Uznesenie – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216251
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2117216251.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: G-PROELITE s.r.o., so
sídlom Martinská dolina 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 972 548, právne zastúpený: Mgr. Ivan Košťál, advokát,
so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, proti žalovanému: A - DEMO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves
305, 980 13 Hrnčiarska Ves (predtým so sídlom: Topoľová 1, 951 31 Močenok), IČO: 36 274 321,

právne zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04
Bratislava, IČO: 35 960 728, o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti II. výroku
uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/12/2017-857 zo dňa 23.04.2024, pomerom hlasov 3 :
0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/12/2017-857 zo dňa
23.04.2024 v odvolaním napadnutom II. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca vzal žalobu späť nakoľko jeho pohľadávky č. 90 a č.
91 (ktoré zostali predmetom sporu), boli v priebehu konania uspokojené rozvrhom výťažku z dražby
nehnuteľností v exekučnom konaní vedenom JUDr. Petrom Balaškom pod č. 394EX 1137/22, čím v
celom rozsahu zanikli. Žiadal konanie zastaviť a priznať nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas, žiadal však priznať nárok na náhradu trov z dôvodu,
že zastavenie konania procesne nezavinil. Namietal, že uspokojenie pohľadávok z rozvrhu výťažku v

exekúcii, kde sa vymáhali reštrukturalizačným správcom popreté pohľadávky pod č. 88, 89, a vymohli sa
aj popreté pohľadávky č. 90 a 91, neznamená, že žalobca mal v tomto konaní úspech, alebo že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Dôvodil tým, že pohľadávky žalobcu poprel reštrukturalizačný
správca. Bolo by nespravodlivé, aby za kroky správcu, na ktoré žalovaný nemal dosah, doplatil tým, že
budemusieťzaplatiťnáhradutrovkonaniažalobcovi.Žalovanýsapasívnelegitimovanýmvtomtokonaní
stal zo zákona, bez svojho aktívneho prístupu alebo zavinenia a v konaní len uplatňoval svoje práva.

1.2. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď pri posudzovaní veci a okolností späťvzatia žaloby dospel
k záveru o dôvodnosti jeho aplikácie. Poukázal na to, že zastavenie konania o určenie popretých
pohľadávokzdôvoduichvymoženiavexekúciimožnojednoznačnezaradiťakodôvodhodnýosobitného
zreteľa, pretože táto okolnosť vedúca k zastaveniu konania neznamená úspech žalobcu vo veci a

súčasnejunemožnopovažovaťanizaprocesnézavineniezastaveniakonanianastranežalovaného.Pri
hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa sa súd stotožnil aj s tvrdením žalovaného vo vyjadreníku späťvzatiu žaloby, že hoci sám pohľadávku žalobcu nepoprel, pasívne legitimovaným v spore sa
stal na základe popretia pohľadávky reštrukturalizačným správcom, na konanie ktorého nemá žalovaný
žiadny vplyv. Od žalovaného nemožno spravodlivo očakávať, aby za uvedený postup správcu znášal

ťarchu povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Na uvedenom základe prvoinštančný súd dospel k
právnemu názoru, že o náhrade trov konania je dôvodné rozhodnúť podľa § 257 CSP tak, že žiadnej
zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Uznesenie v časti II. výroku (trovy konania) napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, čím napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávne
právne posúdenie veci. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti aplikácie
§ 257 CSP. Podľa žalobcu rozhodnutie v tejto časti neobstojí, vykazuje znaky svojvôle s podozrením až
na ohýbanie práva. V odvolacej argumentácii uviedol, že žalobou sa pôvodne domáhal určenia štyroch
pohľadávok (č. 88 až 90), pričom v časti žaloby (pohľadávky č. 88, 89) bolo vo veci už právoplatne
rozhodnuté súdom prvej, ako aj druhej inštancie. S poukazom na výklad § 257 CSP prezentovaný v

Komentári k CSP (C.H.Beck str. 942 a Wolters Kluwer, str. 568) uviedol, že súd absolútne odignoroval
priebehkonania,správaniesastránsporu,osobitnežalovaného,konkrétnejehovšemožnúažagresívnu
obranu, naťahovanie a prieťahy v konaní, ako aj právoplatné žalobe vyhovujúce výroky rozsudku
prvostupňového a odvolacieho súdu (č. l. 447, 685 k pohľadávkam č. 88, 89), na podklade ktorých
rozhodnutí bolo vedené exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Petrom Blažkom. Súd prvej

inštancie odignoroval a nevzal do úvahy ani odôvodnenie týchto rozsudkov, ust. § 124 ods. 7 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“),
výsledky dokazovania a skutočnosť, že správca pohľadávky žalobcu poprel na podnet žalovaného. V
odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý výrok o trovách konania považuje v
celom rozsahu za zákonný. Žalovaný zastavenie konania nezavinil. Uspokojenie pohľadávok č. 90, 91
(zostávajúceho predmetu sporu) z rozvrhu výťažku v exekúcii ešte neznamená, že by žalobca bol v tejto
časti žaloby úspešný. Aplikácia § 257 CSP prvoinštančným súdom bola dôvodná. Opätovne poukázal

na to, že pohľadávku nepoprel žalovaný, ale správca zo zákona a z dôvodov uvedených v popretí,
pričom na konanie správcu žalovaný nemá žiadny dosah. Uznesenie navrhol v napadnutej časti potvrdiť
a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Odvolací súd v súvislosti so zmenou organizácie súdnictva, ktorá nastala dňom 01.06.2023

(účinnosťou zákona č. 150/2002 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov - súdna mapa), uvádza, že došlo k prechodu funkčnej príslušnosti odvolacieho
súdu z Krajského súdu v Trnave na Krajský súd v Bratislave. S poukazom na uvedené Okresný súd v
Trnave predložil spis s odvolaním žalobcu na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

5. Krajský súd v Bratislave na uvedom právnom základe ako funkčne príslušný odvolací súd (§ 34 CSP, §
196a ZKR), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu,
vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.10. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri
rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a hodnotí, či je vzhľadom na dôvody a okolnosti,

ktoré viedli k späťzvatiu a zastaveniu konania možné dospieť, v rámci právnej úpravy obsiahnutej v
ustanovení § 256 ods. 1 CSP, k záveru o procesnej zodpovednosti niektorej zo strán za zastavenie
konania. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal a skutočnosťou,
pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené,

aby súd súčasne dospel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP
(nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Nárok na náhradu trov
konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy posudzuje z hľadiska naplnenia ust. § 256 ods. 1, prípadne
§ 257 CSP.

11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že predmetom sporu bola povahou procesná žaloba o

určenie štyroch pohľadávok žalobcu (č. 88 až č. 90) popretých reštrukturalizačným správcom. Význam
a účel žaloby spočíval v otázke existencie práva žalobcu domôcť sa uspokojenia svojich pohľadávok
v reštrukturalizácii dlžníka - žalovaného (v zmysle zásad reštrukturalizačného plánu), ktoré právo bolo
popretím pohľadávok ohrozené. Žaloba podaná vo veci sp. zn. 25Cbi/12/2007 sa týkala pohľadávky č.
88. Uznesením č. k. 25Cbi/12/2007-74 zo dňa 18.11.2018 došlo k spojeniu tohto konania s konaniami

25Cbi/13/2007, 25Cbi/14/2007, 25Cbi/15/2005 (pohľadávky č. 89 až 90). Všetky označené pohľadávky
žalobcu poprel na podnet dlžníka reštrukturalizačný správca v právnom dôvode, výške, vymáhateľnosti
a zabezpečovacom práve a v poradí zabezpečovacieho práva. Dôvodom popretia bola ich spornosť
- fiktívnosť pre absenciu skutočného plnenia dlžníkovi a prebiehajúce trestné konanie (prešetrovanie
trestného oznámenia dlžníka) vo vzťahu k týmto pohľadávkam (č. l. 79/90).

12. V čase vydania uznesenia o zastavení konania, ktorého sa týka II. odvolaním napadnutý výrok,
tvorili predmet konania už len z pôvodne uplatnených pohľadávok, a to pohľadávky pod por. č. 90, 91.

13. Vo vzťahu k pohľadávkam pod por. č. 88 a 89 konanie právoplatne skončilo (dňa 29.01.2022) žalobe

vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 25Cbi/12/2017-447 zo dňa 26.11.2019, v spojení s
potvrdzujúcimrozsudkomodvolaciehosúduč.k.31CoKR/2/2020-685zodňa08.09.2020(vdanomčase
Krajského súdu v Trnave). V časti žalobe vyhovujúceho III. a IV. výroku (pohľadávky č. 90, č. 91) a v
časti IV. výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

14. Z dôvodov rozsudku odvolacieho súdu k zrušeným meritórnym výrokom III. a IV. (určenie nespornosti
pohľadávok č. 90, 91) vyplýva, že na rozdiel od pohľadávok č. 88, 89, kde odvolací súd, v zhode so
súdom prvej inštancie, konštatoval ich judikátnu povahu (právoplatné priznané rozhodnutím súdu pred
povolením reštrukturalizácie) a nespornosť pri pohľadávkach č. 90, 91, ktoré povahu judikátneho nároku

nemali, odvolací súd konštatoval predčasnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o ich nespornosti.
Poukázalnato,žesprávcapoprelexistenciupohľadávokč.90,91,preichfiktívnosť,pričomdokazovanie
na súde prvej inštancie (zistený skutkový stav) záveru o ich nespornosti nesvedčí. Súdu prvej inštancie
uložilvykonaťohľadneposúdeniapopretiatýchtopohľadávokvprávnomdôvode,výške,vymáhateľnosti,
stranami navrhované a pre vec relevantné dôkazy, skutkové zistenia následne vyhodnotiť, právne

posúdiť a tieto odôvodniť v novom rozhodnutí.

15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 05.02.2024 vzal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na pripojené upovedomenie súdneho
exekútora JUDr. Petra Blažka zo dňa 22.01.2024 o skončení exekučného konania 394EX/1137/22

voči povinnému A-DEMO, s.r.o., vymožením pohľadávky oprávneného G-PROELITE s.r.o., vrátane jej
príslušenstva a trov exekúcie.

16. Odvolací súd, vychádzajúc zo všetkých okolností kauzy, zrejmých z obsahu spisu a zisteného
skutkového stavu, dospel k záveru, že argumentáciu žalobcu o neudržateľnosti aplikácie § 257 CSP na

rozhodnutieotrováchkonanianepovažujezadôvodnúanevzhliadolnaplnenieuplatnenéhoodvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.17. Argumentáciu odvolateľa, že rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti vykazuje znaky svojvôle s
podozrením až na ohýbanie práva, podľa odvolacieho súdu nielenže nemožno považovať za dôvodnú,
ale odvolací súd ju hodnotí ako nedôstojný postoj k súdu bez relevantných dôvodov na takýto záver.

Nesúhlas so skutkovým alebo právnym záverom súdu je jedným zo základným procesných práv každej
strany sporu. Tento nesúhlas, vyjadrený buď v priebehu konania v rámci prípustnej procesnej obrany
aleboútokualebonáslednýmvyužitímopravnýchprostriedkov,všakmusíbyťprejavomdôkazneiprávne
obhájiteľného a slušného postoja voči súdu. Povinnosť dôstojného súdneho konania a správania sa
nie je len na strane súdu. Rovnaká povinnosť sa vyžaduje aj od strán sporu a ich právnych zástupcov,

pokiaľ ide o ich písomné a ústne vyjadrenia a správanie sa voči súdu. Všeobecná argumentácia právne
zastúpeného žalobcu bez relevantných dôkazov na takýto závažný záver nie je prípustná.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že úspech
žalobcu ohľadne vymoženia zostávajúcich pohľadávok č. 90, 91 v exekúcii, v rámci rozvrhu výťažku z
dražby, v žiadnom prípade neznamená ani neodôvodňuje záver, že žalobca by bol v zisteniach týchto

pohľadávok úspešný aj v prejednávanej incidenčnej veci. Pohľadávky č. 90, 91 boli medzi stranami
sporné a tento spor trval až do momentu späťvzatia žaloby. Zahrnutie označených pohľadávok žalobcu
do rozvrhu výťažku a ich následné uhradenie z výťažku dosiahnutého exekučnou dražbou, nemožno za
žiadnych okolností hodnotiť (prejudikovať) ako úspech žalobcu v prejednávanej veci.

19. Späťvzatie žaloby bolo výsledkom zániku pohľadávok v priebehu konania z dôvodov, ktoré nie
sú prejavom uznania pohľadávky dlžníkom (§ 124 ods. 7 ZKR), ani inou okolnosťou, pre ktorú
by (bez relevantného dokazovania) bolo možné tieto zostávajúce nároky (pohľadávky) považovať v
prebiehajúcom konaní za nesporné a zistené.

20.Aplikáciaustanovenia§257CSPmáslúžiťnaodstránenieneprimeranejtvrdosti,pokiaľideovedenie
súdneho konania a jeho výsledok.

21. Súd prvej inštancie správne ustálil dôvodnosť aplikácie § 257 CSP pre naplnenie dôvodov hodných
osobitného zreteľa a výnimočnosť nepriznania náhrady trov konania, ktorá musí spočívať v okolnostiach

danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Tieto okolnosti v prejednávanej veci i podľa odvolacieho
súdu naplnené boli.

22. Okolnosti veci spočívali v zániku pohľadávky mimo prebiehajúceho súdneho konania z dôvodu,
ktorý nemožno považovať za zistenie pohľadávky podľa § 124 ods. 7 ZKR. V čase späťvzatia žaloby,

ku ktorému došlo po čiastočnom zrušení prvého rozsudku okresného súdu, nemal súd prvej inštancie
v pokračujúcom konaní ešte ustálený skutkový stav (nebolo skončene dokazovanie) a z obsahu spisu
nebolo možné vyvodiť záver o dôvodnosti žaloby v zostávajúcom predmete konania, ktorým boli
pohľadávky č. 90, 91.

23. Odvolací súd dopĺňa, že pre úspech žalobcu v spore ohľadne zostávajúcich pohľadávok č. 90, 91
(ktorých sa týkalo späťvzatie), by teda bolo potrebné buď uznanie pohľadávky žalovaným ako dlžníkom,
alebo záver o dôvodnosti žaloby súdom na základe zisteného skutkového stavu. Ani jedna z týchto
okolností v čase späťvzatia žaloby naplnená nebola.

24. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel aj danosť okolností u oboch strán sporu. Zastavenie
konania procesne nezavinil ani žalobca (keďže zotrvanie na žalobe po zániku pohľadávky by viedlo k
jej zamietnutiu), ani žalovaný.

25. Pokiaľ ide o procesnú zodpovednosť žalovaného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom

súdu prvej inštancie o nedostatku jeho procesného zavinia za zastavenie konania, avšak nie z dôvodu
uvedeného súdom prvej inštancie.

26. Nedostatok procesného zavinenia strany sporu na zastavení konania nemôže spočívať v tom, že
pasívna legitimácia žalovaného vyplýva zo zákona bez toho, aby bol popierajúcim subjektom (ktorým

bol správca), ako to uviedol súd prvej inštancie.

27. Zavinenie na strane žalovaného by bolo dané iba v prípade, ak by dôvodne podaná žaloba bola v
zostávajúcej časti vzatá späť pre správanie sa žalovaného.28. Takého správanie žalovaného by podľa odvolacieho súdu muselo spočívať v tom, že uspokojenie
pohľadávok žalobcu je výsledkom zistenia súdu alebo výsledkom procesu uznania pohľadávok

žalovaným a následného plnenia plánu (t. j. výsledkom „zistenia pohľadávky úkonom dlžníka“ ako
postupu odstránenia jej spornosti vyžadovaného konkurzným zákonom). V prejednávanej veci však
dôvodmi späťvzatia žaloby boli okolnosti mimo dispozičnej sféry, vôle a konania žalovaného, ktoré
nemožno považovať za jeho procesné zavinenie za zastavenie konania.

29. Procesné zavinenie za zastavenie konania sa posudzuje vždy vo vzťahu k okolnostiach, ktoré viedli
k jeho zastaveniu. Iné skutočnosti (žalobcom namietaný spôsob procesnej obrany žalovaného, tvrdená
nečinnosť žalovaného v konaní) pre posúdenie procesnej zodpovednosti za zastavenie konania neboli
podstatné.

30. Súd prvej inštancie pri hodnotení okolností späťvzatia žaloby vo vzťahu k procesnému zavineniu

strán na jeho zastavení, dospel k správnemu právnemu záveru, že na zastavení konania nenesie
procesnú zodpovednosť žiadna zo strán, preto nie je dôvodný postup podľa § 256 ods. 1 CSP a sú
naplnené dôvody na rozhodnutie o trovách podľa § 257 CSP.

31. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom II. výroku o trovách konania je vecne

správneazodpovedájudikatúrevyššíchsúdovohľadneaplikácietohtoustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku.

32. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že žalobcovi vychádzajúc zo stavu veci ani žiadny nárok
na trovy konania nevznikol (vzhľadom na jeho úspech v dvoch žalovaných nárokoch a nevzniknutie

nároku na trovy vo vzťahu k späťzvatiu žaloby v dvoch zvyšných nárokoch), čo podporuje správnosť
záveru súdu prvej inštancie vyslovenú v II. Výroku napadnutého uznesenia.

33. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo správnych skutkových a
právnych záverov. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ustanovenia zákona

uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom II. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správne.

34. Prvoinštančné a odvolacie konanie tvorí jeden celok. Odvolací súd preto v prejednávanej veci na
rozhodnutie o trovách konania rovnako aplikoval ust. § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok

na ich náhradu, ktorý si v odvolacom konaní uplatnili. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie
konanie bolo pokračovaním sporu strán ohľadne dôvodnosti aplikácie § 257 CSP v prejednávanej
veci. Okolnosti vzniku tohto nároku sa nezmenili a odvolacie konanie bolo zamerané na preskúmanie
správnosti právneho názoru súdu prvej inštancie v dôvodnosti postupu podľa cit. ust. zákona. Odvolací
súd preto s poukazom na osobitosti kauzy nevidel dôvod posudzovať nárok na náhradu trov odvolacieho

konania odlišne od súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).