdenie o nevyhnutnosti

takéhoto postupu previesť faktúrou (daňovým dokladom) motorové vozidlo najprv na svoju osobu o
žiadnuprávnunormuaaninemohol,nakoľkotovýslovnevylučuje§553cods.2Občianskehozákonníka.
Žalobcaodmietaskutočnosťonezákonnostiprevádzaniavlastníckehoprávakmotorovémuvozidlusebe
a až následne jeho predaji tretej osobe, pričom ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne
zakazuje, aby si veriteľ ponechal prevedené vlastnícke právo bez dohody s dlžníkom uzavretej po

splatnosti pohľadávky. Z vyjadrenia žalobcu k zisteniu hodnoty vozidla je podľa žalovaných zrejmé, že
žalobca tieto skutočnosti a rozpory nevie náležite objasniť a vysvetliť.12. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol už vo
svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Odvolatelia ako odvolací dôvod uviedli dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

17.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil žalovanými tvrdené odvolacie dôvody v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, či dospel k správnym skutkovým zisteniam.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené v odvolaní

nepovažuje za naplnené.

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaných, v ktorom
títo opakujú svoju procesnú obranu, ktorú prezentovali už v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací
súd navyše uvádza:

22. Vo vzťahu k námietke odvolateľov týkajúcej sa neoboznámenia sa s VOP žalobcu, dôsledkom čoho
je podľa odvolateľov skutočnosť, že tieto nie sú aplikovateľné na právny vzťah založený zmluvou o úvere
medzi stranami sporu, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Odvolací súd sa
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku uvedeného v bode 77. V konaní bolo preukázané, že

žalovaný v 1. rade (v mene ktorého konal žalovaný v 2. rade) zmluvu podpísal, vrátane vyhlásenia, že
mu VOP boli pred podpisom zmluvy odovzdané a že VOP platné pre danú úverovú zmluvu sú dostupné
aj na presne uvedenom webovom sídle žalobcu. V prípade, že so znením zmluvy o úvere žalovaný v 1.
rade nesúhlasil, nemal ju uzatvoriť. Odkaz na VOP bol pritom v zmluve o úvere (ktorá mala len 4 strany,
t.j. nebola rozsiahla, a teda žalovaný v 1. rade sa s jej obsahom mohol bez dlhšieho čítania oboznámiť)

spomínaný na viacerých miestach zmluvy (teda nielen v súvislosti so zabezpečovacím prevodom práva),
napr. aj v súvislosti s poistením a výpožičkou. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade
do vzniku omeškania so splácaním úveru (a následkami tohto omeškania) namietal voči žalobcovi, že
mu obsah VOP nie je známy. V prípade, že žalovaný v 1. rade zmluvu o úvere (vrátane jej VOP) riadne
pred je podpisom nečítal, nemôže niesť následky uvedeného konania s tým spojené žalobca.

23. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na záver týkajúci sa VOP k zmluve o úvere zaoberal
námietkou žalovaných o správnosti a dôvodnosti nároku žalobcu, t.j. či bola suma 18.103,64 eur
uvedená v protokole konečného vyrovnania žalobcom vypočítaná správne. Konštatoval, že žalobca pri
zosplatneníúverupostupovalvsúladesuzavretouzmluvouaVOP.Výškupohľadávokžalobcuvrozsahu

18.103,64 eur súd prvej inštancie špecifikoval a odôvodnil v bode 78D. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a uviedol (v bode 78E. odôvodnenia), že nárok na poplatky a zmluvnú pokutu vyplýval z článku
5., 10. a 11. VOP, ktorých znenie citoval v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 30. odôvodnenia).
Odvolací súd dodáva, že odvolatelia pritom nedôvodnosť výpočtu žalobcu, ktorého výsledkom bola
dlžná suma 18.103,64 eur, odvodzovali od skutočnosti, že sa s VOP žalobcu neoboznámili (neprejavili

súhlasný prejav vôle byť viazaní obsahom VOP) a teda žalobca nebol oprávnený zahrnúť do výpočtu
konečného vyrovnania nároky, ktoré vychádzali z VOP. Odvolatelia teda nenamietali, že by žalobca
pri výpočte uvedenej dlžnej pohľadávky nepostupoval správne v tom zmysle, že síce postupoval
v zmysle VOP, ale jednotlivé nároky nesprávne (matematicky) vyčíslil. Odvolací súd v kontexte námietok
odvolateľov uvádza, že sa plne v tomto ohľade stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

24. K odvolateľmi namietanej nezákonnosti výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo
strany žalobcu a neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (z dôvodu absencie povinnej
náležitosti) odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 79.

a rovnako nevzhliadol dôvod na konštatovanie neplatnosti predmetnej zmluvy, ako ani nedostatkov
oznámenia výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Navyše uvádza, že v zmysle zmluvy o úvere
č. UDTA20/61001259, na zabezpečenie záväzkov veriteľa, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti
s úverovou zmluvou, zriadili zmluvné strany zabezpečenie, ktoré spočívalo v uzatvorení zmluvyo zabezpečovacom prevode práva. Zmluvnými stranami zmluvy o úvere nebol v súvislosti so
zmluvou o úvere ako zabezpečovací prostriedok dojednaný vznik záložného práva. Odvolací súd
preto považoval za prípustné, ak žalobca vo výzve na pristavenie vozidla, ktorého súčasťou bolo

aj oznámenie o predpokladanom termíne predčasného ukončenia zmluvy a oznámenie o začatí
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva uviedol, že žalovaného v 1. rade informuje o začatí výkonu
zabezpečovaciehoalebozáložnéhoprávapodľaspôsobudohodnutéhovzmluveoúvere.Keďžezmluva
o úvere neobsahovala dojednanie vzniku záložného práva, ale len dojednanie vzniku zabezpečovacieho
prevodu práva, bolo dostatočne zrejmé, že oznámenie smeruje voči výkonu toho zabezpečovacieho

inštitútu, ktorý bol v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami písomne dohodnutý. Z VOP žalobcu
(bod 6.1) tiež vyplývalo, že žalobca si vyhradil v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
vozidlo speňažiť spôsob podľa svojho uváženia, a to napr. v dražbe alebo priamym predajom. Žalobca
navyše v liste zo dňa 27.10.2021 oznámil (okrem oznámenia začatia výkonu zabezpečovacieho alebo
záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia dohodnutého v zmluve) žalovanému v 1. rade, že
informácie o priebehu a spôsobe výkonu práva sú dostupné na F.. Predaj prostredníctvom F. prebieha

prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže o najvhodnejší návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy formou
elektronickej dražby prostredníctvom online dražobného systému a nejde o dražbu podľa zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Nakoľko si žalobca vo
VOP vymienil, že spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je na jeho uvážení, o skutočnosti, že

výkon zabezpečovacieho prevodu práva bude realizovať v dražbe alebo priamym predajom, žalovaného
vopred informoval, oznámil mu výkon v zmysle uvedeného a výkon aj týmto spôsobom realizoval, a preto
nemožno uvedené hodnotiť ako rozpor s VOP alebo Občianskym zákonníkom.

25. Odvolací súd nesúhlasí s argumentom odvolateľov, že žalobca si ponechal vlastnícke právo
k dotknutému vozidlu, o čom mala svedčiť faktúra č. FOV21/00007. V konaní podľa odvolacieho súdu
nebolopreukázané,žežalobcanadobudolvlastníckeprávokvozidlu(vrámcivýkonuzabezpečovacieho
prevodu práva), ale že ho previedol na tretiu osobu a výťažok z predaja použil na vysporiadanie
pohľadávky, ktorú evidoval voči žalovanému v 1. rade. Vystavenie faktúry bez ďalšieho nepredstavuje

prevod vlastníckeho práva, resp. vlastnícky titul. Vlastnícke právo bolo v predmetnom prípade
uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dočasne prevedené na žalobcu. Vo VOP (bod
6.1) bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej malo vlastnícke právo prejsť späť na
žalovaného v 1. rade okamihom úplného a včasného splatenia záväzkov voči žalobcovi alebo okamihom
úplnéhoanievčasnéhosplneniazabezpečenýchzáväzkov,pokiaľžalobcanezačaldookamihusplnenia

s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Navyše má odvolací súd za to, že vystavenie faktúry
FOV21/00007 súviselo s daňovým hľadiskom súvisiacim s odovzdaním vozidla žalobcovi po začatí
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a so samotným predajom vozidla žalobcom tretej osobe, čo
vyplýva aj zo znenia bodu 6.1 VOP („Zároveň klient, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, týmto
v súlade s § 72 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. .... výslovne udeľuje Spoločnosti súhlas s vystavením

faktúry v mene Klienta ....“). V konaní podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by si žalobca
ponechal vlastnícke právo k vozidlu.

26. K odvolacej námietke odvolateľov týkajúcej sa procesu speňaženia vozidla v rozpore s § 553c ods.
4 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že súhlasí so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými

v bode 80. odôvodnenia rozsudku. Ako akceptovateľný vyhodnotil aj odvolací súd žalobcom predložený
znalecký posudok (od ktorého sa odvíjala aj cena vozidla, za ktorú napokon žalobca vozidlo predal
tretej osobe). Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.10.2023 uviedol, že „ ..... systém dát je
natoľko dobrý, že ho používajú aj poisťovne. Systém zahŕňa cenníky autorizovaných predajcov, pritom
aj cenníky jednotlivých predajcov sa môžu líšiť a tento systém zohľadňuje nejaké premenné hodnoty, ale

vychádza z databázy predajcov.“ a „znalec pri stanovení východiskovej hodnoty má viacero možností.
Jednou je softvér autotax, pričom v tejto databáze je menej vozidiel, preto si pripláca za ďalšiu databázu
a to softvér silver dát, kde pri zadaní VIN čísla vozidla systém vygeneroval hodnotu vozidla, ktorá
vyplýva z údajov od výrobcu po zohľadnení príplatkovej výbavy. Na základe toho sa potom zisťuje
východisková hodnota vozidla“. V zmysle prílohy č. 6 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov,
v ktorej je upravený postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel [časť B, bod 7 písm. a)] platí, že
pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla (VHV) postupuje znalec podľa nasledujúceho postupu: pre
vozidlá kategórie, ktoré sú k rozhodnému dátumu predávané na trhu SR, je východiskovou hodnotou VHúdaj zistený z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných
a preskúmateľných zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Vyhláška teda umožňuje znalcovi
vychádzať aj z iných relevantných zdrojov, než je výlučne cenník autorizovaných predajcov. Odvolací

súd sa stotožnil tiež s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaní si mohli dať vyhotoviť vlastný znalecký
posudok, a to ešte v čase doručenia protokolu konečného vyrovnania. K ďalšej odvolacej námietke
odvolací súd uvádza, že bod 6.1 VOP síce uvádza, že hodnota prevádzaného vlastníckeho práva
zodpovedá kúpnej cene vozidla uvedenej v úverovej zmluve. Takýto údaj je pritom povinnou náležitosťou
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ocenenie

práva v peniazoch). Uvedené však neznamená, že za cenu uvedenú v zmluve o zabezpečovacom
prevode práva (vo výške hodnoty práva uvedenej v zmluve) napokon veriteľ po určitom čase aj reálne
prevedie vlastnícke právo v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu na tretiu osobu. V čase výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva môže byť hodnota práva iná (primárne nižšia, eventuálne však
aj vyššia). Žalovaní podľa odvolacieho súdu neuniesli dôkazné bremeno, že cena v zmysle § 553c
ods. 4 Občianskeho zákonníka, za ktorú mal žalobca vozidlo predať, bola 64.000,- eur. Jediný dôkaz

predložený žalovanými (inzercia predložená s odporom proti platobnému rozkazu) týkajúca sa ceny
porovnateľného vozidla, nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za dôkaz o tom, že za inzerovanú
cenu skutočne došlo k predaju daného vozidla. Žalovaní teda v konaní nepreukázali, že cena 64.000
eur je cenou, za ktorú mal žalobca vozidlo predať v súlade s § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka.

27. Z vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
vyjadreným v bode 81. až 84. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého žalobca vyplnil vlastnú zmenku
(vystavenú žalovaným v 1. rade dňa 27.8.2020 a avalovanú žalovaným v 2. rade) v súlade so Zmluvou
o vyplnení blankozmeniek na zmenky úplné zo dňa 27.8.2020. Žalovaní (žalovaný v 1. rade ako

vystaviteľ zmenky a žalovaný v 2. rade ako zmenkový ručiteľ) v konaní namietali voči správnosti
vyplnenia blankozmenky zo strany žalobcu tým, že žalobca nevyplnil do zmenky správnu sumu, nakoľko
vyplňovacie oprávnenie malo spočívať v doplnení sumy rovnajúcej sa splatným pohľadávkam žalobcu
voči žalovanému v 1. rade, pričom suma, ktorú do zmenky žalobca doplnil, nezodpovedala splatným
pohľadávkam žalobcu voči žalovanému v 1. rade (z dôvodu porušenia povinností žalobcu pri výkone

zabezpečovacieho prevodu práva). Vzhľadom na vyššie uvedené, t.j. nakoľko odvolací súd nevzhliadol
v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov pochybenie na strane žalobcu pri vyčíslení výšky dotknutej
pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, uzavrel, že žalobca v konaní predloženú zmenku vyplnil správne.

28. Záverom odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že námietku žalobcu vyjadrenú v odvolacom konaní
(avšak aj počas konania na súde prvej inštancie) týkajúcu sa irelevantnosti kauzálnych námietok
žalovaného v 2. rade považuje odvolací súd za neodôvodnenú. Je možné súhlasiť s názorom žalobcu,
že v zásade platí, že zmenkový ručiteľ (avalista) je oprávnený voči zmenkovému veriteľovi vznášať
len tie relatívne (kauzálne) námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastných vzťahov s veriteľom (t.j. nie je

oprávnený na relatívne (kauzálne) námietky, ktoré je oprávnený voči veriteľovi vznášať zmenkový dlžník
s jeho vlastných vzťahov s veriteľom). Určitú výnimku ale v tomto smere podľa názoru odvolacieho
súdu predstavuje postavenie avalistu, ktorý je konateľom zmenkového dlžníka (avaláta), tak ako tomu
bolo v prejednávanom prípade. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo
3727/2007 vyplýva záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že fyzická osoba, ktorá konala v dvoch

pozíciách, bola súčasťou kauzálnej dohody aj ako právnická osoba, ale aj ako fyzická osoba, resp. že
fyzická osoba, ktorá zmenku podpísala v mene vystaviteľa a ktorá ju zároveň avalovala, má s majiteľom
zmenky dohodnuté obsahovo totožné zmenkové dojednania ako vystaviteľ, ibaže by bolo preukázané,
že uzavreli inú zmluvu a z tohto dôvodu môže vznášať rovnaké námietky ako vystaviteľ (pozri aj Zákon
zmenkový a šekový, komentár, G. H., Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 149). Z uvedeného dôvodu odvolací

súd konštatuje, že aj žalovaný v 2. rade bol oprávnený brániť sa v konaní námietkami identickými ako
žalovaný v 1. rade. Odvolací súd však napokon konštatuje, že obrana žalovaných v konaní nebola
úspešná.

29. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným (medzi ktorými je v zmysle § 47 zákona
č. 191/1950 Zb. daná hmotnoprávna pasívna solidarita) nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vplnomrozsahu.Ovýšketrovodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).