Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121298000
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121298000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu: JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: V.A.M.T., s.r.o., so sídlom
Krivianska 1300, 082 71 Lipany, IČO: 36 476 463, zastúpeného JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom,
Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, proti žalovanému: ARTspell, s.r.o., so sídlom Prešovská
1, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 707 041, zastúpenému advokátskou kanceláriou AK PITOŇÁKOVÁ,
s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, o zaplatenie sumy 2.858,40 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/84/2021-88 zo
dňa 17.3.2022 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 21Cb/84/2021-88 zo dňa 17.3.2022.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom pôvodne na upomínacom súde návrhom na vydanie platobného
rozkazu dňa 18.6.2021, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
2.858,40 eur s prísl. titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2.1. Dôvodil, že žalovaný si u neho objednal špedičnú službu spočívajúcu v zabezpečení prepravy

strojov zo spoločnosti žalovaného do Juwel Imst., Rakúsko. Žalobca objednal vykonanie prepravy dňa
21.8.2019 u A. B. – HOL-TRANS, IČO: 34 347 097. Na základe objednávky žalobcu bola preprava
strojov vykonaná dvoma vozidlami, a to vozidlom prepravcu A. B. – HOL-TRANS a vozidlom spoločnosti
LOBO GROUP, s.r.o., IČO: 45 429 341. Spoločnosť LOBO GROUP, s.r.o. tovar v zmysle objednávky
doručila na miesto určenia dňa 28.8.2019.
Po vykonaní prepravy žalovaný oznámil žalobcovi, že počas prepravy došlo k spôsobeniu škody
a vystavil žalobcovi faktúru č. 11102019 na sumu 2.858,40 eur s DPH, ktorá bola žalobcom uhradená.

Žalobca následne spoločnosti A. B. – HOL-TRANS doručil faktúru č. 1910373, vystavenú na sumu
2.858,40 eur, ktorou si refakturoval náhradu škody spôsobenú poškodením strojov pri preprave dňa
26.8.2019 vozidlom patriacim spoločnosti LOBO GROUP, s.r.o.. Faktúra bola zo strany A. B. – HOL-TRANS uhradená, no na základe výzvy A. B. – HOL-TRANS na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
dňa 2.1.2020 bola ním zaplatená suma zo strany žalobcu vrátená.
Žalobou uplatnená suma predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.858,40

eur, pretože žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný si mal uplatnený nárok
(nárok na náhradu škody pri vykonanej preprave) uplatniť voči spoločnosti LOBO GROUP, s.r.o..

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že suma, ktorú žalobca požaduje zaplatiť titulom
bezdôvodného obohatenia bola zo strany žalobcu uhradená žalovanému ako náhrada škody z prepravy,

ktorú si u žalobcu žalovaný objednal. Žalovaný si u žalobcu neobjednal špedičnú službu, ale nakládku
a prepravu strojov z Lubotíc (sídlo firmy žalovaného) do Rakúska, ktorá skutočnosť vyplýva z objednávky
žalovaného z 21.8.2019 a faktúry žalobcu z 3.9.2019. K poškodeniu strojov došlo výlučne z dôvodov
na strane žalobcu, a to z dôvodu nesprávneho upevnenia strojov na prepravnom priestore nákladných
áut jeho zamestnancami. V ďalšom zdôraznil, že ak aj žalobca tvrdí, že medzi stranami sporu
bola uzatvorená zasielateľská zmluva, potom za škodu zodpovedá podľa § 603 ods. 2 Obchodného

zákonníka.

4. Zo stranami sporu predložených listinných dôkazov (výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo dňa 23.4.2020, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia – vyjadrenie advokátskej kancelárie
AK Pitoňáková, s.r.o. zo dňa 30.6.2020, fa č. 11102019 zo dňa 11.10.2019, výpis z obchodného

registra žalovaného, e-mailová komunikácia strán sporu, fa č. 11102019, 1909308, montážny denník,
objednávka č. 151, dodací list č. 19052019 s úradným prekladom) súd prvej inštancie zistil následovný
skutkový stav:
Na základe cenovej ponuky žalobcu č. 19080063 vystavil žalovaný dňa 21.8.2019 objednávku č.
151, ktorou si u žalobcu objednal demontáž + transport + nakládku strojov a príslušenstva (vrátane

manipulačnej techniky na nakládku strojov) a nákladnú prepravu Prešov – Innsbruck. Na splnenie svojho
záväzku použil žalobca ďalších prepravcov, a to A. B. – HOL-TRANS, ktorý použil ďalšieho prepravcu
- spoločnosť LOBO GROUP s.r.o. (objednávka žalobcu u A. B. – HOL-TRANS zo dňa 21.8.2019).
Preprava strojov žalovaného bola vykonaná dvoma vozidlami, vozidlom prepravcu Ján Holoďák –
HOL-TRANS a vozidlom spoločnosti LOBO GROUP, s.r.o.. Spoločnosť LOBO GROUP s.r.o. doručila

prepravovaný tovar na miesto určenia dňa 28.8.2019.
Fa č. 1909308 zo dňa 3.9.2019, splatnou dňa 17.9.2019 vystavenou na sumu 5.632,80 eur vyúčtoval
žalobca žalovanému na základe objednávky č. 151 „ Manipulátor HOIST 40/60 cena 700,- eur; 1.deň –
Príprava strojov, ich transport a nakládka na kamión + cesta cena 504,- eur; 2.deň – Príprava strojov, ich
transport a nakládka kamiónov za pomoci manipulátora HOIST 4/60 + cesta cena 490,- eur; Nákladná

preprava Prešov- Innsbruck AT cena 3.000,- eur.“
Fač.11102019zodňa11.10.2019vyúčtovalžalovanýžalobcovi„náhraduškodyspôsobenúpoškodením
strojov pri preprave realizovanej vašou špedičnou spoločnosťou dňa 26.8.2019 z firmy Artweger Prešov
do Juwel Imst., Rakúsko, ŠPZ auta: C. XXXXX/XXXXXXX“ vo výške 2.858,40 eur.
Dňa 2.9.2019 žalobca oznámil prepravcovi A. B. – HOL-TRANS existenciu škody na prepravovanom

tovare, ktorú skutočnosť následne A. B. – HOL-TRANS oznámil spoločnosti LOBO GROUP, s.r.o..
Žalobca dňa 25.10.2019 vystavil pre A. B. – HOL-TRANS fa č. 1910337 na sumu 2.858,40 eur, ktorou
si vyúčtoval náhradu škody spôsobenú poškodením strojov pri preprave dňa 26.8.2019 vozidlom C.
XXXXX/XXXXXXX patriaci spoločnosti LOBO GROUP s.r.o.. Faktúra bola zo strany A. B. – HOL-TRANS
uhradená. Na základe výzvy jeho právneho zástupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa

2.1.2020 následne žalobcom vrátená.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 601 a nasl., zák. č. 513/1991 Zb. – (ďalej len Obchodný
zákonník alebo OBZ), § 451 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 36
Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej

cestnej nákladnej doprave (CMR).

6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné normy žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru,
že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, pretože žalovaný
mal voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 2.858,40 eur titulom náhrady škody spôsobenej

poškodením strojov pri preprave; keď uzavrel, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená prepravná
zmluva v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), na základe ktorej žalobca ako dopravca
realizoval pre žalovaného medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že počas nej (keď žalobca realizoval prepravu prostredníctvom ďalších dopravcov) bola naprepravovaných strojov spôsobená škoda vo výške 2.858,40 eur, ktorú si mohol žalovaný v zmysle čl. 36
Dohovoru o CMR uplatniť žalobou proti prvému dopravcovi (žalobcovi), poslednému dopravcovi (LOBO
GROUP, s.r.o.) alebo proti dopravcovi, ktorý vykonal tú časť prepravy, počas ktorej došlo k udalosti,

ktorá je príčinou straty zásielky, jej poškodenia alebo prekročenia dodacej lehoty (LOBO GROUP s.r.o.).
Žalobu pritom mohol žalovaný podať súčasne aj proti obom vyššie uvedeným subjektom. Žalovaný bol
teda oprávnený uplatniť si náhradu vzniknutej škody proti žalobcovi ako prvému dopravcovi, čo sa aj
stalo.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok
na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP.

8.1. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, pretože vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznil, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu strojov z firmy Artweger s.r.o.
Slovensko do Rakúska. Žalobca sprostredkoval prepravu strojov cez dopravcu HOLTRANS s.r.o.
a dopravcu LOBO GROUP, s.r.o.. V prípade žalobcu a žalovaného išlo o zmluvný vzťah založený
zasielateľskou zmluvou podľa § 601 a nasl. OBZ. Ku škode na strojoch došlo počas prepravy, ktorú

vykonával dopravca LOBO GROUP, s.r.o. motorovými vozidlami s evidenčným číslom C. (vozidlo ťahač)
a C. (príves/náves). Ide o nárok žalovaného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na prepravovanej
veci, ktorú spôsobil dopravca LOBO GROUP s.r.o. a ten je aj právnym subjektom, od ktorého mal
žalovaný zákonný nárok žiadať úhradu sumy 2.858,40 eur titulom škody na prepravovanej veci. O tomto
dopravcovi mal žalovaný vedomosť, nakoľko údaje o dopravcovi boli uvedené v medzinárodnom

nákladnom liste č. SK A 0001955 zo dňa 27.8.2019.
Pri nakladaní strojov na motorové vozidlo bol prítomný zástupca spoločnosti žalovaného, ktorý za
žalovaného dohliadal na správne naloženie strojov a robil si z nakládky strojov aj fotodokumentáciu,
upevnenie strojov realizoval dopravca, nie žalobca ako tvrdí žalovaný. Sám žalovaný v komunikácií so
žalobcom a dopravcom nerozporoval, že škoda bola spôsobená dopravcami, dokonca cez spoločnosť

žalobcu ako objednávateľa prepravy (takto označil žalobcu žalovaný) sprostredkovane komunikoval
žalovaný s druhým dopravcom HOLTRANS s.r.o..
V zmysle Dohovoru CMR si žalovaný mal uplatniť škodu u dopravcu LOBO GROUP s.r.o., nie u žalobcu,
ktorý iba sprostredkoval zabezpečenie dopravy a túto objednal pre žalovaného u dopravcu. Žalobca
nevykonával dopravu strojov žalovaného a nevystupoval ako dopravca, ako to nesprávne uviedol súd

v napadnutom rozsudku, preto ani nemôže znášať zodpovednosť za škodu spôsobenú na strojoch
žalovaného počas prepravy tovaru (vrátane nakládky a vykládky strojov). Dopravca zodpovedá za úplnú
alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na
prepravu až do okamihu jej vydania (čl. 17 Dohovoru CMR).
Zdôraznil, že doprava sa uskutočňuje na základe dokladu CMR, týmto dokladom je v zmysle Dohovoru

CMR uzatvorená prepravná zmluva. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy
je nákladný list. Na CMRke ako odosielateľ a objednávateľ prepravy vystupuje Artweger, spol. s r.o. –
potvrdené pečiatkou a ako dopravca LOBO GROUP s.r.o. – potvrdené pečiatkou. Keďže žalobca nebol
účastníkom prepravnej zmluvy, prepravu len obstaral, voči nemu je možné si uplatniť nároky len zo
zasielateľskej zmluvy. Podľa Medzinárodného nákladného listu č. SK A 0001955 bol dopravcom LOBO

GROUP s.r.o., nie žalobca. Žalobca v pozícií dopravcu nevystupoval a ani nebol dopravcom (vyplýva
z CMR).

8.2. V ďalšom zdôraznil, že v prejednávanom spore nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobca
obstaraním prepravy u dopravcu LOBO GROUP s.r.o. porušil povinnosť v zmysle § 603 ods. 2

Obchodného zákonníka, pretože za takéto porušenie povinnosti nie je možné považovať bez ďalšieho
len samotný fakt, že pri vykonávaní prepravy dopravcom došlo ku škode na strojoch žalovaného, a to
naviac z dôvodu, že obsahom záväzkov zasielateľa je dojednanie spôsobu a podmienok prepravy a nie
jej vlastné uskutočnenie. Na základe uvedeného tak zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu, pretože žalovaný nemal právny nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.858,40 eur titulom

náhrady škody spôsobenej poškodením strojov pri preprave dopravcom LOBO GROUP s.r.o. od
žalobcu.8.3. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel.

9. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, argumentujúc, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaný si u žalobcu objednávkou č. 151 zo dňa 21.8.2019 objednal demontáž, transport
a nakládku strojov a príslušenstva, manipulačnú techniku na nakládku strojov a nákladnú prepravu
Prešov – Innsbruck. Následne žalobca realizoval 26.8.2019 prípravu na nakládku a transport strojov
a príslušenstva a nakládku kamióna, ktorá skutočnosť vyplýva z montážneho denníka vystaveného na

hlavičkovom papieri žalobcu. Po vykonaní prepravy žalobca fa č. 1909308 z 3.9.2019 fakturoval za
objednávkuč.151.Priprepravestrojovdošlokpoškodeniu,ktoréjepreukázanépísomnýmivyjadreniami
spoločnosti Juwel H. Wuster GmbH z Innsbrucku, ktorým boli stroje doručené, na dodacích listoch.
Žalovaný nenamietal svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú na strojoch počas prepravy a faktúru
uhradil.
Tvrdenia žalobcu o tom, že prepravu strojov mala vykonať firma LOBO GROUP, s.r.o. (čoho dôkazom

má byť CMR č. SK A 0001955 z 27.8.2019) neboli preukázané, keďže žalobca súdu nákladný list, na
ktorý poukazuje nepredložil. Rovnako tak tvrdenia žalobcu o tom, že zástupca žalovaného mal dohliadať
na nakládku strojov a z tejto si robil fotodokumentáciu, nie sú preukázané a žalovaný s týmito tvrdeniami
nikdy nevyjadril súhlas. Už počas komunikácie pred podaním žaloby na súd bol žalobca žalovaným
listom z 30.6.2020 upozorňovaný, že nie je v žiadnom vzťahu so spoločnosťou LOBO GROUP s.r.o.

a nemá žiadnu vedomosť o vzťahoch, ktoré údajne medzi žalobcom a spoločnosťou LOBO GROUP
s.r.o. mali vzniknúť.

9.1. Záverom zdôraznil, že aj v prípade, ak by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu
zasielateľskej zmluvy, za škodu na zásielke by zodpovedal žalobca, keďže ku škode došlo výlučne

z dôvodu zlého upevnenia strojov, za ktoré zodpovedá žalobca podľa § 603 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako subjekt, ktorý nakládku a upevnenie strojov na nákladné vozidlo vykonal a za túto činnosť
aj žalovanému vystavil faktúru.

10. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobca uvádza, že signatárom medzinárodného

nákladného listu č. SK A 0001955 zo dňa 27.8.2019, ktorý bol podpísaný medzi odosielateľom Artweger,
spol. s r.o. a dopravcom LOBO GROUP s.r.o. nebol, ide o doklad, ktorý patrí žalovanému a ktorý je
vedený v účtovnej evidencii žalovaného. Žalobca poukázal na uvedený CMR v žalobe a vo vyjadrení
zo dňa 14.6.2021, pričom jeho existenciu žalovaný nerozporoval a nepovažoval ho za sporný doklad.
Žalobca ho nemusel predložiť, keďže to nebolo sporné.

Opakovane zdôraznil, že žalobca nebol účastníkom prepravnej zmluvy, prepravu len obstaral. Preto
je voči nemu možné uplatniť si nároky len zo zasielateľskej zmluvy. Žalobca v pozícií dopravcu
nevystupoval, nebol dopravcom a reálne nevykonal prepravu strojov, čo nerozporoval ani žalovaný,
keď sám uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, že preprava strojov bola vykonaná nákladnými
vozidlami ev.č. C. a ev.č. C., čiže žalovaný vedel a potvrdil, akými vozidlami bola preprava realizovaná

aženešloovozidlážalobcu.Žalovanýsitakmaluplatniťškoduvočidopravcovi,oktoromvedelzvlastnej
CMR a nie voči žalobcovi, ktorý dopravu nerealizoval, ale iba obstaral.

10.1. Zdôraznil, že žalovaný sám nespochybňuje, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu
zasielateľskej a nie prepravnej zmluvy. Uvedené potvrdzuje konštatovanie žalovaného uvedené vo

vyjadrení, ktorý uvádza, že aj v prípade, ak by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu
zasielateľskej zmluvy, bol by za škodu na zásielke zodpovedný žalobca, keďže ku škode došlo výlučne
z dôvodu zlého upevnenia strojov, za ktoré zodpovedá podľa § 603 ods. 2 OBZ. Uvedené však nie je
pravdou,nakoľkožalobcazatútoškodunezodpovedá,akjunemoholodvrátiťaniprivynaloženíodbornej
starostlivosti. Ide o špeciálnu zodpovednosť za škodu, rozdielnu od všeobecnej zodpovednosti za škodu,

upravenej v ust. § 373 a nasl OBZ. Od okamihu odovzdania strojov dopravcovi na prepravu zodpovedá
za škodu vzniknutú na prepravovaných strojov dopravca, ktorý zodpovedá za upevnenie a zaistenie
strojov na jeho vozidlo, za celý úsek prepravy, až do vyloženia strojov v mieste vykládky.

11. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu, žalovaný opakuje tvrdenia uvádzané už v priebehu konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2025 o 10.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

19. Na úvod odvolací súd osobitne poukazuje na § 150 CSP, zakotvujúci jednu zo základných

procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce
jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy
preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik
jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku,

žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd
ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.19.1. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle či tieto stranami sporu predložené preukazujú ich
tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v § 191 CSP, v zmysle ktorého súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súd
zásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana,
ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
aj v súlade s princípmi, na ktorých CSP spočíva (čl. 15 CSP).

20. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd poukazuje na § 756 OBZ, podľa ktorého sa
ustanovenia OBZ použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná
a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu. Vyhláškou ministerstva zahraničných
vecí bol v Zbierke zákonov pod č. 11/1975 uverejnený Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej
nákladnej doprave, ktorá sa podľa jej čl. 1 ods. 1 vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za

odplatu cestným vozidlom, ktorého miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jeho dodania, tak
ako sú uvedené v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tejto
dohody. Z dôvodu cezhraničnej prepravy tak bolo možné na prejednávaný spor aplikovať Dohovor CMR.

21. Sporným v konaní bolo posúdenie právneho vzťahu strán sporu, zodpovednosti za škodu vzniknutú

na prepravovanej zásielke žalovaného a následne skutočnosti, či žalobca za ňu zodpovedá.

22. Podľa § 601 a nasl. OBZ, zasielateľská zmluva je špeciálnym typom komisionárskej zmluvy.
Zasielateľ uzatvára zmluvy s dopravcami vo vlastnom mene (na účet príkazcu). Predmetom záväzku
zasielateľa tak nie je uskutočnenie dopravy, ale jej obstaranie spočívajúce v dosiahnutí realizácie

prepravy zásielok z jedného miesta na miesto iné (s vynaložením odbornej starostlivosti). Zasielateľ
plní záväzok v zásade tým, že sám uzavrie zmluvu s dopravcom. Nie je vylúčené ani to, aby uzatvoril
ďalšiu zmluvu s medzizasielateľom. Ak tak urobí, zodpovedá akoby obstaral prepravu sám. Ak dopravu
vykoná sám zasielateľ, zodpovedá podľa ustanovení zmluvy o preprave. Zasielateľ zodpovedá za škodu
na prepravovanej zásielke vzniknutú pri obstaraní prepravy (nie pri samotnej preprave zásielky), ibaže

ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Práva a povinnosti medzi príkazcom a treťou
osobou (dopravcom) sa riadia ustanoveniami o komisionárskej zmluve (§ 581 a § 586 OBZ).

22.1. Zasielateľská zmluva nemusí mať písomnú formu a v prípade, ak je obsah zmluvy dojednaný
v ústnej forme, môže zasielateľ požadovať, aby mu príkazca vystavil tzv. zasielateľský príkaz (§ 601

ods. 2 OBZ).

23. Oproti tomu zmluvou o preprave sa dopravca zaväzuje odosielateľovi prepraviť vec (zásielku)
z miesta odoslania do miesta určenia. Záväzok dopravcu tak spočíva v realizácií určitej cesty so
zásielkou z jedného miesta do druhého (s vynaložením odbornej starostlivosti). Dopravca zodpovedá

za škodu na zásielke (§ 622 až § 624 OBZ), a to na základe objektívnej zodpovednosti s liberačnými
dôvodmi uvedenými v § 622 OBZ. Dopravca môže svoj záväzok splniť pomocou ďalšieho dopravcu,
avšak zodpovedá, akoby prepravu uskutočnil sám (v zmysle dispozitívneho ust. § 621 OBZ). Ide
o zmluvu neformálnu, pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu.

24. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu uzavreli prepravnú zmluvu a poukázal aj
na unifikovanú právnu úpravu uplatňujúcu sa v medzinárodnom obchode (Dohovor CMR). Charakter
právneho vzťahu bolo potrebné posúdiť najmä na základe objednávky a faktúry, nakoľko strany sporu
písomnú zmluvu neuzatvorili a jej právna forma bola medzi nimi sporná. Odvolací súd sa stotožnil s jej
posúdením súdom prvej inštancie, a to že strany sporu uzatvorili prepravnú zmluvu. Z objednávky totiž

vyplýva, že jej predmetom a obsahom bolo „presťahovanie technológie“, nákladná preprava z Prešova
do Innsbrucku, manipulačná technika na nakládku strojov, zahrňujúc demontáž + transport + nakládka
strojov a príslušenstva s údajom o mieste nakládky. Z faktúry (na č.l. 33 súdneho spisu) je zrejmé, že jej
predmetom bola fakturácia za: objednávku č. 151 „ Manipulátor HOIST 40/60 cena 700,- eur; 1.deň –
Príprava strojov, ich transport a nakládka na kamión + cesta cena 504,- eur; 2.deň – Príprava strojov, ich

transport a nakládka kamiónov za pomoci manipulátora HOIST 4/60 + cesta cena 490,- eur; Nákladná
preprava Prešov- Innsbruck AT cena 3.000,- eur.“25.Vychádzajúczvýkladovýchpravidieluvedenýchv§266OBZ,obsahobjednávkyanifaktúrynesvedčí
tomu, že by predmetom objednávky a fakturácie malo byť obstaranie prepravy zásielky, ale tomu, že
predmetom objednávky je preprava zásielky. Podstatným znakom zmluvy o preprave je totiž práve

fyzické premiestnenie veci, ako tomu bolo v prejednávanom spore („presťahovanie technológie“).

26. K tvrdeniam žalobcu a ním predloženým dôkazom v konaní na podporu tvrdenia, že strany sporu
uzatvorili zasielateľskú zmluvu odvolací súd uvádza:
V liste zo dňa 2.10.2020 (predžalobná komunikácia strán sporu predložená spolu so žalobou) žalobca

poukazoval na skutočnosť, že žalovaný si u neho objednal prepravu strojov z firmy Artweger s.r.o.
Slovensko do Juwel Imst. Rakúsko a ku škode na zásielke došlo počas prepravy treťou osobou (LOBO
GROUP, s.r.o.). Zo žalobcom uvedeného skutkového tvrdenia tak uzatvorenie zasielateľskej zmluvy
nie je možné vyvodiť. V žalobe samotnej žalobca na jednom mieste uvádza, že žalovaný si u neho
objednalšpedičnúslužbu,nainommiesteuvádza,žežalovanýsiobjednalužalobcuprepravustrojov.Vo
vyjadrenížalobcukodporuprotiplatobnémurozkazu(anáslednevrámcizáverečnejrečinapojednávaní

dňa 17.2.2022) žalobca poukázal najmä na to, že žalovaný mal vedomosť o dopravcovi LOBO GROUP
s.r.o., nakoľko tento bol uvedený v medzinárodnom nákladnom liste č. SK A 0001955 zo
dňa 27.8.2019 (ďalej len MNL). MNL ako dôkaz však predložený nebol. Tiež uviedol, že objednal, resp.
obstaral prepravu u dopravcu LOBO GROUP s.r.o. (v žalobe poukazoval na dve svoje objednávky –
okrem menovaného dopravcu aj u dopravcu A. B. – HOL-TRANS), k čomu rovnako dôkaz nepredložil.

Z dôkazov predložených v konaní tak nie je možné dospieť k záveru, že záväzok žalobcu dojednaný
medzi stranami sporu mal spočívať v sprostredkovaní dopravy alebo obstaraní prepravy. Ani uzatvorenie
zmluvy o preprave totiž nevylučuje to, že dopravca splnil svoj záväzok voči odosielateľovi pomocou
iného dopravcu (§ 621 OBZ).

27. Tvrdenia žalobcu uvedené v konaní (prvýkrát vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu), že
žalovaný bol prítomný počas nakladania tovaru a nakladanie realizoval dopravca a nie žalobca, v konaní
preukázané neboli. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nesprávne upevnenie
strojov spôsobili zamestnanci žalobcu a poukázal na montážny denník, ktorý bol prílohou faktúry č.
1909308 a z ktorého vyplývalo, že nakládku realizoval žalobca. Žalobca žiadny iný relevantný dôkaz na

popretie tohto tvrdenia žalovaného nepredložil. Z faktúry žalobcu (č.l. 33 súdneho spisu) tiež vyplynulo,
že žalobca fakturoval žalovanému aj nakládku tovaru.

28. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Mobdo/2/2008, na ktoré poukazoval žalobca,
odvolací súd uvádza, že tento nebolo možné na danú vec aplikovať v tom zmysle, že v tam uvedenej

veci nebolo medzi stranami sporu pochýb o tom, že uzatvorili zasielateľskú zmluvu.

29. Po ustálení zmluvného typu, ktorým sa právny vzťah medzi stranami sporu riadil (a s ktorým
posúdením súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil), bolo potrebné posúdiť, či žalobca
zodpovedá za škodu na poškodenej zásielke žalovaného, ku ktorej došlo počas prepravy. Nebolo

pritom v konaní sporným to, že k škode na zásielke došlo v príčinnej súvislosti s vykonanou prepravou.
V prípade zmluvy o preprave, dopravca zodpovedá za škodu na zásielke. Súd prvej inštancie uzavrel, že
žalovaný mal nárok voči žalobcovi na zaplatenie sumy 2.858,40 eur titulom náhrady škody spôsobenej
na strojoch počas prepravy. Tu odvolací súd udáva, že podľa § 622 OBZ existujú v zásade 4 liberačné
dôvody: ak dopravca preukáže, že 1/ škodu nemohol dopravca odvrátiť ani pri vynaložení odbornej

starostlivosti; 2/ škoda bola spôsobená odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky;
3/ škoda bola spôsobená vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky v čítaní obvyklého
úbytku alebo 4/ škoda bola spôsobená vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri
prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu
poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke

vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná. Aj
dohovor CMR upravuje uvedenú otázku obdobne (čl. 16).

30. Podľa čl. 3 Dohovoru CMR, pri použití tohto dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie
svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočnení prepravy ako

aj za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné
osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.31. Podľa čl. 17 v bodoch 1 až 3 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú, alebo čiastočnú stratu
zásielkyalebozajejpoškodenie,ktorévznikneodokamihuprevzatiazásielkynaprepravuaždookamihu
jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dopravca je oslobodený od tejto povinnosti, ak stratu

zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý
nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca
nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. Dopravca sa nemôže dovolávať v snahe
zbaviťsasvojejzodpovednostianichýbvozidlapoužitéhonaprepravu,anizavineniaalebonedopatrenia
osoby, od ktorej najal vozidlo alebo jej zástupcov alebo pracovníkov.

32. Podľa čl. 18 Dohovoru CMR, dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie
dodacej lehoty vznikne niektorou z príčin uvedených v čl. 17 ods. 2 patrí dopravcovi.

33. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva (aj keď to súd prvej inštancie explicitne
neuviedol), že dospel k záveru, že nebol naplnený žiadny liberačný dôvod na strane žalobcu (resp. že

tento žiadny takýto dôvod nepreukázal). Odvolací súd má rovnako za to, že žalobca nepreukázal žiadny
dôvod zbavujúci ho ako dopravcu zodpovednosti za škodu na zásielke, ktorá vznikla počas jej prepravy,
ktorú si uňho odosielateľ objednal.

34. Odvolací súd napokon uvádza, že žalobca až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu

žalobcu predložil MNL, aj keď sa o ňom zmienil už v svojom vyjadrení k odporu proti platobnému
rozkazu, poukazujúc na to, že žalovaný mal vedomosť o dopravcovi LOBO GROUP s.r.o.; nakoľko
informácie o ňom boli uvedené v medzinárodnom nákladnom liste. Žalovaný však v konaní uvedené
skutočnosti popieral, najmä tvrdil, že so spoločnosťou LOBO GROUP s.r.o. nebol v zmluvnom vzťahu.
Aj v odvolaní síce odvolateľ poukázal na MNL, avšak bez toho, aby ho predložil. Odvolací súd sa

nestotožnil s tvrdením odvolateľa uvedeného vo vyjadrení zo dňa 14.9.2022, že žalovaný existenciu
MNL nerozporoval a teda žalobca ho nemusel predložiť. Primárne mienil žalobca poukazom na MNL
(vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu) preukázať, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
zasielateľská zmluva a nie zmluva o preprave a že žalovaný mal vedomosť o dopravcovi LOBO GROUP
s.r.o. práve z MNL. Žalovaný však v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odpore,

kde uviedol, že za škodu žalobca zodpovedá na základe uzatvorenej zmluvy o preprave, a že žalobca
nepreukázal vykonanie prepravy zo strany spoločnosti LOBO GROUP s.r.o., ktoré tvrdenie uviedol aj
v svojej záverečnej reči. Tu odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený § 150 CSP a má za to, že žalobca
dôkazom (MNL disponoval) a bolo v jeho záujme ho ako dôkaz predložiť na preukázanie ním tvrdených
skutočností.

35. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno
za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty) uplatniť aj v odvolacom
konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP, t.j. vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Dôkaz predložený žalobcom v odvolacom konaní je
tzv. novotou, pre uplatnenie ktorej v odvolacom konaní neboli naplnené podmienky, žalobca ich splnenie
navyše ani netvrdí.

36.Napriekuvedenémuvšakodvolacísúdpodotýka,žebolovkonanípreukázané,žežalobcanevykonal
prepravu zásielky sám, ale prostredníctvom ďalších subjektov, z ktorých jedným bola spoločnosť
LOBO GROUP s.r.o.. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že dopravca zodpovedá
odosielateľovi aj v prípade, ak dopravu uskutočnil pomocou iných dopravcov. Ani samotný MNL by teda
nebol spôsobilým dôkazom na preukázanie uzatvorenia zasielateľskej zmluvy medzi stranami sporu, t.j.

na vyvrátenie záveru o uzatvorení zmluvy o preprave. Ani prípadná vedomosť odosielateľa o tom, že na
prepravu zásielky dopravca použije iného dopravcu, nepredstavuje dôkaz o uzatvorení zasielateľskej
zmluvy a zároveň, ak žalobca tvrdil, že pre žalovaného obstaral prepravu zásielky a strany sporu
uzatvorili zasielateľskú zmluvu, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, čo mieni preukazovať predloženým
MNL, v zmysle ktorého podľa neho zmluvu uzatvoril žalovaný so spoločnosťou LOBO GROUP, s.r.o..

37. Na základe vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny.38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v konaní úspešný žalovaný.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).