Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/184/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210315
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka LL.M., advokát,
so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,
a.s., skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpený: právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 82 109 Bratislava, IČO:
53 255 739 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č.
002450211250409,zodňa30.4.2009,čl.I.Základnépodmienky,včastiPoplatkyplatnékudňuuzavretia

tejto zmluvy, v znení: „ Poplatok za poskytnutie úveru 33,19 EUR, Poplatok za I. upomienku: 6,64 EUR,
Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 33,19 EUR Poplatok za vedenie úverového účtu: 1,83 EUR/
mesačne.“ sú neprijateľné zmluvné podmienky.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č.
002450211250409, zo dňa 30.4.2009, v čl. II., bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený
so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým

osobám – občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a
ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č.
002450211250409,zodňa30.4.2009,včl.II.,bod4.vznení:„Podpisomtejtozmluvydlžníkvyhlasuje,že
nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia
si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa

banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č.
002450211250409, zo dňa 30.4.2009, v čl. II., bod 5. v znení: „ Banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o

platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským
súdom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č.
002450211250409, zo dňa 30.4.2009, v čl. II., bod 6. v znení: „ Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne
súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok,
resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená

požadovaťodzamestnávateľadlžníkavykonávaťzrážkyzomzdyaždodobyúplnehosplateniavšetkých
pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátokúveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone
rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto
úverovázmluvasúčasneajDohodouozrážkachzomzdypodľa§551Občianskehozákonníka.Uvedené

ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečená
ručiteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s.
na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, účinných od 1.1.2009 k Zmluve o

poskytnutí spotrebného úveru č. 002450211250409, zo dňa 30.4.2009, v čl. IV. Splácanie úveru, bod
10. v znení: „ Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej
zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na
dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, účinných od 1.1.2009 k Zmluve
o poskytnutí spotrebného úveru č. 002450211250409, zo dňa 30.4.2009, v čl. IV. Splácanie úveru, bod
11. v znení: „ Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek sumy, ktorú mu dlhuje dlžník podľa
zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek účte dlžníka vedenom

vo E., F., a to inkasným spôsobom, t. j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu dlžníka zaťaží tento
účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov banky spojených
s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi je banka oprávnená započítať tieto náklady do
celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť na týchto
svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich viet.“ je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, účinných od 1.1.2009 k Zmluve
o poskytnutí spotrebného úveru č. 002450211250409, zo dňa 30.4.2009, v čl. VII. Doručovanie a

vyhlásenie klienta, bod 4. v znení: „Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona č.
428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a zákona o bankách súhlas na
poskytnutie svojich osobných údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú
chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“), ovládajúcej osobe banky, spoločnosti
Banca Intesa, Miláno, Taliansko, dcérskym spoločnostiam banky a spoločnostiam patriacim do skupiny

s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov
vrátane VÚB Asset Management, správ. spol., a.s., VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť,
a.s., Consumer Finance Holding, a.s., za účelom interného výkazníctva, vyhodnotenia úverového rizika,
ponuky produktov a služieb, vykonanie obchodov a archiváciu obchodnej dokumentácie a vymáhania
nesplnenýchzáväzkovdlžníka,atovrozsahúdajovuvedenýchvžiadosti/úverovejzmluvynaobdobie10

rokovodpodpisužiadostialebo10rokovodvyporiadaniazáväzkovéhovzťahumedziklientomabankou,
pričom klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku záväzkového vzťahu
alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na
pobočku banky, kde je vedený príslušný úverový účet klienta alebo kde klient podal žiadosť o úver.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s.
na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, účinných od 1.1.2009 k Zmluve o
poskytnutí spotrebného úveru č. 002450211250409, zo dňa 30.4.2009, v čl. IX. Záverečné ustanovenia,
bod 4. v časti, v znení: „ Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v

texte úverovej zmluvy, prípade v týchto obchodných podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2024 domáhal určenia deviatich neprijateľných
zmluvnýchpodmienok,ktorévžalobešpecifikoval,natomskutkovomzáklade,žesožalovanýmuzatvoril
dňa 30.4.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 002450211250409, pričom spotrebiteľská

zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter a obsahuje
viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo 18.12.2024, pričom uviedol, že je potrebné
zodpovedať otázku, či je tu skutočne naliehavý záujem na určení nárokov spotrebiteľa v podobe

určovacích výrokov, ktoré žalobca vyvodzuje zo zmluvy. Podľa názoru žalovaného tu žiaden taký
úmysel nie je a ide len o umelo vyfabulovaný súdny spor, ktorý žiadnym spôsobom neslúži na ochranu
spotrebiteľských práv. Zjavné zneužitie práva nemá požívať právnu ochranu, a preto by mala byť takáto
žalobazamietnutá.Vdanomprípadebolazmluvauzatvorenáeštevroku2009nadobuurčitúsdátumom
konečnej splatnosti dňa 30.04.2014. Žalobca po viac ako 15 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda aj
viacero zmluvných podmienok, ktoré voči nemu ani vôbec neboli aplikované. Zároveň právna úprava

v tom čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov) ani teraz
dané zmluvné podmienky nepovažuje za neprijateľné. K jednotlivým zmluvným podmienkam uviedol,
že: 1. všetky poplatky a náklady súvisiace s úverom boli dohodnuté v zmluve, t. j. žalobca svojím
podpisom na zmluve s takýmito podmienkami, za ktorých žalovaný je ochotný vstúpiť do zmluvného
vzťahu,súhlasil.2.žalovanémuniejezrejmé,akýminýmspôsobombysimal/moholveriteľpriuzatváraní

zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému buď v zmluve alebo v obchodných podmienkach či
cenníku porozumel. V prípade, ak by predmetné zmluvné ustanovenie v zmluve absentovalo, veriteľ by
predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami a cenníkom
oboznámený, že s nimi súhlasí, že ich prevzal. 3. čo sa týka osobitného vzťahu k banke, uvedené
zmluvné ustanovenie je teda zákonnou obsahovou náležitosťou Zmluvy, a teda nespôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. 4. prípadne spory z uzatvorenej zmluvy bolo
možné riešiť tak pred všeobecným súdom ako aj pred rozhodcovským súdom (k čomu v priebehu trvania
úverového vzťahu ani nedošlo). 5. žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
legálny zabezpečovací inštitút podľa § 551 OZ, pri výkone ktorého zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (napr. podľa Exekučného poriadku). 6. k započítaniu platieb

žalovaný uviedol, že napadnutá zmluvná podmienka však nevylučuje započítanie platieb podľa pokynov
žalobcu. 7. čo sa týka uspokojenia pohľadávky žalovaný uviedol, že podľa zmluvy si dlžník zvolil ako
spôsob splácania svojich záväzkov – bankové inkaso. Len nad rámec žalovaný poukázal na to, že
splácanie bankových pohľadávok formou bankového inkasa bolo zriadené v prospech spotrebiteľov,
nakoľko spotrebiteľ nemusí na zabezpečenie včasného splácania svojho dlhu vykonať žiadny dodatočný

úkon, len zabezpečiť na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. 8. k osobným údajom žalovaný
poznamenal, že je zrejmé, že aj uvedený zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaný
získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon
č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákone o bankách určuje povinnosť takéto
informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou

alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaná tieto informácie poskytnúť
len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely.
V prípade ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým
uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci
spor, nemal žiadnu možnosť obrany. 9. k aplikácii Obchodného zákonníka žalovaný dôvodil, že zmluvná

podmienka je len dôsledkom skutočnosti, že Zmluva bola uzatvorená dňa 30.04.2009, t. j. v čase keď
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v dnešnom znení nebolo platné a veta „Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ v ňom úplne absentovala. K priznaniu trov právneho
zastúpenia uviedol, že sa jedná o umelé navyšovanie týchto trov. Navrhol, aby žalobu žalobcu súd

zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním z 23.12.2024 vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podal z
dôvodu verejného záujmu v spojení s jeho záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“

prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem
toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len
vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie
sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa naprimerané finančné zadosťučinenie. Konštatoval, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv,
ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať
nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej

povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej
povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote. Dôvodil, že podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ:
„Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“ Podľa čl. 7 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže

existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. K neprijateľným
zmluvným podmienkam konštatoval, že o žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už súdy
rozhodli, teda boli vyslovené za neprijateľné, preto trval na ich určení za neprijateľné. Poukázal na to, že
dôkazné bremeno znáša žalovaný a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenia
boli dojednané individuálne.

4. Napokon sa písomným podaním z 5.2.2025 k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
sa pridržiava svojich doterajších skutkových a právnych tvrdení. Naďalej má za to, že žaloba žalobcu je
nedôvodná a nesleduje žiadny záujem na ochrane subjektívneho žalobcovho práva. Opätovne namietal
neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Dôvodil, že v prípade potenciálneho vyhovenia žalobe by

išlo len o čiastočnú neplatnosť úverovej zmluvy, pričom každé zmluvné ustanovenie sa musí posúdiť
zvlášť, no aj naďalej ide len o jedno konanie s jednou poplatkovou povinnosťou. Na základe uvedeného
žalovaný považoval predmetnú žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, pričom súdu navrhol, aby žalobu
žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento
skutkový stav:

8. Žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvorili dňa 30.4.2009 Zmluvu o o poskytnutí
spotrebného úveru, Reg. číslo 002450211250409, na základe ktorej žalobca čerpal sumu v celkovej
výške 1.523 eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 16,90 %, počet splátok 60, výška splátky
38,76 eur, čerpanie úveru jednorázovo dňa 30.4.2009. Ďalej bola v zmluve uvedená RPMN vo výške

21,90 %, celkové náklady dlžníka v sume 2.399,33 eur a výška úrokov s poplatkami v sume 876,33 eur.

9. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

10. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

13. Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.15. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

16. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej v bode I. tohto rozsudku súdu prvej inštancie
konštatuje, že za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom

dodávateľa. Poplatok za poskytnutie úveru nie je v záujme spotrebiteľa, pričom ani nemá rozumný
ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľom, ktorými neposkytuje spotrebiteľovi skutočné plnenie, ale naopak tieto
sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluvná
podmienka bola už právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok tunajšieho súdu 20Csp
46/2021 z 24.9.2021). Rovnako je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky žalovaného,

ktoré môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred. Výšku
poplatkov za upomienky žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, a aj preto ich požadovanie od
spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. Poplatok za upomienku nie je v záujme spotrebiteľa, pričom ani
nemározumnýekonomickýzáklad,ktorýbyopodstatňovaljehoznášaniespotrebiteľom.Spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom, ktorými neposkytuje spotrebiteľovi skutočné plnenie, ale

naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore s dobrými mravmi.

17. Čo sa týka neprijateľnej podmienky vyhlásenej v bode II. tohto rozsudku, je nutné uviesť, že súd
nemal pochýb o neprijateľnosti prenesenia dôkazného bremena z dodávateľa na spotrebiteľa, čím, je
tento pochopiteľnej v horšom postavení pri prípadnom spore. Uvedené je podporené aj stanoviskom

komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 24.1.2017. Zo znenia tejto
podmienky vyplýva, že spotrebiteľ vyhlasuje, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s obchodnými
podmienkami, čo ho psychologicky a reálne môže odradzovať uplatňovania svojich práv, keďže uvedená
zmluvná podmienka môže uňho vyvolávať pocit nemožnosti dovolávať sa súdnej či inej ochrany. Táto
zmluvná podmienka bola už právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok tunajšieho súdu

16Csp 147/2020 z 12.11.2020).

18. Vo vzťahu k ďalšej neprijateľnej podmienke vyhlásenej v bode III. tohto rozsudku súd prvej
inštancie konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že nakoľko predmetné
ustanovenie neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu

priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho
vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované ustanovenie spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej klauzuly (§53
ods. 1 Občianskeho zákonníka) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac táto zmluvná podmienka
spôsobuje tak závažné dôsledky ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru. K takémuto záveru

dospela v prípade obdobného ustanovenia v zmluve Komisia vo svojom stanovisku, č. 36101/2017/21
zo dňa 24.1.2017. Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie
osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového
vzťahu, teda nie len toho rizikového. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient
nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a že v zmluve s klientom má byť dohodnuté, že v prípade

nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej
dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá obsahovať vysvetlenie
pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe.

19. Vo výroku IV. rozsudku uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že rozhodcovská

zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa
rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez
súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou
doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v

spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnúpodmienku a napokon nejde síce o výlučné, ale o prednostné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní,
čo samo osebe má potenciál eliminovať rozhodovanie všeobecného súdu.

20. Čo sa týka neprijateľnej podmienky vyhlásenej v bode V. tohto rozsudku, súd konštatuje, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k
zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech
spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde
k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach

zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo
mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie
dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v priamom rozpore s citovaným § 5a ods. 1 písm. a)
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, teda bolo nevyhnutné vyhlásiť túto zmluvnú podmienku

za neprijateľnú, pretože zámerom zákonodarcu bolo sprísnenie pravidiel daného právneho inštitútu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch, keďže, aj ako potvrdzovala súdna prax, často krát dochádzalo na
strane dodávateľa k nekalým praktikám pri jej uzatváraní (napr. bola zakomponovaná do neprehľadných
obchodných podmienok bez akéhokoľvek zvýraznenia), resp. ako v aktuálne prejednávanej veci nebola
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená vo forme osobitnej listiny.

21. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej v bode VI. tohto rozsudku je nutné uviesť, že dlžník
(v tomto konaní žalobca) nemal nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom je faktom,
že ide o ľubovôľu dodávateľa, na aký účel si započíta platbu, čo spôsobuje obrovskú nerovnováhu
v spotrebiteľskom vzťahu a úplnú nadvládu dodávateľa nad spotrebiteľom. Ak by si aj dlžník –

spotrebiteľ chcel platbou veriteľovi – dodávateľovi ponížiť istinu, dodávateľ má v zmysle vyššie uvedenej
zmluvnej podmienky vykonať zápočet tejto platby na ľubovoľnú časť pohľadávky, resp. v dodávateľom
stanovenom poradí na poplatky, úrok z úveru a až nakoniec splátka istiny úveru. V samotnom znení tejto
zmluvnej podmienky je uvedené, že ak by aj dlžník chcel určiť poradie platenia inak, túto možnosť nemá.

22. Vo výroku VII. rozsudku uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že ustanovenia, ktoré
neboli so spotrebiteľom osobitne dojednané, ale sú včlenené do textu zmluvných podmienok, sa hrubým
spôsobom odchyľujú v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia § 581 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, rovnako
nemožno započítať ani premlčané pohľadávky, ďalej pohľadávky ktorých sa nemožno domáhať na súde,

ako ani pohľadávky z vkladov. Obdobnú zmluvnú podmienku určil, vo vzťahu k inej banke, Okresný súd
Prešov, právoplatným rozsudkom sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022.

23. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku VIII. tohto rozsudku bola vyhlásená za neprijateľnú, pretože
v zmluve chýba individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov

uvedených v obchodných podmienkach vo vzťahu k osobným údajom klienta. Dlžník – žalobca nemal
nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom je faktom, že táto zmluvná podmienka bola
už právoplatne judikovaná ako neprijateľná (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. Zn. 11 Co
33/2017 z 12.9.2017).

24. Napokon súd za neprijateľnú vyhlásil aj vo výroku IX. tohto rozsudku uvedenú zmluvnú podmienku,
keďže mal za to, že dojednanie o použití Obchodného zákonníka je jasným zámerom dodávateľa
znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti nekalým obchodným praktikám a domáhať sa na súde ochrany
svojich práv (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Co 93/2016 z 27.10.2016), čím je zrejmá
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Aj táto zmluvná podmienka bola už právoplatne vyhlásená za

neprijateľnú (napr. rozsudok tunajšieho súdu 16Csp 35/2021 z 8.6.2021).

25. Súd sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľných zmluvných podmienok.
Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že
v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej

zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na určení
osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo zo zákonných ustanovení (najmä z
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Napokon naliehavý právny záujem na
určení a vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo zákona, pričom súd prvejinštancie sa v celom rozsahu pridržiava rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22 Co 79/2017
zo dňa 22.3.2018. To, či uvedené konanie vytvorí právny podklad pre iné konanie nie je predmetom
rozhodovania v predmetnej veci.

26. Súd prvej inštancie preto s ohľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že vyhlásil vyššie uvedené
zmluvné podmienky za neprijateľné, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.