Uznesenie · Obchodné záväzkové vzťahy · Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121492374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121492374.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu
JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: Doprastav, a.s., so sídlom
Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320, právne zastúpeného: 1/ RUŽIČKA AND PARTNERS
s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06, IČO: 36 863 360, 2/ Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2,
811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, 3/ Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43,

811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 690 360, právne zastúpenému: Advokátska kancelária
STREDANSKÝ & Co. s.r.o., Zuzany Chalupovej 15, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55
075 011, o zaplatenie 145.230,20 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 26Cb/4/2022-263 zo dňa 25.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/4/2022-263 zo dňa

25.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým
výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej
inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 409 ods. 1, 2 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1,
§ 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 564, § 436 ods. 1, 4, § 300, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník alebo ObZ“), § 39, § 829 ods. 1, 2, § 830, § 831, § 832 ods. 1,
2, § 833, § 834, § 835 ods. 1, 2, § 836 ods. 1, § 839, § 840, § 841 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník alebo OZ“) a podľa § 153, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom

na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 145.230,20 eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.09.2016 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o združení, následne dňa
29.09.2016 uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 0310/16/ Z038, na podklade ktorej žalovaný odoslal žalobcovi
viaceroobjednávoktýkajúcichsadodaniatovarovaslužiebvsúvislostisrealizácioustavbyD1Hričovské
Podhradie - Lietavská Lúčka, Tunel Ovčiarsko. Na základe týchto objednávok žalovaného žalobca dodal

dohodnuté a objednané tovary a služby riadne a včas a tieto následne riadne vyúčtoval vystavenými
faktúrami. Išlo o faktúru č. 1031740253 v zostatkovej výške 7.057,52 eur (35.033,86 eur z celkovej
sumy 42.091,38 eur bolo už uhradených) vystavenej dňa 19.07.2017 a splatnej dňa 22.09.2017 na
základe kúpnej zmluvy č. 1071731241, vo výške 305,91 eur vystavenej dňa 23.08.2017 a splatnej dňa
22.09.2017 na základe objednávky č. 1071731422, vo výške 2.088,18 eur vystavenej dňa 11.09.2017 a
splatnej dňa 25.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740329 vo výške 12.571,40 eur vystavenej dňa

09.08.2017 a splatnej dňa 26.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740330 vo výške 12.904,85 eur
vystavenej dňa 07.08.2017 a splatnej dňa 26.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740331 vo výške634,03 eur vystavenej dňa 11.08.2017 a splatnej dňa 26.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740348
vo výške 118,20 eur vystavenej dňa 13.09.2017 a splatnej dňa 27.09.2017 na základe objednávky, č.
1031740259 vo výške 3.356,87 eur vystavenej dňa 25.07.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe

kúpnej zmluvy, č. 1031740261 vo výške 1.613,76 eur vystavenej dňa 25.07.2017 a splatnej dňa
28.09.2017 na základe kúpnej zmluvy, č. 1031740264 vo výške 160,56 eur vystavenej dňa 25.07.2017
a splatnej dňa 28.09.2017 na základe kúpnej zmluvy, č. 1031740356 vo výške 554,59 eur vystavenej
dňa 14.09.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740357 vo výške 141,71
eur vystavenej dňa 14.09.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740358 vo

výške 648,98 eur vystavenej dňa 14.09.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe objednávky, č.
1031740260 vo výške 5.646,12 eur vystavenej dňa 26.07.2017 a splatnej dňa 29.09.2017 na základe
kúpnej zmluvy, č. 1031740292 vo výške 97.427,52 eur vystavenej dňa 31.07.2017 a splatnej dňa
30.09.2017 na základe dohody o združení. Žalovaný tieto pohľadávky neuhradil. Žalobca sa okrem
zaplatenia žalovanej istiny a úrokov z omeškania domáhal aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov
v celkovej výške 600,- eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca označuje

vo svojom návrhu ako podklad pre vystavenie všetkých žalovaných faktúr Kúpnu zmluvu č. 0310/16/
Z038 zo dňa 29.09.2016, na podklade ktorej podľa slov žalobcu „žalovaný odoslal žalobcovi viacero
objednávok týkajúcich sa dodania tovarov a služieb v súvislosti s realizáciou stavby D1 Hričovské
Podhradie - Lietavská Lúčka, Tunel Ovčiarsko.“ Žalovaný mal za to, že predmetná Kúpna zmluva, ako aj
následné objednávky vystavené na jej podklade, sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné

právne úkony z dôvodu rozporu so zákonom. Kúpna zmluva a žalobcom predložené objednávky sú
na oboch stranách, teda na strane kupujúceho - objednávateľa, ako aj na strane predávajúceho -
dodávateľa, vlastnoručne podpísané oprávnenými zástupcami žalobcu. Žalobca teda uzavrel kúpnu
zmluvu a ním deklarované objednávky v podstate sám so sebou ako na strane predávajúceho, tak aj
na strane kupujúceho. Následkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a objednávok teda nemôže

vzniknúť ani platný záväzok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Celý žalovaný nárok považoval
žalovaný za nedôvodný tiež na základe možného splynutia práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej
osobe v zmysle ustanovenia § 584 Občianskeho zákonníka, ku ktorému došlo tým, že žalobca vystupuje
na oboch stranách právneho vzťahu ako predávajúci a aj ako kupujúci. Žalovaný tvrdil, že v prípade
neúspechu v tomto súdnom konaní, bude mať regresný nárok voči žalobcovi titulom uzavretej zmluvy

o združení zo dňa 19.09.2016.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zdôraznil, že kúpna zmluva bola na strane kupujúceho podpisovaná
za Združenie Doprastav - Dúha podľa zmluvy o združení, pričom podľa zmluvy o združení je vedúcim
členom združenia zodpovedným za plnenie záväzkov práve žalovaný, teda v žiadnom prípade nejde

o totožný subjekt, a teda nemôže ísť ani o neplatný právny úkon z titulu totožnosti subjektov. Podpis
žalobcu na strane kupujúceho ako subjektu zúčastnenom na združení Doprastav-Dúha je iba a výlučne
postupom dohodnutým v čl. II bode 8. zmluvy o združení, čo ale nič nemení na zodpovednosti
žalovaného za splnenie záväzkov podľa čl. VI bodu 6.4 a nasledujúcich zmluvy o združení. Žalovaný do
určitého momentu svoje záväzky voči žalobcovi vyplývajúce z kúpnej zmluvy riadne uhrádzal. Navyše

faktúry vystavené na základe kúpnej zmluvy evidoval v účtovníctve a dokonca aj v kontrolnom výkaze
dane z pridanej hodnoty. Žalobca má za to, že by bolo absurdné, aby subjekt, ktorý je presvedčený o
neplatnosti právneho titulu, napriek tomu uhrádzal faktúry vystavené na jeho základe, evidoval takéto
faktúry vo svojom účtovníctve, uvádzal takéto faktúry v kontrolnom výkaze DPH a znižoval si nimi základ
dane z pridanej hodnoty. To, že žalovaný všetky tieto úkony vykonal podľa žalobcu jasne preukazuje,

že kúpnu zmluvu nepovažoval za neplatnú - naopak, jeho konanie svedčí o tom, že platnosť a účinnosť
tejto zmluvy zjavne akceptoval a riadil sa ňou. Právna argumentácia ohľadne údajného „regresného
nároku“ žalovaného voči žalobcovi je irelevantná, keďže aj keby takýto nárok žalovaný voči žalobcovi
skutočne mal, nešlo by o nárok v celej žalovanej sume a tento navyše ani nesúvisí s meritom tohto
sporu, keďže takýto nárok by vznikol z úplne iného titulu a právneho vzťahu ako je základ nárokov

uplatnených žalobcom v tomto návrhu. Pokiaľ by aj bola kúpna zmluva neplatná, žalobcovi by patril
nárok na zaplatenie žalovaných súm titulom bezdôvodného obohatenia, keďže v takomto prípade by
išlo o plnenia poskytnuté bez právneho dôvodu.

4. Zo Zmluvy o združení súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.09.2016

zmluvu, ktorej predmetom bolo založenie združenia označeného ako „Združenie Doprastav -
Dúha“ (ďalej aj „Zmluva o združení“). Združenie bolo založené za účelom spoločnej realizácie časti
stavby s označením „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“. V zmysle čl. II bod 5 zmluvy bol každý z
členov povinný vykonávať svoje úlohy a povinnosti vzhľadom na dohodnutý rozsah zmluvy. Z Kúpnejzmluvy č. 0310/16/Z038 súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako
kupujúcimazároveňsámsosebouakokupujúcimzmluvu,ktorejpredmetombolzáväzokpredávajúceho
dodávať tvora - betón na stavbu D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Tunel Ovčiarsko (ďalej aj

len „Kúpna zmluva“). Konkrétne množstvo, čas a miesto dodania tovaru malo byť v zmysle čl. II bod 3.1
určované jednotlivými objednávkami kupujúceho (t.j. žalobcu a žalovaného). Zo zmluvy o dielo zo dňa
19.09.2016 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť URANPRES, spol. s r.o. ako objednávateľ uzatvoril
so žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľmi zmluvu, ktorej predmetom bolo zhotovenie časti stavby Tunel
Ovčiarsko a to za cenu 32.050.681,70 eur.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že dňa 19.09.2016 žalobca
a žalovaný uzatvorili Zmluvu o združení - „Združenie Doprastav - Dúha“, ktorá bola založená za
účelom spoločnej realizácie časti stavby označenej ako „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie. Suma
145.230,20 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, má predstavovať cenu tovarov a služieb, ktoré
žalobca dodal a následne fakturoval žalovanému. Súd prvej inštancie ozrejmil, že Zmluva o združení

je zmluva, ktorou sa niekoľko osôb združuje, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného
hospodárskeho účelu. Základnými pojmovými znakmi zmluvy o združení sú: združenie osôb, spoločné
pričinenie sa a dosiahnutie hospodárskeho účelu. Združenie osôb je bez obmedzenia ich počtu, zmluvou
o združení sa môžu združiť tak fyzické ako aj právnické osoby, podstatnou je však skutočnosť, že
zmluvou o združení sa nevytvára nový právny subjekt a preto združenie samotné nemá spôsobilosť

na práva a povinnosti. Ďalším pojmovým znakom zmluvy o združení je spoločné pričinenie sa osôb
vytvárajúcich združenie o dosiahnutie nejakého hospodárskeho cieľa. Pojmovo sa nepripúšťa, aby
členom združenia bola osoba, ktorá sa nejakým spôsobom nepričiní o dosiahnutie cieľa, resp. bude
svoju činnosť smerujúcu k dosiahnutiu dojednaného účelu združenia vykonávať za úhrady iných
členov združenia. Spôsoby, akými sa členovia združenia môžu pričiniť o dosiahnutie cieľa sú určené

v zmluve a spočívajú buď v pracovnej alebo majetkovej účasti. Tretím pojmovým znakom zmluvy o
združení je hospodársky účel, ktorý účastníci dojednali. Činnosť všetkých účastníkov musí smerovať
k dosiahnutiu tohto účelu. Z týchto pojmových znakov vyplývajú aj práva a povinnosti účastníkov
zmluvy o združení. Základnou povinnosťou každého účastníka zmluvy o združení je vyvíjať činnosť na
dosiahnutie dojednaného účelu. Uzatvorením zmluvy o združení tak žalobcovi aj žalovanému vznikla

povinnosť vyvíjať činnosť na dosiahnutie jej účelu. Žalobcovi teda už priamo zo Zmluvy o združení
vyplývala povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k realizácii stavby „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“
a to v rozsahu vymedzenom v čl. II ods. 2 a 3 tejto zmluvy. Aj všetky nároky, ktoré si žalobca
uplatňoval voči žalovanému v konaní súviseli práve s obstarávaním tovarov a služieb potrebných pre
realizáciu predmetnej stavby. Túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 25.10.2022. Účastník zmluvy o združení nemá žiaden priamy nárok na úhradu
plnení, ktoré uskutočnil v záujme dosiahnutia cieľu združenia a nemá ani priamo povinnosť uhrádzať
ostatným členom združenia plnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli oni. Práva a povinnosti
účastníkov združenia upravuje Občiansky zákonník, pričom účastník združenia zásadne nemá právo
domáhať sa preplatenia akýchkoľvek majetkových hodnôt vnesených do združenia. Až v prípade

zániku jeho účasti v združení má právo na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia, pričom
v prípade, ak výsledkom činnosti združenia je pozitívny hospodársky výsledok, účastník združenia
má právo aj na podiel na majetku získanom hospodárením združenia. Súd prvej inštancie ďalej
doplnil, že veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré boli nadobudnuté pri výkone spoločnej činnosti
nie sú samozrejme vlastníctvom združenia, nakoľko toto nie je nositeľom právnej subjektivity, ale

sú predmetom spoluvlastníctva účastníkov združenia. Výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých
účastníkov združenia určuje zmluva, ak zmluva výšku podielov neupravuje, platí, že tieto sú rovnaké.
Žalobca a žalovaný sa v zmluve o združení dohodli, že ich podiely v združení „Doprastav - Dúha“ budú
rovnaké.

6. Súd prvej inštancie bol teda názoru, že na to, aby mohol žalobe vyhovieť by bolo potrebné, aby
žalobca preukázal, že došlo k zániku jeho členstva v združení a to či už vylúčením, resp. vystúpením,
alebo došlo k zániku samotného združenia a teda, že mu vznikol nárok na vrátenie vecí poskytnutých
na dosiahnutie dojednaného účelu združenia, ako aj nárok na vysporiadanie jeho podielu k majetku
nadobudnutom pri výkone činnosti združenia. Pri takomto vysporiadaní sa musia zohľadniť všetky aktíva

aj pasíva z ich spoločnej činnosti v združení. S ohľadom na skutočnosť, že tovary poskytnuté žalobcom
boli zabudované v diele „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“, tieto nie je možné žalobcovi vrátiť.
Žalobca by teda musel preukázať, že pri výkone činnosti združenia „Doprastav - Dúha“ boli nadobudnuté
také majetkové hodnoty, ktoré po zohľadnení nákladov, ktoré žalobca a žalovaný vynaložili predstavujúžalovanú sumu. Žalobca však takéto skutočnosti, ktoré by osvedčovali existenciu jeho nároku podľa §
839 alebo § 840 Občianskeho zákonníka ani len netvrdil.

7. Rovnako nárok na zaplatenie sumy 97.427,52 eur účtovaný faktúrou č. 1031740292 považoval súd
prvej inštancie za zjavne nedôvodný, keďže tento bol odôvodnený iba Zmluvou o združení. Súd prvej
inštancie zopakoval, že žiadne ustanovenie zákona a ani Zmluvy o združení nepriznáva žalobcovi
nárok na to, aby mu žalovaný uhradil poskytnuté plnenia, ktoré súviseli so zhotovením diela, ktorého
bol žalobca spoluzhotoviteľom a ktorého realizácia bola aj účelom založenia samotného združenia.

I keď žalobca odôvodňoval svoj nárok uzatvorenou rámcovou kúpnou zmluvou č. 0310/16/Z038, ďalej
objednávkamivystavenýmižalovaným,akoajsamotnoudohodouozdružení,domáhalsaúhradyplnení,
naktorébolpovinnýnielenakoúčastníkzdruženiavzmysleZmluvyozdružení,aleajakospoluzhotoviteľ
podľa Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi spoločnosťou URANPRESS, spol. s r.o. ako objednávateľom
a žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľmi, ktorej predmetom bolo práve zhotovenie diela - tunela
Ovčiarsko a to v rozsahu vymedzenom v čl. II bod 2 tejto zmluvy. Účastník združenia nemôže v právnych

vzťahoch vystupovať súčasne ako dodávateľ tohto združenia a uzatvárať sám so sebou a s druhým
účastníkom združenia zmluvy, ktorých predmetom by bola dodávka tovarov, služieb a vykonanie prác
potrebných na dosiahnutie účelu združenia. Takéto zmluvy by podľa súdu prvej inštancie popierali
základné pojmové znaky samotného združenia tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník v ustanovení
§ 829 a nasledujúce, čo v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje ich absolútnu neplatnosť.

Rovnako žalobca svoje nároky nemôže odôvodňovať ustanoveniami čl. II bod 8 zmluvy, nakoľko tento je
možné uplatniť iba vo vzťahu k tretím osobám, teda k osobám ktoré nie sú účastníkmi združenia. Plnenia
poskytované účastníkmi združenia na dosiahnutie účelu združenia nie je možné súčasne považovať za
subdodávky a ani členov združenia nie je možné súčasne považovať za jeho subdodávateľov. Z týchto
dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil „Kúpnu zmluvu - betón“ ako absolútne neplatný právny úkon.

Okrem už uvedených dôvodov neplatnosti súd prvej inštancie neopomenul ani skutočnosť, že žalobca
v tejto zmluve vystupuje nielen ako predávajúci, ale zároveň aj ako jeden z kupujúcich. Žalobcovi by
na základe takejto zmluvy svedčilo nielen oprávnenie žiadať uhradenie kúpnej ceny za dodaný tovar,
ale zároveň aj povinnosť cenu tovaru v plnej výške uhradiť, t.j. vystupoval by vo vzťahu k tým istým
záväzkom zároveň nielen ako subjekt oprávnenia, ale aj ako subjekt povinnosti.

8. Nakoľko zo samotných základných pojmových znakov zmluvy o združení vyplýva, že žalobca ako
účastník združenia, nemôže voči ostatným účastníkom združenia vystupovať ako jeho subdodávateľ
a akékoľvek zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi združenia, ktoré by tieto základné pojmové znaky
obchádzali sú postihnuté neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, za nedôvodné označil

súd prvej inštancie aj nároky, ktoré mali žalobcovi vzniknúť tým, že dodal tovary a služby potrebné pre
dosiahnutie účelu združenia na základe objednávok žalovaného. Právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Skutočnosť, že si
účastníciabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu,najehozákladeposkytovaliurčitéplnenia,taktiežnemá
na neplatnosť úkonu žiaden vplyv a nie je spôsobilé privodiť jeho dodatočné uzdravenie. Z tohto dôvodu

považoval súd prvej inštancie za absolútne irelevantné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný
na základe tejto zmluvy poskytol žalobcovi čiastočné plnenia a to aj v kontexte ustanovenia § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka. Čiastočné plnenie záväzku nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik záväzku,
keďže takéto následky nie sú spojené ani so samotným uznaním záväzku. Čiastočné plnenie môže
zakladať iba vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie záväzku. Pokiaľ však z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že záväzok sa odvodzoval od absolútne neplatných právnych úkonov, záväzok žalovaného
ani v čase jeho čiastočnej úhrady neexistoval. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

9. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu uvádzaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu na

pojednávaní konanom dňa 25.10.2022, že faktúrami č. 1031740253 z 19.07.2017, č. 1031740259 z
25.07.2017, 1031740261 z 25.07.2017, 1031740264 z 25.07.2017, 1031740260 z 26.07.2017 bolo
fakturované dodanie betónu na základe kúpnej zmluvy, na podklade ktorej sa až do septembra 2017
riadne plnilo, fakturovalo a aj platilo, žalobca navrhol ako svedkov, ktorí by mohli potvrdiť existujúcu
prax, vypočuť zamestnancov žalobcu a to p. A. B., C. D. E. a C. D. F.. Zároveň uviedol, že doloží

do spisu listinné dôkazy preukazujúce zmluvnú prax uplatňovanú medzi zmluvnými stranami kúpnej
zmluvy, pričom ako dôvod prečo tieto dôkazy nepredložil už skôr uviedol, že sú to listinné dôkazy z r.
2017, ktorých dohľadanie v archíve žalobcu je pracné a žalobca v priebehu leta a jesene tohto roka
mal práce týkajúce sa rekonštrukcie a reštrukturalizácie jeho archívu. Žalobca prostredníctvom svojhoprávneho zástupcu taktiež uviedol, že doloží do spisu listinné dôkazy, preukazujúce implementáciu
kúpnej zmluvy za obdobie do septembra 2017, pričom uviedol, že podoba žalovaným namietaného
spôsobu podpisovania, ako aj samotnej štruktúry zmluvných vzťahov medzi žalobcom, žalovaným a

spol.URANPRES,bolavýsledkompožiadavkyžalovanéhoaniežalobcu,bolitozástupcoviažalovaného
a spol. URANPRES, kt. požadovali, aby došlo k zvoleniu tohto typu zmluvnej konštrukcie, kedy
došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi spol. Uranpres a združením a k uvedenému navrhol vypočuť
zamestnancov, resp. členov orgánov žalobcu G. A. H., D. I., D. F. a C. J., ale aj zástupcov žalovaného
C. J. A. a C. J. E.. Ku splatnosti uplatnených nárokov žalobca uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný

ako člen združenia neobdržal plnenia od spol. Uranpres ako objednávateľa diela a uviedol, že v
súčasnosti žalobca eviduje voči spol. URANPRES doposiaľ nesplatný záväzok vo výške 3,8 mil. eur a
to titulom tzv. krátkodobého a dlhodobého zádržného, všetky ostatné záväzky voči spol. URANPRES,
kt. žalobca uznáva, má vysporiadané. K týmto tvrdeniam navrhol vypočuť ako svedkov už zmienených
zamestnancov, resp. členov orgánov žalobcu, ale aj C. K. E. člena predstavenstva, L. G. a C. J. E. ako
zamestnancov spoločnosti G., I.. Na tieto skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania súd

prvej inštancie v súlade s § 153 CSP neprihliadol, nakoľko boli predložené včas, ale až na pojednávaní.
Prečo ním navrhované dôkazy aspoň neoznačil a prečo už skôr nenavrhol výsluchy svedkov neuviedol
vôbec. Ako ospravedlnenie nemôže slúžiť tvrdenie o pracnosti vyhľadávania v archíve žalobcu. Nie je
želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia až na pojednávaní, čoby mohlo znamenať
požiadavku ďalšieho vykonávania procesných úkonov a dôkazov naviac, ak nie sú bezprostrednou

reakciou na nové skutočnosti. Súd zdôraznil, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa už k podanému odporu
žalovaného, pričom k duplike žalovaného sa nevyjadril vôbec.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a
2 CSP tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako

procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h)

CSP. Žalobca úvodom zopakoval skutkový stav a vymedzil, že na základe kúpnej zmluvy a s ňou
súvisiacich objednávok boli vystavené faktúry č. 1031740253, 1031740259, 1031740261, 1031740264,
1031740260.Nazákladesamostatnýchobjednávok,ktorénesúviselisuzatvorenoukúpnouzmluvouboli
vystavené faktúry č. 1071731241, 1071731422, 1031740329, 1031740330, 1031740331, 1031740348,
1031740356, 1031740357, 1031740358. Na základe Zmluvy o združení bola vystavená faktúra č.

1031740292 zo dňa 31.07.2017 vo výške 97.427,52 eur. Poukázal na vadu v konaní Okresného
súdu Banská Bystrica ako upomínacieho súdu, ktorý odpor neodmietol, hoci tak urobiť mal v časti
nároku vo výške 127.395,37 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko nebol vecne odôvodnený. Žalovaný
vecne odôvodnil iba časť nároku vo výške 17.843,83 eur zodpovedajúci faktúram vystaveným na
základe kúpnej zmluvy. Platobný rozkaz mal teda v neodôvodnenej časti nadobudnúť právoplatnosť.

Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil Okresnému
súdu Banská Bystrica a prikázal mu vydať uznesenie o odmietnutí odporu v danej časti, alternatívne,
aby sám odvolací súd vyhovel nároku žalobcu v časti 127.395,37 eur spolu s príslušenstvom. Žalobca
namietal nesprávne uplatnenú sudcovskú koncentráciu konania aplikovanú ešte pred vyslovením
predbežného právneho názoru a toho, čo súd považuje za sporné a nesporné. Poukázal na judikatúru

Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 185/04, sp.zn. III. ÚS 72/2010 s tým, že súd musí dbať na to, aby
stranám sporu nebolo odmietnuté právo na spravodlivý proces. Aplikácia sudcovskej koncentrácie
konania tak nenapĺňa materiálnu požiadavku spravodlivého súdneho konania o to viac, ak sa žalovaný
nevyjadril k podstatnej časti uplatneného nároku a teda žalobca mohol legitímne očakávať, že
predmetom sporu bude iba a výlučne platnosť kúpnej zmluvy, zároveň súd prvej inštancie na uvedenú

časť nároku nesprávne a bez akéhokoľvek podnetu žalovaného aplikoval ustanovenia o vyrovnaní
v združení, resp. záver o tom, že žalobca ako účastník združenia nemôže voči ostatným účastníkom
združenia vystupovať ako jeho subdodávateľ a to napriek tomu, že takáto nelogická subsumpcia
nenapadla ani žalovanému a nezodpovedá ani vôli žalobcu a žalovaného, čo jasne vyplýva z textácie
jednotlivýchprávnychúkonov,akoizpraxestrán,alenajmäzpodanísporovýchstrán.Osobitnežalobca

poukázal na podanie žalovaného zo dňa 28.06.2022, v ktorom žalovaný spochybňoval nároky žalobcu
iba a výlučne argumentáciou o „nesplatnosti“ týchto nárokov, čím de facto a contrario potvrdil právny
základ nárokov a argumentáciou o rozpornosti konania žalobcu so zásadami poctivého obchodného
styku. Rovnako do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa vôbec pojednávanie uskutoční, nakoľkoprávny zástupca žalovaného žiadal o odročenie a žalobca sa tak nemohol zodpovedne pripraviť. Súd
žiadosti vyhovel iba jeden deň pred pojednávaním v popoludňajších hodinách. Prvoinštančný súd preto
svojím postupom znemožnil žalobcovi efektívne využiť prostriedky procesného útoku, keď sudcovskú

koncentráciu konania uplatnil predtým, ako sa mohol žalobca vôbec dozvedieť, čo má preukázať a proti
čomu sa má brániť, navyše v situácii, keď úvahy súdu sa uberali diametrálne odlišným smerom,
než úvahy strán sporu. Pochybenie súdu prvej inštancie videl žalobca i v procesnom postupe súdu
prvej inštancie, ktorý v dôsledku uvedeného nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe čoho dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd v konaní rozhodoval

o zložitých a mnohorozmerných právnych a ekonomických vzťahoch obchodných subjektov bez toho,
aby čo i len vypočul zástupcov týchto subjektov, ktorých výsluch navrhoval žalobca; súd navyše dokonca
ani len neprihliadol na listinný dôkaz, faktúru č. 503180017 s prílohami, ktorý žalobca predložil priamo
na pojednávaní a ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazoval reálnu prax zmluvných strán, kedy si
počasexistencieZmluvyozdruženínavzájomplnilivpodobnýchprípadoch,čovyvraciadomnienkusúdu
prvej inštancie, že by malo ísť o vyrovnanie členov združenia. Žalobca zároveň upozornil, že o dôležitosti

tohto dôkazu sa mohol dozvedieť až na pojednávaní, keď si vypočul neočakávanú argumentáciu
súdu, ktorú dovtedy nemohol ani len predpokladať. Pritom práve obchodná prax, ktorú mienil žalobca
preukázať bola kľúčová pre posúdenie, či išlo o vyrovnanie členov družstva, alebo o iný subdodávateľský
vzťah. Kúpna zmluva ako právny úkon sa má vykladať aj podľa vôle zmluvných strán. Súd prvej inštancie
však skutočnú vôľu nemohol nijako zistiť, keď nevykonal navrhované dôkazy.

12. Odvolateľ bol ďalej názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie zmluvných
strán v Kúpnej zmluve, keď konštatoval, že žalobca vystupoval ako na strane predávajúceho, tak aj
kupujúceho. Nepochybne ide o jeden z možných výkladov textácie, avšak nie jediný. Kúpna zmluva
nevznikla v právnom vákuu, ale v nadväznosti na Zmluvu o združení, ktorej obsah obe zmluvné strany

poznaliazktoréhopriuzatváraníkúpnejzmluvyvychádzali.Zmluvaozdruženívosvojichustanoveniach
upravovala aj spôsob podpisovania členov združenia, nie je však pravdou, že tento spôsob sa netýkal
samotných členov združenia. Členovia združenia sa podpisovali spoločne pri všetkých troch dielach,
teda aj pri tých, za ktoré mali realizačnú zodpovednosť iba žalovaný, alebo iba žalobca. Z uvedeného
je zrejmé, že vôľou zmluvných strán nebolo zaviazať žalovaného aj žalobcu spoločne a nerozdielne,

keďže v takom prípade by takýto spôsob podpisovania dohodli iba pri realizácií spoločného diela, čo sa
však nestalo. Podpis druhého člena združenia (s výnimkou spoločného diela) je preto možné považovať
skôr za kontrolný mechanizmus, pričom zodpovednosť za plnenie je celkom jednoznačne definovaný už
v Zmluve o združení, ktorá hovorí, ktorý člen združenia je zodpovedný za ktorú časť stavby. Uvedené
potvrdzuje aj samotná textácia Zmluvy o združení, ktorá v Čl. II bod 3. jasne hovorí okrem iného aj to,

že Stavba sa rozdeľuje na Dielo 1 (za vykonanie ktorého zodpovedajú žalobca a žalovaný), Dielo 2 (za
vykonanie ktorého zodpovedá žalobca) a Dielo 3, pri ktorom je jednoznačne uvedené, že toto dielo:
„bude realizovať vedúci člen združenia samostatne na vlastnú zodpovednosť“, t.j. žalovaný. Zmluva
o združení, ktorú ako žalobca, tak žalovaný jednoznačne poznajú, absolútne presne definuje, že za
Dielo 3 je zodpovedný iba a výlučne žalovaný. Uvedené potvrdzuje aj bod 5. predmetného článku, ktorý

hovorí, že „každý z členov združenia bude vykonávať svoje úlohy a povinnosti vzhľadom na dohodnutý
rozsah prác,“ teda žalobca vo vzťahu k Dielu 3 nijaké úlohy a povinnosti nemal, a preto ani nemohol
byť kupujúcim, čo by vzhľadom na Zmluvu o združení bolo zjavne absurdné. Súd ďalej konštatoval,
že podľa ustanovení Občianskeho zákonníka člen združenia nemôže byť zároveň subdodávateľom
združenia, keďže takýto postup by odporoval zákonu. Takýto záver nemá podľa žalobcu oporu v

žiadnej z pozitívnych noriem, pričom konajúci súd opätovne absolútne nijakým spôsobom neprihliadol
na osobitosti posudzovaného prípadu, ani na vôľu zmluvných strán. Zmluva o združení totiž jasne
stavbu rozdeľuje na tri samostatné celky (diela) a ich realizáciu zveruje do kompetencie v jeden časti
žalobcovi, v druhej žalovanému a v tretej spoločne a nerozdielne obom. Členovia združenia si v
Zmluve o združení jasne dohodli pravidlá spolupráce, ktoré podľa názoru žalobcu v ničom neodporujú

občianskemu zákonníku, keďže členovia združenia sledujú spoločný cieľ, realizáciu stavby, avšak
vnútorne si určujú, ktorý člen združenia je zodpovedný za ktorú časť stavby. Neexistuje žiaden dôvod,
aby žalobca nemohol byť subdodávateľom pre tú časť stavby, za ktorú je zodpovedný iba a výlučne
žalovaný a naopak, a dokonca ani dôvod na to, aby nemohol byť subdodávateľom tej časti stavby, za
ktorú sú spoločne a nerozdielne zodpovední obaja členovia združenia, či už žalobca alebo žalovaný.

Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že „pojmovo sa nepripúšťa, aby členom združenia bolo
osoba, ktorá sa nejakým spôsobom nepričiní o dosiahnutie cieľa, resp. bude svoju činnosť smerujúcu k
dosiahnutiu dojednaného účelu združenia bude vykonávať za úhrady iných členov združenia.“ V prvom
rade, zákon o takejto možnosti mlčí, teda nie je ex lege vylúčená, len nepravdepodobná vzhľadom naprávnu úpravu. Práve rozdelením spoločného cieľa, stavby na niekoľko častí, za ktoré nesú individuálnu
zodpovednosť len niektorí členovia združenia, je možné pripustiť, že práve v rámci týchto častí môžu
pôsobiť aj ostatní členovia združenia ako subdodávatelia, a to najmä v zmysle ústavnej maximy, že

čo nie je zakázané, je dovolené. Za nepravdivý a protirečivý považoval žalobca právny názor súdu
prvej inštancie, že: „aj žalobcovi vznikla povinnosť vyvíjať činnosť na dosiahnutie jej účelu,“ keď vzápätí
súd túto povinnosť limituje Čl. II ods. 2 a 3 Zmluvy o združení, teda sám priznáva, že žalobca túto
povinnosť nemá vo vzťahu k tej časti stavby, za ktorú je zodpovedný iba a výlučne žalovaný. V závere
nesprávne stavbu opätovne spája do jedného celku a konštatuje, že všetky nároky žalobcu súviseli s

realizáciou stavby, pričom pri tomto konštatovaní už vôbec nerozlišuje, o ktorú časť stavby ide. Navyše
výklad súdu ide aj proti vôli zmluvných strán a textácii Zmluvy o združení, ktorá v Čl. II ods. 8. jasne
definuje, že: „pre účely tejto zmluvy je nominovaným podzhotoviteľom pre Dielo 2 Doprastav, a. s. a
nominovaným podzhotoviteľom pre Dielo 3 je vedúci člen združenia,“ teda žalovaný. Je teda alogické,
ak súd tvrdí, že žalobca ani žalovaný nemôžu byť subdodávateľmi združenia, keď (i) takýto postup zákon
nezakazuje a navyše (ii) zmluvné strany sa na takomto postupe v Zmluve o združení výslovne dohodli.

Žalobca tak nesúhlasil s premisou, že nároky vyplývajú zo Zmluvy o združení, keď mal za to, že súvisia
so subdodávateľským vzťahom týkajúcim sa tej časti stavby, za ktorú bol zodpovedný iba a výlučne
žalovaný.Výkladovyporiadanízdruženianezodpovedárealite,anivôlizmluvnýchstrán,keďžeprípadne
náklady alebo výnosy patria tomu členovi združenia, ktorý predmetnú časť stavby realizuje. Uvedené
preukazuje žalobcom predložený dôkaz, faktúra č.503180017 s prílohami, na ktorú súd prvej inštancie

svojvoľne neprihliadol a ktorá jasne preukazuje obchodnú prax zmluvných strán.

13. Pokiaľ ide o faktúru č. 1031740292, žalobca namietal, že túto súd prvej inštancie vyhodnotil
nesprávne, keď konštatoval, že táto je odôvodnená iba Zmluvou o združení. V predmetnej faktúre je
jasne uvedené, že bola vystavená na základe Zmluvy o združení, avšak nie ako akési vyrovnanie či

vyporiadanie,alezapráce,t.j.práce,ktorérealizovalžalobcanatejčasti stavby,zaktorúbolzodpovedný
iba a výlučne žalovaný. Súd prvej inštancie v rámci skutkového aj právneho posúdenia sporu dospel k
viacerým nesprávnym zisteniam a záverom, a to jednak v priamej nadväznosti na nesprávny procesný
postup, ale aj v dôsledku nesprávneho, neúplného a čiastočne izolovaného posúdenia dôkazov, ktoré
mal k dispozícii, preto žalobca navrhoval rozsudok zrušiť a vec primárne vrátiť na konanie Okresnému

súdu Banská Bystrica v časti nároku vo výške 127.395,37 eur spolu s príslušenstvom a prikázať, aby v
predmetnej časti vydal uznesenie o odmietnutí odporu pre vecné neodôvodnenie, event. aby odvolací
súd v predmetnej časti priznal žalovaný nárok žalobcovi, a vo zvyšnej časti nároku vec vrátil Okresnému
súdu Bratislava II na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Podaním zo dňa 06.02.2023 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Tvrdenia o neodôvodnenom odpore považoval za zavádzajúce, čo vyplýva zo
znenia odporu, ako aj zo skutočnosti, že predmetné objednávky sú vystavené práve na podklade
Kúpnej zmluvy, ako nakoniec aj sám žalobca uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný
súhlasil s uplatnenou koncentráciou konania, nakoľko žalobca nepredložil svoje skutkové tvrdenia

a návrhy včas, tieto navrhol až na samotnom pojednávaní, pričom ako vysvetlenie uviedol práce
spojené s reštrukturalizáciou archívu žalobcu a trvanie letných prázdnin. Súd prvej inštancie tak správne
konštatoval, že žalobca vôbec neodôvodnil prečo navrhované dôkazy ani len neoznačil skôr. Žalobca
sa ani len nevyjadril k duplike žalovaného, v ktorej sa aktívne venoval oprávnenosti domnelého nároku
a uplatňoval prostriedky procesnej obrany. Žalovaný sa stotožňoval so skutkovými zisteniami, ako i

s právnym názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Bol názoru, že účastník združenia nemôže
v právnych vzťahoch vystupovať súčasne ako dodávateľ tohto združenia a uzatvárať sám so sebou a s
druhým účastníkom združenia zmluvy, ktorých predmetom by bola dodávka tovarov, služieb a vykonanie
prác potrebných na dosiahnutie účelu združenia. Takéto zmluvy by popierali základné pojmové znaky
samotného združenia tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník v ustanovení § 829 a nasledujúce,

čo v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje ich absolútnu neplatnosť. Práve absolútnou
neplatnosťou týchto zmlúv žalovaný argumentuje od úplného začiatku predmetného súdneho konania.
Plnenia poskytované účastníkmi združenia na dosiahnutie účelu združenia nie je možné považovať za
subdodávky a ani členov združenia nie je možné súčasne považovať za jeho subdodávateľov. Žalovaný
zdôrazňoval v konaní, že uzatvorením Zmluvy o združení žalobcovi aj žalovanému vznikla povinnosť

vyvíjať činnosť na dosiahnutie účelu, resp. cieľu samotného združenia. Účel, resp. cieľ predmetného
združenia je celkom určito vymedzený v Článku II. ods. 2 Zmluvy o združení, a je ním spoločná realizácia
stavby s označením „Tunel Ovčiarsko – sekundárne ostenie“. Žalobcovi teda už priamo zo Zmluvy
o združení vyplývala povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k realizácii stavby. Všetky nároky, ktorési žalobca uplatňoval voči žalovanému v predmetnom konaní súviseli práve s obstarávaním tovarov
a služieb potrebných pre realizáciu predmetnej stavby. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný právny
zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25. októbra 2022. Konajúci súd však v tejto súvislosti správne

dôvodil, že účastník Zmluvy o združení nemá žiaden priamy nárok na úhradu plnení, ktoré uskutočnil v
záujme dosiahnutia cieľu združenia a nemá ani priamo povinnosť uhrádzať ostatným členom združenia
plnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli oni. Záverom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

15. Po uplynutí lehoty na doplnenie odvolania, sa k odvolaniu žalobcu vyjadril nový právny zástupca
žalobcu. V podaní zo dňa 27.09.2024 poukázal na priebeh súvisiacich konaní nielen so žalobcom,
ale aj so spoločnosťou URANPRES. Bol názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nereflektuje
zaužívanú prax a je neudržateľné, nespravodlivé a nelogické vysporiadanie v združeniach môže
nastať aj po 10 rokoch, čo znamená, že jeden z členov by musel z vlastných finančných prostriedkov
„dotovať“ združenie, alebo jeho člena. Rozhodnutie vychádza z nepochopených vzájomných vzťahov

auvedenýprávnynázorohrozídoterazzaužívanéanespochybňovanéfungovaniezdruženízhotoviteľov
stavebných zákaziek. Priblížil vznik dodávateľsko-odberateľských vzťahov, keď v roku 2013 NDS
vyhlásila verejné obstarávanie formou užšej súťaže na predmet zákazky „Diaľnica D1 Hričovské
Podhradie – Lietavská Lúčka“. Spoločnosti Doprastav, a.s. (žalobca), VÁHOSTAV – SK, a.s., STRABAG,
s.r.o. a Metrostav, a.s. za účelom účasti vo verejnom obstarávaní uzatvorili dňa 27.03.2013 zmluvu

o združení a vytvorili „Združenie Ovčiarsko“. Ponuka predložená Združením Ovčiarsko bola verejným
obstarávateľom vyhodnotená ako úspešná. S ohľadom na veľkosť a komplexnosť zákazky si členovia
Združenia Ovčiarsko realizáciu diela medzi sebou rozdelili. Jednotliví členovia Združenia Ovčiarsko
zákazky realizovali vlastnými kapacitami, ako aj prostredníctvom podzhotoviteľov. Žalobca, ako člen
Združenia Ovčiarsko, si na plnenie svojej časti diela zazmluvnil ako podzhotoviteľa spoločnosť

URANPRES, ktorá je majetkovo a personálne prepojená so žalovaným. URANPRES mal na základe
zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 13.02.2014 so žalobcom realizovať pre žalobcu výstavbu tunela
Ovčiarsko za sumu 91.200.000,- eur bez DPH. Pri postupe prác už vo fáze hĺbenia tunela a výstavby
primárneho ostenia bolo zjavné, že URANPRES si neplní svoje záväzky riadne a včas. Problémom
bolo taktiež, že URANPRES riadne neplnil svoje záväzky voči vlastným podzhotoviteľom, ktorí danú

situáciu eskalovali až na investora diela – NDS. V takejto situácii hrozilo, že výstavba diela sa
dostane do omeškania, čo by malo za následok riziko uplatnenia zmluvných pokút zo strany NDS,
ktoré by dopadli na žalobcu ako osobu zodpovednú za plnenie časti diela v omeškaní. Žalobca
začal so spoločnosťou URANPRES rokovať o jeho zapojení sa do prác na diele, aby tak odvrátil
riziko omeškania diela. Pán C. J. A. (konečný užívateľ výhod žalovaného), ktorý zastupoval pri

rokovaniach so žalobcom aj spoločnosť URANPRES, súhlasil s modifikovaním existujúcich zmluvných
vzťahov a so zapojením žalobcu do prác na dokončení tunelu Ovčiarsko výlučne pod podmienkou, že
podzhotoviteľom URANPRESU bude okrem žalobcu aj žalovaný. Žalobca s návrhom pána A. súhlasil,
keďže de facto inú možnosť nemal. Dňa 19.09.2016 preto došlo k podpisu Zmluvy o združení, ktorou
sa založilo Združenie Dúha-Doprastav. Žalobca realizujúc podstatnú časť prác ako člen Združenia

Dúha-Doprastav, tieto fakturoval v súlade s ustanoveniami Zmluvy o združení lídrovi združenia –
žalovanému. Žalovaný práce a tovary dodané žalobcom neuhradil, i keď tieto zjavne vyfakturoval
URANPRES. V danej situácii teda URANPRES dostal za realizáciu tunela Ovčiarsko zaplatené cca 91
mil. eur a mal riadne uhradiť faktúry vystavené žalovaným. Žalovaný mal následne uhradiť žalobcovi
ním dodané práce a tovary. Z prostriedkov, ktoré prepojené osoby URANPRES/žalovaný dostali za

realizáciu tunela Ovčiarsko však neboli uhradené tovary a práce dodané žalobcom. Doplnil, že členovia
združenia si rozdeľovali náklady a výnosy v pomere podľa ich podielu na združení, t.j. v pomere
50/50 v súlade s Čl. V ods. 4 Zmluvy o združení. V prejednávanej veci plnil žalobca subdodávateľovi
združenia namiesto žalovaného, resp. sám vystupoval v pozícii subdodávateľa, ktorý nedostal od
vedúceho člena združenia zaplatené. Mal preto nárok na 100% ním vynaloženého nákladu. Žalovaný,

ktorý má majetkový podiel v URANPRESE, ostal pasívny, plnenie nevymáhal, preto porušil prevenčnú
povinnosť. V ďalšom žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch a doplnil, že koncentrácia konania bola
uplatnená predčasne, keďže prostriedky procesného útoku boli uplatnené včas, pričom na pojednávaní
bol vyslovený právny názor, ktorý bol odlišný od procesnej obrany žalovaného s tým, že pojednávaniu
nepredchádzalo predbežné prejednanie sporu. Nemožno preto hovoriť ani o hospodárnosti konania.

Tvrdenia žalovaného v naznačenom smere súdom prvej inštancie považoval žalobca za nesporné. Súd
prvej inštancie mal ponechať priestor žalobcovi adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu.
Uvedený postup nepovažoval žalobca za zákonný a v súlade so základnými princípmi CSP. Súd prvej
inštancie osobitne poučil žalovaného o koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1, 2 CSP a vyzval ho,aby sa vyjadril k doručenému vyjadreniu, avšak uvedený postup nebol uplatnený v prípade žalobcu.
Pri doručovaní vyjadrenia žalobcovi súd prvej inštancie nepripojil žiaden sprievodný list a v jednom
prípade iba uviedol, že zasiela vyjadrenie na vedomie. Ani v jednom prípade súd prvej inštancie nevyzval

žalobcu, aby sa k doručenému vyjadreniu vyjadril písomne. Odhliadnuc od uvedeného mal žalobca
za to, že v posudzovanom prípade existovali relevantné a objektívne dôvody aj pre ospravedlnenie
prípadne oneskoreného predloženia prostriedkov procesného útoku. Poukázal na komentár k CSP:
„Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd
ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu)“. Prvý objektívny dôvod

žalobca videl v skutkovej zložitosti sporu, komplikovanými právnymi a ekonomickými vzťahmi medzi
stranami, ako aj v rámci celej podzhotoviteľskej štruktúry. Druhý dôvod – právnu zložitosť sporu
žalobca videl v posúdení platnosti dohôd medzi stranami ohľadom dodávok služieb a tovaru, posúdení
povahy žalobcom dodávaných tovarov a služieb, t.j. či ide o vklad do združenia alebo o záväzkový
vzťah. Skutkovo a právne obdobná vec nebola súdmi doposiaľ riešená, pričom bude mať dopad na
dlhoročnú zaužívanú prax v stavebníctve, čo presahuje aj dané konanie. Žalobca údajné oneskorené

predloženie dôkazov dostatočne odôvodnil a z uvádzaných dôvodov objektívne nemohol dohľadať
potrebné dokumenty pred prvým pojednávaním. Zopakoval dôvody vzťahujúce sa k inej vade konania,
ako i k nevykonaným dôkazom, pričom poukázal na komentár k CSP, rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska
c. Švajčiarsko, uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/10/2020 zo dňa 25.03.2021, rozhodnutie ÚS SR sp.zn. III.
ÚS332/09.Vovzťahuknámietkamtýkajúcimsanesprávnychskutkovýchzistení,žalobcadoplnil,žesúd

prvej inštancie nesprávne považoval plnenie poskytnuté žalobcom z titulu záväzkového vzťahu za vklad
dozdruženia.Vkladdozdruženiasapritomuskutočňujenazákladezmluvy,čovyplývaz§831OZ.Podľa
názoru žalobcu jednostranným úkonom člena družstva by išlo o veľmi ojedinelý, ba až extrémny prípad,
pretože uskutočneniu vkladu do združenia vždy predchádza minimálne ústna dohoda členov združenia.
Ustanovenie § 833 OZ pri poskytovaní vkladu vyžaduje poskytnutie oznámenia účastníka o oddelení od

ostatnéhomajetkuúčastníkaalebofaktickéodovzdaniepoverenémuúčastníkovi.Takýtoúkonmusíbyťs
ohľadom na vážnosť jeho dopadov vždy zrozumiteľný a dostatočne určitý. Tak, ako pri každom právnom
úkone, aj v tomto prípade je potrebné vždy prihliadať predovšetkým na vôľu strán. Z obsahu listinných
dôkazov (Kúpna zmluva, Objednávky, Zmluva o združení a iné), ako aj zo zaužívanej obchodnej praxe
strán nevplýva záväzok žalobcu poskytnúť tieto plnenia ako vklad do združenia. Rovnako nešlo o vklad v

podobe jednostranného úkonu žalobcu, keďže žalobca pri tomto vecnom plnení neposkytol oznámenie
účastníka podľa § 833 OZ o oddelení od ostatného majetku, ani ho neodovzdal poverenému účastníkovi,
pretože podľa Zmluvy o združení žiadny z členov združenia nemal poverenie na správu vneseného
majetku, resp. vkladov. Z názvov dokumentov (kúpna zmluva, objednávka), ako aj z ich obsahu vyplýva,
že ide o plnenia poskytnuté za odplatu, teda ide o záväzkový vzťah. Zároveň ide o vec, ktorá nie je

medzi stranami sporná. Žalovaný v konaní nikdy netvrdil, že plnenia poskytnuté na základe Kúpnej
zmluvy a Objednávok boli vkladom žalobcu do združenia. Skutočnosť, že ide o záväzkový vzťah, vyplýva
aj zo zaužívanej obchodnej praxe strán. Žalovaný za plnenia poskytované žalobcom bežne uhrádzal
odplatu. Súd prvej inštancie sa aj nedostatočne vysporiadal s obsahom Zmluvy o združení a výkladom
jej ustanovení. S poukazom na prevažujúce dispozitívne ustanovenia príslušnej právnej úpravy je v

rámci základnej zásady autonómie vôle nutné prihliadať na vôľu strán upraviť práva a povinnosti vo
vzájomných vzťahoch odlišne, resp. nad rámec zákonnej úpravy, rešpektujúc kogentné ustanovenia
zákona. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žiadne ustanovenie Zmluvy o združení nepriznáva
žalobcovi nárok na to, aby mu žalovaný uhradil poskytnuté plnenie, ktoré súviselo so zhotovením diela.
Z ustanovenia Čl. VI ods. 6.4 Zmluvy o združení jasne vyplýva, že strany sa dohodli na spôsobe

účtovania a fakturácie, z čoho vyplýva aj povinnosť žalovaného hradiť faktúry, ktoré vystavil žalobca v
súvislosti s jeho úlohou pri zhotovovaní diela. Uvedené potvrdzuje bod 7, bod 3, ako i bod 2, na základe
ktorého subdodávatelia budú uzatvárať subdodávateľské zmluvy so Združením a fakturovať realizované
a dodané stavebné práce a iné plnenia na žalovaného, ktorý bude všetky subdodávky účtovať na
samostatnom nákladovom stredisku. Žalobcovi aj toto ustanovenia Zmluvy o združení dosvedčuje, že

bol oprávnený vystaviť za dodávku betónu žalovanému faktúru, ktorú mal žalovaný povinnosť uhradiť.
Postup zvolený stranami pri kontraktácii subdodávok potvrdzujú aj Čl. V ods. 5 a Čl. VI (ods. 6.2, 6.5
bod 2, 3 a súv.) a VII. Výklad mal súd prvej inštancie podriadiť aj ustanoveniu § 35 ods. 2 OZ, resp.
ustanoveniu § 264 ObZ.

16. Žalobca ďalej nesúhlasil s ustálením neplatnosti kúpnej zmluvy, keď pre skutočné ustálenie
zmluvných strán a ich vôle pri uzatváraní Kúpnej zmluvy bolo potrebné preskúmať jej obsah a kontext
situácie v akej bola Kúpna zmluva uzatváraná a stranami dlhodobo plnená. Ako vodítko považoval hneď
čl. I. bod 1.1 Kúpnej zmluvy, ktorý ustanovuje, že predávajúci dodá tovar kupujúcemu ako zhotoviteľoviZdruženia. To znamená, že sa nedodáva „združeniu“, ale osobe, ktorá je zhotoviteľom „pre“ združenie,
a tým je žalovaný. Kúpnu zmluvu je potrebné vykladať v kontexte uzatvorenej Zmluvy o združení a
tam obsiahnutých práv a povinností strán. Žalobca odkázal na ustanovenie Čl. II bod 3 a 4 Zmluvy o

združení, z ktorého má jasne vyplývať, že žalobca aj žalovaný sa podieľali na realizácii stavby a jej
jednotlivých častiach samostatne a na vlastnú zodpovednosť. Záver, že zhotoviteľom združenia by bol v
tomto prípade žalobca, ktorý sám sebe dodáva betón, považoval za absolútne nelogický. Žalobca sám
pre seba nepotreboval nakúpiť betón. Akýkoľvek betón, ktorý bol na základe Kúpnej zmluvy dodávaný,
nebol „vkladom do združenia“, ale bol dodaný za účelom realizácie diela (dokončenia tunela Ovčiarsko).

V súlade so Zmluvou o združení musel byť betón, ako aj akýkoľvek iný tovar, dodávaný žalovanému,
ako finančnému lídrovi Združenia Dúha-Doprastav zmysle Čl. VI Zmluvy o združení. Žalovaný mal za
takýto tovar povinnosť dodávateľovi zaplatiť a viesť tento tovar a všetky súvisiace ekonomické vzťahy
v účtovníctve. Žalobca aj žalovaný sa podpisovali spoločne v zmluvách týkajúcich sa všetkých častí
stavby v zmysle čl. II bod 3 Zmluvy o združení, aj keď vôľou strán nebolo zaviazať žalovaného a
žalobcu spoločne. Ak by kúpna zmluva ako písomný právny úkon bola neplatná, medzi žalobcom

a žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, ktorej predmet bol s ohľadom na správanie sa strán
nepochybne zhodný s predmetom (písomnej) kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení
vzťahov nerozlišuje medzi vkladom majetkových hodnôt do združenia podľa § 831 OZ a inými právnymi
skutočnosťami (právnymi úkonmi). Skutočnosť, že člen združenia môže byť zaviazaný na vklad do
združenia ho nijako nelimituje v jeho kontraktačnej voľnosti. Ani z pojmového znaku „spoločné pričinenie

saodosiahnutiedojednanéhoúčelu“nemožnovyčítaťzáver,žetentoznakbymalbyťvrozporesprávom
uzatvárať osobitné záväzkové vzťahy. Naopak žalobca bol názoru, že výklad tohto znaku môže zahŕňať
akékoľvek formy spolupráce medzi členmi združenia, aj nad rámec zmluvy o združení. Účasť žalobcu
v združení bola vždy aktívna, keď realizoval dielo spolu so žalovaným, ako aj samostatne. Súd prvej
inštancie zásadne pochybil, keď pri tvorbe právneho názoru neprihliadol na zásadu preferencie platnosti

právnych úkonov, záväzné pravidlá dané zákonom o účtovníctve, zákonom o dani z príjmu, zákonom
o DPH a súvisiacimi vykonávajúcimi predpismi. Práve z týchto právnych predpisov je zrejmé, že finančné
vysporiadanie plnené musí nastávať priebežne, v prípade DPH dokonca na mesačnej báze.

17. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní zo dňa 24.01.2025 poukázal na neprípustnosť

vyjadrenia a použitia nových prostriedkov procesného útoku, ako i oneskorene podané vyjadrenie
žalobcu s odkazom na § 374 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Mal za to, že žalobca po rokoch
zmenil a rozšíril svoje pôvodné odvolanie, preto by na podanie žalobcu nemal odvolací súd prihliadať.
Z dôvodu opatrnosti sa žalovaný podporne vyjadril i k tvrdeniam žalobcu. Súhlasil s právnymi závermi
súdu prvej inštancie a upozornil na svoju argumentačnú líniu prezentovanú už v konaní pred súdom

prvej inštancie a to, že uzatvorením Zmluvy o združení vznikla stranám povinnosť vyvíjať činnosť na
dosiahnutie účelu, resp. cieľu samotného združenia, ktorý je vymedzený v Čl. II ods. 2 Zmluvy o združení
ajenímspoločnárealizáciastavbysoznačením„TunelOvčiarsko–sekundárneostenie“.Žalobcoviteda
už priamo zo Zmluvy o združení vyplývala jednoznačná a nespochybniteľná povinnosť vyvíjať činnosť
smerujúcu k realizácii danej stavby. Všetky nároky žalobcu pritom súvisia výlučne s obstarávaním

tovarov a služieb potrebných pre realizáciu predmetnej stavby, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 25.10.2022. Súd prvej inštancie preto dôvodne odvodil, že žalobca nemá
žiaden priamy nárok na úhradu plnení, ktoré uskutočnil v záujem dosiahnutia cieľu združenia a nemá
ani priamo povinnosť uhrádzať ostatným členom združenia plnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli
oni. Žalovaný sa vyjadril k súvisiacim konaniam a poukázal na jednotlivé rozdiely v tvrdeniach žalobcu.

Odmietol tvrdenia o majetkovom prepojení so spoločnosťou URANPRES, tvrdil len nemateriálne
majetkové prepojenie bez rozhodného vplyvu. Poukázal na skutočnosť, že združenie nedostalo riadne
zaplatené od svojho objednávateľa – spoločnosti URANPRES, ktorý zase nedostal zaplatené od
svojho objednávateľa – spoločnosti DOPRASTAV, a.s.. URANPRES sa preto rozhodla združeniu
nezaplatiť niektoré záväzky, v dôsledku čoho následne žalovaný doposiaľ neplnil ani Združeniu DÚHA

– DOPRASTAV. V zmysle ustanovenia článku VII ods. 3 Zmluvy o dielo so spoločnosťou URANPRES
platí nasledovné: „Objednávateľ (spoločnosť URANPRES) nie je v omeškaní s úhradou splatných
záväzkov voči Zhotoviteľovi (spoločnosť DOPRASTAV a spoločnosť DÚHA) vyplývajúcich z tejto Zmluvy,
v prípade, ak uvedené omeškanie je spôsobené omeškaním s úhradou záväzkov zo strany spoločnosti
Doprastav,a.s.,týkajúcichsapredmetuDiela.“,pretospoločnosťURANPRESnebolaaniejevomeškaní

s akýmikoľvek záväzkami voči Združeniu DÚHA – DOPRASTAV, pokiaľ sama spoločnosť URANPRES
nemá riadne uhradené všetky svoje záväzky zo strany spoločnosti DOPRASTAV. Až za predpokladu
rozpustenia združenia sa „účtovné“ pohľadávky žalobcu voči žalovanému môžu stať splatnými, ergo
vymáhateľnými. Žalobca sa však špekulatívne domáha plnenia výlučne z prostriedkov žalovaného,teda uvedené má za cieľ dotáciu Združenia zo strany žalovaného. Aj z uvedených dôvodov nemôže
konanie žalobcu požívať súdnu ochranu, nakoľko ide o zneužívanie jeho postavenia v dodávateľsko-
odberateľských vzťahoch. Žalobca nielen že zneužíva svoje postavenie voči spoločnosti URANPRES,

ale neuhrádzaním svojich splatných záväzkov voči spoločnosti URANPRES, z 50% objemu týchto
záväzkov, poškodzuje vedúceho člena združenia, a teda žalovaného, nakoľko práve 50% prostriedkov
zinkasovaných od spoločnosti DOPRASTAV ako objednávateľa spoločnosti URANPRES, by malo pri
finálnom vysporiadaní patriť práve žalovanému. A to práve za plnenia, ktoré žalovaný (spoločnosť
DÚHA) poskytol do Združenia DÚHA – DOPRASTAV. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že by

štruktúra vzťahov, tak ako bola aplikovaná v prípade Tunela Ovčiarsko, bola na stavebnom trhu v rámci
Slovenskej republiky štandardná a bežná. Žalovaný sa za svojej 30 praxe nestretol s tým, aby jedna
spoločnosť vystupovala vo všetkých pozíciách: ako zhotoviteľ objednávateľa – Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s. (spoločne a nerozdielne zodpovedný za zhotovenie celej Zmluvy o dielo), ako člen
Združenia Ovčiarsko, ako zhotoviteľ celého Tunela Ovčiarsko zodpovedný na základe Zmluvy o dielo
voči Združeniu Ovčiarsko (a teda aj voči sebe samému ?), ako objednávateľ celého Tunela Ovčiarsko vo

vzťahu k spoločnosti URANPRES, ktorá bola zhotoviteľom celého Tunela Ovčiarsko, ako člen združenia
DÚHA – DOPRASTAV zodpovedný spoločne a nerozdielne spoločnosti URANPRES ako zhotoviteľovi
celého tunela Ovčiarsko za zhotovenie časti Tunela Ovčiarsko (časti sekundárneho ostenia) a ako
dodávateľ Združenia DÚHA – DOPRASTAV. T.j. dvakrát ako člen združenia a štyrikrát ako zhotoviteľ,
resp. trikrát ako objednávateľ. To, že je niečo pre žalobcu bežné, ešte neznamená, že je v súlade

s právnymi predpismi. Práve záver o akejsi nadradenosti obyčajového práva nad všeobecne záväznými
predpismi, by bol neudržateľný.

18. Vo vzťahu k dodávateľsko – odberateľským vzťahom Združenia Ovčiarsko žalovaný poukázal
na hrozbu konkurzných útokov na žalobcu v čase uzatvárania zmluvy so spoločnosťou URANPRES,

kedy žalobca sa dostal do reštrukturalizácie a v čase uzatvorenia zmluvy s URANPRES nedisponoval
takými odbornými kapacitami a technologickým vybavením, prostredníctvom ktorých by dokázal plniť
zákazky. Ešte v čase uzatvárania Zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou URANPRES,
spoločnosťURANPRESuzatvorilasožalovanýmZmluvuodielo,nazákladektorejmalžalovanýzhotoviť
samostatne (a teda prvotne nie so žalobcom) celé sekundárne ostenie tunela Ovčiarsko a k tomu

prislúchajúce stavebné objekty. Spoločnosť URANPRES pri podpise Zmluvy o dielo so spoločnosťou
DOPRASTAV ako objednávateľom mala jasno v tom, že prostredníctvom vlastných kapacít celý tunel
Ovčiarsko vyrazí a zhotoví primárne ostenie a následne odovzdá podzhotoviteľovi, spoločnosti DÚHA,
ktorý v takto vyrazenom tuneli zhotoví celé sekundárne ostenie tunela. K splneniu tohto zmluvného
záväzku bola zo strany spoločnosti URANPRES zároveň akceptovaná požiadavka Združenia Ovčiarsko

na dodávkach betónu prostredníctvom nominovaného dodávateľa – spoločnosti Váhostav SK, a.s..
Nie URANPRES, ale žalobca bol od počiatku zhotovovania diela v neustálom omeškaní s platením
URANPRESU, s vydodávaním projektovej dokumentácie zhotoviteľovi (URANPRES), s poskytovaním
informácií od investora. V rozpore s požiadavkami investora trval pri prerušení prác na udržiavaní
mobilizácie (denné náklady, ktoré nebudú uhradené investorom), v rozpore so Zmluvou o dielo sa

vzdával nárokov na predĺženie lehoty výstavby z dôvodov realizácie prác naviac, cielene nepredkladal
oprávnené žiadosti zhotoviteľa (URANPRES) o úhradu za práce naviac a ani za ne nezaplatil, cielene
poškodzoval spoločnosť URANPRES prostredníctvom svojho zamestnanca p. B.. Napriek skutočnosti,
že žalobca dostal ako člen Združenia Ovčiarsko zaplatené v súvislosti aj s uzavretím Dodatku č. 15,
ktorú prácu dodala spoločnosť URANPRES, spoločnosti URANPRES nezaplatil ani cent, neuzatvoril

ani jeden dodatok. Žalovaný sa nestal súčasťou subdodávateľského reťazca v roku 2016 na základe
súhlasu žalobcu, ale už v roku 2014, keď uzavrel zmluvu o dielo s URANPRES. Bol to práve žalovaný,
ktorý na diktát žalobcu súhlasil s jeho vstupom do štruktúry poddodávateľského reťazca, keďže musel,
keďže URANPRES nemala podpísaný žiaden dodatok upravujúci termíny zhotovenia diela a uhradené
od žalobcu za zvýšenú zmluvnú cenu, predstaviteľ žalobcu odmietal podpisovať výkony spoločnosti

URANPRES, napriek tomu, že ich fakturoval investorovi. Žalovaný opísal ďalšie skutkové okolnosti
uzatvorenia spolupráce strán sporu, pričom uzavrel, že to bol práve žalobca, ktorý navrhol, že zhotoví
časť diela so žalovaným v stavebnom združení. Žalobca z rôznych dôvodov (tržby, referencie, kontrola a
pod.) robil všetko pre to, aby sa nejakým spôsobom dostal k reálnemu výkonu prác a dodávke materiálu
na diele Tunela Ovčiarsko (s vidinou získania kontroly nad jeho výkonom a hlavne s vidinou dodatočných

tržieb a obratu). Primárne s cieľom stať sa dodávateľom spoločnosti URANPRES tak, aby si vedel
započítavať svoje záväzky (ako Objednávateľ spoločnosti URANPRES) so svojimi pohľadávkami (ako
zhotoviteľ spoločnosti URANPRES), čo napokon nevyšlo. Vytvorením združenia žalobca sám súhlasil,
že zhotoví dielo spoločne a nerozdielne so žalovaným ako jeho člen, nie ako jeho subdodávateľ.Fakturácia medzi členmi Združenia slúžila výhradne na účely evidenčného rozdistribuovania nákladov
a výnosov, ako aj z nich vyplývajúceho zisku, alebo straty do účtovných kníh jeho členov ešte predtým,
ako Združenie dokončí celú zákazku. Uvedené slúžilo pre účely novely zákona o DPH účinnej od

01.01.2014. Platby a finančné vysporiadanie medzi členmi Združenia sú upravené samotnou Zmluvou
o združení, ako aj zákonnými kogentnými ustanoveniami. Na účely realizácie platieb členom Združenia
slúži účet Združenia, z ktorého zostatkom majú právo disponovať obaja členovia združenia spoločne.
Platby smerujú vždy najprv voči tretím osobám, pričom finančné prostriedky sú dopĺňané buď platbou
objednávateľa, alebo platbami členov Združenia.

19. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca žaluje sumu 97.427,52 eur za prácu jeho
zamestnancov pôsobiacich v rámci Združenia DÚHA – DOPRASTAV, pričom rovnako žalovaný zaťažil
Združenie takmer dvakrát takou vysokou sumou, pričom ju nepožadoval uhradiť a ani ju uhradenú
nemá, nakoľko to považuje za činnosť, na ktorú sa zaviazal Zmluvou o združení. Úhrada domnelých
pohľadávok žalobcu by predstavovala neprípustný a značný nepomer medzi členmi Združenia, čo je

v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Žalovaný poukázal na nepravdivé tvrdenia žalobcu
ohľadom úhrady sumy 91,2 mil. eur spoločnosti URANPRES a to napriek tomu, že URANPRES dielo
vykonal, vykonal i práce naviac, ktoré však žalobca nezaplatil, napriek tomu, že mu boli zaplatené zo
strany investora. Žalovaný poprel svoju prax, i prax spoločnosti URANPRES v obdobných združeniach,
štruktúru zmluvných vzťahov žalovanému namietal. Zopakoval argumenty ohľadom (ne)včasnosti

uplatnenia prostriedkov procesného útoku, ako i ohľadom údajných vád konania, kedy zdôraznil, že sa
nemohol vyjadrovať k niečomu, čo žalobca netvrdil. Vo vzťahu k namietaným skutkovým zisteniam súdu
prvej inštancie dodal, že žalobca v odvolaní namieta len nároky z kúpnej zmluvy a nároky z objednávok,
v žiadnej časti odvolania neargumentuje vo vzťahu k nároku zo Zmluvy o združení. Je preto dôvodné sa
domnievať, že so závermi súdu prvej inštancie v danej časti súhlasí. Žalovaný mal za to, že súd prvej

inštancie neposudzoval nároky žalobcu ako vklad do Združenia, ale primárne cez ustanovenie § 830 OZ,
kedy strany ako členovia združenia boli povinní spoločne a nerozdielne vyvíjať činnosť na dosiahnutie
účeluatostavbysoznačením„TunelOvčiarsko-sekundárneostenie“.Všetkynárokuuplatnenévžalobe
súvisia s realizáciou diela. Za vyvíjanie činnosti v prospech združenia je možné považovať aj poskytnutie
majetkových hodnôt, alebo výkon pracovnej činnosti pracovnou silou jedného z členov združenia.

Žalovaný súhlasil s výkladom Zmluvy o združení, keď mal za to, že ani z Čl. VI ods. 6.4 nevyplýva,
že člen združenia môže byť vo vzťahu k združeniu tiež subdodávateľom činností, ktoré je povinný
vykonaťakojehočlen.Danýčlánoksíceupravujeevidenčnýrežimfakturáciemedzičlenmizdruženiapre
účely budúceho vysporiadania pri ukončení činnosti združenia, nijako však neupravuje možnosť žalobcu
samostatne fakturovať služby združeniu. Žalobca účelovo opomína znenie celého textu bodu 7 daného

článku, ktorý stanovuje, že vedúci člen združenia nie je v omeškaní s úhradou, pokiaľ nedošlo k úhrade
faktúry Združenia od objednávateľa za rovnaké časové obdobie, ktorého sa fakturácia týka. Výklad
zmluvy nemôže reflektovať iba zmluvnú vôľu strán, ak je táto vyslovene v rozpore s prejavom vôle, resp.
prejav vôle dopĺňa. Znenie Zmluvy o združení je podľa názoru žalovaného dostatočne určité, pričom
žalobca ani neuvádza, ktorý článok by mal byť neurčitý. Za účelové považoval tvrdenia žalobcu o jeho

mylnom označení v kúpnej zmluve, keď na pojednávaní konanom dňa 25.10.2022 vyslovene tvrdil, že
dodanie a fakturácia betónu bola vykonaná na základe Kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi
členmi združenia ako kupujúcimi a žalobcom. Súd prvej inštancie správne interpretoval vôľu strán pri
uzatváraní Zmluvy o združení, ako i správne interpretoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Ďalšie vyjadrenia strán doručené neboli.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

22. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie 145.230,20 eur. Časť nároku vo výške 17.835,03
eur bola uplatnená z titulu uzatvorenej písomnej Kúpnej zmluvy č. 0310/16/Z038 dňa 29.09.2016

medzi kupujúcim Združenie Doprastav – Dúha a žalobcom ako predávajúcim, ktorej predmetom bol
záväzok predávajúceho dodávať tovar - betón na stavbu D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka,
Tunel Ovčiarsko (ďalej len „Kúpna zmluva“). Časť nároku vo výške 29.968,16 eur bola uplatnená
z titulu samostatne uzatvorených kúpnych zmlúv medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanýmako kupujúcim (ďalej aj „Ústne kúpne zmluvy“). Posledná časť nároku vo výške 97.427,52 eur bola
uplatnená z titulu uzatvorenej Zmluvy o združení dňa 19.09.2016. Žalobca si svoj nárok uplatnil na
súde prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Voči vydanému platobnému rozkazu

podal žalovaný odpor, pričom žalobca ako vadu v konaní pred súdom prvej inštancie videl postup
upomínaciehosúdu,ktorýneodmietolodporžalovanéhovčastinárokužalobcuvovýške127.395,37eur,
napriek skutočnosti, že nebol v danej časti vecne odôvodnený. Žalobca preto odvolací súd žiadal, aby
v danej časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a prikázal mu vydať uznesenie o odmietnutí odporu.
V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že vecné prejednanie odporu podmieňuje splnenie náležitostí

(formálnych a materiálnych) podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej aj „ZoUK,
alebo zákon o upomínacom konaní“), posúdenie ktorých prináleží súdu príslušnému podľa ust. §
2 zákona o upomínacom konaní, nie súdu príslušnému podľa CSP. Súd prvej inštancie tak nie je
oprávnený odmietnuť odpor, ak tak neurobil upomínací súd. Jedinú možnosť, ktorú by súd prvej
inštanciemal,bybolopredloženievecisúduspoločnenadriadenémuupomínaciemusúduakonajúcemu
súdu na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti v zmysle § 43 ods. 2 CSP. Zároveň je odvolací súd

názoru, že takýto postup nebol nevyhnutný, nakoľko žalovaný dostatočne vecne reflektoval na dôvody
uvádzané žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca svoj nárok v návrhu na vydanie
platobného rozkazu odôvodňoval Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 29.09.2016, pričom v návrhu
bližšie nešpecifikoval osobitné objednávky žalovaného, resp. konkrétny nárok vyplývajúci zo Zmluvy
o združení (že by nešlo rovnako o kúpnu zmluvu, prípadne aké ustanovenie Zmluvy o združení ukladá

žalovanému žalovanú povinnosť), celý nárok odôvodňoval uzatvorenými kúpnymi zmluvami, či už
písomnými alebo ústnymi (čo sa dá vyvodiť jedine z dôkazov, pretože ani takáto konkretizácia nie je
zrejmá z návrhu). Obrana žalovaného tak bola dôvodne determinovaná znením žalobného návrhu, resp.
jehostručnýmodôvodnením.Úlohouupomínaciehosúduniejevecnéposúdeniesprávnostiuvádzaných
dôvodov žalovaným a selektovanie, ktoré vyjadrenie a obrana sa týka toho ktorého konkrétneho nároku

a teda, či je dôvodne spochybnený celý uplatnený nárok. Úlohou upomínacieho súdu je preskúmať
formálne a materiálne podmienky na vydanie platobného rozkazu, ako i na pripustenie odporu. Zo
strany upomínacieho súdu nedošlo k pochybeniu, ak považoval odpor za vecne odôvodnený, nakoľko
žalovaný sa vecne vyjadroval a vecne spochybnil celý nárok uplatnený žalobcom z dôvodov uvádzaných
v návrhu. Zároveň i v prípade, keby bol odpor žalovaného v namietanej časti odmietnutý, nezakladá táto

skutočnosť prekážku rozhodnutej veci a žalobca by si nárok v tejto časti mohol opätovne uplatniť na
súde (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 276/2018).

23. Ako dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie pri uplatnení sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca síce namietal, že

súd prvej inštancie ju uplatnil nedôvodne z dôvodu, že ju uplatnil ešte pred vyslovením predbežného
právneho názoru, avšak odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie pochybil z dôvodu, že uplatnil
sudcovskú koncentráciu konania napriek tomu, že na to neboli dané procesné podmienky.

24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odpor podaný žalovaným bol Okresným súdom Banská

Bystrica doručovaný právnemu zástupcovi žalobcu s tým, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k odporu
žalovanému, bez toho, aby súd poučil žalobcu v zmysle § 167 ods. 3 CSP o možnej aplikácii sudcovskej
koncentrácie konania. Potom, ako žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na súde prvej
inštancie, súd prvej inštancie zaslal vyjadrenie žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného s poučením
v zmysle § 167 ods. 4 v spojení s 153 ods. 1, 2 CSP. Vyjadrenie žalovaného spolu s priloženými dôkazmi

doručené súdu prvej inštancie dňa 21.02.2022 však bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu
len na vedomie (viď č.l. 202 spisu). Rovnako doplnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.06.2022 bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu len na vedomie, bez akéhokoľvek poučenia o koncentrácii
konania, prípadne stanovenia záväznej lehoty na vyjadrenie. Na prvom pojednávaní konanom dňa
25.10.2022 súd prvej inštancie s odkazom na § 153 odmietol prihliadať na skutkové tvrdenia a návrhy

na doplnenia dokazovania žalobcu. Ako dôvod v rozhodnutí uviedol, že uvedené tvrdenia a návrhy na
dokazovanie neboli vykonané včas, keďže boli vykonané až na pojednávaní. Súd prvej inštancie bol
názoru, že dôkazy mohol žalobca označiť už skôr. V situácii, kedy žalobcovi bolo posledné vyjadrenie
žalovaného doručené len na vedomie a žalobca nebol jednak poučený o sudcovskej koncentrácii
konania a ani mu nebola uložená žiadna záväzná lehota na predloženie prostriedkov procesného

útoku, nemohol žalobca konať nehospodárne, keď sa prvýkrát ku skutočnostiam uvádzaným v duplike
žalovaného vyjadril pri prvom nasledujúcom úkone súdu – na pojednávaní. Reagoval tak i na nové
skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným (napr. ohľadom splatnosti prípadných pohľadávok). Rovnako
návrhy na výsluch svedkov nemohli ovplyvniť dĺžku konania, keďže i v prípade, ak by boli navrhnutípred pojednávaním, súd prvej inštancie by až na pojednávaní rozhodol, ktoré z dôkazov vykoná
a ktoré nie v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie by preto v prípade, keby vzhliadol
opodstatnenosť návrhov na vykonanie dokazovania, pojednávanie za týmto účelom i tak odročil. Súd

prvej inštancie teda až po vyhodnotení, či navrhované dôkazy (ne)vykoná, mohol ukončiť dokazovanie
avysporiadaťsavodôvodnenísoskutočnosťou,prečonavrhovanédôkazyzostranyžalobcunevykonal.
Súd prvej inštancie tak relevantnosť dôkazov neposudzoval, nakoľko na ne neprihliadal iba z časového
hľadiska. Preto súd prvej inštancie pri svojom postupe, kedy neprihliadal na skutkové tvrdenia žalobcu
a navrhované (resp. i doložené) dôkazy s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa

§ 153 CSP, úplne opomenul tú skutočnosť, že žalobca nebol súdom prvej inštancie vyzvaný na
predloženie všetkých prostriedkov procesného útoku včas. Žalobca o sudcovskej koncentrácii konania
do začiatku pojednávania poučený nebol, keďže v konaní mu súd prvej inštancie nedoručil žiadnu výzva
s poučením v zmysle § 167 ods. 4 CSP. Žalobcovi bolo doručené na vedomie vyjadrenie žalovaného
a následne na to hneď predvolanie na pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2022 mal
preto žalobca možnosť vôbec prvýkrát reagovať na obsiahlu dupliku (a jej doplnenie) žalovaného,

a preto neprihliadanie na skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov uvádzaných v bode 41.
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania,
je v rozpore s § 153 CSP. Z uvedených dôvodov je dôvodná i námietka žalobcu, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhované dôkazy.

25. „Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo

vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná
vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).

26. S poukazom na uvedené, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie na navrhnuté (predložené) dôkazy
prihliadať, dôkazy vykonať, alebo v prípade ich nevykonania, ich nevykonanie náležite odôvodniť.
Nedostatočné odôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci

samej, preto je záver súdu prvej inštancie premietnutý do výroku napadnutého rozsudku minimálne
predčasný. Keďže súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov riadne neodôvodnil, je zároveň
naplnený i odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

27. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, kedy mal podľa žalobcu súd prvej inštancie pochybiť pri

zisťovaní skutkového stavu, t.j. kedy na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, odvolací súd uvádza, že napriek skutočnosti, kedy okolnosti
uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy, prípadne ústnych kúpnych zmlúv, budú predmetom opätovného
posudzovaniasúdomprvejinštancie,kedysúdprvejinštancievprvomradevyhodnotípotrebuvykonania
navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu a to i s ohľadom na tvrdený nesprávny výklad vôle strán

pri uzatváraní týchto zmlúv, je nevyhnutné vo všeobecnosti zo strany odvolacieho súdu poukázať na
ustanovenia upravujúce zmluvu o združení.

28. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili
o dosiahnutie dojednaného účelu.

29. Podľa § 829 ods. 2 Občianskeho združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

30. Podľa § 830 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie
dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla

znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.31. Podľa § 831 Občianskeho popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy
povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška,
predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.

32. Podľa § 832 ods. 1 Občianskeho majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy
v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

33. Podľa § 832 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí

uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol;
je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý
oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.

34. Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného

majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.

35. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

36. Podľa § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú
rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.

37. Podľa 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní

spoločne a nerozdielne.

38. Podľa § 836 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o
obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.

39. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené
do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v
peniazoch.

40. Podľa § 840 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje

zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.

41. Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie
hodnôt poskytnutých na účel združenia a vysporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom
spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

42. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

43. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

44. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.45. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

46. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.09.2016 Zmluvu o združení
– „Združenie Doprastav – Dúha“, za účelom spoločnej realizácie časti stavby označenej ako „Tunel
Ovčiarsko – sekundárne ostenie“. Je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že jedným
z pojmových znakov združenia je spoločné pričinenie sa osôb vytvárajúcich združenie na dosiahnutí

nejakého hospodárskeho cieľa. Pojmovo sa tiež nepripúšťa, aby členom združenia bola osoba, ktorá
sa nejakým spôsobom nepričiní o dosiahnutie cieľa, resp. bude svoju činnosť smerujúcu k dosiahnutiu
dojednaného účelu združenia vykonávať za úhrady iných členov združenia. Spôsoby, akými sa členovia
združenia môžu pričiniť o dosiahnutie cieľa sú určené v zmluve a spočívajú buď v pracovnej alebo
majetkovej účasti. Činnosť všetkých účastníkov musí smerovať k dosiahnutiu dohodnutého účelu.
Uzatvorením zmluvy o združení tak žalobcovi aj žalovanému vznikla povinnosť vyvíjať činnosť na

dosiahnutie jej účelu. Žalobcovi teda už priamo zo zmluvy o združení vyplývala povinnosť vyvíjať činnosť
smerujúcu k realizácii stavby „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“ a to v rozsahu vymedzenom
v čl. II ods. 2 a 3 tejto zmluvy. Podľa zistení súdu prvej inštancie, všetky nároky, ktoré si žalobca
uplatňoval voči žalovanému v konaní, súviseli práve s obstarávaním tovarov a služieb potrebných
pre realizáciu predmetnej stavby. Nakoľko združenie nemá spôsobilosť a nemôže samo vstupovať

do právnych vzťahov s tretími osobami, môže svoju činnosť realizovať jedine tak, že do právnych
vzťahov s tretími osobami vstúpia jednotlivý jeho členovia. Zo záväzkov voči tretím osobám sú následne
členovia združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne (§ 835 ods. 5 OZ). Preto pri posudzovaní toho,
či určitý právny úkon zaväzuje aj ďalších členov združenia, bude rozhodujúce, či týmto úkonom člen
združenia sleduje dosiahnutie dojednaného účelu v zmluve o združení. Ako vyplynulo z dokazovania,

nároky žalobcu boli uplatňované v súvislosti s obstarávaním tovarov a služieb potrebných pre realizáciu
Stavby, čím je zrejmé, že právne úkony, ktorými žalobca objednal od tretích osôb tovar alebo práce
nevyhnutné na dokončenie Stavby, zaväzujú nielen žalobcu ako objednávateľa (kupujúceho), ale aj
žalovaného ako člena Združenia a to bez ohľadu na skutočnosť, ako si strany (členovia Združenia) určili
v Zmluve o združení svoje povinnosti vo vzťahu k naplneniu účelu Zmluvy o združení. Len samotná

skutočnosť, že žalobca sám obstaral a zabezpečil (a to i prostredníctvom tretích osôb) veci, resp. práce
potrebné k dokončeniu Stavby, t.j. k naplneniu účely Zmluvy o združení, ešte nezaväzuje žalovaného
k povinnosti preplatiť žalobcovi náklady na to vynaložené. Je v tomto smere potrebné prisvedčiť súdu
prvej inštancie, že účastník Zmluvy o združení nemá žiaden priamy zákonný nárok na úhradu plnení,
ktoré uskutočnil v záujme dosiahnutia cieľa združenia a nemá ani priamo povinnosť uhrádzať ostatným

členom združenia plnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli oni. Jedine cez dikciu ust. § 835 ods. 2 OZ
je možné sa domáhať voči členom združenia ako spoludlžníkom úhrady podielu na dlhu, ktorý za nich
jeden z členov združenia znášal a to podľa výšky dohodnutých podielov. Uvedené však prichádza do
úvahy iba v prípade, ak je účel stanovený združením plnený prostredníctvom tretej osoby, nie samotným
členom združenia. Akýkoľvek subdodávateľský vzťah medzi členmi združenia tak nie je prípustný, ak

smeruje práve k dodaniu tovarov a služieb pre účely naplnenia cieľa určeného v Zmluve o združení.
Žalobca, ak aj sám plnil v dôsledku písomne, alebo ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalovaným
na tú časť diela, za ktorú zodpovedal žalovaný, plnil tak „pre Združenie“, t.j. v záujme dosiahnutia
cieľa Združenia, kedy vysporiadanie medzi členmi Združenia prichádza do úvahy jedine zo zákonných,
alebo zmluvne dohodnutých dôvodov a podmienok, pričom žalobcovi nevzniká priamy nárok v zmysle

uzatvorenej kúpnej zmluvy.

47. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že kúpne zmluvy, prípadne zmluvy o dielo uzatvorené samým
združením sú i s ohľadom na ustanovenie § 829 ods. 2 OZ neplatné, preto písomná Kúpna zmluva
uzatvorená medzi Združením a žalobcom je z tohto dôvodu absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ,

neopomínajúc skutočnosť, že i keď by súd nahliadal na zmluvu, ako zmluvu uzatvorenú individuálne
jednotlivými členmi združenia, nemohla by byť takáto zmluva platná vo vzťahu k žalobcovi, ktorý
vystupuje aj na strane predávajúceho a aj na strane kupujúceho, kedy právna povinnosť vlastne splýva
s oprávnením, t.j. právu nezodpovedá žiadna povinnosť/záväzok, preto neexistuje nielen záväzkový
vzťah, ale ani dve odlišné zmluvné strany, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre splnenie podmienok

stanovených v § 409 OZ. V ostatnej časti Kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanému (ako aj vo vzťahu
k ústnym kúpnym zmluvám), pokiaľ nebude preukázané, že išlo o plnenie mimo dojednaného účelu
Zmluvy o združení, je možné dosiahnuť vysporiadanie medzi členmi združenia jedine v zmysle zákonnej
(alebo zmluvnej) úpravy tak, ako uvádzal súd prvej inštancie, po skončení účasti žalobcu v Združení,resp. po zániku samotného Združenia s ohľadom na dikciu ustanovenia § 839, resp. § 840 OZ.
V tomto prípade však podľa zistení súdu prvej inštancie k zániku členstva žalobcu v Združení, ako ani
k samotnému zániku Združenia nedošlo, bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či nárok

žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy nevznikol z iného právneho dôvodu, keďže právne posúdenie
je vždy vecou súdu bez ohľadu na skutočnosť, akým právnym titulom si strana svoj nárok uplatňuje
a to s poukazom na zásadu iura novit curia. V prípade, ak bol súd prvej inštancie právneho názoru, že
žalobca jednotlivé veci, resp. plnenia poskytol Združeniu na základe neplatných kúpnych zmlúv, resp.
titulom Zmluvy o združení, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s nárokom žalobcu či už s ohľadom

na namietaný vznik bezdôvodného obohatenia, resp. s ohľadom na zmluvné dojednania strán v Zmluve
o združení. Žalobca dôvodne v odvolaní namietal, že členovia združenia si v zmluve jasne dohodli
pravidlá spolupráce, ktoré v ničom neodporujú ustanoveniam Občianskeho zákonníka, keďže sledujú
rovnaký cieľ, avšak vnútorne si určujú, ktorý člen je zodpovedný za ktorú časť Stavby.

48. Ak sa vychádza zo zmluvnej voľnosti strán, tak pokiaľ je v zmluve dohodnuté delenie nákladov

a výnosov už počas realizácie spoločného cieľa a neodporuje to zákonu, mohol by byť nárok
opodstatnený. Pri uzatváraní zmluvy o združení platí tiež princíp zmluvnej voľnosti a slobody, samotné
strany si môžu stanoviť nielen veľkosť svojich podielov, hodnoty z poskytovaného majetku, mieru účasti
na aktivitách združenia, vyplácanie zisku, ale aj priebežné znášanie nákladov, ktoré vynaložil jeden člen
združeniavočipodzhotoviteľom.Uvedenésapodľanázoruodvolaciehosúdunepriečiustanoveniu§835

ods. 2 OZ, ktoré upravuje iba viazanosť členov združenia záväzkami voči tretím osobám, nie viazanosť
záväzkami vo vzťahu k členom združenia dovnútra. Žalobca v tejto súvislosti v priebehu konania
poukazoval na ustanovenia Čl. II ods. 8 Zmluvy o združení, kedy voči spoločným podzhotoviteľom/
subdodávateľom diela sú členovia združenia navonok zaviazaní spoločne a nerozdielne a dovnútra
sa dohodli, že budú zaviazaní každý len do výšky svojho podielu. Uvedený článok zároveň rozlišuje

situáciu, kedy zmluvu uzavrie len jeden z členov, alebo obaja. Súd prvej inštancie však pri posudzovaní
daného ustanovenia konštatoval, že je možné ho uplatniť len vo vzťahu k tretím osobám, čo je síce
pravda, avšak nezohľadnil skutočnosť, že i v tomto prípade subdodávateľom bola tretia osoba (osoba,
ktorá dodala veci, prípadne služby žalobcovi). Z obsahu spisu vyplýva, že niektoré z dodaných vecí
boli dodávané napr. spoločnosťou STRABAG s.r.o. (treťou osobou), preto bolo povinnosťou súdu prvej

inštancie sa vysporiadať so skutočnosťou, či v zmysle ustanovenia Čl. II ods. 8 Zmluvy o združení
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie príslušných súm a to i v spojitosti s ustanoveniami Čl. VI ods. 6.4
Zmluvy o združení upravujúcim fakturáciu podielov na realizácii jednotlivých častí diela – Stavby (Čl.
V ods. 4). Súd prvej inštancii napriek argumentácii žalobcu v tomto smere na pojednávaní konanom dňa
25.10.2022, neposkytol vo svojom rozhodnutí žiadnu odpoveď na to, či nárok žalobcu nemožno priznať

na základe uvádzaných ustanovení Zmluvy o združení a v tomto ohľade ani nezohľadnil a nevyhodnotil
predložený dôkaz na pojednávaní – faktúru č. 308180017 spolu s prílohami. Súd prvej inštancie tak
predčasneuzavrel,ženárokžalobcu(najmä,alenielen)uplatnenýtitulomuzatvorenejZmluvyozdružení
je nedôvodný. V tomto smere bola preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu ohľadom nesprávneho
a nedostatočného právneho posúdenia ustanovenia Čl. II ods. 8 Zmluvy o združení.

49. Na ostatné odvolacie námietky žalobcu, ktoré boli nad rámec odvolania podaného dňa 22.12.2022
uvádzané v podaní žalobcu označenom ako „Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu“ zo dňa 27.09.2024
odvolací súd neprihliadal (napr. ohľadom nesprávnych skutkových zistení, či plnenia poskytnuté
žalobcom predstavujú vklad do združenia, ohľadom nesprávneho výkladu Zmluvy o združení s odkazom

na znenie Čl. V ods. 5 a Čl. VII, alebo nesprávneho právneho posúdenia s ohľadom na výklad ust. § 831
OZ), nakoľko v zmysle § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

50. S poukazom na uvedené, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval sudcovskú

koncentráciu konania, v dôsledku čoho neprihliadal a nevysporiadal sa s ďalšími skutkovými tvrdeniami
žalobcu, ako ani nevykonal navrhované dokazovanie, resp. sa spôsobom súladným s § 220 ods. 2
CSP nevysporiadal so skutočnosťou prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako
sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie

v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Z uvedených dôvodov
a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd predmetné rozhodnutie

v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

51. Úlohou súdu prvej inštancie tak v ďalšom konaní bude v súlade s vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, či skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané na
pojednávaní dňa 25.10.2022 a dôkazy k nim navrhované sú spôsobilé zvrátiť už prijaté závery súdu

prvej inštancie o absolútnej neplatnosti uzatvorených kúpnych zmlúv, či žalobcovi vzniklo právo na
zaplatenie za plnenia poskytnuté žalobcom žalovanému, či už na základe tvrdenej písomnej Kúpnej
zmluvy,aleboústnychkúpnychzmlúv(prípadnezmlúvodielo),alebovprípadeichabsolútnejneplatnosti
titulom, či už bezdôvodného obohatenia, alebo titulom uzatvorenej Zmluvy o združení. Svoje nové
rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodní a v odôvodnení

sa vysporiada so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich
tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy. Následne v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa §
396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.

52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 15, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy , Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025