Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201566
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8720201566.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D.- E., toho času bytom: F. X, XXX
XX D. G., o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 5.153,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu nasledujúcimi skutočnosťami.
Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok,
IČO: 35 923 130 a žalovaný uzatvorili spolu dňa 10.11.2016 zmluvu o pôžičke č. 7172342 / 7610501678
(evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku
vo výške 5.000 Eur („Schválená výška pôžičky“). Žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer
FinanceHolding,a.s.,Hlavnénámestie12,06001Kežmarok,IČO:35923130ztituluzlúčeniauvedenej

spoločnosti so žalobcom.
Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume
138,84 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.330,40 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 833,04 Eur. Žalobca poukázal na §53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.08.2017 – Predžalobná upomienka, vyzval

žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než
30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej
splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.10.2017
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 21.10.2017 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke
sa Žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle
§53 ods.9 Obč.Z. oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniudlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať
na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016.

Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
upravuje čl. 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje
sumu 5.153,55 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho
dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané
obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v

priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 599,65 Eur, si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 5.986,59 Eur /označené
v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Na základe vyššie uvedeného: Dlžná suma -
Neuplatnené náklady = Žalovaná suma 5.153,55 Eur - 0 Eur = 5.153,55 Eur.

3. Tunajší súd ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9Csp/37/2020 – 180 zo dňa 09.05.2023 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.166,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok I.) V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol. (výrok II.) Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu
62 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

4. Na základe žalovaným podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako súd druhej inštancie
rozsudkom č. k. 3CoCsp/31/2024 – 238 zo dňa 03. 12. 2024 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
nasledovne:
„I. Mení rozsudok vo výroku I. v časti splatnosti dlhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

4.166,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do zaplatenia, a to všetko sa
mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 85,- eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje
po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. o trovách konania rozsudku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

6. V predmetnom rozsudku súdu druhej inštancie je okrem iného uvedené nasledovné:
„5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.
6. Proti výroku I. rozsudku v časti splatnosti, o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v lehote

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a voči výroku III. o povinnosti žalovaného nahradiť trovy
konania podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu o povinnosti uhradiť dlžnú
sumu v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti uviedol, že od začiatku

konania navrhoval, aby súd v prípade, že neodmietne návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu
rozhodoltak,žepovolíplatenieúhradvmesačnýchsplátkachpo85eur.Poukázalnato,žetentosporbol
súčasťou konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 4T/27/2019, kde žalovaný
vystupoval v postavení poškodeného vo vzťahu k žalobcovi. Namietal aj nesprávne právne posúdenie
veci vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, poukazujúc na ust. § 257 CSP. Povinnosť nahradiť

trovy konania považoval pre neho za likvidačné. Namietal, že súd pri rozhodovaní o trovách konania
nezohľadnil jeho zlú sociálnu situáciu, nakoľko pri mesačnom príjme 730 eur, jeho mesačné výdavky
predstavujú splátky dvoch úverov vo výške 270 eur a 85 eur, náklady za telefón, internet a TV 80 eur a
náklady na bývanie, energie 200 eur (č. l. 197 spisu). S poukazom na dôvodovú správu k ust. § 257CSP,
ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/2011 zo dňa 18.01.2012, navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vrátil súdu na ďalšie
konanie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní nepoužil prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku, ktoré by mali mať vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej
pohľadávky. Odvolanie žalovaného považoval za zmätočné. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie

žalovaného z dôvodu ust. § 386 písm. d) CSP odmietol a zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
8. V ďalších vyjadreniach žalobca, a rovnako aj žalovaný zotrvali na svojich podaniach, pričom neuviedli
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv pre rozhodnutie o podanom odvolaní.19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je aj posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným.
20. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.
21.Rozhodovanieonáhradetrovkonaniapredstavujevzmyslestabilizovanejjudikatúryústavnéhosúdu
nepochybne integrálnu súčasť súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy môže svojím postupom a rozhodnutím porušiť základné právo účastníka
na súdnu ochranu (viď II. ÚS 56/05, IV. ÚS 248/08). Obdobný záver vyplýva ja z rozhodnutia zo dňa
06.02.1594 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
22. V sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane ktorá mala v spore plný úspech,
súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej

žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcov ide vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
23. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ust. § 257 CSP. Účel predmetného

ustanovenia je vyjadrený moderačným právom súdu, ktorým je umožnené súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom skutočnosti tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než plynuli z použitia všeobecných

zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.
24. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne
a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor

na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.
2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať
za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie

§ 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/58/2023 zo dňa 14.08.2024).
25. Ustanovenie § 257 CSP má primárne slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t. j. na dosiahnutie
spravodlivosti pre účastníkov súdneho konania. Pokiaľ je však aplikované bez toho, že by relevantné

dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup zasahujúci do základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd SR, a rovnako tak
aj Ústavný súd v rámci svojich rozhodnutí viackrát zdôraznil, že všeobecné súdy pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov je povinný prihliadať na osobné,
zárobkové, majetkové a iné pomery oboch sporových strán, skúmať ich procesný postoj a okolnosti,

ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.
26. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s predloženým
súdnym spisom a námietkami žalovaného vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 CSP nemal za preukázané,
že by sa súd v rámci svojho rozhodovania o náhrade trov konania zaoberal prípadnou aplikáciou
spomínaného ustanovenia. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, ako aj vyjadrenia oboch strán

sporu mal odvolací súd za to, že pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného
konania bolo potrebné zohľadniť nielen okolnosti za ktorých bola žaloba podaná, ale ako aj žalovaný v
podanom odvolaní poukázal, aj na majetkové, rodinné a sociálne pomery na strane žalovaného, ktoré
boli schopné ovplyvniť a odôvodniť možnosť aplikácie ust. § 257 CSP. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd skúmal pomery žalovaného odôvodňujúce použitie

ust. § 257 CSP.
28. Po vrátení veci súd prvej inštancie bude postupovať v naznačených intenciách odvolacím súdom a
pri svojom rozhodovaní zohľadní existenciu § 257 CSP a dá odpoveď o možnosti, resp. možnosti jehoaplikácie v konkrétnom prípade. Zároveň svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, tak
aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
29. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.“

7. Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, nakoľko súd druhej inštancie zrušil výrok o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný na výzvu súdu, aby uviedol svoje zárobkové, majetkové, osobné – rodinné a sociálne
pomery, doručil súdu dňa 27.02.2025 písomné podanie zo dňa 25.02.2025 v ktorom okrem iného vo
vzťahu k trovám konania uviedol, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu
žalobcovi a obracia sa na prvostupňový súd v súlade s platným znením Civilného sporového poriadku
podľa § 262 ods. 1 s použitím § 257 CSP so žiadosťou o zabezpečenie nepripustenia jeho povinnosti
platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane.

Zároveň súdu doručil vyplnené Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby
jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba) podľa § 254 Civilného sporového
poriadku, kde je uvedené, že je zamestnancom firmy Schöni transport s. r. o. od mesiaca máj roku 2017,
ako vodič v trvalom pracovnom pomere a jeho čistý mesačný príjem za posledných 7 mesiacov bol od
júla 2024 do januára 2025 v sumách: 785,- Eur, 854,- Eur, 896,- Eur, 880,- Eur, 1.592,- Eur, 804,- Eur,

875,- Eur, čo v priemere predstavuje po zaokrúhlení 955,- Eur. Ďalej uviedol, že býva v byte v Bratislave
spolu s manželkou, ktorá je jeho vlastníčkou, a jeho mesačné výdavky sú spolu 508,- Eur ( voda 15,- Eur
+ elektrina 30,- Eur + teplo 73,- Eur + príspevok na bývanie 250,- Eur + ostatné zálohové platby 60,- Eur
+ internet, TV, telefón 80,- Eur). Jeho priemerný zostatok na účte k 15. dňu v mesiaci za posledných 6
mesiacov je 300,- Eur. Nevlastní žiadne hnuteľné veci nad 750,- Eur ani motorové vozidlo. Súdu doručil

taktiež predmetné výplatné pásky.

9. Predmetom konania po rozhodnutí súdu druhej inštancie zostalo rozhodnutie o trovách konania pred
súdmi prvej a druhej inštancie.

10. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

12. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. v) Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., od poplatku sú oslobodení:
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

16. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, ku ktorému súd pristupuje výnimočne - sa
prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery ako aj ďalšie pomery všetkých sporových strán,
okolnosti podania žalobného návrhu na začatie konanie a uplatňovania práva sporovej strany, postoje

sporových strán v konaní ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinnú
sporovú stranu, tak aj na oprávnenú sporovú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.17. Na základe horeuvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a v súlade s právnym
názorom súdu druhej inštancie rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania podľa § 257 CSP
a výnimočne nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán a to z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti
za výsledok konania a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Keďže povinnosť nahradiť trovy
konania sa môže v niektorých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 257 CSP umožňuje
súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Súd má za to, že sa

jedná o výnimočný prípad, predovšetkým s prihliadnutím na majetkové, rodinné a sociálne pomery
žalovaného (žalovanému po odpočítaní výdavkov od spriemerovaného príjmu a odpočítaní splátok,
na ktoré bol zaviazaný v tomto konaní zostane mesačne suma 362,- Eur), právnu formu (právnická
osoba a fyzická osoba – spotrebiteľ), predmet činnosti (podnikania) žalobcu a súd pri rozhodovaní o
trovách konania zohľadnil vyššie spomenuté okolnosti, ktoré svojím charakterom možno považovať za
dôvody hodné osobitného zreteľa a to nie len na strane žalovaného, ale aj na strane žalobcu, ktorému

ako prevažne úspešnej strane sporu vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Celková situácia
žalovaného predstavuje podľa názoru súdu výrazné obmedzenie jeho schopnosti znášať trovy tohto
konania, pretože uloženie tejto povinnosti by pre neho predstavovalo ohrozenie jeho ekonomického
postavenia, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj listinné dôkazy predložené žalovaným; preto súd tieto
dôvody považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú atribút výnimočnosti prípadu. Na

druhej strane súd zvážil aj majetkové pomery žalobcu, ktorého záujem na náhrade trov konania by
vzhľadom na jeho postavenie pomerne úspešnejšej strany mohlo byť aplikáciou ustanovenia § 257 CSP
dotknuté. Súd má za to, že nepriznanie trov konania žalobcovi nepredstavuje pre neho ako obchodnú
spoločnosť (banku) žiadne závažné obmedzenie jeho činnosti a nebude mať nepriaznivý dopad na jeho
existenciu ani činnosť. Tento nepomer v majetkovom postavení sporových strán v spojení s nepriaznivou

ekonomickou situáciou žalovaného a naplnením podmienok zákonného osobného oslobodenia od
súdnych poplatkov považuje súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto o trovách konania rozhodol
tak, že žiadnej zo sporových strán podľa § 257 náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

V Poprade, dňa 26. marca 2025

Mgr. Nina Kollárová

sudca