Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124210476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124210476.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátkou kanceláriou, so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962

165, o zaplatenie 12.650,27 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 16.10.2024, sp. zn. 11Csp/92/2024

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.10.2024, č.k. 11Csp/92/2024-165 a vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 16.10.2024,

č.k. 11Csp/92/2024-165 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.650,27 EUR,
zmluvný úrok vo výške 4.896,43 EUR, úrok z omeškania vo výške 1.230,27 EUR, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.582,32 EUR od 02.06.2023 do zaplatenia a to všetko
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, pričom o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku (II. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 12.650,27
EUR s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
postúpila Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupca pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
Žalovanábolavčasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnejvýzvepostupcuvnepretržitomomeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného dlhu voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych

dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 03.12.2019 Zmluvu č. 291968411031219, ktorej súčasťou sú
všeobecné zmluvné podmienky v znení dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej úver
za nasledujúcich podmienok: výška úveru: 13.050,- EUR, druh úveru: refundácia úveru a platieb, typ
a výška úrokovej sadzby: fixná, 11,25 % p.a., spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo dňa 03.12.2019,
výška splátky a splatnosť: 206,37 EUR mesačne, k 27. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej
splátky: 27.12.2019, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom

mesiaci, počet splátok: 96, RPMN: 12,45 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov: 8 %, celková
čiastka spojená s úverom: 20.072,52 EUR. Žalovaná neplnila splátky v dohodnutých termínoch v zmysle
zmluvy, čím sa dostala do omeškania, na základe čoho žalobca opakovane vyzval žalovanú na úhradu
dlžnej sumy a to treťou upomienkou (pokus o zmier) zo dňa 10.05.2021, kedy postupca evidoval
nesplatené splátky vo výške 715,39 EUR. Žalovaná napriek opakovaným výzvam zo strany postupcu, v
rámci ktorých ju postupca podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzýval v lehote nie kratšej ako

15dnínamožnosťuplatneniaprávanavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,nesplnilavstanovených
termínoch svoje splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, žežalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola
súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru k 17.06.2021, pričom vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy. Žalovaná suma predstavuje
sumu vo výške 18.776,97 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 12.582,32 EUR,
z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.896,43 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške
1.230,27 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 67,95 EUR.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie na základe ktorého zistil, že medzi právnym
predchodcom žalobcu, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovanou bola dňa 03.12.2019
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 291968411031219, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej celkovú sumu úveru vo výške 13.050,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala
uhradiť formou pravidelných mesačných splátok po 206,37 EUR, s mesačnou splátkou poistného 13,59
EUR s lehotou splatnosti 96 mesiacov počnúc dňom 03.12.2019 s dátumom prvej anuitnej splátky dňa

27.12.2019, úrokovou sadzbou 11,25 %, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 20.072,52
EUR, nákladmi spotrebiteľa 7.022,52 EUR, RPMN 12,45 %, priemernou RPMN 8 % a poplatkom za
poskytnutie úveru 261,- EUR, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli určené na refinancovanie.
V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky neplnila riadne a včas, čo žalobca preukázal predloženým výpisom z úverového účtu.

Následne právny predchodca žalobcu listom označeným ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo
dňa 10.05.2021 vyzval žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 715,39 EUR. Žalovaná
bola zároveň upozornená, že v opačnom prípade bude právny predchodca žalobcu požadovať vrátenie
celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o
úvere. Doručovanie výzvy žalobca preukázal kópiou poštového podacieho hárku zo dňa 10.05.2021

s označením zásielky „UPOMIE3“. Dňa 17.06.2021 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a v tomto liste bolo žalovanej oznámené, že
týmto dňom - 17.06.2021 bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom
14.286,48 EUR, z toho istina vo výške 12.582,32 EUR. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. K tejto výzve žalobca

pripojil aj doklad o doručovaní s dátumom vrátenia zásielky pre žalovanú dňom 21.06.2021. Postúpenie
pohľadávky na žalobcu bolo oznámené právnym predchodcom žalobcu dňa 12.06.2023.

4. Po vykonanom dokazovaní súd právne vec posúdil podľa ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, §
100 ods. 1, § 101, § 121 ods. 3, § 488, § 489, § 517 ods. 1, 2, § 524, § 525, § 526, § 565, Občianskeho

zákonníka, § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), d), § 7
ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 1 ods. 1, §
3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako vzťah spotrebiteľský
podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca (jeho právny predchodca, pozn. odvolacieho
súdu) mal v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v
zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou

spotrebiteľskou.

6. Súd prvej inštancie následne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010). Pokiaľ právny zástupca žalovanej
v podanom odpore namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na ust. § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách mal súd prvej inštancie za to, že jeho tvrdenia nie sú relevantné,
pretože na základe predložených listinných dôkazov a to výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa10.05.2021(č.l.43spisu),prehľadupoštovéhopodaciehohárkupreukazujúcehodoručovanietejtolistiny
(č.l. 43 spisu) a výstupu z portálu Slovenskej pošty o doručovaní doporučenej zásielky (č.l. 67 spisu)
dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu splnil podmienky tohto zákonného ustanovenia,

keďže listina zo dňa 10.05.2021 bola právnym predchodcom žalobcu doručovaná žalovanej a bola jej
doručená dňa 13.05.2021. Z listu zo dňa 17.06.2021 - výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil v tomto liste predčasnú splatnosť úveru
vrátane príslušenstva z dôvodu, že napriek predchádzajúcim upomienkam mu žalovaná neuhradila
dlžnú pohľadávku. Tento list bol právnym predchodcom žalobcu doručovaný žalovanej, o čom svedčí

pripojená doručenka s vyznačeným dňom vrátenia zásielky pre právneho predchodcu žalobcu a to
21.06.2021. Nie sú preto pravdivé tvrdenia právneho zástupcu žalovanej, že by takýto právny úkon
mal byť neplatný a neúčinný. Rovnako tak zosplatnenie bolo vykonané do splatnosti najbližšej splátky,
keďže splátky boli splatné 27. dňa toho ktorého mesiaca. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru
teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na

uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva.
Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého
dlhu naraz. Žalobca preukázal splnenie tejto podmienky a preto bol oprávnený vyžadovať od žalovanej
jednorazové splatenie úveru. S poukazom na ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý
stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu

bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť
pohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhuaktorájesplatná(tedamusiabyťsplnenépredpoklady
na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a podmienkou postúpenia
je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného
záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom

pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V prípade
nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky
na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách

v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018,
sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018). Splnenie podmienok
stanovených v § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z. z. o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie
pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna

legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca
preukázal platné nadobudnutie pohľadávky uplatnenej v tomto spore od jeho právneho predchodcu.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť totiž iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Keďže žalobcom bolo preukázané splnenie všetkých
predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,

postúpenie pohľadávky je možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca je nositeľom práva, ktoré
bolo predmetom postúpenia a preto mu je možné priznať právo uplatnené v tomto konaní.

7. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka

súd prvej inštancie ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom
prípade nie je premlčané. Súd mal za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto konaní nie je
premlčaný. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. K
zosplatneniu spotrebiteľského úveru došlo dňa 17.06.2021, čo mohlo byť najneskôr pre splátku splatnú

dňa 27.02.2021, k uplatneniu práva na súde došlo dňa 15.01.2024, je zrejmé že k tomuto došlo ešte
pred uplynutím premlčacej doby, a teda k premlčaniu nároku, ktorý si žalobca uplatnil pred súdom v
tomto konaní, nedošlo.

8. Ďalej právny zástupca žalovanej namietal zanedbanie odbornej starostlivosti veriteľom v zmysle §

7 ods. 1 a § 16 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. Tu súd poukázal na to, že žalobca v priebehu
konania predložil súdu listinné dôkazy, z obsahu ktorých vyplýva skúmanie bonity žalovanej právnym
predchodcom žalobcu. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu ešte pred
uzavretím zmluvy o poskytnutí úveru predložil žalovanej dokumenty, na základe ktorých zisťoval právnypredchodca žalobcu od žalovanej informácie o jej zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch,
atď. Ďalej žalobca predložil ďalšie listinné dôkazy, z ktorých vyplýva posudzovanie bonity žalovanej -
dopytom do úverového registra (č.l. 90-91 spisu) a výstupom zo schvaľovacieho procesu (č.l. 92-99

spisu). Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že schopnosť žalovanej splácať úver bola
právnym predchodcom žalobcu posúdená riadne so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú
schopnosť vplyv. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetný úver bol žalovanej poskytnutý ako
účelový úver na refinancovanie a z Čl. I zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že z predmetného
úveru mal byť splatený predchádzajúci úver žalovanej od právneho predchodcu žalobcu so zostatkom

1.958,27 EUR. Súd mal preto za to, že právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru postupoval s
odbornou starostlivosťou z toho dôvodu s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zák. o spotrebiteľských
úveroch, úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej súd nepovažoval za bezúročný a
bez poplatkov.

9. Ako ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru resp. nemožnosti vyhlásiť úver

za predčasne splatný žalovaná uviedla nesprávne uvedenie hodnoty RPMN v zmluve o úvere. Podľa
žalovanej výška RPMN je nesprávna, nakoľko žalobca nemal zohľadniť vo výpočte spracovateľský
poplatok za poskytnutie úveru a rovnako tak mal zohľadniť poistenie. Pre správny výpočet výšky
RPMN bolo v prvom rade potrebné posúdiť a ustáliť, aj vzhľadom na námietky žalovanej, v akej výške
bol úver žalovanej poskytnutý. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že poplatok za poskytnutie

spotrebného úveru 261,- EUR je splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Z obsahu zmluvy
je zrejmé, že žalovaná si ako formu splácania úveru, vrátane všetkých peňažných záväzkov, ktoré
jej zo zmluvy vzniknú zvolila formu inkasa z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy. Žalovaná sama
rozhodla o „ekonomickom využití“ úveru, keď si pri uzatváraní zmluvy o úvere vymienila spôsob úhrady
spracovateľského poplatku za úver tak, že tento bude uhradený v plnej výške z prostriedkov úveru. Išlo

pritom o výslovný prejav vôle žalovanej, aby bola časť úveru použitá na tento účel. Žalovaná reálne
disponovala plnou výškou úveru, keď len na základe jej vlastného rozhodnutia bola časť úveru použitá
na zaplatenie spracovateľského poplatku. Je teda nepochybné, že žalovanej bol poskytnutý úver vo
výške 13.050,- EUR. Vychádzajúc z ustanovení zmluvy o úvere a jej príloh mal súd tiež za to, že v
prejednávanom prípade predstavuje poistenie voliteľnú doplnkovú službu. Uzatvorenie poistenia nebolo

podmienkouuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvereanipodmienkouzískaniaúveruzaponúkaných
podmienok. V dokumente Európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.12.2019 (č.l. 12 a
nasl. spisu), v ktorých je výslovne uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa nemusí uzavrieť poistenie na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru alebo ďalšia doplnková služba. Podpisom úverovej zmluvy žalovaná potvrdila

v zmysle článku II. bod 1. VOP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy (čl. III. bod
6. úverovej zmluvy) zo dňa 03.12.2019 (č.l. 24 a nasl. spisu), že jej boli odovzdané podmienky spolu
s touto zmluvou, resp. jej boli na základe jej písomnej žiadosti zaslané elektronickou poštou či iným
dohodnutým spôsobom. Žalovaná teda mala na výber, či uzavrie zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru spolu s poistením schopnosti splácať úver alebo bez tohto poistenia a pokiaľ pristúpila k poisteniu

schopnosti splácať úver, podpisom úverovej zmluvy vyhlásila, že pred uzavretím tejto úverovej zmluvy
bola oboznámená a súhlasila s rámcovou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie
schopnosti splácať úver. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dobrovoľne rozhodla pre poistenie
schopnosti splácať úver, poistné v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. sa do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z. z.) nezahŕňa a nie je možné ho zahrnúť ani do výpočtu
RPMN. Pri výpočte RPMN preto súd vychádzal z nasledovných predpokladov použitých na výpočet
údaja o RPMN a to výšky úveru 13.050,- EUR, dátum pôžičky 03.12.2019, výška splátky 206,37 EUR,
splatnosťprvejsplátkydňa27.12.2019,splatnosťďalšíchsplátokmesačnevždyk27.dňuvkalendárnom
mesiaci, počet splátok 96, spracovateľský poplatok 261,- EUR. Podľa kalkulačky pre výpočet RPMN ako

internej pomôcky súdu, ktorá je súčasťou registra po zadaní týchto predpokladov pre výpočet RPMN je
hodnota RPMN 12,50 %. V dokumente Európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.12.2019
v bode 3 (č.l. 12 a nasl. spisu), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je uvedená hodnota
12,45 %. Žalobca uviedol výpočet RPMN z rovnakých vstupných údajov (č.l. 76 spisu) s výsledkom
0,124460843, čo po zaokrúhlení na dve desatinné miesta predstavuje RPMN 12,45 %. Rozdiel tak

zrejme predstavuje len spôsob v zaokrúhľovaní. Aj v prípade, že by skutočná RPMN bola o 0,05 %
vyššia ako je uvedené v zmluve, podľa súdu by to nebolo podstatné pre vyslovenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, nakoľko takto uvedený údaj by takmer s určitosťou neznamenal pre žalovanú v
čase rozhodovania podstatný argument a uvedenie do omylu pre uzavretie zmluvy o úvere. Z uvedenýchdôvodov preto aj celková čiastka spojená s úverom je v zmluve uvedená správne 20.072,52 EUR = 261,-
EUR (poplatok za poskytnutie) + 96 x 206,37 EUR (mesačná anuitná splátka).

10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu,

preto má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol a ani strany
netvrdili žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa podľa § 257 CSP odôvodňujúce nepriznať stranám sporu
nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a to tak, že žalobu zamietne

a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12.1 Žalovaná namietala, že pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver právny predchodca
žalobcu nezískal od žalovanej žiadne údaje o jej nákladoch na bývanie a celkovo na živobytie. Z
dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane žalovanej

po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by
žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce,
lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa
úverových produktov na finančnom trhu. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2CoCsp/42/2022zodňa22.03.2023bolažalovanánázoru,ževeriteľnekonalsodbornoustarostlivosťou

v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a nie je oprávnený požadovať jednorázové splatenie dlhu.
Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za neplatné, čo má za následok nepreukázanie
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti, predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
treba považovať za neplatné právne úkony a preto žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná
splatnosťúveru,došlokpostúpeniutzv.živéhoúveručojevrozporesustanovením§17zák.č.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny

úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá
v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

12.2 Žalovaná ďalej poukázala na znenie § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a konštatovala, že v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a žalobca
nepreukázal, že žalovaná mala možnosť odmietnuť poistenie. Poplatok za poistenie musí byť zahrnutý
do výpočtu RPMN a keďže žalobca poplatok za poistenie nezahrnul do výpočtu RPMN, zmluva obsahuje
nesprávnyúdajocelkovejčiastkespojenejsozaplatenímúveruazároveňnesprávnyúdajoRPMN,ktorý
vychádzal z nesprávneho údaja o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Ohľadom poistenia

úveru žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/297/2019 zo dňa
30.09.2021 a uviedla, že celkovú čiastku spojenú so zaplatením úveru predstavuje súčin mesačnej
splátky vrátane poistného a počtu mesačných splátok, ku ktorému treba započítať ešte aj poplatok
za poskytnutie úveru teda 219,96 x 96 + 261 = 21.377,16 EUR. Zmluva preto obsahuje nesprávny
údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 20.072,52 EUR, ktorá bola použitá pri

výpočte RPMN a preto zmluva obsahuje aj neprávny údaj o RPMN. Žalovaná bola názoru, že pod
celkovou výškou úveru je potrebné rozumieť sumu, ktorú reálne veriteľ odošle na účet dlžníka, resp.
suma, ktorá pri refinančných úveroch bude odoslaná zo strany bankového subjektu na účet inej banky
alebo nebankového subjektu. Zo zmluvy o úvere je preukázané, že žalovaná nemala reálnu možnosť
disponovať so sumou 13.050,- EUR, ale keď došlo k automatickému započítaniu poplatku za poskytnutie

úveru,žalovanáreálnedisponovalasumouvovýške12.789,-EUR.Uvedenýnásledokmákonzekvencie
tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku
čodovýškysplátok.Všetkytriuvedenéúdajetotižvychádzaliznesprávnejvýškyspotrebiteľskéhoúveru.
Žalobca pri výpočte vyššie uvedených údajov vychádzal z istiny aká je uvedená v zmluve, t.j. 13.050,-EUR a nie reálnej sumy 12.789,- EUR, ktorá bola žalovanej zo strany žalobcu poskytnutá. Vzhľadom
na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho
nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo.

12.3 Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaná nebola ku dňu vyhotovenia listu
„Tretia upomienka – pokus o zmier“, ani ku dňu vyhotovenia listu „Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom“ v omeškaní so žiadnou splátkou, keďže bola povinná uhrádzať len splátky istiny
poskytnutého úveru mesačne vo výške 135,94 EUR a preto je tretia upomienka – pokus o zmier ako aj

oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny
úkon a v konečnom dôsledku je potrebné aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti považovať
za neplatný právny úkon. Neboli preto splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a teda došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred
termínom konečnej splatnosti úveru.

12.4 Žalovaná zastávala názor, že tretia upomienka – pokus o zmier prezumovaná § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí
obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom
spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie

práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Nejedná sa iba o formálnu
podmienku, ale o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi
„dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento
následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá
musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ

v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez
ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.
ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je objektívne vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu
predčasnej splatnosti. K uvedenej odvolacej námietke poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo dňa 31.07.2024 a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6CoCsp/34/2024 zo dňa 21.10.2024 bola žalovaná názoru, že ani predžalobná upomienka a ani
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemôže predstavovať výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zák.
o bankách.

12.5 S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, žalovaná zastávala názor, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt v zmysle § 92
ods. 8 zák. o bankách, keďže nepredložil žiadnu výzvu pred postúpením pohľadávky, ktorú výslovne ust.
§ 92 ods. 8 zák. o bankách vyžaduje. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatný právny úkon a
žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

12.6 Po citovaní § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalovaná uviedla,
že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo vypracované a zrejme odoslané až 12.06.2023, a tak
ide o závažné porušenie uvedeného zákonného ustanovenia, keďže právny predchodca žalobcu
neinformoval dlžníka v pozícii spotrebiteľa o postúpení pohľadávky v lehote 5 pracovných dní. Porušenie

uvedeného zákonného ustanovenia predstavuje v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
postúpenie pohľadávky, ktoré odporuje zákonu a teda zmluva o postúpení pohľadávky je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú
legitimáciu, ktorú je súd povinný skúmať ex offo.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dovolací súd nedávno rozhodoval o obdobnej
(identickej) právnej otázke, ktorá je predmetom resp. dôvodom podania odvolania v tomto konaní – a
to v právnej otázke „je určenie splátky povinnou náležitosťou zosplatňujúceho úkonu resp. aj výzvy,
ktorá zosplatneniu predchádza?“. V predmetnej právnej otázke rozhodoval senát dovolacieho súdu
1Cdo, ktorý v uznesení z 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 dospel k nasledovnému právnemu záveru:

„Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací
súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorávyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym

konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže
opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú
v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je
potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia
tri mesiace po splatnosti. Senát dovolacieho súdu 5Cdo, ktorý v uznesení Najvyššieho súdu SR z

26.06.2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 dospel k nasledovnému právnemu záveru: „Ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9
OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku

informačnej asymetrie poškodený.“ K uvedenému záveru dospel predmetný senát dovolacieho súdu
napr. aj v rozhodnutí 5Cdo/188/2023. Žalobca konštatoval, že je tu zásadný rozpor ohľadom náležitostí/
obsahu zosplatňujúcej výzvy (resp. výzvy, ktorá zosplatneniu predchádza), kedy dochádza z dôvodu
(diametrálne) odlišného posudzovania predmetnej právnej otázky dovolacím súdom k právnej neistote
na strane subjektov súkromnoprávnych vzťahov v širšom rozsahu. Podľa názoru žalobcu je však

nutné v tejto súvislosti zdôrazniť, že výlučne právny názor vyjadrený senátom 1Cdo v cit. uznesení
možno ohľadom riešenia tejto právnej otázky považovať za vecne správny, majúci podklad v dotknutých
ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ale aj všeobecnej aplikačnej praxe súdov za obdobie od prijatia
znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (t.j. od 01.11.2008 ako § 53 ods. 8 resp. od 01.07.2011 do
31.10.2024 ako § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v posudzovanom znení).

13.1 K argumentom favorizujúcim výklad, podľa ktorého nielen, že nie je potrebné, ale ani dobre
možné uvádzať splátku, pre ktorú veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť využil žalobca uviedol, že
zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka veriteľovi neukladá a v predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti,

či zosplatňujúca, z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v
omeškaní. Ďalej špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie
platobnej disciplíny dlžníka, absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho
postavenia. Vyhlásenie splatnosti je jednostranný právny úkon – ide o právo veriteľa (ak sú splnené
podmienky), pričom spotrebiteľovi absolútne v tomto slova zmysle „nepomôže“ poznanie, ktorá bola tá

„rozhodná“splátka,keďzosplatňujúciúkonsastalperfektnýmjehodoručenímspotrebiteľovi–t.j.vtomto
čase už spotrebiteľ zosplatnenie nemôže zvrátiť. Predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku
2008 – do roku 2024 a z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka na
špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom až v roku 2024
došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia. Aj keď sa súdna prax môže

v čase vyvíjať, nová argumentácia dovolacieho súdu (senátu 5Cdo) pre posudzovanie (ne)platnosti
uvedených právnych úkonov (výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zosplatnenia) za danej
situácie predstavuje zásadný zásah do právnej istoty veriteľov, ktorému podľa názoru žalobcu intenzitou
nekorešponduje potrebná ochrana spotrebiteľa. Obsahom tohto podania nie je uviesť vyčerpávajúci
výpočet toho, čo by takýto výklad znamenal pre desaťtisíce (ak nie státisíce) vecí, kde z tohto dôvodu

prichádzajú do úvahy obnovy konania, žaloby spotrebiteľov voči bankám a podobne, avšak pre ilustráciu
nesprávnosti záveru o nutnosti uvedenia „rozhodnej splátky“ je potrebné poukázať aj na tento rozmer
veci. Zároveň predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania
(výsledkom čoho bol aj judikát publikovaný pod č. R 29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR z
29.11.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020), kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti

jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o tom,
že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve.

13.2 Žalobca mal ďalej za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle, že veriteľ
je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka a rovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v praktickej
realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto
informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu. Naopak spotrebiteľ by sa paradoxne mohol
dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve podľa § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú
domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu – čo by však nemohlo nastať, nakoľko
pri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zostali zachované (spotrebiteľ

by bol naďalej v omeškaní so splácaním dlhu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky
neuhradil a zároveň bol upozornený na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti).

13.3 Žalobca ďalej poukázal na novelizované znenie § 53 ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka (účinné
od 01.11.2024), z ktorých je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy

uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie
bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v danom prípade a
napokon ako činili veritelia resp. banky vždy). Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od 01.11.2024 povinný
vo výzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ
v omeškaní - obligatórnou náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod sankciou neurčitosti teda ani po
účinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť,

resp. pre ktorú úver zosplatňuje. Jedná sa pritom o reakciu zákonodarcu na rozhodovaciu prax Súdneho
dvora EÚ, ktorá taktiež uvedenú povinnosť konkretizovať splátku, pre ktorú k zosplatneniu došlo,
nevyžaduje.

13.4 Vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo

dňa 01.04.2015 a sp. zn. II. ÚS 796/2016 zo dňa 22.06.2017, t.j. ústavnoprávnych východísk priority
platnosti právneho úkonu a právomoci súdu zákonné predpisy aplikovať, nie však novelizovať, žalobca
uviedol, že podľa jeho názoru je riešenie uvedenej právnej otázky zo strany senátu 5Cdo v predmetnej
problematike právne neudržateľné, pričom naopak senát 1Cdo predmetnú právnu otázku vyriešil
zákonne a správne.

13.5 Na záver žalobca poukázal aj na skutočnosť, že aplikáciou a akceptáciou záverov senátu 5Cdo
fakticky dôjde k zneplatneniu tisícov (až desaťtisícov) právnych úkonov (zosplatnení), keďže aj z
rozhodovacej praxe všeobecných súdov na všetkých úrovniach je zrejmé, že veritelia týmto spôsobom
neboli povinní postupovať (keďže im to zákon a ani súdna prax neukladala). S ohľadom na závažnosť

predmetnej právnej otázky a vnútorný rozpor pri jej riešení na úrovni senátov najvyššieho súdu, ale aj
jednotlivých všeobecných súdov SR, podľa názoru žalobcu prichádza do úvahy postup podľa § 48 a
nasl. CSP, a to postúpenie veci veľkému senátu spolu s vyžiadaním stanovísk dotknutých subjektov
podľa ust. § 48 ods. 4 CSP.

13.6 Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa žalobca plne stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu
prvej inštancie a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

14. Žalovaná v odvolacej replike doplnila, že v súčasnej dobe sa uprednostňuje výklad senátu 5Cdo
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého musí táto výzva s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru obsahovať presnú identifikáciu splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky;
zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej
nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody
splátok. Avšak, so zosplatnením je spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu

zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v
konaní pred súdom využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, tvrdenie o absencii aktívnej
vecnej legitimácie či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru neboli
splnené zákonom predpokladané podmienky. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť
k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení

o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo
rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň,
uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým
spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu
úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je

výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ
realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k
špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny
úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.14.1 Nad rámec uvedeného žalovaná uviedla, že ani tretia upomienka pokus o zmier a ani oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepredstavuje osobitnú výzvu s upozornením na možnosť

postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách. A keďže súčasťou súdneho spisu nie je
samostatnávýzvavzmysle§92ods.8zák.obankáchajzuvedenéhodôvodunebolisplnenépodmienky
pre platné postúpenie pohľadávky a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

14.2 Žalovaná ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/7/2024

zo dňa 27.06.2024 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa
31.03.2022 a ich závery, z ktorých vyplýva, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre
platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa
ustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníkaanioznámenieovyhláseníúveruzapredčasnesplatný;
tieto predpoklady samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nespĺňajú.

15. Žalobca v odvolacej duplike doplnil, že k opätovne namietaným skutočnostiam sa už vyjadril vo
svojich predchádzajúcich vyjadreniach, na ktorých naďalej zotrváva. Mal za to, že konajúci súd sa
správne vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

17. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody sú v prejednávanej veci
naplnené.

19. Podstatnou z hľadiska rozhodnutia v spore je otázka aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca tvrdil,
že k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.06.2023 (samotnú
zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2023 nepredložil). Odvolací súd je názoru, že záver súdu
prvej inštancie o aktívnej legitimácii žalobcu nemá podklad vo vykonanom dokazovaní a odôvodnenie
rozsudku ohľadne tohto záveru je nedostatočné. Splnenie podmienky aktívnej legitimácie je pritom

základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní.

20. Keďže v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebol úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej
právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. splatný, vzhľadom na dojednanú konečnú splatnosť úveru
(išlo o úver s dobou trvania zmluvy 96 mesiacov, pričom zmluva o úvere bola uzavretá dňa 03.12.2019),

muselo ísť o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ preto musel platne vyhlásiť
predčasnúsplatnosťúverupodľa§565Občianskehozákonníkavspojenísust.§53ods.9Občianskeho
zákonníka. Za predpokladu, že pôvodný veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru podľa § 565

Občianskeho zákonníka, následne museli byť splnené zákonné podmienky aj pre platné postúpenie
pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách.

21. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie zákonných podmienok pre platné zosplatnenie úveru
v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a

následne správne skúmal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, avšak ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nesprávne interpretoval (vyložil) pri rozhodovaní v spore.22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,ktorýmisúvzmysleust.§565Občianskeho
zákonníka: 1. možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom
alebo v súdnom rozhodnutí, 2. dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3. veriteľ požiada
dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to: 1. veriteľ má právo
na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou
splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2. veriteľ

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má
povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.

27. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva. Ak táto podmienka nie je splnená, je
zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz.

28. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, podmienkou pre okamžité zosplatnenie

úveru je aj omeškanie dlžníka s platením splátok a dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o možnosti žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky.

29. Existencia tejto dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sporná nebola
a vyplývala z bodu 5 písm. b) úverovej zmluvy. V tomto bode bolo dohodnuté v prípade nesplácania

úveru, resp. v prípade neplnenia si dojednaných povinností, že veriteľ je v súlade s podmienkami vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok upravených v čl. VIII podmienok.

30. Z vykonaného dokazovania v danej veci vyplynulo, že Treťou upomienkou - pokus o zmier zo
dňa 10.05.2021 VÚB, a.s. vyzvala žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade

bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve o úvere.

31.RozhodnutímNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/197/2022zodňa26.06.2024bolavyriešenáotázka,
či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je veriteľ

povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to tak, že pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší
súd uviedol, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej

doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je
to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

32. S vyššie uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.09.2024, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu
na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, malo za následokneplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,

v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore.

33. S poukazom na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR odvolací súd zastáva názor, že vo
výzve na úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) musí byť uvedené, s ktorou

konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024 tak toto rozhodnutie bolo prekonané práve vyššie citovanými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu zo dňa 26.06.2024 resp. 25.09.2024.

34. Splnenie tejto podmienky bude preto potrebné v ďalšom konaní po vrátení veci skúmať a vysporiadať
sa s jej (ne)splnením.

35. Odvolací súd ďalej konštatuje, že pre klientov banky sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách ustanovené
ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie čo i len časti pohľadávky
banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje

v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách kumulatívne splnenie týchto podmienok: a) existencia
splatnej pohľadávky, b) písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením
a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi a c) dlžníkovo následné nepretržité omeškanie viac ako 90
dní so splnením jeho záväzku voči banke. Je pritom na žalobcovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane
dôkazu preukazujúceho doručenie takejto výzvy žalovanej bankou. V prípade, že nie sú splnené vyššie

uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky
na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom o bankách, kedy postúpenie pohľadávky
v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakázané, a teda postúpenie pohľadávky je neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pritom prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe

a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď
sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal
možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu
voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil.

36. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový
subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v čase
postúpenia.

37. V danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru zo dňa 03.12.2019 došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.06.2023, kedy úver ešte nebol splatný v celom rozsahu vzhľadom na dohodnutý termín jeho konečnej
splatnosti. Pokiaľ teda Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej
zmluvy, mohlo ísť o splatnú pohľadávku iba v tom prípade, že pre jej zosplatnenie boli splnené zákonné
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho

zákonníka.

38. Pokiaľ ide o splnenie podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

nauplatnenietohtopráva,zobsahuspisuvyplývadoručovanievýzvybankyžalovanejzodňa10.05.2021
na plnenie s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak okamžite nedôjde k úhrade
dlžnej pohľadávky vo výške 715,39 EUR. Výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred
zosplatnením bola na pošte podaná dňa 11.05.2021 a žalovanej doručená na adresu D. XX, E. dňa
13.05.2021.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v určenej lehote omeškanú sumu nezaplatila, banka mohla
do splatnosti najbližšej splatnej splátky využiť svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky.40. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka).

41. Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka v zmysle omeškania so splnením
niektorej splátky a následnej legitímnej žiadosti veriteľa nastane splatnosť celej neuspokojenej časti
pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky.

42. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok vyššie citované zákonné ustanovenie
umožňuje veriteľovi pri splnení v zákone uvedených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky
naraz. V podstate to znamená, že v takom prípade žiadosť veriteľa prijatá dlžníkom na zaplatenie celého
dlhu má za následok, že sa stane splatný celý dlh. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku
toho, že nebola splnená iba niektorá splátka, však môže veriteľ uplatniť iba vtedy, ak to bolo dohodnuté

alebo to bolo určené v rozhodnutí. Toto právo veriteľa je časovo ohraničené a veriteľ ho môže využiť iba
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

43. Je možné zhrnúť, že okrem vyššie uvedených dvoch predpokladov pre splatnosť celého dlhu zákon
predpokladá kumulatívne naplnenie týchto skutočností: 1) dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením

niektorej zo splátok, 2) veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky a 3) veriteľ požiadal o
zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

44. Žiadosť veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky možno charakterizovať ako jednostranný adresný a
hmotnoprávny právny úkon, čo znamená, že v stanovenej lehote musí byť doručený dlžníkovi (§ 45 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Nestačí odovzdanie prejavu na prepravu. Vzhľadom na kogentnú právnu
úpravu nie je možné ani dohodou zmluvných strán upravujúcich vzájomné doručovanie písomností
kogentnosť uvedenej hmotnoprávnej úpravy zmeniť. V súvislosti s adresnosťou žiadosti je treba uviesť,
že aj vtedy, ak sa veriteľ bez ďalšieho obráti na súd, je možné návrhu priznať účinky žiadosti o zaplatenie
celého dlhu iba vtedy, ak by bolo podanie adresované súdu doručené dlžníkovi v lehote do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.

45. Žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky veriteľom nevyžaduje písomnú formu. Ak však bola zmluva
uzavretá písomne a nakoľko žiadosť veriteľa znamená zmenu pôvodne uzavretej zmluvy v otázke
splatnosti dlhu, vyžaduje sa, aby aj žiadosť veriteľa pod sankciou neplatnosti bola písomná (§ 40 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu takejto
žiadosti zaťažuje veriteľa (viď. Občiansky zákonník pre prax, Komentár, Jaroslav Krajčo, Vydavateľstvo
EUROUNION, strany 2475 - 2476).

46. Dohoda o strate výhody splátok musí vyplývať z obsahu pôvodnej dohody a existenciu takej dohody

preukazuje veriteľ.

47. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že splatnosť celej pohľadávky v dôsledku omeškania dlžníka so
zaplatenímniektorejzosplátokjepodmienenádispozitívnymúkonomveriteľavoformežiadostioplnenie
celého dlhu. Strata výhody splátok a vznik povinnosti dlžníka zaplatiť celý zvyšok dlhu jednorázovo

nastáva preto až v dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, resp.
jej zvyšku dlžníkovi.

48. V prejednávanej veci v tomto štádiu dokazovania nie je preukázané doručenie žiadosti banky o
plnenie celého dlhu žalovanej, t.j. doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa

17.06.2021 a za tejto situácie by išlo o postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu, ktorá v
čase postúpenia nebola splatná.

49. Doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je pritom potrebné posudzovať podľa
ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe

od okamihu, keď jej dôjde.

50. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonochsa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť
adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá,
že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto

okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

51. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle
procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby
zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe

nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy
doručením listu, či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j.

ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky
jednostranného právneho úkonu, obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočneoboznámil(viďuznesenieNajvyššiehosúduSRz28.01.2011sp.zn.5Cdo/129/2010,rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020).

52. Otázka spôsobu doručovania oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru Všeobecnej
úverovej banky, a.s. žalovanej v konaní nebola dostatočne skúmaná. Žalobca súdu predložil kópiu
obálky adresovanej žalovanej, ktorej obsahom mala byť Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 17.06.2021, ktorú Všeobecná úverová banka, a.s. zaslala žalovanej na adresu
C. XXX, A. (výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka – Tretia upomienka – pokus o zmier

zo dňa 10.05.2021 Všeobecná úverová banka, a.s. doručovala na adresu D. XX, E.) napriek tomu,
že žalovaná v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 03.12.2019 na prvej strane zmluvy
uviedla ako korešpondenčnú adresu práve D. XX, E.. Žalobca tak podľa názoru odvolacieho súdu
nepredložil doklad o doručení takejto výzvy žalovanej a ani doklad preukazujúci, že žalovaná mala
objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zásielky.

53.Vtejtosúvislostiodvolacísúdlendodáva,žeakodokladodoručeníoznámeniaovyhláseníokamžitej
splatnosti úveru nepostačuje poštový hárok, z ktorého vyplýva iba odosielanie zásielky. Je potrebné
vyžadovať doklad o doručení oznámenia o okamžitej splatnosti úveru, ktorým môže byť aj neprevzatá
zásielka adresátom v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si prevziať, nakoľko zásielka musí byť

doručená do dispozičnej sféry dlžníka. Uvedená skutočnosť vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021 pod č. 04.

54. Doposiaľ tak nebolo preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

55. Nepreukázanie doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a nepreukázanie doručenia
písomnej výzvy právneho predchodcu žalobcu pred postúpením pohľadávky má za následok nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie pohľadávky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
28.03.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017).

56. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že v prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj
v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky aj v
zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie
žaloby.

57.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žebankaakoúčastníkzmluvyoúveremáobmedzené
možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže
postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej
pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do

aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže
byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže
úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni
vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.58. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách treba dospieť k záveru,
že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej

bankealeboajsubjektu,ktorýniejebankou.Prvávetacit.ust.definujedvetakétopodmienky(nadrámec
písomnejformyzmluvyopostúpeníanepotrebnostisúhlasuklientastakýmtokrokom,ktorépredpokladá
už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej
o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je
nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného

záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej
(napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to
vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho
príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať
nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkom

postupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a
úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.

59. V prejednávanom spore žalobca splnenie povinností v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia pre platné
postúpenie pohľadávky jeho právnym predchodcom preukazoval oznámením o postúpení pohľadávky

zo dňa 12.06.2023 a prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok (samotnú zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 01.06.2023 žalobca nepredložil), výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 17.06.2021 a treťou upomienkou – pokusom o zmier (výzva pred žiadosťou
o okamžité splatenie úveru) zo dňa 10.05.2021.

60. Vychádzajúc z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, postúpeniu pohľadávky musí predchádzať
samostatná a osobitná písomná výzva banky dlžníkovi na plnenie pred postúpením pohľadávky, ktorá
však v prejednávanom spore preukázaná nebola.

61. Odvolací súd dopĺňa, že písomná výzva banky dlžníkovi pred postúpením pohľadávky v zmysle §

92 ods. 8 zákona o bankách musí obsahovať výzvu na úhradu konkrétneho, vo výzve určeného dlhu
a táto listina musí byť dlžníkovi preukázateľne doručená a dlžník musí mať možnosť primerane na
výzvu reagovať. Ak napriek tejto osobitnej písomnej výzve banky adresovanej dlžníkovi na splnenie
konkrétneho dlhu omeškanie trvá nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní, môže banka pristúpiť
k postúpeniu pohľadávky aj nebankovému subjektu.

62. Odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 a sp. zn.
2Cdo/266/2020, pričom práve rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2020 zodpovedalo na
dovolaciu otázku, či výzva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje výzvu v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách. Dovolací súd odpovedal na túto otázku tak, že obsah ust. § 92 ods. 8 prvá veta

zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní
so splatením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere
nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách.

63. Z vyššie uvedených rozhodnutí teda vyplýva záver, že oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru
nemožno považovať za platnú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (obdobne aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018).

64. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu SR, ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona

o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní
so splnením čo len časti svojho záväzku a za výzvu pred postúpením nemožno považovať žiadosť
o okamžité splatenie úveru a ani výzvu pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru.

65. Súd prvej inštancie bude z tohto záveru povinný vychádzať v ďalšom konaní a za výzvu pred

postúpením v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách nemôže považovať nielen oznámenie o postúpení
pohľadávky, ale ani výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.06.2021,
či upomienku zo dňa 10.05.2021, ktorá predchádzala zosplatneniu.66. Nepreukázanie doručenia samostatnej písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 veta prvá zákona
o bankách, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku, má za následok
neplatnosť postúpenia pohľadávky.

67. Zhrnúc vyššie uvedené, úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude dôsledne skúmať všetky
vyššie uvedené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu a v
závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu a vo veci opätovne
rozhodnúť. Pre platné postúpenie pohľadávky sa vyžaduje výzva pre žalovanú ako dlžníčku na úhradu

omeškanej splátky s jej konkretizáciou pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a jej doručenie do dispozičnej sféry žalovanej, vyhlásenie mimoriadnej
splatnostiúveruzasplneniapodmienokvzmysle§565Občianskehozákonníkavspojenísust.§53ods.
9 Občianskeho zákonníka a jeho doručenie do dispozičnej sféry žalovanej, výzva banky pre žalovanú
ako dlžníčku na plnenie pred postúpením v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a jej doručenia do
dispozičnej sféry žalovanej a nakoniec zmluva o postúpení pohľadávky. Až po prípadnom vyhodnotení

súdu prvej inštancie, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, bude úlohou súdu skúmať premlčanie,
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver či (ne)správne uvedenú hodnotu RPMN
v úverovej zmluve.

68. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389

ods. 1 písm. b) a c) CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v
ktorom rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

69.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).