Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/213/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202104
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8321202104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Chemkostav Holding, a.s.,
so sídlom Jasenovská 1129, 066 01 Humenné, IČO: 36460753, proti žalovaným, v 1. rade: iTRUSTee
Restructuring, k.s., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
47254122, správca konkurznej podstaty úpadcu: Chemkostav Trading, s.r.o. Humenné v konkurze, so
sídlom Štefánikova 4, 066 01 Humenné, IČO: 36443182, zastúpený Mgr. Petrou Velikou, advokátkou so
sídlomHronská6585/4A,90027Bernolákovo,IČO:54551366,v2.rade:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom Námestie slobody

2, 066 01 Humenné, IČO: 42031931, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 17Cb/45/2021-290 zo dňa 16.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Humenné, č.k. 17Cb/45/2021-290 zo dňa 16.5.2023.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom ( v poradí
druhým ) rozhodol tak, že:

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností:
- parcela reg. CKN č. 3920 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 993, zapísaná na LV č. XXXX, kat.

územie D., obec Humenné, okres Humenné, vedené OÚ Humenné, katastrálny odbor;
- parcela reg. CKN č. 3922/4 - ostatná plocha o výmere 195 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie
D., obec Humenné, C. Humenné, vedené OÚ Humenné, katastrálny odbor;
- stavby, s. č. 1542, Polyfunkčný objekt na parcele reg. CKN č. 3920, zapísaná na LV č. XXXX,
kat. územie D., obec Humenné, okres Humenné, vedené OÚ Humenné, katastrálny odbor (ďalej len
„nehnuteľnosti“).

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným v 1. rade uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti. Z uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že
za žalobcu ako predávajúceho uvedenú kúpnu zmluvu podpísali A. E., člen predstavenstva, PhDr.
Miroslav Štofík, člen predstavenstva a F. A. G., člen predstavenstva. Za žalovaného v 1. rade akokupujúceho uvedenú kúpnu zmluvu podpísal F. A. G., konateľ spoločnosti. Z osvedčovacej doložky
Notárskeho úradu A. H. H. vyplýva, že všetci účastníci tohto zmluvného vzťahu uvedenú zmluvu
podpísali dňa 25.07.2007. Dňa 16.07.2007 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalobcu. V zmysle bodu

4 tohto valného zhromaždenia predseda valného zhromaždenia predniesol návrh na odvolanie členov
predstavenstva spoločnosti, a to A. E., I. A. J. a F. A. G. s účinnosťou od 16.07.2007 a predniesol návrh
na vymenovanie nových členov predstavenstva. Za odvolanie uvedených členov predstavenstva ako
aj za zvolenie nových členov predstavenstva hlasovalo 100% prítomných akcionárov. Z uvedeného je
zrejmé, že funkcia štatutárneho orgánu A. E., I. A. J. a F. A. G. zanikla s účinnosťou od 16.07.2007

rozhodnutím valného zhromaždenia. Dňa 25.07.2007, kedy traja členovia predstavenstva uvedení
na kúpnej zmluve osvedčovali svoje podpisy ako štatutárne orgány spoločnosti žalobcu, už neboli
štatutárnymi orgánmi žalobcu, keďže s účinnosťou od 16.07.2007 im táto funkcia zanikla. Z úplného
výpisu z obchodného registra žalobcu je zrejmé, že funkcia vyššie uvedených troch dovtedajších členov
predstavenstva žalobcu skončila dňa 16.07.2007. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bol podaný osobne dňa 25.07.2007, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech

žalovaného v 1. rade ako kupujúceho ohľadne kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2007 bol povolený dňa
21.08.2007. Dňa 11.03.2021 bývalý štatutárny orgán žalobcu I. A. J. doručil súčasnému predsedovi
predstavenstva žalobcu viaceré dokumenty týkajúce sa žalobcu, ktoré sa nenachádzali v archíve
spoločnosti žalobcu. Následne mu dňa 20.05.2021 doručil aj čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že
kúpna zmluva zo dňa 06.07.2007, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 tohto

rozsudku, bola podpísaná dňa 25.07.2007 v ranných hodinách v kancelárii konateľa žalovaného v 1.
rade. V to ráno do zmluvy bola dopísaná aj kúpna cena do vybodkovanej časti zmluvy, ktorá bola
prázdna. Výšku tejto čiastky stanovil F. A. G., čo odôvodnil tým, že je to cena budovy po odpisoch
z účtovnej evidencie žalobcu. Následne odišli na Notársky úrad Mgr. Korenkovej, ktorá tieto podpisy
osvedčila. Toho istého dňa, t. j. 25.07.2007 bol podaný aj Návrh na povolenie vkladu s príslušnými

prílohami na Správu katastra v Humennom.

3.1. Podľa žalobcu bolo nesporné, že funkcia členov štatutárneho orgánu žalobcu zanikla dňa
16.07.2007 ich odvolaním z funkcie, kedy došlo aj k zániku oprávnenia týmto osobám konať za
spoločnosť ako štatutárnym orgánom žalobcu. O tejto skutočnosti mal vedomosť aj žalovaný v 1.

rade, keďže F. A. G. bol súčasne štatutárnym orgánom žalovaného v 1. rade, za ktorého túto zmluvu
podpisoval a zároveň je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 16.07.2007
ako zapisovateľ. Osvedčovacia doložka podpisov na kúpnej zmluve je zo dňa 25.07.2007. Platnosť
právneho úkonu sa posudzuje vždy k okamihu uzavretia právneho úkonu, t. j. ku dňu, kedy má zmluva
všetky náležitosti, ktoré majú byť podmienkou platnosti právneho úkonu, a ku ktorému musia existovať.

Vzhľadom na to, overenie podpisov prevodcu/osvedčenie pravosti podpisov zmluvných strán je podľa
žalobcu zákonnou náležitosťou kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností, teda ide o podmienku, ktorá
musí byť splnená, aby sa zmluva mohla stať perfektnou. Zmluva sa tak môže stať platnou až dňom,
kedy došlo k osvedčeniu podpisov predávajúceho.

3.2. Žalobca mal za to, že v danom prípade okrem iného nebol dodržaný spôsob konania v mene
spoločnosti. Vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania a jedná sa tak o
rozpor s právnou úpravou. Osoby, ktoré dňa 25.07.2007 za žalobcu kúpnu zmluvu podpisovali navyše
už nemali spôsobilosť a oprávnenie za žalobcu konať. Súčasne kúpna zmluva zo dňa 06.07.2007
nebola urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon (absencia úradne osvedčených podpisov štatutárnych

orgánov). Takýto právny úkon (kúpna zmluva) je preto potrebné považovať za absolútne neplatný právny
úkon,ktorýniejemožnézhojiťanidodatočnekonvalidáciouprávnehoúkonu.Akjeprvotnákúpnazmluva
neplatná, nestal sa prvý kupujúci (žalovaný v 1. rade) vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho
prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od
vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Nemožno preto uvažovať ani o ochrane vlastníckeho práva, hoc

i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv ako sám má.

4. Okresný súd Humenné svojim prvým rozsudkom, č.k. 17Cb/45/2021-115 zo dňa 15.2.2022 rozhodol

rovnako tak, že žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.5. Proti uvedenému prvému rozsudku podal odvolanie žalobca, na základe ktorého rozhodol Krajský
súd v Prešove uznesením, č.k. 5Cob/53/2022-183 zo dňa 24.11.2022 tak, že zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že za podstatnú a základnú odvolaciu námietku žalobcu považuje skutočnosť, že
postup súdu, ktorým suploval nečinnosť sporových strán v otázke navrhovania dôkazov je procesne
závadný. V zmysle základnej zásady Civilného sporového konania o kontradiktórnosti nie je súd prvej
inštancie oprávnený nad rámec zákona za sporové strany realizovať úkony za účelom preukazovania
či už skutkového alebo právneho stavu, resp. takýto skutkový či právny stav za niektorú zo sporových

strán sám namietať. Odvolací súd poukázal na základné princípy, na ktorých stojí Civilný sporový
poriadok okrem iného aj čl. 8 pojednávajúci o kontradiktórnosti sporového konania, ktorý normuje, že:
„Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. V zmysle ust. §
185 Civilného sporového poriadku taktiež vyplýva, že súd môže vykonať len tie dôkazy, ... ktoré navrhli
strany sporu, pričom sám rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedený princíp dotvárajú

iba štyri základné materiálne korektívy upravené v civilnom sporovom konaní, ktorým je ust. § 150 ods.
2, § 181 ods. 1, § 185 ods. 2 a 3 a ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na
skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozpore s Civilným sporovým poriadkom a
na takto vykonanom dokazovaní následne postavil svoje skutkové posúdenie a právne posúdenie veci,
neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V kontexte tohto vyhodnotenia, sa už z pohľadu odvolacieho súdu nebolo
potrebné zaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, keďže už predmetná odvolacia námietka
bola spôsobilá privodiť celkové zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s uvedeným inštruktívnym
odôvodnením.

5.1. Zároveň odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie nezohľadniť
všetky doterajšie, či už listinné dôkazy, resp. výpovede svedkov, ktoré boli v predchádzajúcom konaní
pred súdom prvej inštancie zabezpečené len samotnou aktivitou súdu prvej inštancie bez toho, aby
takéto dôkazné prostriedky navrhovala ktorákoľvek sporová strana. Uvedené sa však nebude týkať
predchádzajúcich skutkových tvrdení, ktoré sporové strany v doterajšom konaní uviedli a ani dôkazných

prostriedkov, ktoré boli v doterajšom priebehu konania vykonané na návrhy strán sporu, tieto súd prvej
inštancie zohľadní v ďalšom priebehu konania. Následne súd prvej inštancie stranám umožní, aby pred
ním opätovne prebehlo komplexné dokazovanie v zmysle základnej zásady kontradiktórnosti, na ktorú
poukázal odvolací súd s tým, že súd prvej inštancie bude následne vychádzať z takých skutkových
tvrdení a dôkazných prostriedkov, ktoré vyplynuli zo samotného priebehu dokazovania na základe

aktivity sporových strán či už z konania pred zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, alebo po ňom.
V prípade, že bude chcieť využiť vlastnú aktivitu v sporovom konaní, môže túto vykonať iba v zmysle
štyroch základných materiálnych korektívov, ktoré už vyššie odvolací súd uviedol.

6. Po vrátení veci súdu prvej inštancie opätovne spor prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením

so žalobou a jej prílohami, najmä výpismi z obchodného registra žalobcu a žalovaného v 1. rade,
uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade zo dňa 21.04.2016, uznesením o
odvolaní pôvodného a ustanovení nového správcu konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade zo dňa
05.09.2017, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 06.07.2007,
osvedčením o pravosti podpisov na kúpnej zmluve, notárskou zápisnicou zo dňa 08.08.2007, zápisnicou

z valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 16.07.2007, návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností zo dňa 06.07.2007, čestným vyhlásením I. A. J. zo dňa 20.05.2021, výpismi
z listov vlastníctva č. XXXX K. XXXX, výpisom z účtu Uni Credit Bank zo dňa 21.09.2007 predložený
žalovanou v 2. rade a výpisom - prevodným príkazom zo Slovenskej sporiteľne, a.s., ďalšími listinnými
dôkazmi predloženými v konaní, s písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi žalobcu, správcu

konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade, právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, právneho zástupcu
žalovanej v 2. rade, výpoveďou svedka I. A. J. a A. B., výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu F.
L. A. a zistil skutkový stav, podľa ktorého:

6.1. Dňa 06.07.2007 uzatvorili žalobca ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci Kúpnu zmluvu

podľa ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „kúpna zmluva“). Za žalobcu kúpnu
zmluvu uzatvárali členovia predstavenstva F. A. G., I. A. J. a A. E.. Za žalovaného v 1. rade kúpnu zmluvu
uzatváral konateľ Ing. Miroslav Zagora. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti,
pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 711.100,- Sk. V predmetnej kúpnej zmluve predávajúcipredal kupujúcemu a kupujúci kúpil do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti špecifikované v
bode 2 tohto rozsudku a kupujúci sa zároveň zaviazal predávajúcemu zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Následne dňa 17.09.2007 bola medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade ako

kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej boli
predmetnénehnuteľnosti.Zažalovanéhov1.radekúpnuzmluvuuzatváralkonateľIng.MiroslavZagora.

6.2. Následne dňa 20.05.2021 PhDr. Miroslav Štofík napísal čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že
začiatkom marca 2021 pri upratovaní našiel igelitovú tašku, v ktorej boli dokumenty patriace žalobcovi,

medzi ktorými boli aj kúpne zmluvy zo dňa 06.07.2007 a návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva
dokatastranehnuteľnostíztohoistéhodňa,akoajzápisnicazValnéhozhromaždeniažalobcukonaného
dňa 16.07.2007. Tieto dokumenty odniesol do sídla žalobcu a odovzdal ich predsedovi predstavenstva.
Uviedol tiež, že k podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2007 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v bode 2 tohto rozsudku, došlo dňa 25.07.2007 v
ranných hodinách v sídle žalovaného v 1. rade. V to ráno bola do kúpnej zmluvy dopísaná kúpna cena do

vybodkovanej časti, ktorá bola prázdna. Výšku kúpnej ceny stanovil F. A. G., pričom podľa jeho tvrdení
išlo o cenu budovy po odpisoch z účtovnej evidencie žalobcu. Následne odišli na Notársky úrad Mgr.
Korenkovej, ktorá podpisy osvedčila. Následne bol v ten istý deň podaný návrh na povolenie vkladu
s príslušnými kúpnymi zmluvami a ostatnými prílohami na Správu katastra v Humennom. Začiatkom
apríla 2021 I. A. J. oslovil F. L. A. s tým, že v dokladoch žalobcu sa žiadne zmluvy nenachádzajú a

spoločnosť o nich nemala žiadnu vedomosť, má k dispozícii len výpis z katastra nehnuteľností zo dňa
23.08.2007, pričom ide o čiastočný výpis z LV č. XXXX, kde budova súp. č. 1542 a priľahlé pozemky sú
vlastníctvom žalovaného v 1. rade. Na predmetnom LV je ako titul nadobudnutia uvedená kúpna zmluva
zo dňa 06.07.2007. Zároveň F. A. požiadal I. J., či si pamätá okolnosti uzatvorenia uvedenej kúpnej
zmluvy, a či je ochotný to potvrdiť na súde. Z uvedeného dôvodu PhDr. Štofík spísal čestné prehlásenie,

ktoré je ochotný potvrdiť aj osobne svedeckou výpoveďou.

6.3. Súd prvej inštancie zároveň, z hľadiska zisteného skutkového stavu, pomerne široko reprodukoval
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obsah výpovede svedka I. A. J. na pojednávaní konanom
dňa 15.2.2022, ktorý uviedol, že bol členom predstavenstva akciovej spoločnosti Chemkostav Holding

do 16.07.2007. Do roku 2010 bol zamestnancom Chemkostav Trading s.r.o.. Dňa 06.07.2007 sa
zišli, aby na základe kúpnych zmlúv previedli nehnuteľný majetok spoločnosti Chemkostav Holding
tak, ako je to v popise zmluvy, ale takisto aj majetok Chemkostavu Trading ako predávajúceho na
Chemkostav Holding ako kupujúceho. V tento deň boli podpísané dve zmluvy. Podpisovala sa aj zmluva
medzi Chemkostavom Trading s.r.o., ktorý bol predávajúci a Chemkostav Holding bol kupujúci. Svedok

predložil súdu kúpnu zmluvu medzi predávajúcim Chemkostav Trading s.r.o. a kupujúcim Chemkostav
Holding a.s. ohľadne stavby súpisné č. 2768 zo dňa 06.07.2007. Predložil aj návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Táto zmluva sa podpisovala ako prvá. Za Chemkostav
Holding ju podpísali členovia predstavenstva, ktorí boli vedení a za Chemkostav Trading takisto kto bol
vedený v Obchodnom registri. Všetci sedeli v kancelárii F. G. na ul. Štefánikovej č. 4, kde bol prítomný

F. G., p. E. aj svedok, teda PhDr. Štofík. F. G. mal pripravené zmluvy a tieto dal ostatným k podpisu. Ako
druhá bola podpísaná zmluva, kde Chemkostav Holding bol ako predávajúci a Chemkostav Trading ako
kupujúci. Podpísal ju p. E., potom svedok a keď podpísali všetkých 5 výtlačkov, svedok zmluvy poukladal
a zbalil. Vtedy F. G. zmluvu nepodpísal. Svedkovi padol zrak na vybodkovanú časť, článok 2, ohľadne
kúpnej ceny a kúpna cena tam nebola napísaná. Svedok sa pýtal, aká je kúpna cena, prečo tam nie je

napísaná. Prítomní sa dohodli, že kúpna cena bude zostatková cena z účtovníctva v jednej alebo aj v
druhej zmluve. V tom čase zostatkové hodnoty neboli známe, pretože F. G. sa nevedel dostať k tejto
zostatkovej cene. Prítomní sa dohodli, že sa stretnú nabudúce a Ing. Zagora zistí zostatkové hodnoty
jednej aj druhej nehnuteľnosti. Svedok tie zmluvy zobral k sebe. F. G. mal už prvú zmluvu, ktorá bola
podpísaná všetkými.

6.4. Svedok na pojednávaní ďalej uviedol, že nedisponuje zmluvou č. 2 podpísanou dňa 06.07.2007,
na ktorej chýbal podpis Ing. Zagoru. Prítomní sa rozišli a stretli sa až 25.07.2007, kde mali zostatkové
hodnoty. F. G. povedal svedkovi, aby on dopísal zostatkové hodnoty, tak tam ručne napísal tie ceny.
Svedok I. J. bol prekvapený, že zostatková hodnota budovy, ktorá bola vo vlastníctve Chemkostavu

Holding a.s. bola nižšia ako zostatková hodnota veci vyplývajúcej z prvej kúpnej zmluvy, v poradí
prvej kúpnej zmluvy, kde bol sklad. Svedkovi bolo vysvetlené, že je to tak, pretože sa nerobili
odpisy, účtovníctvo ostalo tak atď.. Podpísal to F. G. za jednu aj druhú stranu, nakoľko bol členom
predstavenstva. Ešte F. G. požiadal svedka, aby opravil návrh na vklad, nakoľko pôvodný návrh bol naurýchlený vklad a tam sa jedná o sumu 8.000,- korún, a aby to opravil na normálny návrh na vklad, kde je
poplatok 2.000,- korún. Toto všetko sa opäť udialo v kancelárii Ing. Zagoru. Keď sa to všetko doplnilo, išli
na notársky úrad a uznali podpisy za vlastné tak, ako to pravdepodobne vyplýva z notárskych osvedčení.

Následne si tieto zmluvy každý zobral a išli preč.

6.5. Svedok taktiež uviedol, že od roku 2007 prestal fungovať v spoločnosti Chemkostav Holding a.s.,
ale v jeho kancelárii ostali nejaké dokumenty. Nikto ich nežiadal a svedok si ich nechal. Po čase,
keď sa svedok sťahoval, robil poriadok vo veciach a videl, že má nejaké veci, ktoré sú Chemkostavu

Holding, a tie veci odniesol F. A.. Svedok má vedomosť o tom, že dňa 16.07.2007 bol odvolaný z
člena predstavenstva. Uviedol, že on po 16.07.2007 už nepodpisoval za Chemkostav nič, nekonal za
Chemkostav Holding. Dňa 25.07.2007 uznal svoj podpis za vlastný pred notárkou. Pre správnosť dodal,
že už 06.07.2007 sa dohodli na výške kúpnej ceny a bolo jasné, že to budú zostatkové hodnoty. To sa
mohlo dopísať kedykoľvek, ale dopísalo sa to až vtedy, keď F. G. prišiel. Splnili náležitosť ústnej dohody
zo 06.07.2007. Svedok keď uznával pravosť svojho podpisu už nekonal ako člen predstavenstva, ale

len ako občan ohľadne uznania pravosti svojho podpisu.

6.6. Nakonieckplatnostiuzatvorenejkúpnejzmluvysasvedoknevedelvyjadriť,uviedolženiejeprávnik,
ale nikdy si nemyslel, že koná protiprávne. Svedok sa bál len toho, aby dňa 06.07.2007 nedošlo k
zneužitiu ohľadne výšky kúpnej ceny, aby nikomu nedal bianko listinu, a preto sa tak dohodli, že to bude

zostatkováhodnota.Podľanázorusvedkatobolazostatkováhodnotazúčtovníctva.Opakovaneuviedol,
že vie, že dňa 06.07.2007 predmetnú kúpnu zmluvu F. G. nepodpísal. Nemohol ju podpísať niekedy
medzi 6 - 25, pretože tieto zmluvy boli u uňho a ten čakal na poslednú náležitosť, na ktorej sa dohodli,
a to na zostatkové hodnoty. Svedok zmluvu podpísal dňa 06.07.2007, pričom dňa 25.07.2007 podpis
na kúpnej zmluve uznal za vlastný u notárky JUDr. Korenkovej a v závere vypovedal, že organizoval

valné zhromaždenie zo dňa 16.07.2007, na ktorom mal byť odvolaný z funkcie štatutárneho orgánu,
teda člena predstavenstva žalobcu, a že by nepodpísal zmluvu dňa 25.07.2007, ak by mal vedomosť o
tom, že dňa 16.07.2007 bol zbavený funkcie člena predstavenstva.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 39, 40 ods. 1, § 46 ods. 1, §

47 ods. 1, § 588, § 589 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj len OZ ), § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.
( Notársky poriadok ) a žalobu zamietol keď mal za to, že predmetná kúpna zmluva bola medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade uzatvorená dňa 6.7.2007 a to platne.

7.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie primárne riešil otázku platnosti, či neplatnosti

predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V tomto smere najskôr
obšírne podal všeobecný výklad dotýkajúci sa absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
platnosti a účinnosti zmluvy a formy právneho úkonu, najmä v kurze podpisu a dátumu, vychádzajúc
z príslušných ustanovení tak Občianskeho zákonníka, Katastrálneho zákona, ako aj Notárskeho
poriadku, a tiež aj k otázke dôkazného bremena.

7.2. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
tvrdenia, že k podpisu zmluvy došlo až dňa 25.7.2007, čo odôvodnil tým, že jediným dôkazom, o ktorý
oprel žalobca svoje tvrdenia o podpísaní zmluvy až k 25.07.2007 je výpoveď svedka I. A. J. a jeho čestné
prehlásenie zo dňa 20.05.2021. Súd však neuveril výpovedi svedka I. J. z dôvodu, že tento uviedol,

že po viac ako 13-tich rokoch našiel pri upratovaní tašku s dokladmi spoločnosti Chemkostav Holding,
a.s., ktoré si svedok nechal aj po tom, ako mu skončila funkcia člena predstavenstva, a tieto následne
po tak dlhej dobe odniesol F. A. bez akéhokoľvek dôvodu, ktorý by determinoval jeho správanie. Súd
nevzhliadol logiku konania svedka, ktorý 13 rokov disponuje určitými listinami a následne napriek tomu,
že ho nikto na vydanie týchto listín nevyzýva, tieto sám, iniciatívne odnesie do spoločnosti Chemkostav

Holding, a.s.. Súdu sa javil ako otázny motív konania tohto svedka, čo v konečnom dôsledku viedlo k
záveru o nedôveryhodnosti výpovede tohto svedka. Výpoveď predmetného svedka je podľa súdu prvej
inštancie jednak vnútorne rozporná, ale zároveň je rozporná aj so skutočnosťami uvedenými v čestnom
prehlásení svedka zo dňa 20.05.2021, keďže v tomto prehlásení svedok uviedol, že predmetná kúpna
zmluva mala byť podpísaná dňa 25.07.2007 v ranných hodinách v kancelárii F. G. a následne I. J. spolu

s F. G. a E. šli k notárke osvedčiť ich podpisy. Naproti uvedenému, vo svojej výpovedi dňa 15.02.2022
uvádza, že on a E. kúpnu zmluvu podpísali dňa 06.07.2007 a nie až 25.07.2007, nakoľko si bol vedomý,
že od 16.07.2007 bol odvolaný z funkcie člena predstavenstva, teda za túto spoločnosť už žiadne
dokumenty nepodpisoval. Čo sa týka vnútorných rozporov ním podanej výpovede, pri tomto záveresúd vychádzal z toho, že samotný svedok prehlásil, že si bol vedomý svojho odvolania z funkcie od
16.07.2007, preto za spoločnosť právne úkony nevykonával, avšak napriek tomu mal do zmluvy dopísať
údaj o kúpnej cene a zároveň túto zmluvu, ktorá mala byť u neho od 06.07.2007 až do 25.07.2007 mal

predložiť na podpis tretiemu členovi predstavenstva F. G., pri ktorom mal taktiež vedomosť, že v tom
čase už nie je členom predstavenstva. V tomto smere sa javila súdu prvej inštancie výpoveď svedka
ako nekonzistentná, nakoľko jednak za spoločnosť právne úkony nevykonával, keďže v tom čase už
nebol štatutárnym orgánom, avšak napriek tomu mal predložiť ďalšiemu bývalému členovi štatutárneho
orgánuzmluvunapodpis,pričomotýchtoskutočnostiachvypovedáprvýkrátažpo13tichrokoch,odkedy

k danému úkonu malo dôjsť. Taktiež nelogickosť ním uvádzaných skutočností súd vzhliadol aj v tom, že
podľa výpovede svedka mali byť najprv výtlačky zmluvy podpísané Sotákom, potom svedkom PhDr.
Štofíkom a následne tieto boli poukladané na seba a zbalené bez toho, aby tieto zmluvy podpísal aj
Ing. Zagora. Súdu sa svedkom tvrdený postup javil ako nelogický, nakoľko mu nie je zrejmé, z akého
dôvodu, ak boli prítomní všetci traja členovia predstavenstva, ktorí mali zmluvu podpísať, by jeden z nich
túto zmluvu nepodpísal a k tomuto kroku by pristúpil až dodatočne. Taktiež súd poukázal na to, že podľa

výpovede svedka I. J., tento mal dňa 06.07.2007 podpísať iba spornú kúpnu zmluvu a následne po
16.07.2007 už za spoločnosť žalobcu nemal podpisovať žiadne doklady, avšak z predložených dôkazov
bolo súdu zrejmé, že aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mal byť podpísaný
dňa 06.07.2007. Ak by svedok pravdivo vypovedal, tak dňa 06.07.2007 nemal okrem dvoch kúpnych
zmlúv podpísať žiadny právny úkon (tzn. že ani návrh na vklad), teda súdu nebolo zrejmé, kedy ho mal

svedok I. J. podpísať. Aj z uvedeného vyplývala pre súd nelogickosť skutočností tvrdených svedkom
v jeho výpovedi.

7.3. Zároveň sa súdu prvej inštancie javilo otázne, akým spôsobom sa žalobca dostal k informácii, kedy
mala byť údajne kúpna zmluva podpísaná, ak táto je datovaná ku dňu 06.07.2007 a svedok I. J. mal

žalobcovi iba odovzdať dokumenty, ktoré u seba našiel. Z výpovede svedka ani z obsahu jeho čestného
prehlásenia nevyplýva, že by svedok mal žalobcu upozorniť na sporné uzatváranie predmetnej zmluvy.
Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, súd neuveril výpovedi svedka I. A. J., a konštatoval, že v spisovom
materiáli sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že k uzatvoreniu zmluvy došlo v iný, ako
v tejto zmluve deklarovaný deň.

7.4. V otázke legalizácie podpisov jednotlivých členov predstavenstva teda F. G., I. J. a E. dňa
25.07.2007 na notárskom úrade JUDr. Kataríny Korenkovej, súd prvej inštancie vychádzal z § 58
Notárskeho poriadku a uviedol, že v danom prípade sa jednalo o osvedčenie uznania podpisov týchto
osôb za ich vlastné, pričom k takémuto osvedčeniu dochádza v prípadoch, ak listina, ktorú účastníci

zmluvného vzťahu k notárovi prinesú je už v tom čase podpísaná, teda v danom prípade nedochádza
k podpisu priamo pred notárom. V takom prípade účastník iba uzná svoj podpis na listine za vlastný a
podpíše sa do osvedčovacej knihy, pričom však platí, že táto listina mohla byť podpísaná kedykoľvek
predtým ako došlo k osvedčeniu podpisu za vlastný, teda aj v iný deň.

7.5. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie, čo sa týka ním uvedenej predbežnej právnej
otázky k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola platne
uzatvorená dňa 06.07.2007, kedy táto bola podpísaná troma členmi predstavenstva žalobcu a zároveň
spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom. Čo sa týka namietanej výšky kúpnej ceny pre jej rozpor
so zákonom, tento nebol podľa súdu preukázaný, pričom podľa výpovede svedka I. J., ktorý v čase jej

podpisu bol členom štatutárneho orgánu, táto bola stanovená podľa zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti
vedenej v účtovníctve. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o výške kúpnej ceny je výlučne na
zmluvných stranách a za neplatnú ju možno vyhodnotiť iba v prípadoch, ak sa jedná o regulovanú
cenu, avšak v prípadoch uzatvárania kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti medzi dvoma podnikateľmi žiadne
zákonné ustanovenia neregulujú cenu ani neupravujú, akým spôsobom sa zmluvné strany majú na

cene dohodnúť. Žalobca okrem spochybňovania platnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej uzatvorenia až
dňa 25.07.2007, teda v čase, kedy jednotliví signatári zmluvy už neboli členmi štatutárneho orgánu
žalobcu, ako aj neplatnosti kúpnej zmluvy pre výšku kúpnej ceny, tieto ním tvrdené skutočnosti žiadnym
spôsobom nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho je žalobca sankcionovaný
stratou sporu, a teda zamietnutím žaloby.

7.6. Súd prvej inštancie, vzhľadom na záver o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2007, konštatoval
aj platnosť prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zo žalovaného v 1. rade na
žalovanú v 2. rade na základe medzi nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 17.09.2007, keďže tátospĺňala obsahové náležitosti kúpnej zmluvy, bola uzatvorená v predpísanej forme a zároveň došlo aj
k nadobudnutiu účinkov tejto zmluvy na základe povoleného vkladu vlastníckeho práva žalovanej v 2.
rade k sporným nehnuteľnostiam, teda predmetný kúpnopredajný vzťah k nehnuteľnostiam obsahuje

jednak právny titul, ako aj modus a súd nemal za preukázaný žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobcom namietaná výška kúpnej ceny nemá podľa súdu vplyv
na neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko ak sa na predmet kúpy nevzťahuje cenová regulácia,
je dojednanie kúpnej ceny vecou dohody zmluvných strán, a teda žalobca ako tretí, nezainteresovaný
subjekt v právnom vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade nie je oprávnený namietať

výšku kúpnej ceny. V ďalšom sa súd prvej inštancie, rovnako pomerne obsiahlo, venoval otázke
možného vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalovanou v 2. rade.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mali vo veci
plný úspech s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.1. Žalobcavpodanom,širokokoncipovanomodvolaní,vktoromopakovaneuvádzadôvodyodvolania,
v jeho úvode uviedol, že aj po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove súd prvej inštancie
opätovne suploval nečinnosť sporových strán, opätovne vykonával nadprácu a taktiež pri vykonávaní
dokazovania nerešpektoval názor odvolacieho súdu vo vzťahu k vykonávaniu dôkazov a dokazovania

ako takého. V tomto smere poukázal na to, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.01.2022
počas predbežného právneho posúdenia vyslovil právny názor v zmysle záverov rozhodnutia NS
SR IV.Obdo 2/2020 z 27.4.2021, s tým, že vo veci sa nebude zaoberať dokazovaním a skúmaním
podmienok ďalšieho prevodu medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Konštatoval, že v
prípade preukázania neplatnosti prevodu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd vyhodnotí všetky

ďalšie prevody ako neplatné. Po vyslovení tohto právneho názoru súdu dňa 18.01.2022 sa tak predmet
dokazovania obmedzil len na skúmanie platnosti prevodu nehnuteľností medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade. Z tohto dôvodu už predmetom dokazovania nebolo ani skúmanie otázky dobromyseľnosti
žalovanej v 2. rade a posúdenie platnosti následného prevodu medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou
v 2. rade. Súd teda ešte pred zrušujúcim rozhodnutím rozhodol, že v ďalšom nebude riešiť otázku

dobromyseľnosti žalovanej v 2. rade, no napriek tomu v bode 80. prvého rozsudku odôvodnenie
obsahovalo pomerne rozsiahlu stať ohľadom tejto otázky. Tá sa týkala práve dobromyseľnosti žalovanej
v 2. rade a najmä odôvodnenia výšky kúpnej ceny medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade,
keďže kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade nebola predmetom posudzovania.
V tejto otázke neprebehlo ani žiadne dokazovanie na pojednávaní dňa 18.01.2022 alebo 15.02.2022,

no napriek tomu sa súd vyjadroval k zmluvnej voľnosti účastníkov konania ohľadom dojednanej kúpnej
ceny. Žalobca vtedy netrval na tomto dokazovaní, z dôvodu, že súd zreteľne na pojednávaní dňa
18.01.2022 vyslovil právny názor, že posudzovať bude len posudzovanú kúpnu zmluvu a nie aj následnú
kúpnu zmluvu. Súd však napriek tomu konštatoval u žalovanej v 2. rade vydržanie aj keď v tejto
otázke neprebehlo žiadne dokazovanie a nikto z prítomných účastníkov ani otázky vydržania nenavrhol

dokazovať. Súd dokonca na začiatku pojednávania dňa 28.03.2023 po zrušujúcom uznesení súdu
ani len nerozhodol o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, nie to už o tých vo vzťahu k vydržaniu.
Napriek týmto skutočnostiam /predmetom dokazovania a žaloby je primárne platnosť prvého prevodu/
sa súd skutočne obsiahlo v bodoch 77. až 81. na troch stranách venuje otázkam vydržania predmetu
sporu žalovanou v 2. rade po druhom prevode a následne v bode 81. konštatuje, že žalovaná v 2.

rade by beztak nadobudla vlastnícke právo vydržaním, aj keby bola kúpna zmluva zo dňa 06.07.2007
vyhodnotená ako neplatný právny úkon. Ak teda primárnou úlohou súdu bolo v predbežnej otázke
posúdiť platnosť prvého prevodu a súd dospel k záveru, že tento je platný, úvahy súdu o vydržaní
žalovanou v 2. rade považoval odvolateľ opätovne len za nadprácu súdu.

9.2. Z hľadiska námietok k procesnému postupu súdu žalobca uviedol, že súd v priebehu tohto
konania, a to aj po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, opätovne konal a postupoval
v rozpore s ustanoveniami CSP ako procesného kódexu upravujúci procesný postup súdu, pričom
týmto postupom konal výrazne na ťarchu žalobcu, poškodil jeho práva a naopak, neodôvodnenezvýhodnil žalovaných. Procesné pochybenie súdu videl aj v tom, že súd v rozpore s ustanovením §
181 ods. 2 CSP po prednesení žaloby neuviedol účastníkom sporu, ktoré skutočnosti považuje za
sporné a ktoré za nesporné. Súd tak neurobil ani pred zrušujúcim rozsudkom a ani následne v konaní

po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove. Opätovne tak v procese dokazovania došlo k
porušeniu procesných predpisov týkajúcich sa vedenia konania, ktoré zasiahlo do práv žalobcu, nakoľko
žalobcovi bolo toto právo odňaté a nemohol tak následne v plnej miere realizovať svoje práva, teda
venovať sa dokazovaniu ohľadom skutočností, ktoré by súd vyhlásil za sporné. Takýmto postupom ho
súd dostal do stavu procesnej neistoty v otázkach dokazovania, pričom súd niektoré z týchto skutočností

konštatoval až neskôr v priebehu pojednávaní.

9.2.1. Súčasne poukázal na § 151 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný v 1. rade a ani žalovaná v 2.
rade včas nevyužili možnosť procesnej obrany v otázke platnosti posudzovanej kúpnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade a nevyužili včas ani podanie návrhov na vykonanie dôkazov. Pokiaľ
teda žalovaní v l. rade a v 2. rade nevyužili svoje procesné práva o prostriedkoch procesnej obrany, má

žalobca za to, že skutočnosti tvrdené žalobcom /nepopreté žalovanými/ najmä v otázke tvrdenia žalobcu
o absolútnej neplatnosti posudzovanej kúpnej zmluvy bolo potrebné považovať za nesporné. Naproti
tomu, žalobca bol v priebehu konania mimoriadne procesne aktívny, predkladal množstvo listinných
dôkazov, ďalších návrhov na vykonanie dôkazov, vždy v lehotách zasielal svoje vyjadrenia, najmä na
výzvu súdu. Akcentoval na skutočnosť, že z výpovede svedka I. A. J. vyplýva podrobný časový a logický

sled udalosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Mal
tým za preukázané, že dňa 06.07.2007 na zmluve chýbala podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, a to jej
cena ako aj podpisy F. G., ktorý zmluvu podpísal tak na strane predávajúceho ako aj kupujúceho až dňa
25.07.2007. Uvedená skutočnosť vyplýva podľa žalobcu aj z čestného prehlásenia svedka J. zo dňa
20.05.2021, z ktorého vyplýva, že k podpisu predmetnej zmluvy došlo až 25.07.2007. S poukazom na

ustanovenie § 151 ods. 1 CSP žalobca opätovne uviedol, že tieto skutočnosti sa v tomto konaní musia
považovať za nesporné.

9.2.2. Žalobca tiež namietal spochybňovanie dôveryhodnosti výpovede svedka I. A. J., ako aj jeho
čestného prehlásenia súdom, obzvlášť v prípade, ak súd v súlade so zásadou zisťovania formálnej

pravdy má tieto skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP preukázané za nesporné. Nie
je preto úlohou súdu v tomto konaní „vyšetrovať a fabulovať, či spochybňovať výpoveď tohto svedka, ak
jeho výpoveď navyše nespochybnili ani jednotlivé sporové strany“. Aj v tomto prípade je preto žalobca
presvedčený, že súd si pri hľadaní dôvodov ohľadom spochybňovania tohto svedka vykonal opätovne
nadprácu, postupoval v rozpore s princípom formálnej pravdy, a nerešpektoval ustanovenie § 151 ods.

1 CSP. Vo vzťahu k nadpráci súdu, ohľadom hľadania dôvodov nedôveryhodnosti svedka, aj keď ju
žalovaní procesne prípustným spôsobom nespochybnili, sa potom podľa žalobcu až v príkrom rozpore
javí hodnotenie súdu ohľadom svedeckej výpovede A. B.. Rozdielnosť súdu v hodnotení týchto dvoch
svedkov je diametrálne odlišná, zjavne na ťarchu a v neprospech žalobcu. Vo vzťahu k tejto svedkyni
si súd už nedal nadprácu, resp. žiadnu prácu s pozitívnym či negatívnym hodnotením výpovede tejto

svedkyne, nijako zvlášť sa jej nevenoval, aj keď práve tu počas konania súdu vystala potreba ozrejmenia
viacerých skutočností, napr. ohľadom úhrady kúpnej ceny. Postup súdu pri výpovedi svedkyne A.
B. tak považoval odvolateľ za nezákonný. Zároveň uviedol, že nerozumie postupu súdu, na základe
ktorého rozhodol o vypočutí tejto svedkyne, aj keď po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove
procesne nerozhodol o tom, ktoré dôkazy nanovo pripustí a ktoré nie, obzvlášť v prípade, ak žalobca

túto svedkyňu opätovne vypočuť nenavrhol.

9.2.3. V ďalšom odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v rozpore s princípom
formálnejpravdy,podľaktoréhosúdprirozhodovanívychádzavýlučnezdôkazov,ktorémunavrhlistrany
sporu, keď súd realizoval dokazovanie z vlastnej iniciatívy.

9.3. Zároveň žalobca v odvolaní opakovane poukázal na značne rozdielny prístup súdu pri hodnotení
dôkazov rovnakej právnej sily. Žalobca predpokladá, že poučenie svedka a jeho následná výpoveď
má rovnakú právnu silu u všetkých vypočúvaných svedkov. Považoval za potrebné uviesť, že poučený
o následkoch krivej výpovede bol aj svedok J. a tento rovnako aj po tomto poučení zotrval na

svojich výpovediach vo vzťahu k dátumu podpisu svedka G. dňa 25.07.2007. Na túto skutočnosť
však súd nepoukázal, pričom takýmto postupom súdu pri hodnotení dôkazov bez pochýb dochádza k
porušeniu zásady rovnosti účastníkov pred súdom, keď súd hodnotí váhu dôkazov zistených rovnakým
mechanizmom rozdielne, prípadne neodôvodnene priorizuje pravdivosť výpovede len jedného svedka /B./, pričom aj svedok I. J. bol pred výpoveďou poučený rovnakým spôsobom. Uvedené žalobca
subsumoval pod niektoré nesprávne skutkové zistenia súdu.

9.4. Odvolateľ v odvolaní tiež uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a v tomto
smere vyslovil názor, že overením podpisov na zmluve sa táto kúpna zmluva stala verejnou listinou
s následkom, že dátum uvedený na listine je aj dátumom uzatvorenia tejto zmluvy s tým, že dňa
06.07.2007 neexistovala tak písomná dohoda o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy /dohoda o
cene/aanineboladodržanázákonomstanovenáformapreplatnéuzatvorenietakéhotoprávnehoúkonu

v tomto čase /absencia fyzického podpisu F. G. ako člena štatutárneho orgánu a absencia osvedčených
podpisov/.

9.4.1. Žalobca tiež označil „niektoré ďalšie právne dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy“ a v tomto smere
uviedol, že platnosť právneho úkonu sa posudzuje vždy k okamihu uzavretia právneho úkonu, t. j. dňu
kedy má zmluva všetky náležitosti, ktoré majú byť podmienkou platnosti právneho úkonu, a ku ktorému

musia existovať. Vzhľadom na to, overenie podpisov prevodcu je zákonná náležitosť kúpnej zmluvy na
prevod nehnuteľností a ide o podmienku, ktorá musí byť splnená, aby sa zmluva mohla stať perfektnou.
Z uvedeného tak vyplýva, že proces uzatvárania zmluvy končí osvedčením posledného z podpisov
účastníkovzmluvy.Vtomtosmerevytýkalsúduprvejinštancie,žeabsolútnenerozlišovalmedzikonaním
fyzických a právnických osôb, keďže príslušné tri osoby mali vyjadrovať 25.07.2007 vôľu štatutárneho

orgánu žalobcu, ktorú ale už realizovať objektívne nemohli, keďže boli 16.07.2007 odvolaní z funkcie
členov predstavenstva. Podpisy osvedčovali ako členovia štatutárneho orgánu, nie ako fyzické osoby,
preto ak súd konštatoval vo svojom rozsudku, že má za preukázané, že legalizáciou podpisov na zmluve
dňa 25.07.2007 došlo k uzatvoreniu zmluvy dňa 06.07.2007, je tento právny záver súdu neudržateľný.

9.5. V závere odvolania žalobca pod niektoré iné vady konania a ďalšie vady rozhodnutia
zopakoval už uvádzané dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok za zmätočný, nepresvedčivý
a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho mu mala byť odňatá jeho možnosť konať pred súdom.

10. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne

správny a nesúhlasí so žiadnymi odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca v odvolaní uviedol.

10.1. Žalovaný v 1. rade v úvode podania konštatoval, že trvá na vyjadreniach predošlého správcu
JUDr. Jozefa Urbánka, ktorý uviedol, že ako správca konkurznej podstaty nemá povinnosť skúmať
zmluvy uzavreté úpadcom viac ako 5 rokov spätne od vyhlásenia konkurzu, a teda je prirodzené, že

správca nedisponuje podkladmi alebo akýmikoľvek dôkazmi z obdobia spred 14 rokov v súvislosti s
úpadcom. Na základe uvedeného správca posudzuje túto právnu vec na základe dôkazov a tvrdení,
ktoré už boli predložené súdu zo strany žalobcu a žalovanej v 2. rade. Súčasne uviedol, že nesúhlasí s
tvrdeniami žalobcu, že na základe pasivity žalovaného v 1. rade sú všetky tvrdenia žalobcu považované
za nesporné. Žalovaní sa zúčastnili pojednávania dňa 18.01.2022 a pojednávania dňa 15.02.2022,

počas ktorých uviedli, že nesúhlasia s podanou žalobou, pričom žalovaný v 1. rade vychádzajúc zo
súdneho spisu trval na tom, že zmluva bola riadne a platne podpísaná, pričom neexistuje žiadny logický
dôvod, prečo by p. G. ako jediný nepodpísal kúpnu zmluvu, keď ju ďalší dvaja členovia predstavenstva
podpísali.

10.2. K otázke uznania podpisov za vlastné v odlišný deň ako došlo k podpisu Kúpnej zmluvy, žalovaný
v 1. rade uviedol, že v zmysle OZ je k platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva potrebné, aby bola
uzavretá v písomnej forme a aby prejavy účastníkov boli na jednej listine. Uvedené bolo splnené, a teda
v zmysle ustanovení OZ boli splnené všetky podmienky pre jej platnosť už dňa 06.07.2007. Overené
podpisy sú požadované katastrálnym zákonom, čiže overenie je potrebné na to, aby zmluva nadobudla

vecno-právne účinky, t. j. aby došlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva nadobúdateľa. Skutočnosť, že
k overeniu podpisov došlo až po odvolaní členov predstavenstva z ich funkcie nič nemení na tom, že
ešte ako členovia predstavenstva úpadcu platne podpísali Kúpnu zmluvu. V tomto smere poukázal na
Komentár: Notársky poriadok, 2. vydanie, 2023, s. 238 - 239: kde sa uvádza k otázke uznania podpisov
nasledovné: „V praxi sa častokrát objavujú pochybnosti a otázky aj zo strany orgánov verejnej správy,

kedybolalistinaúčastníkomúkonuskutočnepodpísanávprípade,akbolpodpisúčastníkanatejtolistine
uznaný za vlastný. Jediný platný záver, ktorý pre takýto prípad možno prijať, je ten, že podpis účastníka
na listine bol vykonaný najneskôr v deň osvedčenia jeho pravosti, ale listina mohla byť podpísaná aj
skôr. Pri legalizácii formou uznania podpisu za vlastný však notár nezodpovedá za to, kedy bola listinaskutočne účastníkom podpísaná. Takisto notár pri uznaní podpisu za vlastný nezodpovedá ani za to,
že podpis na listine je skutočne podpisom účastníka. Pri legalizácii vykonanej formou „vlastnoručného
podpísania“ však notár zodpovedá aj za to, že účastník naozaj (bezprostredne) pred ním alebo jeho

zamestnancom listinu vlastnoručne podpísal. V tomto prípade je dátum a miesto uvedené v listine pri
podpise účastníka irelevantné a miestom a dátumom podpísania listiny je miesto a deň osvedčenia
pravosti podpisu.“ Na základe vyššie uvedeného sa podľa žalovaného v 1. rade, iba pri legalizácii
vlastnoručného podpisu môže miesto a dátum podpisu (u notára) považovať za skutočné podpísanie
listiny. Pri uznaní podpisu za vlastný je stanovené iba to, že k podpísaniu nemohlo dôjsť neskôr ako v

čase osvedčenia pravosti podpisu uznaním podpisu za vlastný. K podpisu listiny v prípade tejto Kúpnej
zmluvy tak došlo podľa dátumu uvedeného na zmluve dňa 06.07.2007.

10.3. Nakoniec v súvislosti s otázkou určenia ceny za predmet kúpnej zmluvy žalovaný v 1. rade uviedol,
že v rámci zmluvnej slobody si strany dobrovoľne dohodli cenu nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že k
predaju nehnuteľností došlo už v roku 2007, je nemysliteľné, že žalobca nemal minimálne z účtovníctva

vedomosť o jej predaji a cene, za ktorú bola predaná. Žalobca 14 rokov vedel o sume, za ktorú bola
predmetná nehnuteľnosť predaná a až v roku 2021 mu napadlo túto sumu rozporovať. Žalovaný v 1.
rade má za to, že ak by túto sumu žalobca považoval za v rozpore s dobrými mravmi, mal napadnúť
platnosť Kúpnej zmluvy už v dobe, keď sa o predaji dozvedel a nie teraz keď túto argumentáciu zjavne
lenúčelovovyužíva,abysúdrozhodolvjehoprospechaabyzískalnaspäťnehnuteľnosť,ktorávdnešnej

dobe má oveľa vyššiu hodnotu ako v roku 2007.

11. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové
skutočnosti, ani nepredložil žiadne nové dôkazy. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že
súhlasí s tvrdeniami súdu prvej inštancie.

12. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že vo veci podal obsiahle odvolanie na 27 stranách,
v ktorom sa vyjadril k množstvu skutočností dôležitých pre toto konanie. Vzhľadom na minimalistické
vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý sa vyjadruje len k niektorým skutočnostiam uvádzaným žalobcom,
má za to, že vo všetkých ostatných skutočnostiach, ktoré žalovaný v 1. rade nenamieta, považuje

odvolanie za dôvodné.

13. Krajský súdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalobcu,ktorébolopodanévzákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; písm. h), t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne
prejednal.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomuzodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,

ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke

treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

20. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne, riadiac sa právnym názorom vysloveným
v 1. rozhodnutí odvolacieho súdu. Odvolací súd si osvojil presvedčivé, výstižné a rozumne zdôvodnené

rozhodnutie súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom
odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje
za naplnené.

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací

súd uvádza:

22.1. Vzhľadom na obsah odvolania sa odvolací súd primárne zaoberal odvolateľom vytýkanými vadami
konania. Z tohto hľadiska žalobca vyčítal súdu prvej inštancie predovšetkým nerešpektovanie právneho
názoru vysloveného odvolacím súdom v jeho prvom rozhodnutí a konanie v rozpore tak s § 181 ods.
2 CSP, ako aj § 151 ods. 1 CSP.

22.2. Konanie súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP malo spočívať v tom, že súd po
prednesení žaloby neuviedol stranám sporu, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné,
pričom tak neurobil ani pred zrušujúcim rozsudkom a ani následne po zrušujúcom rozhodnutí krajského
súdu. V tomto smere odvolací súd najskôr všeobecne uvádza, že obligatórne určenie sporných a

nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má síce zásadný význam pre ďalší
procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní a to z dôvodu, aby postup súdu bol pre
strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, súčasne je však
kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné
substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na

základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP) a okrem zákonných výnimiek berie do úvahy
iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP). Sám pritom rozhodne, ktoré z
navrhnutýchdôkazovvykoná(§185ods.1CSP)aprizisťovanískutkovéhostavuvychádzazozhodných
tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP).
V danom prípade súd prvej inštancie vymedzil predmet dokazovania vyslovením predbežného právneho

názoru na pojednávaní konanom dňa 18.1.2022, keď ako to uviedol sám žalobca v odvolaní, uviedol, že
vo veci sa nebude zaoberať dokazovaním a skúmaním podmienok ďalšieho prevodu medzi žalovaným
v 1. rade a žalovanou v 2. rade a konštatoval, že v prípade preukázania neplatnosti prevodu medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade vyhodnotí všetky ďalšie prevody ako neplatné. V tomto smere sa
súd prvej inštancie neodklonil od svojho predbežného záveru vo vzťahu k skutkovej stránke veci

a k dokazovaniu (otázka platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade)
a v priebehu celého konania umožnil stranám sporu adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu
a vytvoril im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo
vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Je síce pravdou tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že súd prvej inštancie posudzoval v odôvodnení i možné nadobudnutie vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam žalovanou v 2. rade v dôsledku vydržania, avšak táto skutočnosť,
vychádzajúc z predmetu konania daného žalobným petitom (určenie vlastníckeho práva v prospech
žalobcu ) a dôvodu zamietnutia žaloby (platná kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade), nemohla mať za následok konštatáciu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie.

22.3. Súčasne žalobca namietal, že súd prvej inštancie konal v rozpore s § 151 ods. 1 CSP, ak jeho
tvrdenie v priebehu konania, že posudzovaná kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodov ním
uvádzaných, nepovažoval za nesporné, keďže v tomto smere žalovaní nepoužili prostriedky procesnej
obrany. Vo všeobecnosti možno uviesť, že z § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné
bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité

kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť
vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení
musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany,
nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné,

pričom popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a nepostačuje všeobecné vyhlásenie,
z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným
protistranou.Ani v tomto smere však odvolací súd nemá za to, že by súd prvej inštancie konal v rozpore s § 151 ods.
1 CSP. Tak ako to súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalovaná v 2.
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu už na pojednávaní konanom dňa 18.1.2022 uviedla, že

predmetná zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzavretá dňa 6.7.2007 platne, podpísaná
oprávnenými osobami a jej účinky nastali zápisom do katastra s tým, že rovnako za platnú považuje
i následnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, pričom poukázala i na
to, že neplatnosti sa nemôže domáhať ten, kto ju spôsobil. Podľa odvolacieho súdu už len týmto došlo
zo strany žalovanej v 2. rade k výslovnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu, nakoľko obsahovalo

jednoznačné vyhlásenie, že skutkové tvrdenie žalobcu o platnosti predmetnej zmluvy nie je pravdivé
a zároveň došlo k predloženiu iného skutkového tvrdenia žalovanou v 2. rade o predmetných skutkových
okolnostiach. Súčasne odvolací súd uvádza, že popretie skutkových tvrdení nemožno chápať absolútne,
kde by protistrana bola povinná automaticky reagovať na všetky tvrdenia tak, ako to naznačuje žalobca
v samotnom prvoinštančnom konaní, resp. v odvolacom konaní, pretože pre vyvolanie spornosti je
postačujúce účinné popretie tých skutkových tvrdení, ktoré sú pre rozhodnutie relevantné a to minimálne

zo strany žalovanej v 2. rade naplnené bolo.

22.4. K namietanému nerešpektovaniu právneho názoru odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že
toto tvrdenie odvolateľa nie je pravdivé. Po vrátení veci na nové konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie plne rešpektoval právny názor vyslovený odvolacím súdom, pri zisťovaní skutkového

stavu a právnom hodnotení vychádzal len z dôkazov navrhnutých stranami sporu, pričom uplatňujúc
sudcovskú koncentráciu konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a túto skutočnosť
v odôvodnení rozhodnutia riadne zdôvodnil vychádzajúc z relevancie dokazovania pre rozhodnutie vo
veci. Ak žalobca vytýkal súdu prvej inštancie vypočutie, ako to tvrdí, svedkyne A. B., v tomto kontexte
je nevyhnutné zdôrazniť, že A. B. nie je v konaní svedkyňou, ale stranou sporu, v dôsledku čoho je jej

postavenie diametrálne odlišné, umožňujúce sa so súhlasom súdu vyjadrovať sa a navrhovať dôkazy
v priebehu celého konania.

22.5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie
bol správny, neznemožňujúci realizáciu práv žalobcu ako strany sporu, preto ani nedošlo k naplneniu

žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP ako vád konania.

23. Odvolateľ zároveň namietal i skutkové vady, ktoré mali spočívať v tom, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil dôveryhodnosť výpovede svedka I. J. a jeho čestné prehlásenie, pričom
opakovane poukázal na nerešpektovanie § 151 ods. 1 CSP, keď mal za to, že žalovaní tieto prostriedky

procesného útoku nepopreli a preto ich mal súd prvej inštancie považovať za nesporné. Vo vzťahu k §
151 CSP, čo do popretia skutkových tvrdení protistrany, odvolací súd poukazuje na už skôr uvedené v
tomto rozhodnutí a na tomto mieste zaujíma stanovisko k hodnoteniu dôkazov nadväzujúc na žalobcom
tvrdené vady v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd uvádza, že
prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu (v tomto prípade výpoveď svedka a jeho čestné

prehlásenie) predpokladá, že takýto dôkaz sa posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti
toho, kto ho podáva, a či správa sama o sebe je svojim obsahom pravdepodobná, alebo nie. Až potom je
možné pristúpiť k posudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. V danom
prípade má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z uvedenej zásady pri hodnotení výpovede svedka
I. A. J. a jeho čestného prehlásenia vychádzal a svoj záver, prečo obsahu jeho výpovede a čestného

prehlásenia neuveril riadne a logicky zdôvodnil najmä v bodoch 69 a 70 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Rovnako i odvolací súd považuje daný záver za správny. Ak žalobca v odvolaní poukazuje
na to, že z výpovede svedka vyplýva po trinástich rokoch podrobný časový a logický sled udalostí,
za ktorých došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, potom podľa
odvolacieho súdu vyvstáva otázka, či práve táto skutočnosť má, pri veľkom časovom odstupe, zvyšovať

vierohodnosť svedka alebo je tomu naopak. Zároveň ani odvolaciemu súdu sa nejaví logické správanie
sa svedka, ktorý hoci mal mať vedomosť o predmetných skutočnostiach po dobu 13 rokov, svoju aktivitu
smeromkžalobcovinaviazalažnanájdenieigelitovejtaškyslistinamidotýkajúcimisažalobcu.Aktakúto
vedomosť mal už v roku 2007, nič mu nebránilo kontaktovať žalobcu skôr bez toho, či nejakú tašku v roku
2021 našiel alebo nie. Nakoniec za málo pravdepodobné považuje odvolací súd i tvrdenie, že to mal byť

práve p. G., ako člen predstavenstva žalobcu (predávajúceho) a zároveň konateľ žalovaného v 1. rade
(kupujúceho), ktorý mal predmetnú zmluvu podpísať až následne, nakoľko práve on bol tou osobou,
ktorá z predmetnej zmluvy mala mať prospech (nadobudnutie vlastníckeho práva spoločnosťou, ktorej
bol konateľ ).24. Nakoniec z hľadiska právneho posúdenia žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
pri posudzovaní platnosti predmetnej kúpnej zmluvy pochybil, ak platnosť tohto právneho úkonu

neposudzoval k okamihu uzavretia právneho úkonu, pričom proces uzatvárania kúpnej zmluvy pri
prevode nehnuteľností končí, podľa žalobcu osvedčením posledného z podpisov účastníka zmluvy
a v tomto smere za žalobcu osvedčovali podpisy fyzické osoby, ktoré už v danom čase neboli členmi
predstavenstva.Suvedenýmzáveromvšaknemožnosúhlasiť,pretožeúčinnosťzmluvyvovšeobecnosti
znamená skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať chcené právne následky. Od momentu účinnosti

zmluvy sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy a jej jednotlivé ustanovenia v zmluve sa
stávajú súčasťou (obsahom) záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vzniká na základe zmluvy. Účinnosť
zmluvy v zásade znamená právny moment, od kedy sú účastníci zmluvou viazaní tým spôsobom,
že sa môžu relevantne domáhať plnení z nej vyplývajúcich. Keďže vo všeobecnosti platí, že vznik
zmluvy (perfektnosť zmluvy) a jej účinnosť spravidla nastávajú zároveň, v prípade zmluvy, na ktorej
účinnosť je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, spravidla nenastane v jednom momente. Je mylné

tvrdiť ( v tomto súd prvej inštancie vyslovil nesprávny záver, nemajúci však vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia ), že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
rozhodnutím v zmysle § 47 ods. 1 OZ. Pri kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza vlastníctvo k nehnuteľnosti,
ako v tomto prípade, vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva
pre účastníkov zmluvy záväzný už jej uzatvorením. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom

platnej zmluvy. Účinky vkladu spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo
vecnoprávnych následkoch. Podporne k tomu možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS
331/98. Vychádzajúc z uvedeného predmetná zmluva svoju platnosť a účinnosť viazala na deň jej
podpísania zmluvnými stranami a nie na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva.

25. Za daného stavu, vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je
nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správny, keď ten vychádzal zo záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy platným
spôsobom, vrátane podpisov a dohode o cene, v iný deň ako 6.7.2007.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vplnomrozsahu.Ovýšketrovodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).