Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010188
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622010188.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého,
PhD., sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej , na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 19. novembra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre pokračovací
zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.1,2 písm. a/ Tr. zák., zločin výroby detskej pornografie
podľa § 368 ods.1,2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., pokračovací prečin

prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1
Tr. zák., zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. ako návodca podľa § 21 ods. 2
písm. b/ Tr. zák., prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. a zločin rozširovania
detskej pornografie podľa § 369 ods.1,2 písm. b/ Tr. zák. o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.10.2023 sp. zn. 4T/28/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 19. októbra 2023 sp. zn. 4T/28/2022 obžalovaného
A.B.uznalzavinnéhopreskutkyprávnekvalifikovanéakopokračovacízločinvýrobydetskejpornografie
podľa § 368 ods.1,2 písm. a/ Tr. zák., zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.1,2 písm. b/ Tr.
zák.spoukazomna§138písm.j/Tr.zák.,pokračovacíprečinprechovávaniadetskejpornografieaúčasť
na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák., zločin výroby detskej pornografie

podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. ako návodca podľa § 21 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., prečin rozširovania detskej
pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. a zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods.1,2
písm. b/ Tr. zák..

Za to mu súd uložil podľa § 368 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr.
zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a
zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu ustanovil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa

v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil trest prepadnutia vecí, a to: zápisník čierno-červenej farby
zaistený pri domovej prehliadke vykonanej 17.8.2018 pod poradovým číslom 13, počítač stolový čiernej
farby bez výrobného čísla, ide o skladačku počítača, v počítači je vložená čítačka (bluetooth) na optickú

myš, vydaný dobrovoľne pri prehliadke v byte č. XX C. D. E. XXXX/X F. E. C. F. dňa 17.8.2018 pod
poradovým číslom 12, USB kľúč zn. INTENSO, priehľadný, neznámej veľkosti, bez výrobného čísla,
zaistený pri prehliadke v byte č. XX C. D. E. XXXX/X F. E. C. F. dňa 17.8.2018 pod poradovým číslom
16, SD karta SONY, veľkosť 64 MB, čiernej farby, zaistený pri prehliadke v byte č. XX C. D. E. XXXX/X F.
E. C. F. dňa 17.8.2018 pod poradovým číslom 18, SD karta SANDISK, 1GB, čiernej farby, výr. číslo: G.,

zaistený pri prehliadke v byte č. XX C. D. E. XXXX/X F. E. C. F. dňa 17.8.2018 pod poradovým číslom
19, USB kľúč zn. SANDISK, veľkosť 16 GB, výsuvný, čiernej farby, zaistený pri prehliadke v byte č. XX
C. D. E. XXXX/X F. E. C. F. dňa 17.8.2018 pod poradovým číslom 21, Micro SD karta SANDISK, veľkosť
32GB, čiernej farby, zaistený pri prehliadke v byte č. XX C. D. E. XXXX/X F. E. C. F. dňa 17.8.2018
pod poradovým číslom 22, Micro SD karta SANDISK, o veľkosti 16GB, čiernej farby, bez označenia,
výrobného čísla, zaistený pri prehliadke v byte č. XX C. D. E. XXXX/X F. E. C. F. dňa 17.8.2018 pod

poradovým číslom 29.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa§73ods.2písm.a/Tr.zákonamuzároveňuložilochrannésexuologickéliečenieústavnouformou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodeného A. H., nar. XX.X.XXXX vo Zvolene, trvale bytom
I., J. K. XX, L. I., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný ako aj prokurátor.

Odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného z dôvodu, že súd uložil obžalovanému
neprimerane mierny trest odňatia slobody - mimoriadne znížený pod dolnú hranicu, po aplikácií
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona (vchádzajúc z trestnej sadzby pre trestný čin najprísnejšie
trestný v rozsahu 7-12 rokov) a zároveň skutočnosť, že súd mu tento neprimerane mierny trest

odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, aj napriek tomu, že
osoba obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu odôvodňujú skutočnosť, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný.

Uloženú výmeru trestu, ako aj spôsob výkonu uloženého trestu, považuje prokurátor za nedostatočné,

pretože súd pri ukladaní trestu má postupovať podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona a prihliadnuť aj na spôsob
spáchania trestného činu, na samotný charakter, rozsah a závažnosť trestnej činnosti, dobu po ktorú
bola trestná činnosť páchaná, ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, na čo však v
danom prípade nebolo primerane prihliadnuté.
Naviac, na zreteli je potrebné mať podľa prokurátora aj samotný účel trestu vychádzajúci z § 34 ods.

1 Tr. zákona, ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
K uloženej výmere trestu odňatia slobody okresný súd dospel aplikáciou ustanovenia o mimoriadnom

znížení trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný spáchal
stíhanú trestnú činnosť v stave zmenšenej príčetnosti a vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného,
by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia, dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom
kratšieho trvania, pričom súd nebol viazaný obmedzeniami týkajúcimi sa ukladania trestu pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu.

Vyšetrením duševného stavu obžalovaného bolo zistené, že je duševne zdravý a v čase páchania
trestnej činnosti netrpel duševnou chorobou ani poruchou. Konal pod vplyvom sexuálnej deviácie -
efebofílie (homoerotické zameranie na chlapcov vo veku strednej puberty). Je teda homosexuálny a jeho
preferovaným erotickým objektom sú chlapci vo veku strednej puberty. Obvinený svoju orientáciu tají,
mal však osobnostné aj intelektové predpoklady na to, aby dokázal svoju orientáciu pochopiť a vyrovnať

sa s ňou. Sexualita obžalovaného je deviantná a jeho porozumenie vlastnej deviantnej sexuality chýba,
čo ho robí v zmysle rizika recidívy deviantnej aktivity nebezpečným. Jeho pobyt na slobode je bez liečby
nebezpečný, avšak nie z psychiatrického hľadiska (nakoľko je duševne zdravý), ale zo sexuologického.
V čase spáchania činu jeho rozpoznávacia schopnosť znížená nebola, ovládacia schopnosť bola vdôsledku sexuálnej deviácie znížená podstatne, na polovicu. Na základe toho, možno konštatovať, že
obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v stave zmenšenej príčetnosti, pre ktorú súd aplikoval § 39 ods. 2
písm. c) Tr. zákona. Je však nutné poznamenať, že zistená sexuálna deviácia - efebofília je celoživotnou

sexuálnou preferenciou, ktorej si obžalovaný musel byť vedomý, resp. podľa záverov znalkyne mal
osobnostné aj intelektové predpoklady na to, aby to pochopil a vyrovnal sa s tým. Preto ho táto okolnosť
na strane zmenšenej ovládacej zložky jeho príčetnosti nemôže ospravedlňovať do takej miery, že mu je
uložený trest v takej výmere, ktorá nedosahuje ani polovicu pôvodne určenej spodnej hranice trestnej
sadzby určenej zákonodarcom na postihnutie za najprísnejší trestný čin, z ktorého bol uznaný vinný

(spodná hranica 7 rokov).
Je v záujme zákonnosti, aby súdom uložený trest spĺňal podmienku primeranosti, pričom v rámci
tejto požiadavky zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera súdom
uloženého trestu však musia byť v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým
zvláštnostiam daného prípadu a tak, aby sa dosiahol účel trestu.
V neposlednom rade je potrebné podľa slov prokurátora poukázať aj na tzv. generálnu prevenciu ako

jednu z funkcií trestu, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti
- potenciálnych páchateľov, pričom uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu
funkcie v rozsahu generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti.
Zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore s § 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého okrem iného má trest
odradiť iných od páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Uloženiepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyspochybňujeprokurátortakzpohľaduosobypáchateľa,
ako aj okolností prípadu.
Pri posudzovaní doterajšieho života páchateľa je významné, či spáchanie trestného činu, za ktorý ho
súd odsudzuje, bolo len výnimočným vybočením zo spoločenských noriem, a či dosiaľ táto osoba viedla
riadny život. Aj napriek skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestný (čo mu bolo správne

zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona), nemožno na stíhané konanie
obžalovaného nazerať ako na ojedinelé vybočenie zo spoločenských noriem (jednorazovú záležitosť)
a to s poukazom predovšetkým na rozsiahlosť jeho trestnej činnosti, týkajúcu sa množstva stíhaných
skutkov, ale aj časové obdobia jednotlivých dielčích „útokov“, ktorých sa dopúšťal v rokoch 2010, 2012,
2014, 2015, 2016, 2017 a 2018, kedy došlo k odhaleniu aj jeho predchádzajúcich konaní. Obžalovaný

teda po dobu takmer ôsmich rokoch (s prestávkami) páchal trestnú činnosť, ktorá bola odhalená v
podstate jednorazovo na podklade vykonanej domovej prehliadky.
Znaleckým skúmaním z odboru psychológie, ako aj odvetia psychiatrie sa preukázalo, že u
obžalovaného výchovný trest na slobode nie je postačujúci a je nutné na neho pôsobiť iba trestom
spojeným s odňatím slobody, ktorý zabezpečí účinnú ochranu spoločnosti pred páchateľom, u ktorého

je vysoká pravdepodobnosť recidívy jeho konania (vyplývajúca z obidvoch znaleckých skúmaní).
Toto konštatovanie potvrdzujú závery znalkyne z odboru psychológie, ktorá zistila u obžalovaného
znaky antisociálneho správania prejavujúceho sa antisociálnymi názormi, malým rešpektom k sociálnym
štandardom a zákonom, zhovievavosťou k delikvencii, ťažkosťami so zákonom, cynizmnom, hostilným
nastavením voči okoliu, odmietaním autorít, manipuláciou okolia, egocentrizmom, agresivitou a

impulzivitou. Len ťažko si je možné s prihliadnutím na takto štruktúrovanú osobnosť s uvedenými
vlastnosťami predstaviť, že výchovný trest na slobode bude postačovať na jeho nápravu, a to ani za
súčasného uloženia ochranného liečenia ústavnou formou. Obžalovaný mal k vyšetrovaným skutkom
veľmi laxný a benevolentný prístup, zľahčoval celú situáciu, nepripisoval tomu význam, aký mu reálne
náleží. Takýmto záverom znalcov nasvedčuje aj postoj obžalovaného v priebehu celého trestného

konania, ktorý nevypovedal, nezúčastňoval sa hlavných pojednávaní, neprejavil ľútosť, alebo účinnú
snahu o nápravu. Psychologička sa vyjadrovala aj k prognóze resocializácie a riziku recidívy u
obvineného a z jej záverov je zrejmé, že pravdepodobnosť opakovaného výskytu deviantného správania
sa javí byť vyššia a jeho prognóza je nepriaznivá. K obdobnému záveru dospela aj znalkyňa z
odvetvia psychiatrie, ktorá konštatovala, že vzhľadom na neporozumenie vlastnej deviantnej sexuality,

je obžalovaný nebezpečný z hľadiska recidívy deviantnej aktivity.
Pokiaľ ide o okolností prípadu, prokurátor poukázal na spôsob, rozsah a následok spáchaného činu.
V skutku v bode 1 rozsudku obžalovaný pomocou nezisteného zariadenia natočil v priestoroch plavárne
v Spišskej Novej Vsi „potajomky“ bez akéhokoľvek vedomia maloletých chlapčekov vo veku 7-8 rokov,
videá zachytávajúce ich sprchovanie, čím mimoriadne závažným spôsobom zasiahol do ich osobnej

sféry. Táto samotná skutočnosť svedčí o narušenosti a zvrátenosti obžalovaného, ktorý v záujme
uspokojenia vlastných sexuálnych pudov, neváhal pristúpiť k zabezpečeniu si vlastných detských
pornografických videí. Takto konal bez akéhokoľvek vedomia a možnosti bránenia sa proti takémutokonaniu maloletými deťmi, ktoré vzhľadom na ich veľmi nízky vek, určite nemali možnosť takéto konanie
od cudzej dospelej osoby na mieste, akým sú sprchy plavárne, ani len predvídať.

Narušenosť osoby obžalovaného vyplýva aj so spôsobu spáchania skutku uvedeného v bode 2 a v bode
3 A, kde je poškodenou osobou rodinný príslušník obžalovaného (matka poškodeného je sesternica
obžalovaného). Skutočnosť, že poškodený dobrovoľne vyhotovoval pre obžalovaného obnažené fotky,
alebo, že si nechal vyhotoviť obnažené fotografie obžalovaným, nemôže obžalovaného z takéhoto
konania ospravedlňovať. Uvedené možno konštatovať s prihliadnutím na fakt, že poškodený mal v čase

skutku 9 rokov a z titulu aktívneho príbuzenského vzťahu (vzhľadom na rodinné navštevovanie), mal
voči obžalovanému istú dôveru a bližší vzťah ako k cudzej osobe. Dalo by sa povedať, že obžalovaný
využil dôveru, ktorú voči nemu vtom čase maloletý poškodený prechovával, ako aj naivitu a neznalosť
9 ročného príbuzného, za účelom vlastného sexuálneho uspokojenia s prihliadnutím na jeho sexuálnu
deviáciu.

Ďalej poukázal na sofistikovanosť a premyslenosť konania obžalovaného vo vzťahu k skutkom
uvedeným v bode 3 písm. B až v bode 3 písm. I a v bode 4, kedy obžalovaný vystupujúci ako žena
využil zvedavosť a prirodzený prebúdzajúci sa záujem maloletých dospievajúcich chlapcov (vo veku
12-17 rokov) o opačné - ženské pohlavie a získal od nich buď obnažené fotografie, alebo tzv. „live“ videá
(ktoré si bez ich vedomia aj zaznamenával), pričom títo maloletí konali v domnení, že na druhej strane

elektronického kontaktu je žena a nie dospelý muž. Na vyvolanie tohto dojmu komunikoval obžalovaný
s poškodenými pod falošnými ženskými nickmi a v niektorých prípadoch im aj poslal nahé fotografie
zachytávajúce nezistenú osobu ženského pohlavia (bod 3G), prípadne im takého fotky na výmenu
sľúbil (bod 4). Obžalovaný zašiel aj ďalej a pomocou získaných fotografií, pod hrozbou ich zverejnenia,
naviedol poškodeného na výrobu videa zachytávajúceho masturbáciu poškodeného (bod 4).

Vyhodnotením popísaných závažných skutkových okolností prípadu jednoznačne nemožno dospieť k
súdom vyslovenému záveru o dobrovoľnosti poskytovania nahých fotografií a videí poškodenými (okrem
pošk. F.), nakoľko poškodení chlapci nemali vedomosť komu takéto videá a fotografie poskytovali a
za akým účelom (že je to pre dospelého muža so sexuálnou deviáciou - efebofília za účelom jeho

sexuálneho uspokojenia).
Vovzťahukskúmaniumožnostipodmienečnéhotrestusprihliadnutímnazohľadnenieokolnostíprípadu,
nemôže zostať bez povšimnutia zavinenie obžalovaného, teda že sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti,
s vysokou závažnosťou, čoho prejavom je aj právna kvalifikácia viacerých skutkov (v bodoch 1,2,3,4,7)
ako zločinov. Zohľadniť je nutné aj to, že v dôsledku protiprávneho konania bolo poškodených 9

stotožnených maloletých chlapcov, ako aj ďalšie nestotožnené osoby (bod 1 ).
Vzhľadom na mimoriadne závažné okolnosti prípadu, jeho následky a okolnosti súvisiace s osobou
obžalovaného má za to, že v uvedenej trestnej veci nie je odôvodnené mimoriadne zníženie trestu podľa
§ 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona v rozsahu súdom uloženej výmery trestu a s podmienečným odkladom
jeho výkonu a obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste rozsudku okresného súdu a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. poriadku uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest prepadnutia
zaistených vecí, prípadne aby zrušil výrok o treste a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu

konal a rozhodol.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že s
odvolaním prokurátora nemožno súhlasiť. V tejto trestnej veci obžalovaný popiera spáchanie skutku.
V samostatnom odvolaní uvádza dôvody, pre ktoré tak činí, avšak ak by aj súd konštatoval, že nie sú
pochybnosti o vine obžalovaného, tak potom možno povedať, že trest by bolo možné považovať za

spravodlivý a zákonný. Opätovne však poukazujú na to, že toto ich tvrdenie nemožno vykladať ako
rozporné s tým, že obžalovaný podal vo veci samostatné odvolanie, čo sa viny a trestu týka.

V kontexte vyššie uvedeného vyslovujú názor, že súd prvého stupňa v žiadnom prípade nezľahčoval
trestnú činnosť obžalovaného, ale naopak, súd prvého stupňa postupoval tak, že uprednostnil pred

trestom skôr liečbu obžalovaného. Netreba totiž zabudnúť, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému
ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. V konaní sa totiž znalci vyjadrili, že obžalovaný má
trpieť sexuálnou deviáciou, tzv. efebofíliou, čo je homoerotické zameranie na chlapov vo veku strednej
puberty. Obžalovaný je ročník 1982, to znamená, že v súčasnosti má 42 rokov. Skutkov sa mal dopustiťv rokoch 2010, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018. Iniciácia trestného stíhania bola z podnetu
informácie Národného centra pre nezvestné a vykorisťované deti, na základe jednej fotografie, ktorá sa
mala prostredníctvom internetu zasielať dňa 1.10.2017. Na základe následnej domovej prehliadky bol

zachytený ďalší hardware a informácie, ktoré viedli k začatiu trestného stíhania obžalovaného.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetci svedkovia, ktorí boli v pozícii poškodených, s výnimkou
poškodeného A. H., nar. XX.X.XXXX, v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom komunikovali
skutočnosť, že sa necítia poškodení vo veci, žiadna psychická či iná trauma im spôsobená nebola, a v
zásade možno konštatovať, že všetci považovali vec za dávno zabudnutú, a nebyť tohto konania, nikdy

by vec žiadnym spôsobom neriešili.
Na druhej strane obžalovaný je dnes 42 ročný muž, ktorý je riadne zamestnaný, v práci je hodnotený
veľmi kladne, je dochvíľny, a svoju prácu vykonáva zodpovedne.

V kontexte súčasných diskusií o ukladaní trestov, ich prísnosti, je preto na mieste v tomto prípade, keď
u obžalovaného mala byť zistená sexuálna deviácia, ktorá je v podstate neliečiteľná, či prokurátorom

požadovaný nepodmienečný trest splní po uplynutí niekoľko rokov, v niektorých stíhaných skutkoch až
po uplynutí 14 rokov, nejakú inú funkciu, než len potrestanie, ktoré nemôže viesť k žiadnej prevýchove
obžalovaného.
V kontexte všetkých známych skutočností obhajoba je toho názoru, že v prípade, ak sa uzná vina
obžalovaného, tak potom uložený trest spĺňa všetky atribúty spravodlivého trestania, vrátane uloženého

podmienečného trestu odňatia slobody, uloženého probačného dohľadu, trestu prepadnutia veci a
uloženého ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou. Obžalovaný totiž nemá v súčasnosti
žiadne vady vo vedení svojho života, nevykazuje žiadne deviantné prvky správania sa. Tvrdená nutnosť
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody môže byť skôr vnímaná ako pomstou spoločnosti za
sexuálnu deviáciu obžalovaného.

Doterajším spôsobom života totiž obžalovaný preukázal, že nie je nutná ochrana spoločnosti pred
páchateľom, a vzhľadom na doterajšiu anonymitu celého trestného konania nie je nutné nadmieru
požadované morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a sú toho názoru, že už samotné prejednanie
veci pôsobilo výchovne na obžalovaného.
Ani samotní znalci neoznačili obžalovaného za nebezpečného, a konštatujú skôr potrebu pomoci

obžalovanému, čo je v príkrom rozpore s požiadavkou prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Vprípadeuznaniavinyopätovneopakujú,žetýmtovyjadrenímnenegujúodvolaciedôvody,ktoréuviedol
obžalovaný vo svojom odvolaní, považujú úvahu súdu za správnu, keď tvrdí, že podľa § 34 ods. 1

Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a postupoval správne, ak s poukazom na zásady
ukladaniatrestovaúčelutrestu,ahroziacitrestmimoriadneznížilvzmysle§39ods.2písm.c)Trestného
zákona.

Na základe uvedených skutočností preto navrhujú, aby súd odvolanie prokurátora zamietol.

Kvýrokuovineobžalovanývsamostatnomsvojompísomnompodaníuviedol,ževodôvodnenírozsudku
absentuje stotožnenie skutkov s osobou, ktorá ich mala vykonať. Z vykonaného dokazovania jasne
vyplýva, že nepochybne došlo, či už v e-mailovej, alebo inej elektronickej komunikácii k distribúcii

jednotlivých materiálov, k zachyteniu rôzneho hardwaru a generovaniu jednotlivých digitálnych stôp z
tohto hardwaru, avšak v konaní absentuje skutočné stotožnenie toho, že páchateľom všetkých skutkov
bol obžalovaný.

K vyššie popísanému tvrdeniu vedú fakty, o doterajšom spôsobe života obžalovaného, ktorý býval v

spoločnej domácnosti s ďalšími členmi rodiny, do vykonania domovej prehliadky, ktorá následne viedla
k obvineniu obžalovaného. Je totiž nepochybné, že v tomto reálnom čase žil v spoločnej domácnosti
obžalovaný so svojím už nebohým otcom A. B., nar. XX.X.XXXX, neplnorodým bratom M. J. G., nar.
X.X.XXXX a sestrou N. B., nar. XX.XX.XXXX. Za kľúčovú považujú výpoveď otca A. B., ktorý k zaisteným
veciam pri domovej prehliadke uviedol, že stolový počítač využíva syn A. B., t. j. obžalovaný, k zápisníku

čiernej farby uviedol, že nie je jeho, asi patrí tiež synovi A., USB kľúč zn. Inteso nikdy nevidel, nie je
jeho, nevie komu patrí, SD kartu SONY tiež predtým nevidel, nevie komu patrí, SD kartu SANDISC tiež
nikdy nevidel, nie je jeho, nevie komu patrí, micro SD kartu SANDISC o veľkosti 32 GB nikdy nevidel, nie
je jeho, nevie komu patrí, micro SD kartu SANDISC o veľkosti 16 GB nikdy nevidel, nie je jeho a neviekomu patrí, otec v ďalšej výpovedi okrem iného uviedol, že sa nevie vyjadriť, či majú v byte zabezpečený
internet.
M. J. G., neplnorodý brat obžalovaného v pozícii svedka potvrdil, že internet majú doma zabezpečený

už niekoľko rokov, možno 10 rokov, a internet momentálne využíva brat A. a on ako M. J. G., a keď s
nimi bývala sestra, tak aj táto sestra N..
Čiže z uvedených výpovedí je zrejmé, že hardware, ktorý bol v konaní zaisťovaný, rovnako aj
poznámkové zošity a iné zaistené veci nachádzali sa v byte, ktorý užívali ďalšie tri osoby, t. j. otec,
brat M. J. G. a sestra N. B.. Rovnako minimálne ďalšie dve osoby okrem obžalovaného vedeli a užívali

internet, a teda z logiky veci vyplýva, že aj hardware, ktorý slúžil k pripojeniu na internet.
Obžalovaný vo veci nevypovedal.
Z vyššie popísaného skutkového stavu veci nemožno súhlasiť s tvrdením, že vlastníkom zaistených vecí
bol obžalovaný a že jediným užívateľom internetu s deklarovaným prístupom bol iba obžalovaný.

Svedkovia, ktorí v konaní vypovedali a v čase skutku boli vo veku maloletých, resp. mladistvých osôb,

vo svojich výpovediach nestotožnili osobu, ktorá im mala posielať obrazový materiál digitálnou formou,
a všetci jednoznačne tvrdili, že ku komunikácii pristúpili po tom, čo sa domnievali, že komunikujú so
ženou. Čiže, možno konštatovať, že ani svedkovia, ktorí sú popísaní v rozsudku, nie sú tými osobami,
ktoré by usvedčovali konkrétne osobu obžalovaného.

Súd ako dôkaz viny obžalovaného vyhodnotil aj znalecký posudok vypracovaný znalkyňou MUDr.
Danicou Caisovou - Škultétyovou, ktorá aj pri svojej výpovedi znalca uviedla, že trvá na všetkých
záveroch znaleckého posudku ohľadom duševného a sexuologického stavu obžalovaného. V tomto jej
znaleckom posudku sa uvádza aj to, že obžalovaný doposiaľ nevykonal coming out, teda nepriznal
sa k svojej sexuálnej orientácii, a zároveň konštatovala, že po tom, čo sa obžalovaný podrobil PPG

vyšetreniu, tak toto vyšetrenie sa ukázalo ako nevalidné, pretože obžalovaný nedosiahol žiadne reakcie
na podnety. Tento znalecký posudok vydáva súd ako aj prokurátor za dôkaz viny obžalovaného, keď sa
poukazuje na to, že obžalovaný svoje konanie bagatelizoval.

Sme toho názoru, že znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej, je nezákonným dôkazom,

pretože nespĺňa atribúty zákonného dôkazu a súd naňho nemôže prihliadať. V znaleckom posudku
absentuje znalecká doložka tak, ako to vyžaduje Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch (ďalej len „zákon“), ktorý v § 17 ods. 6 vyžaduje, aby znalecká doložka, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku obsahovala identifikačné údaje znalca, označenie odboru
a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej

činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku, a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

Znalecká doložka v zákonnom znení v Znaleckom posudku č. 73/2021 znalkyne A. O. P. - Q., absentuje.
Na základe vyššie uvedenej skutočnosti teda možno tvrdiť, že v konaní, ak berieme do úvahy výpovede

jednotlivých svedkov, možnosť prístupu k zadržiavaným veciam, a vylúčime z posudzovania nezákonný
dôkaz - znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej, tak v konaní nebolo preukázané, že
skutok spáchal obžalovaný. Je síce nepochybné, že sa skutok stal, ale s prihliadnutím na pomery v byte,
v ktorom obžalovaný býval s ďalšími osobami, a to so svojím otcom, ale, a to predovšetkým rovnako
počítačovo zručným bratom M. J. G., ale aj so svojou sestrou N. B., nemožno bez pochybností tvrdiť,

že skutok spáchal obžalovaný.
Odhliadnuc od vyššie uvedených tvrdení, ktoré sa týkajú osoby obžalovaného konštatuje, že skutok,
ktorý sa nepochybne stal, nemal žiadne nepriaznivé dôsledky na osoby poškodených, a len v jednom
prípade, bez bližšej špecifikácie, si svedok A. H. uplatnil nárok na náhradu škody. Všetci poškodení vo
svojich výpovediach uviedli, že so svojím minulým konaním neboli žiadnym spôsobom konfrontovaní, a

že až do začatia trestného stíhania uvažovali o tom, že komunikácia prebehla so ženou, bez použitia
nejakých donucovacích prostriedkov, vydierania a podobne, a bez akýchkoľvek následkov na ich ďalší
život. Aj s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sme toho názoru, že súd uvažoval správne, ak pristúpil
na mimoriadne zníženie trestu, pričom od skutku vo všetkých prípadoch uplynulo už niekoľko rokov.
Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostízotrvávajúvšaknatvrdení,ževkonanínebolopreukázané,že

skutky vo vzťahu k poškodeným spáchal obžalovaný a preto navrhujú, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod skutku obžaloby alebo alternatívne
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie veci.Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolania nie sú dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, treste a ochrannom opatrení, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2
ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku jednoznačne a nepochybne správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný
súdlogickýmpostupomvyhodnotilvšetkydôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiachadospel
k záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom na správnosti týchto záverov nemôže

nič zmeniť ani argumentácia tvoriaca obsah podaných odvolaní.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav a na
spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

K výrokom a ani k obsahu odôvodnenia rozsudku nemá odvolací súd čo dodať a preto v podrobnostiach
plnej miere odkazuje na vecne správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré
veľmi detailne a vyčerpávajúco odôvodňuje, opierajúc sa konkrétne dôkazy a vlastné úvahy, vinu
obžalovaného za jednotlivé skutky.
Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že sa

nimi zaoberal a na základe predloženého spisového materiálu a obsahu napadnutého rozsudku dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Vykonanými dôkazmi bola vina obžalovaného preukázaná do tej miery, že neexitujú žiadne dôvodné
pochybnosti o tom, že stíhanej trestnej činnosti sa dopustil práve obžalovaný. Nemožno súhlasiť
s obhajobou, že skutky neboli stotožnené s obžalovaným. Je pravda, že v spoločnej domácnosti

žili s obžalovaným ďalšie osoby, medzi ktorými boli aj osoby disponujúce počítačovými zručnosťami
a ovládajúce internet, avšak je vylúčené, aby tieto osoby spáchali predmetnú trestnú činnosť.
Predovšetkým otec obžalovaného nedisponoval potrebnými zručnosťami, nebol aktívnym užívateľom
výpočtovej techniky a rovnako uvedené podľa jeho výpovede platí aj vo vzťahu ku zosnulej matke
obžalovaného. Podľa výpovede otca, v spálni spal obžalovaný, stolový počítač používal iba obžalovaný,

ktorému patril aj zápisník, obsahujúci prihlasovacie údaje k mailovým účtom, ktoré boli použité na
páchanie trestnej činnosti, nicky a heslá, ktoré boli napísané rukou obžalovaného, dokonca takýto
mail ( (hooligens88mail.com) poskytol obžalovaný aj svojmu zamestnávateľovi. Pokiaľ ide o hardware
a rôzne dátové nosiče tieto boli nájdené v plechovej pokladnici uloženej v šuplíku stola a kľúč
k nej mal len obžalovaný. Uvedené vylučuje, aby páchateľom mohol nikto iný než obžalovaný.

Súrodenci síce mali prístup k internetovému pripojeniu pod identifikovanou IP adresou, avšak spáchanie
skutkov týmito osobami by nevysvetľovala skutočnosť, že pornograficky materiál na dátových nosičoch
bol zaistený v uzamknutej plechovej skrinke, v stole obžalovaného, ktorý ju sám odomkol a už
absolútne by to nezodpovedalo prístupu ku mailovým a internetovým účtom a z nich realizovanej
komunikácii. Nepriamym dôkazom, ktorý podporuje ostatné dôkazy je aj zistená deviácia obžalovaného.

Podrobnejšie odôvodnenie vykonaného dokazovania vo vzťahu ku stotožneniu obžalovaného ako
páchateľa predmetnej trestnej činnosti tvorí obsah napadnutého rozsudku, kde sa okresný súd dôsledne
vysporiadal s danou otázkou do tej miery, že niet žiadnych dôvodných pochybností o vine obžalovaného.
Vinu obžalovaného oprel okresný súd okrem iného aj o závery znaleckého dokazovania, ktorého
súčasťou bol aj znalecký posudok MUDr. Caisovej – Škultétyovej. Nevalidnosť PPG vyšetrenia v ničom

nespochybňuje znalkyňou vyslovené závery, nakoľko ako uviedla samotná znalkyňa, toto vyšetrenie je
len pomocné na potvrdenie deviácie. Výhrady k formálnej náležitosti znaleckého posudku, spočívajúce
v absencii znaleckej doložky v zmysle § 17 ods. 6 Zákona o znalcoch súd preveril a konštatuje, že
napadaný znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku na č. l. 1228, z ktorej sú zrejmé identifikačné
údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, poradové číslo a tiež vyhlásenie znalca o vedomosti

následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Na základe uvedeného súd dospel k záveru
o nedôvodnosti predmetnej výhrady.
Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky prokurátora, v reakcii na ne je potrebné uviesť, že je nutné
súhlasiť s prokurátorom, že pokiaľ ide o osobu páchateľa a jeho doterajší život, obžalovaný síce neboldoposiaľ súdne trestaný, avšak trestnú činnosť páchal opakovane, teda skutočne nemožno hovoriť
o ojedinelom vybočení z inak riadne vedeného života. V neprospech obžalovaného hovoria aj jeho
anitsociálne názory a znaky antisociálneho správania, malý rešpekt k štandardom a zákonom, jeho

agresivita a nerešpektovanie autorít. Netreba opomínať, že obžalovaný mal k vyšetrovaným skutkom
veľmi laxný a benevolentný prístup a preto o nejakom kritickom prehodnotí postoja obžalovaného
k spáchanej trestnej činnosti nemôže byť žiadna reč. Pokiaľ ide o prokurátorom uvádzané okolností
prípadu, konkrétne natáčanie maloletých v sprche plavárne, zneužitie maloletého príbuzného na
vyhotovovanie detskej pornografie, či zneužívanie ostatných poškodených pod falošnou identitou na

získavanie ich intímnych záznamov, predstavuje nepochybne sofistikovaný spôsob zneužívania ich
dôvery a naivity, avšak uvedené bolo zohľadnené súdom v rámci posudzovania spôsobu spáchania
skutku. Vychádzajúc len z uvedených skutočností, sa na prvý pohľad skutočne javí odôvodnenosť
a potreba ukladania nepodmienečného trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzby. Avšak nemožno
prehliadať zmenšenú príčetnosť obžalovaného a naliehavosť potreby jeho liečenia, od ktorej možno
očakávať pozitívny výsledok z pohľadu možnej budúcej recidívy. V tomto smere boli naozaj splnené

podmienky pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 písm. c) Tr.
zák., pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu a uprednostnenie liečenia pred trestaním.

Čo sa týka spôsobu výkonu trestu, za iných okolností by bolo skutočne na mieste ukladať
nepodmienečný trest odňatia slobody síce pod dolnou hranicou trestnej sadzby, avšak vo vyššej výmere

než bol v skutočnosti ukladaný. Dôvodmi, pre ktoré aj odvolací súd vníma uložený trest ako zákonný
a spravodlivý je to, že od spáchania prvého skutku uplynula už dlhšia doba (14 rokov), dokonca
poslednýskutokbolspáchanývroku2018,pričomodvtedyobžalovanýviedolriadnyživot,nepokračoval
v páchaní takejto trestnej činnosti a tiež, že poškodených následne už nijako nekontaktoval a už vôbec
nezneužíval získaný materiál proti ich osobám. Možno teda súhlasiť s obhajobou v tom, že poškodeným

žiadna psychická, či iná trauma nebola spôsobená, a v zásade možno konštatovať, že všetci považovali
vec za dávno zabudnutú, a nebyť tohto konania, nikdy by vec žiadnym spôsobom neriešili. V dnešnej
dobe už v osobe obžalovaného ide o 42 ročného muža, ktorý je inak riadne začlenený do spoločnosti,
zamestnaný a v práci hodnotený veľmi kladne. Uvedené skutočnosti napĺňajú podľa názoru súdu
dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, pričom všetky negatívne skutočnosti

svedčiace podľa prokurátora pre nepodmienečný trest, boli zohľadnené uložením maximálnej skúšobnej
doby s vhodne zvolenými obmedzeniami. V tomto smere okresný súd síce ukladal podmienečný trest,
ale v maximálnej možnej výmere, ktorú dovoľoval uložiť zákon v čase rozhodovania. Absolútnym
predpokladom pre dosiahnutie zákonom stanoveného účelu trestu aj týmto miernejším trestom, je riadne
podrobenie sa ochrannému liečeniu, pričom súd zotrval, napriek návrhu obžalovaného, na jeho ústavnej

forme a to práve z dôvodu ukladania podmienečnej formy trestu. Ambulantná forma liečenia, popri
podmienečnom treste, by nevystihovala závažnosť trestnej činnosti a hlavne by, podľa názoru súdu,
nebol v dostatočnej miere zabezpečený predpoklad dosiahnutia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zák..

Na základe týchto úvah dospel súd k záveru o nedôvodnosti podaných odvolaní, v dôsledku čoho
rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie
bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.