Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121524227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121524227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Mýtna48,protižalovaným1/A.B.,nar.X.X.XXXX,bytomC.XXa2/B.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XX,
obaja spoločne zastúpení JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5,
IČO: 47 445 092, o zaplatenie 11.096,81 €, o odvolaní žalovaných proti rozsudku 5Csp/2/2022-232 z
18.7.2024 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.973,70 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.047,54
€ od 30.3.2019 do 10.11.2021, zo sumy 2.751,39 € od 11.11.2021 do 31.1.2022 a zo sumy 1.973,70 €
od 1.2.2024 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku m e n í tak, žalobu zamieta.

P r i z n á v a žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 27 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 9.022,97 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.968,81
€ od 30.3.2019 do 10.11.2021, zo sumy 9.800,66 € od 11.11.2021 do 31.1.2022 a zo sumy 9.022,97 €
od 1.2.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti
žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Opätovne tak rozhodol o podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia
sumy 9.022,97 € spolu s úrokom z omeškania (po čiastočnom späťvzatí žaloby v rozsahu 2.073,84 €

s prislúchajúcim úrokom z omeškania) spoločne a nerozdielne titulom nesplateného úveru poskytnutého
žalovaným právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.). Úver bol poskytnutý na
základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 004067411140416 z 18.4.2016
vo výške 19.900 €, ktorý žalovaní riadne a včas nesplácali dôsledkom čoho právny predchodca
žalobcu upozornil žalovaných na omeškanie s úhradou splatných splátok a na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru výzvou zo 4.2.2019. Žalovaní dlžné splátky neuhradili, preto právny predchodca
žalobcu úver zosplatnil a žalovaných vyzval na splatenie celého zostatku úveru výzvou zo 14.3.2019.

Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovaným na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
14.2.2020.3. Okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom 5Csp/2/2022-161 z 8.9.2022 tak, že konanie v časti o
zaplatenie sumy 2.073,84 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, žalobu zamietol a žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,62 %. Výrok o zastavení konania súd odôvodnil

čiastočným späťvzatím žaloby z dôvodu úhrad zo strany žalovaných, pričom tento výrok nadobudol
právoplatnosť dňom 26.10.2022. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil záverom o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku neplatného zosplatnenia úveru pôvodným veriteľom a z toho
plynúceho neplatného postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.

4. Po odvolaní sa žalobcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením
2CoCsp/83/2022 z 27.9.2023 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku
o trovách konania z dôvodu, že prijatý záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v dôsledku neplatného zosplatnenia úveru pôvodným veriteľom považoval v skutkových okolnostiach
prípadu za predčasný. Odvolací súd vyslovil záver, že podmienky upravené v § 53 ods. 9 OZ a § 565
OZ boli splnené vo vzťahu k splátke splatnej dňa 23.11.2018 a zosplatnenie úveru je preto za doposiaľ

zisteného skutkového stavu potrebné považovať za platné a účinné rovnako ako aj následné postúpenie
pohľadávky.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie vyzval strany, aby sa
vyjadrili k právnym záverom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Žalobca uvedenú

možnosť nevyužil, avšak reagujúc na výzvu súdu (s ohľadom na žalovanými tvrdenú bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru) oznámil, že žalovaní uhradili na svoj záväzok celkovo sumu 15.852,46 €
(platbami, ktoré bližšie špecifikoval dátumom a výškou úhrad) z toho bola suma 8.803,19 € započítaná
na istinu, suma 4.294,39 € na základný úrok, suma 4,32 € na sankčný úrok a suma 11 € na poplatky.
Suma 199 € predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Žalovaní zotrvali na tvrdení, že zmluva o úvere

je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu nesprávneho uvedenia celkovej čiastky spojenej so zaplatením
úveru a nesprávne uvedenej RPMN. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalovaní
neboli ku dňu vyhotovenia „Tretej upomienky - pokusu o zmier“ z 14.2.2019 (výzva v zmysle § 53 ods. 9
OZ) v omeškaní so žiadnou splátkou, keďže boli povinní uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru
mesačne vo výške 337,29 €. Nakoľko nedošlo k zosplateneniu úveru postúpenie považovali za neplatné,

v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

6. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal použijúc ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 9, § 565 OZ, §
266 ods. 5, § 261 ods. 6 písm. d), § 273 ods. 1, ods. 3, § 497 ObZ, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1,
2, 15, 16, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
V odôvodnení konštatoval, že uzatvorenie zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými,
prostredníctvom ktorej bol žalovaným poskytnutý úver nebolo v konaní sporné.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom je subjekt, ktorý odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu

zo zmluvy o postúpení pohľadávok, skúmal aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k dodržaniu § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý stanovuje podmienky pre platné postúpenie bankovej
pohľadávky inému subjektu v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaní čerpali úver vo výške 19.900 €, ktorí riadne
a včas nesplácali, v dôsledku čoho ich veriteľ upozornil na omeškanie a na možnosť zosplatnenia

úveru výzvou označenou ako ,,Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 14.2.2019, ku ktorej predložil
elektronický poštový podací hárok, čím mal súd osvedčené odoslanie výzvy žalovaným a tým aj splnenie
povinnostiveriteľapodľa§53ods.9OZ.Pôvodnýveriteľnásledneúverzosplatnilažalovanýchvyzvalna
zaplatenie zostatku dlžnej sumy v celku listom označeným ako ,,Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom“ zo 14.3.2019, ktorý bol žalovaným preukázateľne doručený dňa 21.3.2019 a

22.3.2019. V zmysle takto preukázaných okolností súd dospel k záveru (obdobne ako aj odvolací súd
v zrušujúcom uznesení), že podmienky upravené v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ boli splnené vo vzťahu k
splátke splatnej dňa 23.11.2018, pretože je nesporné, že túto splátku žalovaní neuhradili riadne a včas.
Platné a súladné s § 92 ods. 8 zákona o bankách je rovnako aj následné postúpenie pohľadávky, ku
ktorému došlo dňa 4.12.2020, teda po uplynutí lehoty 90 kalendárnych dní odo dňa písomnej výzvy

banky dlžníkovi. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia
v konaní.8. K namietanej bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru uviedol, že zmluva uvádza aj celkovú čiastku,
ktorú musia žalovaní ako spotrebitelia zaplatiť, a to v sume 25.564,71 €. Prepočtom realizovaným súdom
vychádzajúcom z dohodnutého počtu splátok a ich výšky a dohodnutého poplatku za poskytnutie úveru,

by žalovanými zaplatená suma (pri riadnom plnení úveru) predstavovala 25.564,87 €, čo je o 0,16 €
nižšia suma než tá, ktorá je uvedená v zmluve - 25.564,71 €, čo predstavuje minimálny rozdiel. Výška
úrokovej sadzby bola v zmluve uvedená hodnotou 10,10 % ročne, odplata bola vo výške 11,10 %
a najvyššia prípustná výška odplaty bola v hodnote 25,58 %. Odplata uvedená v zmluve ani RPMN
uvedená v zmluve neprevyšujú najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Uvedenú hodnotu neprevyšuje ani

v zmluve uvedená úroková sadzba. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
v hodnote 11,13 % a tiež sú v nej uvedené všetky potrebné údaje, z ktorých bola vypočítaná (bod 3.
zmluvy). Podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri hodnota RPMN pri zadaní
parametrov uvedených v zmluve predstavuje hodnotu 11,06 %, pričom hodnota RPMN uvedená vo
vyššej hodnote v zmluve t.j. v hodnote 11,13 % nie je hodnotou, ktorá by bola určená v neprospech
žalovaných ako spotrebiteľov. Uvedený rozdiel je len 0,07 %, teda minimálny.

9. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovanými
konal s odbornou starostlivosťou, lebo žalobca preukázal, že jeho právny predchodca pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru žalovaným vychádzal z ich príjmu, ktorý zisťoval aj overoval. Pred poskytnutím
úveru boli žalovaní dotazovaní na informácie o ich vzdelaní, rodinnom stave, spôsobe bývania, počte

členov rodiny a počte vyživovacích povinností a bolo od nich požadované predloženie dokladov o
príjmoch. Údaje o príjmoch a existujúcich záväzkov si veriteľ následne overil, okrem iného dopytom do
spoločného úverového registra, pričom veriteľ správne neprihliadol na záväzky, ktoré boli poskytnutým
úverom refinancované. Ustálil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a úver poskytnutý žalovaným nie je možné

zo zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom súd nezistil ani iné zákonné dôvody (§ 11
zák. č. 129/2010 Z.z.) bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru
o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu. Úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený zákonne čo
do výšky (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), aj do obdobia omeškania
s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal úrok z omeškania v súlade so žalobou zohľadňujúc

úhrady realizované žalovanými po začatí súdneho konania, ktoré boli čo do dátumu a výšky žalovanými
nepopreté.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 CSP) a zásady
zodpovednosti za zastavenie konania ( § 256 ods. 1 CSP). Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy

2.073,84 €, v ktorej časti bolo konanie právoplatne zastavené z dôvodu, ktorý procesne zavinili žalovaní
úhradami vykonanými po začatí konania. V prevyšujúcej časti bol žalobca tiež úspešný a preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu.

11. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f/ a h/ CSP. Nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia
podľa ich názoru spočívajú v tom, že súd nevyhodnotil zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez
poplatkov, mal preukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a mal
preukázané platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu a zároveň mal preukázané, že právny predchodca žalobcu postupoval pri

skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. Keďže výzva ani oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, výzvu obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru ako aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považujú pre neurčitosť za neplatné
právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobca

nezískal od žalovaných žiadne údaje o ich nákladoch na bývanie a celkovo na živobytie, pričom z
dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane žalovaným
po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní
výdavkov žalovanej vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti k čomu uviedli,
že z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky

žalovaných na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Zmluva
taktiež obsahuje nesprávny údaj o RPMN, čo v konečnom dôsledku má za následok, že táto zmluva
neobsahuje ani všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Nakoľko RPMN a odplata vyjadruje to
istéichvýškabymalabyťrovnaká.Pokiaľsúdvbode54odôvodnenianapadnutéhorozsudkuuviedol,žerozdiel s poslednou mesačnou splátkou podľa jeho výpočtu je len 0,16 €, žalovaní poukázali na rozsudok
Krajského súdu Žilina z 30.04.2021 sp. zn. 8CoCsp/6/2021, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bez
presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá možnosť bez akýchkoľvek

pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku. Keďže je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov
žalovaní neboli ku dňu vyhotovenia výzvy, ani ku dňu mimoriadneho zosplatnenia v omeškaní so žiadnou
splátkou, keďže boli povinní uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru mesačne vo výške 331,67
€. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, výzvu ako
aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony a preto

žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase
postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru
čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatnýprávnyúkonvzmysle§39OZ.Žalobcanepreukázalsplneniepodmienokpreplatnépostúpenie
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku čoho žalobca nemá v konaní aktívnu
vecnú legitimáciu. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu

zamietne a prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za účelové, neopodstatnené a s
chýbajúcou oporou v zákone i skutkovom stave. Má za to, že súd vec správne právne a skutkovo posúdil
a vo výroku napadnutého rozsudku správne zaviazal žalovaných na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej

žalobcom. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil ako vecne
správne v celom rozsahu.

13. Žalovaní v rámci odvolacej repliky zotrvali na podanom odvolaní v celom rozsahu s odôvodnením,
že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a obmedzil sa len na strohé konštatovanie správnosti

napadnutého rozhodnutia.

14. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli podané.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané

včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1
a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. §379 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené
zákonné predpoklady pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (387 CSP) a ani pre

jeho zrušenie (§ 389 a § 390 CSP) a že zároveň pre svoje rozhodnutie má dostatočný skutkový základ,
v merite veci sám rozhodol procesným postupom podľa ust. § 388 CSP a napadnutý rozsudok v časti
vyhovujúceho výroku zmenil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.2.2025 o 10.05 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

17. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové

zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne hovyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spornými však boli náležitosti zmluvy o úvere. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru, pričom v danom prípade bola v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (ako aj v žiadosti o tento úver) uvedená ako čiastka, ktorá je týmto úverom
poskytnutá suma 19.900 €. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu

výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň
definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom
vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol dojednaný v
úverovej zmluve v sume 199 € a ktorý bol splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru, je bez pochýb
nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom. Je pojmovo vylúčené, aby poplatok za poskytnutie úveru
bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy, ako tomu tak

bolo v prejednávanom prípade.

21. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 9Cdo/287/2021 z 30. 6. 2022 vyslovil právny záver: „Celkovú
výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(zákon účinný v čase podpisu zmluvy túto náležitosť označoval pod písm. g/) predstavuje suma

finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru
zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.“
Reflektoval tak na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway
a.s. z 26. apríla 2016, v ktorom súdny dvor dal odpoveď na otázku akým spôsobom sa má vykladať
pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a

pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto
smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi

reálne vyplatené. V rozhodnutí zároveň uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet
závisí od celkovej výšky úveru.

22.Abybolomožnékonštatovaťsplneniepovinnostiveriteľavyplývajúcejzustanovenia§9ods.2zák.č.

129/2010 Z.z., musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň
musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa
a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie
spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany.
Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku.

Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel,
čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce.

23. Súdnym prieskumom spotrebiteľskej zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená celková výška úveru, a teda zmluva neobsahuje správny

údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
V preskúmavanej zmluve je uvedené, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 19.900 €, v skutočnosti
im však bol poskytnutý úver v sume 19.701 €. Nebolo sporné, že žalobca dňa 18.4.2016 zinkasoval
poplatok za spracovanie v sume 199 €, ktorý si odrátal od zmluvne dohodnutej výšky úveru - sumy
19.900 €, čo tiež vyplýva z prehľadu splácania predloženého žalobcom.

24. Žalobca síce formálne poskytol žalovaným finančné prostriedky v sume 19.900 €, ale v dôsledku
odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalovaní nemoholi
disponovať a v skutočnosti im bola poskytnutá nižšia suma ako v zmluve deklarovaná. Následne
v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne

vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie
úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude
podhodnotenie RPMN, keďže hodnota RPMN je závislá od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie
celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiťnielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej
čiastky, čo mení výšku hlavného predmetu zmluvy.

25. Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v
zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že
spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o
spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť

svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v
nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju
prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a
to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa
obchodných podmienok.

26. Z dôvodu, že odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru,
vosvojomrozhodnutísanezaoberalďalšímiodvolacíminámietkamižalovaných,ktorýchopodstatnenosť
by viedla k rovnakému záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (nesprávne uvedená RPMN,
nesprávne uvedená celková výška úveru).

27.Ďalšímiodvolacíminámietkamižalovanínamietaliplatnézosplatnenieúveru.Knámietkežalovaných
ohľadom neurčitosti výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ako aj neurčitosti oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani
§ 565 OZ nevyplýva obsahová požiadavka pre dané právne úkony spočívajúca v povinnosti veriteľa
uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou sa spotrebiteľ dostal do omeškania, resp. pre ktorú splátku veriteľ

zamýšľa právo podľa § 565 OZ uplatniť. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým
(jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Z citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva len jedna obsahová požiadavka pre daný právny úkon, a to upozornenie
spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Ďalšími požiadavkami, avšak nie obsahovými, ale
čo do naplnenia zákonných lehôt, je oprávnenie uplatniť právo až po uplynutí troch mesiacov odo dňa

omeškania s úhradou tej ktorej splátky a realizácia spomenutého upozornenia najmenej 15 dní pred
využitím práva podľa § 565 OZ (zosplatnením úveru). Výslovnou zákonnou obsahovou požiadavkou nie
je ani výzva na zaplatenie omeškaných splátok, avšak v praxi je bežné, že veriteľ týmto právnym úkonom
upozorní spotrebiteľa na omeškanie, vyzve na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozorní, že v
prípade, ak omeškané splátky neuhradí, bude oprávnený úver zosplatniť. Jedinou zákonnou obsahovou

požiadavkoujevšaklenupozorneniespotrebiteľanamožnosťzosplatneniaúveru.Zuvedenéhovyplýva,
že vo výzve, ktorou veriteľ upozorňuje dlžníka na skutočnosť, že je v omeškaní a že môže dôjsť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ako ani v oznámení dlžníkovi, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti zákon vyslovene nestanovuje povinnosť veriteľa uvádzať, pre omeškanie s ktorou splátkou
sa pre predmetný úver vyhlasuje mimoriadna splatnosť, avšak právny úkon musí spĺňať podmienky

jasnosti,určitostiazrozumiteľnosti,takakotovyžaduje§37ods.1Občianskehozákonníka,podhrozbou
neplatnosti. Z listu označeného ako Tretia upomienka - pokus o zmier vyplýva, že pôvodný veriteľ
dostatočne určito označil, že žalovaní sú v omeškaní, s akou sumou sú v omeškaní, identifikoval z akej
zmluvy záväzok vznikol a taktiež upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru ako aj možnosť odstúpenia od zmluvy. Tento právny úkon nemožno považovať za neplatný

z dôvodu jeho neurčitosti.

28. K námietke žalovaným ohľadom nedostatočného skúmania bonity žalovaných zo strany právneho
predchodcu žalobcu odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané splnenie povinnosti veriteľa
skúmať schopnosť dlžníkov splácať úver a to najmä dopytom na príjem žalovaných, vyžiadaním

informácií o ich vzdelaní, rodinnom stave, spôsobe bývania, počte členov rodiny a počte vyživovacích
povinností. Údaje o príjmoch a existujúcich záväzkov si veriteľ následne overil dopytom do spoločného
úverového registra, pričom veriteľ správne neprihliadal na záväzky, ktoré boli poskytnutým úverom
refinancované. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať porušenie povinnosti veriteľa v zmysle § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

29. Pokiaľ sa žalovaní domnievajú, že v dôsledku bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru boli povinní
mesačne uhrádzať len výšku istiny (331,67 €) a z tohto dôvodu neboli v čase zosplatnenia úveru
v omeškaní, s uvedeným sa nemožno stotožniť. Nastúpenie domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovostiúveru samo o sebe nemá vplyv na výšku dohodnutej mesačnej splátky. Pre takéto usporiadanie pomerov
niet právneho, ale ani logického či ekonomického dôvodu; naopak, požiadavka právnej istoty pri
už tak významne narušenej rovnováhe súkromnoprávneho vzťahu, priam predurčuje, že tie zmluvné

dojednania, ktoré domnienkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti nie sú priamo dotknuté, budú zachované
v maximálnej miere. V prípade úveru bezúročného a bez poplatkov je dlžník povinný splatiť v splátkach
už iba poskytnutú istinu, a to v plnej výške splátky dohodnutej v zmluve o úvere. Teda v takej výške
splátky, ktorá v zmluve o úvere mohla zahŕňať nielen istinu úveru, ale aj úrok a iné plnenia. Uvedený
záver je aj ústavne konformný, ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2021 zo

dňa 26.8.2021, a preto sa k nemu odvolací súd priklonil.

30. V dôsledku bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý však bol
riadne zosplatnený je možné žalobcovi priznať len nesplatenú istinu z poskytnutého úveru. Z obsahu
súdnehospisu(konkrétnezvýpisovplatiebposkytnutýchžalobcom)vyplýva,žežalovanícelkovouhradili
sumu17.727,30€(ztoho15.653,46€dopodaniažalobya2.073,84€popodanížaloby).Vzmyslevyššie

uvedených úhrad sú žalovaní povinní zaplatiť zostávajúcu istinu vo výške 1.973,70 € spolu s úrokom
z omeškania počnúc dňom omeškania so splatením celého zosplatneného úver (po uplynutí 7 dňovej
lehoty od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) reflektujúc úhrady žalovaných
po podaní žaloby. V prevyšujúcej časti odvolací súd žalobu zamietol.

31. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách
celého konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanými vychádzajúc z § 255 ods. 2 a § 256
ods. 1. Žalobca si žalobou uplatnil peňažné plnenie vo výške 11.096,81 € s príslušenstvom, pričom
úspešný bol v rozsahu 1.973,70 € s prísl. a vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti 2.073,84
€ s prísl. zohľadniac zavinenie žalovaných za zastavenie konania v tejto časti, žalobca mal v konaní

úspech v rozsahu 4.047,54 €, čo v danom prípade predstavuje úspech v rozsahu 36,5%. Žalovaní mali
v konaní úspech v rozsahu 63,5 %. Ich pomerný úspech vo veci je preto 27 % (63,5 % - 36,5 %). Žalovaní
majú nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 27 %.
Dôvody na aplikáciu § 257 CSP v konaní tvrdené neboli a ich existenciu nezistil ani odvolací súd. O
výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).