Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509206299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2509206299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/
X, D. zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., IČO: 47 241 110, Mierové
námestie 14, Trenčín, proti žalovaným : 1. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, D. 2. G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, D., obaja zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Ivan
Syrový, s.r.o., IČO : 47 232 765, Kadnárova 83, Bratislava, o zaplatenie 3.494,39 eur a príslušenstvo,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava ( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) č.k.
PN-7C/207/2009-332 zo dňa 4.8.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol
a výrokom II. priznal žalovaným 1. a 2. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 451 ods. 1 a 2,
§ 454, § 531 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,,O.z.“ ); § 10 ods. 1 a 4
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej aj ,,ZoVBaNP“ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2006
uzatvorenej medzi predávajúcim A. B. ( žalobca ) a kupujúcim H. D. došlo k prevodu vlastníckeho práva
k bytu č. XX nachádzajúcom sa vo vchode č. 39 na prízemí bytového domu súp. č. XX na ulici F. I.

D., postavenom na parcele č. 3352 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu vo veľkosti 6326/316499 (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“ alebo „byt“). Vklad
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 5.6.2006 pod
č. V1502/06. H. D. bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX
na základe uvedenej kúpnej zmluvy, pričom jeho spoluvlastnícky podiel predstavoval 1/1.
Dňa 5.5.2006 došlo k uzatvoreniu dohody o prevzatí záväzku medzi A. B. a H. D., na základe ktorého
A. B. prebral záväzok H. D. ako nového vlastníka bytu uhrádzať mesačné zálohové platby spojené

s vlastníctvom a užívaním bytu správcovi PSBD Piešťany podľa zálohového predpisu, a to až do
vysťahovania sa žalovaných 1. a 2. z predmetného bytu. Dňa 10.5.2006 Piešťanské stavebné bytové
družstvo zobralo uzavretie predmetnej dohody na vedomie a vyslovilo s ňou súhlas.Piešťanské stavebné bytové družstvo za rok 2007 stanovilo zálohové platby vo výške 4.121,- Sk od
januára 2007 do konca júna 2007 a od júla 2007 vo výške 4.137,- Sk až do decembra 2007, za
rok 2008 od januára 2008 do septembra 2008 vo výške 4.148,- Sk a od októbra do decembra 2008

vo výške 4.355,- Sk. V roku 2009 od januára do júna vo výške 144 eur mesačne. Z vyúčtovania
Piešťanského stavebného bytového družstva za rok 2007 súd zistil, že k 1.1.2007 Piešťanské stavebné
bytové družstvo evidovalo preplatok na úhradách zo služby spojených s užívaním predmetného bytu vo
výške 5516,- Sk. Náklady za rok 2007 predstavovali sumu 40031,- Sk a inkasované platby 44016,- Sk.
Z uvedeného dôvodu vznikol preplatok za rok 2007 vo výške 9501,- Sk. V roku 2008 náklady za služby

spojené s užívaním predmetného bytu predstavovali sumu 47642,- Sk, pričom Piešťanské stavebné
bytové družstvo zinkasovali platby vo výške 40678,- Sk. Po odpočítaní preplatku z predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia vo výške 9501,- Sk zo stával preplatok vo výške 84,21 eur. Podľa vyúčtovania
nákladov za rok 2009 náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu predstavovali 1674,80
eur, pričom Piešťanské stavebné bytové družstvo zinkasovalo platby vo výške 1650,51 eur, avšak po
pripočítanípreplatkuzpredchádzajúcehozúčtovaciehoobdobia84,21eurzostalpreplatokzvyúčtovania

za rok 2009 vo výške 59,92 eur. Z vyjadrenia Piešťanského stavebného bytového družstva zo dňa
10.6.2010 súd zistil, že úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu č. XX na prízemí bytového domu na
F. J. K. XX/XX I. D. boli v období od 01.06.2007 do 1.6.2009 uhrádzané z účtu A. B., č. účtu XXXXXXXX/
XXXX. Listom zo dňa 10.5.2006 oznámilo Piešťanské stavebné bytové družstvo, že súhlasí s dohodou
o prevzatí záväzku zo dňa 05.05.2006 medzi H. D. a A. B., na základe ktorej sa A. B. zaviazal prebrať

záväzok H. D. uhrádzať mesačné zálohové platby spojené s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu
správcovi domu. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/8/2008-894 zo dňa 8.6.2018 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvTrnavezodňa č.k.25Co/91/2019-1030zodňa21.1.2020 vsporežalobcov
- žalovaných 1. a 2. proti žalovaným 1. - žalobca, žalovanému 4. H. D. bola určené že dražba vykonaná
dňa 10.8.2005 je neplatná a žalobcovia 1. a 2. ( tu žalovaný 1/ a 2/ ) sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti - bytu.

4. Vecne, súd prvej inštancie dôvodil tým, že v čase začatia konania bol ako vlastník predmetného bytu
zapísaný v KN H. D., s ktorým žalobca predmetnú dohodu o prevzatí záväzku dňa 5.5.2006 uzavrel,
avšak v priebehu konania došlo k ustálenie vlastníckeho vzťahu k predmetnému bytu, keď zmluva o

prevode bytu zo dňa 5.5.2005 uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a H. D. ako kupujúcim bola
určenázaneplatnú,taktiežbolazaneplatnúurčenádražbapredmetnéhobytuvykonanádna10.8.2005a
ako podieloví spoluvlastníci predmetného bytu boli určení žalovaní. Aj napriek zápisu H. D. ako vlastníka
predmetného bytu v KN, vlastnícke právo k bytu nikdy nenadobudol, a na základe neplatnej dobrovoľnej
dražby ho nenadobudol ani žalobca. Vlastnícke právo k predmetného bytu od 9.5.2005 prislúcha

žalovaným 1. a 2. Na uzavretie dohody o prevzatí záväzku zo dňa 5.5.2006 H. D. ako nevlastník nemal
legitimáciu, nakoľko túto môže uzavrieť iba dlžník - ktorým vo vzťahu k plneniu povinností vyplývajúcich
z ust. § 10 ods. 1 a 4 ZoVBaNP boli vždy žalovaní. S poukazom na základnú zásadu občianskeho
práva „ Nemo plus iuris transferre potest quam ipse habet “, resp. ,, nikto nemôže na iného previesť
viac práv, než sám má“, na uzatvorenie dohody o prevzatí záväzku zo dňa 5.5.2006 s nevlastníkom

(H. D.), ktoré je v rozpore s uvedenou zásadou, preto jej následkom je jej absolútna neplatnosť pre
rozpor so zákonom podľa § 39 O.z. Plnenie už poskytnuté na základe absolútne neplatnej dohody o
prevzatí záväzku s ktorou vyslovil súhlas aj veriteľ, potom predstavuje bezdôvodné obohatenie veriteľa
t.j. toho kto plnenie prijal. V konaní bolo jasne preukázané, že žalobca sa domnieval, že na seba platne
prevzal záväzok H. D. ako vlastníka bytu voči Piešťanskému stavebnému bytovému družstvu, a tento aj

v období od 1.6.2007 do 1.6.2009 plnil, uvedený záväzok však na neho z dôvodu neplatnosti dohody o
prevzatí záväzku nikdy neprešiel. Žalovaní, ktorých vlastnícke právo k bytu, bolo dočasne spochybnené
na základe dobrovoľnej dražby vykonanej na návrh Piešťanského stavebného bytového družstva,
preddavky do fondu a úhrady za plnenia vedome neplatili, ako vyplynulo z ich výsluchu - „ lebo im bol byt
ukradnutý Piešťanským stavebným bytovým družstvom “. Predpokladom bezdôvodného obohatenia, nie

jezavinenieobohateného,podstatoujeibato,žestavobohateniavznikolatedazpovahybezdôvodného
obohatenia vyplýva, že ide o osobitný záväzkovo-právny vzťah mimozmluvného charakteru a vzhľadom
k tomu, že na jeho vznik nie je vždy nevyhnutné porušenie právnej povinnosti, záväzky z bezdôvodného
obohatenia sa označujú ako tzv. kvázi deliktuálne záväzkové vzťahy. Bezdôvodné obohatenie je v
zmysle § 451 ods. 1 O.z. konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil,

a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 O.z. konštruované ako
predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo
tomu, na úkor koho bolo získané, pričom skutková podstata bezdôvodného obohatenia vyjadrená v §
454 O.z. predstavuje ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 O.z.,pričom predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti a to predovšetkým
musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a okrem toho je potrebné,
aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. V predmetnom prípade ten, kto plnil, tak urobil

nie za iného ( za osobu povinnú plniť ) ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie
za iného v zmysle § 454 O.z., ale o plnenie bez právneho dôvodu. Plnením, ktoré bolo poskytnuté
omylom, totiž dlh nezaniká ( § 451 O.z. ) a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa § 454 O.z. je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
ten, za ktorého bolo plnené. Rovnaká situácia nastáva v prípade, že niekto plnil inému v domnení, že

plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené, nič nedlhoval alebo svoj záväzok už skôr splnil. K
obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby poskytnutým plnením jeho dlh
zanikol ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 23/2011 ). V danom prípade žalobca ako
ten kto plnil, plnil v domnení, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nakoľko tento od domnelého vlastníka H.
D. mal prevziať na základe dohody o prevzatí záväzku zo dňa 5.5.2006. Ako už súd uviedol, táto dohoda
z dôvodu jej absolútnej neplatnosti nemohla spôsobiť prevzatie záväzku žalobcom aj napriek súhlasu

veriteľa - Piešťanského stavebného bytového družstva, žalobca preto plnil svoj domnelý dlh. Takýmto
plnením však nemohol plniť za iného, jeho plnením aj napriek súhlasu Piešťanského stavebného
bytového družstva dlh vlastníka predmetného bytu nezanikol, prijatím plnenia od žalobcu nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu žalovaných podľa § 454 O.z. a ani k zániku dlhu/záväzku vlastníkov
predmetného bytu platiť preddavky do fondu a úhrady za plnenia ale k plneniu žalobcu bez právneho

dôvodu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia teda žalobcovi vzniklo, avšak nie voči žalovaným
ale voči subjektu ktorý od neho plnenia prijal - Piešťanské stavebné bytové družstvo. K bezdôvodnému
obohateniu žalovaných 1. a 2. ako vlastníkov predmetného bytu v zmysle § 454 O.z. nemohlo dôjsť aj
z dôvodu nenaplnenia podmienky plnenia za iného, ktoré sa nesmie udiať proti vôli povinného subjektu.
Žalovaní ako vlastníci predmetného bytu po realizácii dobrovoľnej dražby Piešťanským stavebným

bytovým družstvom, prestali uhrádzať preddavky do fondu a úhrady za plnenia, ako uviedli z dôvodu že
im bol byt ukradnutý. Žalovaní nielen s PSBD ale aj žalobcom a domnelým vlastníkom H. D. v spore o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, následnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako aj o určenie
vlastníckeho práva k predmetného bytu. V katastri nehnuteľností bol až do roku 2020 zapísaný ako
vlastník H. D.. Súdu prvej inštancie sa za uvedeného stavu javilo logické, že uvedené platby žalovaní po

realizácii neplatnej dobrovoľnej dražby a prevode vlastníckeho práva k bytu na žalobcu a následne H. D.
odmietali platiť. Dohoda o prevzatí záväzku zo dňa 5.5.2006 bola uzavretá medzi žalobcom a domnelým
vlastníkom H. D., pričom neskôr s ňou vyslovil súhlas veriteľ - Piešťanské stavebné bytové družstvo a
bola uzavretá mimo sféry poznania žalovaných, ktorí s ňou nevyslovili súhlas. Prvoinštančný súd tak
dospel k záveru, že žalobca plnil Piešťanskému stavebnému bytovému družstvu proti vôli žalovaných,

ktorí nie sú pasívne vecne legitimovanými subjektami v predmetnom konaní, žaloba teda bola podaná
bezdôvodne, preto bola v celom rozsahu zamietnutá.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom splnomocnenkyne v celom rozsahu
odvolanie žalobca, ktorý ho považuje za nesprávny a nezákonný. Súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z absolútne
nesprávneho právneho posúdenia veci. Tým sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f)
a h) C.s.p. Rozsudkom OS PN č.k. 4C/8/2008-894 zo dňa 8.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. 25Co/91/2019-1030 zo dňa 21.1.2020 došlo k obnove zápisu vlastníckeho práva
žalovaných 1. a 2. do katastra nehnuteľností k predmetnému bytu. V prípade rozsudku o určení

neplatnosti dobrovoľnej dražby sa pritom jedná o rozhodnutie, ktoré len deklaruje už existujúci stav,
a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Ide o rozhodnutie, ktorým sa len potvrdzuje určitá
skutočnosť, ktorá už reálne existovala, a to spätne odo dňa jej vzniku ( ex tunc ). Žalovaní tak po
práve nikdy neprestali byt' vlastníkmi dotknutého bytu resp. nikdy nestratili k nemu vlastníckeho právo.
Uvedené má za následok, že žalovaným preto ani nikdy nezanikli akékoľvek a všetky práva a povinnosti

viažuce sa k bytu. Povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv
zaťažujevždylenvlastníkatohoktoréhobytu,jenepochybné,žeokremžalovanýchtakátopovinnosť,pre
neexistenciu straty ich vlastníckeho práva k bytu, nemohla zaťažovať inú osobu. Ak preto v rozhodnom
čase v období od 1.6.2007 do 1.6.2009 uhrádzal za byt mesačné zálohové platby do fondu prevádzky,
údržby a opráv, jednoznačne tým plnil práve za žalovaných ich zákonnú povinnosť. Keďže sa a ani

H. D. nikdy nestali vlastníkmi predmetného bytu, nikdy im nevznikla akákoľvek zákonná, či zmluvná
povinnosť na úhradu zálohových platieb za plnenia poskytované s jeho užívaním. Takáto povinnosť
aj v rozhodnom období zaťažovala výlučné žalovaných ako právoplatných vlastníkov bytu. Súd prvej
inštancie preto celkom nesprávne a nedôvodne zameral svoju pozornosť na vyhodnocovanie otázkyplatnostiresp.neplatnostivyššieuvedenejDohodyoprevzatízáväzku(dlhu)zodňa5.5.2006.Vzhľadom
na rozsudok OS PN č.k. 4C 8/2008-894 zo dňa 8.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č.k. 25Co/91/2019-1030 zo dňa 21.1.2020 bol totiž nielen zápis jeho vlastníckeho práva, ale

aj zápis vlastníckeho práva H. D. v katastri nehnuteľností k bytu, bez akéhokoľvek právneho významu.
Výlučne vlastník príslušného bytu je v zmysle príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov povinný
prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, je logické, že iba vlastník toho-ktorého
bytu môže spôsobiť vznik prípadných nedoplatkov na takýchto úhradách. Nie pochýb, že ak uhradil
mesačné zálohové platby za byt v celkovej žalovanej sume, plnil tak povinnosť, ktorá zaťažovala

žalovaných ako vlastníkov bytu. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 36. a v bode 39. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uvádza, že nemohol od fyzickej osoby H. D. platne prevziať záväzok na
realizáciu mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu za byt z dôvodu, že
H. D. sa po práve nikdy nestal vlastníkom bytu, musí rovnako platiť a aj platí, že ani na fyzickú osobu
H. D. nikdy nemohla práve zo žalovaných prejsť povinnosť na takéto mesačné platby, a to práve z
dôvodu, že žalovaní nikdy nestratili svoje vlastnícke právo k bytu spolu so všetkými právami, ale aj

povinnosťami s týmto bytom spojenými. Súd prvej inštancie svojou právnou úvahou dospel k celkom
absurdnému a neudržateľnému záveru, podľa ktorého na jednej strane nemohol platne prevziať od H. D.
povinnosť uhradiť mesačné platby do fondu prevádzky, údržby a opráv vzhľadom na neexistenciu jeho
vlastníckeho práva k bytu, avšak na druhej strane mala na H. D. zo strany žalovaných takáto povinnosť
prejsť. Ide o záver, ktorý podľa názoru žalobcu postráda akékoľvek logické vysvetlenie. Predpokladom

vzniku bezdôvodného obohatenia na strane Piešťanského stavebného bytového družstva v zmysle
vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie by bol stav, kedy by uvedený subjekt prijal mesačné
zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv za byt, ktorý nespadá do jeho správcovskej činnosti,
prípadne by sa jednalo o úhrady za byt, ktorý (už) neexistuje napr. v dôsledku jeho totálneho zničenia.
Uvažovať, čo i len v teoretickej rovine, nad jednou z uvádzaných možností však v prejednávanej

právnej veci nie je dôvodné. Piešťanské stavebné bytové družstvo nepochybne prijalo mesačné platby
za rozhodné obdobie súvisiace s bytom v súlade s platnou legislatívou. Piešťanské stavebné bytové
družstvo ako správca príslušného bytového domu by konalo protiprávne práve vtedy, ak by platby
identifikované ako platby za byt odmiet(a)lo prijať. Aj z tohto pohľadu považuje súdom prvej inštancie
prezentovaný právny názor o vzniku bezdôvodného obohatenia údajne na strane uvedeného subjektu

a nie na strane žalovaných za nesprávny. V prípade ním realizovaných zákonných platieb za byt
boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných v
zmysle § 454 O.z. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454
O.z. je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho,
za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil.

Za obohateného pritom treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo
ako zjavne nesprávne posúdil vec súd prvej inštancie. Bezdôvodné obohatenie v prípade § 454 O.z.
nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší
v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ
plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej

skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa§ 454 O.z. Oproti ostatným skutkovým
podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 O.z. má v prípade skutkovej
podstatybezdôvodnéhoobohateniapodľa§454O.z.právopožadovaťvydaniepredmetubezdôvodného
obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Keďže žalovaní nikdy
nestratili svoje vlastnícke právo k bytu, tak im nikdy nezanikla zákonná povinnosť prispievať do fondu

prevádzky, údržby a opráv a vykonávať úhrady za plnenia a súčasne ani žalobcovi a ani inej osobe
súčasne takáto povinnosť k bytu nikdy nevznikla. Aj v čase ním realizovaných jednotlivých úhrad za byt v
zmysle obsahu podanej žaloby a listinných dôkazov tvoriacich súčasť súdneho spisu, ktorých správnosť
a hodnovernosť nebola v rámci konania pred súdom prvej inštancie namietaná, či spochybnená,
existovala zo zákona právna povinnosť na takéto úhrady jedine na strane žalovaných. Takáto povinnosť

totiž žalovaných bez výnimky zaťažovala a zaťažuje po celú dobu trvania ich vlastníckeho práva k
bytu, pričom s ohľadom na vyššie uvedené rozsudky nebolo vlastnícke právo žalovaných príslušnou
dobrovoľnou dražbou, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, nijakým spôsobom po rozhodnú dobu dotknuté.
Analogicky žalobca v tomto smere podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 1Cdo/210/2005, ktorý síce vychádza zo skutkovo odlišnej situácie,

avšak závery tam uvedené sú plne aplikovateľné aj na prejednávaný spor. Vzhľadom na to, že považuje
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny čo do výroku vo veci samej, považuje osobitne
za nesprávny aj nadväzujúci výrok čo do jeho povinnosti zaplatiť žalovaným 1. a 2. náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťanyč.k. 7C/207/2009-232 zo dňa 4.8.2020 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne mu
voči žalovaným 1. a 2. prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

6.Kodvolaniužalobcusaprostredníctvomsplnomocnenkynevyjadriližalovaní,ktoríuviedli,žerozsudok
napadol žalobca odvolaním z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., pričom
v odvolaní uviedol, že rozsudok o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby je rozhodnutím, ktoré len
deklaruje už existujúci stav a teda nekonštituuje nový právny stav s tým, že neprestali byť vlastníkmi bytu

a žalobca len plnil za nich ich zákonnú povinnosť pričom súd prvej inštancie nesprávne zameral svoju
pozornosť na vyhodnocovanie otázky platnosti dohody o prevzatí záväzku. Otázka ich nevôle s úhradou
zálohových platieb je podľa žalobcu irelevantná a Piešťanské stavebné bytové družstvo prijalo mesačné
platbyzarozhodnéobdobiesúvisiacesbytomvsúladesplatnoulegislatívou.Súdprvejinštanciesavšak
v rozsudku vyporiadal s tým, že pre naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa podľa
§ 454 O.z. predpokladá a) existencia právnej povinnosti na strane povinného subjektu, b) neexistencia

takej právnej povinnosti na strane oprávneného subjektu, c) uskutočnené plnenie, d) plnenie sa nesmie
stať proti vôli povinného subjektu. V prejednávanej veci z dokazovania vyplynulo, že plnenie platieb sa
uskutočnilo v rozpore s ich vôľou. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že dohoda o prevzatí záväzku
zo dňa 5.5.2006 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko odporuje svojím obsahom zákonu
v zmysle § 39 O.z. v spojení s ustanovením § 10 ods. 1 a 4 ZoVBaNP. K prevzatiu záväzku nemohlo

dôjsť aj preto, že v čase jej podpisu ešte nebol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech p. D.
k bytu a teda tento nemohol práva či povinnosti súvisiace s bytom previesť na iného. Poukázali na
právnynázorNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvyplývajúcizrozhodnutiasp.zn.4Cdo/121/2008zo
dňa 30.06.2009: ,,Základným predpokladom inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového vzťahu
medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom... Pri prevzatí dlhu je pôvodný dlžník oslobodený od svojej

povinnosti splniť dlh, ktorú mal voči svojmu veriteľovi a preberateľ dlhu sa stáva dlžníkom povinným plniť
veriteľovi." Pán D., však nie je pôvodným dlžníkom, ani z dohody o prevzatí záväzku nevyplýva, že by
bola uzatvorená s odkladacou podmienkou alebo odloženou účinnosťou. Súd prvej inštancie uzavrel, že
ten kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný
dlh. Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom totiž dlh nezaniká ( § 451 O.z. ) a ten, kto plnil, má právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal. K obohateniu toho, za ktorého
bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby poskytnutým plnením jeho dlh zanikol. Plnením žalobcu podľa
názoru súdu prvej inštancie nedošlo k ich bezdôvodnému obohateniu sa podľa § 454 O.z. a ani k zániku
dlhu / záväzku vlastníkov predmetného bytu platiť preddavky do fondu a úhrady za plnenia, ale k plneniu
žalobcu bez právneho dôvodu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia teda žalobcovi vzniklo,

avšak nie voči nim ale voči subjektu, ktorý od neho plnenie prijal. V prípade bezdôvodného obohatenia
- plnenia získaného bez právneho dôvodu je teda osobou povinnou ho vydať ten, komu sa plnilo a oni
nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal im voči žalobcovi náhradu trov konania.

7. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom návrhu v odvolacom konaní. Uviedol, že aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 23/2011 plne podporuje dôvodnosť podanej
žaloby a nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na strane 9) ods. 3 predmetného
rozhodnutiatotižtoNajvyššísúdSlovenskejrepublikyo.i.doslovauvádza,že„Bezdôvodnesaobohatilaj
ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( § 454 O.z. ). Táto skutková podstata je naplnená za

predpokladu, že ten, kto plnil inému ( poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu ), túto povinnosť
nemal a plnil, namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný ( t.j. namiesto dlžníka ). Nie je rozhodujúce,
či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho
vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené,
sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu

pohľadávku,prípadneibačiastočne).Takýmtosplnenímdlžníkovhodlhusajehomajetkovýstavneznížil,
ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech
v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Právna povinnosť k plneniu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať
zo zákona alebo zo zmluvného záväzku. Ten, kto plnil za iného ( dlžníka ), má právo požadovať vydanie
bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Pokiaľ však ten, kto plnil,

tak urobil nie za iného ( za osobu povinnú plniť ) ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde
o plnenie za iného v zmysle § 454 O.z., ale o plnenie bez právneho dôvodu." V prejednávanej veci ide
jednoznačneosituáciu,keďpovinnosťnaúhradumesačnýchplatiebdofonduprevádzky,údržbyaopráv
v období od 1.6.2007 do 1.6.2009 za byt predstavovala práve zákonnú povinnosť výlučne žalovaných1. a 2. z dôvodu ( určenej ) existencie ich vlastníckeho práva k bytu (aj) v rozhodnom období. Boli to
práve žalovaní, na strane ktorých existovala povinnosť plniť, t.j. realizovať mesačné platby do fondu
prevádzky, údržby a opráv v uvedenom období. Vyplýva to aj z toho, že povinnosť vykonávať mesačné

platbydofonduprevádzky,údržbyaoprávzaťažujevzmyslezákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov jedine vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v tom-ktorom bytovom dome. Ak podľa rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/8/2008-894 zo dňa
8.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/91/2019-1030 zo dňa 21.1.2020 boli
v období od 1.6.2007 do 1.6.2009 vlastníkmi bytu, súčasne v zmysle zákonnej úpravy rovnako platí, že v

uvedenom období boli žalovaní povinní plniť si v súvislosti s vlastníctvom tohto bytu zákonnú povinnosť
v podobe vykonávania úhrad mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv. Rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyč.2MCdo/23/2011takvcelomrozsahupotvrdzujejehonázor,že:
1) na strane žalovaných 1) a 2) skutočne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na škodu žalobcu
vo výške žalovanej sumy v zmysle § 454 O.z.;
2) žalobcom realizované úhrady predstavovali zákonnú povinnosť žalovaných 1. a 2., a teda išlo o

plnenie za nich v prospech tretej osoby;
3) žalovaní sú pasívne vecne legitimovanými subjektmi sporu z dôvodu, že žalobca plnil inému
( Piešťanskému stavebnému bytovému družstvu ), hoci túto povinnosť s ohľadom na neexistenciu jeho
vlastníckeho práva k Bytu a súčasnú existenciu vlastníckeho práva žalovaných 1. a 2. k bytu nikdy nemal
a plnil tak namiesto žalovaných 1.a 2., ktorí boli na toto plnenie povinní, a to s poukazom na rozsudok

tunajšieho súdu č. 4C/8/2008-894 zo dňa 8.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
25Co/91/2019-1030 zo dňa 21.1.2020 a v spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov;
4) prípadná otázka nesúhlasu žalovaných 1. a 2. s realizáciou úhrad je absolútne právne irelevantná,
nakoľko sa jednalo o plnenie ich zákonnej povinnosti;

5) ak žalobca nemohol platne prevziať záväzok za H. D. podľa dohody o prevzatí záväzku ( dlhu ) zo dňa
5.5.2006 z dôvodu neexistencie vlastníckeho práva predmetného bytu, uvedená okolnosť len znásobuje
fakt, že skutočne plnil za žalovaných 1. a 2. to, čo boli podľa práva povinní plniť sami.

8. Žalovaní v odvolacej duplike uviedli, že naďalej považujú rozhodnutie prvoinštančného súdu za

správne, zákonné a podané odvolanie za nedôvodné. Uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení reaguje
podrobne na súdom prvej inštancie ( aj nimi ) citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2MCdo/23/2011, avšak opomína práve najdôležitejšiu otázku, ktoré toto rozhodnutie (podobne
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/12/2019 zo dňa 30.9.2019) rieši. V
zmysle uvedených rozhodnutí, ak ten, kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v

omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v zmysle § 454 O.z., ale o plnenie
bez právneho dôvodu. Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká ( § 451 O.z. ) ten,
kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo
podľa § 454 O.z. je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. V predmetnom
prípade žalobca ako ten, kto plnil, plnil v domnení, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, bezdôvodného

obohatenia sa nemôže preto domáhať proti tomu, namiesto koho plnil (t.j. voči nim ) v zmysle § 454 O.z.,
ale na základe § 451 O.z. ako plnenia bez právneho dôvodu voči tomu, kto plnenie prijal. Základným
predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 O.z. je zákonom, zmluvou alebo iným
relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Táto osoba (A) je tak dlžníkom
voči veriteľovi (B). Ak tretia osoba (C), ktorá sama nemá povinnosť plniť voči osobe (B) a napriek tomu

osobe B plní s následkom zániku dlhu osoby A (teda osoby B i C majú vedomosť i úmysel smerujúci
k solúcii dlhu osoby A), vznikne reparačná právna povinnosť, kde povinnou osobou bude subjekt A
a oprávnenou osobou subjekt C. V prejednávanej veci ale osoba C - žalobca plnila veriteľovi - osobe B
( Piešťanskému stavebnému bytovému družstvu ), avšak osoba C nemala úmysel splniť dlh žalovaných
( A ), nakoľko plnila v omyle, že plní svoj vlastný dlh. Pre plnenie za iného, čo podľa práva mal plniť

sám, je súčasne charakteristické, že ten, kto plní, poskytuje plnenie s vedomím, že sám nemá právnu
povinnosť plniť a že k plneniu pristúpil za iného, ktorý má ( mal by ) po práve plniť sám ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 ICdo/1/2012 ). Žalobca bol v čase plnenia presvedčený,
že má právnu povinnosť plniť, nakoľko jeho cieľom cieľom pána H. D. bolo, aby žalobca prevzal dlh od
vlastníka, ktorému podľa zápisu na liste vlastníctva svedčilo vlastnícke právo ( súd tento právny úkon

posúdilakoneplatný,jeznehoalezrejmé,žežalobcamalvôľuplniťsvojvlastnýdlh,hocikonalvomyle).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355
ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 365 C.s.p. ) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. ), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi
odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po
skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi,
neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v
rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej

inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie
súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia
s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký
argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade
jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

12. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 3.494,39 eur s 5 % úrokom z
omeškania zo sumy 3.494,39 eur od 1.7.2009 do zaplatenia z dôvodu, že uhradil správcovi bytového
domu na F. J. K. XX/XX I. D. zálohové platby za obdobie od 1.6.2007 do 1.6.2009 v celkovej výške
3.494,39 eur, pretože v tom čase bol vlastníkom tohto trojizbového bytu č. XX na prízemí bytového

domu H. D., na ktorého previedol v roku 2006 vlastnícke právo a s ktorým uzavrel dohodu o prevzatí
záväzku dňa 5.5.2006, avšak v priebehu konania došlo k ustáleniu vlastníckeho vzťahu k predmetnému
bytu, keď zmluva o prevode bytu zo dňa 5.5.2005 uzavretá medzi ním ako predávajúcim a H. D. ako
kupujúcim bola určená za neplatnú, taktiež bola za neplatnú určená dražba predmetného bytu vykonaná
dna 10.8.2005 a ako podieloví spoluvlastníci predmetného bytu boli určení žalovaný 1. a 2., na strane

ktorých existovala povinnosť plniť, t.j. realizovať mesačné platby do fondu prevádzky, údržby a opráv
v uvedenom období.

13. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna,

objektívna, presvedčivá, keď dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania ( ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty ). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,

že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 C.s.p. zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. nainé pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 C.s.p. dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 C.s.p. oprávnenie

odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

15. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a

domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou

požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie

nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné:

18. Niet pochýb, že v danej veci žalobca vymedzil žalobou predmet konania po skutkovej stránke

pričom právna charakteristika opísaných skutkových tvrdení ( tzv. právny dôvod žaloby ) nebola pre súd
záväzná, pretože súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci a pre jeho rozhodnutie nie
je významné, ako žalobca alebo iná strana sporu skutkový stav veci právne posudzuje. Ak na základe
zisteného skutkového stavu veci možno žalobcovi priznať plnenie, ktorého sa petitom svojej žaloby
domáhal, nesmie súd podľa ustálenej judikatúry súdov žalobu zamietnuť, aj keby sa žalobca plnenie

domáhal z iného právneho dôvodu, než z ktorého mu skutočne prináleží.

19. Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.20. Podľa § 452 ods.2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

21. Podľa § 454 O.z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

22. Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 458 ods. 1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

24. V danej veci súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaní nie sú pasívne

vecne legitimovanými subjektami na vydanie bezdôvodného obohatenia pretože oni sa na úkor žalobcu
bezdôvodne neobohatili.

25. Tu odvolací súd súhlasí v celom rozsahu so súdom prvej inštancie, že v danom prípade ten, kto plnil
( žalobca ), tak urobil nie za iného ( za osobu povinnú plniť, t.j. vlastníkov predmetného bytu, ktorými,

ako vyplýva z vyššie cit. rozhodnutí všeobecných súdov boli žalovaní, aj keď v čase, kedy žalobca plnil
Piešťanskému bytovému družstvu bol na liste vlastníctva ako vlastník predmetného bytu vedený H. D. ),
ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, preto tu nejde o plnenie za iného v zmysle § 454 O.z.,
ale o plnenie bez právneho dôvodu. Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká ( § 451
O.z. ) a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal

( Piešťanské stavebné bytové družstvo ), a tak by tomu bolo aj v prípade ak by bolo prijaté plnenie z
právneho dôvodu, ktorý odpadol ( aj tu by osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, bola výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované t.j. Piešťanské
stavebné bytové družstvo ), zatiaľ čo podľa § 454 O.z. je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten,
za ktorého bolo plnené.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/04 ),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami ( I. ÚS 50/04 ). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a

práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov ( II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 ).

27. Riadiac sa vyššie uvádzaným, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne

správneho závislého výroku o náhrade trov konania, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal

voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnom skončení veci.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §

426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).