Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106143
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraPirošaačlenovsenátu

JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: HANT BA, a.s., so sídlom Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 36 328 375, právne zast.: Nomus s.r.o., Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 54 489 750, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101486976/2023 zo dňa 09. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 – august 2016,
október 2016 - december 2016, ktorá začala dňa 24.02.2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole
č. 100090693/2021 zo dňa 20.01.2021. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol

č. 100150323/2022 zo dňa 24.01.2022 (ďalej len „Protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v Protokole doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 09.02.2022. Vo
vyrubovacom konaní na návrh žalobcu správca dane vykonal výsluch A. B. C. a A. D. C.. O svojich
zisteniachoboznámilžalobcuvOboznámenísoskutočnosťamizistenýmivrámcivyrubovaciehokonania
po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 - máj 2016, august
2016, október 2016 - december 2016 u daňového subjektu HANT BA, a.s. č. 102541352/2022 zo dňa
13.09.2022. Vo Vyjadrení k oboznámeniu v rámci vyrubovacieho konania žalobca namietal skutočnosti

ohľadom dodávateľa MYFIT s.r.o. Dňa 02.12.2022 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o
ústnom pojednávaní č. 103263658/2022, ktorej predmetom bolo prerokovanie priebehu a výsledkov
dokazovania vo vyrubovacom konaní, v ktorej boli prerokované pripomienky žalobcu k Protokolu.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 103365566/2022 zo dňa 15.12.2022 (ďalej aj len

„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „rozhodnutie správcu
dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 48 000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2016. V odôvodnení správca dane uviedol, že pri výkone
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016 sa zameral na opodstatnenie uplatnenia práva naodpočítanie dane na základe faktúry č. 2016011 (int. č. DF 30160731) s dátumom dodania 29.02.2016,
suma ZD 240 000,00 Eur, DPH 48 000,00 Eur, celkom 288 000,00 Eur, za sprostredkovanie klienta
podľa zmluvy od dodávateľa MYFIT s. r. o., Mostná 15, 949 01 Nitra IČO 46391029, DIČ 2023359888

(ďalej len „MYFIT s.r.o.“). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal že služby fakturované dodávateľom
MYFIT s.r.o. faktúrou č. 2016011 s dátumom dodania 29.02.2016 boli reálne uskutočnené, a teda,
že dodávateľovi v súvislosti s fakturovanými službami vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
DPH“), a následne daňovému subjektu HANT BA, a.s. právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona

o DPH. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly dospel k záveru, že predmetná faktúra,
na základe ktorej si žalobca odpočítal daň v sume 48 000,00 Eur, bola vyhotovená iba formálne a jej
obsahneodrážaskutočnosť.Daňuvedenánapreverovanejfaktúresapodľasprávcudanestalasplatnou
iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však z titulu uskutočnenia
zdaniteľného plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH s následnou
možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce

z jeho tvrdení a nepreukázal vierohodnosť a správnosť dokladov, na základe ktorých si uplatnil právo
na odpočítanie dane. Žalobca tak nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101486976/2023 zo dňa 09.06.2023
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení sa stotožnil so závermi správcu dane, pričom uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie
dane z faktúry č. 2016011 s dátumom dodania 29.02.2016, predmet fakturácie: sprostredkovanie klienta

podľa zmluvy, spolu v sume 288 000,00 Eur, z toho základ dane 240 000,00 eur, daň v sume 48 000,00
eur od dodávateľa MYFIT s.r.o.. Uviedol, že zo Zmluvy o sprostredkovaní so sprostredkovateľom MYFIT
s.r.o. a platiteľom (žalobcom) ako záujemcom zo dňa 14.01.2015, podpísanej za sprostredkovateľa
MYFIT s. r. o. E. D. a za žalobcu predsedom predstavenstva A. C. vyplýva, že sprostredkovateľ sa
zaväzuje vyvíjať činnosť nevyhnutnú k tomu, aby platiteľ, ako generálny zhotoviteľ uzatvoril zmluvu o

dielo s osobou sprostredkovanou sprostredkovateľom ako objednávateľom diela, predmetom ktorej mal
byť záväzok žalobcu zrealizovať pre objednávateľa dielo – stavbu: „Dostavba a nadstavba budovy VPB,
Areál OMNIA 2000 a.s. II. etapa výstavby“ (ďalej len „zákazka“) a žalobca sa zaväzuje zaplatiť za túto
činnosť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Okrem Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 14.01.2015
žalobca ako dôkazy o vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti predložil doklad o úhrade faktúry,

a tiež Zápisnice z rokovania 1,2,3,4, ktoré podpísali A. D. F. a E. D.. Správcovi dane tiež žalobca v
inom konaní predložil Dôkaz č. 1 – Prehodnotenie cenovej ponuky – projekt VPB Areál Omnia 2000
a Dôkaz č. 2 – email zo dňa 7.4.2015 od G. H. pre E., vrátane prílohy Cenovej ponuky zo dňa
27.3.2015. Dňa 01.07.2015 bola podpísaná Zmluva o dielo č. BA-234/2015; názov stavby ,,Dostavba
a nadstavba budovy VPB, Areál OMNIA 2000 a.s., II etapa výstavby, Bratislava (S01 – Object A –

Administratívna budova – Dostavba a SO 02 – Object B – Administratívna budova – Nadstavba)“, pričom
za objednávateľa OMNIA 2000 a.s. je podpísaná členmi predstavenstva – A. G. B. a E. A. I. E. a za
žalobcu ako zhotoviteľa je podpísaná predsedom predstavenstva – A. B. C.. Predmetom plnenia je
záväzok zhotoviteľa na vlastné náklady a riziko zhotoviť pre objednávateľa dielo – stavbu ,, Dostavba a
nadstavba budovy VPB, Areál OMNIA 2000 a.s., II etapa výstavby, Bratislava“. Cena diela bola celkovo

vo výške 3 436 000,61 Eur s 20% DPH vo výške 687 200,12 Eur, t. j. spolu vo výške 4 123 200,73 Eur.

4. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na
odpočítanie dane vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale za týmto účelom
vykonal dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Odvolací

orgán po preskúmaní rozhodnutia zistil, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z jeho tvrdení a nepreukázal vierohodnosť a správnosť
dokladov, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalovaný tiež uviedol, že správca
dane nespochybnil zrealizovanie diela na základe zmluvy o dielo pre investora OMNIA 2000 a.s., avšak
na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy došlo

pričinením sprostredkovateľa E. D. za spoločnosť MYFIT s.r.o. a nebola preukázaná ani akákoľvek
iná činnosť E. D., ktorá viedla k naplneniu záväzku zo zmluvy o sprostredkovaní na základe, ktorého
bola vyplatená provízia vo výške 488 000,00 Eur bez DPH. Uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Následne sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní, pričom tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich
zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu

trov konania.

6. Žalobca v žalobe vytýkal napadnutému rozhodnutiu, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu, že
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP); sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP); zistenie skutkového stavu
žalovaným a prvostupňovým orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.

e/ SSP); skutkový stav, ktorý vzali žalovaný a prvostupňový orgán za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/
SSP); došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. V rámci porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy zo strany žalovaného žalobca
namietal, že správca dane použil dôkazy z inej daňovej kontroly, a to z daňovej kontroly vykonanej
u žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za to isté obdobie, a tieto považoval za kľúčové,
pričom odmietol dôkazy žalobcu ako nedôvodné. Namietal tiež, že žalovaný prevzal argumentáciu
správcu dane bez riadneho odôvodnenia, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu nikde v Daňovom poriadku a ani v inom
všeobecne záväznom právnom predpise sa neuvádza, že sa neprihliada (ako bolo odkazované vo
vzťahu k čestným vyhláseniam) na podania a dôkazy, ktoré daňový subjekt doručí správcovi dane, či
správca dane získa počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a ktoré dopĺňajú iné závery získané
počas inej daňovej kontroly, preto napadnuté rozhodnutie nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho

poriadku a súčasne sa prieči čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

8. K Zápisniciam z rokovaní 1 až 4 uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi 3 druhmi stretnutí a rokovaní,
konanými ohľadom preskúmavanej zákazky sprostredkovanej spoločnosťou MYFIT s.r.o.. V prvom rade
sú to interné rokovania žalobcu a spoločnosti MYFIT, ktorých výsledkom sú Zápisnice z rokovaní 1. až

4. Na týchto interných rokovaniach zmluvné strany Zmluvy o sprostredkovaní komunikovali a rokovali
o možnostiach naplnenia predmetu Zmluvy o sprostredkovaní. Interných rokovaní sa zúčastňovali
osoby podpísané na zápisniciach a zápisy z týchto rokovaní predstavovali len výsledky interných
porád v pracovnej skupine za žalobcu a spoločnosť MYFIT s.r.o.. Ďalej to boli stretnutia a rokovania
s investorom – objednávateľom diela (spoločnosť OMNIA 2000, a.s.), ktorých sa zúčastnilo viacero

osôb, čo bolo potvrdené každým z dopytovaných svedkov – E. D., A. G. H., A. D. F. a E. A. I. E..
Medzi týmito osobami bol teda aj E. D., o čom I. E. nemusel vedieť. A nakoniec to boli rokovania
medzi sprostredkovateľom MYFIT s.r.o. a A. C. ohľadom úprav cenovej ponuky prostredníctvom využitia
alternatívnych konštrukčných riešení. Týchto stretnutí sa zúčastňovali A. C., E. D. a C.. Výsledkom
týchto rokovaní boli viaceré interné úpravy cenovej ponuky ako alternatívy pripravené a predkladané

sprostredkovateľom MYFIT s.r.o. priamo C., ktorý, pokiaľ sa rozhodol implementovať niektorý z návrhov
pripravených spoločnosťou MYFIT s.r.o., dal oficiálny pokyn na zmenu zamestnancovi žalobcu G. H..
Takáto oficiálna zmena bola následne komunikovaná aj navonok, vo vzťahu k investorovi OMNIA 2000,
a.s.. Cenové ponuky a ich úpravy teda robil E. D. s C., čo bolo následne komunikované zamestnancovi
žalobcu G. H..

9. Žalobca ďalej namietal nezákonné a ústavne nesúladné opomenutie dôkazov zo strany žalovaného,
pričom uviedol, že má za to, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania si riadne splnil svoju
povinnosť tvrdenia a riadne uniesol dôkazné bremeno o všetkých skutočnostiach, ktoré bol povinný
preukazovať, pričom reálne neexistujú žiadne oprávnené pochybnosti správcu dane o uskutočnení

zdaniteľných plnení v kontrolovanom zdaňovacom, ale existuje iba vada daňovej kontroly spočívajúca
v nezistení skutkového stavu veci náležite a úplne ako to vyžaduje ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku.
Podľa žalobcu, prvostupňový orgán a žalovaný pri vydávaní svojich rozhodnutí svojvoľne favorizovalizáujmy štátu na úkor žalobcu, keď rozhodli vo veci samej úplne bez toho, aby sa zaoberali všetkými
relevantnými skutočnosťami a to teda aj tými, ktoré svedčia v prospech žalobcu.

10. Žalobca namietal aj absenciu zákonného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a vadu
nesprávneho právneho posúdenia veci na základe skutkových záverov, ktoré sú v rozpore s obsahom
administratívneho spisu. Podľa žalobcu, záver správcu dane o neuznaní dodávateľskej faktúry za
kontrolované zdaniteľné obdobie je nesprávny a svojvoľný, preto ho žalobca neakceptuje, pričom tento
záver súčasne nemá absolútne žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, správca dane neodpovedal

na argumenty daňového subjektu, a to po skutkovej stránke, ako aj po stránke právnej argumentácie, a
to aj v rozsahu poukázania na rozhodnutia vyšších súdnych inštancií, ktorými je správca dane viazaný.
Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie nespĺňajú náležitosti v zmysle
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku.

11. Žalobca a spoločnosť MYFIT uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 – § 651 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“),
predmetom ktorej bolo podľa čl. I „vyvíjanie činnosti nevyhnutnej k tomu, aby Záujemca (žalobca)
ako generálny zhotoviteľ uzatvoril zmluvu o dielo s osobou sprostredkovanou sprostredkovateľom ako
objednávateľom diela...“ Malo sa jednať o dielo – Dostavba a nadstavba budovy VPB, Areál OMNIA
2000, a.s. II.etapa výstavby (ďalej ako „dielo“ alebo „zákazka“). V zmysle uvedenej formulácie mali byť

predmetom Zmluvy o sprostredkovaní akékoľvek činnosti realizované zo strany spoločnosti MYFIT, ktoré
však budú mať za následok uzavretie zmluvy o dielo medzi objednávateľom diela (investorom OMNIA
2000, a.s.) a žalobcom ako zhotoviteľom diela. Dielo bolo v článku I. s označením „Predmet zmluvy“
presne definované. Z vymedzenia zmluvných strán Zmluvy o sprostredkovaní je zrejmé, že Zmluva
o sprostredkovaní bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou MYFIT. Práva a povinnosti z tohto

obligačno-právneho vzťahu teda existovali len medzi týmito dvoma subjektmi. Uviedol, že záväzok zo
zmluvy o sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou zmluvných strán o určení druhu zmluvy, ktorá
má byť uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, resp. na uzavretie ktorej má byť obstaraná
príležitosť činnosťou sprostredkovateľa vykonávanej za odplatu. Podľa žalobcu, spoločnosť MYFIT s.r.o.
bola podľa znenia Zmluvy o sprostredkovaní povinná vyvíjať akúkoľvek činnosť, ktorá bude mať za

následokuzavretiezmluvyodielokrealizáciidielašpecifikovanéhovčlánkuI.Zmluvyosprostredkovaní.
Spoločnosť MYFIT s.r.o. nebola povinná v Zmluve o sprostredkovaní špecifikovať konkrétne činnosti
tak ako to požaduje správca dane a rovnako aj žalovaný. Podľa názoru žalobcu, aktivitami spoločnosti
MYFIT s.r.o. skutočne došlo k sprostredkovaniu klienta podľa zmluvy, tak ako je uvedené vo faktúre.

12. Žalobca ďalej poukázal na to, že z rozhodnutia B. C. bola participácia externého subjektu (MYFIT
s.r.o.) na danom obchodnom prípade utajená pred ostatnými zamestnancami. Z výsluchov svedkov A.
G. H., E. D., A. D. F. a A. B. C. vyplynulo, že alternatívne konštrukčné riešenia komunikoval A. C. E. D.,
ktorému odborné riešenia navrhoval a pripravoval C.. A. G. H. neprišiel s riešeniami sám, nakoľko nebol
oprávnený v rámci svojich právomocí takto zasahovať do rozhodovacej činnosti A. B. C. – štatutárneho

zástupcu a riaditeľa žalobcu. Z informácií získaných správcom dane je dostatočne preukázané, že
rokovaní s investorom OMNIA 2000, a.s. sa v danom čase zúčastnilo viacero osôb, ktoré boli poverené
priamo A. C., pričom je zrejmé, že v dôsledku činnosti niektorej z týchto zainteresovaných osôb (E. D.)
prišiel písomný podnet na úpravu cenovej ponuky a zapracovanie alternatívnych konštrukčných riešení.
Tento podnet bol už len oficiálnou reakciu na predchádzajúce rokovania A. C., C. a E. D. o alternatívnych

konštrukčných riešeniach. A. B. C. mal vedomosť o alternatívnych konštrukčných možnostiach od E.
D. a C. už pred zaslaním písomného podnetu zo dňa 23.03.2015. Všetky tieto skutočnosti boli podľa
žalobcu výsluchmi dotknutých osôb potvrdené.

13. Žalobca mal za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a splnil všetky zákonné (materiálne)

podmienky pre priznanie nároku a na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže splnil
(i) podmienku uvedenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH (t.j. žalobca preukázal správcovi dane, že mu vzniklo
právo na odpočítanie DPH na vstupe); (ii) podmienku uvedenú v § 49 ods. 2 prvá veta zákona o DPH (t.j.
žalobca preukázal správcovi dane použitie DPH z platených platieb za služby, pri ktorých vznikla daňová
povinnosť z titulu dodávky služby, na ich ďalšie použitie na dodávky služieb ako platiteľ DPH, a to na

základe realizácie „konkrétnych“ zdaniteľných obchodov Daňového subjektu za príslušné zdaňovacie
obdobie, čím žalobca splnil ipso facto aj podmienku uvedenú v § 49 ods. 2 prvá veta zákona o DPH; (iii)
podmienku uvedenú v § 49 ods. 2 druhá veta písm. a) zákona o DPH (t.j. voči žalobcovi ako platiteľovi
DPH bola uplatnená zo strany inej spoločnosti ako platiteľa DPH suma DPH na podklade faktúry zadodané služby, ktoré žalobca následne použil na výkon svojej ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 1
a ods. 2 Zákona o DPH); (iv) podmienku uvedenú v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (t.j. žalobca
má od inej spoločnosti ako platiteľa DPH vystavené a doručené faktúry, ktoré spĺňajú všetky zákonné

náležitosti faktúry podľa Zákona o DPH).

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom žalobou

napadnutého rozhodnutia. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že Správca dane získal dôkazy
a informácie z iného konania (Úradný záznam č. 100905675/2021 zo dňa 25.05.2021), z daňovej
kontroly na dani z príjmu právnických osôb za rok 2016 vykonanej u žalobcu, ktorá sa týkala rovnakého
obchodného prípadu na základe faktúry č. 2016011 s dátumom dodania 29.02.2016 od dodávateľa
MYFIT s.r.o. Správca dane v uvedenom prípade prijal záver, že žalobca nepreukázal dostatočným
spôsobom, že k sprostredkovaniu dodávateľom MYFIT s.r.o. došlo, žalobca sa voči rozhodnutiu správcu

dane č. 100208784/2019 zo dňa 17.01.2019 neodvolal a rozdiel dane z príjmov uhradil v lehote
splatnosti.

15. Ďalej uviedol, že z dokazovania vyplýva, že o činnosti spoločnosti MYFIT s.r.o., ktorá mala spočívať
v navrhnutí alternatívnych riešení spoločnosťou MYFIT s.r.o. pre žalobcu a ktorá bola podľa žalobcu

sprostredkovateľskou službou v zmysle faktúry a zmluvy o sprostredkovaní, sa začal žalobca vyjadrovať
ažpočasdaňovejkontrolydanezpridanejhodnotyzačatejvroku2021(Odpoveďč.294435/2021zodňa
18.06.2021), pričom E. D. vo svojej výpovedi z 10.09.2021 uviedol, že jeho činnosť konkrétne spočívala
„vo vypracovaní a daní dokopy podkladov pre vytvorenie cenovej ponuky“, a tiež uviedol, že jeho
spoločnosť MYFIT s.r.o. „vypracovala cenovú ponuku od začiatku, teda prvú aj druhú - upravenú cenovú

ponuku“, čo nie je v súlade s predmetom fakturácie, ani so skutočnosťami uvedenými v zápisniciach z
rokovaníaanisvýpoveďousvedkaG.H.,bývaléhorozpočtáražalobcu(Zápisnicaoústnompojednávaní
č. 102243511/2021 zo dňa 11.11.2021), ktorý uviedol, že cenové ponuky pre objednávateľa OMNIA
2000 a.s. vypracoval on. Tiež uviedol, že bol po dohode s A. C. len na jednom stretnutí v spoločnosti
OMNIA 2000 a.s., ale „jeho účasť nebola nejako vyžadujúca, nakoľko sa neprejednávalo nič, s čím by

nerátali“. B. E. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že v druhom kole sa zúčastnilo viacej osôb za
žalobcu a zo strany žalobcu bola najväčšia ochota sa baviť o alternatívnych riešeniach výstavby. E.
D. vo svojej svedeckej výpovedi v roku 2018 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101375429/2018 zo
dňa 17.07.2018) tvrdil, že všetko v spoločnosti MYFIT s. r. o. vykonával sám, v roku 2021 (Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 101703872/2021 zo dňa 10.09.2021) však už tvrdil, že mu pomáhal C., ktorý mu

poskytoval súčinnosť pri odbornej stránke zhotovenia ponuky, pričom C. je jeho strýko, so spoločnosťou
MYFIT s. r. o. nemal uzatvorenú zmluvu ani mu nebola vyplatená odmena. C. formálne potvrdil
skutočnosti ohľadom komunikácie s A. C., jeho tvrdenia však podľa žalovaného nie je možné overiť,
neboli predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce tvrdenie, že sa C. podieľal na preverovanom
zdaniteľnom plnení. Z vyjadrenia A. C. vyplynulo (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101853469/2022

zo dňa 28.6.2022), že E. D. mal zabezpečiť, že žalobca bude úspešný uchádzač o zákazku od investora
OMNIA 2000 a.s. E. D. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 17.07.2018 ale neuviedol, nekonkretizoval,
aké potrebné úsilie vynaložil na zabezpečenie úspešného vyhodnotenia cenovej ponuky žalobcu zo
strany OMNIA 2000 a.s. a ani jeho vynaložené úsilie nebolo žiadnym spôsobom preukázané.

16. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul A. C. v priebehu daňovej kontroly a sformuloval
závery a pochybnosti bez vypočutia kľúčového svedka žalovaný uvádza, že A. C., ako štatutárny
orgán žalobcu sa vyjadroval počas celej daňovej kontroly prostredníctvom právneho zástupcu, a bol aj
vypočutý ak svedok vo vyrubovacom konaní.

17. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na nedostatočne zistený skutkový stav a nevykonaní
neopomenuteľných dôkazov žalovaný uvádza, že z predloženého spisu vyplýva, že správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a
zistil také skutočnosti, ktoré spochybnili uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľom MYFIT s.r.o.
Žalobca počas kontroly ani vyrubovacieho konania nepredložil podľa žalovaného také dôkazy, ktoré

by pochybnosti správcu vyvrátili. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na množstvo rozporov,
ktoré vyplynuli jednak zo získaných dôkazov, svedeckých výpovedí, ako aj z vyjadrení žalobcu. Správca
dane v rámci daňovej kontroly o svojich pochybnostiach viackrát žalobcu informoval a dal mu možnosťtieto pochybnosti vyvrátiť, avšak žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a v daňovej kontrole, ani vo
vyrubovacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane.

18. Uviedol tiež, že v uvedenom prípade nedošlo k spochybneniu statusu deklarovaného dodávateľa,
ani k spochybneniu subdodávateľov deklarovaného dodávateľa, nebolo potrebné preukazovať vedomú
účasť žalobcu na podvodnom konaní, pretože nebolo preukázané že dodávateľ MYFIT s.r.o. službu
žalobcovi dodal. Správca dane nepreukazoval ani existenciu zneužívajúceho konania, o ktorom žalobca
vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť. Uviedol, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu a malo by

byť v záujme žalobcu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti a zaobstaral si
dostatok dôkazov, ktorými bude schopný preukázať reálne vykonanie prác dodávateľom uvedeným na
predloženom doklade a to z toho dôvodu, že je zaťažený dôkaznou povinnosťou. Je pritom na žalobcovi
aké dôkazy si na preukázanie oprávnenosti uplatnenia konkrétneho odpočítania dane zabezpečí.
V ostatnom žalovaný odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorého sa pridŕžal.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že dokazovanie v roku 2016 viedol iný správca dane
na iný typ dane, kládol žalobcovi ako daňovému subjektu iný typ otázok a dokazovanie neviedol tak
intenzívne ako to bolo v namietanom prípade, ktorý je predmetom správnej žaloby. Z uvedeného

dôvodu (extenzívne dokazovanie a rozsiahle množstvo otázok a dopytov kladených správcom dane)
viedli žalobcu v rámci riadnej a včasnej spolupráce k tomu, že všetky dopytované skutočnosti do
detailov správcovi dane vysvetľoval a dodatočné dopyty vždy včas zodpovedal, k čomu predložil okrem
3 svojich vyjadrení aj čestné vyhlásenia dotknutých zainteresovaných osôb a čo bolo preukázané
aj svedeckými výpoveďami svedkov predvolávaných správcom dane a navrhovaných žalobcom ako

kontrolovaným daňovým subjektom. Samotná skutočnosť, že žalobca počas tejto inej daňovej kontroly
nebol kvalifikovane zastúpený a nepodal odvolanie, nemôže byť vyhodnocovaná na ťarchu a v
neprospech žalobcu v inom konaní na iný typ dane. Žalobca ďalej opätovne rovnako ako v žalobe opísal
Zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou MYFIT s.r.o., ako aj rozlišovanie
rokovaní žalobcu na tri kategórie. Rovnako tak opakovane poukázal na svoje vyjadrenie k oboznámeniu,

kde sa venoval problematike alternatívnych konštrukčných riešení.

Duplika žalovaného na repliku žalobcu

20. Žalovaný v duplike uviedol, že žalovaný ani správca dane neodmietol dôkazy a tvrdenia žalobcu

ako nedôvodné a neobmedzil sa len na dokazovanie z iného konania. Správca dane vo vydanom
rozhodnutí svoje zistenia podrobne a dostatočne odôvodnil, vychádzal z ustanovení Daňového poriadku
a z právnych názorov obsiahnutých v zákone o DPH. Správca dane v odôvodnení uviedol nielen všetky
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ale vyhodnotil vykonané dôkazy a uviedol úvahy,
ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu. Ďalej uviedol, že ak má správca dane dôvodné

pochybnosti o tvrdeniach platiteľa, je na platiteľovi preukázať opak, a tým preukázať oprávnenosť
uplatneného odpočítania dane. Správca dane predmet zmluvy posudzoval v súvislosti s ďalšími dôkazmi
a vyjadreniami svedkov a platiteľa (žalobcu), či súhlasia s obsahom fakturovaných služieb. Na základe
dokazovania správca dane prijal záver, že nebolo preukázané, že sprostredkovateľ MYFIT s.r.o. vyvíjal
činnosť nevyhnutnú k tomu, aby žalobca ako generálny zhotoviteľ uzatvoril zmluvu o dielo s osobou

sprostredkovanou sprostredkovateľom ako objednávateľom diela, tak ako je zadefinované v čl. 1 Zmluvy
o sprostredkovaní. Správca dane tiež neodmietol prihliadnuť na čestné vyhlásenia predložené počas
prvostupňového konania a z predloženého spisu a na základe vykonaného dokazovania vyplýva,
že správca dane sa zaoberal každou listinou, ktorá bola predložená v rámci dokazovania, teda aj
predloženými čestnými vyhláseniami. Čestné vyhlásenie však predstavuje jednostranný úkon, ktorý

nemôže nahrádzať dôkaz. V ostatnom sa žalovaný pridŕžal napadnutého rozhodnutia a vyjadrenia
k žalobe.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

21. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1
SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcudane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1
SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

22. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na
deň 19.03.2025, kde žalobca zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe a žalovaný zotrval na
napadnutom rozhodnutí.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

27. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH; každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o
predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

28. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH; Na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry
sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa
vyhotovila faktúru.

29. Podľa § 642 ods. 1 Obchodného zákonníka; Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ
zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu
s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

30. Podľa § 644 Obchodného zákonníka; Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá

zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

31. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka; Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho

súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

32. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

34. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazujea) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

36.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

37. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

38. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

40. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

42. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

43. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel
dane v sume 48 000,00 Eur za zdaňovacie obdobie február 2016 podľa § 68 ods. 5 Daňového

poriadku, keď mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z faktúry č. 2016011 (int. č. DF 30160731)
s dátumom dodania 29.02.2016, vystavenej v celkovej sume 288 000,00 Eur s DPH, predmetom
ktorej bolo sprostredkovanie klienta podľa zmluvy od dodávateľa MYFIT s.r.o.. Podľa správcu dane
žalobca nepreukázal že služby fakturované dodávateľom MYFIT s.r.o. uvedenou faktúrou boli aj reálne
uskutočnené.Predmetnáfaktúrabolapodľasprávcudanevyhotovenálenformálneajejobsahneodráža

skutočnosť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vierohodnosť a správnosť dokladov,
na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane, a teda nepreukázal splnenie podmienok na
uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a
2 zákona o DPH.

44. Vzhľadom k tomu, že správny súd je rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný (§ 134 ods. 1 SSP),
súdny prieskum žalobou napadnutého rozhodnutia smeroval najmä v rozsahu žalobných bodov k
posúdeniu, či došlo k vecnému plneniu na základe uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy medzi
žalobcom a dodávateľom MYFIT s.r.o. (materiálna existencia plnenia) a či žalovaný a správca danevychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, ak dospeli k záveru, že žalobca v predmetnej veci
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatneného práva na odpočítanie
dane z tohto sprostredkovania, pričom bolo potrebné sa vysporiadať aj s mierou dôkazného bremena,

ktoré zaťažovalo žalobcu v daňovom konaní.

45. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i)
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane),
(ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH

alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH
alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

46. Hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočítanie dane sú: a) poskytovateľom plnenia,
deklarovaným dodávateľom, je iná osoba registrovaná pre daň; b) predmetné plnenie reálne existuje
a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia); a c) prijaté plnenie bolo žalobcom použité v

rámci jeho ekonomickej činnosti. Uvedené vyplýva z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Odopretie
práva na odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH môže byť
len v prípade nesplnenia niektorej z vyššie uvedených podmienok (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo
dňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016,

C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci
Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky
patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Kemwater ProChemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.).

47. Z právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva, že zákonodarca primárne zaťažil dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf 10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 5Sžf 15/2018

z 30.04.2019 a ďalšie). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke,
predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktorých priebeh v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40., č. R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa 11.06.2019,

body 49. a 50., č. R 6/2020). Uvedené závery vyplývajú z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022
zo dňa 21.11.2023, bod 25.

48. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie

vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve

daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane
autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to,
aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy
povinné postupovať. Zo záverov Ústavného súdu SR - uznesenie sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa

14.11.2018 vyplýva: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane

pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosti
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane
splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmtospôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej zásady prejednacej“.

49. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali,
že žalobca nepreukázal, že mu služby boli dodané od deklarovaného dodávateľa spoločnosti MYFIT
s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie
materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet – dodanie tovaru alebo služieb osobou so

statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s článkom 287 Smernice, teda so statusom
platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).

50. Z judikatúry súdov vyplýva, že nepostačuje akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti
a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.

zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 k uvedenému dodal, že až preukázateľným spochybnením
založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.
Pritom kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre,
t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenia správcu dane založené na indíciách
a domnienkach.

51. Správny súd zastáva názor, že správca dane v predmetnej veci vzniesol na základe vykonaného
dokazovania dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane
z faktúry, ktorej predmetom bola činnosť smerujúca k sprostredkovaniu zákazky - stavba 243 Dostavba
a nadstavba VPB v areáli OMNIA 2000 (II. Etapa), t.j., aby žalobca uzatvoril so spoločnosťou OMNIA

2000 a.s. zmluvu o dielo. Žalobca ako záujemca uzavrel dňa 14.01.2015 Zmluvu o sprostredkovaní
so sprostredkovateľom MYFIT s.r.o., ktorú podpísali za sprostredkovateľa MYFIT s.r.o. E. D. a
za žalobcu predseda predstavenstva A. B. C.. Z uvedenej Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že
sprostredkovateľ sa zaväzuje vyvíjať činnosť nevyhnutnú k tomu, aby žalobca ako generálny zhotoviteľ
uzatvoril zmluvu o dielo s osobou sprostredkovanou sprostredkovateľom ako objednávateľom diela,

predmetom ktorej mal byť záväzok platiteľa zrealizovať pre objednávateľa dielo – stavbu: „Dostavba
a nadstavba budovy VPB, Areál OMNIA 2000 a.s. II. etapa výstavby“ a žalobca sa zaväzuje
zaplatiť za túto činnosť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Žalobca je pritom povinný oznámiť
sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú rozhodný význam pre uzatvorenie zmluvy; poskytnúť
sprostredkovateľovivšetkydokladyazodpovedázaúplnosťavčasnosťdodaniavyžiadanýchpodkladov;

oznámiť sprostredkovateľovi skutočnosti pre vznik na nároku na províziu a vyplatiť sprostredkovateľovi
províziu. Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať žalobcovi okolnosti dôležité
pre jeho rozhodovanie o uzavretí zmluvy o dielo a nesmie navrhovať záujemcovi/žalobcovi uzavretie
zmluvy o dielo s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne
a včas svoje záväzky zo sprostredkúvanej zmluvy (t.j. zmluvy o dielo). Predmetná Zmluva o dielo č.

BA-234/2015 bola uzatvorená a podpísaná dňa 01.07.2015 za objednávateľa OMNIA 2000 a.s. členmi
predstavenstva – A. G. B. a E. A. I. E. a za žalobcu ako zhotoviteľa predsedom predstavenstva – A. B. C..

52. Žalobca poukázal na to, že túto Zmluvu o dielo uzatvoril práve na základe aktivít spoločnosti MYFIT
s.r.o., za ktorú konal E. D.. Táto činnosť mala podľa žalobcu spočívať vo vypracovaní a úprave cenových

ponúk tak, aby bol žalobca úspešný a uzavrel so spoločnosťou OMNIA 2000 a.s. predmetnú Zmluvu
o dielo. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že E. D. vo výpovedi dňa 17.07.2018 (Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 101375429/2018 zo dňa 17.7.2018) uviedol, že v súvislosti so sprostredkovaním
zákazky spoločnosť MYFIT s.r.o. rokovala so žalobcom a rokovala aj so spoločnosťou OMNIA 2000 a.s..
Na rokovaniach so spoločnosťou OMNIA 2000 a.s. (s jej konateľom I. E.) mal za sprostredkovanú osobu

(žalobcu) jednať E. D., pričom išlo o štandardné obchodné rokovania. Uvedené potvrdil aj žalobca dňa
14.9.2018 vo svojej Odpovedi správcovi dane č. 612280552/2018, k čomu ako dôkaz predložil výzvu
zo dňa 23.3.2015 od spoločnosti MYFIT s.r.o. s predmetom Prehodnotenie cenovej ponuky, ktorá mala
nadväzovať na skutočnosti uvedené v Zápisnici č. 2. Uvedená sprostredkovateľská činnosť však bola
popretá spoločnosťou OMNIA 2000 a.s., a to výpoveďou svedka I. E. (Zápisnica o ústnom pojednávaní

č. 101840297/2018 zo dňa 20.9.2018), v ktorej uviedol, že spoločnosť MYFIT s.r.o. ani jej konateľa E.
D. nepozná.53. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca začal hovoriť o činnosti spoločnosti MYFIT
s.r.o., ktorá mala podľa žalobcu spočívať v navrhnutí alternatívnych riešení spoločnosťou MYFIT s.r.o.
pre žalobcu a ktorá bola podľa žalobcu sprostredkovateľskou službou v zmysle faktúry a zmluvy o

sprostredkovaní, až počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty začatej v roku 2021 (čo vyplýva
zOdpovedeč.294435/2021zodňa18.06.2021).Vosvedeckejvýpovedevroku2021saE.D.(Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 101703872/2021 zo dňa 10.09.2021), vyjadril, že jeho činnosť konkrétne
spočívala „vo vypracovaní a daní dokopy podkladov pre vytvorenie cenovej ponuky“, a tiež uviedol, že
jeho spoločnosť MYFIT s.r.o. „vypracovala cenovú ponuku od začiatku, teda prvú aj druhú - upravenú

cenovú ponuku“. Správny súd konštatuje, že uvedené tvrdenia nekorešpondujú s predmetom fakturácie,
ani so skutočnosťami uvedenými v Zápisniciach z rokovaní 1 až 4 a ani s výpoveďou svedka G.
H., ktorý je bývalým rozpočtárom žalobcu a ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že cenové ponuky pre
objednávateľa OMNIA 2000 a.s. vypracoval on (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102243511/2021
zo dňa 11.11.2021).

54. Z výpovede E. D. z 10.09.2021 tiež vyplýva, že E. D. bol po dohode s B. C. len na jednom
stretnutí v spoločnosti OMNIA 2000 a.s., ale „jeho účasť nebola nejako vyžadujúca, nakoľko sa
neprejednávalo nič, s čím by nerátali“. I. E. zo spoločnosti OMNIA 2000 a.s. potvrdil, že v druhom kole
sa zúčastnilo na rokovaní za žalobcu viacero osôb, avšak E. D. nepozná. Správny súd má z uvedeného
za preukázané, že samotný žalobca mal informácie z rokovania priamo od spoločnosti OMNIA 2000

a.s. a jej predstaviteľov. Za žalobcu tak nerokoval ako sprostredkovateľ E. D., ale samotný žalobca
prostredníctvom konateľa B. C..

55. Čo sa týka spolupráce E. D. a C., E. D. vo svojej svedeckej výpovedi v roku 2018 (Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 101375429/2018 zo dňa 17.07.2018) tvrdil, že všetko v spoločnosti MYFIT s. r.

o. vykonával ako konateľ sám, následne však vo výpovedi v roku 2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101703872/2021 zo dňa 10.09.2021) tvrdil, že mu pomáhal C., ktorý je jeho strýkom a ktorý mu
poskytoval súčinnosť pri odbornej stránke zhotovenia ponuky. Z výpovede E. D. vyplýva, že C. nemal
so spoločnosťou MYFIT s.r.o. uzatvorenú žiadnu zmluvu a ani mu nebola vyplatená žiadna odmena.
Komunikovať mal iba s E. D.. C. síce vo výpovedi (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101976239/2022

zo dňa 13.07.2022) formálne potvrdil skutočnosti ohľadom komunikácie s B. C., avšak nepredložil žiadne
listinné dôkazy o tom, že sa podieľal na preverovanom zdaniteľnom plnení. Na základe uvedeného má
správny súd za to, že správca dane mal odôvodnené pochybnosti o uskutočnení sprostredkovateľskej
činnosti tak, ako bolo uvedené na faktúre a tvrdené E. D. a žalobcom.

56. Podľa správneho súdu z uvedeného nemožno vyvodiť, že predmetná Zmluva o dielo bola uzatvorená
prostredníctvom konateľa spoločnosti MYFIT s.r.o. E. D. ako sprostredkovateľa, ktorý by vyvíjal činnosť
na uzatvorenie Zmluvy o dielo so spoločnosťou OMNIA 2000 a.s. v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní.
Podľa vyššie uvedených skutočností E. D. nekomunikoval ako sprostredkovateľ za žalobcu so
spoločnosťou OMNIA 2000 a.s. a jej zástupcami za účelom uzatvorenia Zmluvy o dielo v zmysle Zmluvy

o sprostredkovaní, ale žalobca komunikoval so spoločnosťou OMNIA 2000 a.s. a jej zástupcami priamo
prostredníctvom B. C.. Predložené Zápisnice z rokovaní 1 až 4 ako aj Výzva - Prehodnotenie cenovej
ponuky na projekt VPB Areál Omnia 2000 zo dňa 23.03.2015 nepreukazujú sprostredkovateľskú činnosť
spoločnostiMYFITs.r.o.ajejkonateľaE.D.vzmysleZmluvyosprostredkovaníafakturovanéhoplnenia.
Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka I. E., ktorý uviedol, že nepozná E. D. a ani spoločnosť MYFIT

s. r. o..

57. V tomto smere správny súd poukazuje aj na komentár k ust. § 642 Obchodného zákonníka, v ktorom
sa uvádza, že: „Pod príležitosťou uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu sa žiada rozumieť identifikácia
osoby, ktorá prichádza do úvahy ako potenciálny zmluvný partner, predstavenie potenciálnych

zmluvných partnerov navzájom alebo nadviazanie komunikácie medzi nimi, ktorá smeruje k možnosti
uzatvoriť zmluvu. Okrem zoznámenia dotknutých subjektov musí byť vytvorená príležitosť uzatvoriť
sprostredkúvanú zmluvu s určitým obsahom. To znamená, že na splnenie povinnosti sprostredkovateľa
nestačí, ak odkáže na stretnutie milovníkov umenia v prípade, ak záujemca zamýšľa predať konkrétny
obraz. Bude potrebné, aby sprostredkovateľ buď tretiu osobu informoval o obsahu konkrétnej

sprostredkúvanejzmluvy,aleboabysprostredkovalpríležitosťuzatvoriťzmluvuvovzťahuktakejskupine
tretích osôb, ktorí uzatvárajú takýto typ zmlúv s daným obsahom.“ Je zrejmé, že v predmetnom prípade
E. D. ako konateľ spoločnosti MYFIT s.r.o. žalobcovi nesprostredkoval uzatvorenie Zmluvy o dielo.
Žalobca síce predložil na preukázanie reálneho plnenia zo Zmluvy o sprostredkovaní faktúru, Zápisnicez rokovaní 1 až 4 ako aj Výzvu - Prehodnotenie cenovej ponuky na projekt VPB Areál Omnia 2000
zo dňa 23.03.2015, email zo dňa 7.4.2015 od G. H. pre E., vrátane prílohy Cenovej ponuky zo dňa
27.3.2015 avšak išlo len o formálne preukázanie vzťahu medzi žalobcom a sprostredkovateľom MYFIT

s.r.o., pričom k reálnemu plneniu sprostredkovateľskej činnosti na uzavretie Zmluvy o dielo nedošlo, a
teda služba nebola reálne dodaná. E. D. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 17.07.2018 ani neuviedol,
aké potrebné úsilie vynaložil na zabezpečenie úspešného vyhodnotenia cenovej ponuky žalobcu zo
strany OMNIA 2000 a.s. a ani jeho vykonaná činnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobca
nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by tento záver mohli vyvrátiť.

58. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vyššie uvedenom rozsahu, a to najmä nepreukázanie
realizácie služby - sprostredkovateľskej činnosti tak, ako to bolo žalobcom deklarované pre účely
odpočtu DPH, bolo dostatočným dôvodom pre prijatie záveru daňových orgánov, že hmotnoprávne
podmienky pre odpočítanie dane v predmetnej veci splnené neboli. Podľa správneho súdu právne
posúdenie veci správcom dane, s ktorým sa žalovaný stotožnil, je vecne správne, pretože deklarovaná

služba bola relevantne spochybnená, táto pochybnosť nebola zo strany žalobcu vyvrátená, pričom v
nadväznosti na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté.

59. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že správca dane sa zaoberal prepojením medzi

sprostredkovateľom MYFIT s. r. o. a objednávateľom OMNIA 2000 a.s.. Uvedené skutočnosti podľa
správneho súdu boli totiž potrebné pre overenie, či deklarovaný sprostredkovateľ skutočne vykonával
sprostredkovateľskú činnosť v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní rokoval so spoločnosťou OMNIA 2000
a.s. a jej zástupcami za žalobcu, v prospech ktorého mal vykonávať činnosť na uzatvorenie Zmluvy
o dielo.

60. K námietke žalobcu, že skutočnosť, že spoločnosť MYFIT s.r.o. neodviedla daň a nesplnila si
svoje povinnosti vo vzťahu k príslušnému správcovi dane, nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu,
správny súd uvádza, že uvedené skutočnosti nemožno vyhodnotiť priamo na ťarchu žalobcu, ale
podporujú záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Hlavným dôvodom zamietnutia odpočítania

dane je ale absencia dôkazov o reálnom poskytnutí plnenia spoločnosťou MYFIT s.r.o., čo správny
súd považuje za správne, zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania tak, ako vyplývajú aj
z administratívneho spisu. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci nebolo preukázané splnenie
vecnej a materiálnej stránky práva žalobcu na odpočet DPH z faktúry dodávateľa MYFIT, s.r.o.
(nesplnenie hmotnoprávnych podmienok) a napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca

nepreukázal, že prijal fakturované zdaniteľné plnenie, resp., že služba bola dodaná dodávateľom a
tomuto vznikla daňová povinnosť.

61. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom
tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Za neopodstatnenú považuje aj námietku o

nevykonaní navrhnutých dôkazov. Správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR vyplývajúce
z uznesenia sp. zn. III. ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024, že žalobca má uviesť aký konkrétny
podstatný záver by z dokazovania vyplynul (v tam posudzovanej veci aký záver by uviedol svedok)
a ako by sa zmenila situácia vykonaním dokazovania (v tam posudzovanej veci pri možnosti klásť
svedkovi otázky) a ktorá skutočnosť by sa objasnila, prípadne sa zmenila v prospech žalobcu. Takéto

tvrdenie v žalobe absentuje, preto správnemu súdu chýbajú namietané okolnosti (skutkové a právne)
pre posúdenie vhodnosti a efektívnosti doplnenia dokazovania vykonaného daňovými orgánmi. Žalobca
by musel preukázať, že ním navrhnuté dokazovanie má potenciál prelomiť dokazovaním už zistené
nespornéskutkovéokolnostiveci,ktoréviedlikvydaniunapadnutýchrozhodnutí.Správnysúdpoukazuje
na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020, body 39., 41.,

42., 43., v ktorých Najvyšší súd SR posudzoval otázku potreby vykonať ďalšie dokazovanie na návrh
daňového subjektu.

62. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nevzali do úvahy čestné vyhlásenia E. D.
a I. E., správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane sa zaoberal aj

týmito listinami, avšak správne vyhodnotil, že čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý
nemôže nahrádzať dôkaz. Navyše, správca dane opakovane predvolal E. D. na vypočutie svedka, a teda
disponuje jeho svedeckými výpoveďami, ktoré sú riadnymi dôkazmi v daňovom konaní. Výpoveď I.
E., ktorú správca dane získal z iného daňového konania, nebola v rozpore so žalobcom predloženýmčestným vyhlásením, a keďže nedošlo k zmene vypovedaných skutočností, nebolo potrebné opakovane
ho vypočuť. Správny súd poukazuje tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/29/2016,
z ktorého vyplýva, že „dôkazná sila čestných vyhlásení nie je v daňovom konaní vysoká a zásadne

je čestné vyhlásenie ako dôkazný prostriedok považované za irelevantné, aj v zmysle judikatúry
Najvyššieho súdu“.

63. K námietke žalobcu, že správca dane použil dôkazy aj z inej daňovej kontroly, správny súd uvádza,
že takýto postup správcu dane bol plne v súlade s Daňovým poriadkom. Podľa § 24 ods. 1 až 4

Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Na
základe uvedeného správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú.

64. Správny súd tiež poukazuje na to, že dôkazné bremeno, ležiace na žalobcovi, považoval za

primerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa totiž týkali len vzťahu a okolností medzi žalobcom a jeho
deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.
Kasačný súd vo viacerých rozhodnutiach za danej situácie zaujal stanovisko (napr. rozsudky sp. zn.
3Sfk/37/2021, sp. zn. 1Sžfk/35/2021), že od žalobca možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť,
preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného

vzťahu, podstatu služieb, ktorý zabezpečil pre svojich odberateľov a aby vedel preukázať jeho tvrdenia
a deklarovanú skutočnosť, že sa tak stalo skrz dodávateľa uvedeného na faktúre, v danom prípade
spoločnosťouMYFITs.r.o..Žalobcanato,abysvojedôkaznébremenouniesol,bymuselpredložiťďalšie
dôkazy, pričom nebolo povinnosťou daňových orgánov žalobcovi osobitne vysvetľovať a usmerňovať
ho, aké ďalšie dôkazy mal navrhovať alebo predkladať. Je dôvodné očakávať od daňového subjektu,

ktorý si mieni uplatniť právo na odpočítanie dane, aby už počas realizácie posudzovaného obchodu
trval na väčšej miere písomnosti transakcie (písomná zmluva, listiny o prevzatí poskytnutých služieb,
popis rozsahu a povahy poskytnutých služieb), a to primárne nie preto, že by to malo zodpovedať
obchodným zvyklostiam, ale najmä preto, že v prípade uplatňovania si práva na odpočítanie dane bude
mať oveľa vyššiu šancu, že splnenie hmotnoprávnych podmienok náležite preukáže. Žalobca si mal byť

vedomý, že pri realizovaníposudzovaných obchodov má prihliadať aj na to, akým spôsobom je upravené
právo na odpočítanie dane v zákone č. 222/2004 Z. z., a to v jeho ustanovení § 51. Podnikateľ musí
byť pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dôsledný a musí si byť vedomý, že je povinný dôkazmi
preukázať, napr. aj v daňovom konaní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu, uskutočnenie zdaniteľného
plnenia. Práve pre tieto prípady je potrebné mať dostatok presvedčivých dôkazov, ktoré preukazujú

uskutočnenie, a teda aj prijatie konkrétneho zdaniteľného plnenia od jeho dodávateľov. Pokiaľ nebol
žalobca dostatočne precízny a nevie preukázať prijatie predmetných služieb od dodávateľa, ktoré by
korešpondovali s účtovaním ceny a uplatneným odpočítaním DPH, musí znášať dôsledky neunesenia
svojho dôkazného bremena.

65. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
správneho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 5Sfk/31/2021 zo dňa 28.06.2023, sp. zn. 1Sžfk/35/202 zo
dňa 16.08.2023, sp. zn. 3Sfk/37/2021 zo dňa 25.07.2023.

66. Na základe objektívnych zistení správcu dane daňovou kontrolou a vykonaným dokazovaním

vo vyrubovacom konaní, ktoré po prenesení dôkazného bremena na žalobcu (v záujme ustálenia
hodnovernosti listinných dôkazov) neboli ďalšími dôkazmi zo strany žalobcu eliminované/vyvrátené,
možno vyvodiť záver o nepreukázaní dodania služieb žalobcovi v zmysle predmetnej faktúry vystavenej
dodávateľom MYFIT s.r.o.. Preto daňové orgány postupovali správne, keď neuznali žalobcovi uplatnenéodpočítanie dane, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno (porušil § 24 ods. 1 Daňového poriadku)
a nepreukázal reálnosť uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, teda nepreukázal dodanie
služieb týmto dodávateľom, čím porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca predložil len formálne

doklady, čím nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že mu služby dodal dodávateľ, ktorý by bol
platiteľom dane, v dôsledku čoho žalobca nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok na priznanie
práva na odpočítanie dane.

67. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného obsahujú uvedenie

podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali.
Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie
a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na
základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia daňových orgánov tak zodpovedajú
kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce
dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia,

teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Orgán
verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka
konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie
správnehoorgánumusíuviesťrelevantnéadostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej

veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj na
príslušnújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva(pozrinapr.rozsudokGarciaRuizv.Španielskoz
21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať,
že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“

68. Správny súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový
stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu
žalovaného dospel k záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne popísali zistený
skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami žalobcu. Závery správcu
dane ako aj žalovaného uvedené v napadnutých rozhodnutiach vychádzajú zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a majú oporu v administratívnom spise. Správny súd sa so závermi správcu dane
a žalovaného stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci žalovaným za správne.

69. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie.

Žalobca nemal úspech v konaní (§ 167 ods. 1 SSP a contr.) a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať priznať mu náhradu trov konania
voči žalobcovi (§ 168 SSP).

71. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.