Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200793
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200793.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov

senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 31 820 174,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, (pôvodne Okresný úrad
Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov), za účasti ďalšieho
účastníka: Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2020/041281-002 zo dňa 13. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli
v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Vysoké Tatry (ďalej aj „orgán prvého stupňa“ alebo „stavebný úrad“) ako príslušný
stavebný úrad vydalo dňa 15. júna 2020 podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „stavebný
zákon“) rozhodnutie č. 386/2020/4-Sd, ktorým rozhodlo o umiestnení stavby „Viacpodlažné parkovisko,
Bajkalská ul. Poprad“ na pozemkoch parc. č. A. B. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,

XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území C., pre navrhovateľa, ktorým je
Mesto Poprad.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie zo
dňa 13. júla 2020, v ktorom namietal, jeho nezákonnosť z nasledovných dôvodov:
- Rozhodnutie orgánu prvého stupňa je zmätočné, arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože orgán prvého
stupňa vyhodnotil pripomienky žalobcu zmätočne, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tieto

zamietol, avšak súčasne niektoré z nich zapracoval do podmienok rozhodnutia.
- Orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(vodný zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „vodný zákon“), keď vydal stavebné povolenie bezzabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody. Navyše, v zmysle § 73 ods. 21
vodného zákona primárne posúdenie vplyvov na vody má byť podkladom už územného rozhodnutia a
súčasťou záväzného stanoviska štátnej vodnej správy podľa § 28 vodného zákona.

- Orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 39 a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, keď
zamietol požiadavku na realizáciu sadových a parkových úprav; retenčnú, resp. drenážnu dlažbu a
nariadenie overených metodík zohľadňujúcich environmentálne aspekty. Je pravdou, že uvedené má
byť až súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, avšak podľa názoru žalobcu je túto
povinnosť potrebné uložiť už v územnom konaní, aby projektant mal jednoznačne určené opatrenia,

ktoré musí rešpektovať. Rozhodnutie orgánu prvého stupňa taktiež neupravuje podmienky na ochranu
oprávnených záujmov účastníka konania ani zdôvodnenie, že by boli neoprávnenými požiadavkami.
- Orgán prvého stupňa odmietol oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods.
2 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„správnyporiadok“).Žalobcanežiadalozaslaniespisunanímurčenémiestoakotouvádzaorgánprvého
stupňa, ale žiadal o kópiu spisu v rozsahu ním špecifikovaných podkladov rozhodnutia, pričom toto

právo účastníka vyplýva z § 23 ods. 1 správneho poriadku a zároveň uvedená povinnosť vyplýva orgánu
prvého stupňa z § 23 ods. 4 správneho poriadku.
- Podľa názoru žalobcu je snahou orgánu prvého stupňa porušiť zásadu rovnosti účastníkov
konania vyplývajúcu z § 4 ods. 2 správneho poriadku a čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý
garantuje verejnosti možnosť projekty ovplyvniť až do tzv. finálneho rozhodnutia, ktorým je kolaudačné

rozhodnutie.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny
predchodca žalovaného (v ďalšom texte uvedený jednotne ako žalovaný) rozhodnutím č. OU-PO-
OVBP2-2020/041281-002 zo dňa 13. októbra 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie

žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. K odvolacím námietkam žalobcu
žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie orgánu prvého stupňa obsahuje všetky formálnoprávne
náležitosti podľa správneho poriadku, vo výroku sú uvedené všetky podstatné náležitosti predmetu
územného konania, jednoznačné vymedzenie územia, ktoré je vyznačené aj v grafickej časti overenej
orgánom prvého stupňa a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť, podmienky pre vypracovanie projektovej

dokumentácie a rozhodnutie o námietkach účastníkov. K námietke žalobcu, že orgán prvého stupňa
vyhodnotil jeho pripomienky zmätočne arbitrárne a preto nepreskúmateľne žalovaný uviedol, že
orgán prvého stupňa sa námietkami zaoberal, vyhodnotil ich jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti s
predloženými podkladmi, avšak námietkam nevyhovel z dôvodu ich neopodstatnenosti. K námietke
absencie záväzného stanoviska na úseku ochrany vôd žalovaný uviedol, že oznámenie o začatí konania

č. 386/2020/2-Sd zo dňa 22. apríla 2020 bolo dňa 27. apríla 2020 doručené aj Okresnému úradu
C., odboru starostlivosti o životné prostredie, pričom tento sa nevyjadril, preto v zmysle uplatnenia
koncentračnej zásady sa predpokladá, že s umiestnením stavby z hľadiska ním sledovaných záujmov
súhlasí. K námietke žalobcu o zamietnutí jeho požiadavky na realizáciu sadových a parkových úprav,
retenčnú, resp. drenážnu dlažbu, žalovaný uviedol, že k tejto problematike sa vyjadrili príslušné dotknuté

orgány, ktoré uviedli svoje požiadavky, avšak z ktorých nevyplýva potreba realizácie sadových ani
parkových úprav, ani potreba retenčnej dlažby. K požiadavke retenčnej dlažby žalovaný ďalej uviedol, že
uvedené posúdenie je v pôsobnosti Okresného úradu Poprad, odboru starostlivosti o životné prostredie.
Námietku žalobcu, že bolo snahou orgánu prvého stupňa porušiť zásadu rovnosti účastníkov podľa
§ 4 ods. 2 správneho poriadku ako aj čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje žalovaný za

neopodstatnenú, pretože žalobca bol účastníkom konania už od procesu posudzovania vplyvov na
životné prostredie a odvtedy mal prístup k informáciám, podieľal sa na rozhodovacom procese a bol
zabezpečený prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s čl. 1 a Aarhuského
dohovoru. Navyše žalobca bol od začiatku konania považovaný zo strany orgánu prvého stupňa za
účastníka konania. K námietke žalobcu týkajúcej sa neumožnenia sprístupnenia spisu žalovaný uviedol,

ževpraxisaustálilpostup,ženahliadnutiedospisusauskutočnízaprítomnostizamestnancasprávneho
orgánu, avšak zo správneho poriadku nevyplýva právny nárok na to, aby bol spis alebo z neho vykonané
bezplatné výpisy alebo odpisy zaslané účastníkovi konania. Žalobca má preto ako účastník konania
právo kedykoľvek prísť nahliadnuť do spisu týkajúceho sa predmetu konania a dostať z neho výpisy
odpisy a kópie. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný považoval rozhodnutie orgánu prvého stupňa

za zákonné.

II.
Konanie pred správnym súdom4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2020/041281-002 zo
dňa 13. októbra 2020 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) doručenú na Krajský súd v Prešove, ako v tom
čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 14. decembra 2020, pričom navrhol, aby správny súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na
ďalšie konanie.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti
životného prostredia a žalobca vystupuje v konaní v postavení zainteresovanej verejnosti. Žalobca
namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi a zároveň, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

6. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca poukázal na to, že v odvolaní
zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, ako ich riešiť, avšak z odôvodnenia žalovaného
nevyplýva, ako sa vysporiadal so všetkými pripomienkami žalobcu vznesenými v priebehu zisťovacieho
konania. Podľa názoru žalobcu tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne zákonné

náležitosti na formu a obsah odôvodnenia, čo spôsobuje prekážku pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie akejkoľvek správnej úvahy, ktorou bol
žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pojednávajúce o kvalitatívnych požiadavkách na odôvodnenie
rozhodnutia orgánov verejnej správy.

7. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 16 ods. 10 vodného zákona bolo povinnosťou stavebníka požiadať
o vydanie rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona a za týmto účelom predložiť okresnému úradu v
sídle kraja potrebnú dokumentáciu. Na základe tohto posudku mal okresný úrad následne rozhodnúť.
Je pravdou, že znenie § 16a vodného zákona je nejasné, avšak je potrebné ho vykladať v súlade s

cieľmi Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES v spojení so záväzným výkladom procesného postupu
orgánov členských štátov uvedeným v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C - 461/13, v zmysle
ktorého je povinnosťou členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru
povrchovej vody, kým sa nepreukáže opak. Pre účely splnenia § 16a vodného zákona je dotknutým
orgánom okresný úrad v sídle kraja, orgán prvého stupňa si preto nemohol urobiť o veci vlastný záver.

Orgán prvého stupňa preto postupoval v rozpore s ustanovením § 16a ods. 23 vodného zákona, keď
nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvu na vody.

8. Žalobca ďalej namietal, že požiadal orgán prvého stupňa o zaslanie kópie spisu v zmysle §
23 ods. 1 správneho poriadku, avšak jeho žiadosti nebolo vyhovené. Žalobca pritom poukázal

na efektívnosť poskytnutia elektronickej kópie spisu v porovnaní s fyzickým kopírovaním, navyše
elektronickú komunikáciu úradu s účastníkmi konania preferuje aj zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente). Postup orgánu prvého stupňa je zároveň v rozpore s článkom 3 ods. 2 Aarhuského
dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a orgány verejnej správy podporovať a usmerňovať verejnosť

pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Uvedeným
konaním bolo žalobcovi odopreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie
ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí k
odôvodneniu odvolacej námietky poukázal na § 33 ods. 2 správneho poriadku uvedené nemožno
považovať za riadne vysporiadanie sa s touto odvolacou námietkou. Žalobca zároveň v tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.
augusta 2013.

9. V ďalšom žalobca uviedol, že jadrom jeho aktuálnej činnosti je ochrana verejných záujmov v oblasti
ochrany životného prostredia formou kontroly činnosti orgánov verejnej správy, avšak žalobca porušenia

nevie dokázať z dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie účastníka konania, v rozpore s právami
garantovanými Aarhurským dohovorom. Podľa tvrdenia žalobcu mu zároveň konaním orgánu prvého
stupňa bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.10. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

11. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 15. marca 2021, v ktorom sa k žalobným námietkam
(zmätočnosť posúdenia námietok a porušenie princípu rovnosti účastníkov konania) vyjadril zhodne,
ako boli posúdené odvolacie námietky žalobcu v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že orgán
verejnej správy postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona žalovaný uviedol, že sám žalobca
v žalobe uznal, že v územnom konaní ešte navrhovateľ nebol povinný predložiť primárne posúdenie

na vody a táto povinnosť mu vzniká až k stavebnému povoleniu. V ostatnom k tejto námietke žalovaný
uviedol rovnakú argumentáciu ako v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že mu na jeho
žiadosť nebol sprístupnený spis elektronickou formou žalovaný uviedol, že z obsahu administratívneho
spisu nevyplýva, že by takúto žiadosť adresoval orgánu prvého stupňa, ani že by orgán prvého stupňa
odmietol účastníkovi konania nahliadnuť do spisu alebo mu neumožnil oboznámiť sa s podkladmi
na rozhodnutie. Taktiež v rámci odvolacieho konania mal žalobca možnosť nahliadnuť do spisového

materiálu, avšak žalobca vo svojom odvolaní neuviedol, akým spôsobom žiadal byť oboznámený s
podkladmi na rozhodnutie, uviedol len, že rozhodnutia a písomnosti žalovaného žiada doručiť do
elektronickej schránky. K námietke žalobcu, že výkonom rozhodnutia orgánu prvého stupňa hrozí
závažná ujma na životnom prostredí a žalovaný umožnil poškodzovanie životného prostredia v rozpore
s posúdením vplyvov na životné prostredie v zmysle EIA žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o

územné rozhodnutie, ktoré nezakladá navrhovateľovi právo stavbu realizovať, a teda výkonom tohto
rozhodnutia nedôjde na strane žalobcu k obmedzeniu jeho vlastníckych ani iných práv, ani k ujme
na životnom prostredí. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca sa vyjadroval a odvolával aj v procese
zisťovacieho konania k uvedenej stavbe, pričom jeho námietky boli vyhodnotené ako neopodstatnené.
Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca má sídlo v Bratislave a len ťažko môže hájiť

záujmy dotknutej verejnosti v Poprade, nakoľko nie znalý miestnych pomerov.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalovaný toho názoru, že žiadna zo žalobných námietok nie
je dôvodná a žalobca nešpecifikuje, na akých subjektívnych právach bol napadnutým rozhodnutím
dotknutý.

13. V replike zo dňa 27. apríla 2021 žalobca uviedol, že orgán verejnej správy sa nedostatočne
vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval
možný dosah na životné prostredie. Žalobca opäť poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky týkajúce sa náležitého odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. V ďalšom

uviedol, že je potrebné poukázať na povinnosť elektronickej komunikácie orgánu verejnej správy s
účastníkmi konania, ako aj vedenie elektronických spisov. Právo na nazretie do spisu nenahrádza
povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov účastníkom konania. Vo vzťahu k záväznému
stanovisku podľa § 16a ods. 23 vodného zákona žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na
to, že § 16a sa netýka územného a stavebného konania, uvedený názor je v rozpore s § 73 ods. 21

vodného zákona. Žalobca vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením žalovaného, že môže len ťažko hájiť záujmy
dotknutej verejnosti v Poprade, nakoľko umiestňovanie stavieb je proces, ktorý prebieha na celom území
Slovenskej republiky rovnakým spôsobom a za dodržania rovnakých podmienok.

14. V duplike zo dňa 17. mája 2021 žalovaný uviedol, že žalobca v replike uviedol totožné námietky ako

v správnej žalobe, a k nim sa už žalovaný náležité vyjadril vo vyjadrení zo dňa 15. marca 2021.

15. V ďalšom podaní zo dňa 31. mája 2021 žalobca zotrval na svojej požiadavke na nariadení
pojednávania a poukázal na dôležitosť svojej činnosti v oblasti ochrany životného prostredia.

16. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01. februára 2024, v ktorom uviedol, že
pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia § 16a vodného zákona, pred vydaním územného
rozhodnutia bol zámer „Viacpodlažné parkovisko ul. Bajkalská, Poprad“ posudzovaný v zmysle zákona
č. 25/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon EIA“), na základe ktorého bolo Okresným úradom C.,

odborom starostlivosti o životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-PP-
OSZP-2020/000686-026 zo dňa 19. februára 2020 právoplatné dňa 23. marca 2020, ktorým bolo
rozhodnuté, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. V rámci predmetného
zisťovacieho konania boli oslovené všetky dotknuté zložky vrátane Okresného úradu Poprad, odborustarostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany prírody a štátna vodná správa, ktorý do vydania
rozhodnutia zo zisťovacieho konania nedoručil písomné stanovisko, čo sa podľa § 23 ods. 4 zákona EIA
považujezasúhlasnéstanoviskoatedajenepopierateľné,žeboloboznámenýsnavrhovanoučinnosťou

a ich možnými vplyvmi aj na povrchové alebo podzemné vody. Zároveň stanoviská ostatných dotknutých
orgánov boli zapracované do rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Ďalší účastník ďalej poukázal na
to, že v procese inžinierskej činnosti pre územné konanie zaslal žiadosť o vyjadrenie sa k projektovej
dokumentácii k stavbe „Viacpodlažné parkovisko Juh II, Bajkalská ulica, Poprad“ všetkým dotknutým
orgánom vrátane Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý vydal podľa

§ 28 vodného zákona kladné vyjadrenie č. OU-PP-OSZP-2020/007419-002-LS zo dňa 24. marca 2020,
bez potreby posúdenia podľa § 16a vodného zákona, ktoré sa považuje za záväzné stanovisko. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že ďalší účastník ako stavebník neporušil povinnosť podať žiadosť
o vydanie rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona a zároveň, ak by sa aj v priebehu rozhodovania
o umiestnení stavby „Viacpodlažné parkovisko Juh II, Bajkalská ulica, Poprad“ zistilo, že je potrebné
posúdiť, či aj v prípade predmetnej stavby nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) zákona

o vodách a teda je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona, Okresný úrad Poprad,
odbor starostlivosť o životné prostredie by kladné vyjadrenie zo dňa 24. marca 2020 nevydal.

17. V ďalšom ďalší účastník poukázal na to, že žalobca sa prostredníctvom správnej žaloby domáhal
zrušenia aj rozhodnutia Okresného úradu Poprad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.

OU-PP-OCDPK-2021/003560-003 zo dňa 03. marca 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta Poprad
č. 82120/8116/2020-OUPD-K Cir zo dňa 04. decembra 2020 vo veci udelenia stavebného povolenia v
zmysle § 66 stavebného zákona pre Mesto Poprad ako stavebníka k uvedenej stavbe viacpodlažného
parkoviska. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1S/21/2021 zo dňa 14. decembra 2021 žalobu
zamietol a o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením

sp. zn. 5Svk/18/2022 zo dňa 27. apríla 2023 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a uviedol,
že žalobca predkladaním všeobecných námietok už v administratívnom konaní a neskôr v správnom
súdnom konaní, ktoré mnohokrát buď nesúvisia s prejednávanou vecou, alebo sa zjavne nezakladajú
na pravde či vôbec nedemonštrujú záujem na ochrane životného prostrediak paralyzuje verejnú správu
a justičný systém.

18. K vyjadreniu ďalšieho účastníka sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 11. marca 2024, v ktorom
uviedol, že z obsahu listiny, na ktorú odkazuje ďalší účastník vyplýva, že štátna vodná správa
pri Okresnom úrade Poprad neskúmala spojenie verejných záujmov podľa § 16a vodného zákona.
Nakoľko vecne príslušným dotknutým orgánom je orgán štátnej vodnej správy v sídle kraja a obsahovo

predložené stanovisko neobsahuje konštitučný a záväzný prvok na to, aby mohlo byť považované za
záväzné stanovisko, z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad si nezabezpečil všetky potrebné podklady
pre vydanie územného rozhodnutia. K tvrdeniu ďalšieho účastníka o šikanóznom konaní žalobcu, tento
poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017, v zmysle ktorého
spočíva dôkazné bremeno o šikanóznosti konania iného účastníka na tom, kto takéto tvrdenie vysloví.

Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/18/2021 zo
dňa 27. apríla 2023, toto bolo podľa názoru žalobcu vydané ako dôsledok zjavne diskriminačného
partikulárneho prameňa práva vzťahujúceho sa na osobu žalobcu. V ďalšom žalobca poukázal na postoj
súdnych autorít a fyzických osôb vo vzťahu k postaveniu žalobcu.

19. K vyjadreniu žalobcu sa ďalší účastník vyjadril podaním zo dňa 03. apríla 2024, v ktorom zotrval na
svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení k žalobe.

20. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21. novembra 2024. Žalobca ani jeho právny
zástupca sa pojednávania nezúčastnili a svoju neúčasť neospravedlnili. Žalovaný ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca ďalšieho účastníka zotrval na písomných vyjadreniach, žalobu považoval za zmätočnú,
námietky nedôvodné a žalobu navrhoval zamietnuť.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje vďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 135 ods. 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

24. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si
výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom

aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť
nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným
postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

25. Podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom

podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo,
obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

26. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku, správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

27. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Podľa § 37 a ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je
záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby
so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným
stanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 37 a ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným požiadavkám na priestorové usporiadanie
územia a funkčné využívanie územia, všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne

technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne
predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a
technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne
pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom.

31. Podľa § 39 a ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

32. Podľa § 39 a ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov
1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

33. Podľa § 39 a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

34. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona v rozhodnom znení (k 13. októbru 2020, t.j. ku
dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje,
ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo

dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody
alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo
zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru
povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových
činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:

1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru
povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,
2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito
uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia
každých šesť rokov,

3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z
dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových
úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej
realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne

lepšou environmentálnou voľbou.

36. Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona v rozhodnom znení, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych
vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len

„navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti
povinná postupovať podľa § 16a.

37. Podľa § 16a ods. 13 vodného zákona v rozhodnom znení, ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne,
že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie

konania o povolení navrhovanej činnosti.

38. Podľa § 16a ods. 21 vodného zákona v rozhodnom znení, ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ
realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej
vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.

39. Podľa § 16a ods. 23 vodného zákona v rozhodnom znení, povoľujúci orgán nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku
13 alebo 21.

40. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona v rozhodnom znení, rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods.
21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti;
ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu
o povolení navrhovanej činnosti.

41. Podľa § 80e ods. 1 vodného zákona, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú
činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15.
marcom 2018.42. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v platnom a účinnom znení
(ďalej aj „zákon o územnom plánovaní“) orgánmi územného plánovania sú Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

43. Podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona o územnom plánovaní, úrad je ústredným orgánom štátnej správy
pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie.

44. Podľa § 43 zákona o územnom plánovaní, tento zákon nadobúda účinnosť 15. júna 2023 okrem §

1 až 7, § 9 ods. 1 písm. a) až o) a ods. 2, § 10 až 23, § 24 ods. 3 až 5 a ods. 9 až 12, § 25 až 34, § 36
až 39, § 40 ods. 1, 3 a 5 až 14, § 40a až 40c, § 41 bodov 3 až 7 a 9 a § 42, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. apríla 2024, a § 9 ods. 1 písm. p), § 24 ods. 1 a 2, ods. 6 až 8, § 35, § 40 ods. 2 a 4 a § 41 bodov
1, 2, 8, 10 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2025.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 6S/95/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. PO-6S/95/2020.

46. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a
dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol.

47. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2020/041281-002
zo dňa 13. októbra 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa o umiestnení stavby
„Viacpodlažné parkovisko, Bajkalská ul. Poprad“ na pozemkoch parc. č. KN C XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území C., pre
navrhovateľa - Mesto Poprad.

48.Žalobcavprvomradenamietal,ženapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov. Správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou uvádza, že
odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre
rozhodnutie orgánu verejnej správy vyžaduje ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktorý je

potrebné subsidiárne aplikovať. Naviac, právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také
odôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej správy vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo
veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho
štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké
princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho

štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky).

49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a orgánu prvého
stupňa posúdil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny
súd rovnako, len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonné náležitosti
vyžadovanév§47ods.3správnehoporiadkuvnadväznostinaustanovenie§140stavebnéhozákona.V
odôvodnenírozhodnutíorgányverejnejsprávyuviedli,ktoréskutočnostibolipodkladomprerozhodnutie,

akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych
predpisov,nazákladektorýchrozhodovaliaakosavyrovnalisnávrhmianámietkamiúčastníkovkonania
asichvyjadreniamikpodkladomrozhodnutia.Orgánprvéhostupňavsúladesustanovením§39aods.1
stavebného zákona v rozhodnutí o umiestnení stavby zrozumiteľne určil stavebný pozemok, umiestnil naňom stavbu, určil zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky
na obsah projektovej dokumentácie, ako aj čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie
stavby orgán prvého stupňa v súlade s ustanovením § 39a ods. 2 stavebného zákona identifikoval

požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, na
zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným
prostredím,požiadavkyvyplývajúcezostanovískdotknutýchorgánov,vrátaneOkresnéhoúraduPoprad,
odbor starostlivosti o životné prostredie. Podľa názoru správneho súdu z odôvodnenia rozhodnutia je
zrejmé, že orgán prvého stupňa posudzoval súlad predloženého návrhu a projektovej dokumentácie

s podkladmi územného plánovania, so všeobecnými technickými požiadavkami na stavbu, ako aj s
osobitnými predpismi v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 stavebného zákona. Orgán prvého stupňa sa
dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal aj so všetkými v územnom konaní včas vznesenými
pripomienkami a námietkami. Je zrejmé, ktoré stanoviská boli podkladom pre vydanie rozhodnutia
orgánu prvého stupňa, pričom napriek stručnosti odôvodnenia v tejto časti, toto správny súd vyhodnotil
ako dostatočné, pretože jeho strohosť je do značnej miery dôsledkom toho, že dotknuté subjekty

predložili kladné stanoviská a podmienky pre realizáciu stavby nimi uvedené sú zapracované vo
výrokovej časti rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Rovnako tak napadnuté rozhodnutie žalovaného
reaguje na všetky v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu ako odvolateľa a žalovaný
sa s nimi zrozumiteľne vysporiadal. Pokiaľ žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí absentuje
správna úvaha, ktorú žalovaný aplikoval, s uvedeným nie je možné súhlasiť, pretože žalovaný sa

s každou odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal jednotlivo a to vysvetlením resp. poukázaním na
dôvody, ktoré ho k záveru o danej námietke viedli. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné
uviesť, že úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno odvodzovať od
subjektívnej predstavy žalobcu o tom, akým spôsobom by malo byť rozhodnuté alebo ako podrobne
by malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny stav,

znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Navyše, pokiaľ sa chce
účastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie administratívneho
rozhodnutia, nestačí tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu
argumentáciu, na ktorú skutočnosť alebo otázku nedal orgán verejnej správy zrozumiteľnú odpoveď.
Žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného

i rozhodnutia orgánu prvého stupňa však majú len všeobecný charakter. S prihliadnutím na vyššie
uvedené je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ako aj napadnutého
rozhodnutiažalovanéhodávapresvedčivúazrozumiteľnúodpoveďnavkonaníposudzovanérelevantné
otázky a správny súd preto posúdil námietku ich preskúmateľnosti ako nedôvodnú.

50. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku spočívajúcu v porušení § 16a
ods. 23 vodného zákona, v zmysle ktorého „povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo 21“. Argumentácia
predostretá žalobcom vo svojich dôsledkoch by znamenala, že v každom územnom a stavebnom konaní
bybolopotrebnépostupovaťpodľa§16aods.23vodnéhozákona.Prevyvodeniezáveruonezákonnosti

napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby podľa názoru správneho súdu nestačí, aby žalobca len
všeobecne tvrdil, že územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje § 16 ods. 23 vodného
zákona (v spojení s § 80e ods. 1 vodného zákona a dôvodovou správou k tomuto zákonu). Uvedené
tvrdenie je potrebné podoprieť konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi záver, že umiestňovaná
stavba je navrhovanou činnosťou v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona. Žalobca však neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné k takémuto záveru dospieť.

51. Správny súd pre úplnosť uvádza, že ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre
účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba,
ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny

fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody
(ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej
činnosti povinná postupovať podľa § 16a“. „Toto ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v
zmysle predmetu úpravy vodného zákona v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou
environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1 vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje

osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10
Vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených
území uvedených v § 5 ods. 1 písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak
pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorávyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa
vodného zákona. Správna žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná
umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto námietka

žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter a správny súd ju vyhodnotil
ako neodôvodnenú. ............... správny súd dodáva, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa
„nepovoľuje“ navrhovaná činnosť.“ (rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/191/2020-158 zo dňa
20. septembra 2022, potvrdený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Svk/2/2023 zo dňa 31. januára 2024, obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Svk/6/2022 zo dňa 28. februára 2023 alebo sp. zn. 6Svk/39/2023 zo dňa 27. júna
2024).Zadministratívnehospisupritomnevyplýva,žeumiestneniepredmetnejstavbymožnopovažovať
za takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá ohroziť environmentálne ciele definované v § 16 ods. 6 písm.
b) vodného zákona, pred povolením ktorej by vznikla povinnosť požiadať orgán štátnej vodnej správy
o vydanie osobitného administratívneho rozhodnutia v zmysle § 16a vodného zákona a ani samotný
žalobca v správnej žalobe alebo v administratívnom konaní neuviedol žiadnu skutkovú argumentáciu,

pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného
zákona a podliehať tak postupu podľa § 16a vodného zákona.

52. „34. ... neobstojí ani poukaz sťažovateľa na prechodné ustanovenie § 80e ods. 1 vodného
zákona, ktorý upravuje časovú pôsobnosť pre aplikáciu § 16a vodného zákona, pričom aj toto

ustanovenie používa pojem „navrhovaná činnosť“, ktorého obsah vymedzuje § 16 ods. 10 vodného
zákona.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa 31.
januára 2024).

53. V nadväznosti na nepreukázanie, že predmetná stavba je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného

zákona, vyhodnotil správny súd ako irelevantnú aj námietku žalobcu, že pre účely splnenia § 16a
vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja a orgán prvého stupňa si preto
nemohol urobiť o veci vlastný záver resp. stanovisko D. E. C., odboru starostlivosti o životné prostredie
je nepostačujúce. Rozhodujúcou skutočnosťou v tejto súvislosti ostáva, že rozhodnutia podľa §16a ods.
13 resp. ods. 21 vodného zákona ani nemuseli byť povinným podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej

vodnej správy. Uvedené nemožno vyvodiť ani z § 73 ods. 21 vodného zákona, nakoľko pri aplikácii
systematického výkladu je zrejmé, že sa jedná o normu procesnoprávnu, keď § 73 s názvom „postup v
konaní“ je súčasťou deviatej časti vodného zákona - osobitosti konania. Znenie § 73 ods. 21 vodného
zákona upravuje časový postup pri územnom konaní o navrhovanej činnosti, t. j. činnosti definovanej v
§ 16 ods. 10 vodného zákona a jeho aplikácia nastáva len za predpokladu naplnenia hypotézy v zmysle

§ 16 ods. 10 vodného zákona (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Svk/2/2023 zo dňa 31. januára 2024).

54. K námietke ohľadne poskytovania elektronickej kópie spisu v konaní správny súd uvádza, že
túto posúdil ako nedôvodnú poukazujúc na to, že otázka (a to konkrétne vo vzťahu k rovnakej

námietke žalobcu) bola opakovane predmetom rozhodovania Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky a preto dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Svk/9/2022 zo dňa 30. novembra 2023, na ktorý poukazuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
aj v rozsudku sp. zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024, podľa ktorého:

55. „33. Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie sťažovateľa kasačný súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto ohľade sa plne stotožňuje s právnym posúdením správneho
súdu, ktorý sa v bodoch 65 a 77 napadnutého rozsudku k uvedenej námietke vyjadril nasledovne,
cit.: „Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané
požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho

orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorí z účastníkov, keď táto
možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do
spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. ...Krajský súd ďalej
poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny
spismalprvostupňovýsprávnyorgánkdispozíciivelektronickejpodobeažetedamoholžalobcovizaslať

jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či
takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k
tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu
správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobomtieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu
a zabezpečením si kópií z tohto spisu.“

56. 34. Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1
Správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy,
odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo
dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie
možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu

determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb
nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým
nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k
predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho
poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej
osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame

názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa
účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho,
aby do spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ,
F., G., H.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana,
MILUČKÝ, F., MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za

takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené,
alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie.

57. 35. Pokiaľ mal sťažovateľ záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť
svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať

kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do
spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ.
Opäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/
digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp.
jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.

Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z
administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise
nenachádzajú.

58. 36. Vzhľadom na uvedené vyššie a keďže sťažovateľ nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale

prvostupňový správny orgán len požiadal o zaslanie kópie spisu v elektronickej podobe, nie je možné
konštatovať porušenie sťažovateľovho práva na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie. Správny súd teda nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci a kasačnú námietku je nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ
sťažovateľ poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhurského dohovoru informácie bez

potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný
nevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej
kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.“

59. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj (opäť) všeobecne koncipovanú žalobnú námietku

o porušení Aarhuského dohovoru (zákon č. 43/2006 Z.z., Dohovor o prístupe k informáciám, účasti
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia)
z dôvodu, že je z administratívneho konania zrejmé, že tak orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný
riadne konali (posúdenie žalobcom vznesených námietok, doručovanie rozhodnutí a pod.) so žalobcom
ako s účastníkom administratívneho konania zastupujúcim práva verejnosti v záležitostiach životného

prostredia, naopak, nebolo nijako preukázané tvrdenie žalobcu, že mu bola odopretá možnosť vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutí, možnosť navrhovať nové dôkazy resp. prístup k informáciám obsiahnutým
v administratívnom spise.

60. Správny súd považuje za potrebné doplniť (a to najmä, ale nie len vo vzťahu k žalobnej námietke

neúplne zisteného skutkového stavu resp. jeho rozporu s administratívnym spisom), že žaloba je
z prevažnej časti založená na námietkach všeobecného charakteru, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a
právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu orgánu
prvého stupňa a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavujeďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu
verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne

vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka
nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán
verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie
vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a
preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná a preto ju konajúc podľa § 190 SSP zamietol.

62. Záverom správny súd dodáva, že s účinnosťou od 01. apríla 2024 došlo v zmysle § 7 v spojení s §
43 zákona o územnom plánovaní k prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania na Úrad

pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

63. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému
prizná správny súd voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať.

64. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil voči žalobcovi ako účastníkovi, ktorý bol v konaní
neúspešný (§ 169 SSP).

65. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

66. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).