Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10P/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722200648
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6722200648.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudkyňouMgr.etMgr.MichalouLunterovouŠvandovouvprávnejveci

rozvodu manželstva manželov A. B. C., D. A., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. XXX/X, F., prechodný
pobyt na adrese F. XXXX/X, G. – H. E., v konaní zast.: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r.
o., so sídlom Radlinského 1735/29 Dolný Kubín a I. B. B. B. C., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
H. X, F., občan A. D., posledné spoločné bydlisko v A. na adrese G. G.
(J. K. L. M. N.) H., O., v konaní o návrhu manželky
na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich spoločnému maloletému dieťaťu
B. B. C., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom u matky, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky – manželky A. B. C., nar. XX. XX. XXXX a manžela I. B. B. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, uzavreté dňa
XX. XX. XXXX P. F. - A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. Q. F. - A., vo zväzku XX,
ročník XXXX, strana XX,
por. č. XX rozvádza.

II. Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

B. B. C., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti
matky,stým,žematkamáprávomaloletédieťavbežnýchveciachzastupovaťaspravovaťjehomajetok.

III. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového ani trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 22. 02. 2022, spolu s doplnením návrhu doručeným súdu dňa
01. 04. 2022, sa navrhovateľka, manželka, domáhala rozvodu manželstva a zároveň žiadala zveriť
maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti. Styk maloletého dieťaťa s otcom žiadala navrhovateľka
neupravovať a zároveň žiadala zaviazať otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého
dieťaťa.

2. Vo svojom návrhu a jeho doplnení navrhovateľka uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX. XX.
XXXX P. F., z manželstva pochádzajú dve deti, z toho jedno maloleté. Skôr bolo manželstvo uzatvorené
podľa M. náboženstva. Posledné spoločné bydlisko oboch manželov na Slovensku bolo na adrese H.XX P. F.. Manželka po tom, ako opustila A. D., kam sa presťahovali ako rodina v roku XXXX a kde
bolo posledné spoločné bydlisko manželov na adrese G. G. (J. K. L. M. N.) H. O. s manželom kontakt
neudržiava, manžel udržiaval

do H. XXXX kontakty s dcérami. Navrhovateľka uviedla, že manžel začal od A. XXXX voči nej vystupovať
násilne a hnevlivo. V A. XXXX spísal manžel so svojim bratom podľa M. práva dohodu, v ktorej manžel
prisľúbil, že ak manželku ešte raz fyzicky napadne opustí spoločnú domácnosť a ak nedôjde k dohode
na spoločnom súžití bude podaná žiadosť o rozvod a o určenie práv a starostlivosti o deti. Nakoľko
manžel dohodu porušoval, bol spísaná ďalšia dohoda, v ktorej manžel prisľúbil, že na manželku nebude

zvyšovať hlas, nebude ju vyrušovať a budiť zo spánku, nebude ju napádať, trhať a rozbíjať veci
a do konfliktov nebude zaťahovať deti. Pre prípad porušenia dohody sa manžel zaviazal,
že pristúpi na požiadavky manželky a to aj pre prípad rozvodu manželstva. Zároveň manžel udelil
súhlas navrhovateľke opustiť domácnosť spolu s deťmi aj bez jeho súhlasu. Navrhovateľka v návrhu tiež
uviedla, že po poslednom násilí na nej spáchanom dňa
XX. XX. XXXX sa rozhodla spolu s dcérami odísť do R., kde žili nejaký čas na turistické víza a následne

nazákladepracovnéhopovolenia.ŽiadosťorozvodmanželstvapodalanavrhovateľkavR.,kdebolatáto
zamietnutá. Z dôvodu vyhrážok manžela navrhovateľka nepodala žiadosť o rozvod v A.. S maloletým
dieťaťomprišlanavrhovateľkanaSlovenskodňaXX.XX.XXXX.Pokiaľideovzťahmanželakspoločným
dcéram navrhovateľka uviedla, že úpravu styku nenavrhuje, nakoľko manžel je vo vzťahu k deťom
zodpovedný a navrhovateľka chce, aby sa mohol s dcérami kedykoľvek stretnúť. Aktuálnu adresu

manžela navrhovateľka nepozná. Na záver návrhu navrhovateľka uviedla,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a obnovenie manželského spolužitia nie je možné očakávať.

3. Spolu s návrhom a jeho doplnením navrhovateľka súdu predložila listinné dôkazy,

a to Sobášny list (č. l. 5 súdneho spisu), preklad listiny označenej ako Vyhlásenie
(č. l. 7 súdneho spisu), preklad listiny označenej ako Vyhlásenie (č. l. 9 súdneho spisu), preklad listiny
označenej ako Lekárska správa (č. l. 12 súdneho spisu), Rodný list spoločného maloletého dieťaťa (č.
l. 35 súdneho spisu), Rodný list spoločného plnoletého dieťaťa
(č. l. 36 súdneho spisu), Potvrdenie o návšteve školy (č. l. 37 súdneho spisu) a Potvrdenie o návšteve

školy (č. l. 38 súdneho spisu). Navrhovateľka súdu tiež predložila Plnú moc
(č. l. 6 súdneho spisu).

4. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva sa nevyjadril, v konaní neuviedol žiadne
skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy, celkovo ostal v konaní nečinný a nevyužil žiadne

z prostriedkov procesnej obrany.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX, na ktoré predvolal oboch manželov,
svedka a kolízneho opatrovníka. Pojednávania sa osobne zúčastnila navrhovateľka, jej právny zástupca
a kolízny opatrovník. Právny zástupca navrhovateľky ešte pred otvorením pojednávania ospravedlnil

neúčasť svedka na pojednávaní.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou tak, ako
sú tieto uvedené v ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia,
ako aj listinnými dôkazmi, ktoré obstaral v záujme dodržania zásady zistenia skutočného stavu veci

samotný súd. Súd tiež vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky. Okrem
už uvedeného súd vykonal dokazovanie aj prehratím zvukového záznamu zachyteného
naCDnosiči,ktorýjeuloženývprílohovejobálkesúdnehospisunač.l.144,pričomobsahomuvedeného
zvukového záznamu je zisťovanie názoru maloletej, ktoré bolo vykonané pracovníčkou S. T., H. P.
B. D. G., Odboru sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Súd dokazovanie zvukovým záznamom vykonal tak, že tento prehral a následne jeho podstatný obsah
oznámil osobám prítomným na pojednávaní, keď osoby prítomné súdu výslovne uviedli, že prehratie
záznamu nepožadujú.

7. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä

na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie o maloletom
dieťati domáhať na súde.

16.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme

maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.3Zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnostimožnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima ma nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žujú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností,možnostíamajetkovýchpomerovpovinnéhorodičasúdneberiedoúvahvýdavkypovinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich
sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne od zaťatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa článku 5 základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti
o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
o hrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa

zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie
spojených národov dňa 20. 11. 1989 a ktorý je pre Slovenskú republiku platný odo dňa 06. 02.
1991 a uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 104/1991 Zb. (ďalej len

„Dohovor o právach dieťaťa“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch
týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré

je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

28. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať

o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť
zodpovedajúca ich veku a úrovni.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„CMP“), nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.31. Súd, na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľky

na rozvod manželstva ako aj o dôvodnosti návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti.

32. V konaní bolo sobášnym listom preukázané, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX
P. F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. Q. F. - A., vo zväzku XX, ročník XXXX,

strana XX, por. č. XX.

33. Z rodných listov maloletého a plnoletého dieťaťa ako aj z výsledkov lustrácií súdu v Registri
obyvateľov mal súd za preukázané, že plnoletá H. ako aj maloletá B., o úprave styku a vyživovacej
povinnosti ktorej sa jedná, sú spoločnými dcérami manželov.

34. Z potvrdenia o návšteve školy, H. U. K. P. G. súd zistil,
že maloletá spoločná dcéra manželov v školskom roku XXXX/XXXX bola žiačkou U. triedy uvedenej
školy a zo správy vypracovanej Oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately S. T., H.
P. B. D. G. zo dňa 18. 10. 2024 mal súd
za preukázané, že maloletá zmenila základnú školu a toho času navštevuje V. U. C. J. X P. G.,

čo je skutočnosť, ktorú potvrdila aj samotná navrhovateľka v rámci svojej výpovedi na pojednávaní.
Navrhovateľka zároveň súdu uviedla, že maloletej sa v škole darí, dva krát týždenne absolvuje
doučovanie zo slovenského jazyk, v škole pracuje
aj s podporou špeciálneho pedagóga, a teda škola vykonala vo vzťahu k maloletej potrebné opatrenia
zohľadňujúce jej vzdelávacie potreby.

35. Súd mal v konaní za preukázané, že manžel navrhovateľky sa voči nej v minulosti dopustil fyzického
násilia, keď z listinných dôkazov označených ako Vyhlásenie zistil,
že manžel opakovane navrhovateľke prisľúbil, že ju nebude viac fyzicky napádať,
že jej nebude spôsobovať úzkosť, nebude zvyšovať hlas, vyrušovať a budiť ju zo spánku, nebude ju

napádať, trhať a rozbíjať veci, pričom pre prípad porušenia svojich prísľubov
sa manžel zaviazal opustiť spoločný byt a nevrátiť sa do neho bez súhlasu manželky a pristúpi na
požiadavky manželky aj pre prípad rozvodu manželstva. Zároveň manžel udelil navrhovateľke súhlas
s opustením spoločnej domácnosti aj spolu s deťmi. Zároveň mal súd z lekárskej správy za preukázané,
že dňa XX. XX. XXXX sa navrhovateľka dostavila

na pohotovostné oddelenie v nemocnici, sťažovala sa pritom na bolesti v krčnej oblasti, abrazívnu ranu
v zadnej časti krku, pričom lekár tiež konštatoval pozorovanie modrín na tele navrhovateľky, ktorej
poskytol ošetrenie a z nemocnice bola v rovnaký deň prepustená.

36. Zo správy S. T., H. P. B. D. V., odboru sociálnych vecí a rodiny, mal súd za preukázané, že rodinu

v minulosti ÚPSVaR neviedol v evidencii sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele. Matka v čase
podania správy poberala prídavky na dve deti vo výške 120,00 Eur a rodina nie je sociálne odkázaná.

37. Zo správy S. T., H. P. B. D. F. mal súd za preukázané,
že úrad práce vykonal neohlásené sociálne zisťovanie na adrese H. X F., kde bolo zistené, že na

domových zvončekoch nebolo meno manžela uvedené a nebolo možné zistiť,
či sa manžel na danej adrese nachádza.

38. Zo správy E. Q. F. – I. A. mal súd za preukázané, že bolo vykonané zisťovanie údajov o manželovi
v evidenciách mestskej časti s výsledkom,

že na manžela nebola podaná žiadna sťažnosť a mestskou časťou nebol riešený ani v rámci
priestupkového konania.

39. Zo správ S. T., H. P. B. D. G., odboru sociálnych vecí a rodiny, mal súd za preukázané, že
úrad vykonal sociálne šetrenie v domácnosti navrhovateľky na adrese prechodného pobytu, ako aj

prešetrenie pomerov v rodine maloletého dieťaťa, pri ktorom zistil, že v dome, ktorý navrhovateľka spolu
s deťmi obýva
sú tri priestranné izby, kuchyňa, veľká kúpeľňa s toaletou, v čase návštevy bola hygienana vysokej, resp. nadštandardnej úrovni, domácnosť bola zariadená účelne a prakticky, maloletá mala
vlastnú izbu, v ktorej mala dostatok priestoru na oddych ako aj na prípravu
do školy. Maloletá podľa záverov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mala

v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie svojich potrieb a zabezpečenie jej
priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu. Zo správy mal súd tiež za preukázané, že
navrhovateľka je zamestnaná na H. V. N. P. G., navrhovateľka potvrdila tiež výšku svojho mesačného
príjmu a poberanie rodinných prídavkov na maloletú dcéru. Zo správy tiež vyplynulo, že navrhovateľka
sa s manželom nekontaktuje už od H. XXXX, jej rodina o ňom nič nevie, nepoznajú miesto jeho pobytu,

manžel neplní vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka tiež uviedla,
že maloletej v stretávaní sa s otcom nebráni, avšak otec neprejavuje o maloletú záujem. Spojenie
s manželom, o ktoré sa pokúšajú, nebolo v čase sociálneho šetrenia možné. Pokiaľ ide o osobu
maloletej, táto bola v čase prešetrenia pomerov žiačkou X. D. I. V. U. C. J. X P. G..

40. Zo správ o povesti vystavenej E. Q. G. – H. E. mal súd

za preukázané, že navrhovateľka, maloletá a plnoletá dcéra manželov majú v uvedenej mestskej časti
evidovaný prechodný pobyt od XX. XX. XXXX, platný až do XX. XX. XXXX,
ako aj to, že voči navrhovateľke nebolo vedené priestupkové konanie, konanie o správnom delikte,
navrhovateľka nie je evidovaná na oddelení sociálnych vecí a neeviduje
sa ani v záznamoch oddelenia daní miestneho úradu.

41. Zo správ Mesta F. mal súd za preukázané, že navrhovateľka, napriek tomu,
že je v Meste F. prihlásená na trvalý pobyt, sa tam už dlhšiu dobu nezdržiava, mestskou políciou nebola
riešená za žiadny priestupok.

42. Z oznámení H. V. N. P. G. mal súd za preukázané, že navrhovateľka je na H. V. N. P. G. zamestnaná
od XX. XX. XXXX na dobu neurčitú, pričom z príloh oznámení mal súd za preukázané priemerné čisté
mesačné zárobky (mzdu) navrhovateľky, a to za obdobie 11/2022 až 10/2023 vo výške X.XXX,XX Eur,
ako aj za obdobie 10/2023 až 09/2024 vo výške X.XXX,XX Eur.

43. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že o rozvod manželstva
sa navrhovateľka pokúšala už v R., kde bol tento pokus, aj po 6 pojednávaniach, neúspešný a jej
návrh na rozvod manželstva bol, z dôvodu neprítomnosti manžela a nedostatočnej znalosti B. jazyka
u navrhovateľky odmietnutý. Na Slovensko
sa navrhovateľka spolu s maloletou dcérou vrátila dňa XX. XX. XXXX. Ku komunikácii maloletej s otcom,

manželom navrhovateľky, táto uviedla, že dcéry (maloletá i plnoletá)
sú v kontakte so širšou rodinou otca, pričom samotný otec s dcérami komunikovať odmieta. V osobnom
kontakte bola navrhovateľka s manželom a dcéry s otcom naposledy dňa
XX. XX. XXXX. Od uvedeného dátumu v osobnom kontakte neboli ani jeden raz, pričom
sa zároveň jedná o dátum, od ktorého sa o maloletú stará výlučne navrhovateľka. Nad rámec uvedeného

súd dodáva, že matka vo svojej výpovedi zdôrazňovala, že rešpektuje otca svojich detí vo všetkom, ako
otca a nikdy nemala v pláne pretrhnúť vzťahy detí s otcom. Celkovo bolo vystupovanie navrhovateľky
tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke kultivované a zmierlivé.

44. Súd na základe vykonaného dokazovania, z vyjadrení navrhovateľky na pojednávaní, ako aj

z celého spisového materiálu dospel k záveru, že v priebehu času došlo k takému narušeniu a trvalému
ochladnutiu vzťahov medzi manželmi, že v manželstve nastal,
a to najmä pod vplyvom konania manžela voči navrhovateľke, ktoré bolo násilného charakteru, taký
rozvrat vzťahov a ochladnutie citov, ktoré spôsobili, že navrhovateľka
si neželala v manželstve naďalej zotrvať. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil,

že manželia spolu nežijú v jednej domácnosti, spoločne nehospodária, neudržujú styky intímneho
charakteru a spolu ani nekomunikujú, a to už niekoľko rokov (od I. XXXX).

45. Súd zároveň zistil, že vzhľadom na spôsob života manželov, nemožnosť kontaktovať manžela zo
strany navrhovateľky, ako aj jej nevedomosť o tom, kde sa toho času

(a to už od I. XXXX) manžel nachádza, že manželstvo už naďalej neplní svoj spoločenský účel
a konštatoval, nemožnosť očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pritom zisťoval postoj
v konaní navrhovateľky k manželstvu a k výkonu práv a povinností založených uzatvorením manželstvaako aj vzájomný vzťah manželov. Nakoľko ostal manžel navrhovateľky v celom konaní nečinný, jeho
postoj uvedeným otázkam sa súdu zistiť nepodarilo.

46. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd návrhu navrhovateľky, manželky, vyhovel
a manželstvo navrhovateľky a manžela rozviedol, keď mal za to,
že sa nejednalo len o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi, ale jednalo
sa o objektívny, kvalifikovaný a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, čo mal súd, okrem iného, za
preukázané aj samotným postojom manžela ku konaniu o rozvod manželstva,

ako aj tým, že manželia sa spolu už najmenej od I. D. XXXX nestretávajú, nekomunikujú, nezdieľajú
domácnosť a ani sa nezdržiavajú v jednej krajine, pričom pobyt manžela nie je navrhovateľke známy
(I. výrok rozsudku).

47. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov
k maloletým deťom pochádzajúcim z rozvádzaného manželstva na čas po jeho rozvode. Rodičovské

práva a povinnosti, ako súhrn práv a povinností, ktorých nositeľmi
sú rodičia maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine (§ 28). Najvhodnejším riešením usporiadania
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k spoločným maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva je pritom ich vzájomná dohoda (podliehajúca schváleniu súdom), keď práve takáto
dohoda dáva maloletému dieťaťu pozitívny vzor riešenia konfliktných situácií a odbremeňuje dieťa od

rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostniť. V prípade, keď dohoda medzi rodičmi nie je možná,
prichádzanaradautoritatívnerozhodnutiesúdu.Vzhľadomnapostojmanželaaotcaspoločnejmaloletej
dcéry, ktorý počas celého konania ostal nečinný, ako aj z vyjadrenia navrhovateľky mal súd za to,
že dohoda o usporiadaní výkonu rodičovských práv a povinností medzi navrhovateľkou ako matkou
a odporcom ako otcom spoločnej maloletej dcéry nie je možná.

48. Z vykonaného dokazovania, ako aj z výpovede navrhovateľky na pojednávaní, mal súd za
preukázané, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje (minimálne od I. D. XXXX) výlučne navrhovateľka,
ktorá je primárnou opatrujúcou osobou maloletej
ako aj primárnou osobou, s ktorou má maloletá vytvorené vzťahové väzby. Napriek tomu má otec

právo na to, aby jeho vzťah k dieťaťu ostal zachovaný a aby mu bola daná príležitosť podieľať sa na
výchove maloletej, keď dieťa má právo na zachovanie rovnocenných vzťahových väzieb k obom svojim
rodičom., pričom vytváranie, rozvíjanie a zachovávanie hlbokých osobných vzťahov s oboma rodičmi
je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd v priebehu konania nezistil, že by matka maloletej
akýmkoľvek spôsobom bránila v styku a kontakte s otcom, práve naopak, z vykonaného dokazovania

ako aj z výpovede navrhovateľky mal sú za preukázané, že navrhovateľka otca spoločného maloletého
dieťaťa rešpektuje a podporuje jeho styky so spoločnou maloletou a spoločnou plnoletou dcérou.
Na druhej strane súd zistil, že otec maloletej o ňu dlhodobo neprejavuje záujem,
keď dlhodobo nie sú v kontakte a neudržiavajú vzťahy a zároveň si k nej neplní ďalšie svoje rodičovské
povinnosti.

49. Otec, ktorý ostal počas celého konania nečinný, súdu neuviedol, ako a kedy sa podieľa na konaní
a rozhodovaní v bežných veciach maloletej, teda činností, ktoré sú obvykle vykonávané a spojené
s prítomnosťou rodiča a detí v spojitosti s bežným denným životom dieťaťa (návšteva školy, návšteva
mimoškolských a záujmových aktivít, absolvovanie lekárskych vyšetrení a ošetrení, otázky trávenia

voľného času maloletého dieťaťa a pod.), resp. ako sa do budúcna chce na uvedených činnostiach
a aktivitách zúčastňovať. Súd tak,
aj s ohľadom na už konštatovaný dlhodobý nezáujem otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú, ako
aj dlhodobý nezáujem o zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku v bežných veciach a zároveň
v kontexte geografickej vzdialenosti otca dospel k záveru,

že tento nemá možnosť byť fyzicky prítomný alebo dosiahnuteľný pri zabezpečovaní vecí každodenných
a bežných potrieb maloletej. Zároveň bral súd na zreteľ tú skutočnosť,
že v bežných veciach starostlivosti o maloleté dieťa súdna prax obvykle deleguje výkon práv na
toho rodiča, ktorý rodičovské práva a povinnosti reálne, prakticky a účelne vykonáva. Rodičom reálne
vykonávajúcim rodičovské práva je v posudzovanej veci nesporne práve navrhovateľka, teda matka

maloletej, s ktorou maloletá dlhodobo žije v spoločnej domácnosti.

50. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
teda matky, s tým, že matka má právo maloletú zastupovať v bežných veciach a má právo spravovaťjej majetok (II. výrok rozsudku). V súvislosti s týmto rozhodnutím súd dáva do pozornosti aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/41/2022 z 31. marca 2022, v zmysle ktorého, cit.:
„Pokiaľ súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, pri úprave výkonu

rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine) určí, že
v bežných veciach bude maloleté dieťa zastupovať a jeho majetok spravovať ten z rodičov, ktorému súd
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, nejde o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv
druhého rodiča.“

51. Niet pochýb o tom, že pre maloleté dieťa je najlepšie, ak sa rodičia na úprave styku s maloletým
dohodnú, a to tak, aby dieťa malo príležitosť mať pravidelný kontakt s každým
zo svojich rodičov. V posudzovanom prípade mal súd z vykonaného dokazovania
za preukázané, že dohoda o úprave styku medzi rodičmi možná, z dôvodov bližšie uvedených v ods.
47 odôvodnenia tohto rozhodnutia, nebola, preto rozhodoval aj o úprave styku maloletej zverenej do
osobnej starostlivosti matky s otcom. Súd, pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom tento, vzhľadom

na okolnosti posudzovaného prípadu, neupravil, keď aj samotná matka maloletej vo svojom písomnom
podaní doručenom súdu dňa 01. 04. 2022 a opätovne na pojednávaní navrhla styk s otcom neupraviť.
Samotná neochota otca maloletej udržiavať s ňou styky nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na vylúčenie
otca zo stykov s maloletou alebo na obmedzenie možnosti takéto styky udržiavať. Zároveň zo všetkých
vyjadrení matky či už písomných, alebo vyjadrení matky počas pojednávania vyplynulo,

že matka deťom, a to tak plnoletej dcére ako aj maloletej dcére v styku a kontaktoch s otcom, ako aj jeho
širšou rodinou nebráni, naopak, v takomto styku ich povzbudzuje, samozrejme s braním ohľadov na tú
skutočnosť, že otázky týkajúce sa vzťahov s otcom sú pre deti navrhovateľky otázkami citlivými. Súd
preto,rozhodoltak,žestykmaloletejsotcomneupravil(III.výrokrozsudku),čovdanejsituáciipovažoval
za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a tiež v súlade s tvrdeniami navrhovateľky o tom,

že si želá,
aby maloletá dcéra na otca nezanevrela.

52. Zároveň súd na tomto mieste konštatuje, že vo svojom rozhodovaní o zverení maloletej a o styku
maloletej s otcom prihliadol aj na názor samotnej maloletej, ktorý zistil

zo správy S. T., H. P. B. D. G., odbor sociálnych vecí a rodiny označenej ako zistenie názoru maloletej
a z k nemu pripojeného zvukového záznamu ktorý, zaznamenaný na CD nosiči, tvorí súčasť súdneho
spisu.

53. Vyživovacia povinnosť je jednou zo základných povinností rodičov voči deťom. Pokiaľ ide o obsah

vyživovacej povinnosti, resp. výživného, rozumie sa ním zaobstarávanie životných potrieb dieťaťa, za
účelom jeho všestranného telesného a duševného rozvoja. Odôvodnené potreby dieťaťa sú pritom dané
jeho vekom, fyzickou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom, záujmami a prípravou na budúce
povolanie. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných
potrieb ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na

povolanie, kultúrne, športové a iné potreby).

54. Pri rozhodovaní o výške výživného je potrebné zohľadniť jednak záujem dieťaťa
vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, ako aj vek, potreby, zdravotný stav dieťaťa
a pod. Na strane povinného rodiča je potrebné zvážiť jeho schopnosti a možnosti, osobnú starostlivosť

o dieťa, keď osobná starostlivosť vynaložená jedným z rodičov predstavuje sama o sebe materiálnu
hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a súd tiež sleduje potencionalitu príjmov
tohto povinného rodiča.

55. Pokiaľ ide o životné náklady maloletej, navrhovateľka súdu obvyklé mesačné výdavky maloletej

uviedla v rámci svojej výpovede na pojednávaní, tieto odhadla na sumu približne 200,00 Eur,
pozostávajúcu z výdavkov na zabezpečovanie ošatenia, hygienických potrieb, stravy a krúžkov
maloletej. Takto vyčíslené mesačné výdavky maloletej, vzhľadom
na bežné ceny tovarov a služieb v mieste bydliska, resp. obvyklého pobytu maloletej a v čase
rozhodovania súdu, považoval súd za primerané.

56. Pokiaľ ide o majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca ako povinnej osoby, tieto nebolo
možné preskúmať z dôvodu, že nie je občanom Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky
sa dlhodobo nezdržiava a zároveň ostal počas celého konania nečinný, keď súdu nedoručil žiadnevyjadrenie, nepredložil žiadne listinné dôkazy a na pojednávanie sa nedostavil. Vo vzťahu k vyživovacej
povinnosti na maloletú, s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že samotná matka žiadala priznanie výživného vo výške 29,87 Eur, teda

vo výške minimálnej, aj keď sa jedná o výšku minimálnu a súdu sú zrejmé náklady na život maloletej,
súd určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, teda v zákonom stanovenom minimálnom
rozsahu. Súd zároveň nestanovil konkrétnu sumu tak, ako ju žiadala navrhovateľka, a to s odôvodnením,
že návrh bol z roku 2022 a stanovenie vyživovacej povinnosti takouto pevnou sumou by nebolo
v najlepšom záujme dieťaťa, keď suma životného minima má z roka na rok stúpajúcu tendenciu, ktorú

bude konkrétna povinnosť otca určená percentom zo životného minima môcť kopírovať, a to bez potreby
podávania návrhov na zvyšovanie sumy vyživovacej povinnosti, na ktorú bol otec ako osoba povinná
zaviazaný (IV. výrok rozsudku).

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania (V. výrok rozsudku) a to z dôvodu, že súd v konaní nezistil okolnosti, s prihliadnutím

na ktoré by priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania bolo spravodlivé. Uvedené
platí tak pre trovy prvostupňového konania, ako aj pre trovy odvolacieho konania, na rozhodovanie
o ktorých Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zaviazal vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXXXX/XX/
XXXX zo dňa 27. 06. 2024 práve Okresný súd Zvolen (ods. 14 odôvodnenia rozhodnutia XXXXX/XX/
XXXX). Vzhľadom

na uvedené súd už nebude samostatným uznesením rozhodovať o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v

listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.odvolanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťvpotrebnompočterovnopisovsprílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.