Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 7, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1C/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202310
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7823202310.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom
Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená LESY
SR, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o zriadenia
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje vecné bremeno in rem na pozemku vo vlastníctve žalovaného zapísaného na LV č.
XXX, k.ú. D., obec D., okres E., parcela registra F. č. XXX/X, o výmere 2188 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, a to v rozsahu a trase vyznačenej geometrickým plánom č. 7/2014 zo

dňa 19.2.2014 vyhotoviteľa G. H. I., úradne overeného Okresným úradom Rožňava 21.2.2014 pod
č. 45/2014 spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom, v prospech každého
vlastníka stavby rodinného domu so súpisným č. XXX zapísaného na LV č. XXX, k.ú. D., obec D., okres
E., postaveného na parcele registra F. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
173 m2.

II.Žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanémujednorazovúnáhraduzazriadenievecnéhobremenavovýške

500,- EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

IV. Vracia žalobcovi sumu 34,63 EUR titulom zostatku zloženého preddavku a upravuje učtáreň
Okresného súdu Rožňava vrátiť žalobcovi sumu 34,63 EUR zostatok zloženého preddavku vedeného
pod položkou D14-12/2024, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol o zriadení vecného bremena in rem na pozemku vo

vlastníctve žalovaného zapísaného na LV č. XXX, okres E., obec D., k.ú. D., a to na parcele registra F. č.
XXX/X, o výmere 2188 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu a trase vyznačenej geometrickým
plánom č. 7/2014 zo dňa 19.2.2014, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom a
peši v prospech každého vlastníka stavby rodinného domu, súpisné č. XXX, k.ú. D., obec D., okres E.,
evidovaného na LV č. XXX, na parcele registra F. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 173
m2 a priznať žalovanému jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným č. XXX, k.ú.

D., na LV č. XXX, parcela F. č. XXX/X a žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného na LV
č. XXX, k.ú. D., parcela F. č. XXX/X, o výmere 2188 m2. Okolo domu žalobcu sa nachádzajú ďalšie
pozemky vo vlastníctve žalobcu, a to parcela F. č. XXX/X, o výmere 145 m2, parcela F. č. XXX/X, o
výmere 782 m2, parcela F. č. XXX/X, o výmere 413 m2, parcela F. č. XXX/X, o výmere 96 m2, parcela F.č. XXX/X, o výmere 23 m2. Žalobca nemá žiaden iný prístup od verejnej komunikácie k rodinnému domu,
ani cez svoje priľahlé pozemky. Jediný možný prístup k rodinnému domu žalobcu vedie cez priľahlý
pozemok žalovaného, a to cez parcelu č. XXX/X, ktorá je využívaná od začiatku výstavby rodinného

domu. Právni predchodcovia žalobcu (rodičia) majú k parcele č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného
zriadené vecné bremeno in personam. Rodičia žalobcu v danom rozsahu využívajú prístupovú cestu
k žalobcovmu rodinnému domu. Žalovaný dobrovoľne udelil súhlasil s prechodom a prejazdom cez
jeho pozemok rodičom žalobcu, sám podpísal zmluvu o zriadení vecného bremena s rodičmi žalobcu
a preto žalobca nevidí relevantný dôvod, prečo a na základe akých skutočností žalovaný nesúhlasí,

aby uvedenú cestu, ktorá roky slúži žalobcovej rodine nemohli využívať aj ďalšie osoby, ktoré budú mať
vlastnícke alebo akékoľvek iné právo k predmetnému rodinnému domu. Žalobca požadoval zosúladenie
právneho a faktického stavu, a to užívania prístupovej cesty – parcely č. XXX/X k rodinnému domu so
súpisným č. XXX všetkými vlastníkmi a nie len rodičmi žalobcu. Rozsah a spôsob užívania tejto cesty
nie je sporný. Skutkový stav predmetnej veci kumulatívne spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 151
os. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca je vlastníkom stavby, nie je vlastníkom priľahlého pozemku a

prístup k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Žalobca ako vlastník stavby nedisponuje takým
priľahlým pozemkom, z ktorého sa môže dostať ku cestnej komunikácií. Z opísania skutkových okolností
a dôkazov predložených v žalobe nepochybne vyplýva, že prístup k stavbe žalobcu nemožno zabezpečiť
inak ako zriadením vecného bremena v práve prechodu a prejazdu cez parcelu žalovaného. Prístup
zabezpečiť inak, nie je možné chápať ako akékoľvek technické riešenie. Nie je možné a prípustné

zriadiť vecné bremeno, ktoré by zasahovalo do práv viacerých vlastníkov parciel a náklady na jeho
zriadenie, by boli nehospodárne a neprimerane prevyšovali ujmu, ktorá bude spôsobená žalovanému
zriadením vecného bremena na jeho parcele. Najefektívnejšie ako aj najhospodárnejšie riešenie je
v danom prípade zabezpečiť prístupovú cestu práve cez pozemok žalovaného, keďže táto fakticky
existuje a je využívaná ako prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu. Žalovanému z uvedeného

dôvodu nebude spôsobená žiadna ujma, pozemok žalovaného sa aj teraz používa na prechod a prejazd
k rodinnému domu žalobcu. Za navrhovaného stavu dôjde len k zmene a doplneniu právneho titulu
užívaniaprístupovejcestykrodinnémudomužalobcu,atokzriadeniuvecnéhobremenainrem.Žalobca
si bol vedomý zásahu do práv žalovaného a uzrozumený s tým, že žalovaný má právo na poskytnutie
adekvátnej jednorazovej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, za účelom čoho navrhol

vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku žalovaného alebo stanovenie tejto jednorazovej náhrady na dohodou medzi žalobcom
a žalovaným. Žalovaný nemôže svojvoľne obmedzovať vlastnícke právo žalobcu, ktoré mu garantuje
Ústava SR a všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky, ignorovať povinnosti žalobcu
vyplývajúce mu z ust. § 86 stavebného zákona a verejný záujem, ktorý môže byť ohrozený bránením

prístupu k stavbe žalobcu. Žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom bolo poskytnuté právo cesty zo
strany žalovaného, nakoľko je rodinný dom žalobcu riadne skolaudovaný a má pridelené súpisné číslo.
Situácia vznikla v dôsledku zmeny vlastníka rodinného domu. Žalovaný už súhlasil s takýmto prístupom
k rodinnému domu v prospech právnych predchodcov žalobcu, avšak takto udelené právo prechodu bolo
obmedzené len na osoby právnych predchodcov žalobcu. V katastri nehnuteľností je riadne zakreslená

prístupová cesta – prechod ku rodinnému domu, ktorý bol zameraný geometrickým plánom, na základe
ktorého bolo vecné bremeno aj zapísané do katastra.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 9.11.2023, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Čo dôvodil tým, že právni predchodcovia žalobcu – rodičia žalobcu požiadali v roku 2014

o uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúce v práve prechodu peši a práve prejazdu
motorovým vozidlom cez parcelu č. XXX/X k.ú. D. vedenú na LV č.XXX vo vlastníctve SR v správe LESY
SR, š.p. z dôvodu zabezpečenia prístupu k rodinnému domu súpisné č. XXX na pozemku parcely F.
č. XXX/X k.ú. D.. Parcela F. č. XXX/X je súčasťou areálu Hospodársky dvor „Majer Betliar“. Areál je
v dlhodobom nájme spoločnosti HAVESTA, s.r.o., ktorá vykonáva pre LESY SR, štátny podnik a iné

subjekty práce v lesnom hospodárstve (ťažba, pestovanie) a stavebnú činnosť. Areál bol už v čase
uzatvorenia zmluvy s rodičmi žalobcu využívaný ako výrobný areál, čo v značnej miere ovplyvňovalo a
ovplyvňuje bezpečnosť užívateľov areálu ako aj osôb, ktoré cez areál prechádzajú. Rodičia žalobcu boli
oboznámení s rizikami vstupu na pozemok a preto bola uzatvorená Zmluva o zriadení vecného bremena
CRZ č.: 1698/2015/LSR zo dňa 30.3.2015 v spojení s Dodatkom č.1 zo dňa 29.7.2015 v prospech

oprávnených in personam a nie in rem. Po prešetrení širších vzťahov žalovaný mal za to, že oprávnený
z vecného bremena (darca a právny predchodca žalobcu) mohol Dohodou o zrušení a vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva k pozemku parcela F. KN č. XXX, ktorej vklad bol povolený pod V
1214/2023 -89/2023, usporiadať pomery tak, aby si zabezpečil prístup k rodinnému domu cez pôvodnýpozemok parcela F. č. XXX, ktorý mal v podielovom spoluvlastníctve v 1 a ktorý je priamo napojený na
miestu komunikáciu. Pozemok, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu žalobcu,
ktorý bol priamo napojený na miestnu komunikáciu, nebol vysporiadaný takým spôsobom, aby bol

zabezpečený prístup k rodinnému domu v jeho vlastníctve, považoval to za účelové správanie z titulu,
aby právny predchodca žalobcu nemusel zriaďovať novú cestu, ktorá by tvorila prístup k rodinnému
domu. Takýmto konaním nemusel vynaložiť svoje prostriedky na výstavbu resp. zriadenie novej cesty
s vedomím, že prístup bude mať cez pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky formou zriadenia
vecného bremena. Takéto správanie je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného žalobca

a jeho predchodcovia, ktorí majú k stavbe č. XXX doživotné právo užívania, mohli Dohodou o zrušení a
vysporiadaní podielového spoluvlastníctva zabezpečiť prístup k rod. domu č. XXX a v súčasnosti môžu
Zmluvouozriadenívecnéhobremenazabezpečiťprístupkstavbes.J.XXXpopozemkuparcelaF.KNč.
XXX/X, ktorý zostal v podielovom spoluvlastníctve osôb blízkych rodine žalobcu. Žalovaný je vlastníkom
s rovnakými právami ako fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi priľahlých pozemkov a žalobca si môže
zabezpečiť prístup v súlade s vyššie uvedeným. LESY SR, š. p. s majetkom vo vlastníctve Slovenskej

republiky, ktorý mu bol zverený do správy, musia nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára
a v súlade so zákonom. Riešenie navrhnuté žalobcom by výrazne zasiahlo do riadneho užívania a
nakladania s pozemkom parcely F. č. XXX/X a reálne by mohla byť ohrozená bezpečnosť, zdravie a
život osôb, ktoré by prechádzali cez výrobný areál momentálne prenajatý spoločnosti HAVESTA s.r.o.

3. Žalobca v replike zo dňa 22.12.2023 uviedol, že žalovaného interpretácia žaloby sa zakladá na
nesprávnych skutkových a právnych domnienkach. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil zákonným
dôvodom vymedzeným v § 151o ods. 3 OZ. K tomu citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. R
51/2022 zo dňa 30.6.2022 a 1Cdo/74/2022 zo dňa 27.6.2023. Uviedol, že sa snaží trvalo usporiadať
vlastnícke práva každého vlastníka tejto stavby a zabezpečiť, aby predmetná stavba mala zabezpečený

prístup k verejnej komunikácií. Žalobca pri tom sleduje len zákonný a legitímny cieľ vymedzený v
citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na verejný záujem
zriadenia vecného bremena, ktorý pozostáva z riadne vykonávanej údržby predmetnej budovy s
poukazom na ustanovenia stavebného zákona (požiarna bezpečnosť, hygienické povinnosti, riadna
údržba stavby) a zároveň aj na súkromný záujem žalobcu, ako aj všetkých ďalších budúcich vlastníkov

stavby, na riadne užívanie predmetu svojho vlastníctva. Skutočnosť, na ktorú poukázal žalovaný, že
rodičia žalobcu majú zriadené vecné bremeno in personam, len preukazuje efektívnosť a hospodárnosť
zriadenia daného práva prístupovej cesty v podobe in rem, keďže prístupová cesta k rodinnému
domu existuje a je reálne využívaná. Nebude musieť dôjsť k žiadnemu faktickému zásahu žalovaného
pozemku, ani pozemku žalobcu, ani k akýmkoľvek ďalším zmenám na stavbe, prípadne okolitých

pozemkoch. Nie je nutné ani vyhotoviť geometrický plán, keďže tento je už vytvorený a prístupová
cesta riadne zaznačená v katastri nehnuteľnosti. Žalovaný sa snaží prezentovať pozemok ako „vysoko
nebezpečný a rizikový pre bežných ľudí, areál v ktorom prebieha ťažba a spracovanie dreva“. K čomu
uviedol, že žalovaného areál je využívaný práve na potreby penziónu, jeho zamestnancov, hosťov,
usporiadáva svadby, školenia oslavy a pod. a do tohto areálu majú prístup bez akýchkoľvek tvrdených

a možných ohrození na živote alebo zdraviu. Žalovaného teória, ktorou označuje konanie p. I. B.
za protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi, pri vysporiadaní spoluvlastníckych práv k dotknutému
vedľajšiemu pozemku, avšak p. I. B. mal a má zriadené vecné bremeno v podobe práva cesty k
rodinnému domu cez pozemok práve žalovaného, teda nemohol konať v rozpore a účelovo. Žalovaný by
nemal dôvod a nezriaďoval by vecné bremeno v prospech p. I. B., ak by p. I. B. mal možnosť vytvoriť si

prístupovú cestu k rodinnému domu iným spôsobom. Žalovaný po celý čas životnosti stavby umožňoval
prístup k rodinnému domu, cez jeho areál. Všetky stavby okolo tohto areálu sa práve orientačne
prispôsobili tomuto faktickému stavu veci. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
rozhodujúci je súčasný a aktuálny právny stav, podľa ktorého žalobca ako vlastník stavby, nemá
akékoľvek právo prístupovej cesty k rodinnému domu. K právnemu postaveniu žalovaného žalobca

uviedol, že nepopiera právne postavenie žalovaného, však žalovaný je vlastníkom priľahlého pozemku
a má aj rovnaké právne povinnosti ako fyzické osoby, spojené s právom žalobcu vytvoriť a zriadiť vecné
bremeno in rem. Prístupová cesta cez pozemok žalovaného existuje a je reálne využívaná rodičmi
žalobcu a žiadna ďalšia prístupová cesta k rodinnému domu neexistuje. K ďalším tvrdeniam žalovaného,
žalobcauviedol,ženežiadabezodplatnézriadenievecnéhobremena,alezariadnujednorazovúodplatu.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 8.1.2023 zotrval na písomnom vyjadrení vo veci. K tvrdeniu žalobcu o
využívaný areálu pre potreby Penziónu pri Kaštieli, a to ako parkoviska, resp. prístup k penziónu uviedol,
že je klamlivé a zavádzajúce. Prístup k parkovisku penziónu je po parcele F. č. XXXX. Pred vstupomna parcelu č. XXX/X je z miestnej komunikácie umiestnená značka zakazujúca vjazd na predmetný
pozemok, areál je od priľahlých nehnuteľností oddelený plotom a v žiadnom prípade nie je využívaný
ako parkovisko pre tretie osoby.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.4.2024, na ktorom sa zúčastnili strany sporu.
Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a vyjadrení obsiahnutých v spise. Žalovaný taktiež
zotrval na vyjadreniach a na tvrdení, že je to výrobný areál, v rámci ktorého sa pohybujú stavebné
a lesné mechanizmy, ktoré pracujú v lese, pretože nájomca daného areálu je dodávateľ prác v ťažbe

v lese, aj v pestovateľskej činnosti. Právny zástupca žalovaného uviedol, že chránený je majetok, ktorý
je prebytočný a v blízkej budúcnosti sa bude predávať. Nájomná zmluva neznamená, že to kúpi firma
HAVESTA s.r.o. a nájomca nemá nárok na priamy predaj. Keď sa táto nehnuteľnosť zaťaží vecným
bremenom, tak klesne potencionálny počet záujemcov, čo spraví negatívny ekonomický efekt. LESY
SR sú subjekt, ktorý nie je zriadený za účelom verejnoprospešnosti, ale za účelom dosahovania ziskov.
Príde ako prirodzené takýto areál chrániť z pohľadu toho, že bude v blízkej budúcnosti odpredaný, lebo

je prebytočný.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie aj na deň 7.2.2025, na ktoré sa nedostavil žalovaný,
ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a žiadal prejednať spor v ich neprítomnosti, preto súd prejednal
vec v neprítomnosti žalovaného. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou,

LV č. XXX a LV č. XXX oba k.ú. D., obec D., okres E. zo dňa 19.10.2023 (čl.8-12), snímkami z google
maps (čl. 13,16), grafickým znázornením parcely F. č. XXX/X (čl.17), vyjadrením žalovaného (čl.40-41),
replikou žalobcu (čl. 51-54), snímkami z aplikácie Google Street View (čl.65,66-67), snímkou katastrálnej
mapy (rub čl.65), fotografiami (čl. 86-87), zmluvou o zriadení vecného bremena č. 1698/2015/LSR
(čl.88-89), geometrickým plánom č. 7/2014 zo dňa 19.2.2014 (čl.100-102), znaleckým posudkom č.

118/2024 (čl.118-145), ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. D. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely
registra F. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 173 m2, rodinného domu so súpisným č.
XXX na parcele č. XXX/X a tiež priľahlých parciel F. č. XXX/X, o výmere 145 m2, parcela F. č. XXX/X, o

výmere 782 m2, parcela F. č. XXX/X, o výmere 413 m2, parcela C č. XXX/X, o výmere 96 m2, parcela
F. č. XXX/X, o výmere 23 m2.

9. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. D. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností – okrem
iných aj parcely registra F. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2188 m2, k.ú. D., na ktorej

parcele je zriadené vecné bremeno in personam v znení: „Vklad vecného bremena do KN spočívajúceho
v povinnosti strpieť užívanie nehnuteľnosti: pozemok registra F. KN p.č. XXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 2188 m2 v rozsahu a trase vyznačenej geometrickým plánom č. 7/2014 zo dňa
19.2.2014 vyhotoviteľa I. Herško, úradne overeného Okresným úradom Rožňava 21.2.2014 pod č.
45/2014 a oprávnení oprávnených z vecného bremena používať túto nehnuteľnosť na právo prechodu

a prejazdu motorovým vozidlom a peši k rodinnému domu súpisné č. XXX na p.č. XXX/X vo vlastníctve
oprávnených z vecného bremena v prospech: I. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, D. oprávneného z
vecného bremena a I. B. E. K., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, D., oprávnenej z vecného bremena na základe
zmluvy o zriadení vecného bremena. V 1038/2015 - 45/2020.“ Uvedená skutočnosť o zriadení vecného
bremena vyplýva aj zo Zmluvy o zriadení vecného bremena č. 1698/2015/LSR zo 30.3.2015.

10. Geometrickým plánom č. 7/2014 zo dňa 19.2.2014 vyhotoviteľa G. H.. I., úradne overeného
Okresným úradom Rožňava 21.2.2014 pod č. 45/2014 bol na parcele registra F. č. XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 2188 m2 vyznačený rozsah a trasa práva prechodu peši a prejazdu
motorovým vozidlo k rodinnému domu súpisné č. XXX na parcele č. XXX/X v prospech rodičov žalobcu.

11. Znaleckým posudkom č. 118/2024 zo dňa 28.9.2024 znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby a odhad nehnuteľností bola stanovená výška jednorazovej náhrady za zriadenie
vecného bremena in rem na nehnuteľnosti – parcele registra F. č. XXX/X k.ú. D., LV č. XXX
spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom v rozsahu a trase vyznačenej

geometrickým plánom č. 7/2014 zo dňa 19.2.20214 na hodnotu 500,- EUR.

12. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2024 vypovedala svedkyňa I. K., ktorá uviedla, že je starostkou
obce D. a ide o bývalú miestnu komunikáciu, ktorá kedysi viedla k rodinným domom a k areálu, ktorý bolvyužívaný LESMI SR. K predmetnému pozemku aj obec žiadala LESY SR dňa 30.8.2023 o zriadenie
vecného bremena na prejazd k ich majetku, ku garáži, ktorá je dostupná len po predmetnej parcele,
na ktorú nedostali žiadnu odpoveď. Obec má záujem na tom, aby táto parcela bola prístupná priľahlým

budovám a tak isto aj občanom, ktorí tam majú svoje nehnuteľnosti. K fungovaniu predmetného areálu,
svedkyňa uviedla, že predtým bol areál dostupný, parcela bola priechodzia, plot bol postavený len zo
zadnej strany od Slovenského národného múzea. Parcela bola používaná ako miestna komunikácia,
ktorú aj obec využívala ako prístupovú cestu zo zadnej strany ku kultúrnemu domu. Rovnako využívala
túto cestu aj podnikateľka, ktorá prevádzkuje Penzión pri kaštieli na zásobovanie zo zadnej strany

podnikateľského objektu. Zároveň tam mali umiestnené nádoby na smeti a celý areál bol obsluhovaný
z tejto parcely. K zmene došlo asi pred tromi rokmi, keď bol postavený okolo tejto parcely múr. Popri
obecnej parcele, na ktorej je kultúrny dom a garáž, bola postavená brána na úrovni už pred poštou. To
znamená, že tento pozemok bol zneprístupnený pre všetkých, ktorí ju dovtedy využívali. Pre obec to
znamená, mať k dispozícií kľúče od brány, ktoré momentálne má obec od nájomcu. Pre ostatných to
znamená, že museli smetné nádoby a zásobovanie presmerovať z druhej strany svojho podnikateľského

objektu. Smetné nádoby boli z tohto objektu premiestnené na obecné verejné priestranstvá. Kľúč od
brány má obec od nájomcu toho areálu, t.j. od firmy HAVESTA s.r.o. od p. L.. Areál bol oplotený p. L., teda
firmou HAVESTA s.r.o. V areáli sa vykonáva štiepanie dreva štiepačkou, ktorá je pripojená k traktoru.
Je tam veľký hluk a veľa splodín z traktora. Pred dvomi rokmi obec riešila sťažnosť obyvateľov, pretože
to spôsobuje nadmerný hluk, nepríjemný zápach a robí sa to v hodinách, že keď prídu pracovníci firmy

HAVESTA z lesa, t.j. od 14.00 hod. a niekedy až do 18.00 hod. Je to nepríjemné, lebo v blízkosti je
ubytovanie a hneď za plotom je občerstvenie s terasou. Stánok so zmrzlinou susedí bezprostredne
s parkom, ktorý je vedľa kaštieľa D.. Táto činnosť nie je vhodná do stredu obce. Drevná hmota sa po
miestnych komunikáciách dováža a po poštiepení sa zase odváža. Obec mala jednanie s p. L., boli
snahy to nejako prispôsobiť, aby občania mohli využívať svoje nehnuteľnosti, ale naďalej pokračuje táto

činnosť. K otázke, či aj obyvatelia domov v susedstve žalobcu majú záujem o využívanie prístupovej
cesty, svedkyňa uviedla, že na parcele č. XXX/X bývajú G., ktorí tam majú žumpu a podľa jej informácií
majú kľúč od brány kvôli vývozu žumpy. Riešenie prístupovej cesty v roku 2012 bolo vyvolané SNM,
ktoré túto prístupovú cesto chcelo využívať pre stroje na čistenie a správu svojho majetku. Tiež to bola
požiarnacesta.Potomtoneúspechusamuselipresťahovaťnacestu,ktorávedieokolokultúrnehodomu,

penziónu a budovy, ktorú využíva SNM ako depozitár a reštaurátorské dielne. Toto je jediná prístupová
komunikácia k domu žalobcu, tak to bolo aj pri výstavbe plánované, že toto bude prístupová cesta
ktomutodomu.Odpoveďnažiadosťozriadenievecnéhobremenaodžalovanéhoobecnedostala.Obec
nemá ošetrený tento prístup k obecnej garáži a je to založené na dobrom slove. Potom obec zistila,
že pri dlhodobom prenájme, je možný odpredaj nájomcovi, v dôsledku čoho začala obec riešiť vecné

bremeno. Obec nevie ako sa zachová HAVESTA s.r.o. keď sa stane vlastníkom, preto sa obec snažila
o zriadenie vecného bremena. Na otázku, či p. L. vyslovene niekomu zakázal prechádzať a nedal mu
kľúč od brány, svedkyňa uviedla, že obec má jeden kľúč od brány na diaľkové ovládanie. Ale napríklad
hudobníkom, ktorí precvičujú vzadu v kultúrnom dome a musí obec tento kľúč posúvať. K rodine, ktorá
tammážumpu,nevedelauviesť,čimajúkľúč.Obciniejeodopieraný prístupzozadu.MajiteľkaPenziónu

pri kaštieli má negatívnu skúsenosť s HAVESTOU s.r.o. Všetci sú ich rukojemníkom, majú jeden kľúčik
a sú vydaní na dobrú vôľu konateľa. Smetné nádoby boli neustálym sporom, preto ich dala preč z toho
pozemku, zásobovanie zrejme má ešte povolené, zrejme má aj ona kľúč, len musí prísť otvoriť tú bránu.
Tie smetné nádoby musí obec tolerovať. Sú tam napäté vzťahy. V územnom pláne je táto parcela určená
na užívanie: bývanie a nezávadná výroba. Nie je to vhodná výroba do centra obce, do bezprostrednej

blízkosti národnej kultúrnej pamiatky a parku, ktorý je určený na relax. LESY SR mali v daných objektoch
ešte od grófskych čias koníky a bola tam uskladnená technika, tak sa to uchovávalo a zostalo to za týmto
účelom. Všetky opravy strojov sa vykonávali na M. N., aj podkúvanie koní a všetko, čo sa okolo tých
koníkov robilo. Aj kováčska dielňa je na M. N.. Tam boli len ustajnené kone a zaparkované stroje, odtiaľ
sa štartovalo do práce do lesov. Určite tam nebola žiadna výroba, ako je v súčasnosti. Požiarna cesta

cez predmetnú parcela to bola hlavne pre SNM, ale po požiari na Hrade Krásna Hôrka si to poriešili tak,
že natiahli hydranty a urobili si také požiarne zaistenie, že už nebolo nutné využívať tento areál. Musela
by byť otvorená brána, lebo nie je to prístupné ani hasičom a záchranárom.

13. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2024 vypovedal svedok I. B., ktorý uviedol, že do D. prišiel

bývať v 67. roku. Jeho otec bol lesník a areál, o ktorý je spor, patril k horárni. V tej časti bola veľká
záhrada, patrila grófstvu, ale lesy to predali. Postavili sa tam štyri domy a asi v rokoch 1986-1987 staval
aj on. Prišli z podniku z Košíc, z Rožňavy a určili mu kde môže stavať. Určili aj prístupovú cestu, ktorá
sa používa dodnes. Táto prístupová cesta slúžila širokej verejnosti, či to boli výletníci, či občania D..Žiaden problém nebol, kým nenastúpila HAVESTA s.r.o. a uzatvorila to. Je tam dopravná značka ZÁKAZ
VJAZDU, ktorú tam dal obecný úrad aby ľudia, ktorí poznali ten areál, že sa dá tadiaľ prechádzať, tam
neparkovali a obec neprichádzala o trživo. Zadná brána neexistovala kým z kaštieľa z parku nezmizli 4

sochy, vtedy kaštieľ postavil túto bránu, ktorá sa večer zamykala. Keď postavil dom a bol skolaudovaný,
p. O. z A. E. ho pri jednej akcii zastavil, že areál sa ide predávať, aby si dal zriadiť vecné bremeno.
Svedok nemal vedomosť, čo to je vecné bremeno, tak ho poprosil, nech to vybaví, keď je znalý veci.
Svedok si sa domnieval, že to vecné bremeno je v poriadku a až pred dvomi rokmi sa dozvedel, že to
bol podvod. Šéf HAVESTY s.r.o. mu dal podpísať papier, že mu povoľujú vstup na dobu desať rokov

a od vtedy je spor. Uviedol, že LESY SR mu nikdy nebránili pri výstavbe, ani v prístupe. Územie pred
výstavbou rodinného domu bolo predtým park a až neskôr sa na ňom začali stavať domy. Doplnil, že
výroba v areáli ho neohrozuje, lebo on zachádzam doľava a tá činnosť sa nachádza až ďalej. Nosia tam
kláty dreva a štiepia to. LESY SR to predtým nerobili, len tam boli zaparkované napr. traktor a všetky
opravy sa robili na juhu D..

14. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 151n ods. 1
až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa

zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady

znášať podľa miery spoluužívania.

18. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

20. V zmysle vyššie citovaného § 151o ods. 3 OZ zriadiť vecné bremeno možno len v prospech
vlastníka stavby. Vecné bremeno ako právo nevyhnutnej cesty môže byť zriadené už k existujúcej ceste
alebo môže byť na náklady vlastníka stavby zriadená cesta nová. Pre rozsah zriaďovaného práva je

rozhodujúci spôsob a rozsah jej užívania; cestu však možno zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by
obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené. Podstatné pritom je, aby vlastníkovi
stavby bolo umožnené predmet svojho vlastníctva užívať.21. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste (napr. k ceste, miestnej či
účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si

vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Prístup nemožno zabezpečiť
inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na
jeho zriadenie budú objektívne také vysoké, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať.
Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej
veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (Pozri rozsudky Najvyššieho

súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 3903/2008,sp. zn. 22Cdo 2854/2010).

22. Treťou podmienkou na zriadenie práva nevyhnutnej cesty je neexistencia okolnosti, ktoré zriadenie
práva cesty vylučovali. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku
bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup
k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu k priľahlej

verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty
predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú
cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí
zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej
obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu objektívne

zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie komfortné – napríklad podľa
okolností prípadu nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k domu autom za účelom jeho
garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku.

23. V prejednávanom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena v

prospech každého vlastníka stavby – rodinného domu so súpisným č. XXX postaveného na parcele
registra F. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú. D., spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu
motorových vozidiel cez pozemok podľa § 151o ods. 3 OZ na pozemku parcely registra F. č. XXX/X
zapísanej na LV č. XXX v k.ú. D., ktorá je priľahlá k stavbe žalobcu a ktorá je vo vlastníctve žalovaného.
Ideotzv.inú,v§137CSPnepomenovanúsúkromnoprávnužalobu,ktorejrozlišovacímkritériomžalobný

návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod tvrdeného práva.

24. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkov stavby – rodinného domu so súpisným
č. XXX postaveného na parcele registra F. č. XXX/X a parcely registra F. č. XXX/X zapísaných na LV č.
XXX k.ú. D.. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku – parcely registra F. č. XXX/X zapísanej na LV

č. XXX v k.ú. D., ktorá je priľahlá k stavbe žalobcu. Nie je sporné, že rodičia žalobcu majú k parcele č.
XXX/X vo vlastníctve žalovaného zriadené vecné bremeno in personam, ktoré je zapísané na LV č. XXX
spočívajúceho v povinnosti žalovaného strpieť užívanie v rozsahu a trase vyznačenej geometrickým
plánom č. 7/2014 zo dňa 19.2.2014 vyhotoviteľa G. I., úradne overeného Okresným úradom Rožňava
21.2.2014 pod č. 45/2014 a v oprávnení oprávnených z vecného bremena používať túto nehnuteľnosť

na právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom a peši k rodinnému domu so súpisným č. XXX na
parcele registra F. č. XXX/X.

25. Spornými skutočnosťami, ktoré žalovaný namietol, boli iná možnosť zabezpečenia prístupu žalobcu
k stavbe, a to po parcele registra F. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve osôb blízkych rodine žalobcu a

primeranosť zásahu vecného bremena do vlastníckych práv žalovaného.

26. Predloženými listinnými dôkazmi mal súd preukázané naplnenie všetkých hmotnoprávnych
podmienok podľa § 151o ods. 3 OZ pre zriadenie žalobcom požadovaného vecného bremena, ktoré
podmienky musia byť splnené súčasne, kde ak nie je splnená aspoň jedna z podmienok, nie je

možné vyhovieť žalobnému návrhu. V spore nebola pochybnosť o tom, že žalobca, ktorý je vlastníkom
rodinného domu, sa vo svoj prospech domáha zriadenia práva nevyhnutnej cesty a súčasne nie je
vlastníkom priľahlého pozemku, tým je žalovaný. Priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok
bezprostrednepriľahlýkpozemkuvlastníka,aleajvšetkypozemky,ktorésúnazriadeniecestypotrebné,
to znamená aj pozemky vzdialenejšie. V súvislosti s tým, že aj keď sa medzi parcelou žalobcu č. XXX/

X a parcelou žalovaného č. XXX/X nachádza parcela č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu, súd môže zriadiť
právo cesty v prospech vlastníka v zmysle § 151o ods. 3 OZ aj vtedy, keď je táto stavba obklopená
pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane
k verejnej komunikácii (pozri napr. R 60/2016). V spore nebolo sporné, že z verejnej komunikácie sak rodinnému domu žalobcu možno dostať práve cez pozemok žalovaného, a to parcelu registra F. č.
XXX/X, ktorý už od roku 2015 slúži na prejazd k domu žalobcu jeho rodičom, ktorí majú v prospech
tejto parcely zriadené vecné bremeno tak isto spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým

vozidlom.Vecnébremenovprejednávanomsporemábyťnespornezriadenéužkexistujúcejprístupovej
ceste po parcele F. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. V spore nebola preukázaná možnosť inej
prístupovej cesty k verejnej komunikácii a skutočnosť o neexistencii inej prístupovej cesty k rodinnému
domu žalobcu potvrdila vo výpovedi aj vypočutá svedkyňa. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobca a jeho
rodičia mali možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe po pozemku parcele F. č. XXX/X, v čase keď sa

vyporiadavalo podielové spoluvlastníctvo k predmetnej parcele, súd túto obranu žalovaného považuje
za nedostatočnú, keďže rodičia žalovaného v tom čase mali už zriadené vecné bremeno vo svoj
prospech a zároveň súdu nebolo preukázane, že práve v čase prejednávania sporu by bolo možné
zabezpečiť prístup k verejnej komunikácii pre žalobcu cez parcelu registra F. č. XXX/X. Taktiež nebolo
preukázané, že práve cez parcelu F. č. XXX/X by zabezpečenie takého prístupu bolo aj technicky
možné ani, či by náklady na jeho zriadenie neboli objektívne také vysoké, že ich vynaloženie by bolo

možné spravodlivo požadovať. Z opísania skutkových okolností a dôkazov predložených v spore teda
nepochybne vyplynulo, že prístup k stavbe žalobcu nemožno zabezpečiť inak ako zriadením vecného
bremena v práve prechodu a prejazdu cez parcelu žalovaného. Tým, že k parcele č. XXX/X je zriedené
vecné bremeno v prospech rodičov žalobcu, tak riešenie navrhnuté žalobcom výrazne nezasiahne do
riadnehoužívaniaanakladaniaspozemkomparcelyF.č.XXX/X.Súdvnadväznostinatoskonštatuje,že

zriadením vecného bremena nedôjde k zásadnej zmene v užívaní dotknutej časti pozemku žalovaného,
ktorý tým nebude nijak neprimerane zaťažený. Súd porovnával výhodu, ktorú cesta poskytne žalobcovi,
s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením žalovanému a dospel k záveru, že ujma bude dostatočne
kompenzovaná adekvátnou jednorazovou náhradou. Žalovaný bude môcť parcelu č. XXX/X riadne
užívať, tak ako ju užíval do rozhodnutia súdu, keď predmetnú parcelu už na prejazd a prechod využívali

rodičia žalobcu. V spore nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že by reálne bola ohrozená bezpečnosť,
zdravie a život osôb, ktoré prechádzajú cez výrobný areál v úseku, v ktorom zriadenia vecného bremena
sa žalobca domáha. Z výpovede svedka a predloženej fotodokumentácie vyplýva, že činnosť, ktorá by
mohla ohrozovať žalobcu sa nachádza v zadnej časti tohto areálu, však podľa geometrického planú,
ktorý určil rozsah a trasu práva prechodu a prejazdu, prístupová cesta do danej časti nezasahuje. Areál

sa podľa výpovede svedkov prispôsobil tomu, že predná časť areálu slúži na prejazd a prechod, či už
rodičom žalobcu, zásobovacích vozidiel pre susedný penzión a taktiež aj pre vývoz žumpy pre vlastníkov
parcely F. č. XXX/X. Vzhľadom na uvedené, súd pristúpil k zriadeniu vecného bremena v prospech
žalobcu.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/29/2009, podľa
ktorého ak sa vecné bremeno zriaďované „in rem“ má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy
týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí
byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného
bremena, a to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, ale aj medzi

všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností – bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti
vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (porovnaj R
50/1985). V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom
bremenedôslednelokalizovaná,identifikovanáaindividualizovaná.Požadovanýstupeňurčitostiprejavu
vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne,

pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených.
Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena
vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu. V prejednávanom
spore boli rozsah a trasa práva prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom definované geometrickým
plánom č. 7/2014 zo dňa 19.2.2014 vyhotoviteľa H. I., úradne overeného Okresným úradom Rožňava

21.2.2014 pod č. 45/2014.

28. Zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 OZ je obdobné trvalému
obmedzeniu vlastníckeho práva vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle
článku 20 ods. 4 Ústavy SR a môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Ustanovenie § 151o ods. 3

OZ neustanovuje povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ide o právnu medzeru,
ktorú súd musí odstrániť ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s
článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 4 ods. 1 CSP. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je
odbornou znaleckou otázkou. Môže byť však riešená aj dohodou strán sporu. Na rozhodnutie o náhradeza zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka pozemku, pretože náhradu za zriadenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nutnej cesty súd určí a prizná aj bez návrhu (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/2283/2013, na P.). Keďže strany sporu sa na určení

primeranej náhrady nedohodli, súd na návrh strán sporu pristúpil k zisťovaniu primeranej jednorazovej
náhrady (nariadením znaleckého dokazovania) za zriadenie vecného bremena, ktorá bola znaleckým
posudkom č.XXX/XXXX znalkyne G. K. K. určená na sumu 500,- Eur. S odkazom na čl. 152 ods. 4 a
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR potom súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 500,- EUR.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.7.2024, č. k. 1C/97/2023-110 zložil
žalobca dňa 1.8.2024 na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400,- EUR.
Táto suma bola zapísaná pod položkou denníka D14 - 12/2024. Znalečné v celom rozsahu, t.j. vo
výške 365,37 EUR bolo uhradené z tohto zaplateného preddavku. Nakoľko zaplatený preddavok na
trovy znaleckého dokazovania (400,- EUR) prevyšuje sumu priznaného znalečného (365,37 EUR), súd

rozhodol, že zvyšný preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 34,63 EUR vracia žalobcovi
v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

Poučenie:

Proti rozsudku vo výroku č. I, II. a III. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Proti rozsudku vo výroku č. IV. nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.