Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202565
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1624202565.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: G.. C. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: O. X, XXX XX J., právne zastúpeného: Jurek, advokátska kancelária, s. r. o., so
sídlom:Páričkova15,82108Bratislava,IČO:47253983,protižalovanému:Urbárskaobec-pozemkové
spoločenstvo Zohor, so sídlom: Na Trávnikoch 8, 901 51 Zohor, IČO: 34 005 757, v konaní o žalobe

o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu, proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 12.
decembra 2024 , č.k. 7C/16/2024-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 12. decembra 2024, č.k. 7C/16/2024-56 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 12. decembra 2024, č.k. 7C/16/2024-56, zamietol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti zo strany žalobcu, a to nehnuteľnosti zapísané a
bližšie špecifikované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor,
pre okres: C., obec: X., katastrálne územie: X., ďalej povinnosti zdržať sa konania, ktorým by žalobcovi
bránil vstupu na predmetné nehnuteľnosti, zároveň zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami,

pričom by bol povinný zdržať sa akéhokoľvek iného zaťaženia v prospech tretej osoby, či uzatvorenia
nájomnej, či podnájomnej zmluvy, a to všetko až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní o
určenie, že právo na danie výpovede zmluvy o nájme zo dňa 13.06.2003, uzatvorenej medzi sporovými
stranami, nebolo dané.

2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v rámci svojho návrhu doručeného na súd prvej inštancie dňa

22.11.2024 okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu prvej inštancie aj žalobu
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorou žiada, aby súd
vydal rozsudok, ktorým by určil neexistenciu práva žalovaného na podanie výpovede zo zmluvy o
nájme zo dňa 27.03.2024 podľa § 137 písm. c) CSP, uzatvorenej dňa 13.06.2003 medzi žalobcom a
žalovaným a právny vzťah založený touto zmluvou o nájme medzi stranami aj naďalej trvá. V rámci
svojej žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 13.06.2003 uzatvorili so žalovaným zmluvu o nájme

na dobu určitú, na 99 rokov, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako prenajímateľa prenechať
žalobcovi ako nájomcovi za odplatu do užívania nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres: C., obec: X., katastrálne územie: X., a
to pozemky parcely registra E, parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná
plocha (21 m2), lesné pozemky (200 m2 a 661 m2), a to za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti
žalobcu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená výpoveď

zmluvy o nájme zo dňa 27. marca 2024, ktorú mal žalovaný odôvodniť odkazom na článok VI. nájomnej
zmluvy v spojení s článkom II. nájomnej zmluvy, a teda nájomnú zmluvu vypovedal z dôvodu údajnéhoužívania predmetu nájmu žalobcom v rozpore s nájomnou zmluvou. Žalovaný vo výpovedi mal uviesť,
že podnikateľská činnosť žalobcu sa mala skončiť 01.01.2023. Žalobca sa nemôže s odôvodnením
výpovede žalovaného stotožniť, a to z dôvodu, že žalobca je ako zmluvná strana v nájomnej zmluve

špecifikovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko je identifikovaný prostredníctvom svojho mena a
priezviska a adresy trvalého pobytu a rodného čísla. Je preto nepochybné, že uvedené nie je viazané na
konkrétnu podnikateľskú činnosť, resp. na konkrétny podnikateľský subjekt, v rámci ktorého žalobca ako
nájomca vykonáva podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti nemožno podľa názoru žalobcu opomenúť
aj skutočnosť, že žalobca má naďalej podnikať, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti GOLD

ROYAL, s.r.o. a obchodnej spoločnosti Medavit s.r.o., pričom žalobca je v uvedených obchodných
spoločnostiach tak spoločníkom, ako aj konateľom. Žalobca k 01.01.2023 ukončil iba svoju živnosť, ktorú
vykonával pod obchodným menom G.. C. Y. - P. M.. Ďalej je potrebné uviesť, že ani samotná nájomná
zmluva nešpecifikuje konkrétne podnikanie, na ktoré je účel nájmu viazaný a neuvádza ani konkrétny
podnikateľský subjekt, na ktorý by bola viazaná, ale uvádza žalobcu tak, ako už bolo uvedené, ako
fyzickú osobu nepodnikateľa, ktorý má byť oprávnený užívať predmet nájmu „na podnikanie v rozsahu

predmetu jeho činnosti“. Podľa názoru žalobcu, je potrebné prijať záver, že fyzická osoba nepodnikateľ
nemá žiadny predmet činnosti, a preto sa podľa článku II. nájomnej zmluvy má na mysli akákoľvek
podnikateľská činnosť osoby žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a definície je nepochybné, že podnikanie žalobcu aj naďalej trvá a právo na výpoveď s
odkazom na konanie žalobcu v rozpore s nájomnou zmluvou nie je dané, a teda výpoveď nájomnej

zmluvy zo strany žalovaného je neplatná, nakoľko jeho právo na danie výpovede v súlade s nájomnou
zmluvou nebolo dané. Konanie žalovaného možno, podľa názoru žalobcu, označiť ako účelové, a
to vzhľadom na spôsob jeho konania, ako aj jeho výroky, z ktorých vyplýva, že žalovaný „hľadal“
spôsob ukončenia nájomnej zmluvy z dôvodu, že v nájomnej zmluve dohodnutá výška nájomného 27,-
eur ročne sa žalovanému zdá nedostatočná. V prospech uvedeného má svedčiť aj fakt, že žalovaný

žalobcovi navrhol zmenu výšky nájomného, a to v prepočte na sumu cca 5.000,- eur mesačne. Žalobca
mal záujem predmetnú vec riešiť zmierlivo a bol ochotný za týmto účelom diskutovať o zmene výšky
nájomného, avšak na návrh žalovaného nemohol pristúpiť, nakoľko rozdiel medzi výškou nájomného
dohodnutéhovnájomnejzmluveažalovanýmnavrhovaniuvýškounájomnéhojeextrémneneprimeraný.
Žalobca využíva predmet nájmu spôsobom dohodnutým v nájomnej zmluve, a to za účelom vykonávania

svojej podnikateľskej činnosti, pričom nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu predstavujú prístupovú
cestu k stavbám, ktoré má žalobca v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou. Žalobca
je bezpodielovým spoluvlastníckom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: Zohor,
obec: Zohor, okres: C., a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom C., katastrálnym odborom, a to budova so súpisným číslom XXXX - kaviareň a obchodný

priestor, postavená na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, budovy - sklady, postavené na pozemkoch
s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom prenajaté nehnuteľnosti slúžia ako príjazdová
cesta k uvedeným stavbám. Tieto slúžia ako skladovacie priestory (budovy v zadnej časti areálu)
a ako kaviareň, resp. obchodný priestor (budova v prednej časti areálu). Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaný bude mať v záujme, za účelom získania majetkového prospechu, žalobcu svojím konaním

primäť k tomu, aby sa svojich práv vyplývajúcich z platne uzatvorenej nájomnej zmluvy nedomáhal a
nájomnú zmluvu ukončiť v čo možno najkratšom čase. Súčasne možno predpokladať, že budú vznikať
nové konfliktné situácie, keďže je tu spor o nájomné právo, ktorý vyrieši až súd. Rovnako tak je
tu nebezpečenstvo vzniku ujmy žalobcu, nakoľko na predmete nájmu vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť,pričomvprípade,akbykonflikteskalovalažalovanýbymuprístupnapozemkytvoriacepredmet

nájmu zamedzil, túto by nemohol vykonávať, čím by prišiel o zdroj svojho príjmu. A preto je dovtedy
potrebné neodkladným opatrením upraviť vzťahy medzi sporovými stranami, aby nedochádzalo nielen
k vyhrotených situáciách, ale aby žalobca mal riadny prístup k svojim veciam a mohol vykonávať svoju
podnikateľskú činnosť. Stavby nachádzajúce sa v predmetom areáli sú skladovými priestormi o rozlohe
niekoľko 100 štvorcových metrov. Je nepochybné, že tieto žalobca nevyužíva na skladovanie bežných

predmetovosobnejpotreby,aleprávevsúvislostisvýkonomsvojejpodnikateľskejčinnosti.Zuvedeného
dôvodu žalobca navrhuje vydať neodkladné opatrenie, ktorým sa domáha, aby súd žalovanému ako
prenajímateľovi predmetu nájmu zakázal až do rozhodnutia vo veci nakladať s nehnuteľnosťami
tvoriacimi predmet nájmu. Žalobca zdôraznil, že nemá žiadne iné prostriedky ochrany práv, ktorými by sa
mohol svojich práv v tomto prípade domáhať, a ktoré by túto právnu neistotu odstránili. V danom prípade

neprichádza zo strany žalobcu do úvahy akákoľvek žaloba na plnenie. Žalobca má záujem na ďalšom
trvaní nájomného vzťahu tak, aby mohol nerušene vykonávať svoje práva v súlade s nájomnou zmluvou,
vrátane svojich spoluvlastníckych práv. To je možné s konečnou platnosťou dosiahnuť jedine touto
určovacou žalobu. Pokiaľ má ísť o žalobu o vypratanie, ktorú v tejto veci mal žalovaný na súde podať, takžalobcajepresvedčený,žepodanietejtožalobyzostranyžalovanéhonemávplyvnaotázkunaliehavosti
jeho právneho záujmu na určení, že právo na danie výpovede nebolo dané. Žalobca nedisponuje
predmetom konania v rámci súdneho konania o vypratanie, v ktorom vystupuje v pozícii žalovaného.

Žalovaná Urbárska obec môže túto žalobu vziať späť a stav právnej neistoty bude medzi stranami
naďalej pretrvávať, nakoľko otázka toho, či právo na danie výpovede bolo alebo nebolo dané ostane
nevyriešená. To isté platí aj o prípadnom nariadení neodkladného opatrenia v rámci žaloby o vypratanie,
toto neodkladné opatrenie, pokiaľ by bolo obmedzené na právoplatné skončenie konania, by stratilo
účinnosť v prípade zastavenia konania o vypratanie nehnuteľnosti. Je preto nepochybné, že žalobca vie

odstrániť stav právnej neistoty jedine právoplatným určením, že právo žalovaného na výpoveď zmluvy
o nájme nebolo dané. Žalobca nemá možnosť v danom prípade podať žalobu na splnenie povinnosti,
nakoľko jeho naliehavý právny záujem spočíva v ďalšom umožnení užívania prenajatých nehnuteľností
a vytvorení pevného základu pre ďalší vzťah sporových strán.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods.

1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 3, § 434 CSP a vecne tým, že súd
skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh na
jeho nariadenie je v celom rozsahu nedôvodný. Z návrhu žalobcu bolo zrejmé, že navrhuje nariadiť
žalovanému v pozícii odporcu neodkladné opatrenie v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP,
a to aby bol odporcovi nariadený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania,

aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľovi bránil vstupu na
predmetné nehnuteľnosti a aby bola odporcovi uložená povinnosť strpieť zo strany žalobcu užívanie
daných nehnuteľností. Z obsahu návrhu a príloh súd prvej inštancie zistil, že medzi navrhovateľom a
odporcom mal do času účinnosti výpovede existovať nájomný vzťah založený zmluvou o nájme zo dňa
13.06.2003, v zmysle ktorej odporca ako vlastník prenechal navrhovateľovi ako nájomcovi do užívania

dvor o výmere XXXX m2 zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území Zohor ako parcela č. XXXX/XX a
ostatnúplochusvýmerou21m2alesnúpôdusvýmerou200m2zapísanénauvedenomlistevlastníctva
ako parcela č. XXXX/X a XXXX/X a navrhovateľ bol oprávnený prenechané nehnuteľnosti užívať na
podnikanie v rozsahu predmetu jeho činnosti, ako vyplýva z článkov I. a II. zmluvy o nájme, ktorá tvorila
prílohunávrhu.Účastnícizmluvnéhovzťahusiďalejdohodliokremvzájomnýchbližšíchprávapovinností

aj dobu trvania nájmu, výšku úhrady nájmu a spôsob jej úpravy a spôsob ukončenia zmluvného
vzťahu. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a vyhlášky
č. 465/1991 Zb. Odporca mal vypovedať zmluvný vzťah výpoveďou zo dňa 27.03.2024, ktorá mala byť
navrhovateľovi doručená ako navrhovateľ uviedol v úvode svojho návrhu. V závere návrhu v bode 52.

navrhovateľ uviedol, že odporca mal na súde prvej inštancie v danej veci podať žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti a navrhovateľ má v tomto konaní vystupovať v pozícii žalovaného, ktorý nedisponuje
predmetom konania o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľ
pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo žaloby o vypratanie nehnuteľnosti súd
prvej inštancie zistil, že odporca sa domáha voči navrhovateľovi povinnosti vypratať nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území Zohor, a to v dôsledku ukončenia zmluvy o nájme,
na základe platnej výpovede, ktorá mala byť navrhovateľovi doručená dňa 03.04.2024 a nájom mal
skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňom 31.07.2024. Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s
ukončením zmluvy o nájme zo dňa 13.06.2003, a to z dôvodu, že odporca nemal právo podať výpoveď
pre dôvod ukončenia podnikateľskej činnosti navrhovateľom dňom 01.01.2023, nakoľko navrhovateľ má

naďalej podnikať prostredníctvom dvoch spoločnosti s ručením obmedzením, a preto sa navrhovateľ
súčasne žalobou vo veci samej domáha určenia neexistencie práva odporcu (žalovaného) na podanie
výpovede zmluvy o nájme zo dňa 13.06.2003 a určenia, že nájomný vzťah medzi stranami aj naďalej
trvá. Z podstatných tvrdení navrhovateľa súd prvej inštancie ďalej zistil, že navrhovateľ využíva predmet
nájmu ako prístupovú cestu ku stavbám, ktoré má mať so svojou manželkou v BSM, stavby slúžia ako

skladovacie priestory a kaviareň, resp. obchodný priestor. Navrhovateľ vyjadril obavu, že odporca bude
mať záujem ukončiť nájomnú zmluvu v čo možno najkratšom čase a prijmäť navrhovateľa k tomu, aby
sa svojich práv z platne uzatvorenej zmluvy o nájme nedomáhal, existuje predpoklad, že budú vznikať
nové konfliktné situácie, keďže je tu spor o nájomné právo, ktorý vyrieši až súd, existuje nebezpečenstvo
vznikuujmynavrhovateľa,nakoľkotentovykonávanapredmetenájmupodnikateľskúčinnosťavprípade

eskalácie konfliktu by mu odporca zamedzil prístup na pozemky tvoriace predmet nájmu, navrhovateľ
by tak nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť a prišiel by o zdroj svojho príjmu. Ďalej navrhovateľ
zdôraznil, že odporca v zmluve o nájme použil neurčitú formuláciu týkajúcu sa spôsobu užívaniapredmetu nájmu, na základe čoho sa rozhodol nájomný vzťah ukončiť, avšak podľa navrhovateľa na
ukončenie nájmu nemal právo.

4. Preskúmaním navrhovateľom uvádzaných dôvodov, pre ktoré sa navrhovateľ dožadoval nariadenia
neodkladného opatrenia odporcovi súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, a to z dôvodu
absencie všeobecnej požiadavky neodkladnosti, resp. naliehavosti tohto opatrenia. Dôvody uvádzané
navrhovateľom, podľa názoru súdu, neodôvodnili potrebu neodkladne upraviť pomery strán, pretože

súd prvej inštancie nevzhliadol v navrhovateľom opísanom správaní odporcu také konkrétne konanie,
ktoré by bolo v rozpore s právnym poriadkom, a ktorým by mala navrhovateľovi bezprostredne hroziť
ujma, na odstránenie ktorej by bolo nevyhnutne potrebné zasiahnuť vydaním neodkladného opatrenia.
Podľa názoru súdu, odporca nateraz inicioval začatie konania o vypratanie nehnuteľnosti na základe
svojho presvedčenia o tom, že nájomný vzťah s navrhovateľom bol riadne ukončený, odporca nezačal
podnikať žiadne iné aktívne kroky smerujúce k dosiahnutiu svojho cieľa, t.j. nezačal v rozpore s právom

sám aktívne vysťahovávať navrhovateľa, prípadne stavať na predmete nájmu nejaké zátarasy, ktorými
by navrhovateľovi zamedzoval prístup k predmetu nájmu. Samotná žaloba o vypratanie nehnuteľností
nie je dostatočným dôvodom na vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení v neprospech odporcu.
Navrhovateľom opísané dôvody, pre ktoré žiada nariadiť neodkladné opatrenie, sa nachádzajú iba v
rovine obáv z prípadného nezákonného konania a správania odporcu a z prípadného vzniku ujmy, tieto

obavy nie sú nateraz reálne naplnené.

5. Zároveň sa súdu prvej inštancie javí nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v tomto
konaní pre navrhovateľa nepotrebné, resp. nadbytočné, a to vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktorým sa
navrhovateľ (žalobca) dožaduje určenia neexistencie práva žalovaného na podanie výpovede a určenia,

že právny vzťah založený nájomnou zmluvou trvá. Navrhovateľ (žalobca) správne uviedol, že na takejto
žalobe musí nevyhnutne preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. Súdu je však z ustálenej
súdnej praxe známe, že v prípade, ak sa popri sebe ocitnú určovacia žaloba a žaloba o vypratanie
nehnuteľnosti, musí určovacia žaloba ustúpiť žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, a to z toho dôvodu, že
súdsavkonaníožalobeovypratanienehnuteľnostipovinnezaoberáotázkoutrvanianájomnéhovzťahu,

tiež otázkou platnosti výpovede, t.j. všetkými tými otázkami, ktoré navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia označil ako sporné. Súd sa týmito otázkami zaoberá a rozhoduje podľa stavu
v čase vyhlásenia rozsudku, z čoho plynie záver, že navrhovateľ má účinné procesné možnosti využitia
obranných prostriedkov v existujúcom konaní o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti (viac aj v rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/33/2020 zo dňa 29.06.2021). Súd prvej inštancie lustráciou

v súdnom manažmente zistil, že v oddelení 33C sa pod sp.zn. 33C/130/2024 aktívne vedie konanie
o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom vystupuje navrhovateľ v pozícii žalovaného a odporca v pozícii
žalobcu, konanie je aktuálne v štádiu doručovania výzvy na dupliku. Ak navrhovateľ tvrdí, že stav právnej
neistoty sa odstráni jedine určením, že právo odporcu (žalovaného) na podanie výpovede nebolo dané,
súd prvej inštancie s týmto tvrdením nemôže súhlasiť, pretože stav právnej neistoty navrhovateľa sa za

daných podmienok (že súčasne prebieha aj konanie o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti) definitívne s
konečnou platnosťou odstráni až zodpovedaním otázky, či žalobca v konaní o vypratanie nehnuteľnosti
uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy výpoveďou a či bude alebo
nebude v konečnom dôsledku úspešný. Ak navrhovateľ tvrdí, že v rámci súdneho konania o vypratanie
nehnuteľnosti nedisponuje predmetom konania, a že žalobca môže túto žalobu vziať kedykoľvek späť

a otázka toho, či právo na danie výpovede bolo alebo nebolo dané ostane nezodpovedaná, ani s tým
nemôže súd súhlasiť, pretože uvedené sa opäť nachádza iba v rovine dohadov navrhovateľa o tom, ako
môže konať žalobca v konaní o vypratanie a za aktuálneho stavu existencie súbehu určovacej žaloby
a žaloby o vypratanie naďalej platí, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti má prednosť pred určovacou
žalobou.

6. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, keď súd v správaní odporcu nevzhliadol žiadne také
nezákonné kroky, voči ktorým by bolo nevyhnutne potrebné zasiahnuť nariadením neodkladného
opatrenia, rozhodol uznesením tak, že návrh na jeho nariadenie zamietol pre chýbajúci prvok
naliehavosti. Zároveň považoval súd nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, ktoré prebieha

popri konaní o žalobe o vypratanie nehnuteľností, za nadbytočný nástroj ochrany navrhovateľa.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, v rámci ktorého namietal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žezistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v rámci svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje

s uvedeným názorom súdu prvej inštancie, kedy zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia
z dôvodu, že obavy nie sú „nateraz“ naplnené. Podľa názoru žalobcu by bolo neúčelné a stratil
by sa tým zmysel a účel neodkladného opatrenia, keby toto žalobca požadoval až po tom, čo by
žalovaný už fakticky začal vykonávať úkony, ktoré príkladmo uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho uznesenia. Inými slovami možno povedať, že pre žalobcu by už nemalo žiadny zmysel žiadať

neodkladné opatrenie až po tom, čo by ho už žalovaný fakticky vypratal alebo by mu zabránil v prístupe
k predmetu nájmu. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je práve jeho neodkladnosť, rýchlosť
konania a preventívny charakter. Preventívny charakter neodkladného opatrenia bezpochyby nebude
naplnený v prípade, ak by o jeho vydanie žalobca žiadal až ex post. Tým, že v danej veci existuje
stav určitej právnej neistoty ohľadom platnosti výpovede z nájomnej zmluvy (resp. či toto právo bolo
dané), možno mať za to, že do času rozhodnutia vo veci samej je potrebné zabezpečiť, aby žalobca

mohol predmet nájmu naďalej užívať bez akýchkoľvek obmedzení a obáv z prípadného vypratania
nehnuteľnosti. Odborná právna literatúra k preventívnemu charakteru neodkladného opatrenia a k
obavám navrhovateľa zo zásahu do svojich práv uvádza nasledovné: „Navrhovateľa však nemožno
zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov. Najmä pri
neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto

štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie
smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za
daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto
požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom
nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych

úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu
nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej
časovej nadväznosti. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do
značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová (prípadne
dvadsaťštyrihodinová) lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP.“ V nadväznosti na uvedené preto aj v

tomto prejednávanom prípade nemožno dopredu predvídať úmysel či správanie prenajímateľa, najmä
v prípade potenciálne dlho trvajúceho súdneho sporu. Žalovaný ako prenajímateľ dostatočne priamo
formuloval svoj úmysel, čo zamýšľa s robiť s predmetom nájmu. Tento jeho úmysel vyplýva jednak z
písomných podkladov - zo samotnej žaloby o vypratanie, vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn.
33C/130/2024 (ďalej len „konanie o vypratanie“), ďalej taktiež z osobných rokovaní a to jednak priamo

so žalobcom ako nájomcom (ktoré sám potvrdzuje v žalobe/replike v konaní o vypratanie) a jednak
s právnym zástupcom žalobcu a následne toto tvrdenie žalobcu nepoprel, ale ešte ho aj výslovne
potvrdil vo svojej replike v konaní o vypratanie. Konkrétne teda ide v tomto prípade o nespokojnosť
žalovaného (resp. členov urbáru) s výškou nájomného v nadväznosti na dohodnutú dobu nájmu, bez
dohody na inflačnej doložke. Žalovaný požaduje nové nájomné v násobnej výške oproti súčasnej

výške nájomného. Ide o výšku likvidačnú, neprimeranú a z hľadiska výnosov/nákladov pre žalobcu aj
nerentabilnú. Žalovaný požaduje s ohľadom na výmeru predmetu nájmu mesačné nájomné vo výške
približne5.000,-eur(1,50eur/m2/mesiac;pozemokparc.č.XXXX/XXmávýmeruXXXXm2).Žalovaný
prezentoval a potvrdil nespokojnosť členov urbáru s výškou nájomného opätovne aj vo svojej replike v
konaní o vypratanie. Je preto podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný má v úmysle mať čo najskôr k

dispozícii pozemok a profitovať z prenájmu, či už tretej osobe resp. prinútiť samotného žalobcu, aby sám
platil extrémne zvýšené nájomné. Žalovaný si je bezpochyby vedomý, že za súčasného stavu veci nie je
pre žalobcu možné zabezpečiť iný prístup k budovám v jeho spoluvlastníctve, ako jedine cez pozemky
tvoriacespornýpredmetnájmu.Lenpredokresleniesituácie(sohľadomnadoloženiereplikyzkonaniao
vypratanie do tohto konania a tam prezentované tvrdenia žalovaného v pozícii žalobcu) žalobca dodáva,

že cez iný pozemok v jeho vlastníctve, by bol možný maximálne prístup k tzv. „Hale A“; nie však prístup
k tzv. „Hale B“, Hale „C“ a „Zázemiu“; rovnako tak je potrebné uviesť, že prístup k nakladacím rampám
týchto hál je možný výlučne z predmetu nájmu. Pre dokreslenie situácie preložil inzerát s fotografickým
znázornením celej situácie a kópiu z katastrálnej mapy. Na fotografii možno vidieť haly v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcu a v popredí sporný prenajatý pozemok. Možno preto tvrdiť, že prístup žalobcu

k budovám je rozhodujúci z pohľadu jeho ďalšej činnosti a fungovania. Žalobca nemôže riskovať
zamedzenie prístupu k budovám a žiadať o neodkladné opatrenie až v prípade, že by už fakticky došlo
k jeho vypratávaniu, stavaniu závor či prekážok, prípadne použitiu súkromnej bezpečnostnej služby na
zamedzenieprístupu(nešlobyoojedinelýtakýtoprípad).Vtomtomomentetotižtentopostupzávisíčistoa jedine od úmyslu a trpezlivosti žalovaného, čo nemožno z pohľadu žalobcu s dostatočnou určitosťou
predvídať, a teda k takýmto faktickým krokom môže dôjsť takpovediac zo dňa na deň. Na doplnenie
celkového obrazu a rizika, hroziaceho v prípade zamedzenia prístupu k budovám, žalobca doložil do

konania Zmluvu o nájme zo dňa 22.02.2024, s nájomcom spol. LERAM SK s.r.o., ktorej predmetom
nájmujebudovaskladunapozemkuparc.č.XXXX/X,druhpozemku:OstatnáplochaovýmereXXXXm2
(tzv. Hala „C"). Nájom podľa tejto zmluvy má trvať od 22.02.2024 do 21.02.2027. V prípade zamedzenia
prístupu hrozí žalobcovi riziko vymáhania škôd od uvedenej spoločnosti, ktorej prenajíma budovu skladu
akuktorejjeprístupprávecezspornéparcely.Napokonžalobcapoukazujeajnadohodusospol.Gastor,

s ktorou prebiehajú momentálne rokovania (január 2025) a ktorá si má prenajímať „Halu A" a „Halu B"
od 01.03.2025. V tomto prípade rovnako tak hrozí riziko bezprostredných škôd prípadne ušlého zisku
žalobcu v prípade, ak dôjde k zamedzeniu prístupu k predmetným budovám. Z e-mailovej komunikácie
vyplýva „orientačná ponuka plochy v Zohore" (predmet e-mailu) a následne diskusia o návrhu zmluvy,
začiatkunájmuadobenájmu(na5rokov).Žalobcauviedol,žepodľaNálezuÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky, sp.zn. III. ÚS/422/2021 zo dňa 13.01.2022: „Navrhovateľ v návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia totiž musí rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska
nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. Takýto postup je zákonom daný a typický iba pre
zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Krajský súd v podstate dostatočným osvedčením vyžadoval od sťažovateľa plnohodnotný dôkaz, čo je
v štádiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nesplniteľné.“ Analogicky poukázal aj na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Cob/7/2020, zo dňa 13.02.2020 podľa ktorého: „V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia musí byť aspoň osvedčená danosť práva (nároku) bez akejkoľvek
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia
je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak

tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných
právnychvzťahochnevytvorilnenávratnýstavaaksaneprimeranýmspôsobomnezasiahnedoprávnych
vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach
obmedzená neprimeraným spôsobom.“ V nadväznosti na citovanú judikatúru Ústavného súdu SR či na
prezentovanú súdnu prax všeobecných súdov tak možno konštatovať, že medzi stranami jednoznačne

existoval (resp. podľa názoru žalobcu aj stále existuje) právny vzťah z nájomnej zmluvy. Uvedený
nájomný vzťah mal byť ukončený výpoveďou prenajímateľa (žalovaného). V danom prípade ukončenie
nájomného vzťahu žalovaný neodôvodňuje napríklad porušovaním povinností nájomcom, v dôsledku
ktorých by mu napr. vznikala ujma či škoda alebo inými obdobne závažnými dôvodmi, ale práve a
jedine svojím ekonomickým záujmom, ktorý aj sám priznáva. Na dosiahnutie tohto svojho záujmu

neváhal pristúpiť k spornej výpovedi zmluvy. Žalovaný má záujem na čo najvyššom výnose z prenájmu
pozemkov, tento svoj zámer aj sám definoval. Je preto pravdepodobné, že tento výnos chce dosahovať
čo najskôr, nie sú preto vylúčené nátlakové metódy na žalobcu, čo v takýchto prípadoch nebýva
neobvyklé. Žalobca je preto presvedčený, že v dostatočnej miere osvedčil bezprostrednú hrozbu a
potrebu dočasnej úpravy práv a povinností medzi sporovými stranami. V danom prípade nie je možné

akýmkoľvek iným spôsobom dostatočne osvedčiť alebo preukázať úmysel žalovaného , ktorý môže
zrealizovať kedykoľvek. Neodkladné opatrenie by stratilo svoj prekvapivý účinok a taktiež aj preventívny
účinok, pokiaľ by žalobca žiadal o jeho vydanie až spätne, teda v čase, kedy by už žalovaný realizoval
faktické kroky k jeho vyprataniu. Rovnako tak je žalobca presvedčený, že nariadením neodkladného
opatrenia nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného. Žalobca žiada nariadenie neodkladného

opatrenia najdlhšie do právoplatného vyriešenia spornej situácie medzi stranami, pričom žiada len
o práva, ktoré mu doteraz vyplývali priamo z nájomnej zmluvy. Je nepochybné, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia sú práva žalobcu ohrozené. Žalobca nemá zabezpečený ani vybudovaný iný
prístup k svojmu majetku. Bez priznanej dočasnej ochrany tak môže zo dňa na deň prísť o prístup k
týmto budovám, čo môže viesť k nenávratným škodám. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhuje,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a aby vydal nasledovné neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný strpieť užívanie nasledovných nehnuteľností zo strany žalobcu: Nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres: C.,
obec: X., k.ú.: X., a to: pozemok parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 3321 m2; pozemok parcela reg. „E“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Ostatná plocha

o výmere 21 m2; pozemok parcela reg. „E“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Lesný pozemok o výmere
200 m2; pozemok parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o
výmere: 38 m2; pozemok parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha o výmere:
897 m2, pozemok parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, ovýmere: 388 m2; Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým by žalobcovi bránil vstupu na predmetné
nehnuteľnosti. Žalovanému sa zakazuje nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, pričom je povinný
zdržať sa akéhokoľvek iného zaťaženia v prospech tretej osoby, či uzatvorenia nájomnej, či podnájomnej

zmluvy. a to všetko až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní o určenie, že právo na danie
výpovede Zmluvy o nájme zo dňa 13.06.2003, uzavretej medzi sporovými stranami, nebolo dané.

8. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s uznesením
súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh žalobcu zamietol, pretože súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa nedopustil
žiadneho konania, ktoré by mohlo vyvolať u žalobcu pocit ohrozenia jeho majetku, alebo mohol by
mu spôsobiť inú ujmu, iba to, že podal na Okresný súd Malacky návrh na vypratanie nehnuteľnosti, z
dôvodu vypovedania nájomnej zmluvy a toto konanie je na súde vedené pod sp.zn. 33C/130/2024 a na
deň 16. mája 2025 je stanovené vo veci súdne pojednávanie. Žalovaný má za to, že svojim postupom
predsa nekonal v rozpore s právnym poriadkom, ale práve naopak postupuje podľa zákona, § 676 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že súd prvej inštancie správne konštatuje, že žalovaný nezačal
aktívne žalobcu vysťahovávať, prípadne stavať na predmete nájmu zátarasy, ktorými by žalobcovi
zamedzil prístup k predmetným nehnuteľnostiam predmetu nájmu. Žalobcom opísané dôvody na
nariadenieneodkladnéhoopatreniasúlenhypotetickéaniesúreálnenaplnené.Žalovanýpoznásituáciu
dotknutej nehnuteľnosti, aj to, že ich časť z nich žalobca využíva na prístup ku skladovým budovám,

ktoré má v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou. Na osobnom stretnutí so žalobcom
preto navrhol, aby začali rokovať o novom znení nájomnej zmluvy, ktorým by okrem iného dohodli nižšiu
výmeru pozemku ako predmet nájmu, t.j. prístupovú cestu a zbytok by sa odčlenil podľa budúceho
geometrického plánu. Na návrh nájomnej zmluvy zaslaný dňa 10.10.2024 žalobca do dnešného dňa
neodpovedal. Žalobca ponuku na zmierlivé riešenie neakceptoval, namiesto toho fabuluje a dohaduje

o možnom konaní žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia
nie sú naplnené predpoklady podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP, a to z dôvodu absencie
všeobecnej požiadavky neodkladnosti respektíve naliehavosti tohto opatrenia. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým odvolanie žalobcu zamieta a
potvrdí v celom rozsahu uznesenie súdu prvej inštancie.

9. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. v celom rozsahu), podľa § 379, § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení
úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť

situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter
provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie
existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť
dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerovdo rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná
obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore.

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebenariadiťnavrhovanéneodkladnéopatrenie,vzáujme,abydosiaholochrannýúčelneodkladného
opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť (t.j. nemusí tieto
skutočnosti preukázať), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. V danom prípade teda
bolo nutné, aby navrhovatelia osvedčili, že sa odporca dopúšťa konania, smerujúceho k nakladaniu s

označenými nehnuteľnosťami, pričom ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu neodkladného
opatrenia takéto skutočnosti navrhovatelia súdu prvej inštancie neprezentovali.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha uloženia
povinnosti žalovanému strpieť užívanie nehnuteľnosti zo strany žalobcu, zdržať sa konania, ktorým by
žalobcovi bránil vstupu na predmetné nehnuteľnosti a zákazu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami

a to všetko až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia
neexistencie práva žalovaného na podanie výpovede zo zmluvy o nájme podľa § 137 písm. c) CSP
a určenia, že právny vzťah založený touto zmluvou o nájme medzi stranami aj naďalej trvá. Pokiaľ
ide o splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd v zhode s názorom
súdu prvej inštancie iba zopakuje, že žalobca je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie

nároku,ktorémusamáposkytnúťprostredníctvomnariadenianeodkladnéhoopatreniadočasnáochrana
a súčasne musí byť splnená podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov alebo daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že žalovaný mal so žalobcom uzavretú zmluvu o
nájme nehnuteľností na dobu 99 rokov. Žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená výpoveď tejto
zmluvy o nájme zo dňa 27.03.2024. Zo zisteného skutkového stavu taktiež vyplýva, že medzi žalobcom

a žalovaným v opačnom postavení prebieha na súde prvej inštancie súdny spor o vypratanie týchto
nehnuteľností vedený pod sp.zn. 33C/130/2024, v rámci ktorého je nariadené pojednávanie vo veci
(05/2025). Žalobca dôvodí svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia hlavne obavami z konania
žalovaného (t.j. bránenie v užívaní nehnuteľností, ktorých užívanie zo strany žalobcu je potrebné pre
výkon jeho podnikateľskej činnosti, v dohadovaní nového nájmu predmetných nehnuteľností....) a taktiež

poukázal na to, že žalovaný nemal právo túto nájomnú zmluvu vypovedať z dôvodov, z ktorých ju reálne
vypovedal (t.j. ukončenie živnosti žalobcu). Žalobca taktiež poukázal na to, že v prípade, že by žalovaný
už vykonal kroky smerujúce k zabráneniu užívania tejto nehnuteľnosti zo strany žalobcu, nariadenie
neodkladného opatrenia by bolo oneskorené, nakoľko by stratilo zmysel preventívnej ochrany.

18. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
vyjadrenýmvodôvodneníjehouznesenia.Vprvomradejetrebauviesť,žepokiaľideosplnenievšetkých
podmienok nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobca hodnoverne neosvedčil
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
dočasná ochrana. Je treba si uvedomiť, že žalobca sa návrhom vo veci samej domáha určenia

neexistencie práva žalovaného na podanie výpovede zmluvy o nájme zo dňa 27.03.2024, podľa §
137 písm. c) CSP uzatvorenej dňa 13.06.2003 medzi žalobcom a žalovaným a určenia, že právny
vzťah založený touto zmluvou o nájme medzi stranami aj naďalej trvá, t.j. v druhej časti petitu sa
domáha nároku podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP (poznámka súdu). Ustanovenie § 137 písm.
c) CSP je podmienené preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pokiaľ

tento nevyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP sa
totiž vždy viaže na konkrétnu žalobu, jej rozhodné skutkové a nadväzujúce právne konštrukcie, logicky
premietajúce sa v žalobnom petite, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Podľa názoru odvolacieho súdu (aj podľa názoru súdu prvej
inštancie), za procesnej situácie, kedy žaloba smeruje k spochybneniu existencie práva žalovaného

na podanie výpovede zo zmluvy o nájme, hoci v tomto čase súčasne prebieha žaloba o plnenie, t.j.
konanie o vypratanie, kde súd musí prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti výpovede a na to nadväzujúcu
otázku existencie nájomného vzťahu, odvolací súd musí skonštatovať nedostatok naliehavého právneho
záujmuvzmysle§137písm.c/CSP.Naliehavýprávnyzáujembudespravidladanývždyvtedy,akvoveci
nie je možné podať žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP. Inak povedané, žaloba na plnenie

pohltíprejudiciálneotázky,ktorémusiabyťvžalobeoplneniezodpovedané,aoktorýchztýchtodôvodov
nie je možné viesť samostatné konanie, čo je aj daný prípad, a preto sa v právnej teórii hovorí o absencii
naliehavého právneho záujmu. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v danej veci (v prvej časti
navrhovaného petitu) absentuje naliehavý právny záujem na danom určení, nakoľko otázka platnostivýpovede z nájmu a na to nadväzujúce posúdenie existencie nájomného vzťahu sú iba prejudiciálnymi
otázkami vo vzťahu k vyprataniu vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobca taktiež v rámci podaného
odvolania argumentoval tým, že v spore o vypratanie nie je žalobcom, a teda nie je dominus litis a

v prípade, že sa žalobca (v tomto konaní žalovaný) rozhodne zobrať svoju žalobu o vypratanie späť,
nebude mať možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, iba pre nesplnenie podmienky naliehavého
právneho záujmu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ prebieha konanie o vypratanie tak,
ako bolo už vyššie uvedené, zodpovedanie otázok dôvodnosti (správnosti) výpovede z nájmu a trvania
respektíve existencie nájomného vzťahu je rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie vo veci, nakoľko

tieto otázky sú prejudiciálnymi otázkami vo vzťahu k vyprataniu predmetných nehnuteľností. Pokiaľ
by žalobca (v tomto konaní žalovaný) zobral svoju žalobu o vypratanie späť (žalovaný však nemusí
súhlasiť so späťvzatím žaloby), v takomto prípade sa otvorí otázka naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Avšak v tomto štádiu konania, ktoré pri rozhodovaní zohľadnil odvolací súd, ako
aj súd prvej inštancie je nevyhnutné konštatovať absenciu naliehavého právneho záujmu v prvej časti
požadovaného petitu. Pokiaľ ide o druhú časť navrhovaného petitu, t.j. otázku určenia, že právny vzťah

založený touto zmluvou o nájme medzi stranami naďalej trvá, v tomto prípade ide o určenie právnej
skutočnosti, podľa § 137 písm. d) (t.j. nejde o určenie práva), avšak určenie právnej skutočnosti v
zmysle citovaného ustanovenia je prípustné len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na
navrhovaný petit možno konštatovať, že určenie takejto právnej skutočnosti nevyplýva zo žiadneho
osobitného predpisu, a preto je v tomto prípade žaloba v tejto časti petitu procesne neprípustná.

Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca hodnoverne neosvedčil
dôvodnosť nároku ktorému sa má poskytnúť prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
dočasná ochrana, nakoľko už len táto skutočnosť (t.j. absencia naliehavého právneho záujmu a
súčasneprocesnáneprípustnosťžaloby)jedostatočnýmdôvodomprezamietnutienávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, a to z dôvodu absencie dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným

opatrením poskytnúť ochrana. Posúdenie naliehavosti právneho záujmu a procesnej prípustnosti žaloby
sú otázky procesného charakteru a súd je oprávnený ich posudzovať aj v rámci návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Preto v danom prípade absentuje dôvodnosť žaloby vo veci samej a z tohto
dôvodu ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť procesne úspešný. Pokiaľ ide
o ďalšie podmienky, t.j. odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov z uznesenia súdu prvej

inštancie vyplýva, že žalovaný nerobí žiadne také aktivity respektíve úkony, ktoré by boli v rozpore so
zákonom, a ktoré by žalobcovi sťažovali užívanie tejto nehnuteľnosti a to napriek výpovedi z nájmu.
Žalobca v rámci odvolania namietal, že konkrétne úkony žalovaný vykonávať nemusí, nakoľko, potom
ako žalovaný začne reálne žalobcovi brániť v užívaní nehnuteľností, nariaďovať neodkladné opatrenie
už nemá význam, pričom toto navrhované neodkladné opatrenie má mať prioritne preventívny charakter.

Na tieto argumenty žalobcu odvolací súd uvádza, že ak dal žalovaný žalobcovi výpoveď z nájmu a
následne žaluje žalobcu o vypratanie týchto nehnuteľnosti v danom prípade postupuje dovoleným, t.j.
zákonným spôsobom (podľa § 676 Občianskeho zákonníka) a nie spôsobom ohrozujúcim žalobcu.
Skutočnosť, či výpoveď z nájmu bola zo strany žalovaného daná žalobcovi v súlade s dôvodmi
dohodnutými v zmluve o nájme, a teda posúdenie, či táto výpoveď z nájmu spôsobila zánik nájomného

vzťahu sa bude riešiť vo veci samej, t.j. v konaní o vypratanie. O tejto spornej skutočnosti sa teda
vedie samostatný súdny spor. Celkový postup žalovaného, ktorý sa do času, kým sa nepreukáže
opak považuje za zákonný postup, nemôže bez ďalšieho byť dôvodom pre nariadenie neodkladného
opatrenia preventívneho charakteru, nakoľko pri takomto výklade by v každom jednom súdnom
spore medzi stranami sporu bola daná potreba neodkladnej úpravy pomerov. Navyše navrhované

neodkladné opatrenie ani nespĺňa preventívny charakter, ale práve naopak má slúžiť na dočasnú
úpravu pomerov medzi stranami sporu, pričom pre jeho nariadenie je bezodkladnosť úpravy pomerov
nevyhnutná. Tak, ako už uviedol súd prvej inštancie, v danej veci z opisu skutkového stavu je zrejmé,
že žalovaný nerobí žiadne úkony a opatrenia, ktoré by boli v rozpore so zákonom, respektíve také,
ktoré by žalobcovi sťažovali užívanie predmetných nehnuteľností a to napriek tomu, že žalobcovi zaslal

výpoveď z nájmu (ktorej platnosť resp. neplatnosť sa však rieši v sporovom konaní), a preto v danom
prípade absentuje aj bezodkladnosť úpravy pomerov potrebná pre tento typ neodkladného opatrenia
(nejde o neodkladné opatrenie preventívneho charakteru). O neodkladné opatrenie preventívneho
charakteru ide iba vtedy a ak navrhovateľ neodkladného opatrenia sa už konaním druhej strany, voči
ktorej má povinnosť smerovať dostane do takej situácie, z ktorej už nemôže dosiahnuť preukázanie

svojho nároku. Posúdenie toho o aký typ neodkladného opatrenia ide vykonáva súd zo skutkových
okolností danej veci. V tomto konkrétnom prípade a vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci
možno konštatovať, že nejde o neodkladné opatrenie preventívneho charakteru, a preto argumentáciu
žalobcu vznesenú v rámci podaného odvolania odvolací súd nezobral pri svojom rozhodovaní do úvahy.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že žalobca hodnoverne neosvedčil
dôvodnosť nároku ktorému sa má poskytnúť prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
dočasná ochrana a zároveň dostatočne nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,

respektíve absentuje obava z ohrozenia exekúcie, t.j. zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia. So zostávajúcimi argumentami žalobcu, ktoré sú rovnaké tak v prvoinštančnom, ako aj v
odvolacom konaní sa riadne v rámci svojho odôvodnenia vysporiadal už súd prvej inštancie, a preto
odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody uvedené v prvoinštančnom rozhodnutí. Na
základe uvedeného odvolací súd ani jeden argument žalobcu vznesený v rámci podaného odvolania

nepovažoval za taký, ktorý by bol schopný zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, a preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia vo veci samej.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).