Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410204671
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4410204671.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX/XX, XXXX D., E. F., proti žalovanému: Priemyselný park Štúrovo, a. s., so sídlom Továrenská 1,
Štúrovo, IČO: 31 410 146, v zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 33
240,90 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. júna 2023, č. k.
9C/77/2010-479 v znení opravného uznesenia zo dňa 21. novembra 2023, č. k. 9C/77/2010-543, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu rov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. júna 2023, č. k. 9C/77/2010-479, zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania zo dňa 20.06.2023 (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 60, § 162 ods. 3, § 163
ods. 1 CSP, § 135c ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca (pôvodne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorého v konaní zastupoval opatrovník ustanovený uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.
8PaNc/194/2002-20 zo dňa 10.03.2003, ktorý medzičasom zomrel, a to dňa 03.10.2010) sa podanou

žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.03.2010 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 33
240,90 eura titulom nájomného za pôdu, ktorú užíval žalovaný vo výmere 4 787 m2 za obdobie od
23.03.2000 do 12.08.2009, spolu za 112 mesiacov.

4. Súd vykonal dokazovanie, zistil skutkový a právny stav veci, pričom v konaní sa súd prvej inštancie
najprv vysporiadal s procesným návrhom žalobcu ohľadom prerušenia konania zo dňa 20.06.2023.
Tento návrh súd prvej inštancie zamietol, pretože v konaní bolo preukázané, že sa javí ako absolútne

nedôvodný. Právny zástupca žalovaného k tomuto návrhu uviedol, že s ním vôbec nesúhlasí, lebo
medzi stranami sporu viackrát došlo k pokusu o uzavretie mimosúdnej dohody, kedy boli predložené
aj konkrétne ponuky, avšak žalobca ani jeho právny zástupca sa neunúvali odpovedať na emaily
žalovaného, ktoré mu boli takýmto spôsobom zaslané, preto tento návrh na prerušenie konania zo stranyžalobcu považoval žalovaný za ďalšiu obštrukciu v konaní a nevidel žiadnu možnosť ani význam, aby
z tohto dôvodu bolo konanie prerušené, pretože s ním žalovaný absolútne nesúhlasil. S poukazom
na tieto skutočnosti súd takémuto procesnému návrhu žalobcu na prerušenie konania na tri mesiace

nevyhovel,pretožesastotožnilsargumentáciouprávnehozástupcužalovanéhoatakýtoprocesnýnávrh
v tomto štádiu konania vôbec nepovažoval za správny ani potrebný, pretože by neviedol k vyriešeniu
predmetného sporu ani k uzavretiu mimosúdnej dohody, vzhľadom na postoj žalovaného a zároveň by
bolo nehospodárne mu vyhovieť.

5. Súd prvej inštancie sa pred meritom vo veci samej v prvom rade zaoberal zásadnou procesnou
námietkou vyslovenou žalovaným, či žalobca je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu. Odvolací
súd v uznesení zo dňa 22.02.2023 sp. zn. 5Co/41/2022-375 uviedol, že hmotnoprávny nárok, ktorý
vznikol v čase, keď pôvodný žalobca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností zostal nárokom tejto
osoby aj za situácie scudzenia predmetnej nehnuteľnosti inej osobe v neskoršom období. Aktívna vecná
legitimácia svedčí skoršiemu vlastníkovi nehnuteľnosti z tých nárokov, ktoré vznikli za čas vlastníckeho

vzťahu k veci. Právo vec užívať smie vlastník umožniť aj inej osobe, spravidla (pokiaľ ide o nehnuteľnosť)
nájomnou zmluvou, z ktorej plynie nájomné. Na zaplatenie nájomného má nárok aj bývalý vlastník veci,
pokiaľ jeho „právo na vlastnícke užívanie veci“ prenechal inej osobe. Odvolací súd jednoznačne uviedol,
že súd prvej inštancie sa musí v predmetnej veci vysporiadať v súvislosti s otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu s charakterom majetkového práva, ktoré bolo v konaní uplatnené a vyvodiť záver o

ďalšej otázke aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho žalobcu, keď pôvodný žalobca zomrel. Uviedol, že
majetkové práva sú zásadne dediteľné, ich nedediteľnosť je skôr výnimkou. Nedediteľnými majetkovými
právami sú práva, ktoré sa viažu na osobu poručiteľa (práva, ktorých plnenie bolo viazané len na
jeho osobu, predovšetkým právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), z
vecných práv zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

ak patrilo poručiteľovi. Osobitnú skupinu predstavujú majetkové práva, ktoré smrťou oprávneného
nezanikajú, ale prechádzajú na iné osoby na základe právnej úpravy v niektorých zákonoch, inak než
podľa predpisov dedičského práva. Súd prvej inštancie preto musel skúmať, či v tejto veci sú splnené
procesné predpoklady a či žalobu podala osoba na to oprávnená, ktorá sa domáhala od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia, lebo žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu

žalobcu, bez platnej nájomnej zmluvy a proti vôli žalobcu.

6. V konaní súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žaloba napadla na súd dňa 23.03.2010.
V čase podania žaloby bol žalobcom A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., ktorý v priebehu konania dňa
XX.XX.XXXX zomrel. V konaní ďalej pokračoval s právnym nástupcom - synom poručiteľa A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G., t. č. E. F., na základe uznesenia sp. zn. 9C/77/2010-123 zo dňa 21.04.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2020. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
zaplatením sumy 33 240,90 eura, keď žalovaný mal užívať neoprávnene nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
zapísané na LV č. XXX, kat. územia H., parcely registra „C“ č. 1748/12 vo výmere 1453 m2, ostatná
plocha a parc. č. 1748/13 vo výmere 3334 m2, ostatná plocha, bez platnej nájomnej zmluvy za

obdobie od 23.03.2000 do 12.08.2009. Žalobca vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní
z uznesenia Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 9D/275/2010-259 zo dňa 31.01.2020 Osvedčením o
dedičstvevydanémuvdedičskejvecipoporučiteľovi:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomG.,ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX, ako aj z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/77/2010-123
zo dňa 21.04.2020, ktorým súd rozhodol, že v konaní v predmetnej právnej veci bude pokračovať

s právnym nástupcom poručiteľa, teda žalobcom. Dôvodom na takéto rozhodnutie súdu bol práve
obsah Osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého mali dedičia poručiteľa uzatvoriť dohodu, podľa ktorej
mal namiesto poručiteľa ako žalobcu v konaní v predmetnej právnej veci nastúpiť žalobca. Majetok
predstavujúci podstatu dedičstva tvoria aj pohľadávky a iné majetkové práva poručiteľa. Sú to najmä
majetkovépráva,ktorésúobsahommajetkovoprávnychvzťahov,vktorýchvystupujeporučiteľ,napríklad

aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak bezdôvodné obohatenie vzniklo tretej osobe jej
konaním v súvislosti so zmenšením majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi.

7. Z predloženého Osvedčenia o dedičstve po neb. A. B., zomr. XX.XX.XXXX sp. zn. 9D/275/2010-259
zo dňa 31.01.2020, a to najmä z výrokovej časti tohto rozhodnutia vyplýva, že neprejednáva pohľadávku

poručiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si poručiteľ uplatnil žalobou proti žalovanému
v tomto konaní, čo znamená, že hmotnoprávny nárok by mal byť zaradený do aktív dedičstva po
poručiteľovi, ale z obsahu Osvedčenia o dedičstve vyplýva, že tento majetok nebol prejednaný v
dedičskom konaní a z Osvedčenia o dedičstve nevyplýva, na ktorého z dedičov tento majetok prešielsmrťou poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve odkazuje v tejto súvislosti len na procesné nástupníctvo
žalobcu v konaní v predmetnej veci. Vzhľadom k vyššie uvedenému potom je možné vyvodiť taký
záver, že spôsobilým predmetom dedenia je majetok v hmotnoprávnom zmysle, teda pohľadávka (právo

požadovať plnenie) a procesné práva účastníctvo v súdnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 63
odsek 2 CSP je zrejmé, že na dediča neprechádza účasť v konaní, na dediča prechádza právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, pričom táto právna skutočnosť následne zakladá vznik samostatnej
právnej skutočnosti, ktorou je podľa tohto zákonného ustanovenia účasť v konaní a o tejto skutočnosti
rozhodoval výlučne Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci a nie Okresný súd Levice v dedičskej

veci. S poukazom na to, že z Osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že by právo - hmotnoprávny nárok,
ktorý si poručiteľ uplatnil v tomto konaní, prešlo na žalovaného, nemôže byť preukázaná aktívna vecná
legitimácia žalobcu a s poukazom na tieto skutočnosti bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v intenciách
uznesenia odvolacieho súdu a zistil, že žalobca nie je aktívne legitimovanou stranou sporu, lebo

majetkové právo, ktoré si uplatňuje v tomto konaní žalobca, neprešlo na žalobcu po poručiteľovi podľa
Osvedčenia o dedičstve a pokiaľ nebola splnená procesná podmienka aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu, nie je možné právne vyhodnotiť nárok uplatnený žalobcom a ani sa ním zaoberať.
Splnenie procesnej podmienky, teda správneho označenia strán sporu (aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie), je prvoradé a určujúce a túto podmienku súd skúma pred tým, ako pristúpi k vyriešeniu

meritu veci a pokiaľ táto podmienka nie je splnená, je potrebné žalobu zamietnuť. V danom prípade ide
o takú prekážku konania, ktorú súd nemôže odstrániť a neodstránil ju ani žalobca, bez ohľadu na to,
či si žalobca v žalobe uplatnil obdobie, za ktoré žiada zaplatiť a vydať bezdôvodné obohatenie, počas
ktorého ešte bol vlastníkom týchto nehnuteľností. Toto právo pôvodnému ale ani súčasnému žalobcovi
nesvedčí a takáto prekážka, resp. vada konania bráni rozhodnutiu a prejednaniu veci v merite. Z týchto

dôvodov súd prvej inštancie takto aj postupoval, keď mal preukázané, že žalobca - syn poručiteľa nie je
aktívne vecne legitimovanou stranou v spore. Preto sa nezaoberal vecnou a hmotnoprávnou stránkou
a nevyhodnotil a nezaoberal sa tým, či sú splnené predpoklady vzniku záväzkovo právneho vzťahu
bezdôvodného obohatenia. S poukazom na vyššie odôvodnenie súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalovanému v
rozsahu 100 % voči žalobcovi, lebo bol plne úspešný podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení celej veci, predovšetkým na posúdení
splnenia procesných podmienok – aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v konaní, keď súd
v dôsledku zisteného údajného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sa vôbec nezaoberal meritom

veci. S tvrdením súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca nesúhlasí.

11. Žalobca poukázal na to, že dané súdne konanie bolo prerušené do doby, než Okresný súd
Levice v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 9D/275/2010 právoplatne rozhodne o tom, kto bude
dedičom uvedeného majetkového nároku – pohľadávky voči žalovanom. Pokiaľ súd argumentuje tým, že

v rámci dedičského konania nedošlo k vyriešeniu otázky prededenia hmotnoprávneho nároku uvedenej
pohľadávky, ale len k prechodu procesného nástupníctva, tak možno dospieť k záveru, že otázka
hmotnoprávneho nástupníctva majetkového práva nebola v dedičskom konaní vôbec vyriešená a nebol
tak ustanovený dedič hmotnoprávneho majetkového nároku. Preto žalobca podal dňa 21.08.2023 na
Okresný súd Levice návrh na dodatočné konanie o dedičstve, a preto je v túto chvíľu na mieste

prerušiť konanie do doby než bude v rámci dedičského konania OS Levice rozhodnuté o tom, kto
je dedičom uvedeného majetkového práva, ktoré je predmetom tohto konania, keďže od vyriešenia
tejto otázky záleží rozhodnutie v tejto veci. Žalobca v ďalšom argumentuje, že keď došlo k ukončeniu
dedičského konania a jeho výsledkom bolo vydanie Osvedčenia o dedičstve, tak najneskôr v túto chvíľu,
podľa argumentácie súdu prvej inštancie, muselo byť súdu zrejmé, že nedošlo k úplnému vyporiadaniu

majetku dedičstva, predovšetkým nedošlo k vyporiadaniu majetkového práva – finančného nároku
bezdôvodného obohatenia, ktoré je predmetom tohto konania. Aj napriek tomu, súd prvej inštancie
pokračoval v tomto konaní s A. B. mladším ako nástupcom pôvodného zomrelého žalobcu, a to za
situácie, keď nemal súd dané, kto je dedičom predmetného majetkového práva.12. Aj napriek vyššie zistenému súd nepoučil žalobcu o tom, že by Osvedčenie o dedičstve týkajúce
sa jeho zdedenej pohľadávky vedenej v súdnom konaní OS Nové Zámky, sp. zn. 9C/77/2010 nemalo

zakladať hmotnoprávne účinky v tomto konaní. S ohľadom na vyššie uvedené preto žalobca dňa
21.08.2023 podal na Okresný súd Levice nový návrh na dodatočné konanie o dedičstve, a to
majetkového práva – finančnej pohľadávky bezdôvodného obohatenia vo výške 33 240,90 eura proti
žalovanom v tomto konaní tak, aby do budúcna nebola spochybňovaná jeho aktívna vecná legitimácia
vkonanípredOkresnýmsúdomNovéZámky,sp.zn.9C/77/2010.Spoukazomnatentoúkontakžalobca

z procesného dôvodu súdu navrhuje prerušenie konania do vyriešenia tejto dedičskej otázky ohľadom
predmetného majetkového nároku v tomto konaní, a bez ktorej vyriešenia nie je možné rozhodnutie
v tejto veci.

13. K žalobcom podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcom
ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti
odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. októbra 2021, č. k.
9C/77/2010-310 tak, že žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (z
dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca už nevlastnil). V dôsledku podaného odvolania zo strany

žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 22. februára 2023, č. k. 5Co/41/2022-375 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom tohto
odvolacieho prieskumu.

17. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

19. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

20. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy

sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy,
ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na
ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to
len čo sa skončí konanie o dedičstvo (§ 63 ods. 1 a 2 CSP). Za majetkový spor tak treba považovať
i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo

sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva). V takýchto prípadoch
súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby,
prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide. (ŠTEVČEK, Marek. §
63 [Strata procesnej subjektivity fyzickej osoby]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ,
Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1.

vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 226, marg. č. 3.). Treba mať na pamäti, že v zmysle ustanovenia §
460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, z čoho vyplýva, že smrťou
poručiteľa sa stávajú vlastníkom (vlastníkmi) predmetnej nehnuteľnosti dedičia poručiteľa. Postaveniedediča vyplýva predmetným osobám z hmotnoprávnych predpisov a nie z okolnosti, aký majetok
zanechal dedičom poručiteľ. Slovenský poriadok nepozná tzv. vec nikoho (res nullius).

21. Odvolací súd vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní poukazuje na to, že okrem splnenia
procesných podmienok vyhodnocoval len relevantné odvolacie argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.
V zásade je možné konštatovať, že na výsledok tohto sporu (spočívajúce v zamietnutí žaloby) berúc
do úvahy hlavný dôvod a argument súdu prvej inštancie pre neúspech žalobcu (spočívajúci v absencii

zahrnutia procesného nároku v rámci prededenia) a neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
podal žalobca v odvolaní návrh na prerušenie konania z dôvodu existencie konania o novoobjavenom
majetku vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je ako procesný nárok uplatnená v tomto konaní.

22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v rámci nachádzacieho konania
vyhodnocoval a procesne vyriešil otázku procesného nástupníctva v konaní postupom podľa § 63 CSP,

keď po úmrtí pôvodného žalobcu A. B. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX) svojím uznesením
č. k. 9C/77/2010-123 zo dňa 21.04.2020 pokračoval v (pôvodne) prerušenom konaní s aktuálnym
žalobcom A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom vyhodnocoval otázku dedičského procesného nástupníctva
podľa rozhodnutia Okresného súdu Levice č. k. 9D/275/2010-259 zo dňa 31.01.2020. Výroková časť
rozhodnutia okrem iného obsahovala konštatovanie dohody (viacerých účastníkov dedičského konania)

o tom, že aktuálny žalobca A. B., nar. v r. XXXX nastupuje do konania Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 10C/77/2010 (teda tohto konania) namiesto poručiteľa. V čase vyhlásenia rozsudku súd prvej
inštancie konštatoval, že aktuálny žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom (v zmysle
dokázania tejto skutočnosti). Odvolací súd poukazuje na to, že z pohľadu nevyjadreného, ale zahrnutého
dôvodu odôvodnenia napadnutého rozsudku tak išlo o záver prvoinštančného súdu, že žalobca

ku dňu vyhlásenia rozsudku teda nepreukázal, že konečné dedičské usporiadanie hmotnoprávneho
nástupníctva po poručiteľovi svedčilo žalobcovi, a to ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

24. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP, v rámci odvolacieho konania súd
posudzuje správnosť napadnutého rozsudku k rozhodujúcemu času, ktorým je čas vyhlásenia rozsudku.

25. V prvom rade súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku,

vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Toto pravidlo zároveň znamená, že pre posúdenie
zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia
rozsudku a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nebudú spätne meniť pohľad na
správnosť rozsudku v čase jeho vydania. (MOLNÁR, Peter. § 217 [Stav rozhodný pre vydanie rozsudku].
In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ,

Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 869,
marg. č. 1.)

26. Podľa názoru odvolacieho súdu sa vyššie uvedené vzťahuje tak na otázku existencie hmotného
práva, ale tiež otázku preukázania existencie hmotného práva a nositeľstva aktívnej vecnej legitimácie

v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania
do skončenia konania o novoobjavenom majetku zamietol z dôvodu, že otázku procesného nástupníctva
v konaní vyriešil súd prvej inštancie, pričom neskôr pri rozhodovaní sa zaoberal otázkou hmotného
práva s výsledkom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotného práva ako dedič po poručiteľovi
a pôvodnom žalobcovi. Z dedičského rozhodnutia vyplývalo, že dedičov je viac. Ako dedič v dedičskom

konaní mal žalobca možnosť označiť pohľadávku ako existujúci majetok, ktorý mohol byť „prededený“,
pričom tak nespravil. O jeho tvrdenej existencii v tom čase vedel, čo vyplýva aj z výrokovej časti
dedičského rozhodnutia, ktoré „vysporiadalo“ procesné nástupníctvo v tomto konaní. Odvolací súd
posudzuje správnosť záverov o hmotnom práve (vrátane jeho preukázania) ku dňu vyhlásenia rozsudku
súdom prvej inštancie, preto nebolo možné rozhodnúť o prerušení konania v odvolacom konaní.

27. Odvolacím dôvodom žalobcu bolo tiež to, že súd prvej inštancie pokračoval v konaní s procesným
nástupcom poručiteľa, hoci napokon dôvodil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie. Uvedený postup
súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nie je v rozpore so zákonom, pretože súdnepoučujeohmotnompráveaosprávnejvoľbeprostriedkovprocesnéhoútokukpreukázaniunositeľsva
subjektívneho práva. V čase prejednávania sporu súdom prvej inštancie bol dodržaný postup podľa §
63 ods. 2 CSP, pričom po skončení dedičského konania a v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku

preukázaný vzťah žalobcu k tvrdenej pohľadávke poručiteľa preukázaný nebol. Pokiaľ dedičské
právoplatné rozhodnutie v čase prejednávania veci súdom prvej inštancie v konaní dalo odpoveď na
otázku, kto z dedičov a účastníkov dedičského konania prichádza do úvahy ako nástupca poručiteľa,
potom to isté právoplatné dedičské rozhodnutie o „vyporiadaní“ konkrétnej dedičskej pozostalosti dalo
odpoveď na otázku, ktorý konkrétny dedič a v akom rozsahu majetkové právo nadobudol ku dňu smrti

poručiteľa. V tomto prípade s výsledkom, že žalobca aktívnu vecnú legitimáciu nepreukázal. Nachádzací
sporový súd nemôže (najmä za situácie plurality dedičského účastníctva) suplovať činnosť dedičských
postupov dedičským súdom.

28. V zmysle vyššie uvedeného tak odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že je (výlučným)
a existujúcim nositeľom práva poručiteľa, pričom v konaní bol realizovaný postup súdu podľa § 63 ods.

2 CSP. Prihliadajúc na procesnú zodpovednosť strany v konaní, záujmy právnej istoty strán v konaní
a zásady hospodárnosti vyhodnotil, že možno za situácie ako je v tomto prípade považovať uplatnený
(nepreukázaný) procesný nárok za nárok uplatnený predčasne.

29. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu

prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom
v zmysle § 387 ods. 1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania

ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).