Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210688
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX C., prechodne bytom E. XXXX, XXX XX F. G., zast. JUDr.
Mgr. Radim Komka, LL.M. advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, 821 09
Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 53255739, o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatková,
o vydanie bezdôvodné obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver zo Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7122108, zo dňa 22.07.2013, je bezúročný

a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1036,43 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 1036,43 eur od 10.1.2025 do zaplatenia to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. zmluvy 7122108,

zo dňa 22.07.2013, v článku VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení: „ Ďalej prehlasujem, že som sa pred
podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP),
ktorésúneoddeliteľnousúčasťouŽiadosti/Zmluvyprevzalsomich,súhlasímsnimi,nemámknimžiadne
výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. zmluvy 7122108,
zo dňa 22.07.2013, v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas
s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok,

resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená
požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného
splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov
bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. zmluvy 7122108,
zo dňa 22.07.2013, v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení: „ Prehlasujem, že súhlasím so

Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. zmluvy 7122108,
zo dňa 22.07.2013, v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení: „ Súhlasím, aby CFH spracovalo moje
osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov,
ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom

som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu, pre prípad, že Zmluva
nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavnénámestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobnýchúdajov(ďalejlen„Zákon“)poskytlamojeosobnéúdajeaúdajeuvedenévtejtoŽiadosti/Zmluve
(ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a s)

a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva,
zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločnosti patriacich
do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto Žiadosti na dobu
10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od
udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu:

Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť
tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných podmienkach pre poskytovanie
spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby – občanov, platné od 01.01.2013 k Zmluve o poskytnutí
najľahšej pôžičky č. zmluvy 7122108, zo dňa 22.07.2013, v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania,

bod 13.3 v znení: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa
Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti
je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že poskytnutý úver na základe Zmluvy o poskytnutie pôžičky č.
0079700891 z 13.7.2020 (ďalej len „Zmluva“) je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu absenciu údaja

o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ)
a predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ).
Poukázal na rozpor úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Žalovanému na predmetný úver zaplatil splátky
spolu vo výške 1.467,75 eur. Pri poskytnutom úvere vo výške 1.299,60 eur, je toho názoru, že žalovaný

sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 168,15 eur. Bezdôvodné obohatenie vo výške 168,15 eur
je tvorené časťou splátky z 10.09.2021 (časť vo výške 70,30 eur) a splátkou z 15.10.2021 vo výške 97,85
eur. O podozrení, že sa žalovaný mohol na môj úkor bezdôvodne obohatiť, sa dozvedel od Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 30.09.2022. V ďalšom namietal neprijateľnosť zmluvných
ustanovení citovaných vo výroku rozsudku.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril majúc za to, že zmluva obsahuje informácie o spotrebiteľovi,
čo plynie z informácií o finančnom sprostredkovaní. Rovnako mal za to, že zmluva obsahuje dobu
trvania zmluvy i termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve si zmluvné strany dohodli
RPMN mene vo výške 32 % a predpoklady pre jej výpočet vyplývajú explicitne z potvrdzujúceho

listu o uzatvorení zmluvy. Žalobkyňa na jednej strane poukazuje na absenciu predpokladov použitých
pre výpočet RPMN, no na druhej strane na ne poukazuje sama. K namietanej úrokovej sadzbe uviedol
s poukazom na najvyššiu prípustnú mieru odplaty, že túto nemožno považovať za rozpornú s dobrými
mravmi. K skúmaniu bonity sa vyjadriť nevedel, nakoľko žalovaný nedisponuje spisovou dokumentáciou
k spotrebiteľskému úveru, keďže od poslednej úhrady úveru uplynulo viac ako 10 rokov. K neprijateľným

zmluvným podmienkam uviedol, že žalobkyni na jednej strane tvrdí, že sa neoboznámila s VOP,
nonadruhejstranebolipriloženékžalobezmluvnépodmienkypreposkytovaniespotrebiteľskýchúverov
pre FO-občanov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj podmienky k zmluve
o poskytnutí pôžičky. Nebolo mu zrejmé, ako by mohlo toto ustanovenie na žalobkyňu akokoľvek
prenášať dôkazné bremeno. K ďalšej zmluvnej podmienky týkajúci sa uchovávania osobných údajov

uviedol, že zákon o banka priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaných získava spracúva
pre účely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. Dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov 10
rokov je dôvodná, a to s poukazom na 10 ročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na to, že podanie žaloby je šikanóznym uplatňovaním subjektívneho práva s ohľadom na to,
že od uzatvorenia zmluvy uplynulo viac ako 10 rokov a ide o umelo vykonštruovaný spor, ktorý neslúži

žiadnej obhájiteľné potrebe. Namietal spôsob uplatňovania trov.3. Žalobkyňa v replike uviedla, že argumentáciu žalovaného považuje za nenáležitú. Žalobkyňa
potvrdzujúci list nepodpísala.

4. Žalovaný v duplike okrem iného uviedol, že súhlasí s tým, že žalobkyňa potvrdzovací list nepodpísala.
Žalobkyňa však podpísala žiadosť o poskytnutie pôžičky, ktorý ako návrh predložila žalovanému na
akceptáciu, ktorý ho akceptoval, pričom za vznik zmluvy treba považovať okamih, kedy sa návrh
žalobkyne s akceptáciou žalovaného stretol.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav:

6. Dňa 22.07.2013 žalobkyňa právnemu predchodcovi žalovaného doručila žiadosť prostredníctvom
sprostredkovateľa o poskytnutie pôžičky vo výške 1500 eur v 60 splátkach. toho času bola na materskej

dovolenke.

7. Právny predchodca žalovaného zaslal žalobkyni potvrdzujúci list s tým, že tento potvrdzujúci list
je súčasťou zmluvy schválenej dňa 26.7.2013, ktorá má nasledovné parametre: pôžička 1500 eur,
celková suma pôžičky 2806,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa 1306,80 eur, splátka 46,78 eur, splátka

s poistením 48,14 eur, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 32,00%, RPMN 32,00%, priemerná
hodnota RPMN 48,52%, termín konečnej splatnosti 7/2018.

8. Z podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky vyplýva výška mesačnej splátky pri pôžičke vo výške
1500 eur a s dohodnutými 60-imy plátkami vo výške 46,78 eur. RPMN bola uvedená vo výške 32,00%.

Výpočet RPMN bol uvedený príkladmo pri výške pôžičky 2000 eur.

9. Z prehľadu splátok a úhrad plynie, že žalobkyňa na predmetný úver uhradila sumu vo výške 2536,43
eur.

10. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku VI. Vyhlásenie klienta, v časti znie: „Ďalej
prehlasujem, že som sa pred podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy prevzal som ich,
súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“

11. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znie: „Svojím
podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v
stanovenýchtermínochSplátok,resp.vstanovenejlehotesplatnostiPôžičkypodľatejtoŽiadosti/Zmluvy,
aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných
príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok

zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy.“

12. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti znie: „Prehlasujem, že
súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“

13. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znie: „Súhlasím,
aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia
predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na
uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia

súhlasu, pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer
Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle
zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje
a údaje uvedené v tejto Žiadosti/Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe
Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a s) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo,

Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky
služieb a produktov týchto spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v
rozsahu údajov uvedených v tejto Žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený
odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, ato písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12
060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“

14. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných podmienkach pre poskytovanie spotrebiteľských úverov
pre fyzické osoby – občanov, platné od 01.01.2013 k Zmluve v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok z
omeškania, bod 13.3 znie: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe
splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa

Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“

15. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
26.7.2013 (ďalej len „ZoSÚ“), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však
nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,

keďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

17. Žalobkyňa podanou žalobou namieta absenciu obligatórnych náležitostí v Zmluve, a to v zmysle

ust. § 9 ods. 2 písm. b), f), j) ZoSÚ.
18. Súd preskúmal spôsob uzatvárania Zmluvy a k záveru, že oferta nekoreluje s akceptáciou, preto
nemožno dospieť k záveru k dodržaniu písomnej formy niektorých náležitostí Zmluvy.

19. Zo Žiadosti plynie, že žalobkyňa žiadala poskytnutie úveru vo výške 1500 eur s dobou splatnosti

60 mesiacov. Aj s prihliadnutím na Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky a jej náležitosti, ktoré by
mali byť žalobkyni doručené spolu so Žiadosťou, plynie z nich iba údaj o mesačnej splátke – 46,78 eur,
RPMN vo výške 32%.

20. Následne v akceptácii sú uvedené nad rámec náležitostí v bode 17 celková suma pôžička – 2806,80

eur, celkové náklady spotrebiteľa 1306,80 eur, ročná úroková sadzba 32%, priemerná hodnota RPMN
48,52%.

21. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu a
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. si nemožno vykladať tak, že musia byť

kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej formy a absencie niektorej z tam vymenovaných
náležitostízmluvy.Takýtovýkladnemázákladnúlogikuaviedolbykabsurdnémuzáveru,žestačilobyak
by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite
nebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenie sa žiada vykladať tak, že záver o bezúročnosti abezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo
pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia
§11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona (porov. rozsudok

Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/136/2024 z 11.2.2025).

22. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam,
ktoré sú vymenované v§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje
niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a), nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti

zachovaná písomná forma (porov. rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 21Co 10/2015-74 zo dňa
26.11.2015).

23. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňou predloženej
Žiadosti (a to aj s prihliadnutím na Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky) absentuje ročná úroková
sadzba a celková výška úveru. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru k Zmluve tzv. potvrdzovacieho

listu súd nemohol posudzovať, pretože nie je podpísaná žalobkyňou, a preto súd vychádzal z toho, že
žalobkyňa neprejavila svoju vôľu, pričom ide o jednostranný prejav vôle v danom prípade žalovaného,
ktorý nie je možné považovať za dvojstranný právny úkon- zmluvu a ktorý žalobkyňu nezaväzuje. Pokiaľ
údaj o ročne úrokovej sadzbe a celková výška úveru je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, a teda spotrebiteľovi v čase ním uskutočneného podpisu listiny, ktoré je možné považovať za

podpísanie návrhu na uzatvorenie zmluvy (oferta) nie je známy údaj o ročnej úrokovej sadzbe a celkovej
výške úveru, preto v rámci kontraktačného procesu je potom potrebné, aby po doplnení návrhu v
danom prípade žalovanom (o skutočnosti - práva a povinnosti uvedené v písomnom oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi) ako veriteľom tento nový návrh veriteľa ešte raz podpísal (prijal) spotrebiteľ -
dlžník, nakoľko inak nebol pôvodný návrh spotrebiteľa prijatý v rozsahu (z pohľadu obsahu), a v akom bol

spotrebiteľom - dlžníkom predložený. Z daného jednoznačne vyplýva a je nepochybné, že potvrdzovací
list v čase podpisovania Žiadosti žalobkyne ešte neexistoval, a tak nemohlo byť ani jeho súčasťou a
ani bez ďalšieho (nevyhnutného právneho úkonu) súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy (porov. závery
rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoCsp 24/2023 z 14.3.2024).

24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Zmluva nemá dodržanú písomnú formu, pokiaľ ide o obligatórne
náležitosti, a to ročná úroková sadzba (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), celkové náklady spotrebiteľa (§ 9 ods.
2 písm. g) ZoSÚ), teda je nevyhnutný záver, že tieto náležitosti v Zmluve absentujú.

25. Absencia týchto náležitosti je spojená s dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade

s ust. § 11 písm. b) ZoSÚ, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a určil, že úver zo Zmluvy o poskytnutí
najľahšej pôžičky č. 7122108, zo dňa 22.07.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

26. Vzhľadom na uvedené súd považuje za nadbytočné sa zaoberať námietkami žalobkyne o absencii
obligatórnych náležitostí Zmluvy s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ani skúmaním bonity zo

strany žalovaného, nakoľko by neboli spôsobilé privodiť iný (ani pre žalobkyňu priaznivejší) záver.

Bezdôvodné obohatenie

27. Niet sporu v otázke, že žalobkyňa uhradil žalovanému sumu vo výške 2536,43 eur.

28. Keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový, žalobkyňa bola povinný vrátiť iba istinu
(1500 eur). Plnenie nad rámec uvedeného je plnením bez právneho dôvodu a predstavuje bezdôvodné
obohatenie.

29. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí (v predmetnom spore žalovaný), toto obohatenie vydať tomu, na koho
úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (v predmetnom spore žalobca). Právny vzťah
bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného
právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu

bezdôvodného obohatenia.)

30. Akékoľvek plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu je od tohto okamihu bezdôvodným obohatením,
preto súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.31. Žalobkyni bolo preto dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
OZ v spojení s § 3 nariadenia vo výške 8,40 % ročne zo sumy 1036,43 eur odo dňa 10.1.2025, t.j. deň

nasledujúci po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia.

Neprijateľné zmluvné podmienky

32. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo

Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva

(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

33. Súd rovnako poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo127/2017,vzmyslektoréhocit.:„Podľadovolaciehosúduvprípadežalobyourčenieneprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik

záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci

zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by

v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

34. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky

uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu
podania žaloby) nedôvodné.

35. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť

k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

36. Zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia.

37. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium

kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniťnávrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy

s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). Zmluvné
podmienky v Zmluve sú predtlačené na formulári, vopred pripravené, teda o ich individuálnom dojednaní
nemôže byť ani reč.

38. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

39. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

40. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

41. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných

zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej

pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

42. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej

transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej

existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)
43. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciuprospechu jednej strany na úkor strany druhej. H., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú

na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
44. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny

znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie

prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného

vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené

atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia

práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej

klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa

od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve

táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,

a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratiolegis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

45. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
46.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia

sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku VI. Vyhlásenie klienta, v časti znie: „Ďalej prehlasujem,
že som sa pred podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
(ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy prevzal som ich, súhlasím s nimi,
nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“

47. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal

návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k

potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a

porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať

iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znie: „Svojím podpisom
prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených
termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy, aby
Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných

príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok
zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy.“

48. Súd súhlasí s vyjadreným názorom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa
§ 551 OZ.

49. Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu
podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.50. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ
uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách,
ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto výnimku je ako

každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

51. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak

musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je
zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,
či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami
bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle
rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

52. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky I. E. vo veci C-598/21 cit.
„64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu
súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa

uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania
medzi zmluvnými stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné
záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech
spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej
odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež
uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,

a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje
možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.
Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.

Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom
splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi
stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie

úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním
predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,
atorozhodnutieojehouplatnení,závisíodpodnikateľa.XX. Presvedčilimavysvetleniavnútroštátneho
súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia

vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi
stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej
pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá
predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto
ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami

zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktoréjezaloženénajasnomrozdeleníúlohmedzivnútroštátnymisúdmi
a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovaťpredčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“

53. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú

výšku zrážky zo mzdy.

54. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy sa zaoberali súdy
v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí
dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva
o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive

predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím
nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy
a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o

zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno
v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,
keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ
bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu

súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom

občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj
v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V
tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy

je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s
dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý
text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že
ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného

významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými
mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu
pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške

vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ
zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na
základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bezsúdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú
zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom

dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti znie: „Prehlasujem, že
súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“

55. Uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak samotná

spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala. Zmluvná pokuta bola
zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda
dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej

spotrebiteľ pripája svoj podpis (porov. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/4/2022).
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znie: „Súhlasím, aby
CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia
predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na
uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia

súhlasu, pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer
Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle
zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje
a údaje uvedené v tejto Žiadosti/Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe
Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a s) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo,

Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky
služieb a produktov týchto spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v
rozsahu údajov uvedených v tejto Žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený
odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12

060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“

56. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„V bode VII. Zmluvy - Klient je predformulovaný súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno
konštatovať, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno
považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia
klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému

počtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je
dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným
pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej
je potrebné uviesť, že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov po uhradení všetkých záväzkov.

Uvedená doba je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Osobné údaje by mali byť
spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov
nie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Za takúto formuláciu bola
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000,- €, pričom aj Komisia
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich

pri Ministerstve spravodlivosti SR podobnú formuláciu v OP považuje za nekalú obchodnú praktiku v
spotrebiteľských zmluvách. Súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými tak v rozhodnutí SOI ako aj podnete
uvedenejkomisieapretovyhlásilzmluvnúpodmienkuuvedenúvovýrokutohtorozsudkuzaneprijateľnú.
Súd taktiež poukazuje na to, že Krajský súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 11Co/33/2017, vyhlásil obdobnúzmluvnú podmienku za neprijateľnú.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/186/2019
z 6.3.2020).

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných podmienkach pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre
fyzické osoby – občanov, platné od 01.01.2013 k Zmluve v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania,
bod 13.3 znie: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je
Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta

stáva aj splatnou.“

57. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/137/2018.

58. Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o
zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných
strán uvedené v zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute
individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si
priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je rovnako

neprimeraná, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

59. Naviac súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných
VOP (porov. závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná, preto jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.