Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42C/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123351176
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123351176.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v spore

žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, C., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
D. XXX, G. D., obe zast.: Advokátska kancelária Ujvári, s.r.o., IČO: 47 253 436, so sídlom Štúrova 11,
Bratislava, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36,
Bratislava, zast.: SIGNUM LEGAL s.r.o., IČO 55 705 286, so sídlom Gaštanova 15, 811 04 Bratislava,
o zaplatenie 184.363,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni v prvom a druhom rade, nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania, súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a tunajšiemu súdu postúpenou
dňa 23.10.2023 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 184.363,20 eur ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobkyne svoju žalobu odôvodnili nasledovnými skutočnosťami. Žalobkyne ako zákonné dedičky v I.

dedičskej skupine po poručiteľoch A. A. H., zomr. dňa XX.XX.XXXX a I. H., zomr. dňa XX.XX.XXXX,
nadobudli na základe uznesení vydaných vtedajším Okresným súdom Bratislava I, a to uznesením z dňa
12.06.2017, sp. zn. 1D/126/2017, Dnot 15/2017 a uznesením zo dňa 12.06.2017 sp zn. 4D/76/2017,
Dnot 19/2017, obe právoplatné dňa 12.06.2017 a vykonateľné dňa 16.06.2017, nadobudli každá
v podiele 1 peňažnú hotovosť vo výške 184.363,20 eur. Predmetná čiastka je vedená na depozitnom
účte Slovenského pozemkového fondu a bola získaná titulom odplatného prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, okres: C. J., obec: C. – H. K. D. H., katastrálne

územie D. H., a to pozemok registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 372 m2, druh pozemku: záhrady,
v spoluvlastníckych podieloch každý o veľkosti 1, z ktorého vznikli zápisom geometrického pánu na
určenie vlastníckych práv k parc. č. XXXX/X, XXXX/X, úradne overený pod č. XXXX/XXXX, dňa
10.09.2015 , L./XX, pozemky: pozemok registra „C“, s parc. č. XXXX/X o výmere 306 m2, druh pozemku:
ostatné plochy a pozemok registra „C“ s parc. č. XXXX/X o výmere 66m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria (ďalej ako „Nehnuteľnosti“). S Nehnuteľnosťami žalovaný nakladal v súlade s §m
16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z. z. ako s pozemkami nezistených vlastníkov, kedy ich

zmluvou o prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX previedol na Západoslovenskú
distribučnú, a.s. za kúpnu cenu vo výške 184.363,20 eur. Predmetná kúpna cena bola zložená do
depozitu žalovaného v podľa názoru žalobkýň táto prislúcha poručiteľom. Mali za to, že nárok žalobkýňvyplýva v právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vydaných v dodatočných konaniach o dedičstve
po poručiteľoch.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní návrhu vyhovel a dňa 21.06.2023 vydal
platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1148/2023, voči ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením,
v ktorom žalovaný vo vzťahu k právnym titulom, od ktorých odvodzujú žalobkyne svoj nárok uviedol,
že pôvodné dedičské konania po poručiteľoch A. A. H. a I. H. boli zastavené pre nedostatok majetku.
Z uvedeného teda podľa názoru žalobcu vyplýva, že poručitelia v čase ich úmrtia neboli vlastníkmi

žiadnej nehnuteľnosti. Má za to, že uznesenia o dodatočnom prejednaní znovuobjaveného dedičstva nie
sú a ani nemôžu byť spôsobilými dôkazmi k preukázaniu, že žalobkyne sú právne nástupkyne vlastníkov
Nehnuteľností. Podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX sú uvádzaní nezistení vlastníci A. H. a I. H. bez
bližších identifikačných údajov nie je preukázané, že títo sú právnymi predchodcami žalobkýň. Nezistení
vlastníci boli zapísaní na základe kúpnopredajnej zmluvy z 29.11.1943 pod č. M. XXXX/XX. Poukázal
na to, že parcela PVK č. XXXX/X bola pôvodne zapísaná na vlastníka F. N., ktorý bol v deň nadobudnutia

účinnosti nariadenia č. 198/1941 Sl. Z. o právnom postavení Židov (tzv. Židovský kódex), židovského
pôvodu. Poľnohospodársky majetok tohto vlastníka sa v zmysle vyhlášky Štátneho pozemkového úradu
č. XXX/XXXX O.. N. dňom 16.05.1942 stal vlastníctvom Slovenského štátu. S Nehnuteľnosťami ďalej
nakladal štátny pozemkový fond, ktorý ich prevádzal na iné osoby. S poukazom na § 1 zákona č.
128/1946 Sb. Vyvodil, že kúpnopredajná zmluva č. M. XXXX/XX je považovaná za neplatnú ex lege

pokiaľ sa nepreukáže opak. Preto ani nezistení vlastníci A. H. a I. H. uvádzaní na F. XXXX nemohli byť
vlastníkmi arizovaného majetku aj po účinnosti zákona č. 128/1946 Sb.

4. Žalobkyne v replike zo dňa 19.10.2023 uviedli, že dôvodom na základe ktorého boli podané návrhy
na prejednanie znovuobjaveného dedičstva, bolo objavenie nového majetku, ktorý bol zapísaný na

základe Registra obnovenej evidencie pozemkov z Pozemno-knižnej vložky č. XXXX. Spochybnili
obranu žalovaného, podľa ktorej je jeho tvrdenie o to, že žalobkyne si uplatňujú nárok na zaplatenie
184.363,20 eur bez akéhokoľvek podkladu, je nepravdivé. Za relevantný právny podklad pre v konaní
uplatňovaný nárok považujú uznesenie sp. zn. 4D/76/2017, Dnot 19/2017 zo dňa 12.06.2017 a
uznesenie 1D/126/2017, Dnot 15/2017 zo dňa 12.06.2017. Odmietli tvrdenie žalovaného o tom, že

uznesenia sami o sebe nie sú a ani nemôžu byť spôsobilými dôkazmi k preukázaniu, že žalobkyne
sú právnymi nástupkyňami vlastníkov Nehnuteľností. Uviedli, že činnosť notára ako súdneho komisára
v dedičskom konaní sa považuje a výkon súdnej moci. Súdny komisár, poverený konať a rozhodovať
vo veci dodatočného prejednania dedičstva konal a rozhodoval na základe zisteného skutočného
stavu veci. Právoplatné a vykonateľné uznesenia o dedičstve sú meritórnymi rozhodnutiami a svojou

právoplatnosťou a vykonateľnosťou spôsobujú záväznosť a nezmeniteľnosť a na ich základe žalovaný
bežne vypláca peniaze z depozitu. Poukázali na to, že vlastníctvo poručiteľov vyplýva z Pozemkovo-
knižnej vložky č. XXXX, kde je pod č. 9 evidované nadobudnutie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti
poručiteľmi, každý v podiele 1 k celku, a to na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29.09.1943
s odkazom na radové č. 4, teda prevod vlastníckeho práva z predávajúceho F. N. na poručiteľov

bol vykonaný na základe slobodnej vôle. Následne bola v radovom č. 10 vymazaná poznámka
zapísaná pod radovým č. 7, ktorou bolo začaté vyvlastňovacie konanie. Súhlasia s tvrdením žalovaného
ohľadneabsenciebližšíchidentifikačnýchúdajovporučiteľovvPozemkov-knižnejvložkeč.XXXX.Avšak
poznamenali, že pozemkovo-knižné vložky v minulosti neobsahovali všetky identifikačné údaje. Majú
za to, že mená a priezviská poručiteľov ako aj rodné priezvisko poručiteľky sú v Pozemkovo-knižnej

vložke presne identifikovateľné, čím možno hodnoverne preukázať, e že ide o právnych predchodcov
žalobkýň. Je podľa nich veľmi málo pravdepodobné, že v tom čase žili v Bratislave dve I. H. s rovnakými
rodnými priezviskami a manželmi s rovnakými menami. Naviac, poručitelia žili a bol k trvalému pobytu
prihlásení na adrese P. K. XX L. C., čo je dom susediaci s Nehnuteľnosťou. Žalobkyňa v 1. rade uviedla,
že sa ako deti hrávali na záhrade – na pozemkoch, ktorých súčasťou bola aj Nehnuteľnosť. Tvrdenia

žalovaného o židovskom pôvode pôvodného vlastníka F. N. a na to nadväzujúce úvahy o arizácií
označili za nepoložené, zavádzajúce a vyslovene účelové. S ohľadom na uvedené skutočnosti zotrvali
na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sporové strany zotrvali na svojich

písomných prednesoch.

6. Z výpovede žalobkyne v 1. rade súd zistil, že táto nemala žiadnu vedomosť o existencii Nehnuteľnosti.
O jej existencii sa dozvedela tak, že ju kontaktovala istá v kancelária a uviedla jej, že v dedičskom konanínebol prejednaný majetok po jej matke a otcovi, nevedela však o aký druh majetku sa jedná. Ako dieťa
mala vedomosť, že jej rodičia mali nejaký pozemok alebo záhradu. Až neskôr sa dozvedela, že tento
pozemok, resp. Záhrada je stále vedený na jej rodičov.

7. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že bola taktiež oslovená rôznymi advokátskymi kanceláriami.
Následne sa dohodla s tetou že nebudú vec riešiť prostredníctvo advokátskej kancelárie a sama
si urobila rešerš v registri pozemkového fondu, kde našla zmluvu, ktorou poručitelia v zastúpení
žalovanéhopredávaliNehnuteľnostiZápadoslovenskejdistribučnejspoločnosti.Odotca(poručiteľa)vie,

že sa na Nehnuteľnosti chodievali hrávať ako deti.

8. Právny zástupca žalobkýň uviedol, že poručitelia Nehnuteľnosti nadobudli od F. N. za sumu 58 135 Sk.

9. Právny zástupca žalovaného vo výpovedi na pojednávaní poukázal na to, že nespochybňuje
skutočnosť, že žalobkyne sú dedičkami po poručiteľoch, spochybňuje však ich vlastnícke právo

k Nehnuteľnostiam, a teda to, či poručitelia boli nezistení vlastníci. Zároveň spochybňuje aj platnosť
kúpnej zmluvy, a to z nasledovných dôvodov. Pôvodný vlastník Nehnuteľností bol židovského pôvodu
a v zmysle zákona č. 198/1941 ako aj v zmysle zákona č. 128/1946 prešlo jeho vlastnícke právo
ex lege na štát. V tom čase sa nevyžadoval zápis do Pozemkovo-knižnej vložky. Teda sa jednalo
o arizáciu, pričom židovský pôvod pôvodného vlastníka preukazuje návrh Štátneho pozemkového

úrad ako aj reštitučné konanie, kde bol reštituent p. N. a to v konaní sp. zn. Nc VIII 627/1947.
Predmetom tohto konania boli identické pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Pokiaľ nie je
známy výsledok reštitučného konania, s poukazom a nález ÚS SR III US 309/2016 platí prezumpcia
úspechu v reštitučnom konaní. Uznesenia, ktorými žalobkyne preukazujú svoje vlastnícke právo
k Nehnuteľnostiam sú platné inter partes a teda ak by z predmetných uznesení o prejednaní

znovuobjavedeného dedičstva mala vyplývať akákoľvek povinnosť pre žalovaného došlo by tým
k porušeniu Ústavou garantovaných práv, nakoľko žalovaný nebol účastníkom predmetných konaní.

10. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.10.2024 opätovne poukázal na židovský pôvod
pôvodného vlastníka F. N., čo vyplýva najmä z pozemkovo-knižného návrhu Štátneho pozemkového

úrad zo dňa 07.06.1943. Z uvedeného návrhu má podľa žalovaného jednoznačne vyplývať, že sa
navrhuje zápis do pozemkovo-knižnej vložky na nových vlastníkov, a to z dôvodu, že predchádzajúci
vlastníci F. N. a E. N. boli židovského pôvodu a z daného dôvodu v súlade s vyhláškou č. XXX/
XXXX O.. N. prešlo ich vlastnícke právo na štát, pričom zápis do Pozemkovo-knižnej vložky sa
nevyžadoval. Na prechod vlastníckeho práva postačovala už len samotná skutočnosť, že pôvodní

vlastníci boli židovského pôvodu. V tejto súvislosti poukázali na § 150 Židovského kódexu. Konečný
prechod všetkých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností, na ktoré sa vzťahoval Židovský kódex
do vlastníctva štátu sa uskutočnil prostredníctvom vyhlášky Štátneho pozemkového úradu č. 231.
Poukazujúc na účel zriadenia a funkciu Štátneho pozemkového úradu (správa arizovaného majetku)
považuje pozemovoknižný návrh Štátneho pozemkového úradu zo dňa 07.06.1943 z nespochybniteľný

dôkaz o židovskom pôvode pôvodných vlastníkov Nehnuteľností. Židovský pôvod pôvodných vlastníkov
je taktiež možné vydedukovať aj z reštitučného konania vedenom pred vtedajším Okresným súdom
Bratislava k č. d. XXXX/XXXX, sp. zn. Nc VIII 627/1947. Napriek tomu, že sa nebolo možné
k predmetnému reštitučnému konaniu dohľadať v príslušných archívoch žiadne dokumenty, z odpovede
na dožiadaných orgánov, konkrétne Krajského súdu v Bratislava a Slovenského národného archívu

vyplýva, že predmetné reštitučné konanie existovalo a viedlo sa v prospech F. N.. Má za to, že
židovský pôvod F. N. bol preukázaný aj v rozhodnutím vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 22.11.2022, sp. zn. 23C/6/2020. V ďalšom bode svojho vyjadrenia namietal absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy. Právni predchodcovia žalobkýň moli podľa názoru žalobcu nadobudnúť Nehnuteľnosti
jediným spôsobom, a to kúpnou zmluvou, ktorú však v konaní nepredložili. Žalobkyňami predložené

uznesenia vydané v dedičskom konaní nie sú spôsobilé riešiť spor týkajúci sa vlastníckeho práva
k Nehnuteľnostiam. Pokiaľ by aj právni predchodcovia žalobkýň nadobudli Nehnuteľnosti od pôvodných
vlastníkov na základe kúpnej zmluvy, bola by podľa názoru žalovaného takáto zmluva s poukazom
na predchádzajúcu arizáciu a zásadu nemo plus iuris absolútne neplatná. Nad rámec uvedeného
kúpnu zmluvu medzi pôvodným vlastníkom a právnym predchodcom žalobkýň považuje za absolútne

neplatnú aj vzhľadom na nedodržanie kumulatívnych podmienok zakotvených v § 1 zákona č. 128/1946
Zb., ktoré stanovuje výnimky z neplatnosti právnych úkonov uskutočnených po 29.09.1938.Ak aj
žalobkyne odvodzujú svoje vlastnícke právo z Pozemkovo-knižnej vložky, resp. z údajov súvisiacich
s registrom obnovenej evidencie pozemkov. Tak ani tieto nie sú podľa názoru žalovaného dostatočnýmideterminantmi preukazujúcimi vlastnícke práva právnych predchodcov žalobkýň, o čom poukázal na
ustálenú súdnu prax. Spochybnil zápis v Pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX pod č. 9 ( z ktorého má
vyplývať, že došlo k prevodu Nehnuteľností na právnych predchodcov žalobkýň), ktorý je nečitateľný

a nie je z neho možné vyvodiť žiadne závery o akomkoľvek právnom úkone a o jeho účastníkoch.
K žalobcom doloženej lepšie viditeľnej Pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX uviedol, že z tejto nevyplýva
o akú konkrétnu pozemkovo-knižnú vložku sa má jednať. Vyjadril názor, že z žalobkyňami predlženej
Pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX je dodatočne zvýraznené písmo, ktoré nekorešponduje pôvodnej
textácií. Má za to, že sa jedná o umelý zásah do danej textácie treťou osobou. V tejto súvislosti

navrhol súdu nariadiť znalecké dokazovanie za účelom overenia pravosti a pôvodu vyššie uvedenej
písomnej časti Pozemkovo-knižnej vložky č. XXXX. Záverom žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku
premlčania, žalobcovia sa o ich údajnom nároku dozvedeli dňa 22.05.2017, kedy doručili vtedajšiemu
Okresnému súdu Bratislava I návrh na dodatočné prejednanie znovuobjaveného dedičstva. Dňa
14.06.2017 požiadali žalovaného o vyplatenie finančných prostriedkov z jeho depozitného účtu. Od
uvedeného dátumu podľa žalovaného začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá mala uplynúť

najneskôrdňa14.06.2020.Mázato,ževdanomprípadesavočižalovanémuneuplatníspočítanielehoty
z dôvodu podania prvej žaloby dňa 13.12.2019, keďže táto platí len voči sporovým stranám. Odkazujúc
na uvedené požiadal súd, aby zvážil rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom vo vzťahu k premlčaniu
žalovaného nároku.

11. Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

12. Uznesením vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.06.2017 č. k. 1D/126/2017-31,
Dnot 15/2017, právoplatným dňa 12.06.2017 bola vo veci dodatočného prejednania dedičstva po

poručiteľovi A. A. H., Q. H., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt P. XX, C., ktorý zomrel XX.XX.XXXX
určená všeobecná hodnota majetku poručiteľa na 92.181,60 eur, pričom tento pozostával z 1 zo
sumy zloženej vo výške 184.363,20 eur na depozitný účet Slovenského pozemkové fondu, IČO:
36 361 518, č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v štátnej pokladnici, VS. XXXXXXXXXX,
na základe Zmluvy o prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX, uzatvorenej dňa

13.11.2015medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava ako predávajúcim a Západoslovenskou
distribučnou, a.s. ako kupujúcim titulom kúpnej ceny za odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku,
ktorý bol v katastri nehnuteľností vedený na nezistených vlastníkov A. H. a jeho manželku I. H., Q.
R., na každého v podiele 1 k celku, a ktorý sa nachádzal v katastrálnom území D. H., obec – C. –
H. K. D. H., okres C. J., ako pozemok KN „E“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere

372m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 28.08.2015, ktorým sa zameral stav KN „C“,
a to pozemky: KN „C“ parc. č. 3511/3, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 306 m2 a KN „C“ parc. č.
3511/6, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 66m2, vedené na LV č. XXXX. Zároveň
schválil dedičskú dohodu, v zmysle ktorej finančnú čiastku vo výške 92.181,60 eur nadobúdajú dedičky
A. B. C. a E. F., každá v podiele 1 k celku. Súd predmetné uznesenie odôvodnil tým, že pôvodné

dedičské konanie vedené pred bývalým Štátnym notárstvom Bratislava – mesto pod č. D 2717/75 bolo
ukončené dňa 21.10.1975 vydaním rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie zastavené a nepatrný
majetok zanechaný poručiteľom bol vydaný jeho dcére A. B. C., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa.
Novoobjavené dedičstvo notár prejednával na základe návrhu doručenom vtedajšiemu Okresnému súdu
Bratislava I dňa 22.05.2017. Po prešetrení dedičského práva súd konštatoval, že zákonnými dedičmi po

poručiteľovi v 1. dedičskej skupine je A. B. C., dcéra poručiteľa v zákonnom podiele 1 k celku a E. F.,
vnučkaporučiteľavzákonnompodiele1kcelku,ktorédedičstvoneodmietliabolispôsobilýmidedičkami.
Na základe vykonaného súpisu majetku súd určil všeobecnú hodnotu dedičstva a schválil dohodu dňa
12.06.2017.

13. Uznesením vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.06.2017 č. k. 4D/76/2017-31,
Dnot 19/2017, právoplatným dňa 12.06.2017 bola vo veci dodatočného prejednania dedičstva po
poručiteľke I. H., Q. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX posledný trvalý pobyt P. XX, C.,
určená všeobecná hodnota majetku poručiteľky na 92.181,60 eur, pričom tento pozostával z 1 zo
sumy zloženej vo výške 184.363,20 eur na depozitný účet Slovenského pozemkové fondu, IČO:

36 361 518, č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v štátnej pokladnici, VS. XXXXXXXXXX,
na základe Zmluvy o prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX, uzatvorenej dňa
13.11.2015medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava ako predávajúcim a Západoslovenskou
distribučnou, a.s. ako kupujúcim titulom kúpnej ceny za odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku,ktorý bol v katastri nehnuteľností vedený na nezistených vlastníkov A. H. a jeho manželku I. H., Q.
R., na každého v podiele 1 k celku, a ktorý sa nachádzal v katastrálnom území D. H., obec – C. –
H. K. D. H., okres C. J., ako pozemok KN „E“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere

372m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 28.08.2015, ktorým sa zameral stav KN „C“,
a to pozemky: KN „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 306 m2 a KN „C“
parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 66m2, vedené na LV č. XXXX.
Zároveň schválil dedičskú dohodu, v zmysle ktorej finančnú čiastku vo výške 92.181,60 eur nadobúdajú
dedičky A. B. C. a E. F., každá v podiele 1 k celku. Súd predmetné uznesenie odôvodnil tým, že

pôvodné dedičské konanie vedené pred bývalým Štátnym notárstvom Bratislava – mesto pod č. D
1621/69 bolo ukončené dňa 17.07.1969 vydaním rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie zastavené
pre nemajetnosť. Novoobjavené dedičstvo notár prejednával na základe návrhu doručenom vtedajšiemu
Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.05.2017. Po prešetrení dedičského práva súd konštatoval, že
zákonnými dedičmi po poručiteľke v 1. dedičskej skupine je A. B. C., dcéra poručiteľky v zákonnom
podiele 1 k celku a E. F., vnučka poručiteľky v zákonnom podiele 1 k celku, ktoré dedičstvo neodmietli

a boli spôsobilými dedičkami. Na základe vykonaného súpisu majetku súd určil všeobecnú hodnotu
dedičstva a schválil dohodu dňa 12.06.2017.

14. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX uzatvorenej medzi
Slovenským pozemkovým fond ako predávajúcim a Západoslovenskou distribučnou, a. s. ako kupujúcim

súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcom sa v k.
ú. D. H., obec C. H. K. D. H., okres C. J., zapísaný na LV č. XXXX ako pozemok KN „E“ , parc. č. XXXX/
X, druh pozemku záhrada výmere 372m2, podľa geometrického plánu č. XXXXXX zo dňa 28.08.2015m
overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 10.09.2015 pod č. XXXX/XXXX, ktorým sa
zameral stav KN „C“, a to pozemky-. KN „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere

306m2 a KN „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy o výmere 66 m2 nezistených
vlastníkov A. H. a I. H., Q. R., každý v podiele 1/2 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 184.363,20 eur,
pričom z kúpnej ceny prináleží nezisteným vlastníkom A. H. podiel 1, t.j.92.181,60 eur a I. H., Q. R. podiel
1, t. j. 92.181,60 eur. Kúpnu cenu sa kupujúci zaviazal zložiť na depozitný účet Slovenského pozemkové
fondu č. IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v štátnej pokladnici, VS. XXXXXXXXXX.

15. Krajský súd v Bratislave – registratúrne stredisko na žiadosť žalovaného v odpovedi zo dňa
24.07.2017 uviedol, že požadovanú listinu č. M. XXXX/XXXX kat. úz. C. nearchivuje. V zbierke listín
Okresného súdu Bratislava sa nachádza úradný záznam, v ktorom je uvedené č. M. XXXX/XXXX ku
Nc VIII 627/47, spisy Okresného súdu Bratislava odd. Nc VIII rok 1947 registratúrne stredisko krajského

súdu nearchivuje.

16. V Pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX sú v časti A. Majetková podstata evidované nasledovné
nehnuteľnosti: pod radovým č. 1 záhrada manžela s parc. č. XXXX/X o výmere 7 árov a 5 metrov
s poznámkou B2, pod radovým č. 2 záhrada s parc. č. XXXX/X a parč. č. XXXX/X o výmer 3 áre

a 80 metrov s poznámkou B6 a pod radovým č. 3 záhrada s ďalším, zle čitateľným textom, s parc.
č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X o výmere 8 árov, 41 metrov s poznámkou B5. Z časti B. Vlastníctvo
vyplýva, že v tejto časti je spolu 10 poznámok, pričom poznámky 2, 9 a 10 sú ťažko čitateľné, pričom
tieto boli žalobkyňami doplnené o čitateľnejšie kópie. Pod radovým číslom zápisu 4 je zaznamenané
vlastnícke právo v prospech F. N. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 14.03.1938. Podľa zápisu

č. 7 bola na parc. č. XXXX/X bolo podľa návrhu notárskeho úradu Bratislava č. XXXXX/XX. -XX začaté
vyvlastňovacie konanie a to v zmysle zákona č. 177/40 Sl. z. Podľa zápisu č. 9 došlo dňa 8.11.1943
k prevodu vlastníckeho práva na A. H. a I. H., Q. R., každý v 1, a to na základe kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 29.09.1943.

17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23C/6/2020, v konaní o zaplatenie 184.363,20 eur súd
zistil, že tunajší súd rozsudkom sp. zn. 23C/6/2020 zo dňa 22.11.2022 súd žalobu žalobkýň smerujúcu
voči Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V odôvodnení konajúci súd poukázal na normatívnu úpravu
vymedzenú v zákone č. 180/1995 Z. z., z ktorej expressis verbis vyplýva, že jedným subjektom, ktorý by

bol oprávnený splniť požadovanú povinnosť na vyplatenie finančného depozitu je Slovenský pozemkový
fond, nie žalovaná Slovenská republika.18. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na uspriadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), register sa skladá z
určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií

o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo
a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,
b)súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
c)súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe,

d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

19. Podľa §13 zákona č. 180/1995 Z. z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným
vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o
lesné pozemky.

20. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z., Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom.

21. Podľa § 18 ods. 3, 5 zákona č. 180/1995 Z. z., Fond môže previesť vlastníctvo k pozemkom

uvedeným v § 16 ods. 1 len v prípadoch ustanovených zákonom. Príjmy z nakladania s pozemkami
podľa odsekov 1 až 5 patria fondu, ak zákon neustanovuje inak.

22. Podľa 19 ods. 7, 8 zákona č. 180/1995 Z. z., príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov
3, 5 a 6 spravuje fond alebo správca. Ak fond alebo správca prevedie vlastníctvo k pozemkom podľa

odseku 3 alebo zriadi vecné bremeno podľa odseku 5, alebo vyporiada spoluvlastníctvo podľa odseku
6 a vlastník si uplatní svoje právo, patrí mu náhrada vo výške, ktorú fond alebo správca prijal podľa
cenových predpisov platných v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, ktorá je splatná najneskôr do
dvoch rokov odo dňa uplatnenia práva. Náhradu podľa prvej vety nie je možné previesť na tretiu osobu.

23. Podľa § 20 ods. 1 zákona 180/1995 Z. z., oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1
písm. b) a c) ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník
preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom.

24. V prejednávanej veci sa žalobkyne ako právne nástupkyne poručiteľov A. A. H. a I. H. domáhajú

vyplatenia finančných prostriedkov z depozitného účtu žalovaného. Predmetné finančné prostriedky boli
na účet žalovaného zložené ako kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k pozemkom nezistených
vlastníkov Nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaný ako predávajúcim
a Západoslovenskou distribučnou, a.s. ako kupujúcim. Žalobkyne svoj žalovaný nárok odvodzujú od
uznesenia vtedajšieho Okresným súdom Bratislava I zo dňa 12.06.2017 č. k. 4D/76/2017-31, Dnot

19/2017, právoplatného dňa 12.06.2017 a uznesenia vtedajšieho Okresným súdom Bratislava I zo dňa
12.06.2017 č. k. 1D/126/2017-31, Dnot 15/2017, právoplatným dňa 12.06.2017, ktoré boli vydané vo
vecidodatočnéhoprejednaniaznovuobjavenéhodedičstva poporučiteľochA.A.H.aI.H..Predmetnými
uzneseniami súd schválil dedičskú dohodu žalobkýň ako zákonných dedičiek po poručiteľoch, podľa
ktorej každá z žalobkýň nadobudla v podiele 1 žalovaným ako správcom majetku nezistených vlastníkov

A. A. H. a I. H., deponovaných finančných prostriedkov za dispozíciu s Nehnuteľnosťami. Spornou
v konaní bola aktívna vecná legitimácia žalobkýň, relevancia uznesení vydaných v dedičskom konaní
pre účely tohto konania ako aj to, či poručitelia boli v čase ich smrti vlastníkmi Nehnuteľností.

25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobkýň nie je možné vyhovieť, a to

z nasledovných dôvodov.

26. Súd predtým ako pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti samotného nároku žalobkýň, zaoberal sa z
dôvodu procesnej ekonómie vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.28. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

29. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

30. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu

svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe
právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti
konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania

vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia
vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody, bezdôvodného
obohatenia a podobne (viď napr. R 29/1983).

31. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení premlčanie práva nastáva, ak a/ uplynie zákonom

stanovený čas pre výkon subjektívneho práva a b/ veriteľ v ňom nevykoná (neuplatní) svoje právo
na súde. V tejto fáze premlčania veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované, dlžníkovi
zostáva naďalej povinnosť dlh splniť, nastáva rozhodujúci právny účinok premlčania spočívajúci v tom,
že dlžníkovi vzniká oprávnenie, dovolať sa v konaní pred súdom premlčania a tým spôsobiť zánik nároku
patriaceho do obsahu subjektívneho práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Je výlučne na úvahe

a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá. Ak veriteľ po márnom uplynutí premlčacej doby svoje
právo vykoná (uplatní) podaním žaloby na súde a dlžník sa dovolá premlčania, dochádza k zániku
nároku, t.j. subjektívne právo prestalo byť dovolaním sa premlčania na súde autoritatívne vynútiteľné.
Aby premlčanie malo za následok zánik nároku, musia byť splnené kumulatívne tieto skutočnosti a/
márneuplynutiepremlčacejdobyab/dovolaniesapremlčaniavkonanípredsúdomdlžníkom.Dovolanie

sa premlčania po uplynutí premlčacej doby vyvoláva nasledovné právne účinky - a/ súd, ak je dovolanie
sa premlčania právne opodstatnené, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať; tento právny účinok
sa prejavuje nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, b/ právoplatný rozsudok, ktorým súd
žalobu zamietol pre premlčanie, tvorí pre novú žalobu v tej istej veci prekážku rozsúdenej veci (res
iudicata), c/ ani v takomto prípade právo veriteľa nezaniká, je oslabené o nárok; naďalej trvá v podobe

tzv. naturálneho práva a tomu zodpovedajúcemu naturálnemu záväzku. Dovolať sa premlčania možno
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Procesným následkom dovolania
sa premlčania, ak je právne opodstatnené, je zamietnutie žaloby. Prejav vôle smerujúci k dovolaniu sa
premlčania musí byť urobený v konaní pred súdom; ústne na pojednávaní alebo písomným podaním
adresovaným súdu.

32. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto
často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by
sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak).
Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným

ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda,
zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu,
povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného
subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho
práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt).

33. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne, premlčacia
doba počas konania neplynie, a to za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Význam
zastavenia premlčania spočíva v tom, že počas riadneho pokračovania v konaní sa premlčacia dobanemôže skončiť. Uplatnením práva s uvedenými dôsledkami nie je jeho uplatnenie len voči dlžníkovi,
hoci aj doporučeným listom. Uplatnením práva sa rozumie nielen uplatnenie na súde v civilnom konaní,
ale aj v trestnom, priestupkovom alebo podobnom konaní. Počas konania na súde či inom orgáne

premlčacia doba neplynie. Ak bolo uplatnené právo priznané veriteľovi právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného príslušného orgánu, premlčacia doba sa preruší (pretrhne). Ak však veriteľovi nebolo
priznané uplatnené právo, o prípadnom premlčaní daného práva netreba uvažovať, lebo novému
prejednaniu tej istej veci medzi tými istými účastníkmi bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicata). Predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval v

začatom konaní. Účastník v konaní riadne pokračuje, ak svojimi procesnými úkonmi nebráni riadnemu
priebehu konania, takže toto konanie sa môže skončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo súdnym
zmierom (tzv. meritórnym skončením konania).

34. Pre plynutie premlčacej doby je rozhodné , aby zostala zachovaná totožnosť veci. O totožnosť
veci ide vtedy ak je daná totožnosť: účastníkov konania, predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých

skutkových dôvodov, ide o to isté plnenie (petit). Nejde však o totožnosť veci, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov.

35. Nakoľko si žalobkyne uplatnili nárok titulom právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vydaných
v dodatočných konaniach o dedičstve po poručiteľoch resp. titulom odplatného prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania aplikoval na daný právny
vzťah premlčaciu dobu stanovenú v § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 112
Občianskeho zákonníka.

36. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať

(uplatniť)poprvýraz.Týmtodňomjezásadnedeň,keďprávobolomožnéodôvodnenevykonaťpodaním
návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata.

37. Žalobkyne sa dňom 22.05.2017 (ako vyplýva z uznesení o osvedčení o dedičstve a aj z podanej
žaloby v konaní spis. zn. B1-23C 6/2020) dozvedeli o existencii predmetnej nehnuteľnosti resp.

v uvedený deň doručili OS BA I návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi, predmetom
ktorého mala byť suma zložená na depozitnom účte žalovaného. Predmetné uznesenia dedičského
konania nadobudli právoplatnosť dňa 12.06.2017. Dňa 13.12.2019 podali žalobkyne žalobu na OS
BA I o zaplatenie 184 363,20 Eur proti žalovanej Slovenská republika v menej ktorej koná žalovaný,
konanie bolo vedené pod spis. zn. B1-23C 6/2020 na OS BA I. Rozsudkom č.k. B1-23C 6/2020 –

145 zo dňa 22.11.2022 súd žalobu žalobkýň zamietol z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného, s tým, že správne mal byť žalovaný Slovenský pozemkový fond. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2023. Žalobkyne podali na tunajší súd žalobu o zaplatenie
184 363,20 Eur proti žalovanému dňa 29.06.2023.

38. S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že žaloba žalobkýň v tomto konaní bola podaná
oneskorene, keďže všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 22.05.2020, nakoľko sa v tomto
konaní nejedná o totožnosť veci vzhľadom na absenciu jedného zo základných definičných znakov, a to
účastníci konania, tak ako bolo uvedené vyššie, čiže podaním žaloby žalobkýň na OS BA I premlčacia
doba nespočívala nedošlo k jej prerušeniu.

39. Zároveň súd dáva do pozornosti, že žaloba žalobkýň je žalobou na plnenie kon. o zaplatenie,
od daného petitu nie je možné odvodzovať vlastnícke právo, ktoré je právom nepremlčateľným príp.
argumentovať, že depozit na účte žalovaného je vkladom, nakoľko vklad je upravenný v ust. § 778 OZ
a nasl. , kde jednou z strán vzťahu je vždy peňažný ústav, čo žalovaný nie je. V tejto súvislosti súd per

analogiam poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR č. I. ÚS 131/2000, kde sa uvádza cit: „hoci
je vlastnícke právo vskutku v zásade nepremlčateľné. Náhrada (finančná) za obmedzenie vlastníckeho
práva má charakter peňažnej pohľadávky. Právna teória i súdna prax je jednotná v názore , že peňažná
pohľadávka je vzťahom záväzkovým a nie právom vecným , a teda ani nemôže požívať ochranu, ktorá
je ústavne zaručená právu vlastníckemu.“

40. Ohľadom vkladov súd doplňujúco uvádza, že treba však dodať, že právo na výplatu zostatku
zrušeného vkladového vzťahu sa premlčuje, a to v lehote troch rokov (§ 101). Táto doba začína plynúť
od zrušenia vkladového vzťahu (§ 785). Podľa výslovného ustanovenia § 100 ods. 3 sa nepremlčujúani vklady na bežných účtoch v peňažných ústavoch. Od 1. januára 1992, keď nadobudol účinnosť
Obchodný zákonník, sa tento právny vzťah považuje za obchodný záväzkový vzťah zo zmluvy o bežnom
účte, a to bez ohľadu na povahu účastníkov; ide o tzv. absolútny obchod [§ 708 a nasl. v spojení s § 261

ods. 3 písm. d) OBZ]. Tým dochádza k faktickej (mlčky vykonanej) derogácii ustanovenia § 100 ods. 3
podľa zásady "lex posterior et specialis derogat priori et generali", takže vklady na bankových bežných
účtoch sa premlčujú podľa § 396 OBZ.

41. Na základe vyššie uvedeného, súd žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia bola dôvodne vznesená

námietka premlčania.

42. Zároveň súd okrajom uvádza, že aj bez vznesenia námietky premlčania žalobe žalobkýň nie je
možné vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov.

43. Zo zápisov v Pozemkovo-knižnej vložky č. XXXX , konkrétne zo zápisu č. 4 vyplýva, že vlastníkom

Nehnuteľností bol F. N.. ktorý mal židovský pôvod. Následne podľa zápisu č. 9 mali byť Nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou zo da 29.09.1943 prevedené z pôvodného vlastníka na právnych predchodcov
žalobkýň. Židovský pôvod F. N. má sú za preukázaný z odpovede Krajského súdu Bratislava –
registratúrne stredisko, ktoré potvrdilo vedenie reštitučné konania oprávneného F. N., pričom pôvod
pôvodného vlastníka nebol v konaní spornou skutočnosťou. Na pôvodného vlastníka sa teda vzhľadom

na jeho pôvod vzťahoval Židovský kódex a naň nadväzujúce vyhlášky (najmä vyhláška č. 231/1942
Úr. N., v zmysle ktorých dňom 16. mája 1942 prešli do vlastníctva štátu všetky poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve občanov so židovským pôvodov. Vzhľadom na židovský pôvod pôvodného
vlastníka je potom nevyhnutné prihliadnuť aj na ustanovenie § 1 zákona č. 128/1946 Zb. o neplatnosti
některých majetkově-právních jednání z doby nesvobody a o nárocích z této neplatnosti a z jiných

zásahú do majetku vzcházejících, podľa ktorého je kúpna zmluva, z ktorej žalobkyne odvodzujú svoj
nárok neplatná, nakoľko k nej došlo po 29.09. 1938 a v prípade právnych predchodcov žalobkýň neboli
produkované žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali naplnenie kumulatívnych podmienok stanovených
predmetným ustanovením pre platnosť takéhoto právneho úkonu.

44. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že jediným dôkazom o existencii kúpnej zmluvy medzi
pôvodným vlastníkom a právnymi predchodcami žalobkýň je výlučne zápis v Pozemkovo-knižnej vložke
č. XXXX, ktorý je v podobe predloženej súdu ťažko čitateľný. Žalobkyne teda svoj nárok odvodzovali
výlučne z Pozemkovo-knižnej vložky., resp. z údajov súvisiacich s registrom obnovenej evidencie
pozemkov. Vzhľadom na veľkú chybovosť pri vyhotovovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov,

ku ktorej v minulosti dochádzalo, a ktorá je potvrdzovaná aj súdnou praxou ( napríklad rozhodnutie
Najvyššieho súdu zo dňa 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/12/2014), nie je možné vyvodzovať nadobudnutie
vlastníckeho práva výlučne na základe zápisu právnych predchodcov v katastri nehnuteľností v rámci
Registra obnovenej evidencie pozemkov, bez toho aby bolo toto vlastnícke právo preukázane aj inými
skutočnosťami.

45. Žalobkyne sa svojho nároku domáhajú na základe uznesení vydaných v dedičskom konaní vo
veci znovuobjaveného dedičstva po poručiteľoch A. A. H. a I. H.. Vo vzťahu k týmto rozhodnutiam je
nevyhnutné uviesť, že notár ako súdny komisár poverený úkonmi v dedičskom konaní len deklaruje
prechod majetku a majetkových práv poručiteľa na jeho právnych nástupcov. Dedičské konanie je ako

druh konania upravené Civilným mimosporovým poriadkom, z čoho jednoznačne vyplýva nesporový
charakter tohto konania. Súdny komisár v rámci dedičské konania neprejednáva sporné nároky týkajúce
sa dedičstva. Súdny komisár v rámci prejednania dedičstva taktiež nemôže rozhodovať o nárokoch voči
tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania. Rozhodnutie o dedičstve vydané súdnym komisárom je
rozhodnutím, ktoré nemá všeobecnú záväznosť, nezaväzuje tretie strany, ale platí výlučne inter partes.

Takéto rozhodnutie je pre súd vydané len čo do určenia dedičova veľkosti ich dedičských podielov.
V prípade vzniku sporu týkajúceho sa dedičstva nepredstavujú právne záväzne tituly ani pre dedičov
a ani pre súd čo sa týka konania v ktorom sa prejednáva sporný nárok. V opačnom prípade, za situácie,
že by si súd bez ďalšieho osvojil z týchto rozhodnutí záver, že žalobkyne, resp. ich právni predchodcovia
bolivlastníkmiNehnuteľností,došlobykneprípustnémuzásahudoÚstavouSRgarantovanýchpráv,ato

právanaprejednanieveciprednezávislýmanestrannýmsúdomakoajprávanaposkytnutiespravodlivej
súdnej ochrany.46. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyne v konaní nepreukázali, že ich právni
predchodcovia boli vlastníkmi Nehnuteľností, a teda že sú aktívne vecne legitimované na podanie žaloby
o uloženie povinnosť vyplatiť kúpnu cenu na prevod Nehnuteľností nezistených vlastníkov súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. O nároku na náhrad trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP,
kedy bola v konaní plne úspešný žalovaný, preto mu súd voči žalobkyniam priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

50. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.