Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320202257
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4320202257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: AGRO - SEMEG S 3 s.r.o., so sídlom Horné
Semerovce 156, 935 84 Horné Semerovce, IČO: 34 123 318, zastúpeného Advokátska kancelária Nyúl
s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, 934 05 Levice, IČO: 53 875 303, proti žalovanému: BALOGH -
group, s.r.o., so sídlom Horné Semerovce 147, 935 84 Horné Semerovce, IČO: 43 821 073, zastúpeného
JUDr. Gabrielom Turzom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Želiezovciach, Schubertova
12, 937 01 Želiezovce, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13. októbra 2023 č. k. 16C/28/2020-507, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 13. októbra 2023 č. k. 16C/28/2020-507
(napadnutý rozsudok) výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. B., obec A. B., C. D., zapísanej na LV č. XXX ako parcela
reg. „E“, a to k parc. č. 648/5 - orná pôda o výmere 11.097 m2, výrokom II. prikázal nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v katastrálnom území A. B., obec A. B., C. D., zapísanú na LV č. XXX ako parcela

reg. „E“, a to parc. č. 648/5 - orná pôda o výmere 11.097 m2, do výlučného vlastníctva žalobcu AGRO -
SEMEG S 3 s.r.o., so sídlom Horné Semerovce 156, 935 84 Horné Semerovce, IČO: 34 123 318, a to v
spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, výrokom III. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom náhrady
zaspoluvlastníckypodielsumuvovýške21.078,12eura,atodo30dníodprávoplatnostitohtorozsudku,
výrokom IV. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

27.03.2020, voči pôvodne žalovanému E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. B., obec A. B.,
zapísanej na LV č. XXX ako parcela reg. „E“, a to k parc. č. 648/5 - orná pôda o výmere 11.097 m2 tak,
že súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva a to za primeranú náhradu vo
výške15.000eur.Žalobuodôvodniltým,žestranysúpodielovýmispoluvlastníkmispornejnehnuteľnosti,
každý v podiele 1/2 k celku, pričom žalobca je v celosti vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na
spornej nehnuteľnosti. Dôvodil, že má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k predmetnej parcele, ktorá sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku a za týmto účelom
zaslal žalovanému listom zo dňa 06.03.2020 návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorým žalovanému navrhol nadobudnutie spornej nehnuteľnosti do svojho výlučného
vlastníctva s tým, že žalovanému vyplatí sumu 15.000 eur. Žalovaný tento návrh neakceptoval alistom zo dňa 23.03.2020 navrhol rozdeliť pozemok „vertikálne“, pričom návrh geometrického plánu
nepredložil. Žalobca však s takýmto návrhom delenia pozemku nesúhlasí, pretože nesleduje účelné
využitie pozemkov. Žalobca ďalej dôvodil, že všeobecná hodnota celého pozemku je podľa Znaleckého

posudku Štefana Tonhausera č. 8/2019 zo dňa 17.01.2019 vo výške 20.200 eur a teda hodnota 1/2
spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 10.100 eur, avšak navrhuje žalovanému zaplatiť finančné
vyrovnanie v sume 15.000 eur, t. j. viac ako 1/2 všeobecnej hodnoty pozemku. Keďže ani jedna strana
nie je väčšinovým spoluvlastníkom pozemku, avšak na pozemku stoja jeho stavby, je účelné, aby
aj pozemok pod stavbami bol vo vlastníctve žalobcu v celosti, inak by súd založil ďalší spor medzi

stranami vyplývajúci z užívania stavieb na cudzom pozemku, ktoré iniciovanie ďalšieho sporu nemôže
byť účelom tohto súdneho konania. Argumentoval tiež, že žalovaný sa spolu so svojim bratom ako
vlastníci pozemkov, domáhajú od žalobcu ako vlastníka stavieb, platenia náhrady za užívanie ďalších
pozemkov v uvedenom areáli žalobu.

3. Pôvodný žalovaný k žalobe uviedol, že so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva súhlasí a to

formou reálnej deľby. Argumentoval, že pozemok p. č. 648/5 je reálne deliteľný, že susediace pozemky
sú tiež v jeho vlastníctve a delením pozemku sa vytvorí súvislý pozemok. Dôvodil ďalej, že žaloba je
len ďalším pokračovaním nekalého konania žalobcu, ktorý je vlastníkom budov stojacich na pozemkoch
vo vlastníctve žalovaného, pričom žalobca dlhodobo odmieta za užívanie pozemkov hradiť vlastníkovi
akékoľvek náhrady, ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Levice pod sp. zn.: 16C/12/2020.

Pôvodný žalovaný dňa 05.03.2021 predložil súdu Geometrický pán vypracovaný Ing. Zoltánom
Gašparíkom č. 10/2021 zo dňa 06.02.2021 s tým, že reálne rozdelenie pozemku je vykonané v súlade
s možným výkonom vlastníckych práv žalobcu a žalovaného k novovzniknutým parcelám. K novým
pozemkom, ktoré sú predmetom Geometrického plánu č. 10/2021 zo dňa 06.02.2021 vypracovaného
geodetom Ing. Zoltánom Gašparíkom, bude mať prístup od verejného priestranstva. Všetky pozemky,

aj novovzniknuté pozemky chce užívať na poľnohospodárske podnikateľské účely a na pozemky pod
stavbami uzatvoriť nájomnú zmluvu s vlastníkom stavieb. Vo vzťahu k predloženej identifikácii spornej
parcely na záväzný druh pozemkov v registri CKN, ktorú na žiadosť súdu predložil Okresný úrad Levice,
katastrálny odbor, zaslal právny predchodca žalovaného dňa 30.09.2021 vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že identifikácia na stav orná pôda 1.610 m2, zastavaná plocha 9.344 m2 a ostatná plocha 141 m2,

nekorešponduje so súčasným stavom pozemku, pretože celý pozemok je mnohými stavbami už od
sedemdesiatich rokov 20. storočia zastavaný a aj užívaný ako zastavaný pozemok - družstevný resp.
poľnohospodársky dvor. Za účelom riadneho zistenia záväzného druhu pozemkov na parcele reg. E KN
č. 648/5 je potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Žalobcov návrh na prikázanie spoluvlastníckeho
podielu vo vlastníctve žalovaného do vlastníctva žalobcu vôbec nerieši stav budov nachádzajúcich sa

vo vlastníctve žalobcu, pretože aj po prikázaní vlastníctva spoluvlastníckeho podielu sa právny stav
vlastníka budov žiadnym spôsobom nezmení, pretože budovy budú naďalej čiastočne umiestnené na
pozemkoch vo vlastníctve žalovaného a súčasný právny stav bude zotrvávať naďalej. Reálna deľba
pozemkov je pre žalovaného jediným rozumným spôsobom riešenia veci, pretože reálnou deľbou sa
podiel žalovaného pričlení k pozemkom vo vlastníctve žalovaného, ktoré s rozdeleným pozemkom

priamo susedia (parc. č. 636/31 na LV č. XXX). Argumentoval, že ešte pred podaním žaloby navrhol
riešenie veci reálnou deľbou alebo zámenou pozemkov listom zo dňa 23.03.2020, ktorý návrh bol bez
akceptácie. Už aj počas tohoto konania navrhol riešenie veci zámenou spoluvlastníckeho podielu parc.
reg. EKN č. 648/5 1/2-ový podiel 5.548 m2 za pozemok vo vlastníctve žalobcu, časť parcely reg. EKN č.
648/3 a to pozemky reg. CKN parc. č. 636/18 a 636/40, ktoré sa dajú hodnotovo zladiť s podielom parc.

č. 648/5, ktorá je predmetom sporu. Vo vzťahu k predloženej identifikácii spornej parcely na záväzný
druh pozemkov v registri CKN, ktorú na žiadosť súdu predložil Okresný úrad Levice, katastrálny odbor,
zaslal právny predchodca žalovaného dňa 30.09.2021 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že identifikácia na
stav orná pôda 1.610 m2, zastavaná plocha 9.344 m2 a ostatná plocha 141 m2, nekorešponduje so
súčasným stavom pozemku, pretože celý pozemok je mnohými stavbami už od sedemdesiatich rokov

20. storočia zastavaný a aj užívaný ako zastavaný pozemok - družstevný resp. poľnohospodársky dvor.
Za účelom riadneho zistenia záväzného druhu pozemkov na parcele reg. E KN č. 648/5 je potrebné
vykonať znalecké dokazovanie. Žalobcov návrh na prikázanie spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve
žalovaného do vlastníctva žalobcu vôbec nerieši stav budov nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalobcu,
pretože aj po prikázaní vlastníctva spoluvlastníckeho podielu sa právny stav vlastníka budov žiadnym

spôsobom nezmení, pretože budovy budú naďalej čiastočne umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve
žalovaného a súčasný právny stav bude zotrvávať naďalej. Reálna deľba pozemkov je pre žalovaného
jediným rozumným spôsobom riešenia veci, pretože reálnou deľbou sa podiel žalovaného pričlení k
pozemkomvovlastníctvežalovaného,ktorésrozdelenýmpozemkompriamosusedia(parc.č.636/31naLV č. XXX). Keďže od spoluvlastníka odpoveď na list zo dňa 23.03.2020 nedostal, ani žiadne iné návrhy
na zámenu, preto sa rozhodol listom zo dňa 28.12.2021 spoluvlastníkovi poslať ďalšiu ponuku: ,,Ponuku
na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti v spoluvlastníctve“. Argumentoval, že ponuka obsahuje

trhovú cenu nehnuteľnosti. Ide o to, že len za takú trhovú hodnotu vie kúpiť takú nehnuteľnosť v takej
výmere, aký je jeho spoluvlastnícky podiel. Aj v tomto prípade ide o nehnuteľnosť a nie o peniaze. Z toho
dôvodu predá spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti za ponúknutú trhovú cenu tretej osobe a následne
kúpi nehnuteľnosť zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu do svojho výlučného vlastníctva.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné. Ide o pozemok,
na ktorom krížom stoja stavby vo vlastníctve žalobcu, ktoré presahujú až na susedný pozemok, ktorá
skutočnosť vyplýva aj z katastrálnej mapy, ktorá bola pripojená k žalobe. Nie je ochotný hradiť náklady na
rozdelenie nehnuteľnosti a ani žalovaný netvrdil, že je ochotný ich hradiť, a preto musí byť nehnuteľnosť
z tohto hľadiska považovaná za nedeliteľnú. Nesúhlasil s návrhom žalovaného na rozdelenie predmetnej
parcely podľa navrhovaného geometrického plánu, pretože takéto rozdelenie nepovažuje za rozumné a

účelnévyužitieparcely,pričompoukázalnato,žežalovanýpredloženýmgeometrickýmplánomnavrhuje
rozdeliť predmetnú parcelu na 33 dielov. Žalobca argumentoval, že pri posudzovaní účelného využitia
predmetnej parcely nie je možné považovať jej drobenie podľa navrhovaného geometrického plánu na
33 častí, pri ktorom majú vzniknúť podiely od 6 m2 (diel 14) až po 958 m2 (diel 24). Žalovaný predložil len
geometrický plán, ale nevysvetlil účelné využitie parcely po navrhovanom drobení. Nesúhlasil s tým, aby

po delení parcely vznikol taký stav, že stavby v jeho vlastníctve budú stáť na pozemkoch žalovaného a
bude to spôsobovať ďalšie nezhody medzi stranami. Argumentoval, že nemôže byť účelom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vznik stavieb na cudzom pozemku, ak je možné aj iné riešenie. On užíva
celý areál bývalého poľnohospodárskeho družstva, otec žalovaného F. G., žalovaný a konateľ žalobcu
H. I. J., boli v minulosti spoločníci žalobcu. Otec žalovaného a žalovaný svoj obchodný podiel v AGRO -

SEMEG S 3 s.r.o. previedli na H. I. J. v rokoch 2006 a 2007 a od tohto obdobia vznikali medzi rodinami
G. a J. nezhody, ktoré sa doteraz nepodarilo urovnať, pričom poukázal na právoplatne ukončený súdny
spor vedený na Okresnom súde Levice pod sp. zn.: 12C/45/2012 a na prebiehajúci súdny spor vedený
na Okresnom súde Levice sp. zn.: 16C/12/2020. Záverom uviedol, že považuje za rozumné, aby sa
zachovalo„statusquo“ohľadomužívaniaareálubývaléhopoľnohospodárskehodružstva,pretožerodina

G. bola vyrovnaná zo spoločného podnikania pri prevode obchodných podielov.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 01.10.2021 uviedol, že predmetom
vyporiadania je parcela, ktorá v katastri reg. „C“, nie je vedená ako orná pôda v celosti, ale je v časti
zastavanou plochou, ostatnou plochou a len v malej časti je poľnohospodárskou pôdou. V prírode ide

o parcelu, ktorá sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku žalobcu, na ktorej sa nachádzajú
hospodárske budovy krížom cez túto parcelu v jeho výlučnom vlastníctve. Ak sa pozrieme z hlavnej
cesty na túto parcelu, tak zprava je časť areálu poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa nachádza
na parcele vo výlučnom vlastníctve žalovaného a zľava sa nachádza parcela v správe SPF, ktorá
je prenajatá pre žalobcu. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný

súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s tým, že v zmysle predloženého
geometrického plánu je sporná nehnuteľnosť reálne deliteľná a žiada podielové spoluvlastníctvo zrušiť
a vyporiadať v zmysle predloženého geometrického plánu. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uviedol,
že aj keby došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhuje žalobca, právny
stav by sa nezmenil, nakoľko aj naďalej by bola časť týchto budov na pozemkoch žalovaného. Preto

trvá na tom, že nehnuteľnosť je v zmysle predloženého geometrického plánu reálne deliteľná. Na
otázku súdu, na aký účel využíva žalovaný predmetnú nehnuteľnosť, právny zástupca žalovaného
uviedol, že žalovaný vzhľadom na pretrvávajúce spory medzi stranami sporu o úhradu nájomného
nemôže spornú nehnuteľnosť zatiaľ využívať, spolu so susednými parcelami ju však hodlá využívať
na poľnohospodársku činnosť tak, ako žalobca. Na otázku súdu, z akého dôvodu navrhuje rozdelenie

pôvodnej parcely na 33 nových parciel a nie na dve parcely podľa výšky spoluvlastníckeho podielu,
právny zástupca žalovaného uviedol, že uvedené rozdelenie na 33 parciel je vlastne iba technickým
rozdelením, v skutočnosti aj v zmysle predloženého náčrtu, ide o rozdelenie na dve polovice. K
spornej parcele je možné zriadiť dva samostatné vstupy, resp. zrealizovať dve brány, žiadna okolnosť
tomu nebráni, žalobca má prístup k uvedenému pozemku aj zo susediacej parcely, ktorá síce patrí

Slovenskému pozemkovému fondu, avšak žalobca má k tejto parcele, kde sa momentálne brána
nachádza,právoužívanianazákladenájomnejzmluvy.Žalovanýbychcellensvojučasť,onadobudnutie
celej spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva záujem nemá. Právny zástupca žalobcu uviedol,
že je pravdou, že žalobca v súčasnosti využíva vstup, ktorý je na pozemku Slovenského pozemkovéhofondu,využívaajvstup,ktorýjenapozemkuvovlastníctvežalovaného,avšakmedzitýmitovstupminieje
vzdialenosť 150 m a vybudovanie ďalšieho vstupu pre prípad reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti
neprichádza do úvahy, keďže z cesty prvej triedy je možné zabezpečiť odbáčanie iba každých 150 m.

Už v minulosti sa niekoľkokrát snažili o mimosúdne vyriešenie existujúcich sporov a to tým, že žalovaný
navrhol žalobcovi, že pokiaľ pre neho získa na dražbe určité nehnuteľnosti, bude tieto ochotný vymeniť
za sporný pozemok. Žalobca tieto nehnuteľnosti aj nadobudol, žalovaný však od tejto dohody odstúpil
a k zámene pozemkov tak nedošlo.

6. V priebehu konania pôvodný žalovaný kúpnou zmluvou V-1562/2022 zo dňa 14.03.2022 previedol
spornú nehnuteľnosť na nadobúdateľa BALOGH - group, s.r.o., a preto navrhol, aby namiesto pôvodne
žalovaného E. F. G., vstúpila do konania obchodná spoločnosť BALOGH - group, s.r.o., IČO: 43 821
073. Okresný súd Levice uznesením sp. zn. 16C/28/2020-239 zo dňa 21.06.2022 vyhovel návrhu,
aby do sporu namiesto doterajšieho žalovaného: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, XXX
XX A. B., vstúpil nový žalovaný: BALOGH - group, s.r.o., so sídlom Horné Semerovce 147, 935

84 Horné Semerovce, IČO: 43 821 073. Žalovaný ako dôvod prevodu uviedol podnikateľské a
poľnohospodárske účely, nakoľko spoločnosť nemá v obci Horné Semerovce stredisko, miesto na
parkovanie. Trhová hodnota pozemku bola zistená a stanovená podľa aktuálnych ponúk nehnuteľnosti
v lokalite na daný typ nehnuteľnosti - pozemku. Písomná dokumentácia o stanovení trhovej hodnoty
a kúpna zmluva potvrdzuje kúpnu cenu 43.500,- eur. Navrhol ďalšie riešenie súdneho sporu dohodou

o zámene nehnuteľnosti: za spoluvlastnícky podiel pozemku parc. č. 648/5 reg. EKN: sklad na parc. č.
636/18 - reg. „C“, sklad na parc. č. 648/4 - reg. „C“, pozemok 636/18 - reg. „C“ (časť 648/3 reg. „E“),
pozemok - časť pozemku 636/40 - reg. „C“ (časť parc. č. 648/3 reg. „E“) ved. na LV č. XXX k. ú. A. B.
vo vlastníctve AGRO - SEMEG S 3 s.r.o.. K praktikám H. J. patrí, že za užívanie nehnuteľností buď
neplatí nič alebo veľmi nízku sumu a tým donúti vlastníkov nehnuteľností radšej mu pozemky predať

väčšinou za nízku cenu. V minulosti ako spolumajiteľ a konateľ firmy AGRO - SEMEG S 3 s.r.o. dňa
08.08.2007 napadol aj jeho otca F. G., ako spolumajiteľa a konateľa firmy AGRO - SEMEG S 3 s.r.o.
v sídle spoločnosti na pracovnej porade. Spoluvlastník bez súhlasu realizoval na pozemkoch v jeho
osobnom vlastníctve a vo vlastníctve BALOGH - group, s.r.o. aj na pozemku v spoluvlastníctve na
parc. č. 648/5 a 636/31 čierne stavby - prestavby (spevnené plochy, prístrešky, kuríny, oplotenia) a

zemné práce. Odstránením prístupovej brány na pozemok parc. č. 648/5 teraz zavádza súd, že nie je
prístup na pozemok. V rokoch 2015 až do 2018 sa spoluvlastník dohodol s ConStar, s.r.o. a bez súhlasu
spoluvlastníka povolil, aby pozemky aj pozemok parc. č. 648/5 a 636/31 užívala spoločnosť ConStar,
s.r.o. Na pozemku parc. č. 648/5 a 636/31 parkovali kamióny a vozidlá tejto spoločnosti, kamionisti so
svojimi vlastnými vozidlami, 3 roky bez súhlasu spoluvlastníka E. F. G.. Vtedy pozemok nebol využívaný

na poľnohospodárske účely, nakoľko pozemok užívala firma, ktorej činnosťou podľa štatistického úradu
je nákladná cestná doprava - SK NACE 49410. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že navrhli sporné
veci riešiť zámenou nehnuteľností. Žalobca aj kúpil nehnuteľnosť na dražbe, ale zámena nehnuteľnosti
sa nerealizovala z toho dôvodu, že žalobca nezabezpečil výlučný prístup k nehnuteľnostiam. Teda
tvrdenie právneho zástupcu žalobcu je cynické - polopravda. Vo všetkých prípadoch sporov boli vždy

prví, ktorí sa snažili dohodnúť a navrhovali riešenia, možnosti, ale na tie druhá strana buď vôbec
nereagovala alebo ponúkla neprijateľné riešenia. V prípade nehnuteľností, vrátane pozemkov, je možné
reálne rozdelenie, pričom pozemok parc. č. 648/5 navrhuje vertikálne rozdeliť podľa Geometrického
plánu č. 10/2021.

7. Dňa 12.09.2023 doručil žalovaný súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom vo vzťahu k Znaleckému posudku
vypracovaného Ing. Petrom Villantom č. 122/2023 uviedol, že na strane č. 6 znaleckého posudku v
bode č. 2., písm. a) znalec uvádza, že „Pozemok je prístupný priamo zo spevnenej verejnej asfaltovej
komunikácie.“ Túto skutočnosť dáva do pozornosti súdu pri rozhodovaní v súdnom spore aj z toho
dôvodu, že súd aj na návrh žalovaného odmietol miestne zisťovanie. Na strane č. 6 znaleckého posudku

v bode č. 3.1.1 znalec uvádza, že predajnosť pozemku je zaujímavá len pre spoluvlastníka budov a
pozemku AGRO-SEMEG S 3 s.r.o. a vlastníka susedných pozemkov, ktorým je len jeden a to AGRO-
SEMEG S 3 s.r.o.. Toto tvrdenie nie je pravda, nakoľko AGRO-SEMEG S 3 s.r.o. nevlastní ani jednu
parcelu so susedných pozemkov. Vlastníkom susedných pozemkov sú spoločníci BALOGH - group,
s.r.o E. F. G. a J. G., a Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond. Ďalej tieto pozemky aj

budovy užíva nie len spoločnosť AGRO-SEMEG S 3 s.r.o., ale aj spoločnosť AGROSEMEG, s.r.o. a
zamestnanci a mechanizmy Poľnohospodárskeho družstva „Družba“ so sídlom v Tupej. Uvedené svedčí
o tom, že areál nevlastní a neužíva len AGRO-SEMEG S 3 s.r.o., preto k užívaniu spoluvlastníckeho
podielu parc. č. 648/5 má jednoznačné právo aj BALOGH - group, s.r.o., ako aj na užívanie všetkýchsusedných pozemkov vo vlastníctve spoločníkov BALOGH - group, s.r.o. Ohrozenie a obmedzenie
tohoto práva súdnym rozhodnutím, prikázanie veci súdom jednému spoluvlastníkovi za náhradu, bez
súhlasu spoluvlastníka, je nespravodlivé a je v rozpore Ústavou Slovenskej republiky. V tomto súdnom

spore sú jednoznačné okolnosti, dôkazy, že pozemok je deliteľný a z toho dôvodu zastáva názor, že
akékoľvek iné rozhodnutie súdu je možné považovať za ohýbanie práva v zmysle § 326 Trestného
zákona. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na strane č. 6 znaleckého posudku v bode č. 3.1.1 znalec
uvádza, že nepoužil koeficient povyšujúcich faktorov a nerátal trhovou hodnotou. Z toho dôvodu možno
považovať Znalecký posudok č. 122/2023 vyhotovený znalcom Ing. Petrom Villantom za nerelevantný,

nakoľko súd zisťuje vždy trhovú hodnotu pri zrušení podielového spoluvlastníctva a aktuálna trhová
hodnota takýchto pozemkov v lokalite je od 15,- eur/m2. Poukazuje na skutočnosť, že podľa § 142
Občianskeho zákonníka, sa v súdnom konaní sa zisťuje trhová hodnota veci a nie všeobecná. Súhlasí
so zrušením podielového spoluvlastníctva na základe Geometrického plánu č. 50/2022, vyhotoveného
H. K. K., úradne overeného dňa 20.01.2023, v súlade so Stanoviskom Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky zo dňa 17.05.2023 č.: LPO/2023/001592-2, so Stanoviskom obce

o charaktere pozemku zo dňa 13.02.2023, ktoré potvrdzuje výnimku zo zákazu drobenia pozemku.
Zároveň pripomína, že štát zodpovedá za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov,ktorábolaspôsobenáorgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci niektorým z nasledujúcich zásahov: nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Za štát koná príslušný orgán v zmysle § 4 Zákona č. 514/2003 Z.

z., pričom ministerstvo spravodlivosti je príslušným orgánom, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia
vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

8. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal zistil, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. B., obec A. B., C. D., zapísanej

na LV č. XXX ako parcela reg. „E“, a to parc. č. 648/5 - orná pôda o výmere 11.097 m2. Z listu vlastníctva
ďalej vyplýva, že sporný pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, ťarchami zaťažený
nie je. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z identifikácie na záväzný druh pozemku v rámci registra „C“,
zaslaného Okresným úradom Levice, katastrálny odbor vyplýva, že sporná nehnuteľnosti je v rámci
registra „C“, identifikovaná ako orná pôda o výmere 1.610 m2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

9.344 m2 a ostatná plocha o výmere 141 m2. List vlastníctva bol vyhotovený identifikáciou na záväzný
druh pozemkov v registri C KN čo znamená, že stavu v registri E KN a prenesením jeho hraníc do
registra C KN zodpovedajú tieto hodnoty. Pozemok registra „E“ parc. č.: 648/5 - orná pôda o výmere
11.097 m2 je podľa grafických údajov katastra nehnuteľností záväzný k pozemkom registra „C“ parc.
č. 636/29 - orná pôda o výmere v časti, parc. č. 636/17 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc. č.

636/15 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc. č. 636/24 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc.
č. 636/16 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc. č. 644/2 - ostatná plocha vo výmere v časti, parc.
č. 636/2 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc. č. 636/13 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc.
č. 636/12 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc. č. 636/11 - zastavaná plocha o výmere v časti,
parc. č. 636/6 - zastavaná plocha o výmere v časti, parc. č. 648/7 - orná pôda o výmere v časti a parc.

č. 648/8 - zastavaná plocha o výmere v časti.

9. Žalobca je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/2, pričom nadobúdacím titulom je
Kúpna zmluva zo dňa 24.07.2019, V-3987/2019, vz. 11/2020. Žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 1/2 od pôvodne žalovaného E. F. G. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2022,

V-1562/2022, vz. 40/2022. Sporná pozemková nehnuteľnosť sa nachádza v okrajovej časti obce
Horné Semerovce v blízkosti obytnej časti obce, v smere na kúpeľné mesto Dudince. Pozemok
je zastavaný poľnohospodárskymi stavbami a dvorom bývalého poľnohospodárskeho družstva. Na
spornom pozemku sa krížom nachádza 8 stavieb, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom
tieto stavby sú pokiaľ ide o ich druh, definované ako poľnohospodárske budovy. Päť z týchto stavieb je

postavených krížom cez celý pozemok s tým, že súčasne zasahujú aj na susedné pozemky. Ďalšie tri
stavby sú postavené tak, že zaberajú časť sporného pozemku a zároveň aj časť susediacich pozemkov.
Susedné pozemky sú jednak v podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu žalovaného, E. F.
G. a L. G. (parc. č. 636/31), ďalšia so sporným pozemkom susediaca nehnuteľnosť je vo vlastníctve
Slovenskej republiky (parc. č.: 648/6).

10.ZoZnaleckéhoposudkuč.8/2019,vypracovanéhoIng.ŠtefanomTonhaiseromk11.01.2019vyplýva,
že znalec zvolil metódu polohovej diferenciácie majúc za to, že použitie kombinovanej metódy nie je
možné, nakoľko stavby nie sú schopné dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolomožné vykonať kombináciu. Porovnávaciu metódu znalec vylúčil z dôvodu nedostatku podkladov pre
danú lokalitu a typ stavby. Ing. Štefan Tonhaiser stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 20.196,54
eura.

11. Právny predchodca žalovaného súdu predložil Geometrický plán č. 10/2021 zo dňa 06.02.2021,
vypracovaný H. M. N., ktorým geodet rozdelil spornú nehnuteľnosť po dĺžke a to na 33 samostatných
parciel. Predmetný geometrický plán neobsahuje úradné overenie podľa § 9 Zákona č. 215/1995 Z. z.
o geodézii a kartografii.

12. Zo znaleckého posudku č. 129/2021, vypracovaného Ing. Štefanom Tonhaiserom k 19.10.2021,
ktorý bol zo strany žalobcu predložený z dôvodu uplynutia dlhšieho časového odstupu od vypracovania
posudku č. 8/2019 vyplýva, že znalec opäť zvolil metódu polohovej diferenciácie a to z rovnakých
dôvodov aké uviedol v rámci svojho prvého znaleckého posudku. Ing. Štefan Tonhaiser stanovil
všeobecnú hodnotu pozemku na 24.968,25 eura.

13. Listom zo dňa 28.12.2021 právny predchodca žalovaného ponúkol žalobcovi na odpredaj svoj
spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti za sumu 43.500 eur argumentujúc trhovou hodnotou,
rovnajúcou sa najvyššej ponuke. Právny predchodca žalovaného v predmetnom liste tiež uviedol, že
ak do dvoch mesiacov nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, pristúpi k jej uzavretiu s treťou osobou. Pre

prípad, že by sa žalobca rozhodol predkupné právo nevyužiť pred uplynutím lehoty 2 mesiacov, pripojil k
listu aj formulár na vzdanie sa predkupného práva. Uvedené písomnosti si žalobca v zmysle predloženej
kópie doručenky, prevzal dňa 03.01.2022.

14. Z Geometrického plánu č. 50/2022 zo dňa 29.11.2021, vypracovaného H. K. K. vyplýva rozdelenie

spornej nehnuteľnosti na 33 samostatných parciel. Na základe uvedeného geometrického plánu tak
okrem iného, pod dielom č. 2. vzniká nová parcela č. 648/17 - orná pôda o výmere 626 m2, pod dielom
č. 20 parcela č. 648/16 - orná pôda o výmere 457 m2, pod dielom č. 18 parcela č. 648/15 - orná pôda
o výmere 222 m2, pod dielom č. 33 parcela č. 636/79 - orná pôda o výmere 38 m2 a pod dielom
č. 16 parcela č. 636/29 - orná pôda o výmere 249 m2. V časti „Poznámky“ je ďalej uvedené, že k

zápisu geometrického plánu je potrebné doložiť výnimku zo zákazu drobenia podľa § 22 a 23 Zákona č.
180/1995 Z. z. Výmera pozemku reg. „E“, parc. č. 648/5 v stave právnom sa upravuje na stav registra C
KN v dôsledku presnejšieho určenia jej výmery zo súradníc, t. j. na 11.134 m2. Predmetný geometrický
plán je úradne overený H. H. O. pod číslom 1509/2022 dňa 20.01.2023.

15. Z potvrdenia obce Horné Semerovce zo dňa 13.02.2023 na žiadosť o vydanie stanoviska obce
o charaktere pozemku reg. „E“, parc. č. 648/5 alebo výpis z územného plánu vyplýva, že predmetný
pozemok je zastavaný poľnohospodárskymi stavbami a dvorom bývalého poľnohospodárskeho
družstva. Jedná sa o pozemok vedúci cez dvor a stavby.

16. Zo Znaleckého posudku č. 98/2023, vypracovaného Ing. Oliverom Stollárom k 14.06.2023 vyplýva,
že znalec na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku zvolil metódu polohovej diferenciácie majúc
za to, že táto v danom prípade najpresnejšie stanovuje všeobecnú hodnotu pozemkov. Porovnávaciu
metóduznalecvylúčildôvodiac,ževobciHornéSemerovcenenašiel3podobnépozemkynaporovnanie
a výnosová metóda bola vylúčená z dôvodu, že mu nie sú známe údaje o nájmoch nezastavaných

pozemkov v danej lokalite. H. C. B. stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 59.344,22 eura.

17. Žalovaný súdu predložil Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo
dňa 17.05.2023 k preukázaniu výnimky zo zákazu drobenia podľa § 22 a § 23 Zákona č. 180/1995 Z. z.
v prípade, ak obec nemá schválený územný plán spolu s Dodatkom č. 1, č. POK_UGKK SR_13/2021, v

ktorom sa uvádza: Pokiaľ ide o otázku obsiahnutú v žiadosti, uvádzame, že dňa 19.03.2021 bol vydaný
Pokyn predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. POK _UGKK SR_9/2021
zodňa19.03.2021,ktorýmsaukladádôslednédodržiavanieustanoveníohľadomopatreníprotidrobeniu
pozemkov podľa Zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení Dodatku č. 1, č. POK_UGKK SR_13/2021 k Pokynu

predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. POK _ CGKK SR_9/2021 zo
dňa 19.03.2021, ktorým sa ukladá dôsledné dodržiavanie ustanovení ohľadom opatrení proti drobeniu
pozemkov podľa Zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Pokyn“ a „Dodatok č. 1“). Práve Dodatkom č. 1k Pokynu bol do článku V. doplnený odsek 4, ktorý znie, cit. : ,,(4) Ak ide o obec, ktorá nemusí mať
vypracovanýaschválenýúzemnýplánobce,výnimkauvedenáv§24ods.3písm.a)Zákonač.180/1995
Z. z. sa preukazuje potvrdením obce o tom, že obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný

plán a že pozemok je určený na výstavbu.“ Výnimka zo zákazu drobenia pozemkov podľa § 22 a § 23
Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov v prípade, ak obec nemá schválený územný plán, sa preukazuje potvrdením obce
s obsahovými náležitosťami uvedenými v Pokyne v znení Dodatku č. 1. Skutočnosť, že Pokyn a jeho
Dodatok č. 1 používajú pojem „potvrdenie“ bezpodmienečne neznamená, že v katastrálnom konaní musí

byť predložená len listina s takýmto označením.

18. Zo znaleckého posudku č. 122/2023, vypracovaného Ing. Petrom Villantom k 15.08.2023 vyplýva,
že znalec ako vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov považuje metódu
polohovejdiferenciácie.Metódoupolohovejdiferenciáciestanovilvšeobecnúhodnotupozemkuvovýške
24.968,25eura.Znalecstanovilvšeobecnúhodnotuspornéhopozemkuajvýnosovoumetódou,priktorej

dospel k výsledku 23.850,65 eura.

19. Žalovaný súdu predložil aj časť Geometrického plánu č. 215/2020, vypracovaného Geodetickou
kanceláriou URBAN - LAUKO dňa 28.01.2010, úradne overeného H. P. M. pod číslom 107/10
argumentujúc, že tento geometrický plán sa týka sporného pozemku v časti parc. č. 648/10, ktorý bol

vysporiadaný podobným spôsobom tým, že tiež bola preukázaná výnimka z hľadiska zákazu drobenia
pozemkov.

20. V konaní vedenom pred Okresným súdom Levice sp. zn.: 16C/12/2020 sa viedol spor medzi
spoločníkmi žalovaného v procesnom postavení žalobcov na strane jednej a žalobcom v procesnom

postavení žalovaného na strane druhej, predmetom ktorého bolo vydanie bezdôvodného obohatenia
a náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, ktorý spor sa týkal aj nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom tohto konania. Okresný súd Levice uznesením sp. zn.: 16C/12/2020-317 zo dňa 15.03.2023,
právoplatným dňa 16.03.2023, schválil zmier, ktorým sa žalobca v procesnom postavení žalovaného
zaviazal zaplatiť spoločníkom žalovaného v procesnom postavení žalobcov, sumu vo výške 6.799,53

eura s príslušenstvom a sumu vo výške 5.139,38 eura s príslušenstvom.

21. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a dospel k záveru, že žaloba

bola podaná dôvodne. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že sporná nehnuteľnosť nie
je reálne deliteľná. Reálnemu rozdeleniu spornej nehnuteľnosti bráni v prvom rade Zákon č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č.
180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní
spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší

ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o
lesný pozemok.

22. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle predloženého Geometrického plánu č. 50/2022 zo dňa
29.11.2021, vypracovaného Ing. Júliusom Juhászom, ktorý by mal byť podkladom pre reálne rozdelenie

spornej nehnuteľnosti, by tak vznikla okrem iného pod dielom č. 2. nová parcela č. 648/17 - orná pôda
o výmere 626 m2, pod dielom č. 20 parcela č. 648/16 - orná pôda o výmere 457 m2, pod dielom č.
18 parcela č. 648/15 - orná pôda o výmere 222 m2, pod dielom č. 33 parcela č. 636/79 - orná pôda o
výmere 38m2 a pod dielom č. 16 parcela č. 636/29 - orná pôda o výmere 249 m2, čo je však v rozpore
s § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. Žalovaný v prvom rade namietal, že celý sporný pozemok je

zastavaný a tvorený spevnenými plochami, ktoré sú neodstrániteľné, majúc tak za to, že predmetnú
nehnuteľnosť tak reálne žiadna orná pôda netvorí. Súd prvej inštancie uviedol, že ak mal žalovaný
za to, že spornú nehnuteľnosť v rozpore so záväznou identifikáciou žiadna orná pôda netvorí, potom
sa mal obrátiť na príslušný správny orgán. Pokiaľ tak žalovaný neučinil a k žiadnej zmene ohľadom
identifikácie nehnuteľnosti v priebehu konania nedošlo, potom je identifikácia tak ako vyplýva z katastra

nehnuteľností právne záväzná, čo konštatoval aj samotný katastrálny odbor vo svojom oznámení zo dňa
23.08.2021. Najprv sa dožadoval vykonania dokazovania miestnou ohliadkou, na tomto návrhu napokon
ale nezotrval.23. K námietke žalovaného ohľadne tvrdenej výnimky zo zákazu drobenia pozemkov súd prvej inštancie
uviedol, že pokiaľ ide o výnimky zo zákazu drobenia pozemkov zakotvené v odseku 3 § 24 Zákona
č. 180/1995 Z. z., žalovaný sa mylne domnieva, že tieto sa vzťahujú aj na § 23 ods. 1 predmetného

zákona. Ustanovenie § 23 ods. 1, čo je aj daný prípad, rieši otázku zákazu drobenia pozemkov
pokiaľ ide o rozhodnutie súdu ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že takýmto
rozhodnutím nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 3.000 m2, ak ide
o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok. Naproti
tomu § 24 ods. 1 rieši v tejto súvislosti otázku vzniku spoluvlastníckeho podielu, pri ktorom je potrebné

okrem iného zohľadniť limity uvádzané v § 23 ods. 1 predmetného zákona. Zo systematického zaradenia
predmetných výnimiek zo zákazu drobenia pozemkov pod § 24 zákona sa tak tieto výnimky vo vzťahu k
§ 23 ods. 1 predmetného zákona neaplikujú. Ak by mal totiž zákonodarca na mysli aplikáciu výnimiek aj
pokiaľ ide o § 23 ods. 1 predmetného zákona, zrejme by tento odsek 3 zakotvil aj do § 23 zákona, resp.
by naň nejakým spôsobom odkazoval, alebo by tieto výnimky zahrnul do samostatného paragrafového
znenia. Na základe uvedeného mal tak súd za to, že výnimky zo zákazu drobenia pozemkov sa

vzhľadom na ich systematické zaradenie výlučne pod § 24 predmetného zákona, nevzťahujú na prípady
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pokiaľ rozhodnutím súdu vznikajú rozdelením samostatné
pozemky. Aj pre prípad, že by sa tieto výnimky vzťahovali aj na § 23 predmetného zákona, je treba
podotknúť, že žalovaný žiadnu takúto výnimku v konaní nepreukázal. Žalovaný totiž opomína, že aj pre
prípad, že obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán, musí byť splnený niektorý zákonom

predpokladaný dôvod výnimky, a síce musí ísť o prípad, že sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby
alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu
pozemkových úprav, alebo ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,
alebo sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k
susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, alebo ide o pozemok, na ktorom

sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.
V tomto smere je aj Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa
17.05.2023,ktorésúdupredložilsamotnýžalovaný,keďtentovosvojomstanoviskuuvádza,ževprípade
ak obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán obce, výnimka uvedená v § 24 ods. 3
Zákona č. 180/1995 Z. z. sa preukazuje potvrdením obce o tom, že obec nemusí mať vypracovaný a

schválený územný plán a že pozemok je určený na výstavbu. Z uvedeného jednak vyplýva povinnosť
tvrdiť a preukazovať, že obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán, ako aj povinnosť tvrdiť
a preukazovať existenciu niektorého zo zákonných výnimiek. Žalobca súdu síce predložil potvrdenie
obce o tom, že obec Horné Semerovce územný plán nemá, žalovaný však skutočnosť, že obec nemusí
mať vypracovaný a schválený územný plán nijako nepreukázal a netvrdil a nepreukázal ani to, o ktorú

zákonnú výnimku by sa podľa jeho mienky malo jednať, keď súdu predložil len potvrdenie obce o tom, že
sporný pozemok je zastavaný poľnohospodárskymi stavbami a dvorom bývalého poľnohospodárskeho
družstva a že sa jedná o pozemok vedúci cez dvor a stavby. Súd prvej inštancie mal za to, že reálnemu
rozdeleniu spornej nehnuteľnosti tak ako je toto navrhnuté v predloženom geometrickom pláne, bráni
jeho rozpor so zásadou zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy zakotvenej v Zákone č. 180/1995 Z. z.

Predložený geometrický plán, ktorý je síce úradne overený, je podľa názoru súdu v rozpore so zásadou
zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy, a preto nemôže byť podkladom súdneho rozhodnutia o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný iné riešenie reálneho rozdelenia nenavrhol.
V súvislosti s tvrdením žalovaného, o vyporiadaní parcely č. 648/10, ktorá bola podľa neho vyporiadaná
podobným spôsobom tým, že tiež bola preukázaná výnimka z hľadiska zákazu drobenia pozemkov,

ktorú skutočnosť preukazoval žalovaný časťou Geometrického plánu č. 215/2010 zo dňa 28.01.2010,
súd udáva, že je z neho zrejmé len to, že z parcely č. 648/7 - orná pôda o výmere 9.651 m2 bola
na základe uvedeného geometrického plánu vytvorená parcela č. 648/10 - orná pôda o výmere 271
m2, avšak za akých okolností a na základe akej výnimky sa tak stalo, žalovaný v konaní neuviedol. Za
absencie ďalších skutkových tvrdení a dôkazov tak nie je možné zo strany súdu sa k uvedenému na

účely tejto prejednávanej veci vyjadriť.

24. K otázke reálnej deľby predmetného pozemku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj
keby však reálnemu rozdeleniu spornej nehnuteľnosti nebránila samotná zásada zákazu drobenia
poľnohospodárskej pôdy, podľa jeho názoru sporný pozemok nie je reálne deliteľný z funkčného

hľadiska. Rozdelenie spoločnej veci je totiž dobre možné len v tom prípade, ak je jej rozdelenie
fyzicky, funkčne, a právne možné. Slovným spojením „dobre možné“ sa sleduje, aby nehnuteľnosť
aj po jej rozdelení mohla bez problémov slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré je účelovo
určená. Poukázal na to, že žalovaný sa na základe ním predloženého geometrického plánu domáhalrozdelenia spornej nehnuteľnosti na 33 samostatných parciel. Na otázku súdu, z akého dôvodu navrhuje
žalovaný rozdelenie pôvodnej parcely na 33 nových parciel a nie napr. na dve parcely, právny zástupca
žalovaného uviedol, že rozdelenie na 33 parciel je vlastne iba technickým rozdelením, v skutočnosti

aj v zmysle predloženého náčrtu, ide o rozdelenie na dve polovice. V čom spočíva účelnosť takéhoto
drobenia tak žalovaný súdu nevysvetlil, pričom takéto rozdelenie podľa názoru súdu bez ďalšieho, v
žiadnom prípade nezodpovedá tak účelu zákona, ako ani účelnému využitiu novovzniknutých vecí. Ďalej
súd poukázal na to, že na spornom pozemku sa krížom nachádza 8 stavieb, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu a žalobca ich využíva v rámci predmetu svojho podnikania na poľnohospodárske

účely. Päť z týchto stavieb je postavených krížom cez celý pozemok s tým, že súčasne zasahujú aj na
susedné pozemky. Ďalšie tri stavby sú postavené tak, že zaberajú časť sporného pozemku a zároveň
aj časť susediacich pozemkov. Reálnym rozdelením veci na dve samostatné parcely, nehovoriac už o
33 samostatných parcelách, by tak podľa názoru súdu nevznikli také samostatné veci, ktoré by mohli
ich vlastníkom slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich účelu, keďže by sa takýmto rozdelením výrazným
spôsobom sťažilo nielen každodenné užívanie a nakladanie žalobcu s predmetom jeho vlastníctva,

pokiaľ ide o stavby v jeho výlučnom vlastníctve, ale aj k sťaženiu realizácie nevyhnutných opráv či
rekonštrukcií, neopomínajúc už aj tak vážne narušené medziľudské vzťahy medzi stranami sporu.
Rovnako tak aj žalovaný by bol obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, keďže by musel
strpieť existenciu stavieb žalobcu na svojej nehnuteľnosti. Reálne rozdelenie veci by tak nesmerovalo k
rozumnému usporiadaniu veci, pretože by v podstate kopírovalo súčasný stav, kedy by sa časť stavieb

žalobcu aj naďalej nachádzala na nehnuteľnostiach žalovaného, čo aj v minulosti viedlo medzi stranami
sporu k súdnemu sporu. Nič na uvedenom podľa názoru súdu nemení ani skutočnosť, že časť týchto
stavieb žalobcu sa bude aj naďalej nachádzať na síce inom, avšak stále na pozemku žalovaného. Pri
úvaheosplnenípodmienokprerozdelenieveci,zvážiactakajzásaduúčelnostivyužitianovovzniknutých
vecí a okolnosť, aby novovzniknuté veci mohli plniť aj naďalej svoje funkčné určenie, dospel súd k

záveru, že do úvahy prichádza druhý spôsob zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, a
to prikázanie veci za primeranú náhradu. O predmetnú nehnuteľnosť prejavil záujem len žalobca, preto
súd v prejednávanej veci nevzhliadol inú možnosť, než spornú nehnuteľnosť prikázať do výlučného
vlastníctva žalobcu, keď súčasne nezistil dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

25. Žalovanému z dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na
primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, pričom aplikačná prax dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolo možné
predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v

danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu cenovú
ponuku a dopyt. Žalobca za účelom preukázania všeobecnej ceny nehnuteľnosti predložil v konaní
súkromnýznaleckýposudokč.8/2019vypracovanýIng.ŠtefanomTonhaiseromsdátumomohodnotenia
spornej nehnuteľnosti k 11.01.2019. Z dôvodu uplynutia dlhšieho časového odstupu od vypracovania
tohto posudku, predložil žalobca súdu ďalší posudok vypracovaný rovnakým znalcom, preto sa súd

hodnotením znaleckého posudku č. 8/2019 nezaoberal. Žalobca za účelom preukázania všeobecnej
ceny nehnuteľnosti predložil súkromný znalecký posudok č.129/2021 vypracovaný Ing. Štefanom
Tonhaiserom s dátumom ohodnotenia spornej nehnuteľnosti k 19.10.2021, žalovaný predložil súkromný
znalecký posudok č. 98/2023 vypracovaný Ing. Oliverom Stollárom s dátumom ohodnotenia spornej
nehnuteľnosti k 14.06.2023. Obaja znalci okrem podkladov získaných od zadávateľov a podkladov

získaných nimi samotnými, vykonali aj miestnu ohliadku spornej nehnuteľnosti. Obaja znalci použili
pri ohodnocovaní metódu polohovej diferenciácie, obdobne zanalyzovali polohu nehnuteľnosti vrátane
konštatovania jeho zastavania poľnohospodárskymi stavbami a dvorom bývalého poľnohospodárskeho
družstva, v rámci analýzy využitia nehnuteľnosti konštatovali jeho využívanie na poľnohospodársku
výrobu, riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti nezistili, pričom obaja zhodne vychádzali aj z rovnakej

východiskovej hodnoty VHMJ 3,32 eura/m2. Rozdielne však ohodnotili jednotlivé koeficienty polohovej
diferenciácie, pričom najväčší rozdiel vzhliadol súd medzi oboma posudkami, pokiaľ ide o koeficient
povyšujúcich faktorov. Ing. Štefan Tonhaiser v tejto súvislosti uviedol, že pozemok sa nachádza v
extraviláne v okrajovej časti obce Horné Semerovce v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva,
neďaleko zástavby rodinných domov. Pozemok je prístupný z hlavnej cestnej komunikácie vedúcej zo

Šiah do Dudiniec. Rozprestiera sa od východu v smere na západ cez areál bývalého družstva, pod
časťou stavieb a dvora. Do tejto časti obce je dovedená len elektrina, voda je z vlastného zdroja. Ostatné
prípojky vody a plynu sú vzdialené vyše 100 m. Obec je vybavená rozvodom vody, elektriny a zemného
plynu. V obci je základná aj materská škola a vybavená je obchodom s potravinami a rozličným tovarom.Jedná sa o stredne vybavenú obec. Na základe uvedených skutočností stanovil koeficient povyšujúcich
faktorov na 1,0 majúc za to, že tieto povyšujúce faktory sa nevyskytujú. H. C. B. stanovil koeficient
povyšujúcich faktorov na 3,0 s tým, že poukázal na ich existenciu, pričom stručne odkázal napríklad na

tvar pozemku, výmeru pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod. Tento znalec
vychádzal zo stavu ohodnocovaných nehnuteľností tak ako ich zachytáva geometrický plán predložený
žalovaným (33 novovzniknutých parciel), ktorý nie je zapísaný na LV ani zakreslený na katastrálnej
mape. Tiež konštatoval, že výmera pozemku sa v zmysle geometrického plánu upravuje v dôsledku
presnejšieho určenia jej výmery zo súradníc na 11.134 m2. Značný rozdiel ohodnotenia koeficientu

povyšujúcich faktorov tak podľa názoru súdu spôsobil, že po vynásobení jednotkovej všeobecnej
hodnoty pozemku koeficientmi polohovej diferenciácie, dospeli obaja znalci k diametrálne odlišnej
hodnote a to 2,25 eura/m2 a 5,33eura/m2, v dôsledku čoho tak všeobecná hodnota nehnuteľnosti
predstavuje podľa Ing. Tonhaisera sumu 24.968,25 eura a podľa Ing. Stollára sumu 59.344,22 eura.
Hoci súd strany sporu upozornil na to, že otázka správnosti resp. nesprávnosti znalcami uvádzaných
koeficientov povyšujúcich faktorov, ktoré spôsobujú rozpor záverov oboch znaleckých posudkov, je

otázkou odbornou, na ktorej vyriešenie sú tak potrebné vedecké znalosti, strany sporu zhodne uviedli, že
nie sú ochotné podieľať sa na nákladoch znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, pričom nenavrhli
zároveň ani žiadne iné dôkazy v tejto súvislosti. Napriek uvedenému žalobca predložil súdu pred
posledným pojednávaním ďalší súkromný znalecký posudok, ktorý posudok bol vypracovaný znalcom,
avšak predmetný posudok podľa názoru súdu viac svetla do vzniknutej problematiky povyšujúceho

koeficientu nepriniesol. Samotný posudok je z hľadiska určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
identický a to pokiaľ ide o určenie východiskovej hodnoty, určenie jednotlivých koeficientov polohovej
diferenciácie a teda aj znalcom určenej všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti vo výške 24.968,25
eura. Znalec vo svojom posudku uviedol, že pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov vychádzal z
aktuálnych trhových cien v danej lokalite. Vzhľadom na charakter, umiestnenie, prístup, zastavanosť,

predajnosť a využitie ohodnocovaných pozemkov pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku nepoužil
koeficient povyšujúcich faktorov a tým je cena ponížená oproti trhovej hodnote na hodnotu 2,25 eura/m2.
Argumentoval, že predajnosť pozemku je minimálna, respektíve je zaujímavá iba pre vlastníka budov
na pozemku sa nachádzajúcich, spoluvlastníka pozemku a vlastníka susedných pozemkov, ktorým
je len jeden subjekt a to AGRO - SEMEG S 3 s.r.o. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že posudok

je zmätočný, nakoľko skutkové tvrdenia znalca sú v rozpore so skutočným stavom, keď podielovým
spoluvlastníkom je aj žalovaný, vlastníkmi susediacich pozemkov sú aj spoločníci žalovaného a tiež
Slovenská republika, a teda sporný pozemok môže byť zaujímavý aj pre iné subjekty, než len pre
žalobcu. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že znalec v rámci analýzy polohy nehnuteľnosti konštatuje,
že pozemok je prístupný priamo zo spevnenej verejnej asfaltovej komunikácie, pričom v popise v

bode 3.1.1.1 posudku konštatuje, že pozemok nie je prístupný priamo zo spevnenej verejnej asfaltovej
komunikácie. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu sporného pozemku aj výnosovou metódou, pri ktorej
dospel k výsledku 23.850,65 eura. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podkladom pre
výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti výnosovou metódou bolo uznesenie Okresného súdu Levice
sp. zn.: 16C/12/2020 - 317 zo dňa 15.03.2023. Žalobca však opomína, že týmto uznesením súd schválil

zmier medzi spoločníkmi žalovaného na jednej strane a žalobcom na druhej strane a to vo veci vydania
bezdôvodného obohatenia a nadužívania spoluvlastníckeho podielu, ktoré sa týkalo okrem spornej
nehnuteľnosti aj iných nehnuteľností, pričom zmier je výsledkom zmluvného vyriešenia sporu medzi
stranami sporu, ktorého peňažné vyčíslenie nemusí zodpovedať realite, ale zodpovedá skôr ústupku
oboch strán sporu, ku ktorému boli strany v záujme zmierlivého riešenia sporu ochotné pristúpiť. V

zmysle uvedeného tak všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti určenú výnosovou metódou, nemožno
podľa názoru súdu považovať ani za podporný dôkaz v prejednávanej veci. Rovnako nemožno za
podporný dôkaz v tomto smere považovať ani skutkové tvrdenie žalovaného, že od svojho právneho
predchodcu odkúpil spoluvlastnícky podiel spornej nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 43.500 a to
jednak z dôvodu, že túto skutočnosť žalovaný súdu nijakým spôsobom nepreukázal, ako aj z dôvodu,

že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovaným (BALOGH - group, s.r.o.) ako kupujúcim,
ktorého spoločníkom a konateľom je právny predchodca žalovaného ako predávajúci (PaedDr. Tibor
Balogh).

26. Keďže stranami sporu predložené znalecké posudky sú v zrejmom rozpore, keď otázka správnosti

resp. nesprávnosti znalcami uvádzaných diametrálne odlišných koeficientov povyšujúcich faktorov
je otázkou odbornou, na ktorej vyriešenie súd nemá potrebnú odbornú kvalifikáciu, keďže napriek
opakovanému upozorneniu súdu na tento zjavný rozpor strany sporu žiadne ďalšie dôkazy v konaní
nenavrhli, keďže správnosť niektorého z posudkov nebolo možné podporiť ani ďalšími dôkazmivykonanými v predmetnom konaní, nemal súd prvej inštancie inú možnosť, než vychádzať z priemeru
oboch všeobecných hodnôt spornej nehnuteľnosti určených znaleckým posudkom Ing. Štefana
Tonhaisera č. 129/2021 a Ing. Olivera Stollára č. 98/2023. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom

právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého by mal súd vychádzať z hodnoty „nespornej“, teda zo
sumy nižšej, pretože takýmto spôsobom by súd napokon nepriamo preferoval znalecký posudok
predložený žalobcom, pričom medzi znaleckými posudkami je značný rozdiel oboch všeobecných
hodnôt určených znalcami. Ak teda strany sporu nemali záujem na spravodlivom vyriešení sporu, keď
nemali záujem podieľať sa na ďalších nákladoch dokazovania, potom si musia niesť za túto procesnú

stratégiu aj dôsledky, keď rozumnému usporiadaniu veci za daných okolností zodpovedá podľa názoru
súdu len všeobecná hodnota určená priemerom oboch záverov znaleckých posudkov. Znalec Ing.
Štefan Tonhaiser stanovil všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti vo výške 24.968,25 eura, znalec
Ing. Oliver Stollár stanovil všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti vo výške 59.344,22 eura, pričom
aritmetickým priemerom oboch stanovených hodnôt je suma 42.156,24 eura. V zmysle uvedeného súd
prvej inštancie ustálil, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti predstavuje sumu 42.156,24 eura,

z toho na spoluvlastnícky podiel žalovaného (spoluvlastnícky podiel 1/2), pripadá suma 21.078,12 eura.
S poukazom na uvedené tak zaviazal súd žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky
podiel vo výške 21.078,12 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Schopnosť žalobcu
vyplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel mal súd preukázanú z výstupu z webovej stránky
www.finstat.sk, z ktorého vyplýva, že zisk žalobcu predstavoval za rok 2022 sumu vo výške 399.168 eur.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď tento
sa obrátil na súd až potom, čo sa pokúsil riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so
žalovaným dohodou. Žalovaný so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva síce súhlasil,

alenavrhovalinýspôsobvyporiadaniaasícereálnerozdelenienehnuteľnosti.Keďžesúdžalobežalobcu
vyhovel, podielové spoluvlastníctvo zrušil a spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu tak, ako to žalobca žiadal nielen v rámci svojho návrhu na uzavretie dohody pred podaním
žaloby, ale aj v samotnej žalobe, dospel súd k záveru, že žalobca bol v konaní plne úspešný. V tomto
smere odkázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 22Cdo 3082/2016 zo dňa

14.12.2016. Pokiaľ ide o súdom priznanú výšku primeranej náhrady, nemožno hovoriť o úspechu žiadnej
zo strán sporu, keď súd v tomto smere žiadnej zo strán sporu nevyhovel, pričom poukázal na Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 31/2015 -19 zo dňa 27.01.2015, podľa ktorého
konajúci všeobecný súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účel náhrady trov
konania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane.

28. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že súd zruší podielové spoluvlastníctvo k spornej parcele vyporiada ho
reálnou deľbou podľa geometrického plánu č. 50/2022 tak, že do vlastníctva žalobcu prikáže parcely
č. 636/79, 636/77, 636/74, 636/72, 636/69, 636/16-diel 28, 636/64, 636/61, 636/59, 636/56, 636/54,

636/51, 636/48, 636/16, 636/13, 636/15 a do vlastníctva žalovaného prikáže parcely č. 636/29, 636/78,
636/75, 636/73, 636/70, 636/68, 636/66, 636/65, 636/62, 636/60, 636/57, 636/55, 636/52, 636/49,
636/50, 648/17, 648/14. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy podporujúce jeho návrh na
prikázanie jeho podielu do vlastníctva žalobcu. Podľa jeho názoru je pozemok reálne deliteľný, o čom
predložil dva geometrické plány. Prvý GP č. 10/2021 vypracoval geodet H. M. N., avšak už nedošlo

k jeho overeniu, bol zmarený. Druhý GP č. 50/2022 vypracoval H. K. K. má všetky náležitosti
a zodpovedá ako technický podklad k rozdeleniu nehnuteľnosti. GP v podstate len zaznamenal existujúci
stav pozemku, na ktorom je zriadených 8 stavieb vo vlastníctve žalobcu, ktoré doteraz nie sú pod
samostatným parcelným číslom zaznamenané v katastrálnom operáte a preto faktické rozdelenie
pozemku stavbami vyvoláva dojem existencie nových pozemkov v súvislosti s návrhom na reálnu deľbu

pozemku. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie úplne zamietol možnosť použitia výnimiek
zo zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov, pričom zákonodarca práve z dôvodu existencie
poľnohospodárskych pozemkov už zastavaných stavbami a nie pozemkov určených na výstavbu a iné
účely, zaviedol možnosť použitia výnimiek zo zákazu drobenia, pretože by nebolo možné právne
usporiadať žiadny bývalý družstevný dvor zastavaný v celosti so stavbami a spevnenými plochami.

Súd prvej inštancie neskúmal dôsledne ani jednu z troch zákonných hľadísk, ktoré sa vždy uplatňujú
pri zrušení podielového spoluvlastníctva. Neskúmal riadne účelnosť využitia pozemku, ani možnosť
reálnej deľby pozemku a ani násilné správanie spoluvlastníka. Prikázaním pozemku do vlastníctva
žalobcu vzniká žalobcovi oproti nemu neopodstatnená výhoda užívania celého pozemku napriek tomu,že žalobca v poľnohospodárskom dvore nevlastní žiadne pozemky susediace so sporným pozemkom.
Aj po prikázaní pozemku do vlastníctva žalobcu zostane až ý budov čiastočne umiestnených na
pozemku vo vlastníctve žalovaného, takže právne postavenie žalobcu v súvislosti s vlastníctvom ý

budov sa vôbec nezmení. Parcely susediace so sporným pozemkom z južnej strany tiež nie sú vo
vlastníctve žalobcu, ale sú vlastníctvom SR a všetkých á budov vo vlastníctve žalobcu sa tiež nachádza
na pozemkoch vo vlastníctve SR. Z hľadiska účelnosti by bolo účelnejšie prisúdiť vlastníctvo celého
pozemku do jeho vlastníctva (žalovaného). Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne
vyhodnotil zákonné hľadisko násilného správania žalobcu voči nemu, čo potvrdzujú konania o zaplatenie

neuhradeného nájomného za viac ako 10 rokov. Súd ho zbavil vlastníckeho práva k pozemku.

29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

30. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
34. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej

úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané

tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalovaným v jeho odvolaní. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné.
35. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého

súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aúvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

36. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

37. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno

tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto

skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

38. V danom prípade išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb založeného
na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov

môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva
zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to
z nejakého dôvodu nevyhovuje.

39. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého

spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

40. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci
niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie
veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery

súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho
vyporiadaní využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi
skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu
k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec prikázaná,
záleží na úvahe súdu. Dovolací súd môže úvahy prvostupňového alebo odvolacieho súdu spochybniť

len ak sú zjavne neprimerané.

41. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri
úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne
iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť

spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy
komplexne celý široký súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo
vymenovanými v tomto ustanovení zákona (porovnaj R 37/2012).

42. Prvou možnosťou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci podľa
spoluvlastníckych podielov. Podmienkou použitia tohto spôsobu je však to, že vec (predmet zrušenia a
vyporiadania) je reálne deliteľná.43. Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci
do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za súčasnej povinnosti zaplatenia primeranej
peňažnej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi. „Ustupujúcim spoluvlastníkom“ je ten spoluvlastník,

ktorý namiesto veci obdrží peňažnú náhradu za podiel, ktorý takto stráca. Predpokladom k tomu, aby súd
mohol pristúpiť k takémuto riešeniu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je to, že nie
je možné rozdelenie nehnuteľností, teda využitie prvého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Len v prípade, ak rozdelenie veci nie je možné (prípadne nie je dobre možné, teda je
hospodársky neúčelné), môže súd pristúpiť k tomuto druhému spôsobu riešenia sporu.

44. Nevyhnutnou podmienkou je to, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, túto vec chce. Ak
by ju totiž nechcel, súd mu proti jeho vôli vec do výlučného vlastníctva prikázať nesmie. Ak vec nechce
žiaden zo spoluvlastníkov, súd pristúpi k predaju veci.

45. Pri reálnej deľbe nie je podstatné, ako ten-ktorý spoluvlastník mieni užívať diel spoločnej veci, ktorý

nadobudne. Je výlučne na jeho rozhodnutí, či bude vec užívať sám, či ju prenechá na užívanie inej
osobe, alebo či ju ponechá bez vykonávania faktickej aktívnej dispozície. Podmienkou pre reálnu deľbu
nie je to, či podielový spoluvlastník má
vlastnícke oprávnenie k susednému pozemku a ani to, či v dotknutej lokalite vlastní iný pozemok.

46. Reálne rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne
deliteľný, čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Posudzujú sa okrem iného hľadiská
územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného
riešenia, polohy pozemkov, ich tvaru a celkovej plochy. Medzi rozdeľovanými pozemkami možno zriadiť
vecnébremenospočívajúcevprávecesty(NSČR22Cdo2163/2006).Súdbynemalpripustiťrozdelenie

pozemku na pozemky nepatrnej rozlohy. Bráni tomu v určených prípadoch aj zákon č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Treba teda prihliadať aj na úpravy v
špeciálnych predpisoch, spravidla obsahujúcich verejnoprávny prvok.

XX. Žalobca v žalobe i v priebehu celého konania žiadal prikázať celý sporný pozemok do

jeho vlastníctva. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe i v priebehu celého konania žiadal vyporiadať
spoluvlastníctvo reálnou deľbou pozemku, výslovne uviedol, že nežiada pre seba celý pozemok, chcel
len svoj podiel. Poukázal i na to, že pred podaní žaloby riešili so žalobcom vyporiadanie zámenou
pozemkov, nakoniec však k tomu nedošlo. Až v odvolaní proti rozsudku uviedol, že z hľadiska účelného
využitia pozemku by bolo vhodnejšie, keby celý pozemok bol jeho.

48. Žalovaný požadoval reálnu deľbu pozemku podľa geometrického plánu č. 50/2022 zo dňa
29.11.2021, vypracovaného Ing. Júliusom Juhászom. Podľa uvedeného geometrického plánu by vzniklo
33 nových parciel, pričom niektoré majú veľmi malú výmeru, napríklad parcela č. 648/17 - orná pôda o
výmere 626 m2, parcela č. 648/16 - orná pôda o výmere 457 m2, parcela č. 648/15 - orná pôda o výmere

222 m2, parcela č. 636/79 - orná pôda o výmere 38m2, parcela č. 636/29 - orná pôda o výmere 249 m2.

49. V súvislosti s posúdením možnosti reálnej deľby pozemku súd prvej inštancie sa správne zaoberal
aj otázkou zákazu drobenia pozemkov. Normatívna úprava drobenia pozemkov je ustanovená v zákone
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý ustanovuje

všeobecnú normatívnu úpravu zákazu drobenia pozemkov. Zákaz drobenia pozemkov sa týka
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia
obce. Zákaz drobenia ustanovený v zákone č. 180/1995 Z.z. sa týka: a/ pozemkov a to pozemkov,
ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a ktoré majú charakter poľnohospodárskeho
pozemku, lesného pozemku alebo vinice, b/ spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, ktoré sa

nachádzajú mimo zastavaného územia obce a zároveň, ktoré majú charakter poľnohospodárskeho
pozemku. De lege lata v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na základe právneho úkonu,
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve nemôže vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov podliehajúcich zákazu drobenia pozemok menší ako 3000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok. Taktiež

de lege lata v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na základe právneho úkonu, rozhodnutia
súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve nemôže vzniknúť spoluvlastnícky
podiel na pozemkoch podliehajúcich zákazu drobenia, na ktorý by pripadala výmera menšia ako 3000
m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok.Právny úkon, ktorý sa prieči uvedenému zákazu, je absolútne neplatný. Zákaz drobenia nie je absolútny.
Zákonodarca zo zákazu drobenia ustanovil niekoľko výnimiek. Zákaz drobenia pozemkov sa v zmysle
§ 24 ods. 3 uvedeného zákona nevzťahuje na prípady, ak: a/ pozemok sa rozdeľuje na účely výstavby

alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu
pozemkových úprav, b/ ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,
c/ sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1 a táto časť sa pričleňuje
k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d/ ide o pozemok, na ktorom
sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.

50. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sporový pozemok nie je reálne
deliteľný, pretože žalovaným navrhované rozdelenie pozemku je v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z.z.
(§ 23 ods. 1). Pozemok je vedený v katastri nehnuteľností ako orná pôda, teda ide o poľnohospodársky
pozemok. Identifikácia druhu pozemku v katastri nehnuteľnosti je záväzná. Taktiež geometrický plán
uvádza predmetný pozemok ako ornú pôdu a nové navrhované vzniknuté parcely sú tiež uvedené ako

ornápôda.Ztýchtoúdajovsúdprvejinštanciesprávnevychádzal.Vzhľadomktomupredmetnýpozemok
spadá pod ochranu v zmysle § 23 zákona č. 180/1995 Z.z. a zákazu drobenia jeho rozdelením na časti
– nové pozemky, ktoré by mali menšiu výmeru ako 3000 m2. Výnimky zo zásady zákazu drobenia
pozemkov súd zakotvené v § 24 ods. 3, v danej veci však ani jedna z týchto výnimiek sa netýka sporného
pozemku, tak ako to podrobne zdôvodnil súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Odvolací súd preto

na tieto dôvod v plnom rozsahu poukazuje a nebude ich opakovať.

51. Súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k záveru o nemožnosti reálnej deľby sporného pozemku
z dôvodu zákazu drobenia pozemku, čo bolo postačujúce, zaoberal sa i možnosťou reálnej deľby
pozemku z funkčného hľadiska. Podrobne taktiež odôvodnil svoj záver, že rozdelenie pozemku nie je

dosť dobre možné ani z hľadiska účelnosti, keďže navrhovaným rozdelením na 33 samostatných parciel
by nevznikli také samostatné veci, ktoré by zodpovedali ich účelu. A to z dôvodu, že na pozemku je
osem stavieb vo vlastníctve žalobcu, päť z nich je krížom cez celý pozemok a zasahujú aj na susedný
pozemok a tri zaberajú časť sporného pozemku a pokračujú na susediace pozemky. Právne a faktické
vzťahy medzi sporovými stranami by sa takou deľbou pozemku skomplikovali.

XX. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporný pozemok nie je reálne deliteľný
a teda neprichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, súd prvej
inštancie správne pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti
do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov, v danom prípade žalobcovi. Žalovaný počas konania

poukazoval na podľa jeho názoru násilné správanie žalobcu, ktoré malo spočívať najmä v tom, že viac
ako 10 rokov neplatil nájomné. Uvedenú skutočnosť nemožno charakterizovať ako násilné správanie
k druhému spoluvlastníkovi. Násilným správaním v zmysle § 142 ods. 1 OZ nie je ani umožnenie
parkovania na pozemku tretiemu subjektu. Tvrdené násilné správanie konateľa žalobcu voči jeho otcovi
a konateľovi žalovaného nebolo preukázané v takom rozsahu a intenzite, ktoré by malo vplyv na iné

riešenie vyporiadania spoluvlastníctva. Naviac iné riešenie ani nebolo možné, pretože žalovaný v konaní
výslovne uviedol, že nežiada prikázať celú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva.

53. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď podielové
spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho tak, že sporný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu s povinnosťou žalobcu vyplatiť náhradu za jeho podiel. Všeobecnú cenu nehnuteľnosti
a spoluvlastníckych podielov určil súd prvej inštancie ako aritmetický priemer cien stanovených dvomi
znaleckými posudkami Ing. Štefana Tonhaisera č. 129/2021 a Ing. Olivera Stollára č. 98/2023, keďže
napriek zjavnému rozporu medzi nimi v stanovení koeficientov povyšujúcich faktorov sporové strany
nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní stanovenú výšku

náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel ani nenamietal.

54. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

55. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania
rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov, vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).