Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111223042
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8111223042.51

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., C. D., nar.

XX.X.XXXX a 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. B. XXX, XXX XX F. B., právne zastúpení:
JUDr. Jozef Pirkovský, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1./
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX, XXX XX F. B., 2./ E. H., C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. B.
XXX, XXX XX F. B., právne zastúpení: JUDr. Peter Čurilla, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 11,
080 01 Prešov, o odstránenie oplotenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalovaným v 1. rade a 2. rade trovy konania v rozsahu
100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.8.2011 domáhali voči žalovaným
v 1. a 2. rade odstránenia z parciel žalobcov zapísaných na LV č. XX, k.ú. F. B. (t.j. z parcely KN-C č.
XX/X a parcely KN-C č. XX/X), oplotenie medzi bodmi XX, XX, XX, XX I. XX presahujúce hranice parciel
KN-C J. XX/X zapísanou na LV č. XX, k.ú. F. B., KN-C č. XX/X zapísanou na LV č. XXX, k.ú. F. B., a
KN-C č. XX/X zapísanou na LV XX, k.ú. F. B., tak, ako je to vyznačené červenou čiarou vo vytyčovacom
náčrte A. I. K. zo dňa 8.10.2010. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa zároveň domáhali voči žalovanej v 2. rade

uloženia povinnosti odstrániť z parcely žalobkyne v 1. rade KN-C č. XX zapísanej na LV č. XX, k.ú. F.
B., oplotenie medzi bodmi 8 a 28 presahujúce hranicu parcely KN-C č. XX/X zapísanej na LV č. XX, k.ú.
F. B., tak, ako je to vyznačené červenou čiarou vo vytyčovacom náčrte A. I. K. zo dňa 8.10.2010.

1.1Žalobcoviasvojužalobuodôvodnilitým,žesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostízapísaných
na LV č. XX, k.ú. F. B., a to parcely KN-C č. XX/X - záhrady o výmere 1.381 m2, parcely KN-C J. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX stojaceho na parcele

KN-C J. XX/X, každý v podiele 1.

1.2 Žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníckou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. F. B., a to
parcely KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 610 m2, KN-C č. XX - záhrady o výmere
117 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX stojaceho na parcele KN-C č. XX.

1.3 Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom parcely KN-C č. XX/X - záhrady o výmere 891 m2

zapísanej na LV č. XXX, k.ú. F. B., ako aj parcely KN-C č. XX/X –záhrady o výmere 340 m2 zapísanej
na LV č. XX, k.ú. F. B..1.4 Žalovaná v 2. rade je výlučnou vlastníckou parciel KN-C č. XX/X - záhrady o výmere 73 m2 a KN-C
č. XX/X - záhrady o výmere 769 m2 zapísaných na LV č. XX, k.ú. F. B..

1.5 Parcely žalovaných KN-C č. XX/X, L. J. XX/X, L. J. XX/X I. L. J. XX/X susedia s parcelami žalobcovi
KN-C č. XX/X, L. J. XX/X, L. J. XX I. L. J. XX. Žalovanými bolo postavené oplotenie oddeľujúce tieto
susediace parcely.

1.6 Geodetom, A. I. K. - GeoPraktic, bola vytýčená hranica medzi pozemkami parc. č. XX/X, XX/X, XX,

XX - XX/X, XX, XX/X, XX/X ,XX/X, XX/X, XXX/X-X. Pri uvedenom vytýčení bolo zistené, že oplotenie,
ktoré postavili žalovaní zasahuje do pozemkov žalobcov, a to parciel KN-C č. XX/X, KN-C č. XX/X a KN-
C J. XX, tak ako je znázornené na vytyčovacom náčrte A. I. K. zo dňa 8.10.2010.

1.7 Žalobcovia vyzvali žalovaných, aby oplotenie odstránili a dali ho do súladu s vyššie uvedeným
vytyčovacím návrhom Ing. Antona Fabiana. Žalovaní ústne prehlásili, že k odstráneniu oplotenia z ich

strany dôjde. K obdobnému vyhláseniu zo strany žalovaných došlo aj dňa 20.12.2010 a bolo poňaté do
zápisnice z priebehu výkonu štátneho stavebného dohľadu.

2. Žalobcovia na pojednávaní trvali na podanej žalobe.

3. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že vlastnícke právo z ich stany bolo vydržané. Čo sa týka priebehu
medzi bodmi A až J, tam žaloba nie je dôvodná.

4. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18.10.2019, č.k. 10C/192/2011-228, žalobu zamietol. V odôvodnení
svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie rozhodne opätovne o tom, či dôkaz

navrhovaný zo strany žalobkyne vykoná, resp. nevykoná.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.1.2021, č.k. 20Co/142/2019-250, zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami (listy vlastníctva č. XX, XX, XX, XX I. XXX, k.ú. F. B., vytyčovací
návrh vyhotovený A. I. K. dňa 8.10.2010, zápisnica z priebehu výkonu štátneho stavebného dohľadu zo
dňa20.12.2010,zápisnicazodňa7.4.2011),znaleckýmposudkomč.24/2012,výsluchomstránkonania,
znalca a svedka, pričom zistil nasledovné:

6.1 Z výsluchu žalobkyne v 1. rade vyplynulo, že žalovaní niekedy v r. 2010 vyhádzali starý plot a
vybudovali nový betónový plot, ktorým zašli do jej pozemku.

6.2 Z výsluchu žalovaného v 1. rade súd zistil, že plot na pozemku, ktorý vlastní robil na 4 etapy a to asi
7 rokov. Pri výstavbe neboli žiadne výhrady. Výhrady zo strany žalobkyne v 1. rade začali až po meraní,

ktoré robil p. K. dňa 11.10.2010. Žalovaný robil plot po línii starej hranice, pričom žalobkyňa v 1. rade tie
práce kontrolovala a vtedy výhrady nemala. Starý plot, ktorý odstránil, mal zabetónované kovové stĺpiky
a pletivo. Nový plot je tvorený betónovým základom cca 10-15 cm, v ktorom sú stĺpiky a na ňom je pletivo.

6.3 Z výsluchu žalovanej v 2. rade súd zistil, že v minulosti bolo oplotenie medzi parcelami spravené

pred 40 až 50 rokmi, ktoré potrebovali obnoviť, nakoľko betónový žľab, ktorý sa nachádzal pozdĺž plota
bol v zlom technickom stave a voda, ktorá bola odvádzaná z obidvoch striech domov, presakovala pod
jej rodinný dom a predajňu potravín, ktorej je majiteľkou, čím jej vznikala škoda. Na miesto žľabu preto
urobili múrik, aby mohli odsadiť odpadové rúry. Na umiestnení plota sa v minulosti ústne dohodli jej
rodičia a rodičia žalobkyne v 1. rade kvôli stekajúcej dažďovej a splaškovej vode z obidvoch domov.

Dodnes sa žalobkyňa v 1. rade nestará o odvod zrážkovej vody zo strechy jej domu, pretože sa na
jej dome nenachádzajú odtokové žľaby a preto všetka voda steká medzi rodinné domy. Žalovaná v 2.
rade podotkla, strecha domu žalobkyne v 1. rade zasahuje nad jej pozemok. Hranica bola rovná pred
rokom 1949, ale po roku 1949 sa pri technickom meraní kvôli rodinnému domu žalobkyne zakreslila
krivo. Uviedla, že pôvodný plot robili jej rodičia, a preto ho aj oni rekonštruovali. Nový plot neposúvali,

čoho dôkazom je aj plynová prípojka, ktorá je na pôvodných stĺpikoch oplotenia a ktorá bola realizovaná
v roku 1997. Žalovaná v 2 rade tiež uviedla, že na vytyčovacom náčrte sa nenachádza jej podpis.6.4 Zo zápisnice zo dňa 7.4.2011 z priebehu stavebného konania stavby - dodatočné stavebné povolenie
- oplotenie pozemku na základe žiadosti žalovaného v 1. rade, súd zistil, že dodatočné povolenie sa
týka oplotenia medzi parc. XX/X, XX/X I. XX/X, XX/X. Obec F. B., ako stavebný úrad, rozhodnutím zo

dňa 18.4.2011 prerušil skonanie o dodatočnom povolení stavy a odkázal žalobcov na súd.

6.5 Z výsluchu A. I. K. vyplynulo, že na začiatku a konci bol hraničný bod v poriadku, hranica však
neprechádzala po priamke, ale do oblúka a preto v jej strede vzniklo vzopätie asi 40-50 cm. Okrem
toho pri meraní zistil ďalší problém a to ten, že hranica medzi pôvodným domom žalobkyne v 1.

rade a pôvodným domom žalovanej v 2. rade prebiehala priamo na múre hospodárskych budov
nachádzajúcich sa za domom žalobkyne v 1. rade. Podľa jeho názoru jeden hraničný bod nebol v
minulosti domeraný, a preto sa nezistilo to, že hranica prebieha po múre hospodárskej budovy. Dodal,
že podľa pôvodného náčrtu je budova šopy na pozemku žalobkyne v 1. rade vyhotovená z dreva a preto
pravdepodobne tam nedošlo k zameraniu tohto lomového bodu. Pôvodné mapovanie bolo v 40-tych
rokochpomocouortogonálnejmetódy,pričomvmapovýchpodkladochsanenachádzalooznačenieplota

medzi pozemkami. Svedok uviedol, že postupoval tak, že na základe údajov z pevných bodov, ktoré mali
vyššiu meračskú hodnotu, nanovo vypočítal súradnice bodov, ktoré následne pospájal dokopy, a teda
vytvoril tak novú, asi tak 2x presnejšiu mapu, ako je pôvodná analógová mapa. Uviedol, že kostra bodov
je uvedená v súradniciach a v dokumentácii katastra nehnuteľností a z tejto kostry bodov teda vychádzal
pri svojom mapovaní. Znalec (Ing. B.) vychádzal z identických bodov, ktoré však v katastri nehnuteľností

nemali svoje súradnice, pričom identické body sú tie, ktoré boli jednak v čase pôvodného mapovania
v r. 1949 a existujú aj dnes. Pri spôsobe akým postupoval znalec, by sa však nedopracoval k bodu z
kostry bodov, ale iba k približnému bodu, nakoľko pri meraní, ktoré by sa odvíjalo od identického bodu,
by dochádzalo k odchýlkam.

6.6 Zo znaleckého posudku č. 24/2012 vypracovaného znalcom z odboru geodézia a kartografia, Ing. M.
B., súd zistil, že vlastnícka hranica medzi lomovými bodmi A až J je trvale označená oplotením a z tohto
dôvodu nie ej potrebné v teréne označovať iný priebeh. Výnimkou je lomový bod „L“, kde vlastnícka
hranica prechádza 32 cm od oplotenia s kovovými dielcami na betónovom múriku. Nové oplotenie medzi
lomovými bodmi C, D, E a F postavené žalovanými je postavené na vlastníckej hranici tak, že zistená

odchýlka neprekročuje parameter daný pre strednú polohovú chybu príslušnej triede presnosti mapy.
Nesúlad medzi evidovaným a skutkovým stavom je iba medzi lomovými bodmi L a M, kde oplotenie
postavené na pozemku žalobcovi v rozsahu 32 cm, tak ako je vykreslené v prílohe č. 3 znaleckého
posudku. Znalec poukázal na to, že v katastrálnej mape je chybný zákres hranice medzi parcelami č. XX
I. XX, nakoľko starý dom žalobkyne v 1. rade zasahuje do susedného pozemku parc. J. XX patriacemu

žalovanej v 2. rade. Z vytyčovacieho náčrtu A. I. K. však nevyplýva, že by na parcele č. XX mal byť
chybne zakreslený nielen starý rodinným dom, ale aj vlastnícka hranica, ktorá sa odvíja od chybného
zobrazenia polohy rodinného domu.

6.7 Z výsluchu znalca, Ing. Jozefa Bujňáka, súd zistil, že v katastrálnom území F. B. sa nenachádza

mapasosúradnicamibodov,nachádzasatamlenanalógovámapa.Vprvomradejepotrebnévychádzať
z katastrálnej mapy vytvorenej v r. 1965, kde je záväzné zobrazenie hraníc. Prvou úlohou geodeta je
porovnať skutkový stav v teréne so stavom evidovaným v platnej katastrálnej mape, ale ak v teréne
vidí, že oplotenie je v časti staršie ako 50 rokov, čiže bolo postavené už v období mapovania, a pri
zameraní skutkového stavu v teréne a jeho porovnania so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti

zistí, že odchýlky sú vo veľmi malom rozsahu, môže konštatovať, že stav je v podstate zhodný. Poloha
pôvodného oplotenia z pletiva sa teda nachádza na hranici susediacich pozemkov. V r. 1965 technické
prostriedky použité na mapovanie mali limitovanú presnosť a z tohto dôvodu sú prípustné krajne
dovolené odchýlky, teda určitá tolerancia. Neexistuje dôkaz, ktorý by spochybnil súčasné platné údaje
katastra nehnuteľností až na jednu výnimku, a to chybne zobrazený roh domu v jeho zadnej časti, ktorý

bol v roku 1949 postavený. V r. 1949 sa však nezobrazovali na mape ploty. Znalec uviedol, že vychádzal
z identických bodov uvedených v prílohe č. 1 znaleckého posudku.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neoprávnene zadržuje.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

8. Ochrana vlastníckeho práva je garantovanú Ústavou SR (čl. 20). Obsahom vlastníckeho práva je v
zmysle § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet vlastníctva držať, nakladať s ním, užívať ho a
požívať jeho plody a úžitky. Ak je porušené, obmedzené čo i len jedno z týchto čiastkových oprávnení,
ide o porušenie vlastníckeho práva ako takého. V prípade porušenia vlastníckeho práva sa vlastník
môže domáhať odstránenia zásahu do vlastníckeho práva voči tomu, kto sa tohto zásahu neoprávnene
dopúšťa.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cdo/205/2009 z 28.5.2010 konštatoval,
že vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií
katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru
geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa

nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá
konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy
k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z
katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická
osoba) na tvár miesta (v prírode).

10. V predmetnom konaní bolo na základe znaleckého dokazovania preukázané, že poloha pôvodného,
ako aj naňho nadväzujúceho nového oplotenia medzi parcelami žalobcov KN-C č. XX, L. J. XX/X, L.
J. XX/X J. XX a parcelami žalovaných KN-C č. XX, L. J. XX/X, L. J. XX/X, L. J. XX/X korešponduje
s priebehom vlastníckej hranice, nakoľko zistené odchýlky v teréne neprekročujú prípustnú toleranciu.

Okrem toho bolo zistené, že v katastrálnej mape je chybný zákres spornej hranice medzi parcelami č. XX
I. XX, podľa ktorého by rodinný dom žalobkyne v 1. rade zasahoval určitou časťou do parcely žalovanej
v 1. rade č. XX. Súd teda nepovažoval rozdiely a odchýlky zistené A. I. K. za hodnoverné, nakoľko
bolo znaleckým dokazovaním zistené, že poloha starého oplotenia je zhodná so zobrazením v platnej
katastrálnej mape, ako aj v pôvodnej mape z roku 1949. Zároveň to, že geodet zistil zhodu skutkového

stavu s katastrálnou mapou, malo byť pre neho indikátorom jeho nesprávnych výpočtov týkajúcich sa
lomových bodov č. XX, XX, XX, XX I. XX jeho vytyčovacieho náčrtu. Okrem toho katastrálna mapa
v k.ú. F. B. neobsahuje údaje o súradniciach kostry identických bodov, na základe ktorých geodet dospel
k určeniu priebehu hranice. Taktiež je potrebné dodať, že technické prostriedky dostupné či už v 1949
alebo v r. 1965 mali len limitovanú presnosť a rovnako aj náčrty, ktoré boli robené rukou majú menšiu

presnosť, ako náčrty nakreslené pomocou ortogonálnej metódy.

11. Nesúlad medzi evidovanou hranicou podľa originálu katastrálnej mapy a skutočným stavom, t.j.
skutočnou polohou oplotenia, bol zistený iba medzi parcelou žalobkyne v 1. rade KN-C č. XX a parcelou
žalovanej v 1. rade č. KN-C č. XX/X. Tu je však potrebné uviesť, že žalobca v 2. rade nemá naliehavý

právny záujem na II. výroku žalobného návrhu, nakoľko nie je vlastníkom, či spoluvlastníkom parc. č.
KN-C č. XX.

12. Z LV č. XX, k.ú. F. B., vyplýva, že žalovaná v 2. rade nadobudla parc. KN-C č. XX/X na základe
darovania v roku v 2002, kedy vstúpila do užívania predmetnej parcely v stave už vytvoreného oplotenia

susediacich pozemkov, resp. vyznačenej hranice, a v takomto stave nehnuteľnosť nerušene užívala až
do roku 2010, kedy bol vypracovaný vytyčovací náčrt. Žalobkyňa v 1. rade dovtedy nemala výhrady voči
umiestneniu starého plota a ani k stavbe nového plota, na základe čoho možno uzavrieť, že plot medzi
parcelami č. XX I. XX/X bol postavený na mieste pôvodných stĺpikoch, na ktorých je uchytená aj plynová
prípojka zriadená ešte v roku 1997. Na základe uvedeného preto nemožno vyvodiť záver, že žalovaná

v 2. rade posunula užívaciu hranicu medzi pozemkami. Z výpovede žalovaného v 1. rade totiž vyplynulo,
že starý plot mal zabetónované stĺpiky (teda neboli osadené nanovo), a on k nemu zabetónoval základ.
Dobrá viera žalovanej v 2. rade je v tomto prípade zvýraznená aj tým, že výstavbu pôvodného oplotenia
realizovali pred viac ako 40 rokmi jej predkovia (resp. predchádzajúci vlastníci pozemku), po dohodes predkami žalobkyne v 1. rade a ona tým pádom predpokladala, že takto ohradená plocha zodpovedá
skutočne veľkosti jej parcely.

13. Podľa rozhodnutia NS ČR, sp.zn. 22 Cdo 432/2002, v prípade, že vlastník pozemku od začiatku o
neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa u stavebného úradu alebo na súde nedomáhal
zastavenia stavebných a prác a báni sa až po dokončení stavby, je potrebné zvážiť či jeho konanie
nie je šikanovaním a či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. V tejto
súvislosti súd uvádza, že plot v predmetnej časti bol postavený skôr, nakoľko zo zápisnice zo dňa

7.4.2011 vyplýva, že dodatočné stavebné povolenie sa týkalo stavby plota medzi parc. XX/X, XX/X I. XX/
X, XX/X.

14. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že rozhodnutie o odstránení nepovolenej stavy – plota medzi
parc. č. XX a č, XX/X, ktorý zasahuje na jednom jeho konci iba 32 cm do pozemku žalobkyne v 1. rade, by
bolo za takýchto okolností v rozpore s dobrými mravmi a zároveň neúčelné, keďže zabraňuje voľnému

pohybu osôb a zvierat na pozemok žalobkyne a navyše by vyvolalo aj ďalšie náklady v súvislosti s novým
osadením plynovej prípojky.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

16. Ohľadom námietky žalovaných o nevykonateľnosti žalobného petitu, súd uvádza, že žalobcovia sa
nedomáhali určenia vlastníckeho práva, ale odstránenie oplatenia.

17. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, nakoľko

žalobcovia mali dostatočný časový priestor na predloženie relevantného dôkazu, ktorý by spochybňoval
závery súdom ustanoveného znalca, napr. predložením súkromného znaleckého posudku. Naopak
znalec spochybnil zameranie a vytyčovaní náčrt vyhotovený A. K.. Žalobcovia tak neučinili ani po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) tak, že neúspešných žalobcov zaviazal na náhradu trov konania. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).