Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Radovan Beňo
Legislation area – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/73/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202620
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6423202620.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
28C/73/2023
– 2 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcov
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A., a 2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX,
XXX XX A., obidvaja zastúpení JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Dobšinského 14, 969
01 Banská Štiavnica, proti žalovaným:
2/ F. B. (B. G. H.) (SPF), 3/ F. H. (mal. ded. po I. B.) (SPF), 4/ I. H. (B.) (SPF), 5/ I. H. (B.) (SPF), 6/ J.
H. (B.) (SPF), 7/ K. B. (I. G. G.) (SPF), 8/ I. G. (manž. F. G. L.) (SPF), 9/ I. J. (G. H.) (SPF), 10/ J. H. (J.,
G. H. manž. K.) (SPF), žalovaní 2/ až 10/ ako nezistení vlastníci zastúpení: Slovenský pozemkový fond,
IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
11/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
12/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. K. D. XXX/XX, XXX XX E. N. B.,
14/I.H.(ded.poK.G.K.nar.X.X.XXXX)(SPF),akonezistenývlastníkzastúpený:Slovenskýpozemkový
fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
15/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX M.,
16/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
17/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
18/ POĽNOHOSPODÁRSKE AGRODRUŽSTVO a.s., IČO: 36 797 022, so sídlom Banská Belá č. 555,
966 15 Banská Belá,
19/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
20/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. XX, XXX XX A.,
21/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
22/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. R. XXX, XXX XX D. F.,
23/ H. I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX S.,
24/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J. XXX/XX, XXX XX E.,
25/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX M. M.,
26/ K. N., nar. X.XX.XXXX, bytom W. T. XXXX/X, XXX XX M. L.,
27/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XXXXX XXX/X, XXX XX Q. N.,
28/ H. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
29/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E.,
30/ H. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
31/ I. M. (ded. po I.) (SPF), ako nezistený vlastník zastúpený: Slovenský pozemkový fond, IČO:
17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
32/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A.,
33/ K. H. (G. M. manž. P.) (SPF), 34/ Cyril Maďar (ded. po J.) (SPF), 35/ I. Y. (ded. po F. G. B.) (SPF),
36/ K. Y. (ded. po F. G. B.) (SPF), žalovaní 33/ až 36/ ako nezistení vlastníci zastúpení: Slovenský
pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
37/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A.,
38/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A.,39/ I. M. (dedí po Z.) (SPF), ako nezistený vlastník zastúpený: Slovenský pozemkový fond, IČO:
17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
40/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
41/ K. H. (SPF), 42/ F. Q. (G. J.) (SPF), 43/ F. M. (ded. po J. G. D.) (SPF), žalovaní 41/ až 43/ ako
nezistení vlastníci zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817
15 Bratislava,
44/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. XX, XXX XX A.,
45/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX E. N. B.,
46/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXXX/XX, XXX XX S.,
47/ I. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M. M.,
48/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N. XXXX/X, XXX XX M. L.,
49/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX G. C.,
51/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A.,
52/ K. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX J.,
53/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
54/ [. M. (G. J.) (SPF), 55/ [. B. (G. J.) (SPF), 56/ I. J. (ded. po K. G. B.) (SPF), žalovaní 54/ až 56/
ako nezistení vlastníci zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36,
817 15 Bratislava,
57/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX A.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
28C/73/2023
– 2 –
I. Súd u r č u j e , že
A/ nehnuteľnosti identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným
a autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa XX.XX.XXXX Okresným úradom
Banská Štiavnica, katastrálny odbor pod č. Y./XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec
A., okres M. L. ako pozemky CKN parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a CKN parc. č. XXX - orná
pôda o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodného pozemku EKN parc. č. XX – záhrada o výmere
XXXX m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX,
B/ nehnuteľnosti identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX, [. a autorizačne
overeným dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa XX.XX.XXXX Okresným úradom Banská Štiavnica,
katastrálny odbor pod č. Y./XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec A., okres M. L. ako
pozemky CKN parc. č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a CKN parc. č. XXX/X - trvalý
trávny porast o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodného pozemku EKN parc. č. XX – záhrada o výmere
XXXX m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX,
ako aj pozemky CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodného pozemku EKN parc. č. XX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
patria v celosti v podiele 1/1 do dedičstva po poručiteľovi: I. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX.
II. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť identifikovaná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX,
vyhotovenýmaautorizačneoverenýmdňaXX.XX.XXXX,úradneoverenýmdňaXX.XX.XXXXOkresným
úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor pod č. Y./XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území E.,
obec A., okres M. L. ako pozemok CKN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, vytvorená z pôvodného pozemku EKN parc. č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
patrí do dedičstva po poručiteľovi: I. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, v podiele
3/4,
do vlastníctva žalovanej 40/: V. M., G. J., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/16,do vlastníctva žalovaného 46/: K. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/16,
a do vlastníctva žalovaného 53/: L. K., G. K., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/8.
III. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť identifikovaná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX,
vyhotovenýmaautorizačneoverenýmdňaXX.XX.XXXX,úradneoverenýmdňaXX.XX.XXXXOkresným
úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor pod č. Y./XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území E.,
obec A., okres M. L. ako pozemok CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
vytvorený z pôvodného pozemku EKN parc. č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, patrí do podielového spoluvlastníctva žalovanej 40/: V. M., G.
J., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/2, a žalovaného 46/: K. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/2,
a pozemok CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, vytvorený z pôvodného
pozemku EKN parc. č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX, patrí do výlučného vlastníctva žalovaného 53/: L. K., G. K., nar. XX.XX.XXXX.
IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
28C/73/2023
– 10 –
1.ŽaloboudoručenouOkresnémusúduŽiarnadHronomdňa03.10.2023sažalobcovia1/a2/domáhali,
aby súd
I. určil, že
- nehnuteľnosti identifikované geometrickým plánom č. 36035521-29/2022 overeným dňa 01.06.2022
pod č. G1-155/2022 pre k.ú. E., obec A., okres M. L. ako CKN parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX
m2 a CKN parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej
na LV č. XXX,
- nehnuteľnosti identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX overeným dňa
XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX pre k.ú. E., obec A., okres M. L. ako CKN parc. č. XXX/X - trvalý trávny
porast o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, vytvorené z
pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej na LV č. XXX, ako aj CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej na
LV č. XXXX,
patria v celosti do dedičstva po I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX,
II. určil, že nehnuteľnosť identifikovaná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX overeným dňa
XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX pre k.ú. E., obec A., okres M. L. ako CKN parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vytvorená z pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej na LV č. XXXX,
patrí do dedičstva po I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, v podiele 3/4 a do vlastníctva
žalovanej 40/ v podiele 1/16, do vlastníctva žalovaného 46/ v podiele 1/16 a do vlastníctva žalovaného
53/ v podiele 1/8,
III. určil, že nehnuteľnosť identifikovaná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX overeným dňa
XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX pre k.ú. E., obec A., okres M. L. ako CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2, vytvorená z pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej na LV č. XXXX, patrí do
podielového spoluvlastníctva žalovanej 40/ a žalovaného 46/ každému v podiele po 1/2,
a CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, vytvorená z pôvodnej EKN parc.
č. XX vedenej na LV č. XXXX, patrí v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného 53/.
2.1. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú dedičmi zo zákona po nebohom otcovi I. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomretom XX.XX.XXXX, ktorý užíval nehnuteľnosti identifikované geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XXXX overeným dňa XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX pre k.ú. E. ako CKN parc. č. XXX
- orná pôda o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 v celosti ako vlastné.
2.2. Do užívania vstúpil na základe dedenia po svojej starej matke z matkinej strany I. H., G. K. v konaní
sp. zn. 10D/1140/2006 (zomrela už XX.XX.XXXX). Aj ona užívala predmetné nehnuteľnosti v rovnakomrozsahu. U nej išlo o dva spôsoby vstupu do dobromyseľnej držby. Vo vzťahu k dnešnej CKN parc. č.
XXX išlo tiež o dedenie v priamej línii po K. K., G. H. (v PKV č. XX pod por. č. XX - dedenie D XXX/
XX zapísané XX.XX.XXXX) a vo vzťahu k dnešnej CKN parc. č. XXX o kúpu od I. K. (v PKV č. XX
pod por. č. XX - kúpa z XX.XX.XXXX zapísaná XX.XX.XXXX). Už v tom čase mali vtedajší podieloví
spoluvlastníci pôvodnú spoločnú parcelu reálne rozdelenú. Žalobcovia poukázali na rozhodnutie NS
ČSR č. 911/1932 Úradnej zbierky, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností
zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití
spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu
strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho
práva. Takáto dohoda mohla byť dohodnutá a uzavretá aj mlčky. Na základe takejto deľby bolo možné
vykonať aj zápis do pozemkovej knihy. Pokiaľ k zápisu do PK nedošlo, súdna prax až do súčasnosti
uznáva započítanie držby právnych predchodcov v prospech posledného aktuálneho držiteľa, ktorý
takto môže získať vlastnícke právo na základe vydržania. V prospech nebohého otca žalobcov tak
možno započítať najmenej 90 rokov nepretržitej a nerušenej držby. Išlo o oprávnenú a dobromyseľnú
držbu v zmysle § 130 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), na základe ktorej
nadobudol nebohý otec žalobcov vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 OZ. Predmetné nehnuteľnosti
– pozemky CKN parc. č. XXX F. XXX boli vytvorené z pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej na LV č. XXX.
Užívací stav bol v celej lokalite ustálený už pred niekoľkými desiatkami rokov a odvtedy každý nakladá s
reálne vyčlenenou časťou pozemku ako s vlastnou. Postupne si jednotliví držitelia pozemkov vlastnícke
právo vyporiadavajú na základe vydržania. Preto evidovaní známi vlastníci uznávajú vlastnícke právo
nebohého otca žalobcov a tí, ktorí sa zdržiavajú v obci, alebo ju pravidelne navštevujú, podpísali v
tomto zmysle čestné vyhlásenia. Nebohý otec žalobcov ešte za svojho života podal žalobu o určenie
vlastníckeho práva, ale vzhľadom na jeho úmrtie bolo konanie sp. zn. 7C/48/2022 zastavené.
3.1. Nebohý otec žalobcov užíval aj nehnuteľnosti identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
X/XXXXoverenýmdňaXX.XX.XXXXpodč.Y./XXXXpreJ.akoCKNparc.č.XXX/X–trvalýtrávnyporast
o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodnej
EKN parc. č. XX vedenej na LV č. XXX v celosti ako vlastné, ako aj CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha
o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX - zastavaná
plocha o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej na LV č. XXXX v celosti ako
vlastné. Spolu s nimi užíval spoločný dvor CKN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2
vytvorená z pôvodnej EKN parc. č. XX vedenej na LV č. XXXX, kde okrem neho užívali spoločný dvor aj
ostatní vlastníci nehnuteľností vo vnútri dvora a tomu dnes zodpovedajú žalovaní 40/ a 46/, ktorým by
mala patriť aj CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XX m2, ako aj žalovaný 53/, ktorému by
mala patriť CKN parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XX m2.
3.2. Otec žalobcov vstúpil do užívania na základe dedenia po svojom otcovi I. B. v konaní sp. zn. D XXX/
XX ešte ako maloletý. V tom čase už bolo už vyporiadanie s väčšinou spoluvlastníkov ukončené a otec
žalobcov sa po dosiahnutí plnoletosti dohodol aj s posledným spoluvlastníkom na vyporiadaní.
3.3. Aj žalovaní 40/, 46/ a 53/ vstúpili do užívania na základe dedenia. Žalovaná 40/ po starom otcovi I.
J., ktorý zomrel v roku XXXX, žalovaný 46/ po svojom otcovi I. J., ktorý zomrel v roku XXXX a žalovaný
53/ po svojom prastarom otcovi I. M., ktorý zomrel v roku XXXX. U všetkých teda užívanie trvalo niekoľko
generácií a trvalo nerušene a nepretržite oveľa dlhšie ako 10 rokov. Takáto držba na základe dedenia
v priamej línii bola oprávnená a dobromyseľná. Všetci uvedení teda nadobudli vlastníctvo na základe
vydržania v dôsledku reálnej deľby.
3.4. Evidovaní známi vlastníci uznávajú vlastnícke právo nebohého otca žalobcov a viacerí podpísali v
tomto zmysle čestné vyhlásenia.
4. Žalovaní 2/-10/, 14/, 31/, 33/-36/, 39/, 41/-43/, 54/-56/ sú tzv. nezisteným vlastníkmi v zmysle § 13
zákona č. 180/1995 Z.z. V konaní ich teda podľa § 16 ods. 2 uvedeného zákona, ako aj v zmysle
§ 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. zastupoval Slovenský pozemkový fond, ktorý v písomnom
vyjadrení uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, pretože spor o určenie vlastníckeho práva nie je
možné rozhodnúť v prospech žalobcu bez existencie vlastníckeho titulu prislúchajúceho žalobcovi.
Čestné vyhlásenia niekoľkých (nie všetkých) evidovaných spoluvlastníkov sú z hľadiska prebiehajúceho
sporu o určenie vlastníckeho práva irelevantné, nakoľko súhlas alebo nesúhlas niektorých podielových
spoluvlastníkov nemôže založiť vznik alebo zánik vlastníckeho práva v prospech jedného spoluvlastníka
na úkor ostatných. Vo vzťahu k vydržaniu je dobromyseľnosť spochybnená modelom podielového
spoluvlastníctva, z ktorého automaticky vyplýva vedomosť držiteľa, že nie je a nemôže byť vlastníkom
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania v celosti, nech by boli v minulosti akokoľvekzamieňané a vyčleňované, keď aktuálny evidenčný stav preukazuje podielové spoluvlastníctvo všetkých
spoluvlastníkov. Pokiaľ žalobcovia argumentujú vydržaním vlastníckeho práva, mali podať návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania podľa Civilného mimosporového poriadku.
5. Žalovaná 25/ v písomnom vyjadrení uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Pozemky právoplatní majitelia
riadne užívali a hospodárili na nich, preto nemôžu byť predmetom vydržania. Pozemky boli nadobudnuté
do vlastníctva na základe dedičského konania v podieloch: 1/3 I. J., nar. XX.XX.XXXX; 1/3 T. J.,
nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX; 1/3 K. K., G. J.. Po T. J. zdedil pozostalosť jeho syn I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, dedičské konanie sa viedlo pod sp. zn. 12D/956/2010.
Dotknuté pozemky užíval počas svojho života v plnej miere a platil za ne dane. Žalovaná 25/ má za to,
že žalobcovia nepreukázali tvrdené ústne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi
vtedajšími podielovými spoluvlastníkmi. Žalovaná 25/ nepopiera užívanie pozemkov dlhšiu dobu, avšak
nesúhlasí s tým, že by išlo o dohodu, na základe ktorej by sa mal stať právny predchodca žalobcov aj
vlastníkom, ale len o dohodu, na základe ktorej mohol užívať časť spoločného pozemku. Nikdy preto
nemohol byť dobromyseľný, že mu vlastnícke právo aj patrilo, maximálne mohol byť dobromyseľný, že
môže užívať časť pozemku v oddelenom stave.
6. Žalovaní 21/, 28/, 30/, 48/ a 49/ zaslali súdu písomné vyjadrenia, v ktorých uviedli, že so žalobou
súhlasia.
7.1. Žalobcovia v replike uviedli, že SPF ako zástupca nezistených vlastníkov na jednej strane odkazuje
na využitie mimosporového konania o potvrdení vydržania, na druhej strane popiera právo žalobcov,
teda ho robí sporným. Žalobcovia majú za to, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky vydržania
vlastníckeho práva. Dobromyseľnosť držby vyplýva z dedenia v priamom rade u otca žalobcov I. B.
po starej matke a po jeho otcovi. Predložené čestné vyhlásenia niektorých spoluvlastníkov dokazujú
dôvodnosť žaloby, nakoľko žalovaní výslovne uznávajú nárok žalobcov.
7.2. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej 25/, žalobcovia popierajú tvrdenie, že by predmetné nehnuteľnosti
užíval niekto iný, ako I. B.. Iní evidovaní podieloví spoluvlastníci užívali iné pozemky podľa stavu CKN,
ktoré vznikli na základe reálnej deľby pôvodnej EKN parcely. Stav právny a stav užívací sú dlhodobo
v nesúlade, čo je v predmetnom katastrálnom území bežný stav. Podľa už citovaného rozhodnutia NS
ČSR č. 911/1932 deľba nemusela úplne zodpovedať spoluvlastníckym podielom. Rovnaké pravidlo platí
aj dnes. Je to výlučne na vôli účastníkov takejto deľby. V prejednávanej veci došlo k dohode o deľbe
pred viac ako 90 rokmi a už nežije nikto z jej priamych účastníkov. Avšak po celú dobu až do súčasnosti
bola predmetná dohoda všetkými rešpektovaná, dodržiavaná a vykonávaná.
8. Uznesením č.k. 28C/73/2023-169 zo dňa 04.02.2025 súd konanie na základe čiastočného
späťvzatia žaloby zastavil voči pôvodným žalovaným 1/ a 13/, nakoľko počas konania previedli svoje
spoluvlastnícke podiely na iného žalovaného. Tiež súd pripustil zmenu subjektov na strane žalovaných
tak, že z konania vystupuje pôvodná žalovaná 28/ K. H. a na jej miesto do konania vstupuje ako žalovaná
28/ H. A. H., na ktorú pôvodná žalovaná 28/ počas konania previedla svoj spoluvlastnícky podiel.
9. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.03.2025, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.
10. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žaloba bola podaná na základe reálnej deľby
predmetných nehnuteľností, ktorá bola uskutočnená ešte predchádzajúcimi generáciami pred žalobcami
a užívací stav na základe takejto reálnej deľby trvá desiatky rokov bez akýkoľvek sporov. Sú splnené
podmienky vydržania na strane právneho predchodcu žalobcov.
11. Žalovaná 25/ na pojednávaní uviedla, že tiež má podiel na predmetnom pozemku, resp. ho mali
jej predkovia, o čom predkladala dedičské rozhodnutia. I. J. tiež užíval svoju časť pozemku až do roku
XXXX, kedy zomrel.
12. Žalovaná 37/ na pojednávaní uviedla, že si pamätá, že jej predkovia, resp. ona, pokiaľ užívali
nejaké svoje časti pozemkov, ktoré mali vyčlenené, tak mali na ne prístup na základe dohody, ktorá
fungovaladlhodobo.Tedavzájomnádohodamedzijednotlivýmidlhodobýmiužívateľmijednotlivýchčastí
pozemkovbolataká,žemôžuichnavzájomvyužívaťnaprístupkaždýnasvojepolia,resp.lúkyaniktoimv tom nebránil. Potvrdila, že neboli žiadne spory o tom, ktoré časti užíval I. B. a nikto mu v tom nebránil.
Pokiaľ si jeho deti chcú vyčleniť tie časti, súhlasí s tým.
13. Žalovaný 46/ na pojednávaní uviedol, že reálne nepozná stav užívania pozemkov, príp. stavieb, ktorý
bol dohodnutý pred mnohými rokmi, pretože podiely len zdedil. Zrejme je to však tak ako bolo uvádzané
v žalobe. Nemá vedomosť o tom, že by vznikali nejaké spory a je pravdepodobné, že existovali nejaké
dohodyovyčleneníjednotlivýchčastídoužívaniajednotlivýchúčastníkovtýchtodohôd.Nenamietapreto
proti podanej žalobe.
14. Žalovaný 48/ na pojednávaní uviedol, že takisto len zdedil podiely na predmetných pozemkoch.
NenamietavlastníctvopánaB.kpozemkom,resp.ichčastiam,ktorésúuvedenévžalobe.Sámžalovaný
48/ v lokalite nikdy nebol, nevidel to, takže nevie sa vyjadriť k okolnostiam. Uznáva nárok uplatnený
žalobou.
15.1. Z pozemkovoknižnej zápisnice č. XX pre k.ú. E. vyplýva, že v časti F. K. podstata pod bodom 2.
bol uvedený pozemok parc. č. XX - záhrada o výmere XXXX m2.
15.2. Z časti B. Vlastníctvo vyplýva, že pod por. č. XX (č.d. XXXX/XX) bolo dňa XX.XX.XXXX zapísané
vlastnícke právo k podielu 3/48 na predmetnom pozemku v prospech I. H., G. K., a to na základe kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým kúpila tento podiel od I. K.. Pod por. č. XX (č.d. XXX/XX) bolo dňa
XX.XX.XXXX zapísané vlastnícke právo k podielu 3/48 na predmetnom pozemku v prospech I. H., G.
K., a to na základe dedičského rozhodnutia č. D XXX/XX po K. K., G. H..
15.3. Z časti B. Vlastníctvo tiež vyplýva, že pod por. č. XX, XX F. XX (č.d. XXXX/XX) bolo dňa
XX.XX.XXXX na základe dedičského rozhodnutia č. D XXX/XX po I. J., ktorý vlastnil podiel 1/16 na
predmetnom pozemku, zapísané vlastnícke v prospech jeho detí I. J., T. J. a K. K., G. J. každému
v 1/3, t.j. u každého v podiele 1/48 z celku. Po smrti T. J. bol jeho spoluvlastnícky podiel 1/48 zapísaný
v prospech jeho syna I. J., nar. XX.XX.XXXX (pod por. č. XX na základe rozhodnutia Štátneho notárstva
v Žiari nad Hronom Q. XXX/XX).
16. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom Mgr. Andreou Galetovou so sídlom v Novej Bani sp.
zn. 10D/1140/2006, Dnot 19/2007 zo dňa 22.10.2007 vyplýva, že predmetom dedenia po poručiteľke I.
H., G. K., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, bol okrem iného jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
6/48 na pozemku EKN parc. č. XX – záhrada (v tom čase) o výmere XXXX m2, zapísanom na LV č. XXX
pre k.ú. E.. Tento nadobudli rovným dielom, t.j. každý v podiele 3/48 k celku I. B., nar. XX.XX.XXXX,
a I. B., nar. XX.XX.XXXX.
17. Zo zápisnice č. D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej Q. [. M., verejným notárom v M. L. vyplýva,
že predmetom dedenia po poručiteľovi I. B. bytom v E. boli okrem iného jeho spoluvlastnícke podiely
na pozemku parc. č. XX, evidovanom v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX pre k.ú. E. (podiel poručiteľa
zapísaný pod M. XX) a na pozemku parc. č. XX, evidovanom v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX pre k.ú.
E. (podiel poručiteľa zapísaný pod M. XX). Tieto nadobudli rovným dielom (každý v 1/2) deti poručiteľa
mal. I. B. a mal. I. B..
18. Z potvrdenia Obce Podhorie zo dňa 19.09.2022 vyplýva, že I. B., nar. XX.XX.XXXX, má zaplatenú
daň z nehnuteľností v plnej výške. Daň z pozemkov je zaplatená aj za parcely CKN č. XXX, XXX, ktoré
p. B. má v trvalom užívaní.
19. Z predložených čestných vyhlásení žalovaných 11/, 13/, 16/, 17/, 18/, 19/, 22/, 26/, 28/ a 48/ vyplýva,
že títo súhlasia s určením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. E., identifikovaným geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX overeným dňa XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX ako CKN parc. č. XXX -
orná pôda o výmere XXX m2 a CKN parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, vytvoreným z pôvodnej
EKN parc. č. XX, vedenej na LV č. XXX, v prospech I. B., nar. XX.XX.XXXX. Jeho vlastnícke právo
výslovne uznávajú.
20. Z predložených čestných vyhlásení žalovaných 11/, 19/, 32/, 37/, 38/, 47/, 51/, 53/ a 57/ vyplýva, že
títo súhlasia s určením nehnuteľností v k.ú. E., identifikovaných geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/
XXXX overeným dňa XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX ako CKN parc. č. XXX – zastavaná plocha o výmere
XXX m2, CKN parc. č. XXX – zastavaná plocha o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX – zastavaná plocha
o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX/X – TTP o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX/X – TTP o výmereXXX m2, do dedičstva po I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Jeho vlastnícke právo
výslovne uznávajú.
21. Podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), držiteľom je
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj
práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen“CSP“),žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je dôvodná.
23. V prejednávanej veci sa jednalo o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, bolo preto povinnosťou súdu najprv skúmať preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bude
možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených
záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem
je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by
sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný)
procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou
žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5)
naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či
nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená),
pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2017 zo dňa 27.04.2017).
24. Bolo preukázané (aj z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28D/28/2023) a nebolo
sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ sú jedinými zákonnými dedičmi po svojom otcovi I. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Žalobcovia tvrdia, že určité (presne geometrickými plánmi identifikované)
časti pozemkov EKN parc. č. XX, XX F. XX v k.ú. E. nie sú v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých
strán sporu tak, ako to vyplýva z evidencie v katastri nehnuteľností, ale v skutočnosti sú vo výlučnom
vlastníctve ich otca I. B., resp. v podielovom spoluvlastníctve I. B. a iných osôb. Žalobcovia tvrdia, že
I. B. nadobudol vlastnícke právo dobromyseľnou držbou (vydržaním) tohto práva. Súdna prax pripúšťa
žalobyourčenie,žeurčitávecpatrídodedičstvapokonkrétnomporučiteľovi,vktorýchideopreukázanie
toho, či poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom tejto veci. Na strane žalobcov teda existuje aktuálne stav
právnej neistoty a preto majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva svojho právneho
predchodcu, lebo jedine v prípade takéhoto rozhodnutia súdu možno docieliť zmenu zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností. Produkované skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce právne dôsledky,
za predpokladu preukázania ich dôvodnosti v procese dokazovania, potenciálne môžu viesť k zmene
zápisu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, resp. ich častiam v katastri nehnuteľností.
25. Právnym dôvodom vzniku vlastníctva môže byť zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu,
zákon a vydržanie. Vlastnícke právo teda možno nadobudnúť tiež vydržaním. Predpokladom tohto
spôsobunadobudnutiajenepretržitádržbanehnuteľnejvecipodobunajmenej10rokov,aksúsplnenéaj
ostatné podmienky vydržania vlastníckeho práva uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. K zákonným
predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržaniapočas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov, c) spôsobilý predmet
vydržania. Predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci je jeho presvedčenie, že mu vec patrí
ako vlastníkovi. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu
oprávňujú. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľbolsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemutakýprávnytitulsvedčí.Priposudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.
26. Treba konštatovať, že rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke posudzovania
zákonných predpokladov vydržania, najmä oprávnenosti držby, prešla určitým vývojom. V zmysle § 48
ods. 3 CSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu SR záväzný pre
všetky senáty najvyššieho súdu a pokiaľ by sa niektorý senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní
chcel odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, musel by vec opätovne
postúpiť na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Rozhodnutie veľkého senátu NS SR teda možno
považovať za stelesnenie ustálenej rozhodovacej praxe tejto najvyššej súdnej autority. Súd v tomto
smere poukazuje na rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, ktorého právna veta znie: Právny titul je len jedným z dôkazov
preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania
sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo,
teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
27. Veľký senát NS SR okrem iného uviedol, že držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý
spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto
predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku
ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a
nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de lege
lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Držiteľ je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy,
keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou
nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Súd sa v rámci skúmania
otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a
nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Je to dané tým, že na vznik držby nie je nevyhnutná
existencia právneho dôvodu jej uchopenia a právny dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z
dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby. Neexistencia alebo neplatnosť právneho
titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom,
že mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v
dobrej viere, t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného
je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba,
aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a
ochranou držby (R 45/1986). Preto sa veľký senát priklonil k súdnym rozhodnutiam (napr. rozhodnutiam
NS SR sp. zn. 5Cdo/210/2019, 2Cdo/190/2020, 2Cdo/201/2020; nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 484/2015, III. ÚS 468/2022), ktoré fundamentálne reflektujú staršiu judikatúru (R 44/1996, R
45/1986), vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ, z
ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa, resp. oprávnenosť
držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého
faktického stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne
presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba teda skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.28. V prejednávanej veci žalobcovia označili za okolnosť, na základe ktorej ich otec I. B., resp. ešte
jeho právni predchodcovia vstúpili do dobromyseľnej a oprávnenej držby predmetných častí (dielov)
dnešnýchevidovanýchpozemkovEKNparc.č.XX,XXF.XXvk.ú.E.,dohoduspoluvlastníkovoreálnom
rozdelení pozemkov. Na základe takejto dohody došlo k tomu, že v tom čase evidované PK parcely č.
XX, XX F. XX boli fakticky rozdelené medzi jednotlivých spoluvlastníkov, ktorých vôľou bolo, aby každý
z nich užíval a nakladal ako s vlastnou s tou časťou, ktorá v zmysle dohody pripadla jemu. Práve táto
dohoda spoluvlastníkov, hoci nebolo doložené jej uzavretie v písomnej forme, ktoré by sa premietlo aj
do evidenčného stavu v pozemkovej knihe, resp. v katastri nehnuteľností, je tým tvrdeným právnym
titulom, na základe ktorého I. B., resp. jeho právni predchodcovia užívali ako vlastné svoje príslušné
časti uvedených pozemkov.
29. Žalovaná 25/ (ktorá je evidovaná ako spoluvlastník len na pozemku EKN parc. č. XX, a to v podiele
1/240) spochybňovala, že by takáto ústna dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
medzi vtedajšími podielovými spoluvlastníkmi existovala. Nijako však nerozporovala tvrdenie žalobcov,
že pôvodná spoločná parcela je fakticky reálne rozdelená medzi konkrétnych spoluvlastníkov, keď každý
z nich dlhodobo užíva svoju vyčlenenú časť, pričom nikdy nedochádzalo k žiadnym sporom o tom,
ktorú časť by ktorý z nich mal užívať ako vlastnú. Aj na pojednávaní potvrdila, že jej predok I. J. tiež
užíval svoju časť pozemku až do svojej smrti. Nijako nespochybnila tvrdenie žalobcov, že ich otec
I. B. užíval tiež svoju fakticky vyčlenenú časť a nikto mu v tom nikdy nebránil. Žalovaní prítomní na
pojednávaní takisto potvrdili, že rodiny každého z dotknutých užívateľov pozemkov mali s ostatnými
dlhodobo navzájom dohodnutý prístup na svoje pozemky tak, aby sa každý mohol dostať na svoju časť
a obhospodarovať ju. Nikdy neboli žiadne spory o tom, ktoré časti užíval I. B. a nikto mu v tom nebránil.
Viacerí ďalší žalovaní takisto vo svojich čestných vyhláseniach uviedli, že uznávajú vlastnícke právo
I. B. k tým častiam pozemkov, ktoré dlhodobo nerušene užíva. Na základe vyhodnotenia vykonaných
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že bola dostatočne preukázaná existencia
dohody spoluvlastníkov o tom, ktorí z nich budú užívať ako vlastné konkrétne vyčlenené časti. Existenciu
takejto dohody potvrdzuje nesporná skutočnosť, že nikdy nedochádzalo k žiadnym sporom ohľadom
užívania konkrétnych častí, pričom každý (spolu)vlastník po celý čas vedel, ktorý pozemok fyzicky
v teréne kto užíva. Poukazujúc na vyššie popísanú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít súd konštatuje, že vôbec nie je rozhodujúce, v akej forme došlo k uzavretiu takejto dohody a či
spĺňala zákonné náležitosti. Nie je sporné, že I. B. desiatky rokov užíval ako vlastné konkrétne vyčlenené
časti pozemkov a z dokazovania vyplynulo, že toto užívanie vyplývalo z dohody spoluvlastníkov, ktorú
nikdy nikto nenamietal a dlhodobo je rešpektovaná. Súd teda ustálil, že I. B. bol poctivý, resp. čestný v
tom, že svojou držbou vykonával vlastné právo, že svojou držbou nerobil nikomu inému zle, nezasahoval
do práva iného a nekonal bezprávne. V konaní neboli prezentované žiadne dôkazy, ktoré by svedčili
o opaku.
30. Nebol preto dôvodný argument Slovenského pozemkového fondu, že by dobromyseľnosť právneho
predchodcu žalobcov mala byť spochybnená samotným modelom podielového spoluvlastníctva, inak
povedané,ženemoholbyťdobromyseľnýotom,žemukonkrétnavyčlenenáčasťpozemkovpatrí,pokiaľ
z evidenčného stavu vyplýva podielové spoluvlastníctvo. Súd opätovne zdôrazňuje, že mal dostatočne
preukázanú existenciu dohody spoluvlastníkov spred niekoľkých desiatok rokov o reálnom rozdelení
predmetných pozemkov. Pritom nie je samo osebe relevantné, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej
forme a nebola intabulovaná do verejnej evidencie. S poukazom aj na uvedenú ustálenú rozhodovaciu
prax je potrebné rešpektovať účel vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického
stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym. Pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba teda skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné
podmienky. Súd mal dostatočne preukázané, že I. B., resp. ešte jeho právni predchodcovia, vstúpili do
držby predmetných vyčlenených pozemkov dobromyseľne na základe dohody s ostatnými vtedajšími
spoluvlastníkmi.
31. Nebolo teda rozhodujúce, aký je súčasný evidenčný stav v katastri nehnuteľností, pretože ten
nemusí zodpovedať skutočnému právnemu stavu. Žalobcovia vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú
predmetom žaloby, evidenčný stav spochybnili práve tým, že na strane ich právneho predchodcu
sú splnené podmienky vydržania a teda že sa ešte za života stal ich vlastníkom, resp. podielovým
spoluvlastníkom s konkrétnymi ďalšími spoluvlastníkmi. Súd opätovne zdôrazňuje, že nepretržitosťdržby a neprerušovaný a nikým nerušený stav užívania predmetných pozemkov počas doby
presahujúcejdesaťrokovnebolvkonanísporný.Súddospelkzáveru,žepočiatokvydržacejdobymožno
v prípade I. B. ustáliť najneskôr od času, kedy sa stal spoluvlastníkom pôvodných pozemkovoknižných
pozemkov.
32. Z pozemkovoknižnej zápisnice č. XX pre k.ú. E. vyplynulo, že stará matka I. B. - I. H., G. K. bola na
základe kúpy a dedenia (ktoré sa udiali v rokoch XXXX-XXXX) evidovaná ako spoluvlastníčka pozemku
parc. č. XX v podiele 6/48. Podľa tvrdení žalobcov, ktoré neboli v konaní relevantne spochybnené,
už v tom čase bola parcela reálne rozdelená medzi vtedajších podielových spoluvlastníkov. C. aj I.
H. následne užívala svoje fakticky vyčlenené časti, pričom po jej smrti (zomrela XX.XX.XXXX) do ich
užívania vstúpil otec žalobcov I. B., ktorý neskôr aj oficiálne zdedil po nej podiel pozemku EKN parc.
č. XX v konaní sp. zn. XXX/XXXX/XXXX. Žalovaná 25/ argumentovala a dokladala, že aj jej právny
predchodca, resp. predchodcovia boli spoluvlastníkmi predmetného pozemku. Z pozemkovoknižnej
zápisnice č. XX pre k.ú. E. vyplynulo, že podiel 1/16 na pozemku parc. č. XX vlastnil I. J., následne
v roku XXXX tento podiel po ňom zdedili jeho deti I. J. K., T. J. a K. K., G. J.. Uvedené nebolo sporné.
Skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej 25/ boli tiež spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XX však
nespochybňuje rozhodujúce tvrdenie žalobcov, že medzi spoluvlastníkmi došlo k dohode o rozdelení
pozemku parc. č. XX na jednotlivé časti, ktoré následne samostatne ako vlastné užívali jednotliví
spoluvlastníci. Ostatne aj žalovaná 25/ potvrdila, že jej predok I. J. tiež užíval svoju časť pozemku až do
svojej smrti. Súd sa stotožnil s tým, že z takejto dohody, podľa ktorej určití spoluvlastníci majú určité časti
z (pôvodne spoločnej) nehnuteľnosti vo výlučnej držbe a užívaní, možno vyvodiť dohodu strán o deľbe,
prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.
33. Pokiaľ sa jedná o ďalšie pozemky EKN parc. č. XX F. XX, v konaní bolo preukázané, že otec žalobcov
I. B. vstúpil do užívania ich konkrétnych častí na základe dedenia po svojom otcovi I. B. v konaní sp.
zn. D XXX/XX. Neboli nijako spochybnené tvrdenia žalobcov, že v tom čase už bolo vyporiadanie s
väčšinou spoluvlastníkov ukončené a otec žalobcov sa po dosiahnutí plnoletosti dohodol aj s posledným
spoluvlastníkom na vyporiadaní, t.j. obdobne ako pri pozemku parc. č. XX na vyčlenení konkrétnych
častí pozemkov parc. č. XX F. XX, ktoré užíval I. B. buď výlučne sám, alebo v spoluvlastníctve
s konkrétnymi ďalšími spoluvlastníkmi – právnymi predchodcami súčasných žalovaných 40/, 46/ a 53/.
Neboli sporné tvrdenia žalobcov, že títo vstúpili do užívania na základe dedenia - žalovaná 40/ po starom
otcovi I. J., ktorý zomrel v roku XXXX, žalovaný 46/ po svojom otcovi I. J., ktorý zomrel v roku XXXX a
žalovaný 53/ po svojom prastarom otcovi I. M., ktorý zomrel v roku XXXX s tým, že u všetkých užívanie
trvalo niekoľko generácií a trvalo nerušene a nepretržite oveľa dlhšie ako 10 rokov. Všetci uvedení užívali
konkrétne časti predmetných pozemkov na základe dohodnutej reálnej deľby ako vlastné.
34. Súd teda dospel k záveru, že právny predchodca žalobcov I. B., ako aj žalovaní 40/, 46/ a 53/, resp.
ich právni predchodcovia sa dobromyseľne chopili držby konkrétnych vyčlenených častí pozemkov parc.
č. XX, XX F. XX v k.ú. E. a nerušene ich užívali počas doby dlhšej ako desať rokov. Nebolo preukázané
správanie žalovaných, resp. kohokoľvek iného, z ktorého by uvedení držitelia mohli nadobudnúť
pochybnosti o oprávnenosti svojej držby a faktického výkonu vlastníckeho práva. Na strane I. B.
a žalovaných 40/, 46/ a 53/ boli teda naplnené všetky zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním ku konkrétnym častiam pozemkov, ktoré sú identifikované v geometrickom pláne č.
XXXXXXXX-XX/XXXX úradne overenom dňa XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX a v geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-X/XXXX úradne overenom dňa XX.XX.XXXX pod č. Y./XXXX. Súd teda určil vlastnícke
právo, resp. podielové spoluvlastníctvo k predmetným vyčleneným pozemkom v prospech konkrétnych
osôb. V prípade poručiteľa I. B. to znamená, že toto vlastnícke právo mu patrilo v čase smrti, preto
predmetné nehnuteľnosti, resp. určené spoluvlastnícke podiely k nim patria do dedičstva po ňom.
35. Pre úplnosť súd uvádza, že konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. zákona č.
161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, ktoré bolo spomínané v písomnom vyjadrení Slovenského
pozemkového fondu, je konštruované ako zákonná možnosť pre toho, kto tvrdí, že vydržaním nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ako dosiahnuť zosúladenie evidenčného stavu v katastri nehnuteľností
so skutočným právnym stavom. Nijako však nebráni takejto osobe v podaní klasickej žaloby v sporovom
konaní o určenie vlastníckeho práva, t.j. navrhovateľ má v tomto smere možnosť voľby. Podstatné tiež
je, že konanie o potvrdení vydržania je mimosporovým konaním, kde nie je priestor na vykonávanie
klasického dokazovania a uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Jeho
využitie teda neprichádza do úvahy v prípade, že sa skutkové okolnosti veci ukážu medzi dotknutýmiosobami ako sporné, resp. niektoré z dotknutých osôb proti tvrdenému vydržaniu vlastníckeho práva
navrhovateľom namietajú, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. V takom prípade jedinou možnosťou
je vyvolanie civilného sporového konania na základe určovacej žaloby.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal ich náhradu, pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd v tom, že žalobcovia v priebehu konania nežiadali výslovne
priznanie nároku na náhradu trov konania, ako aj s poukazom na charakter sporu, kedy ide o
vzájomné vyporiadanie majetkovoprávnych vzťahov medzi stranami, pričom niektorí zo žalovaných sú
tzv. nezistenými vlastníkmi.
Poučenie:
28C/73/2023
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.