Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201191
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123201191.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. XXX/X, zast. JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, so sídlom Nitra, Štúrova 43,
proti žalovanej: A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou CONSU
L s. r. o., so sídlom Bratislava, Gajova 4, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. mája 2024 č. k. 10C/10/2023-224
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (I.) a vo výroku

o trovách konania (II.) p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I.), žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.) a rozhodol, že Slovenská republika
nemá nárok na náhradu trov konania na tlmočnom (III.) Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 9
ods. 1 CSP, § 21 ods. 1, 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
(ďalej len „ZMPS“), čl. 162 a 215 Občianskeho zákonníka Talianska a vykonaným dokazovaním zistil,

že z rozsudku o rozvode vyplýva, že manželstvo, ktoré žalobca a žalovaná uzavreli dňa 01. 05. 2004
v Talianskej republike, bolo aj rozvedené súdom Talianskej republiky dňa 18. 05. 2021. Z úradného
prekladu súhrnného výpisu z knihy manželstiev zo dňa 18. 10. 2018 vyplýva, že strany sporu sa pri
uzatváraní manželstva dohodli na „režime oddeleného vlastníctva ich majetkových vzťahov“. Z výpisov
z listov vlastníctva, resp. čiastočných výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že žalovaná je evidovaná
ako výlučná vlastníčka bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. C., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V 178/11, bytu č. 28 s príslušenstvom, ktorý je

evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V 4086/08,
parciel registra C KN parc. č. 5099/3, parc. č. 5101/1 a parc. č. 5101/2 a stavby rozostavaného domu a
altánu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F., ktoré nadobudla kúpnou zmluvou
V 10332/15, pričom na LV č. XXXX G. XXXX sú zapísané ako ťarchy záložné práva v prospech 365
bank a. s. a bola zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu č.XX s príslušenstvom, ktorý je evidovaný na
liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V 179/11 a previedla ho
kúpnou zmluvou V 3165/22 na tretiu osobu, bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý je evidovaný na liste

vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V 242/11 a previedla ho zmluvou
o prevode vlastníctva bytu V 13108/21 na tretie osoby, bytu č.XX s príslušenstvom, ktorý je evidovaný
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C., ktorý nadobudla kúpnou zmluvou V538/2007 a previedla ho
zmluvou o prevode vlastníctva bytu H. na tretiu osobu, a parcely registra C KN 278/2 a stavby materskejškoly so súpisným číslom XXX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I., ktorej
vlastníkom je jej matka J. K., titulom darovacej zmluvy V 3371/2017. Z úplných výpisov z obchodného
registra dostupných na L. vyplýva, že strany sporu sú od 31. 03. 2009 spoločníkmi a aj konateľmi

obchodnej spoločnosti ITALMARE, s.r.o., ktorá vznikla dňa 04. 11. 2008, od 31. 03. 2009 sú spoločníkmi
a aj konateľmi obchodnej spoločnosti DIJON s.r.o., ktorá vznikla rovnako dňa 04. 11. 2008 a od 07. 06.
2012 sú konateľmi a žalovaná je aj spoločníčkou spoločnosti Fantasy travel s.r.o., ktorá vznikla dňa 07.
06. 2012, od 01. 09. 2018 je v likvidácii a žalobca je spoločníkom tejto spoločnosti od 20. 11. 2015.
Žalobca vypočutý pred súdom uviedol, že so žalovanou sa spoznal v roku 1998, v roku 2004 uzavreli

v Taliansku manželstvo, a keďže v Taliansku mal spoločnosť, za ktorú ručil celým svojim majetkom,
uzavreli dohodu o oddelenom nadobúdaní majetku, ktorú chcel uplatniť aj na Slovensku, ale žalovaná
mu povedala, že na Slovensku sa majetok nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva. So žalovanou
žili v Taliansku a v roku 2006 sa im narodil syn. V roku 2008 ukončil podnikanie v Taliansku a na
Slovensku si založili tri spoločnosti. Keďže žili v Taliansku, nehnuteľnosti na Slovensku kupovala matka
žalovanej a pri ich návšteve na Slovensku ich darovala žalovanej. Hoci žiadne zmluvy nepodpisoval, bol

presvedčený, že stačí, keď ich podpísala žalovaná a on má automaticky podiel na majetku v rozsahu
50 %. Žalovanej v roku 2007 poslal jeho otec 47 000 eur, za ktoré nadobudla dva byty a bývalú škôlku v
Preseľanoch, ktorú prerábali na reštauráciu z prostriedkov spoločnosti ITALMARE s. r. o. a z hypotéky,
ktorú dostala žalovaná, ktorá založila 3 alebo 4 byty, kde však boli úroky veľmi vysoké, a preto ich splatili
z peňažných prostriedkov od jeho otca vo výške 175 363 eur, ktoré mu vracali z prostriedkov ITALMARE

s. r. o. v mesačných splátkach od roku 2010 po dobu 7 rokov. Zo slovenských spoločností si od roku
2013 až do roku 2016 nevyplácali dividendy, hoci o to žiadal a až v roku 2017 sa spoločnosť ITALMARE
s.r.o. rozhodla, že si ich vyplatia za 4 roky spätne, kedy v histórii pohybov zistil, že medzi žalovanou a
jej matkou prebehli transakcie v hodnote milión eur, žiadal preto o prístup k účtovníctvu, čomu nebolo
vyhovené, a preto zo spoločnosti zobral približne rovnakú sumu. Všetky nehnuteľnosti, ktoré počas

trvania manželstva nadobudli sa nachádzajú na Slovensku, v Taliansku vlastní iba dom, ktorý nadobudol
ešte pred uzavretím manželstva. Nehnuteľnosti kupovali s úmyslom zanechať ich synovi do budúcnosti,
avšak po rozvode v roku 2021 sa na neho prepísali iba dva byty a všetky ostatné nehnuteľnosti boli
predané. Žalovaná vypočutá pred súdom potvrdila, že so žalobcom žila dlhodobo v Taliansku, a preto na
Slovensku nadobúdala nehnuteľnosti jej matka, tieto však nadobúdala z jej prostriedkov, ktoré získala

podnikaním, keďže podniká už od roku 1999, a preto ich vždy, keď prišli na návštevu na Slovensko,
darovala jej, pričom nešlo o byty v hodnote 100 000 eur, ale iba v hodnote 35 000 eur. Poslednú
nehnuteľnosť matka takto nadobudla pred 15 rokmi, kedy spoločnosť ITALMARE s.r.o. neexistovala,
a preto ich nenadobúdala z jej prostriedkov. So žalobcom žila vo vzťahu 20 rokov a nemala dôvod
ho podvádzať, naopak, bol to on, kto si našiel priateľku, s ktorou si založil konkurenčnú spoločnosť,

ktorou začal tunelovať ITALMARE s.r.o., o čom sa dozvedela až neskôr. Žalobca podal na ňu trestné
oznámenia, vo veci nevyplateného zisku a výberov bola vyšetrovaná aj políciou, ale obvinenie jej nebolo
vznesené. Potvrdila, že na kúpu reštaurácie si zobrala úver, na ktorom bol vysoký úrok, a preto si zobral
úver otec žalobcu a tento splácali, ale na jej rekonštrukciu si zobrala úver vo výške 170 000 eur ona.
Potvrdila aj to, že nehnuteľnosti boli darované a prevádzané kvôli synovi.

1.2. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je občianskoprávny spor, a keďže žalobca
je štátny príslušník Talianskej republiky, kde strany sporu aj uzavreli manželstvo a kde bolo ich
manželstvo aj rozvedené, išlo o vec s cudzím prvkom, preto súd v prvom rade skúmal, či disponuje
oprávnením vo veci konať a rozhodnúť. Taliansko aj Slovensko sú krajinami Európskej únie, ale

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa v tomto prípade neuplatní, pretože podľa čl. 1
ods. 2 písm. a) sa toto nariadenie neuplatňuje na majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku.
Rovnako sa neuplatní ani nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1103, ktoré síce na európskej úrovni obsahuje
právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, ale nie je pre Slovenskú republiku záväzné,

pretože k nemu nepristúpila. Z uvedeného dôvodu je potrebné použiť Zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, ktorý síce neobsahuje osobitné ustanovenie pre majetkové vzťahy medzi
manželmi, ale právomoc slovenských súdov je daná analogicky podľa § 37 ZMSP, resp. 38 ZMPS,
pretože žalovaná má na území Slovenskej republiky bydlisko a majetok, ktorý sa má vysporiadať sa
nachádza na území Slovenskej republiky.

1.3.Vkonanínebolosporné,žežalobcaažalovanásadňa01.05.2004akonovomanželiapriuzatváraní
manželstva v Taliansku dohodli na „režime oddeleného vlastníctva ich majetkových vzťahov“ podľa čl.
215 v spojení s čl. 162 Občianskeho zákonníka Talianska, čo bolo preukázané aj úradným prekladomsúhrnného výpisu z knihy manželstiev zo dňa 18.10. 2018. Keďže dohoda bola uvedená v knihe
manželstiev v meste Eboli, je splnená aj podmienka článku 162 Občianskeho zákonníka Talianska, a to
že bola uzatvorená verejnou listinou a je platná. Súdu bol obsah uvedených ustanovení Občianskeho

zákonníka Talianska známy z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica a naň nadväzujúceho
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, na ktorý poukázala žalovaná, a ktorý je aj voľne dostupný na L., a
pretože o ňom neboli žiadne pochybnosti, nežiadal informáciu z Ministerstva spravodlivosti SR podľa §
53 ods. 1 ZMPS. Keďže majetkové vzťahy strán sporu sa posudzujú podľa zákona o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom (ZMPS) a medzi stranami sporu bol pri uzatváraní manželstva

dojednaný režim oddeleného vlastníctva ich majetkových vzťahov podľa talianskeho právneho poriadku,
posudzujú sa ich manželské majetkové práva s poukazom na § 21 ods. 2 ZMPS podľa právneho
poriadku Talianskej republiky, ktorý bol rozhodujúci v čase, kedy k úprave došlo a to tak na území
Talianskej, ako aj na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom preto nie je podľa § 21 ods.
1 ZPMS právo Slovenskej republiky tak, ako sa domnieval žalobca, ale rovnako ako v Taliansku
je to právo Talianskej republiky. Vzťahy medzi žalobcom a žalovanou by sa spravovali slovenským

právom jedine v prípade, pokiaľ by pri uzatvorení manželstva v Taliansku strany sporu nepristúpili
k uzatvoreniu dohody o režime oddeleného majetku v zmysle článku 215 v spojení s článkom 162
Občianskeho zákonníka Talianska. Uvedené platí bez ohľadu na to, ako sa voči žalobcovi vyjadrila
alebo nevyjadrila žalovaná, pretože neznalosť zákona ani jedného z nich neospravedlňuje. Pretože
strany sporu sa pri uzavretí manželstva platne dohodli, že každý z nich získa výlučné vlastnícke práva

k majetku, ktorý nadobudol počas manželstva, zvolenie tohto majetkového režimu rozdelenia majetku
spôsobilo,žemedzimanželminevzniklobezpodielovéspoluvlastníctvomanželovanipodľaslovenského
právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu sú nedôvodné aj tvrdenia žalobcu, že so žalovanou nemali
zúžený okruh vecí patriacich do BSM v zmysle ust. § 143a Občianskeho zákonníka. Keďže medzi
stranami sporu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevzniklo, nemôže sa ani jeden z bývalých

manželov domáhať jeho vyporiadania, a to nielen podľa slovenského práva, ale ani podľa práva
Talianskej republiky. Súd poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 02. 2021
sp. zn. 17Co/18/2020 v obdobnej veci. Keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nikdy nevzniklo,
súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, a napriek jeho nesúhlasu, v súlade
so zásadou hospodárnosti, nevykonal ním navrhnuté dokazovanie, ktoré smerovalo k zisteniu masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeho hodnoty, pôvodu peňažných prostriedkov použitých k
jeho nadobudnutiu, resp. k platnosti právnych úkonov žalovanej, ktoré by mohlo byť opodstatnené v
inom, ale nie v tomto súdnom konaní, tak, ako dôvodne v konaní namietala žalovaná.

1.4. Súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Žalovaná bola v konaní celkom úspešná, a pretože nikto
netvrdil a ani súd nevzhliadol, že by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, súd
rozhodol, že má podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých rozhodne súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

1.5. Súd v priebehu konania pribral do konania tlmočníka, pretože materinským jazykom žalobcu je
taliančina, ktorému priznal náhradu tlmočného vo výške 83,33 eura, ktorú mu vyplatil z rozpočtových
prostriedkov súdu, a pretože trovy spojené s týmto tlmočením znáša podľa § 155 ods. 2 CSP štát,
rozhodol, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu týchto trov.

2. Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny, nepresvedčivý,
nepreskúmateľný, a teda nezákonný, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S právnym
záverom súdu, ktorý ho viedol k zamietnutiu žaloby, žalobca nesúhlasí. Podľa žalobcu súd nemal
dôvod na použitie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, keďže v tomto prípade išlo o odlišný prípad
a zároveň súd takýmito rozhodnutiami nie je viazaný. Žalobca preto namieta, že vec prejednávaná

Okresným súdom Považská Bystrica nie je totožná s touto vecou, tak ako to v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol súd, pretože je zrejmé, že v tomto prípade nejde o bežné vyporiadanie BSM, keďže
predmetom tohto súdneho konania je cca 10 nehnuteľností v hodnote cca jeden milión eur, pričom musí
byť zrejmé, že žalovaná tieto nehnuteľnosti nemohla v súlade s právom získať výlučne darom od svojejmatky, to znamená, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zjavne z peňazí spoločných spoločností počas
trvania manželstva, a teda majú patriť do BSM strán sporu. Súd tak vôbec neskúmal to, že dohoda
sa mala vzťahovať výlučne na majetok v Taliansku, a nie na nehnuteľnosti nadobudnuté aj v iných

štátoch, teda aj na Slovensku. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd nijako nevysporiadal ani
s tým, že žalovaná pri uzavretí manželstva, ako aj počas jeho trvania vyhlásila, že na Slovensku nie
je takáto dohoda o oddelenom majetku manželov možná, a teda že majetok získaný na Slovensku
bude v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, a teda aj keď žalobca žiadne zmluvy ohľadne
nadobúdania nehnuteľností na Slovensku nepodpisoval, bol presvedčený, že stačí, keď ich podpísala

žalovaná a on má automaticky podiel na majetku v rozsahu 50%. Toto pritom logicky vysvetlil samotný
žalobca, keď uviedol, že v opačnom prípade, teda ak by mal vedomosť, že v prípade rozvodu nebudú
nehnuteľnosti získané na Slovensku v BSM, trval by na tom, aby boli tieto nehnuteľnosti zapísané
na listoch vlastníctva do BSM. Dôležitou skutočnosťou, ktorú súd taktiež úplne opomenul, je, že na
otázku právneho zástupcu žalobcu „Z akých dôvodov Vám matka darovala byty?„ odpovedala žalovaná
tak, že: „Tak, ako som povedala, darovala mi ich preto, že sme boli v Taliansku a kupovala ich z

našich spoločných peňazí. Ja toto nenamietam.“ Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku takýmto
evidentne vedomým úskočným konaním žalovanej, ktorá nehnuteľnosti na Slovensku nadobudla tak,
že ich „kúpila“ jej matka a následne ich darovala žalovanej, zjavne v úmysle, aby tieto nemohli patriť
do BSM, nijako nezaoberal, čím nedal žiadnu odpoveď na to, ako túto skutočnosť uvedenú samotnou
žalovanouvyhodnotil.FinančnéprostriedkynakúpureštaurácieAragostavPreseľanochbolizapožičané

od otca žalobcu, a to výške cca 200 000 eur, pričom žalovaná ich vracala 7 rokov, a to pravdepodobne
opäť prevodom z firemných prostriedkov alebo výbermi jej matky z účtov ich obchodných spoločností.
O to viac sa pritom javí takéto konanie žalovanej ako vedomé a v rozpore s dobrými mravmi, keď tiež
dlhodobo úmyselne zadržuje účtovníctvo spoločných spoločností, čo mal súd brať na zreteľ v kontexte
všetkých uvádzaných skutočností zo strany žalobcu, a keďže tak nespravil, evidentne ide o takú vadu

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca namieta tiež to, že súd vzal
bez ďalšieho za preukázané znenie čl. 215 v spojení s čl. 162 Občianskeho zákonníka Talianska, a to
len na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. Takýto procesný postup súdu považuje žalobca
za nezákonný, súd bol povinný si vyžiadať presný obsah týchto článkov OZ Talianska z Ministerstva
spravodlivosti SR a taktiež jeho vyjadrenie podľa § 53 ods. 1 ZMPS. Podľa žalobcu je nesprávny aj

názor súdu, že nie je podstatné, ako sa voči žalobcovi vyjadrila alebo nevyjadrila žalovaná. Ani s takýmto
záverom súdu žalobca nemôže súhlasiť. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca teda uvádza, že súdom
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené,keďžeichžalobcabezsvojejvinynemoholuplatniť
v konaní pred súdom. Ako novoty v odvolacom konaní žalobca predkladá Čestné vyhlásenia D. M. K. a

N. M. K., z ktorých vyplýva, že žalobca bol počas celého trvania manželstva spravodlivo presvedčený,
že dohoda o oddelení majetku mala platiť výlučne v Taliansku. Aj tieto čestné vyhlásenia podporujú
jeho vyjadrenie, že plne dôveroval žalovanej a nechal všetko na ňu, s tým vedomím, že nehnuteľnosti
na Slovensku nadobúdajú do BSM, a nie predsa len do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná
zneužila plnú dôveru žalobcu voči nej ako jeho manželky. Uvedené tak jednoznačne preukazuje to, že

v tomto prípade nejde o bežné vyporiadanie BSM a zároveň, že žalovaná konala tak, aby žalobcovi
nič z 20-ročného spoločného manželstva nič nezostalo. Súd mal na uvedené skutočnosti prihliadnuť,
a to aj v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, ako aj z morálneho hľadiska, a nie prostredníctvom
rýdzo formalistického výkladu bez ďalšieho zamietnuť žalobu. Žalobca preto namieta, že súd bol pri
odôvodnenínapadnutéhorozsudkuvosvojejprávnejargumentáciiveľminekoherentný,argumentysúdu

nie sú v dostatočnej miere podporené okolnosťami tohto prípadu, a preto nepodporujú ani záver o
zamietnutí žaloby v tomto štádiu súdneho konania. Napadnutý rozsudok nie je ani riadne preskúmateľný,
keďže súd nedbal na celkovú presvedčivosť jeho odôvodnenia, teda ním zvolené premisy a rovnako
závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, nie sú z hľadiska ochrany základných práv žalobcu
prijateľné, racionálne a v neposlednom rade ani spravodlivé a presvedčivé, keďže takéto právne závery

súdu sú v extrémnom nesúlade jednak s rozumným právnym posúdením, ako aj s doteraz nedostatočne
skutkovými zisteniami. Ďalším odvolacím dôvodom je to, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy,
ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a teda na spravodlivé rozhodnutie. Podľa
žalobcu tak súd nekonal správne a v súlade so zákonom, keď sa obmedzil iba na konštatovanie,
že BSM medzi sporovými stranami nevzniklo, a teda žalobca trvá na tom, že za účelom riadneho

zistenia skutkového stavu súd musí vykonať dôkazy, a to predložením výpisov z účtov v bankách, z
ktorých boli peňažné prostriedky použité na nadobudnutie predmetných nehnuteľností, ustanovením
znalca za účelom určenia hodnoty predmetných nehnuteľností, preukázaním majetkových pomerov
matky žalovanej a preukázanie, aké finančné prostriedky použila na nadobudnutie nehnuteľností.Žalobca je preto presvedčený, že bez vykonania vyššie uvedeného náležitého dokazovania zo strany
súdu nebolo možné v tejto veci spravodlivo rozhodnúť. Súd teda svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces. V tomto štádiu súdneho konania, teda bez
vykonania riadneho a dostatočného dokazovania, tu neexistuje základ na vydanie rozsudku vo forme
zamietnutia žaloby. V tomto prípade neboli a nemohli byť doposiaľ v dostatočnej miere zo strany súdu
preverené všetky skutočnosti, ktoré by zakladali potrebu vydania napadnutého rozsudku, keďže tvrdenia
žalobcu nemohol mať súd za dokázané výlučne z okolností uvedených žalobcom, ale až po vykonaní

dokazovania. Vzhľadom na uvedené tak žalobca má za to, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu
nesprávny a nezákonný, keďže v tomto prípade neboli dané podmienky na zamietnutie žaloby, čím
došlo jednoznačne k stavu, kedy sa súd v tejto veci evidentne nesprávne vysporiadal s okolnosťami
potrebnými pre spravodlivé rozhodnutie. Rozsudok nenapĺňa právo na spravodlivý proces, keďže nie je
dostatočne zdôvodnený a presvedčivý a nekorešponduje ani s potrebou transparentnosti vysluhovania
spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Žalobcovi teda bola upretá

možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a to iba z dôvodu, že súd
dospel k takým právnym záverom, ktoré sú v príkrom nesúlade so skutkovými zisteniami a z nich v
žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozsudku nevyplývajú, pričom k porušeniu uvedených práv
došlo výlučne v dôsledku svojvôle a takej právnej interpretácie súdu, ktorá je v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky I. a

II. napadnutého rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca v podanom odvolaní uvádza tvrdenia
bez preukázania akýchko3vek faktov ei predloženia dôkazov, a navyše, bez odkazu na relevantnú
právnu úpravu. Obsah odvolania možno klasifikova? ako zmätoený a uvedené tvrdenia za eisto úeelové.

Predložené vyhlásenia pani D. M. K., ako aj N. M. K. považuje za úeelové, navyše, ich predloženie v
odvolacom konaní bez akejko3vek relevancie. Uviedla, že pri uzatváraní manželstva sa sporové strany
dohodlina„režimeoddelenéhovlastníctvaichmajetkovýchvz?ahov“,tedanamajetkovomrežimepod3a
talianskeho práva. Vzh3adom na uvedené preto možno jednoznaene konštatova?, že bezpodielové
spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovanou nikdy nevzniklo. Uvedené vyplýva z poznámky zo

súhrnného výpisu z knihy manželstiev zo doa 18. 10. 2018. Vzh3adom na to, že medzi žalobcom a
žalovanouvznikolsúkromno-právnyvz?ahscudzímprvkom,bolovprvomradenevyhnutnézodpoveda?
otázku rozhodného práva. V doterajších vyjadreniach zdôvodnila aplikáciu kolíznej normy obsiahnutej v
ustanovení § 21 ods. 2 zákona e. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ialej
len „ZMPS“).

Preto možno ustáli?, že dohoda strán sporu na oddelenom režime ich majetkových vz?ahov, v
zmysle právnej úpravy Talianskej republiky, mala za následok vo3bu talianskeho práva ako práva
rozhodného. Na podporu argumentácie poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica
zo doa 31. 10. 2019 sp. zn. 4C/84/2017, potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Treneíne zo doa
25. 02. 2021 sp. zn. 17Co/18/2020. Uviedla, že je nepochybné, že bezpodielové spoluvlastníctvo

žalobcu a žalovanej nikdy nevzniklo. Vo vz?ahu k tvrdeniam žalobcu oh3adom údajného nekalého
konania žalovanej a neplatnosti darovacích zmlúv uviedla, že tieto ostali len v hypotetickej rovine
bez toho, aby žalobca tieto tvrdené skutoenosti aj relevantným spôsobom preukázal. Žalovaná je od
zaeiatku presvedeená, že bezpodielové spoluvlastníctvo medzi bývalými manželmi nikdy nevzniklo,
a preto ani v teoretickej rovine neexistuje dôvod, pre ktorý by sa žalovaná mala snaži? nezahrnú?

predmetné nehnute3nosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žaloba pritom ani vo vz?
ahu k nehnute3nostiam nadobudnutých kúpnou zmluvou neosvedeil, že by mali by? nadobudnuté zo
spoloených prostriedkov. V kontexte preukázania, resp. nepreukázania tvrdení žalobcu poukázala na
uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/10/2023-43 zo doa 28. 02. 2023, ktorým súd zamietol
návrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.K3úeovýmfaktomvprejednávanejveciostáva,že

v dôsledku vo3by majetkového režimu pod3a talianskeho práva bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovanej nikdy nevzniklo. Okresný súd Nitra vec riadne právne posúdil a vysporiadal sa s tvrdeniami
sporových strán. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Žiadal prizna? trovy konania a trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu uviedol, že po svadbe 01. 05. 2004 požiadal o
možnos? rozdelenia majetku aj na Slovensku, keiže mal firmu v Taliansku a v prípade budúcich nákupov
ich nechcel ohrozi?. Bolo mu povedané, že na Slovensku to neexistuje a všetko, eo sa kúpilo po sobáši,
vlastnia obaja. Poeas nieko3kých nasledujúcich rokov urobili rôzne investície, ktoré chceli prenecha? ichsynovi a žalobca sa o majetkové záležitosti nestaral. V mnohých prípadoch musela žalovaná, aby mohla
kúpi? nehnute3nos?, zapísa? nehnute3nos? na svoje meno pomocou peoazí pochádzajúcich z ich
spoloeností, kde sú obaja spoloeníci a konatelia na 50%. Uviedol, o ktoré nehnute3nosti išlo. Hypotéku

na svoju nehnute3nos?, kúpenú v roku 1991 si zobral doa 21. 12. 2006 na rekonštrukciu záhrady domu
v Taliansku, kde bývali a na kúpu 2 nehnute3ností na Slovensku. Zo svojho súkromného bežného úetu
poslal na úeet pani E. v O. P. 47 000 eur doa 25. 01. 2007. Doa 29. 01. 2010 jeho otec poslal bankovým
prevodom na bežný úeet žalovanej 175 363 eur na splatenie úveru na Slovensku s ve3mi vysokou
sadzbou, aby mohol ušetri? na úrokoch a dokonei? práce na reštaurácii v Prese3anoch. V novembri

2015 našli pozemok na odkúpenie na stavbu domu a žalovaná ho požiadala o podpísanie zmluvy medzi
spoloenos?ou Italmare a oou ako správkyoou na úver 108 000 so splatením do 10 rokov, následne 10.
a 11. novembra presunula peniaze z firmy na súkromný úeet 2 prevodmi, prvým 99 000 eur a druhým
9 000 eur. Kúpili pozemok a podpísali kúpu cez notára. On bol v Taliansku, ale nemal obavy, keiže
veril, že majetok na Slovensku pôjde na polovicu. Predaj nehnute3ností sa uskutoenil po rozhodnutí o
rozluke zo doa 07. 10. 2018 a právoplatnom rozhodnutí o rozvode zo doa 18. 05. 2021. Zdá sa mu to

celé zorganizované. Objekt zakúpený v Prese3anoch (bývalá škola) po kompletnej rekonštrukcii, eím
vznikla reštaurácia, bol darovaný matke J. K., a nie synovi G. B.. Žalovaná sa nezákonne obohacuje a
obohacovala na jeho úkor, ich spoloeností a ich syna. Následne sa vyjadril k argumentom protistrany
a odvolaciemu súdu predložil dôkazy o uvedených skutoenostiach.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. e. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku – ialej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané veas, oprávnenou stranou – žalobcom,
v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúš?a (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných

rozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),viazanýskutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutých výrokoch pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdi?.

6. Predmetom konania je vyporiadanie BSM, prieom súd prvej inštancie žalobu zamietol, kei mal za to,
že vzh3adom k dohode bývalých manželov, strán sporu pri uzavretí manželstva v Taliansku o režime
oddeleného vlastníctva ich majetkových vz?ahov pod3a talianskeho právneho poriadku, zvolenie tohto
majetkového režimu rozdelenia majetku spôsobilo, že medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo

majetku nevzniklo. Žalobca tento záver súdu prvej inštancie napadol odvolaním, kei mal za to, že
bezpodielové spoluvlastníctvo majetku im vzniklo, preto ho mal súd vyporiada?.

7. Pod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Pod3a § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z dostatoene pre posúdenie veci zisteného skutkového
stavu, vec správne právne posúdil, prieom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil
všetky pre posúdenie veci podstatné skutoenosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil, a keiže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožouje, na tieto dôvody pod3a
§ 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam
uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatoene
odôvodnené a preskúmate3né, preto námietka žalobcu oh3adne nedostatoeného odôvodnenia je
nedôvodná, prieom súd v rozhodnutí odôvodnil a uviedol aj to, preeo žalobcom navrhované dôkazy

nevykonal. K odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Pokia3 žalobca nesúhlasil s tým, že súd nemal dôvod na použitie rozsudku Krajského súdu
v Treneíne, na ktorý súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odkázal a týmto rozhodnutím súd nie jeviazaný, k tomu odvolaní súd uvádza, že je pravdou, že týmto rozhodnutím súd prvej inštancie v danej
veci nebol viazaný. Súd prvej inštancie na tento rozsudok v rozhodnutí odkázal jednak v súvislosti so
zis?ovaním ustanovení Obeianskeho zákonníka Talianska, ktoré následne aplikoval na túto vec a tiež

v súvislosti s právnym záverom v tejto veci, kei uviedol, že vo veci vedenej na Krajskom súde v Treneíne
dospel súd rovnako k záveru, že medzi stranami sporu bezpodielové spoluvlastníctvo z rovnakých
dôvodov nevzniklo, ktorý je aplikovate3ný aj v tejto právnej veci, hoci predmetom vyporiadania mal
by? väeší poeet vecí, na eo v priebehu konania poukazoval žalobca. K tomu je potrebné uvies?, že
v zmysle ustanovenia § 220 ods. 3 CSP je povinnos?ou súdu v písomnom vyhotovení rozsudku

odôvodni? odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, prieom takýmto odkazom na toto rozhodnutie
súd len poukázal na to, že takýmto spôsobom nepostupoval a od právneho záveru iného súdu
v obdobnej situácii sa neodklonil, eím napaoal princíp právnej istoty, kedy možno oeakáva?, že spor
bude rozhodnutý v súlade s rozhodovacou praxou. Odvolacia námietka, že vec prejednávaná Okresným
súdom Považská Bystrica nie je totožná s touto vecou, pretože v tejto veci nejde o bežné vyporiadanie
BSM, keiže predmetom tohto súdneho konania je cca 10 nehnute3ností v hodnote cca jeden milión eur,

je nedôvodná a takáto argumentácia je bezpredmetná, pretože pre záver o tom, ei stranám sporu vzniklo
bezpodielové spoluvlastníctvo, nie je rozhodujúca ve3kos? masy BSM a jej hodnota, ale okolnosti, ktoré
sú rozhodujúce pre záver súdu o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo im nevzniklo, ktoré správne
v rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie a správne ich aj posúdil. Ve3kos? masy BSM takýto záver
neovplyvouje, prieom masa BSM sa zis?uje až v priebehu konania a v tejto veci ani nebola zis?ovaná

a za týmto úeelom nebolo vykonávané ani dokazovanie, pretože by to bolo nehospodárne. Skutoenos?,
žebysadohodastránsporuooddelenomrežimevlastníctvamalavz?ahova?lennamajetokvTaliansku,
a nie aj na nehnute3nosti nadobudnuté aj v iných štátoch, z nieoho nevyplýva. Súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku vyporiadal aj s tvrdením žalobcu, že žalovaná mala pri uzavretí dohody
o oddelenom režime vlastníctva uvies?, že toto neplatí oh3adom majetku nadobudnutého na Slovensku,

pretože neznalos? zákona ani jedného z ich neospravedlouje. Odvolacie námietky smerujúce k spôsobu
nadobudnutia vlastníctva žalovanou k nehnute3nostiam, ktoré pod3a žalobcu mali tvori? predmet BSM,
považoval odvolací súd za nedôvodné, keiže súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že BSM im
nevzniklo, preto ani nebolo potrebné sa nimi zaobera?. Rovnako tak to platí aj o otázke financovania
kúpy nehnute3ností a dôkazov, ktoré by boli pre posúdenie veci rozhodujúce, len ak by súd BSM

strán sporu vyporiadaval. Pokia3 žalobca namietal zistenie znenia el. 215 v spojení s el. 162
Obeianskeho zákonníka Talianska, a to len na základe rozsudku Krajského súdu v Treneíne, prieom
tento postup považoval za nezákonný, k tomu odvolací súd uvádza, že pod3a § 53 zák. e. 97/1993
Zb. na zistenie cudzieho práva justiený orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpeeenia
obsahu cudziehoprávavlastnýmiprostriedkami,zovšeobecnedostupnýchzdrojov,uloženímpovinnosti

úeastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Obsah cudzieho práva v tejto veci súd prvej inštancie zistil z iného konania, eo odvolací súd považoval
za zistenie obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami súdu, avšak ak by tomu tak aj nebolo
a v takomto postupe súdu by bolo možné vidie? porušenie tohto ustanovenia, nemalo by takéto
porušenie za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože samotný obsah aplikovaných ustanovení

Talianskeho Obeianskeho zákonníka žalobca nenamietal. V konaní, z ktorého súd prvej inštancie tieto
ustanovenia prebral, ich súd zis?oval cez Ministerstvo spravodlivosti a následne si zabezpeeil ich
preklad z nemeckého jazyka do slovenského, teda ani odvolací súd nemal o ich znení pochybnosti.
Eo sa týka zis?ovania toho, ako sa oh3adom vzniku BSM oh3adom nehnute3ností nadobudnutých
na Slovensku vyjadrila žalovaná v ease uzatvárania BSM, k tomu odvolací súd uvádza, že žalovaná

bola vo veci vypoeutá, tvrdenie žalobcu nepotvrdila, prieom je potrebné uvies?, že aj v prípade, ak by
bolo preukázané, že žalovaná žalobcovi uviedla, že nehnute3nosti nadobudnuté na Slovensku budú
patri? po uzavretí manželstva do ich BSM, nie je právne významná, kei len na základe vyjadrenia alebo
prípadnej aj ústnej dohody nedochádza k zmene režimu BSM v zmysle zákona, prípadne v zmysle
písomnej dohody, ktorú právny poriadok pripúš?a. Na tomto závere nie nemení ani to, že žalobca mal

by? poeas celého trvania manželstva presvedeený, že dohoda o oddelení majetku mala plati? výluene
v Taliansku. Žalobcom navrhované ialšie dokazovanie by potom bolo pre potreby rozhodnutia v tejto
veci bezpredmetné, preto ak ho súd nevykonal, postupoval správne, prieom nevykonanie žalobcom
navrhovaných dôkazov aj riadne odôvodnil. Žalobcom navrhované dôkazy by boli pre posúdenie veci
významnéažvprípade,akbysúddospelkzáveru,žeBSMmedzistranamisporuvzniklo.Keižetomutak

nebolo, ich vykonanie by bolo pre posúdenie veci nadbytoené. Žalobcom predložené eestné vyhlásenia
a ialšie dôkazy, ktoré predložil v odvolacom konaní, sú dôkazmi, ktoré sú novotami v odvolacom konaní,
teda dôkazy, ktoré žalobca mohol použi? už na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní, sú už
neprípustné, preto na ne odvolací súd neprihliadal. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súdrozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a aj dostatoene odôvodnené, prieom súd sa v rozhodnutí
vyporiadal so všetkými pre posúdenie veci rozhodnutými skutoenos?ami a len skutoenos?, že toto
rozhodnutie vyznelo v neprospech žalobcu, neznamená, že je nesprávne.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voei žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).