Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5T/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010622
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Štefanom Juhásom, na hlavnom

pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 22. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XXX,

sa uznáva za vinného, že

od novembra 2013 v byte č. 21 na Ul. Slobody v Žarnovici, následne od marca 2016 na adrese Hodruša-
Hámre 292, okres Žarnovica a následne od mesiaca august 2022 do 27. 06. 2024 v byte na adrese
G., H. I. XXX/XX, ako aj príležitostne na rôznych miestach Žarnovického okresu pod vplyvom alkoholu
opakovanevulgárneafyzickynapádalsvojudružkuA.J.,nar.XX.XX.XXXX,pričomvmesiacinovember
2013 ju pod vplyvom alkoholu neprávom obvinil z odcudzenia 50 €, za čo ju udrel rukou do tváre, na čo
spadla na posteľ, čo bola oznámiť na polícii, pričom keď sa obvinený dozvedel, že ho bola udať na polícii,

tak ju opäť zbil a povedal jej, že nech to už viac nerobí, lebo si to on zistí a zas dostane bitku, pričom za
to, že ho udala na polícii ju následne viackrát zbil, keď bol pod vplyvom alkoholu a si na to spomenul,
neustále na ňu žiarlil, nakoľko pracovala v zmiešanom kolektíve, vadilo mu keď chodila do práce skoro
ráno a chodila domov neskoro večer, niekoľkokrát denne ju kontaktoval a kontroloval mobilom, po tom,
ako pre jeho výčitky zmenila prácu, mu vadilo, že pri tejto práci zostávala v práci dlhšie a obsluhovala
pri svadbách alebo oslavách, kde ju nenechal normálne pracovať a telefonicky ju kontaktoval, že má
sa ihneď vrátiť domov, alebo ju vyhadzoval z domu, ak sa domov ihneď nevráti, opakovane jej vyčítal,
ak prišla neskôr z práce po bežnej pracovnej dobe, preto sa nechávala kolegyňami voziť domov, aby

nemeškala z práce, upodozrieval ju z nevery, zakazoval jej voziť sa domov taxíkom, vyčítal jej, keď si
lakovala nechty, kúpila topánky, či náušnice, taktiež jej roztrhal nové nohavičky a novú podprsenku s tým,
že také nosia len ľahké ženy, nesmela sa podľa neho vyzývavo obliekať, kontroloval jej mobilný telefón
a facebook s tým, že ju neustále obviňoval z nevery, že on to má zistené, chodil za ňou do práce, kde jej
vulgárne nadával, zakazoval jej chodiť von s kamarátkami a vadilo mu, keď ju kamarátky navštevovali
u nich doma, ak chcela niekam ísť, muselo sa tam chcieť ísť aj jemu a buď tam šiel s ňou alebo jej tam
nedovolil ísť, zakazoval jej navštevovať svojho otca a sestru, opakovane jej vulgárne nadával viacerými

vulgárnymi nadávkami a vykrikoval jej, že smrdí, čo sa opakovalo vždy, keď sa stretli doma počas svojho
voľna v práci, kedy bol viackrát do týždňa pod vplyvom alkoholu, počas bitiek jej spôsobil podliatiny na
tvári, rukách, nohách, trupe, čo si v práci maskovala makeupom a oblečením, jeho agresívne správanie
sa v ostatnom čase voči poškodenej stupňovalo, pričom dňa 22. 06. 2024 počas kultúrno-spoločenskej
akcii „Kosenie“ v obci Ostrý Grúň, kde pomáhala svojej sestre v stánku s občerstvením, keď minul všetky
svoje peniaze a aj jej peniaze, ktoré mala u seba, na alkohol a už nemal za čo piť, chcel aby išla s ním
domov aj ona, na čo mu povedala, že ona ešte nejde, lebo sľúbila sestre, že jej pomôže so stánkom

dokonca, ju za toto odzadu chytil za kapucňu mikiny tak, že ju tým začal škrtiť, v tom na neho začala
kričať jej sestra, tak sa mu vytrhla a začal ju naháňať pomedzi stoly a vykrikoval jej, že má ísť s nímdomov, inak ju zabije, pričom naposledy dňa 27. 06. 2024 po tom ako bola s otcom u doktora a následne
bola u sestry, čo jej on zakazoval chodiť za nimi, sa v čase okolo 21:00 hod. vrátila domov, kde po
tom ako povedala, že kde bola, jej začal nadávať, rukou zovretou v päsť jej dvakrát udrel do hlavy na

čo spadla na zem, kde ju niekoľkokrát kopol do hornej polovice tela, v dôsledku čoho mala bolesti v
oblasti rebier, hrudníka, chrbta, krížov a lopatiek a s útokom na ňu prestal až keď prišiel ich maloletý syn
a kričal na neho, aby už prestal, následne dňa 28. 06. 2024 ráno ho vyzvala, aby odišiel z bytu preč,
že toto už prekročilo všetky medze, jej nedovolil, aby mu zbalila jeho veci a stále opakoval, že sa to
zlepší a že pre ich syna je lepšie keď má aj otca aj mamu a nech ho nevyhadzuje z domu, lebo on sa

obesí a jeho rodina to bude dávať za vinu jej, pričom poškodená na jeho odchode trvala a odišla z bytu
na poštu, kde po príchode domov už obžalovaný doma nebol a ani jeho veci a z bytu sa odsťahoval,
pričom dňa 29. 06. 2024 bola na lekárskej pohotovosti, kde jej bola zistená odrenina na pravom kolene,
bolestivosť v záhlaví a na temene hlavy, pričom týmto konaním obžalovaný u poškodenej A. J. dlhodobo
vyvolával strach, nervozitu, neistotu a po jeho fyzických útokoch mávala na tele rôzne hematómy, pričom
k zlomeninám na tele poškodenej nedošlo, diagnostikované diagnózy F43.1 - Posttraumatická stresová

porucha a F41.2 - Úzkostne-depresívna porucha, symptómy spĺňajúce syndróm týranej osoby vysoko
pravdepodobne súvisia s predmetným skutkom,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické
zdravie, čím spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší

čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

za to mu ukladá:

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, Trestného zákona, § 36 písmeno l)
Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8
(osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie

ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A. J., nar.
XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom H. I. XXX/XX, G., spôsobenú škodu vo výške 37 180 €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola 29. 11. 2024 doručená
obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom sp. zn. 1 Pv 195/24/6613-46, na
obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „obžalovaný“), pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako

je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
pričom súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v

prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a ostatnými listinnými dôkazmi), ako
aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného
poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátorky. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané
len listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške
ukladaného trestu, o ochrannom opatrení (ochrannom liečení) a o nároku na náhradu škody.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Z registra priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný sa doposiaľ
dopustil dvoch priestupkov, a to v roku 2023. V oboch prípadoch bol potrestaný za jazdu na bicykli pod
vplyvom alkoholu. Ani Mestská polícia Žarnovica neeviduje iné priestupky, nebol riešený pred komisiou

verejného poriadku, ani v správnom konaní.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici vyplýva,

že obžalovaný sa počas výkonu väzby správal v súlade s ústavným poriadkom, dodržiava stanovený
režim. Nevyvoláva konfliktné situácie s inými obvinenými. Nebol pracovne zaradený, pretože o túto
možnosť nepožiadal a doposiaľ nebol ani disciplinárne odmenený alebo potrestaný.

Z hodnotenia jeho doterajšieho zamestnávateľa Illichman Castalloy s. r. o. (č. l. 394) vyplýva, že po

víkendoch bol menej sústredený na prácu, preto po vzájomnej dohode čerpal dovolenku, inak plnil
pracovné úlohy a mal dostatočne vyhovujúcu dochádzku.

Zo znaleckého posudku č. 70/2024, vypracovaného znalcom MUDr. Ivanom Karbulom, z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že u obžalovaného nebola v minulosti, v čase

skutku a ani v súčasnej dobe zistená vážna duševná porucha v pravom slova zmysle, ktorá by
mala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. Jeho správanie nejaví známky
duševnej poruchy, kedy by bol odklonený od reality a čin by spáchal chorobne motivovaný. Znalec
u obžalovaného diagnostikoval látkovú závislosť - diagnózu F10.2 - Závislosť od alkoholu. Uvedenou
závislosťou trpí dlhoročne, alkohol užíval prevažne na dennej báze. Vplyvom alkoholu sa racionálne

správanie u obžalovaného dostáva do úzadia a vynára sa do popredia pudová zložka osobnosti bez
morálnych zábran. Pod vplyvom alkoholu sú prítomné opakované poruchy správania - heteroagresivita,
zvýšená žiarlivosť a pod. Syndróm závislosti od alkoholu je chorobný stav, ktorý vzniká po viacročnom
nadmernom konzume alkoholu. V danom prípade by išlo o 3. až 4. štádium podľa K.. U obžalovaného je
prítomnýsyndrómzávislostiodalkoholu-čižedominujepotrebapokračovaťvkonzumealkoholuasnaha

zaobstarať si ho za každú cenu. Obžalovaný bol schopný v čase páchania skutku ovládať svoje konanie
arozpoznaťspoločenskúnebezpečnosťtohtokonania.Pobytobžalovanéhonaslobodevsúčasnejdobe
z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť. Vzhľadom k jeho osobnosti, opakovaným
poruchám správania v ebriete a faktu, že doteraz kompletnú protialkoholickú liečbu neabsolvoval, znalec
odporúčal obžalovanému nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu.

Vychádzal pritom z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, podľa ktorých trest má jednak zabezpečiť
ochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiazároveňmá
vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených
ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj

preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradíod páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu. Primeranosť
trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia jeho výchovných účinkov. Výsledkom aplikácie tejto

zásady má byť uloženie takého trestu, ktorý bude úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť
trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.

Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia
jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa je potrebné zohľadniť celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému
činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v súlade s ochranou, ktorú
uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, jej členom a štátu pred útokmi páchateľov trestných

činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy
vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z
princípu individualizácie trestu.

Pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona je stanovená

trestná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 15 rokov.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie vyhodnotil súd ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd nezistil žiadnu priťažujúcou okolnosť.

S poukazom na uvedené považoval okresný súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle §
34 ods. 1 Trestného zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby, aplikujúc ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona, pretože obžalovaný urobil
vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní. Z tohto dôvodu bolo možné uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov za postačujúci na
zabezpečenie nápravy páchateľa. Takto uložený trest dostatočne napĺňa funkciu trestu, ktorou je
individuálna a generálna prevencia. Súd pri jeho ukladaní prihliadol na samotný postoj obžalovaného,
ktorý sa priznal k spáchaniu skutku, svoje konanie úprimne oľutoval. Rovnako súd zohľadnil aj

skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Napokon prihliadol na dĺžku a intenzitu
konania a jeho následky v podobe psychických problémov poškodenej. Obžalovaný svoje konanie
realizoval zásadne pod vplyvom alkoholu, podľa výsledkov znaleckého dokazovania bol však schopný
ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. Možnosť nápravy u obžalovaného je však
dobrá, pokiaľ bude abstinovať od alkoholu. V takom prípade je vysoko pravdepodobné, že sa zlepší

kontrola obžalovaného nad svojim správaním a nedôjde k recidíve. Súhrn týchto okolností odôvodňoval
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil pre

výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona.

Z vykonaných dôkazov, konkrétne zo znaleckého posudku č. 70/2024, vypracovaného znalcom
MUDr. Ivanom Karbulom, z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, vyplynulo, že u

obžalovaného diagnostikoval látkovú závislosť - diagnózu F10.2 - Závislosť od alkoholu. Uvedenou
závislosťou trpí dlhoročne, vplyvom čoho sa racionálne správanie u obžalovaného dostáva do úzadia
a vynára sa do popredia pudová zložka osobnosti bez morálnych zábran. Pod vplyvom alkoholu
sú prítomné opakované poruchy správania - heteroagresivita, zvýšená žiarlivosť a pod. Syndróm
závislosti od alkoholu je chorobný stav, ktorý vzniká po viacročnom nadmernom konzume alkoholu.

V danom prípade by išlo o 3. až 4. štádium podľa K.. Vzhľadom k jeho osobnosti, opakovaným
poruchám správania v ebriete a faktu, že doteraz kompletnú protialkoholickú liečbu neabsolvoval, znalec
odporúčal obžalovanému nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Súd vzhľadom
na odporúčanie znalca a vzhľadom na to, že uvedený skutok obžalovaný spáchal pod vplyvom alkoholu,v súlade s § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodená si riadne a včas uplatnila náhradu škody v prípravnom
konaní, ktorého výška bola riadne preukázaná na základe znaleckého posudku č. 74/2024 z 04. 10.
2024, a doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 83/2024 z 28. 10. 2024, vypracovaného znalcom
MUDr. Ivanom Karbulom, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vo výške 37 180
€. Vypočítaná výška spôsobenej škody vychádza z oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky č. 119/2024, ktoré stanovuje výšku náhrady za bolesť na rok 2024 za jeden bod v sume
28,60 €. Znalec u poškodenej zistil diagnózy F43.1 Posttraumatická stresová porucha a F41.2 Úzkostne
depresívna porucha, pri ktorých konštatoval, že boli v priamej súvislosti s protiprávnym konaním
obžalovaného. Obe tieto diagnózy bodoval v súlade so zákonom 437/2004 Z. z., a to konkrétne s ust.
§ 9 ods. 3, ktorý stanovuje, že pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri
hornej hranici rozpätia bodov. Za tieto diagnózy podľa prílohy 1 uvedeného zákona, položky č. 255

(vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií) bolo možné stanoviť až 1300 bodov. Znalec v doplnení
znaleckého posudku svoj záver odôvodnil dlhoročným príkorím, ktoré poškodená prežívala a následkom
ktorého došlo k poškodeniu jej psychického zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre
jej životné úkony ako aj vzhľadom na neistú prognózu liečby, ktorá môže byť pri dlhoročnom príkorí

nepriaznivá. Poškodená bude vyžadovať dlhoročnú až celoživotnú liečbu, preto sa znalec priklonil
k hornej hranici 1300 bodov. O náhrade škody súd preto rozhodol tak, že v súlade s § 287 ods. 1
Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej vo výške
37 180 €.

Súd zároveň považoval pochybnosti ohľadom správnosti záverov znaleckého posudku zo strany
obžalovaného,ktorésatýkalispôsobenejškodyzanedôvodné.Znaleckýposudokspĺňavšetkyformálne
náležitosti a rozsah znaleckého posudku, či časové trvanie vyšetrovania obžalovaného bolo primerané
vo vzťahu k potrebe zistenia skutočností pre zodpovedanie otázok, na ktoré mal znalec odpovedať.
O správnosti záverov, ku ktorým znalec na základe svojich odborných znalostí dospel, nemal súd

dôvod pochybovať. Obžalovaný síce poukazoval na skutočnosť, že poškodená mala trpieť depresiou
už v mladosti, tieto skutočnosti však vzal znalec v úvahu, pretože pri vypracovaní znaleckého posudku
mal k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu poškodenej, z ktorej vychádzal pri znaleckom skúmaní.
Znalec však zároveň jednoznačne vylúčil iné faktory, okrem súvislosti s predmetným skutkom, ktoré by
sa podieľali na zistených diagnózach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom k sp. zn. 5T/13/2024. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech
i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať
odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Trestného poriadku) a to len

vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného
poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným
právnickáosoba,odvolaniemôžepodaťlenosobaoprávnenákonaťzaprávnickúosobu (§68Trestného

poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1
Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.