Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100798
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov

senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium Policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-KAP2-2024/063804-005 zo dňa 10. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného
zboru č. PPZ-KAP2-2024/063804-005 zo dňa 10. 09. 2024 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-TN-OKAP-49-005/2024-SI zo dňa 15. 08. 2024 a vec vracia

orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 12. 08.
2024 požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín (ďalej aj ako
„prvostupňový správny orgán“ alebo „povinná osoba“) o sprístupnenie informácií podľa zákona č.

211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o slobode informácií“), v ktorej
požadoval informácie, cit.: ,,Podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení
neskorších predpisov, žiadam poskytnutie informácie:
Žiadam sprístupnenie informácií týkajúcich sa sťažností číslo: KRPZ-
TN-OKS-2/2020-Sťo
KRPZ-TN-OKS-1/2020-Sťo

KRPZ-TN-OKS-3/2020-Sťo
Informáciu žiadam sprístupniť elektronicky odpoveďou do mojej schránky občana, poskytnutím celých
spisových materiálov s obsahom.“

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-TN-OKAP-49-005/2024-SI zo dňa 15. 08. 2024
(ďalej len „ prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 18 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. h) zákona
o slobode informácií v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel a požadované informácie
v celom rozsahu žalobcovi nesprístupnil z dôvodu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru
orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že
žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobode informácií a zákonomo sťažnostiach. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého je povinná
osoba sprístupňovať tie informácie, ktoré má vo svojej dispozícii, pričom povinnosť sprístupnenia
informácií plynie povinnej osobe iba v prípade, ak neexistujú obmedzenia vymedzené v zákone o

slobode informácií, ak osobitné právne predpisy v sebe neustanovujú zákaz požadované informácie
sprístupniť, alebo ak nie je identifikované ohrozenie práv alebo záujmov chránených právom, ktoré by
kreovalo prekážku sprístupnenia informácií. Uviedol, že v danom konkrétnom prípade žiadal žalobca
sprístupniť kópie celých spisových materiálov aj s obsahom v konaniach vedených pod sp. zn. KRPZ-
TN-OKS-2/2020-Sťo, KRPZ-TN-OKS-1/2020-Sťo, KRPZ-TN-OKS-3/2020-Sťo. Vo vzťahu k predmetu

žiadosti boli sťažnosti vybavované ako sťažnosti vo veciach výkonu štátnej správy a sťažnosť s
porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré je policajt podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e)
zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŽP oprávnený podávať (ďalej
len ,,zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“). Vzhľadom k tomu, že zákon o štátnej službe príslušníkov
PZ neupravuje postup v súvislosti so sťažnosťami vo veciach výkonu štátnej služby a sťažností v
súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, Ministerstvo vnútra SR vydalo interný predpis

a to Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 163/2011 o vybavovaní sťažností vo veciach
výkonu štátnej služby a sťažností v súvislosti s porušením zásady jednotného zaobchádzania. Tento
interný predpis upravuje postup pri vybavovaní sťažností vo veciach výkonu štátnej služby a stanovuje,
že sa pri vybavovaní týchto sťažností postupuje podľa zákona o sťažnostiach. Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám povoľuje sprístupniť len informácie, ktoré boli zistené na základe prešetrenia

sťažnosti, teda po jej prešetrení. V prípade vybavenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach sa za
výstup považuje písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré je po vybavení sťažnosti
zaslané sťažovateľovi. Informáciu o výsledku povinná osoba sprístupnila žalobcovi listom č. KRPZ-
TN-OKAP-78-001/2020-SI zo dňa 16. 12. 2020, ktorý mu bol dňa 22. 12. 2020 doručený. Zákon o
sťažnostiach ako aj nariadenie č. 163/2011 stanovili postup pri vybavovaní sťažností, a to aj v

prípade ak osoba, ktorá podala sťažnosť nesúhlasí s postupom orgánu prešetrujúceho sťažnosť, resp.
nesúhlasí s výsledkom prešetrenia sťažnosti. Podľa § 18 ods. 1 zákona o sťažnostiach, je prešetrenie
sťažnosti jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný
stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Povinná osoba pri
vybavovaní žiadosti prihliadala aj na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach, z ktorého vyplýva,

že informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým
je prístup podľa § 8 až 12 zákona o slobode informácií obmedzený, sa nesprístupňujú. Žalobcom
uplatnené právo na informácie je podľa prvostupňového správneho orgánu obmedzené zákonom o
slobode informácií, ktorý nedovoľuje povinnej osobe zverejniť žiadateľom iné informácie týkajúce sa
výkonukontrolynežtie,ktoréustanovujezákonoslobodeinformáciíapretorozhodoltak,akojeuvedené

vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že namieta
nezákonnosť rozhodnutia, pretože došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu jeho práva na informácie. Argumentoval tým, že potreba obmedziť právo na informácie

podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. v záujme zabezpečenia nerušeného výkonu
kontroly nie je daná, ak je kontrola už skončená. V predmetnej veci už bola kontrola ukončená,
preto nie je daný dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií. Písomnosti, ktoré sú obsahom
požadovaného spisového materiálu, sú čiastkovým výsledkom vykonávanej kontroly a nerozlučne spolu
tvoria výsledok kontroly. Uviedol, že v prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru absentuje účel

(zabezpečenie nerušeného výkonu) nesprístupnenia požadovaných informácií (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13. 12. 2017). Čiastočné obmedzenie sprístupňovanej informácie
alebo úplné obmedzenie sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informácií je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona o slobode informácií a čl. 13 ods. 4
Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu

a zmysel. Z dikcie ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií vyplýva, že obmedzenie
resp. nesprístupnenie informácií zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru
a účelom ustanovenia je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo
dozoru, tak aby predčasným sprístupnením čiastkových informácií neboli zmarené výsledky kontroly
ešte pred dokončením. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa ust. § 11 ods.

1 písm. h) zákona o slobode informácií je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa
výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly. Žiadal, aby odvolací správny orgán
rozhodnutie zrušil a podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku vec vrátil orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie alebo sám rozhodnutie zmenil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.4. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2024/063804-005 zo dňa 10. 09. 2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením,

že požadované informácie nie je možné sprístupniť, pretože sú to informácie pochádzajúce z kontrolnej
činnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona
o slobode informácií vyplýva, že žalobcovi nie je možné sprístupniť informácie týkajúce sa výkonu
kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných právnych predpisov, v danom
prípade podľa zákona o sťažnostiach, keďže prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej

činnosti, t. j. týka sa výkonu kontroly. Uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobode
informácií, ktorý nedovoľuje povinnej osobe ako orgánu kontroly, ktorá je viazaná čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, zverejniť žiadateľom iné informácie než tie, ktoré ustanovuje zákon. S poukazom na ust. § 20 ods.
1 a § 18 ods. 4 zákona o sťažnostiach uviedol, že ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií
je potrebné vykladať striktne, to znamená, že je možné sprístupniť oznámenie výsledku prešetrenia
sťažnosti a nie ďalšie informácie zo sťažnostného spisu. Uzavrel, že rozhodnutie povinnej osoby je

vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádza z náležite a úplne zisteného stavu veci.

Správna žaloba – žalobné body

5. Žalobca v podanej žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán ani odvolací orgán rozhodnutie
o nevyhovení predmetnej žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie žiadnym iným spôsobom ako s
poukazom na § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií neodôvodnili. Okrem citovaného § 11
ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií žalobca poukázal aj na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Argumentoval tým, že výkladovým pravidlom pri

obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, pričom rozsah obmedzení základných práv a slobôd
je potrebné vykladať reštriktívne. Preto aj znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informácií je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej

republiky. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba
obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu
alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo
o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
čo znamená, že obmedzenie alebo nesprístupnenie informácií je viazané na samotný výkon kontroly,

dohľadu alebo dozoru. Účelom obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií podľa tohto zákonného
ustanovenia je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a preto
nesprístupniť,aleboobmedziťsprístupnenieinformáciípodľatohtozákonnéhoustanoveniajemožnélen
vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly,
dohľadu alebo dozoru. Naopak v prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru už absentuje účel

obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm.
h) zákona o slobode informácií, ktorým je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo
dozoru. Poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5
Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017, z ktorých je zrejmé, že ak sa žiadosť o sprístupnenie informácie žalobcu
týkala už skončenej kontroly, tak neboli splnené podmienky na obmedzenie alebo nesprístupnenie

žalobcom požadovanej informácie poskytnutím kópie celého obsahu spisového materiálu a pokiaľ
prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach túto skutočnosť nezohľadnili
a nesprávne tak vyhodnotili splnenie podmienok na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom
požadovaných informácií, tak svoje rozhodnutia zaťažili vadou nesprávneho právneho posúdenia veci
tým, že nesprávne interpretovali na túto vec sa vzťahujúce právne normy, keď pri posudzovaní žiadosti

žalobcu o sprístupnenie informácií neprihliadli na uvedený účel obmedzenia alebo nesprístupnenia
informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií a tento nevyložili v kontexte s čl. 13
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedeného je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu

predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nesprávne a nezákonné z dôvodu, že
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len ako „SSP“) a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu vzmysle § 191 ods. 4 SSP. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100%. V petite správnej žaloby zároveň navrhol, aby súd po doručení návrhu uložil povinnej osobe,
ktorá disponuje požadovanou informáciou, povinnosť jej uchovania tak, aby táto nemohla byť zničená

pred právoplatným a vykonateľným rozsudkom správneho súdu vo veci samej.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika

7. K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že

zákon o sťažnostiach striktne vymedzuje, akou formou je sťažovateľ vyrozumený o prešetrení sťažnosti.
Žalovaný má za to, že je potrebné striktne vykladať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informácií, to znamená, že je možné sprístupniť oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti a nie ďalšie
informácie zo sťažnostného spisu. Preto nie je možné sprístupniť žiadateľom požadované informácie,
keďže tieto podliehajú obmedzeniu sprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií
a § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach. Žalovaný mal za to, že povinná osoba sa riadne, správne a zákonne

vyrovnala s náležitosťami žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie a stotožnil sa s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia.

8. Žalovaný uviedol, že žalobné dôvody vychádzajú zo subjektívneho vnímania právneho stavu veci zo
strany žalobcu podloženého časťami odborných textov, ktoré sa vyznačujú neprimerane extenzívnym

pohľadom na dikciu § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií a obchádzajú znenie a inštitúty
zákona o sťažnostiach, ktoré boli súčasťou správnej úvahy v napadnutom rozhodnutí. Fakt, že žalobca
požadoval informácie v podobe kompletných spisových materiálov len zdôrazňuje flagrantnú povahu
podanej žiadosti, z obsahu ktorej možno vyvodiť záver o existencii indícií poukazujúcich na absenciu
reálneho záujmu o získanie informácie, ktorý by bol podmienený vážnosťou prejavenej vôle. V kontexte

s obsahom podanej žaloby a celkovej intenzity a početnosti žiadostí, ktorými sa sám žalobca opakovane
obracia na povinnú osobu je na mieste posúdiť pôvodnú žiadosť aj ako zámer na zneužitie práva
na prístup k informáciám. Žalobca v podanej žiadosti nepožadoval informácie o výsledkoch konaní
vedenýchvoveciachjehosťažností,alenadrámeczákonaosťažnostiachpožadovalkompletnéspisové
materiály bez ohľadu na výsledok konania o sťažnosti. Žalobca tak požadoval všetko s výraznou

absenciou vážne prejavenej vôle o získanie konkrétnej a individuálne identifikovateľnej informácie. Zo
znenia zákona o slobode informácií nemožno preto vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie
údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rozširujúci výklad
zákona o slobode informácií, podľa ktorého by povinná osoba musela poskytovať oprávnenej osobe
kompletné podklady, ktoré má k dispozícií, by žiadosť o poskytnutie informácie zmenil na pokyn

nadriadeného, a to nie je účelom zákona o slobode informácie. V danom prípade nebola predmetom
žiadosti požiadavka o poskytnutie konkrétnej individuálne určiteľnej informácie, ale išlo o žiadosť, ktorej
predmetom je poskytnutie kompletných spisových materiálov obsahujúcich údaje rôznej povahy. V danej
veci je rozhodujúcou skutočnosťou to, že pri kontrolnej činnosti prevláda verejný záujem na obmedzení
informácií z prešetrovania sťažnosti, ktorý je vyjadrený ustanovením § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach.

Vyhotovenie takej informácie, kde žiadateľ požaduje kópie spisov z kontrolnej činnosti bez špecifikácie
konkrétnosti a individuálnosti by si vyžiadalo zásah do samotného postupu orgánu prešetrujúceho
sťažnosť na základe pokynov žiadateľa, ktorej obsahom a reálnym predmetom by nebola konkrétna
informácia, ale išlo by o akúsi kontrolu orgánu verejnej moci zo strany žiadateľa.

9. V súvislosti s predmetom a obsahom podanej žaloby žalovaný konštatoval, že subjektívne právne
posúdenie zo strany žalobcu nie je relevantné pre prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia
prvostupňového orgánu. Uplatnením doslovného výkladu ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informácií možno vyvodiť záver, že v prejednávanej veci je zložka povinnosti viazaná na sprístupnenie
informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, vykonávanej podľa

osobitného predpisu, ak osobitný predpis jej sprístupnenie nezakazuje. Žalobcom požadované
informácie, a to písomnosti obsiahnuté v spise č. KRPZ-TN-OKS-2/2020-Sťo, KRPZ-TN-
OKS-1/2020-Sťo, KRPZ-TN-OKS-3/2020-Sťo sa týkajú kontroly a bezprostredne súvisia s vykonanou
kontrolou, a preto sú podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informáciízosprístupneniavylúčené.Žalovanýuviedol,ževprvostupňovomrozhodnutínebolozostrany

prvostupňového správneho orgánu ako orgánu verejnej moci popreté žalobcovo právo na informácie. V
danom prípade bol žalobca oboznámený s výsledkom prešetrenia sťažností písomnosťou pod č. KRPZ-
TN-OKAP-78-001/2024-SI zo dňa 16. 12. 2020. Žalobcovi teda zo strany prvostupňového správneho
orgánu informácie o výsledku kontroly v intenciách § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informáciíposkytnuté boli. Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam namietaným žalobcom v správnej žalobe žalovaný
uviedol, že po stránke právnej a ani vecnej žaloba neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by
mali vplyv na rozhodnutie v danej veci. Mal za to, že tak prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové

rozhodnutiesúzákonné,vecnesprávne,vychádzajúzosprávnehoprávnehoposúdenia,pričomsprávne
orgány sa dostatočne obsažne vyjadrili k dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií a svoje
tvrdenia opreli aj o príslušnú judikatúru.

10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho

alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Napriek tomu informácie, ktoré
požaduje, majú pre žalobcu zásadný význam, nakoľko pracuje ako príslušník policajného zboru a
uvedené výsledky kontrol boli použité ako podklad na spracovanie služobného hodnotenia s výsledkom
nespôsobilý na výkon funkcie. Na základe toho mu toho času hrozí prepustenie z Policajného zboru
SR. Ak nevie aké informácie sú obsahom spisu, ale chce ich poznať, musí žiadať celý obsah a nedá
sa označiť „konkrétna požadovaná informácia“, ktorú nepozná a ktorú chce práve svojou žiadosťou o

sprístupnenie dokumentu získať. Na druhej strane sa žalobca plne stotožňuje s tvrdením žalovaného,
že ide o akúsi kontrolu orgánu verejnej moci z jeho strany, keďže účelom práva na informácie a zákona
o slobode informácií je aj verejná kontrola orgánov verejnej moci zo strany verejnosti. Ak chce zistiť,
či kontrola štátneho orgánu nebola protizákonná, musí najprv poznať jej obsah. Aj po prijatí zákona o
slobode informácií v podmienkach „MINV“ pretrváva princíp diskrétnosti, resp. utajenosti, ktorý je typický

preautoritatívneanedemokratickérežimyaktorýnarúšadôveruverejnostivpolíciuaministerstvovnútra
nezákonným rozhodovaním o nesprístupnení informácií verejnosti, tak podkopáva jeden zo základných
pilierov demokracie. Z rozhodnutia správneho orgánu o nesprístupnení informácie ako aj z rozhodnutia
odvolacieho orgánu neidentifikoval žiaden existujúci oprávnený záujem na nesprístupnenie informácií.
Logicky sa javí iba, že orgány vykonávajúce kontrolu chcú nerušene pracovať tak, aby nemohla byť

vykonaná verejná kontrola, čo vytvára ideálne prostredie pre korupciu a nezákonnosť, po čom sa nedá
výsledkom kontrol štátnych orgánov vôbec dôverovať a takýto stav je v právnom štáte neudržateľný.
Žalobca preto trvá v celom rozsahu na podanej správnej žalobe, ktorou odôvodňuje nesprávnosť a
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

11. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj povinnej osoby, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého

rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže
účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na
nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

26. 02. 2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 18. 02. 2025 (§ 137
ods. 4 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a žalobcu ako aj s
pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

12. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-TN-OKAP-49-005/2024-SI zo
dňa15.08.2024,ktorýmprvostupňovýsprávnyorgánakopovinnáosobaodmietolsprístupniťinformácie
žiadané žalobcom v žiadosti o sprístupnenie informácií doručenej povinnej osobe dňa 12. 08. 2024

s poukazom na § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v spojení s § 7 ods. 2 zákona o
sťažnostiach.
13. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci je posúdenie, či postup správnych orgánov pri vybavovaní
žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, bol v súlade so zákonom a či nedošlo k porušeniu zákonom
chránených práv žalobcu.

14. Žalobca namietal nesprávny výklad obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm.
h) zákona o slobode informácií, keď žalovaný uviedol, že predmetné informácie nemožno sprístupniť,
nakoľko ide o informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené aleboku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitných predpisov (§ 8 až 12 zákona o slobode informácií).
Rozhodovacia činnosť, na ktorú poukázal žalobca - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017 v bodoch 30. až 35. uvádza: „30. Vychádzajúc z vyššie citovanej

právnej úpravy týkajúcej sa práva na informácie a podmienok jeho obmedzenia najvyšší súd uvádza,
že znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. je potrebné vykladať len v kontexte
s účelom zákona (a článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorého pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel... 32. Ústava Slovenskej republiky v
čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie

informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj
pre potrebu iných spracovaná (pozri bližšie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
236/06-59 zo dňa 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej
skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov
verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a
spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných

práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy medze základných práv a slobôd možno
upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv
a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu
použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok

ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy) alebo osobitných
vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody
obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 ústavy obsahuje
podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať
za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti

zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah
možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (m.m. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. PL. ÚS 1/09-34 zo dňa 19. januára 2011). 33. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú
ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných
práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť

informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia
a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní
základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia

sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné
vykladať reštriktívne. 34. Ako už bolo vyššie uvedené, znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č.
211/2000Z.z.jepotrebnévykladaťlenvkontextesúčelomzákona(ačlánku13ods.4ÚstavySlovenskej
republiky), podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a
zmysel. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ vyplýva, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie

informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom
verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku
kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Obmedzenie resp.
nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru.
V súvislosti s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. je potrebné uviesť,

že účelom obmedzenia resp. nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného
výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu
prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenej
kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). Ustanovenie

§11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. je preto potrebné interpretovať uvedeným spôsobom aj
pri výkone dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nad riadnym výkonom súdnictva
podľa § 72 ods. 1 písm. c/ zákona č. 757/2004 Z.z. 35. V predmetnej veci žalobca dňa 3.9.2012
doručilnaMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepublikyžiadosťoposkytnutieinformáciípodľazákona
č. 211/2000 Z.z, a správneho poriadku, v ktorej žiadal o zaslanie vyššie uvedených dokumentov.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v časti bodu II. žalobcovi sprístupnilo Úradný záznam z
previerky súdneho spisu 6 MCdo 11/2010 zo dňa 07.09.2011 a v časti bodov I. a III. žiadosti požadované
informáciespoukazomna§11ods.1písm.h/zákonač.211/2000Z.z.nesprístupnilosodôvodnením,že
požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľaosobitných predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žiadosti žalobcu o zaslanie všetkých
dokumentov súvisiacich s previerkou súdneho spisu 6 MCdo 11/2010 bol výkon previerky súdneho spisu
ukončený. S ohľadom na vyššie popísaný účel obmedzenia resp. nesprístupnenia informácií podľa § 11

ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. preto najvyšší súd dospel k záveru, že správne orgány vo svojich
rozhodnutiach nezohľadnili a v nadväznosti na to nesprávne právne vyhodnotili splnenie podmienok na
obmedzenie resp. nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií, čím svoje rozhodnutia zaťažili
vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.“

15. S poukazom na predchádzajúci bod tohto odôvodnenia správny súd uvádza, že pri posúdení
obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, je
potrebné výslovne rozlišovať, či sa žiadajú informácie v rámci prebiehajúcej kontroly alebo v rámci
ukončenej kontroly. Najvyšší súd skonštatoval závery, z ktorých je zrejmé, že ak sa žiadosť o
sprístupnenie informácií žalobcu týkala už skončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru, neboli splnené
podmienky na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie poskytnutím

kópie celého obsahu spisového materiálu a pokiaľ prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný
vo svojich rozhodnutiach túto skutočnosť nezohľadnili, nesprávne vyhodnotili splnenie podmienok
na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií, a svoje rozhodnutia
zaťažili vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd výslovne skonštatoval, že účelom
obmedzenia sprístupnenia informácií, respektíve nesprístupnenia informácií, ktoré sa týkajú výkonu

kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov je predovšetkým
zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť
sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je
preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej
plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenia kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž

absentuje účel, ktorým je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný aj prvostupňový správny orgán mali primárne
skúmať, či predmet žiadosti žalobcu smeroval voči prebiehajúcej alebo ukončenej kontrole. Oprávnenie
odmietnuť sprístupnenie informácie totiž trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia, čo v danej

veci predstavuje trvanie kontroly do jej skončenia. Správny súd dodáva, že výnimky zo sprístupňovania
informácií je vždy potrebné vykladať reštriktívne. Ak išlo o ukončený výkon kontroly a prvostupňový
správny orgán mal za to, že sprístupnenie informácie podlieha obmedzeniu podľa § 11 ods. 1 písm.
h) zákona o slobode informácií, bolo jeho povinnosťou odôvodniť, prečo je v danej veci taký chránený
verejný záujem, že by informácia sprístupnená byť nemohla. Takto však prvostupňový správny orgán

(a ani žalovaný) nepostupovali a týmito otázkami sa nezaoberali, a preto je dôvodná námietka žalobcu
o nesprávnom právnom posúdení veci.

17. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu obsiahnutom v petite správnej žaloby, aby súd po doručení
návrhu uložil povinnej osobe, ktorá disponuje požadovanou informáciou, povinnosť jej uchovania tak,

aby táto nemohla byť zničená pred právoplatným a vykonateľným rozsudkom správneho súdu vo
veci samej. Správny súd uvádza, že v zmysle ustanovení SSP nie je oprávnený ukladať povinnej
osobe povinnosť uchovať požadovanú informáciu. Správny súd je v zmysle § 193 SSP oprávnený
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného
predpisu uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré

nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie
informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného
predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Správny súd pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým
sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia
žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo

osobám zúčastneným na konaní (§ 84 SSP). Žiaden iný osobitný postup pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia o nesprístupnení informácie SSP neumožňuje, a preto správny súd nemohol popri zrušení
napadnutého rozhodnutia uložiť povinnej osobe povinnosť uchovania informácie.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm.

c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP
zrušil správny súd aj prvostupňové rozhodnutie a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude posúdiť žiadosť
žalobcu a opätovne preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky na nesprístupnenie informáciepodľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, najmä, či sa požadované informácie týkajú
prebiehajúcej alebo ukončenej kontroly a rozhodnúť, či existuje dôvod na nesprístupnenie informácií
(napr. ak sa informácie týkajú rozhodovacej činnosti súdu, prípadne osobných údajov, obchodného

tajomstva, ochrany osobnosti a iných údajov, ktoré by boli zo sprístupnenia vylúčené), s tým, že v
ukončenej kontrole bude nesprístupnenie informácie predstavovať výnimku, ktorej prípadnú existenciu
bude povinný riadne preukázať a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu ku konkrétnemu verejnému záujmu.
Pokiaľ dospeje k záveru, že je dôvod na akékoľvek obmedzenie sprístupnenia informácie podľa § 8 až
11a zákona o slobode informácií, je potrebné toto obmedzenie aplikovať výlučne na informácie, ktorých

sa týka a nie na požadované informácie ako celok.

19. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný,
správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.