Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200411
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200411.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja
Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., miesto podnikania: M. Benku 4926/41, 955 03 Topoľčany,
zastúpený: advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o. so sídlom: Hlavná 979/23, 924 01
Galanta,protižalovanému:NárodnýinšpektorátpráceKošice,sosídlom:Masarykova10,04001Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-166/2021, NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3418 zo dňa
09.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-166/2021, NIP/NIP_PO/

BEZ/2021/3418 zo dňa 09.06.2021 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 143/21/práv., IPNR/
IPNR_PRODD/ROZ/2021/2288 zo dňa 20.04.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe žiadosti Sociálnej poisťovne Topoľčany zo dňa 20.11.2020 Inšpektorát práce Nitra (ďalej

len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu na prevádzke Kaviareň KOCKA, Nám.
M. R. Štefánika 2156, 955 01 Topoľčany (ďalej aj ako „kontrolovaný subjekt“) v období od 27.11.2020
do 19.01.2021 inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a na
kontrolu zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Výsledkom inšpekcie práce bol Protokol č. INA-2-49-2.3/P-E24,E-25-21 zo dňa
19.01.2021 (ďalej len „Protokol“), v ktorom bolo konštatované porušenie § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001

Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zistené na základe
zápisnice o podaní informácie zo dňa 27.11.2020 B. C., zamestnankyňou žalobcu a na základe ďalších
skutočností deklarovaných D. E., osobou, vo vzťahu ku ktorej sa mal žalobca uvedeného porušenia
dopustiť.

2. V rámci vykonanej kontroly bolo zistené, že D. E. vykonávala pre žalobcu prácu v dňoch:
- 01.10.2020, v čase od 09:00 hod. do 15:00 hod.,

- 02.10.2020, v čase od 10:00 hod. do 15:00 hod.,
- 05.10.2020, v čase od 15:00 hod. do 22:00 hod.,
- 06.10.2020, v čase od 12:00 hod. do 19:00 hod.,
- 07.10.2020, v čase od 11:00 hod. do 18:00 hod.D. E. predložila Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 30.09.2020 (ďalej len „Dohoda o pracovnej
činnosti“), v ktorej je ako deň vzniku pracovnoprávneho vzťahu uvedený 01.10.2020. Menovaná bola
do registra Sociálnej poisťovne prihlásená ku dňu 01.10.2020, pričom toto prihlásenie bolo zrušené dňa

13.10.2020. Z Protokolu ďalej vyplynulo, že sa zaúčala na prácach ako príprava a roznášanie nápojov,
brala objednávky od zákazníkov a za tieto dni nedostala žiadnu mzdu. Do zápisnice o podaní informácie
zo dňa 27.11.2020 B. C. uviedla, že D. E. s ňou bola na zmene na zaučenie, jednalo sa asi o 4 až 5
dní v októbri 2020. Zaúčala sa na prácach ako príprava a roznášanie nápojov, pričom v prvý deň nič
nevykonávala,ibasanaňupozerala.PaniC.nevedelauviesť,ktosňoukomunikovalohľadomprijímania

do práce, ale ona jej dávala pokyny, čo má robiť.

3. Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená medzi žalobcom a D.
E. s dobou trvania od 01.10.2020 do 30.09.2021, Dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.09.2020
uzatvorená medzi žalobcom a D. E., vytlačený e-mail zo dňa 26.11.2020, ktorého obsahom je fotografia
s rozpisom konkrétnych dní a hodín, ktoré D. E. mala odpracovať a ktorý adresovala zamestnankyni

Inšpektorátu práce Nitra, odfotená sms komunikácia medzi D. E. a pani B., ako aj Registračný list
FO, z ktorého vyplýva, že menovaná bola dňa 30.09.2020 žalobcom prihlásená do registra poistencov
Sociálnej poisťovne s dátumom vzniku poistenia od 01.10.2020 a Registračný list FO, z ktorého vyplýva,
že žalobca odhlásil D. E. z registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 13.10.2020 o 15:40 hod. spätne
ku dňu 01.10.2020.

4. E-mailom zo dňa 19.11.2020 odoslaným z e-mailovej adresy B. bolo D. E. oznámené, že Dohoda
o pracovnej činnosti je v dôsledku jej chybne uvedeného čísla občianskeho preukazu neplatná a z tohto
dôvodu jej nie je možné vystaviť ani ukončenie a bolo jej stornované aj prihlásenie do Sociálnej
poisťovne. K jej nároku na nevyplatenú mzdu bolo skonštatované, že cit.: „neodpracovala ste u nás

ani jednu samostatnú hodinu, iba sme Vám umožnili zúčastniť sa na skúšobnej smene spolu s našou
hlavnoučašníčkou.NiktoVásnenútil,aniVámničnenariadil,bolotoibaVašerozhodnutie.Naopak,naša
čašníčka Vám venovala svoj čas a nemôžete očakávať, že časť jej mzdy by ste mala dostať vy. Okrem
toho znovu zopakujem: žiadnu platnú DPČ nemáte s nami uzatvorenú.“ Pod e-mailom bola podpísaná:
F. F. B., B. B..

5. Na základe podania označeného ako námietka žalobcu voči Protokolu orgán verejnej správy prvého
stupňa vydal dňa 24.02.2021 Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom uviedol, že trvá na konštatovanom
porušení, nakoľko na základe vykonanej kontroly a v tej súvislosti zistených skutočnostiach neboli zo
strany žalobcu predložené také doklady, resp. nebolo podané také vyjadrenie, ktoré by zmenili zistenia

uvedené v Protokole.

6. Rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 143/21/práv., IPNR/IPNR_PRODD/
ROZ/2021/2288 zo dňa 20.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená
pokuta vo výške X.XXX,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods.

1 písm. a) v prvom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), konkrétne z § 118 ods. 1 Zákonníka
práce tým, že žalobca neposkytol zamestnankyni pracujúcej na prevádzke Kaviareň KOCKA, Nám. M.
R. Štefánika 2156, 955 01 Topoľčany, na pracovnej pozícii čašníčka, mzdu za vykonanú prácu za mesiac

október 2010 v rozsahu uvedenom v bode 2 tohto rozsudku.

7. Orgán verejnej správy prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí zosumarizoval skutkový stav
a uviedol, že z výpovede B. C., zamestnankyne žalobcu, je zrejmé, že D. E. bola na základe podpísanej
Dohody o pracovnej činnosti k dispozícii zamestnávateľovi a plnila príkazy, ktoré jej boli zadané –

pozorovanie vedúcej čašníčky pri práci, prijímanie objednávok od zákazníkov a aj príprava nápojov.
K rozsahu pracovných zmien D. E. poskytla komunikáciu medzi ňou a F. B. realizovanú formou sms
správ, keďže takouto formou jej boli zaslané plánované zmeny. Z predmetnej komunikácie vyplýva, že
D. E. si uplatňovala od žalobcu zaplatenie 32 odpracovaných hodín, a to na základe Dohody o pracovnej
činnosti, v ktorej bola dohodnutá hodinová odmena v sume X,XXX Eur. Orgán verejnej správy prvého

stupňa skonštatoval, že bol platne uzatvorený pracovnoprávny vzťah a zamestnankyňa vykonávala
prácu, pričom žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad, ktorým by preukázal, že by D. E. vyplatil
odmenu za vykonanú prácu. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na vyjadrenie žalobcu,
žemenovanánikdyvjehoprevádzkenevykonávalapracovnúčinnosťaktorépodľajehonázoruodporujeinému vyjadreniu žalobcu, kedy uviedol, že cit.: „D. E. nebola žiadnym prínosom pre moju prevádzku“,
pričomztohtovyjadreniapodľajehonázoruvyplýva,žepravdepodobnenesplnilaočakávaniažalobcuna
svoju prácu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v súvislosti s tvrdením žalobcu, že doposiaľ nevedel,

z čoho je obvinený, poukázal na skutočnosť, že mu bol zaslaný Protokol z výkonu inšpekcie práce, ku
ktorému sa vyjadril listom zo dňa 14.02.2021 a bol mu zaslaný aj Dodatok č. 1 zo dňa 24.02.2021. Listom
zo dňa 09.04.2021 bol oboznámený s predmetom konania s možnosťou nahliadnutia do spisu, o čo
žalobca nepožiadal a do spisu nenahliadol, len podal vyššie uvedené vyjadrenie.

8. V súvislosti s určením výšky pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí
uviedol, že závažnosť konania žalobcu je zrejmá, keďže porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce
z pracovno-právneho predpisu tým, že nedodržal záväzok vyplatiť zamestnankyni odmenu, na ktorú
jej vznikol nárok. Uvedeným nevyplatením došlo k právnej a aj sociálnej neistote zamestnankyne, keď
odmena za vykonanú prácu má tzv. alimentačnú funkciu, ktorá súvisí so zabezpečením základných
životných potrieb zamestnankyne a v konečnom dôsledku môže mať negatívny dopad na jej sociálnu

situáciu. Ďalším kritériom na určenie výšky pokuty bola skutočnosť, či sa jednalo o prvé zistenie
porušenia predpisu, alebo o opakované, ako aj skutočnosť, či sa jednalo o ojedinelý nedostatok. Obe
tieto kritériá boli vyhodnotené v prospech nižšej pokuty, avšak orgán verejnej správy prvého stupňa
zdôraznil, že nemožno bagatelizovať skutočnosť, že sankcia bola uložená za porušenie právneho
predpisu vo vzťahu len k jednému zamestnancovi, ale je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že

s nevyplatením mzdy je spojená aj trestná zodpovednosť. Taktiež podľa jeho tvrdenia v prospech
nižšej pokuty vyhodnotil skutočnosť, že gastroprevádzky boli z rozhodnutia štátnych orgánov z dôvodu
pandémie COVID-19 zatvorené, resp. ich prevádzka bola obmedzená. Záverom skonštatoval, že pokuta
má sledovať nielen preventívne pôsobenie, ale dôležitá je aj jej represívna funkcia s tým, že finančný
postihnemôžebyťneprimeranemiernyvovzťahukzávažnostiprotiprávnehokonaniaajehonásledkom.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 19.05.2021, v ktorom poukazuje
na nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie týkajúce sa výšky pokuty a jej primeranosti. Žalobca
tvrdil, že nebola vzatá do úvahy jeho aktuálna finančná situácia, a zároveň spoločenská situácia,
kedy mal z nariadenia vlády Slovenskej republiky a hlavného hygienika Slovenskej republiky výrazne

obmedzenú alebo úplne zatvorenú prevádzku prakticky od 13.03.2020 až doposiaľ. Tržby mu v tomto
sťaženom období poklesli v priemere o viac ako 70%, o čom priložil porovnávací rozpis. Žalobca ďalej
uviedol, že k 31.12.2020 dlhoval na nájomnom X.XXX,XX,- Eur, o čom taktiež priložil listinný dokument.
Zdôraznil, že výška pokuty je pre neho neprimeraná z dôvodu poklesu tržieb v jednotlivých mesiacoch
až do 100%, bol nútený zobrať si prevádzkový úver, aby mohol uhradiť záväzky voči štátu, na ktoré

nemal finančné zdroje. Ďalej uviedol, že v dôsledku podlžností na odvodoch do Sociálnej poisťovne,
zdravotných poisťovní a na dani z príjmu si v období kontroly uskutočňovanej orgánom verejnej správy
prvého stupňa nemohol žiadať ani o finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ prostredníctvom
príslušného opatrenia úradu práce. Zdôraznil, že žiadnym spôsobom nebola zisťovaná jeho finančná
situácia, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžhk/1/2016 zo

dňa 26.10.2017, v zmysle ktorého má byť sankcia uložená tak, aby ju bol podnikateľ schopný zaplatiť.

10. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie D. E. považuje za neopodstatnené. Jeho hlavná čašníčka
B. C. nemá právomoc prideľovať prácu, trvať na jej vykonaní, ani prikazovať, kedy príde uchádzač
na zmenu. Predmetná sms komunikácia podľa jeho zistení nič nedokazuje, bol to iba návrh, kedy

môže a nemusí uchádzačka prísť pozrieť do prevádzky. Podľa jeho tvrdenia sú to iba orientačné časy,
kedy má zamestnankyňa B. C. priestor rozprávať sa s uchádzačkou bez toho, aby to obmedzilo jej
pracovnú činnosť, a to obsluhovanie hostí. Ďalej konštatoval, že inšpekcia práce prebehla počas plnej
prevádzky a prítomná bola iba inšpektorka práce PhDr. Zuzana Novotná. Okrem toho popri tom čašníčka
obsluhovala hostí, pripravovala nápoje a nemala čas plne sa venovať vypočúvaniu inšpektorkou práce

asústrediťsanaotázky,ktoréjejpokladala.Navyšetotovypočúvanienarušilochodprevádzkyapôsobilo
nepríjemne na hostí, čím nám mohla vzniknúť škoda na tržbe. Z tohto vypočúvania on ani B. C.
nedostala žiadny záznam. K tvrdeniu o jeho nespolupráci žalobca uviedol, že šetrenie prebiehalo v čase,
kedy už bola jeho prevádzka úplne zatvorená a on bol v tom čase odcestovaný a riešil existenčné
problémy. Taktiež tvrdil, že mu nebol doručený Protokol z kontroly. Záverom okrem iného navrhol, aby

mu bola uložená pokuta maximálne do výšky XXX,- Eur alebo aby bolo rozhodnutie o uložení pokuty
úplne zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na prešetrenie. Súčasťou odvolania žalobcu bolo aj
oznámenie prenajímateľa priestoru, v ktorom sídli prevádzka žalobcu, obsahujúce rozpis zápočtov súmštátnej pomoci s tým, že ku dňu 22.02.2021 ostali neuhradené pohľadávky vo výške X.XXX,XX,- Eur,
ako aj rozpis tržieb žalobcu za roky 2019, 2020 a čiastočne za rok 2021.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Žalovaný rozhodnutím č. O-166/2021, NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3418 zo dňa 09.06.2021 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu a
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bolo
jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 118 ods. 1 Zákonníka práce tým,
že žalobca nevyplatil zamestnankyni pracujúcej v prevádzke Kaviareň KOCKA D. E. mzdu za vykonanú
prácu za mesiac október 2010 za dni špecifikované v bode 2 tohto rozsudku. Žalovaný má za to, že
skutkový stav popísaný v prvostupňovom rozhodnutí potvrdzujú listinné dôkazy, pričom žalobca podľa

jehonázoruneuviedolžiadnenovérelevantnéskutočnostiadôkazy,ktorébypovecnej,prípadneprávnej
stránke spochybnili zistený správny delikt. V napadnutom rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že žalobca
prevzal Protokol dňa 11.02.2021 a listom zo dňa 14.02.2021 k nemu uplatnil námietky, na základe čoho
bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 24.02.2021. Listom zo dňa 09.04.2021 bol žalobca
oboznámený s predmetom konania a s možnosťou na nahliadnutie do spisu, o čo však nepožiadal.

12. K tvrdeniu žalobcu, že B. C. nemala právomoc prideľovať prácu, žalovaný uviedol, že bola platne
uzatvorená Dohoda o pracovnej činnosti a účastník konania mal vedomosť o práci D. E. v prevádzke,
mal informácie o kvalite jej práce, pričom do práce ju zaúčala vedúca čašníčka, čo nie je neštandardným
postupom, nakoľko konatelia spoločnosti bežne nezaúčajú zamestnancov. Vo vzťahu k námietke

žalobcutýkajúcejsaúčastilenjednejinšpektorkynavýkoneinšpekcieprácehocivProtokolesúuvedené
dve osoby, sa stotožnil s odôvodnením orgánu verejnej správy prvého stupňa, že sa jednalo v tom čase
o zamestnanca inšpekcie práce – inšpektora uchádzača, ktorý participuje na spracovaní materiálov
získaných inšpekciou práce, pričom nie je nutná jeho fyzická prítomnosť v prevádzke.

13. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa neskúmania jeho finančnej situácie žalovaný uviedol, že
túto považuje za nedôvodnú a nezákonnú. Zdôraznil, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii
práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi
za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom
bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov z kolektívnych zmlúv do XXX.XXX,-

Eur. Výška pokuty je podľa názoru žalovaného riadne odôvodnená s poukazom na kritériá uvedené v §
19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ako aj s poukazom na ďalšie kritériá (spolupráca účastníka konania
počas inšpekcie práce, doba trvania protiprávneho stavu), pričom jej uložením sledoval aj výchovné,
preventívne, ako aj represívne pôsobenie.

III.
Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

14. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 11.08.2021 sa žalobca domáha preskúmania

napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to z dôvodu, že podľa
jeho názoru (i) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], (ii) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že (iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj z dôvodu, že (iv) došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

15. Žalobca poprel zistené porušenie a ozrejmil, že D. E. nevykonávala v jeho prevádzke pracovnú

činnosť. Tvrdí, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa sa nezaoberali otázkou, či
v danom prípade boli naplnené jednotlivé znaky závislej práce. Pre konštatovanie výkonu závislej práce
sa vyžaduje naplnenie všetkých jej znakov, ako vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, vykonávanie práce osobne, podľa jeho pokynov, v jeho mene a v pracovnom čase nímurčenom. V tomto prípade postačovala skutočnosť, že má uzatvorenú Dohodu o pracovnej činnosti.
Zároveň uviedol, že správny orgán má dôkaz o výkone práce v určenom pracovnom čase len na
základe predložených nečitateľných sms správ od pani B., čo považuje za nedostatočné zistenie

skutkového stavu, ako aj rozpor s administratívnym spisom. Ďalej namieta, že orgán verejnej správy
prvého stupňa neuviedol, či vykonal dokazovanie týkajúce sa postavenia pani B. voči žalobcovi,
teda či ide o zamestnankyňu žalobcu, prípadne o osobu, ktorá je oprávnená konať v mene žalobcu
a určovať pracovný čas zamestnancom žalobcu na základe splnomocnenia. Dodáva, že malo ísť o sms
komunikáciu s B. C. a nie s pani B.. D. E. poslala pani B. len sms správu s chybným číslom občianskeho

preukazu a potom už len návrh na ukončenie Dohody o pracovnej činnosti. O pracovnom čase spolu
nekomunikovali. Navyše takýto rozpis v rámci sms komunikácie nezodpovedá dňom a času, počas
ktorého mala v zmysle rozhodnutia pani E. pracovať.

16. Žalobca ďalej namieta, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne odôvodnil výšku
uloženej pokuty a jej primeranosť vzhľadom na finančnú situáciu žalobcu, keď síce vzal do úvahy

skutočnosť, že gastroprevádzky boli z rozhodnutia štátnych orgánov z dôvodu pandémie COVID-19
zatvorené, resp. ich prevádzka bola obmedzená, ale nezisťoval jeho finančnú situáciu pri ukladaní
pokuty a nevyhodnotil, či je pokutu vôbec schopný zaplatiť. Poukázal na svoju nepriaznivú finančnú
situáciu vzniknutú v dôsledku prijatých opatrení, o ktorej orgán verejnej správy prvého stupňa nevykonal
dokazovanie a žalovaný tento nedostatok neodstránil. Preto podľa jeho názoru nie je zrejmé, akým

spôsobom mohli dospieť k záveru o primeranosti výšky uloženej pokuty. V tejto súvislosti opäť poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžhk/1/2016 zo dňa 26.10.2017, podľa
ktorého je nevyhnutné skúmať majetkové pomery kontrolovaného subjektu, ako aj na ďalšie súdne
rozhodnutia týkajúce sa práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Taktiež uviedol, že z prvostupňového
rozhodnutia nevyplýva, že by bola pri ukladaní pokuty zohľadnená aj doba trvania protiprávneho stavu

tak, ako to v napadnutom rozhodnutí uvádza žalovaný. Záverom navrhol s prihliadnutím na predložené
doklady a na likvidačný charakter uloženej pokuty na podnikanie žalobcu, aby zmenil výšku uloženej
sankcie, eventuálne aby od jej uloženia upustil, nakoľko účel správneho trestania bol dosiahnutý už
samotným prejednaním veci.

IV.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.04.2020, v ktorom uviedol, že identicky, ako
v žalobou napadnutom rozhodnutí, považuje námietky žalobcu vrátane jeho záverov za irelevantné

a neodôvodnené. Má za to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili resp. vyvrátili
zistené porušenie povinnosti. K tvrdeniu žalobcu ohľadom nenaplnenia jednotlivých znakov závislej
práce žalovaný uviedol, že pri ustálení skutkového stavu orgán verejnej správy prvého stupňa
nevychádzal zo sms správ, ale tak, ako je uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, cit.:
„vzhľadom na nečitateľnosť rozpisu zmien na tlači SMS, elektronicky mailom potvrdila údaje p. E. dňa

26.10.2020.“ K tvrdeniu žalobcu, že on jej nikdy nenariadil, že má prísť do roboty, žiadnu prácu jej ani
nepridelil a nikdy s ňou osobne nekomunikoval, žalovaný uviedol, že bola platne uzatvorená Dohoda
o pracovnej činnosti, v ktorej boli správne uvedené identifikačné údaje D. E.. Zároveň vzhľadom na
konštatovanie žalobcu, že menovaná nebola žiadnym prínosom pre jeho prevádzku, žalovaný tvrdí, že
pravdepodobne nesplnila očakávania žalobcu na svoju prácu, pričom prácu D. E. v prevádzke žalobcu

potvrdila aj zamestnankyňa žalobcu B. C..

18. K argumentom žalobcu týkajúcich sa výšky sankcie žalovaný uvádza, že uložená výška sankcie
bola náležite zdôvodnená, s prihliadnutím na osobitné špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie
zákonných kritérií. Zároveň konštatoval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Sžhk/1/2016, na ktoré žalobca poukazuje, bolo vydané vo veci rozhodovania o uložení sankcie podľa
zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú kritériá na ukladanie pokút
markantne odlišné a prístup rozhodujúceho orgánu k majetkovým pomerom je zrejmý z rozhodovania

vo veci, preto toto rozhodnutie nie je aplikovateľné ako judikát na prejednávaný prípad. V tejto súvislosti
zároveň uvádza, že výška pokuty nie je v žiadnom prípade pre žalobcu likvidačná. Dlhy a záväzky
žalobcu nie sú relevantné ako ukazovateľ na stanovenie sankcie pod bežnú prax. K námietke žalobcu,že nebola vzatá do úvahy jeho finančná situácia, žalovaný opakovane uviedol, že bola vzatá do úvahy
celková spoločenská situácia spôsobená pandémiou COVID-19.

19. Ďalšie vyjadrenia už neboli vo veci doručené.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S
správnehosúdu,následnebolavecvsúladesRozvrhompráceSprávnehosúduvBratislavenarok2024
v znení Dodatku č. 4 účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S
a je vedená pod sp. zn. NR-15S/62/2021.

21. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom do 31.12.2022, inšpekcia

práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy,
najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane
pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím
a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

23. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce v znení účinnom do 31.12.2022, inšpektorát
práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych

faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

24. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v znení účinnom do 31.12.2022, zamestnávateľ

je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do priestorov a na
pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce

25. Podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom do 31.12.2022, fyzická osoba
a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť

informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v znení účinnom do 31.12.2022,
zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov

vyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždoXXXXXXeur,aakvdôsledkutohtoporušeniavznikolpracovný
úraz, ktorým bola spôsobená
1. ťažká ujma na zdraví, najmenej XX XXX eur,
2. smrť, najmenej XX XXX eur.

27. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom do 31.12.2022, inšpektorát práce pri
ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty
prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

28. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za

vykonanú prácu mzdu.

29. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o

vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Podmienka výnimočnosti podľa prvej vety sa
nevzťahuje na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b).

30. Podľa § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223

je zamestnávateľ povinný najmä poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu
a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech
nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného
pomeru.

31. Podľa § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí
vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak,
aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a
viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní
práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca

vykonávala.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Úlohou Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vecne a miestne príslušného podľa
§ 10 a § 13 SSP bolo preskúmať prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,
na základe ktorých bola žalobcovi uložená pokuta za neposkytnutie mzdy zamestnankyni za vykonanú
prácu. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 20.11.2024, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 31.10.2024
oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zverejnené na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky.

33. V prvom rade bolo zo strany správneho súdu potrebné ustáliť, či vznikol alebo nevznikol

pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a D. E.. Správny súd uvádza, že Dohoda o pracovnej činnosti
bola uzatvorená dňa 30.09.2020 a jej obsahom bola aj dohodnutá hodinová odmena za výkon práce
v sume X,XXX Eur. Žalobca dňa 30.09.2020 o 19:55:07 hod. zároveň prihlásil menovanú do Sociálnej
poisťovne s dátumom vzniku poistenia od 01.10.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca prejavil svoju
vôľu zamestnávať D. E. nielen uzatvorením Dohody o pracovnej činnosti, ale aj prihlásením do Sociálnej

poisťovne.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že D. E. sa nachádzala v prevádzke žalobcu, sporným ostala
otázka realizácie samotného výkonu práce, ako aj rozpis jej pracovného času. V tejto súvislosti správny
súd uvádza, že tento pracovnoprávny vzťah spĺňa všetky definičné znaky závislej práce. D. E. mala

platne uzatvorenú Dohodu o pracovnej činnosti a skutočnosť, že ju zamestnankyňa B. C. zaúčala do
jej náplne práce svedčí o tom, že B. C. bola požiadaná žalobcom o toto zaúčanie. B. C. do zápisnice
o podaní informácie zo dňa 27.11.2020 potvrdila, že sa jednalo o 4 až 5 dní zaúčania na práce ako
príprava a roznášanie nápojov a ona jej dávala pokyny, čo robiť. Síce nevedela uviesť, kto s ňoukomunikoval ohľadom prijímania do práce, avšak je zrejmé, že pokiaľ by B. C. nebola poverená na jej
zaúčanie a D. E. by nebola oprávnená vykonávať prácu, nemohla by sa ani zdržiavať v priestoroch
žalobcu.

35. Je pochopiteľné, že pokiaľ zamestnanec nastúpi do práce, absolvuje proces zaúčania do už
zabehnutej organizácie práce. Tento čas, kedy je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, plní úlohy
a vykonáva prácu podľa pokynov, je považovaný za pracovný čas, za ktorý má nárok na dohodnutú
odmenu, a to aj v prípade, ak sa jedná o zaúčanie zamestnanca. Pripustením výkladu žalobcu, že D. E.

prácu nevykonávala a len sa zaúčala (a za tento čas nemá právo na odmenu), by v konečnom dôsledku
mohlo v praxi reálne dochádzať k zneužívaniu výkonu práce zamestnanca počas tohto obdobia (ktorého
dĺžka trvania je individuálna), za ktorú by nedostal mzdu. Správny súd zároveň poukazuje na vyjadrenie
žalobcu o tom, že D. E. nebola žiadnym prínosom pre jeho prevádzku a nikdy nenastúpila na samostatnú
pracovnú zmenu, čo navodzuje nespokojnosť s jej výkonom práce, čo však v žiadnom prípade nemôže
viesť k nevyplateniu odmeny za uvedený čas.

36. Na podporu tvrdenia o výkone závislej práce správny súd uvádza, že síce bol rozpis jej
pracovných zmien v sms komunikácii nečitateľný, tento rozpis zaslala D. E. inšpektorke práce e-mailom.
Z uvedeného vyplýva, že D. E. mala podľa rozpisu v rozsahu uvedenom v bode 2 tohto rozsudku
odpracovať 32 hodín, pričom rozsah zaúčania v trvaní 4 až 5 dní potvrdila aj B. C.. Žalobca nesúhlasil

s týmto rozpisom a tvrdil, že tento rozpis nezodpovedá dňom a času, ktorý mala odpracovať. Hoci má
zamestnávateľ v zmysle § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce povinnosť viesť evidenciu pracovného
času aj zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti, túto evidenciu
žalobca nepredložil, resp. nepredložil rozpis, na ktorý sa on sám odvoláva, preto správny súd považuje
túto námietku žalobcu za irelevantnú. Správny súd zároveň poukazuje, že aj vyjadrenie žalobcu o jeho

vlastnom rozpise pracovného času D. E. vypovedá o jeho vedomosti o jej výkone práce. Vzhľadom na
horeuvedené konštatovanie správny súd poukazuje na nesprávne tvrdenie pani B., že B. C. jej venovala
svoj čas a D. E. nemôže očakávať, že časť mzdy pani C. by mala dostať ona. Zamestnanec, ktorý
vykonáva prácu (vrátane zaúčania), má nárok na odmenu, a to bez ohľadu na dohodnutú odmenu, resp.
mzdu iného zamestnanca. Tieto nároky sú od seba vzájomne nezávislé.

37. KnámietkeoprávnenostipaniB.konaťvmenežalobcu,správnysúduvádza,žeDohodaopracovnej
činnosti bola zo strany zamestnávateľa podpísaná žalobcom. Pokiaľ D. E. komunikovala s pani B., ktorá
vystupovala v mene zamestnávateľa, posielala jej pokyny k uzatvoreniu samotnej Dohody o pracovnej
činnosti, žiadala od nej pre zamestnávateľa osobné údaje, nemala prečo mať dôvodné pochybnosti

o oprávnenosti takejto osoby konať v mene žalobcu. Navyše, tieto kompetencie môžu byť upravené
internými aktami, ktorých obsah nie je tretím osobám známy. Toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že
pani B. zaslala dňa 19.11.2020 D. E. e-mail z adresy B., v ktorom jej oznámila, že spolu s účtovníčkou
dospeli k záveru, že Dohoda o pracovnej činnosti je v dôsledku jej chybne uvedeného čísla občianskeho
preukazu neplatná, preto jej ani nevystaví potvrdenie o ukončení. Zároveň sa vyjadrovala k náhrade

mzdy a záverom skonštatovala, že ďalej sa k veci nebude vyjadrovať. Z uvedeného konania je
zrejmé, že D. E. sa mohla dôvodne domnievať, že koná s osobou oprávnenou konať za žalobcu.
Zároveň je potrebné uviesť, že neplatne uvedené číslo občianskeho preukazu zamestnankyne v Dohode
o pracovnej činnosti nespôsobuje jej neplatnosť, resp. neplatnosť vzniku pracovno-právneho vzťahu,
nakoľkozamestnanecjepresneidentifikovanýajnazákladeinýchosobnýchúdajov–menoapriezvisko,

dátum narodenia, adresa trvalého pobytu.

38. Správny súd konštatuje, že žalobca nevyvrátil relevantnými tvrdeniami a dôkazmi skutočnosť, že
medzižalobcomaD.E.vznikolpracovno-právnyvzťahzaloženýnazákladeDohodyopracovnejčinnosti
zo dňa 30.09.2020, ako aj rozsah menovanou odpracovaných hodín, za ktoré jej nebola vyplatená

odmena.

39. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa priebehu výkonu inšpekcie práce správny súd uvádza,
že B. C., ktorá bola prítomná pri výkone inšpekcie, pred, počas a ani po skončení výkonu inšpekcie práce
nevzniesla žiadne námietky, ktoré by smerovali voči nesprávnosti tohto postupu zo strany inšpektorky

práce. Nesťažovala sa na možný zásah, resp. obmedzenie výkonu jej práce, ani na sťažnosti hostí alebo
vznik nepríjemných situácií. V nadväznosti na uvedené konštatovanie a na povinnosť uvedenú v § 16
ods. 5 zákona o inšpekcii práce správny súd vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú.40. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie výšky pokuty zo strany orgánu verejnej správy prvého
stupňa, rovnako ako aj žalovaného, je nedostatočné a najmä nepreskúmateľné. Tejto námietke je
nutné prisvedčiť a správny súd ju vyhodnotil ako dôvodnú. Správne orgány dostatočne neodôvodnili

výšku uloženej sankcie a v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí nie je možné preskúmať ani
tvrdenie správneho orgánu, že vzal do úvahy celospoločenskú situáciu spôsobenú pandémiou
ochorenia COVID-19. Taktiež nie je možné na podklade predloženého odôvodnenia vyhodnotiť, ako
vzal správny orgán do úvahy aktuálnu finančnú situáciu žalobcu, nevykonal v tejto súvislosti žiadne
dokazovanie. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že orgán verejnej správy prvého

stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,- Eur, ktorú považoval
za primeranú. Pri určovaní jej výšky mal podľa tvrdenia uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí,
okrem iného, vychádzať z celospoločenskej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19. Žalovaný sa
stotožnil s týmto konštatovaním, pričom uviedol, že výška pokuty je riadne odôvodnená aj s poukazom
na dobu trvania protiprávneho stavu. S týmto záverom žalovaného však nie je možné súhlasiť, ,
nakoľko správne orgány sa v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí žiadnym

spôsobom nevysporiadali s vtedy aktuálnou finančnou situáciou žalobcu. Všeobecným spôsobom bola
pomenovaná celospoločenská situácia v súvislosti s pandémiou COVID-19, no odvodnenie neuvádza
žiadne myšlienkové pochody správnych orgánov, pokiaľ ide o to, ako vzali túto situáciu do úvahy pri
ukladaní pokuty vo vzťahu k žalobcovi, neponúkajú žiadnu individualizáciu tohto aspektu na prípad
žalobcu.

41. Žalobca v rámci odvolania namietal výšku pokuty, žiadal o jej zníženie zároveň svoju ekonomickú
situáciu deklaroval preukázaním výšky aktuálneho dlžného nájomného, ako aj porovnávacím rozpisom
tržieb za obdobie rokov 2019, 2020 a časť roku 2021. Žalovaný sa však následne v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nezaoberal žalobcom uvádzanými skutočnosťami, či pre neho nebude mať

likvidačný charakter, teda či sa v konečnom dôsledku prejaví cieľ sledovaný uložením pokuty. Žalobca
v odvolaní navrhoval zníženie pokuty na 200,- Eur, avšak žalovaný sa ani týmto návrhom v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že orgán
verejnej správy prvého stupňa ako jedno z kritérií určenia výšky pokuty vzal do úvahy aj dobu trvania
protiprávneho stavu. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že toto tvrdenie nie je možné preskúmať,

keďže orgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepredkladá svoju úvahu, a teda
nie je zrejmé, ako ho zohľadnil.

42. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce demonštratívnym
spôsobom vymedzuje kritériá, ktoré správny orgán zohľadňuje pri určovaní výšky pokuty a hoci

vyslovene neukladá povinnosť zohľadniť ekonomickú situáciu kontrolovaného subjektu (ale to ani
celospoločenskú situáciu, na ktorú sa orgán verejnej správy prvého stupňa odvoláva), nie je vylúčené,
aby na ňu nemohol prihliadnuť, a to práve v prípadoch, kedy sa tohto zohľadnenia žalobca v opravnom
prostriedku explicitne dovoláva a svoju námietku podloží aj dôkazmi. Orgán verejnej správy prvého
stupňa výšku tejto pokuty považoval za primeranú, avšak nie je zrejmé, či túto primeranosť vyhodnotil vo

vzťahu k možnej výške sankcie, ktorá môže byť uložená za spáchanie tohto deliktu. Žalovaný sa v rámci
odvolacieho konania s námietkami žalobcu dostatočne nevysporiadal a nie je možné preskúmať, prečo
na dôkazy žalobcu týkajúce sa dopadov pokuty na podnikateľskú činnosť žalobcu, vôbec neprihliadal.

43. Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány nedostatočne vysporiadali s vyhodnotením

primeranosti uloženej pokuty a s námietkou žalobcu o likvidačnom dopade na podnikateľskú činnosť
žalobcu v kontexte charakteru porušenej zákonnej povinnosti. Žalobou napadnuté rozhodnutie preto
neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce význam pre určenie výšky pokuty, a porušuje tak právo
účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a
inú právnu ochranu. Napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu

k odôvodneniu uloženej maximálnej výšky pokuty.

44. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
45. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa, viazaného právnym názorom správneho súdu (§ 191

ods. 6 SSP), bude v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky v zmysle záverov správneho súdu
a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu tak, aby bolo v ďalšom konaní zabezpečené vydanie
rozhodnutia, ktoré bude zrozumiteľné, presvedčivé, dostatočne odôvodnené vo vzťahu k uloženej výškepokuty a bude dávať odpovede na všetky podstatné prvky majúce podľa zákona vplyv na výšku pokuty,
vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči
žalovanémuprávonaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,oktorejvýškerozhodnesúdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní
od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145
ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods.
5 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 SSP zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ

aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.