Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/23/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120421441

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120421441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 11CoCsp/23/2024

11CoCsp/23/2024

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D. E. F. G., zast.

advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5,
IČO: 47 445 092, o zaplatenie 434,21 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 10.4.2024, č.k. 8Csp/198/2020-197

r o z h o d o l :

1 11CoCsp/23/2024

11CoCsp/23/2024

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

10 11CoCsp/23/2024

11CoCsp/23/2024

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
10.4.2024,č.k.8Csp/198/2020-197(ďalejlen„rozsudok“)uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 434,21 € spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 507,53 € od 23.2.2018 do 10.3.2020,
zo sumy 499,31 € od 11.3.2020 do 20.4.2020, zo sumy 491,09 € od 21.4.2020 do 19.5.2020, zo sumy
482,87 € od 20.5.2020 do 15.6.2020, zo sumy 472,36 € od 16.6.2020 do 14.7.2020, zo sumy 461,85€ od 15.7.2020 do 18.9.2020 a zo sumy 434,21 € od 19.9.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 434,21 € s prísl.
a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca (Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155) poskytol
žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 278789421 zo

dňa 4.10.2016 úver vo výške 660,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou zmluvne dohodnutých
mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok
uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, preto ho právny predchodca žalobcu vyzval
naúhraduomeškanýchsplátoksupozornenímnamožnosťvyhláseniapredčasnejsplatnostipohľadávky
z dôvodu neplatenia. Nakoľko dlžník napriek výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh nezaplatil,
právnypredchodcažalobcuvyhlásilkudňu5.2.2018predčasnúsplatnosťúveru.Oznámenieovyhlásení

predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 15.2.2018 a keďže žalovaný v stanovenej
7- dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil,
od 23.2.2018 sa dostal do omeškania. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia
s.r.o.akopostupníkomdňa14.2.2020aŽiadostiopostúpenieaprevodzodňa2.3.2020bolapohľadávka

voči žalovanému postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu. Žalovaný bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného
úveru, po postúpení pohľadávky uhradil sumu 73,32 €, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny
úveru.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci prvýkrát rozsudkom zo dňa 23.6.2021, č.k. 8Csp/198/2020-92,
ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7.12.2023, č.k. 11CoCsp/62/2022-149 tento rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.1. Po opätovnom preskúmaní veci a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal súd prvej
inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaným bola dňa
4.10.2016 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru “Flexipôžička“, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 660 € s lehotou splatnosti 96 mesiacov, fixnou úrokovou sadzbou,
jednorazovým čerpaním úveru dňa 4.10.2016, s celkovým počtom splátok 94, dátumom splatnosti prvej

anuitnejsplátkydňa20.12.2016aposlednejsplátky(termínomkonečnejsplatnosti)dňa20.9.2021.Doba
trvania úverovej zmluvy bola dojednaná do splnenia všetkých záväzkov dlžníka, výška úrokovej sadzby
bola 15,1 %, mesačná splátka vrátane poistného bola 12,78 € (z toho mesačná splátka poistného 0,53
€), výška úrokovej sadzby z voliteľnej služby 17,1 %, mesačná splátka vrátane poistného z voliteľnej
služby13,6€(ztohomesačnásplátkapoistného0,53€)azľavaztituluvoliteľnejslužby:zľavazúrokovej

sadzby vo výške 2 %.

4.2. Súd právne posúdil podľa ustanovení právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, a to
§ 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z.z. o bankách (správne zákon č. 483/2001 Z.z. -

pozn. odvolacieho súdu, ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“), § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods.
2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol
pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,
súd skúmal, či žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Žalobca

odvodzoval svoj nárok s poukazom na to, že došlo k zosplatneniu celého úveru z dôvodu porušenia
zmluvných povinností žalovaným, a to z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky. Banka
bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení písomnej výzvy dlžníkovi. Zo strany žalobcu bola predložená
písomná výzva zo dňa 2.1.2018 označená ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“, v ktorej bol žalovaný

vyzvaný na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 56,36 € s tým, že v opačnom prípade je banka
oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a tiež výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom zo dňa 6.2.2018. Súd uviedol, že žalobca o doručení uvedenej výzvy označenej ako
„Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 2.1.2018 predložil fotokópiu podacieho hárku, z ktoréhovyplýva, že listina bola žalovanému zasielaná na adresu uvedenú v zmluve o úvere. Zároveň poukázal
na znenie čl. VII. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľského
úveru VÚBPÔŽIČKA fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“), podľa ktorého je potrebné za

deň ich doručenia považovať desiaty deň po odoslaní. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie zásielka
doručovaná na posledne známu adresu dlžníka, ktorú uviedol aj v zmluve o úvere, sa teda dostala do
dispozičnej sféry adresáta (žalovaného) v mieste, kde mal faktickú možnosť si ju prevziať, a preto je
potrebné ju považovať za riadne doručenú. V tomto smere súd odkázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 1.12.2020. Súd mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno

na preukázanie skutočnosti, že žalovanému bola bankou doručená výzva zo dňa 2.1.2018 ako aj výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 6.2.2018, ktorá mu bola doručená dňa
15.2.2018. Keďže pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje doručenie oboch vyššie uvedených
písomnosti, súd vyhodnotil zosplatnenie úveru ako platné a mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v danom spore.

4.3. K uplatnenej námietke premlčania sa súd pridržiaval svojho právneho názoru vyjadreného v
pôvodnom rozhodnutí, podľa ktorého uplatnený nárok v danom prípade nie je premlčaný. Napriek
tomu, že právny predchodca žalobcu vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 6.2.2018 presne
nešpecifikoval splátku, od ktorej odvodil právo na zosplatnenie celého dlhu, z ust. § 53 ods. 9 OZ
nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením

príslušnej splátky. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade k zosplatneniu úveru došlo
v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr dňa 20.10.2017, premlčacia doba tak začala
plynúť dňa 21.1.2018, t.j. v deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty od 20.10.2017, kedy nastala
splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie (dňa 6.2.2018) vyvolala (§ 53 ods. 9 OZ) a jej koniec pripadol na
deň 21.1.2021. Nakoľko žalobca v danom spore podal žalobu na súde dňa 4.11.2020, súd posúdil, že

ide o včas podanú žalobu a uplatnený nárok nie je premlčaný.

4.4. Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalej tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu VÚB a.s. a žalovaným dňa 4.10.2016 obsahuje všetky zákonné
náležitosti vyžadované právnou úpravou platnou a účinnou v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na

dátum uzavretia zmluvy o úvere (4.10.2016) bolo pri uzatvorení zmluvy potrebné vychádzať z priemernej
percentuálnej miery nákladov za 2. štvrťrok 2016. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN
vo výške 18,43 %, ktorá zodpovedá údajom vyplývajúcim zo Súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR. Podľa
zistenia súdu najvyššia prípustná výška odplaty podľa ust. § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy predstavovala hodnotu 20,20 %
(t.j. 2 x 10,10 % p.a.), pričom hodnota odplaty uvedená v zmluve bola stanovená 20,06 % (prípadne so
zľavou 18,06 %). Preto mal súd za to, že právny predchodca žalobcu neprekročil zákonom ustanovenú
najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Súd ďalej posudzoval výšku ročnej percentuálnej miery nákladov
(ďalej len „RPMN“), ktorá bola v zmluve uvedená v sadzbe 17,65 %. Z informatívnej interaktívnej

kalkulačky na výpočet RPMN v súdnom registri zistil, že v prípade úveru poskytnutého dňa 4.10.2016
vo výške 660,- € a pri splácaní v mesačných splátkach v počte 94 splátok, výške splátok 12,25 € a
poplatku za uzavretie zmluvy vo výške 13,20 €, je RPMN stanovená v hodnote 16,91 %. Zo zmluvy
o úvere a z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že „platenie poistného sa stalo nevyhnutnou
súčasťou úveru potom, čo došlo medzi predchodcom žalobcu a žalovaným k dohode o poistení úveru“.

Vzhľadom k tomu podľa názoru súdu prvej inštancie poistné malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN a
v takom prípade pri rovnakých vstupných údajoch, avšak pri zahrnutí poistného do výšky mesačnej
splátky, je mesačná splátka 12,78 € a hodnota RPMN podľa informatívnej interaktívnej kalkulačky je
18,43 %. Vzhľadom na uvedené RPMN uvedená v zmluve o úvere je nesprávna, ktorá ale podľa názoru
súdu prvej inštancie nie je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže interaktívna kalkulačka

je informatívneho charakteru a malý rozdiel vo výške RPMN nemohol zásadným spôsobom ovplyvniť
správanie žalovaného ako spotrebiteľa. Uvedené vo vzťahu k skutočnej RPMN potvrdil aj Súdny dvor EÚ
v rozsudku vo veci C-453/10, v ktorom konštatoval, že „aj keby v zmluve bola uvedená nižšia hodnota
(skutočnej) RPMN, t.j. v neprospech spotrebiteľa, za klamlivú praktiku to možno považovať len ak je
spôsobilý tento údaj zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré

by inak neurobil“. Ďalej sa súd zaoberal výškou úrokovej sadzby určenej v úverovej zmluve vo výške
17,10 % (príp. po uplatnení zľavy 15,10 %). Poukázal na to, že priemerná úroková sadzba pri úveroch
poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (zisťované z internetovej stránky NBS) pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných v mesiaci február október 2016 s dobou splácania nad 5 rokovpredstavovala 9,72 % ročne. Z toho je zrejmé, že veriteľom požadovaný úrok v danom prípade je síce
vyšší ako priemerný úrok, za ktorý pri obdobných podmienkach poskytovali úvery banky, ale nie je v
rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/26/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2014 sp. zn. 3Co/114/2014 a rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.7.2017 sp. zn. 6Co/102/2016.

4.5. K námietke žalovaného, že veriteľ si nesplnil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
súd na podklade listinných dôkazov priložených k žalobe vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu

s náležitou odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, a to
najmä tým, že skúmal jeho bytové pomery, osobný status, zdroj aj výšku jeho príjmov, ktoré údaje
boli poskytnuté samotným žalovaným v žiadosti o flexipôžičku zo dňa 4.10.2016. Právny predchodca
žalobcu podrobil analýze žalovaným uvedené údaje, keď preveroval jeho príjem a finančnú situáciu
prostredníctvom úverového registra (SRBI), pričom v rámci posudzovania mal k dispozícii kompletné
informácie o jeho úverových záväzkoch zo spoločného úverového registra informácií, kde boli zisťované

prípadné omeškania, resp. nesplácanie úverov poskytnutých od iných bankových domov.

4.6. S poukazom na zistené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu považoval za dôvodnú, a preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 434,21 € spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne za
omeškanie so zaplatením dlžných súm tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

4.7. Súd zároveň rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5.Protirozsudkuvcelomrozsahupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolaniezdôvodovpodľaust.§365
ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu
a priznal mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odvolaní žalovaný
namietal nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúce
v tom, že súd prvej inštancie nevyhodnotil zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez poplatkov a zároveň

mal preukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách a v dôsledku toho mal preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní.
Žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné zosplatnenie úveru v
zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže nepreukázal doručenie listu zo dňa 2.1.2018 „Tretia

upomienka - pokus o zmier“. Súčasťou príloh žaloby je síce podací lístok zo Slovenskej pošty, ktorý však
neobsahuje žiadnu pečiatku Slovenskej pošty. Súd zastával názor, že v zmysle fikcie doručenia bol list
zo dňa 2.1.2018 doručený podľa VOP desiatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa
daná na poštovú prepravu a odkázal v tejto otázke na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. R 4/2021. Podľa
názoru žalovaného podací hárok preukazuje len odoslanie výzvy zo dňa 2.1.2018 na poštovú prepravu

a vzhľadom na to, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne listinné dôkazy od Slovenskej pošty
preukazujúce neprevzatie zásielky v odbernej lehote a jej vrátenie odosielateľovi, tento podací hárok
nemôže preukazovať doručenie výzvy zo dňa 2.1.2018. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
15.12.2020 sp. zn. 5Cdo 36/2020, v ktorom Najvyšší súd SR jednoznačne uviedol, že k prvému spôsobu
dojednania fikcie doručenia (zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo

dňa jej odoslania) súdna prax zaujala odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán
nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny
úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa
tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ust. § 45 ods.
1 v spojení s § 39 OZ. S poukazom na uvedené žalovaný trval na názore, že žalobca nepreukázal

doručenie tretej upomienky - pokus o zmier zo dňa 2.1.2018, nakoľko samotný poštový podací hárok
nepreukazuje doručenie ani dôjdenie tohto listu adresátovi. Preto neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom konečnej
splatnosti,čojevšakvrozporesust.§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.Zmluvaopostúpenípohľadávky
je preto neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže postúpenie odporuje zákonu (§ 525 ods. 2 OZ), a

preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Na podporu uvedeného názoru poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 6CoCsp/25/2022. V ďalšej časti
odvolania žalovaný citoval ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého „celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní apoplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ

musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. Mal za to, že nakoľko v danom prípade ide o vopred
pripravenú formulárovú zmluvu a žalobca nepreukázal, že žalovaný mal možnosť poistenie odmietnuť,
poplatok za poistenie musí byť zahrnutý do výpočtu RPMN. Keďže právny predchodca žalobcu poplatok
za poistenie do výpočtu RPMN nezahrnul, podľa presvedčenia žalovaného zmluva obsahuje nesprávny

údaj o RPMN. K tejto otázke odkázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.9.2021 sp. zn.
9Co/297/2019. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov,
a teda ku dňu vyhotovenia tretej upomienky - pokusu o zmier zo dňa 2.1.2018 nebol v omeškaní so
žiadnou splátkou, keďže bol povinný uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru mesačne vo výške
6,88 € (660 : 96 = 6,88 €). Záverom zotrval na námietke, že neboli splnené podmienky pre platné
zosplatnenie úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru v rozpore s § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., keďže

v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, a preto postúpenie pohľadávky
je neplatné a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom spore aktívnu vecnú legitimáciu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za vecne správne a v plnej miere sa s ním stotožňuje. Bol toho názoru, že

súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Na základe uvedeného žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny a zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu ako aj na
odvolacom návrhu, v ktorom navrhol, aby odvolací súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu a priznal
mu náhradu trov celého konania v 100 % rozsahu.

8.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas

(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania
v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f) a h) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h).

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v

hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 až § 194 CSP.11. K odvolaciemu dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej
inštancie v konaní v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a odvolaním vymedzeného zamerania
odvolacieho prieskumu a dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v
posudzovanom spore naplnené. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav
veci, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z

prednesov a zhodných tvrdení strán alebo inak vyšli v konaní najavo, skutkové zistenia podradil pod
relevantné hmotnoprávne predpisy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a
pri hmotnoprávnom posúdení veci vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových
strán, ako aj správny záver o platnom zosplatnení úveru, o postúpení pohľadávky v súlade so zákonom
nebola postúpená v rozpore so zákonom, preto žalobca v danej veci je aktívne vecne legitimovaným

subjektom a žalobou (včas) uplatnený nárok je dôvodný.

13. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, odkazuje. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,

náležitostívýzvyprávnehopredchodcužalobcuVÚB,a.s.naplneniepredpostúpenímpohľadávkypodľa
ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a z toho vyplývajúcej otázky aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, pričom pri tomto posúdení vo svojich úvahách postupoval v plnom súlade s právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení č.k. 11CoCsp/62/2022-149 zo dňa 7.12.2023,
ktorým bol súd v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný. Dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia

napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto otázkach, považuje za vecne
správne (§ 387 ods. 1 CSP) a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje v súlade s § 387 ods. 2 CSP, a to
zreteľom na to, že: a) odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok, a preto nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté
závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, b) odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie
o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,
ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (porov. napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS
4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07).

14. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia
dlžnej sumy úveru 434,21 € s prísl. zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného Zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 011567311041016 uzatvorenou dňa 4.10.2016
medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. a žalovaným (ďalej tiež len „zmluva o úvere“), na

základektorejbolžalovanémuposkytnutýbezúčelovýspotrebnýúvervovýške660,-€,ktorýsažalovaný
zaviazal splácať v mesačných splátkach (v počte 94) vo výške 12,78 € (z toho splátka poistného 0,53
€ mesačne) od 20.12.2016 do 20.9.2024 (termín konečnej splatnosti úveru). Výška úrokovej sadzby
platnej ku dňu schválenia úveru bola 15,10 % ročne (so zľavou). V zmluve bola dojednaná RPMN vo
výške 17,65 %, vypočítaná z celkových nákladov dlžníka vo výške 504,70 €, poplatku za poskytnutie

úveru 13,20 €, mesačnej splátky vo výške 12,25 €, pričom celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť,
predstavovala sumu 1.164,70 € a priemerná RPMN hodnotu - 18,43 %. Žalovaný svoj dlh riadne
neuhrádzal, preto ho právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval na úhradu dlžnej sumy a dňa
2.1.2018 zaslal žalovanému Tretiu upomienku - pokus o zmier. Pre nesplácanie pohľadávky veriteľ
listom zo dňa 6.2.2018 celý úver predčasne zosplatnil, v ktorom bol žalovaný zároveň vyzvaný na

úhradu zostatku úveru vrátane príslušenstva vo výške 695,82 € (z toho istina 630,62 €, úroky 41,05 €
a poplatky 24,15 €). Pohľadávku voči žalovanému nadobudol žalobca na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020 (uzavretej medzi VÚB ako postupcom a Intrum Slovakia s.r.o.ako postupníkom) a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 2.3.2020 potvrdenej v mene postupcu VÚB,
a.s. a v mene postupníka spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o.

15. Súd prvej inštancie sa správne v konaní v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu,tedačižalobcajeúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,zktoréhovyvodzuježalobouuplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v
civilnom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne
cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). V prípade
nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na úhradu poskytnutého úveru (príp. príslušenstva) to bude

veriteľ z takejto zmluvy. Iný subjekt, než veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol
úver dlžníkovi, sa môže úspešne domáhať plnenia z takejto zmluvy iba v prípade, ak preukáže, že
pohľadávka veriteľa zo zmluvy na neho prešla alebo bola prevedená, a to v súlade s právnym poriadkom.
Jedným zo spôsobov zmeny v osobe veriteľa je aj postúpenie pohľadávky zmluvou, t.j. dvojstranným
právnym úkonom. V prípade, že veriteľom je banka, na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky okrem

všeobecných náležitosti právneho úkonu je potrebné splniť aj ďalšie podmienky stanovené v § 17 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podmienky,
ktoré musia byť splnené pri postúpení bankovej pohľadávky na tretiu osobu, sú: existencia splatnej
pohľadávky, preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité
omeškanie dlhšie ako 90 dní.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného
poskytovaťspotrebiteľskýúvernainúosobuoprávnenúposkytovaťúveryzapodmienky,žepostupovaná
pohľadávkajesplatnávcelomrozsahu,teda,žejebuďpokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľského
úveru (t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred

termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru).

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (dňa
2.3.2020), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

18. V prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu nebolo sporným, že žalovaný poskytnutý úver
nesplácal riadne a včas, preto bol právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. vyzvaný na úhradu dlhu, o.i.
výzvou zo dňa 2.1.2018, v ktorej bol veriteľom upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru
v prípade, že nedôjde k úhrade dlhu v stanovenej lehote. S výzvou žalobca predložil aj poštový podací
hárok, ktorý preukazuje odoslanie uvedenej výzvy dňa 2.1.2018. Žalovaný v odvolaní spochybňoval

doručenie tejto výzvy s námietkou, že tým nebola splnená základná podmienka pre postúpenie
pohľadávky. V tomto smere odvolací súd odkazuje na dôvody vo vzťahu k otázke doručovania výziev na
plnenie dlžníkovi, ktoré uviedol už v kasačnom uznesení zo dňa 7.12.2023, č.k. 11CoCsp/62/2022-149
(bod 15.), ako aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 38., 39. a 40.), v ktorých sa súd prvejinštancie podrobne a správnym spôsobom vysporiadal s otázkou doručenia výzvy zo dňa 2.1.2018 tak,
že ju považoval v zmysle dohodnutej fikcie doručenia v zmluve o úvere za doručenú. S týmto posúdením
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na to, že žalovaný napriek uvedenej výzve

však dlžné splátky veriteľovi neuhradil, preto právny predchodca žalobcu dňa 6.2.2018 úver predčasne
zosplatnil, čo bolo žalovanému oznámené listom z rovnakého dňa. Súčasťou tohto oznámenia bola aj
výzvanaúhradudlhuvlehote7dníoddoručenia,ktorábolažalovanémudoručenádňa15.2.2018,očom
svedčí doručenka na čl. 28 spisu. Keďže právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu bez ohľadu na
ich označenie, nie je vylúčené, aby obsahom jednej listiny bolo aj niekoľko právnych úkonov a žalovaný

tak preukázateľne bol veriteľom vyzvaný na úhradu svojho dlhu opätovne aj vo februári 2018.

19. V konaní bolo zistené, že splatnú pohľadávku voči žalovanému banka postúpila žalobcovi dňa
2.3.2020. Banka mohla svoju pohľadávku voči žalovanému v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. platne postúpiť inému subjektu iba v prípade, že žalovaný bol s úhradou pohľadávky nepretržite
dlhšieako90kalendárnychdnívomeškanípotom,čohobankapísomnevyzvalanaúhradupohľadávky.

Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd preukázané,
že tieto predpoklady splnené boli, nakoľko žalovaný bol vyzvaný na úhradu časti dlžnej pohľadávky už
v januári 2018 a na úhradu celej splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere vo februári 2018 a následne
bol v omeškaní dlhšie ako 90 dní, keď banka postúpila žalobcovi splatnú pohľadávku voči žalovanému

po viac ako dvoch rokoch od doručenia uvedených výziev. Vzhľadom na uvedené je potrebné súhlasiť
so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca predloženými listinnými dôkazmi (zmluva o
úvere, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.3.2020, Tretia upomienka - pokus o zmier zo
dňa 2.1.2018, poštový podací hárok zo dňa 2.1.2018, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru s výzvou na úhradu zo dňa 6.2.2018 s doručenkou) preukázal splnenie zákonných podmienok

postúpenia pohľadávok v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a žalobcovi tak svedčí aktívna
vecná legitimácia v danom spore.

20. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nie je spôsobilá spochybniť ani odvolacia námietka
žalovaného, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávnej uvedenej RPMN v jeho

neprospech ako spotrebiteľa a nesprávne vypočítanej celkovej čiastky na zaplatenie, nakoľko do
celkových nákladov nebolo zahrnuté aj poistenie (ktoré nebolo dobrovoľné, žalovaný nemal možnosť
túto doplnkovú službu odmietnuť) a toto nebolo ani predpokladom pre výpočet RPMN. Žalovaný v
odvolaní uvádza, že celková čiastka, ktorú mal pri počte splátok 119 a výške mesačnej splátky vrátane
poistného 300,75 € uhradiť, je suma 35.789,25 €. Ide však o zjavne mylný výpočet a celkom nepatričnú

námietku, ktorá sa netýka posudzovanej veci, nakoľko vstupné údaje uvedené v spornej zmluve o úvere
sú iné - výška mesačnej splátky predstavuje sumu 12,78 € (vrátane poistenia vo výške 0,53 €),
počet splátok bol stanovený na 94 a výška poplatku za poskytnutie úveru žalovanému je 13,20 €.
Námietku, že údaj o RPMN uvedený v zmluve o úvere (17,65 %) nezodpovedá skutočným parametrom,
žalovaný pritom uplatnil už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s touto námietkou

v napadnutom rozhodnutí vysporiadal dostatočne, aj keď podľa názoru odvolacieho súdu nie celkom
správnym spôsobom.

21. Súd prvej inštancie v rozsudku vyšiel zo správneho zistenia, že právny predchodca žalobcu
v rozpore s ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

nezahrnul poistné jednak do predpokladov pre výpočet RPMN a ani do celkových úverových nákladov
spotrebiteľa, v dôsledku čoho RPMN ako aj celková čiastka, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy o
úvere zaplatiť, sú uvedené v zmluve v nesprávnej výške. V danom prípade zmluva o úvere medzi
právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. a žalovaným bola uzavretá v podobe vopred pripravenej
formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný mohol podpísať ako celok s vopred zadanými podmienkami, a to

vrátane bodu 8 tejto zmluvy - Typ zabezpečenia, podľa ktorého dlžník o.i. prijíma a požaduje základný
balík poistenia (pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidita smrti). Z uvedeného vyplýva, že nejde o
dobrovoľné poistenie zmluvného vzťahu a platba poistného (0,53 € mesačne) mala byť zahrnutá do
celkových nákladov úveru, čo by sa v konečnom dôsledku odrazilo aj vo výške celkovej čiastky na
zaplatenie ako aj hodnoty RPMN, ktorých skutočné hodnoty by boli iné (vyššie) ako sú deklarované

v zmluve o úvere. Odvolací súd ale nemôže súhlasiť s úvahou súdu prvej inštancie (s odkazom na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 453/10 zo dňa 15.3.2012), podľa ktorej v prípade RPMN
ide o drobný rozdiel (v zmluve uvedená RPMN - 17,65 % a súdom vypočítaná RPMN - 18,43 %,
rozdiel je 0,78 %) a pokiaľ ide o celkovú čiastku na zaplatenie uvedenú v zmluve vo výške 1.164,70 €oproti skutočnej výške 1.214,52 €, kde rozdiel predstavuje sumu 49,82 €, že zistené rozdiely v týchto
obligatórnych náležitostiach úverovej zmluvy nie sú v neprospech žalovaného a nemajú za následok
nastúpenie domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Nesprávne údaje o RPMN a celkovej

čiastke na zaplatenie uvedené v posudzovanej zmluve o úvere jednoznačne vyznievajú v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa a podľa názoru odvolacieho súdu sú (boli) spôsobilé zásadným spôsobom
ovplyvniťsprávaniežalovanéhoakospotrebiteľavčaseuzavretiazmluvyajehorozhodnutieoobchodnej
transakcii, zistené rozdiely v deklarovaných údajoch o úverovom zaťažení spotrebiteľa oproti ich
skutočným (vyšším) hodnotám v žiadnom prípade nemožno považovať za iba nepatrné (pri výške úveru

660,- €), ktoré by neboli spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu ohľadne celkových úverových nákladov
a v jeho rozhodnutí uzavrieť zmluvu o úvere, t.j. je pravdepodobné, že za iných okolností, teda ak by
boli údaje v zmluve o úvere uvedené v skutočných vyšších hodnotách, žalovaný (alebo iný priemerný
spotrebiteľ) by zmluvu o úvere neuzavrel. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu je poskytnutý
úver bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov.

22 Ani v prípade právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru však nemožno skonštatovať
vecnú správnosť preskúmavaného rozsudku v napadnutom výroku vo veci samej, ktorým súd prvej
inštanciežalobevyhovel,považujúcuplatnenýnárokzadôvodnýapreukázaný.Odvolaciaargumentácia
žalovaného nie je spôsobilá privodiť žalovanému priaznivejší výsledok sporu a rozhodnutie vyznievajúce

v jeho prospech. Nastúpenie domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti totiž samo o sebe nemá
vplyv na výšku dohodnutej mesačnej splátky, resp. nemá za následok jej zníženie o úroky a poplatky,
a neovplyvňuje ani splatnosť úverového záväzku, ktorú žalovaný namieta v podanom odvolaní (pokiaľ
pri prepočítaní výšky úverovej splátky tvrdí, že ku dňu vyhotovenia tretej upomienky - pokusu o zmier
zo dňa 2.1.2018 nebol v omeškaní so žiadnou splátkou a veriteľ nebol oprávnený celý úver predčasne

zosplatniť);tietozmluvnédojednaniadomnienkoubezúročnostiniesúpriamodotknutéaprenavrhované
usporiadanie právneho vzťahu strán odvolací súd nevzhliadol právny a ani žiadny logický či ekonomický
dôvod. V kontexte súvisiacej argumentácie žalovaného odvolací súd pripomína, že žalobca sa podanou
žalobou domáha od žalovaného zaplatenia len nesplatenej dlžnej istiny úverovej pohľadávky spolu
s úrokmi z omeškania v zákonnej výške, pričom nežiada priznať žiadne zmluvne dohodnuté úroky ani

poplatky.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok v jeho
vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom právny základ
v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore, ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný procesný úspech, priznal nárok na 100 %
náhradu trov proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

2 11CoCsp/23/2024

11CoCsp/23/2024

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).