Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100376
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100376.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: TIGO s.r.o., so sídlom Tibava 129, 073 01 Tibava, IČO:
36 214 949, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Hrabčák, PhD., Ph. D. – advokát, so sídlom Metodova 2,
080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101347855/2024
zo dňa 07.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.06.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 12.06.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „súd“)
13.06.2024 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101347855/2024 zo dňa
07.05.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Košice (ďalej ako „správca dane“) č. 100235520/2024 zo dňa 17.01.2024 o určení rozdielu v sume

35 729,96 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2022.

2. V správnej žalobe bol obsiahnutý aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa §
185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca tento návrh odôvodnil
tým, že žalobcovi hrozí finančná škoda, ktorá môže ohroziť plnenie jeho peňažných záväzkov k jeho
obchodným partnerom. Zároveň uvádza, že je splnená podmienka toho, že odkladom vykonateľnosti

nedôjde k rozporu s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 21.10.2024, súčasne súdu predložil aj administratívny spis.
K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa však nevyjadril.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správny alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.6. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého

základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj
základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.
Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti neporušil základné právo hmotného
charakteru tretích osôb.

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia

alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je
kumulatívne splnenie štyroch podmienok. Dve majú procesný charakter (podanie návrhu a prebiehajúce
konanie o správnej žalobe) a dve hmotnoprávny charakter (existencia hrozby závažnej ujmy,

značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný
vážny nenapraviteľný následok a absencia rozporu s verejným záujmom). S ohľadom na potrebu
kumulatívneho splnenia týchto podmienok zistenie, že niektorá z nich splnená nie je vedie k nemožnosti
priznania odkladného účinku správnej žalobe.

12. V tomto prípade má súd za nepochybné, že vyššie spomenuté procesné podmienky splnené boli.
Následne súd pristúpil ku skúmaniu hmotnoprávnych podmienok. Prvou hmotnoprávnou podmienkou
je, že žalobcovi musí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hroziť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej len

„hrozba zákonom predpokladaných následkov“). Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 364/2017 – 96 zo dňa 30.5.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať
za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov.
Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom

predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm.
a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi
dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a teda prvú hmotnoprávnu

podmienku odôvodnil všeobecným konštatovaním toho, že mu hrozí finančná škoda, ktorá môže ohroziť
plnenie jeho peňažných záväzkov k jeho obchodným partnerom. Zároveň spĺňa predpoklad toho, že
odklad vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.15. Súd preskúmal tieto tvrdenia žalobcu a dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia
žalobcovi hrozia zákonom predpokladané následky. Žalobca relevantným spôsobom nekonkretizoval

žiaden negatívny dôsledok, nepreukázal súdu svoju ekonomickú situáciu a nepoukázal ani na záväzky,
ktorých plnenie by mohlo byť výkonom rozhodnutia ohrozené tak, ako to vo svojom návrhu tvrdí.
V dôsledku toho je možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

16. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí

tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. K skúmaniu druhej procesnej podmienky, ktorou je absencia rozporu s verejným záujmom súd
z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie prvej procesnej podmienky ani nepristúpil.

18. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade

s § 188 SSP zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).