Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206104
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424206104.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a zo
sudcov JUDr. Juraja Považana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci navrhovateľky: Prvá stavebná
spoločnosť, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 30, IČO: 31 335 004, zastúpenej TaylorWessing/
e/n/w/c advokáti s.r.o. so sídlom v Bratislave, Panenská č. 6, proti odporkyni: J. U., Q.. XX.X.XXXX, U.
U., K.. F. Č.. XD, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. novembra 2024 č.k. 64C/111/2024-391, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia podľa § 343 CSP zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporkyne

(blízkej osoby ich dlžníka P. A.), zapísaným na S. Č.. XXXX, XXXX a XXXX pre kat. územie D., na
zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky na náhradu škody voči dlžníkovi (býv. členovi predstavenstva).
Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že možno vydať zabezpečovacie opatrenie
aj voči osobe rozdielnej od dlžníka, navrhovateľka neosvedčila, že zo strany odporkyne dochádza ku
konaniu, ktorým by sa zbavovala, resp. mienila zbavovať nehnuteľností, pôvodne vo vlastníctve P. A..

Existenciu konkrétnej skutkovej a právnej situácie teoreticky vyhodnotil za nedostačujúcu pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľka rovnako neosvedčila, že z majetku odporkyne nebude
môcť uspokojiť pohľadávku voči dlžníkovi a že exekúcia bude ohrozená.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, z ktorého dôvodu požadovala jeho zmenu a vyhovenie návrhu. Poukázala na absenciu
nehnuteľného majetku ich dlžníka P. A. a jeho manželky, ktorý aktívne vykonával kroky na zbavenie

sa majetku, naposledy v prospech odporkyne ako jeho blízkej osobe. Nesúhlasila so záverom súdu,
že zabezpečovacie opatrenie nemožno zriadiť voči tretej osobe, ani že neosvedčila obavu z ohrozenia
exekúcie voči odporkyne, keď nemala osvedčiť, že odporkyňa sa majetku zbavuje, resp. nedisponuje
iným majetkom, z ktorého by mohla byť v exekúcii uspokojená. Tvrdila, že pre jej úspech bolo
postačujúce, aby osvedčila obavu z ohrozenia exekúcie voči dlžníkovi A., voči ktorému uplatňuje
náhradu škody vo výške viac ako 8,4 mil. €. Voči odporkyni žiadna exekúcia vedená nebude, preto

ani nemôže osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie vo vzťahu k odporkyni, ktorá nie je jej dlžníkom.
Poukázala na zrejmú motiváciu odporkyne dostať sporné nehnuteľnosti z dosahu exekútora, keď sa
dozvie o odporovacej žalobe, ako aj na medializáciu sporu s dlžníkom a rodinné prepojenie odporkyne s
manželkou dlžníka (sestra býv. manžela dlžníkovej manželky). Napokon poukázala na nález ústavného
súdu I. ÚS 118/2023, v zmysle záverov ktorého ústavný súd úplne nevylúčil taký výklad ustanovenia §
343 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.5. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľkou a bývalým členom jej predstavenstva P. A.
prebiehajú viaceré obchodnoprávne spory o náhradu škody (8 mil €) v súvislosti s uvedenou pozíciou
dlžníka u navrhovateľky. Navrhovateľka po podaní návrhu na zabezpečovacie opatrenie voči odporkyni

podala voči nej i odporovaciu žalobu, týkajúcu sa nadobudnutia nehnuteľností, ku ktorým sa požaduje
zriadenie sudcovského záložného práva.
6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. V prípade obavy z ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky veriteľa možno zabezpečovacím
opatrením súdu zriadiť záložného právo na veciach (právach, maj. hodnotách) vo vlastníctve dlžníka.
Pre vznik záložného práva sa vyžaduje ďalšia právna skutočnosť, ktorou je zápis rozhodnutia súdu o
zriadení záložného práva do príslušného registra (§ 343 ods. 1, 2 CSP).
8. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením správne zamietol návrh na zriadenie záložné právo na
nehnuteľnostiach, pôvodne vo vlastníctve dlžníka navrhovateľky, keď dospel k správnemu záveru o tom,

že pre vyhovenie návrhu nie sú splnené zákonné predpoklady, podľa jeho záverov predovšetkým v
otázke nesvedčenia obavy z exekúcie.
9. V danom prípade sa navrhovateľka nesprávne domáhala zriadenia záložného práva na veciach
vo vlastníctve osoby od dlžníka rozdielnej, a to od osoby, ktorá nadobudla veci na základe právneho
úkonu dlžníka navrhovateľky, ktorému navrhovateľka odporuje odporovacou žalobou. Následne potom

navrhovateľka (ako v odvolaní správne uvádza) ani nemohla osvedčiť, že vo vzťahu k osobe, voči ktorej
návrh smeruje, má peňažnú pohľadávku, v súvislosti s existenciou ktorej existuje obava, že exekúcia
bude ohrozená. Z podstaty veci vyplýva, že pre splnenie zákonných predpokladov je relevantným
výlučne vzťah medzi osobou navrhovateľa a osobou, voči ktorej návrh smeruje.
10. Z absencie uvedených zákonných predpokladov pre zriadenie sudcovského práva (absencia osoby

dlžníka, absencia majetku dlžníka, absencia peňažnej pohľadávky voči odporkyni, absencia obavy z
exekúcie voči odporkyni) potom možno celkom jasne uzavrieť, že navrhovateľka pre ochranu svojich
práv zvolila nesprávny prostriedok právnej ochrany a podľa názoru odvolacieho súdu i nadbytočný s
ohľadom na podanie odporovacej žaloby. Pre prípad, že veriteľ by nemohol byť uspokojený z majetku,
ktorý odporovaným úkonom dlžníkovi ušiel, nastupuje žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 OZ.

11. Rozširujúci výklad ustanovenia § 343 ods. 1 CSP i na osobu od dlžníka rozdielnu podľa názoru
odvolacieho súdu nevyplýva z dôvodu primeraného použitia ustanovení o neodkladnom opatrení (§ 344
ods. 2) i na zabezpečovacie opatrenie. Predovšetkým ani ustanovenia o neodkladnom opatrení (na
rozdielnej od predchádzajúcej úpravy) výslovne nepočítajú s nariadením neodkladného opatrenia voči
tretej osobe; pokiaľ súdna prax to opätovne pripustila, ide predovšetkým o situácie, keď neodkladné

opatrenie predstavuje vec samu. Zriadenie sudcovského záložného práva je priamo viazané na súdny
spor na základe žaloby na plnenie (peňažná pohľadávka veriteľa). Odporovacia žaloba takouto žalobou
celkom jednoznačne nie je (porovnaj Števček, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 1158 s.).
12. Pokiaľ odvolateľka poukázala na nález ústavného súdu I. ÚS 118/2023, odvolací súd v sťažnosťou

napadnutom rozhodnutí otázku prípustnosti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe
vôbec neriešil! Závery ústavného súdu v tejto otázke nevyznievajú tak, že ústavne akceptovateľným
nie je výklad ustanovenia § 343 ods. 1 opačný, teda že voči tretej osobe nemožno zriadiť sudcovské
záložné právo.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

(387 ods. 1 CSP).
14. Odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).