Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Peter Štefčík

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29Pc/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205778
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824205778.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Pc/32/2024

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky – oprávnenej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX proti povinnej C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. G. XX/X, o určenie výživného na plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

29Pc/32/2024
I.PovinnáC.B.,nar.XX.XX.XXXX,jepovinnáprispievaťnavýživunavrhovateľkysumou120€mesačne,
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 28.10.2024.

II. Výživné, ktorého zročnosť nastala za obdobie od 28.10.2024 do 14.04.2025 vo výške 391,48 €
má povinná povinnosť zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 15 €
mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného
výživného.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

29Pc/32/2024
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha určenia vyživovacej povinnosti od povinnej – svojej
matky sumou 120 € mesačne, ktoré žiada platiť vždy do 15. dňa mesiaca vopred s účinnosťou od
01.09.2024. Návrh bol podaný dňa 28.10.2024.
(2) Návrh odôvodnila v zásade tým, že študuje na vyšokej škole. Stará sa o ňu a prispieva jej otec. Matka

jej prispieva vreckovým. Nemá dostatok prostriedkov na štúdium a celkové zabezpečenie.
(3) K návrhu pripojila svoj rodný list.
(4) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 12.02.2025. Predvolal naň navrhovateľku
a povinnú, ktorej doručil návrh na začatie konania, poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach
a umožnil jej urobiť k návrhu vyjadrenie.
(5) Povinná svoje právo nevyužila a k návrhu sa písomne nevyjadrila.
(6)Súdnapojednávanídňa12.02.2025vecprejednalvsúlades§180zákonač.160/2015Z.z.Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez prítomnosti navrhovateľky, ktorá naň bola riadne predvolaná
a ktorá nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.(7) Súd na pojednávaní vypočul povinnú a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Následne
pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania, pričom povinná vzala termín nového
pojednávania na vedomie.

(8) Dňa 14.04.2025 súd vec prejednal bez prítomnosti povinnej, ktorá bola o termíne pojednávania
upovedomená na pojednávaní dňa 12.02.2025 a ktorá nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie
pojednávania. Tým boli splnené podmienky pre prejednanie veci na pojednávnaí podľa § 180 CSP bez
jej prítomnosti.
(9) Súd na druhom pojednávaní vypočul navrhovateľku, umožnil jej urobiť záverečné vyjadrenie a vo

veci samej rozhodol.
(10) Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci
skutkový stav:
(11) Rodný list na č.l. 2: vyplýva z neho, že navrhovateľka je dcérou povinnej a B. B..
(12) Lustrácie na č.l. 5: navrhovateľka má rovnaký trvalý pobyt ako jej otec. Je slobodná. Povinná
– matka navrhovateľky má dve deti, okrem navrhovateľky aj B. B.. Obe deti sú spoločnými deťmi

s B. B.. Navrhovateľka bola doteraz zamestnaná na základe dohôd so zamestnávateľom Cromwell
a.s. Bratislava a AQUALAND Malé Bielice, s.r.o., Partizánske. Od 02.09.2024 bola evidovaná
u zamestnávateľa Cromwell a.s. Bratislava. Povinná je evidovaná od 03.01.2024 ako zamestnanec
zamestnávateľa GastroMix s.r.o. Partizánske. Otec navrhovateľky je evidovaný od 01.07.2007 ako
zamestnanec zamestnávateľa Scheuch s.r.o. Prievidza.

(13) Potvrdenie o návšteve školy na č.l. 15: navrhovateľka je študentkou Fakulty sociálnych vied
a zdravotníctva v Nitre, študuje prezenčne, v dennej forme štúdia.
(14) Správa zamestnávateľa navrhovateľky na č.l. 18: navrhovateľka pracovala na základe dohody
o brigádnickej práci študenta od 01.09.2024 do 31.08.2025. Zamestnávateľom bola hodnotená kladne.
(15) Potvrdenie o príjmoch navrhovateľky na č.l. 19: počas brigádnickej činnosti bol priemerný čistý

príjem navrhovateľky 90,22 € mesačne.
(16) Potvrdenie o príjmoch otca navrhovateľky na č.l. 22: otec navrhovateľky má priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1 880,67 €. Zamestnávateľom je hodnotený kladne.
(17) Zápisnica o pojednávaní zo dňa 09.10.2024 z konania 29P/74/2024 na č.l. 26: v konaní vedenom
na tunajšom súde pod spisovou značkou 29P/74/2024 súd rozhodoval o rozvode manželstva rodičov

navrhovateľky. V uvedenom konaní na pojednávaní dňa 09.10.2024 povinná uviedla, že zdedila časť
poldomu v D.. Mesačne vie zarobiť 900 €. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty
nevlastní. Spláca úver použitý na vyplatenie podielu v dedičskom konaní. Na fajčenie minie 70 €
mesačne. Otec navrhovateľky uviedol, že vlastní dom, v ktorom býva a užíva motorové vozidlo Hyundai
i30, ktoré má na leasing. Iné splátky nespláca.

(18) Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 16.12.2024 č.k. 29P/74/2024-99 na č.l. 27: manželstvo rodičov
navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 16.12.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.12.2024. V rozsudku bolo rozhodnuté aj o rodičovských právach a povinnostiach na čas po rozvode
k B. B.. Povinnej bola určená vyživovacia povinnosť sumou 135 € mesačne.
(19) Čestné vyhlásenie na č.l. 29: povinná býva v spoločnej domácnosti so svojou sestrou, ktorej

prispieva na výdavky spojené s chodom domácnosti vo výške 200 € mesačne.
(20) Navrhovateľka vyčíslila svoje výdavky v písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.02.2025
nasledovne: strava 100 €, cestovné 90 €, oblečenie 20 €, kozmetika 50 €, sporenie 130 € a knihy 10 €.
(21)Povinnákveciuviedla,žedcérachodíajzaňoudoD.,bývaajunej.Cezvíkendysichodíprivyrábať.
Podľanejbyboloprimeranévýživné100€.Onamáplat760€mesačnea200€platísestreakonájomné.

Spláca úver 227,90 €, 130 € prispieva na mladšiu dcéru a 100 € má poistku spoločnú s navrhovateľkou.
Mzda je jej platená „do ruky“. Iný príjem okrem mzdy nemá, úver použila na nehnuteľnosť v D.. Poistné
platízaúrazovépoistenie.Poukázalanato,žeotecdostávananavrhovateľkurodinnéprídavkyadaňový
bonus. Ona sa chcela dohodnúť a prispievať 100 € mesačne, navrhovateľka povedala, že príde na súd.
(22) Navrhovateľka k veci uviedla, že stále študuje v dennej forme štúdia, študovať bude ešte

dva roky. Ona študuje od rána do popoludňajších hodín, do školy cestuje autobusom alebo so
spolužiačkamištyrikrátdotýždňa.Oblečeniesikupujerazzatrimesiace,kozmetikukupujespreje,krémy
a menštruačné potreby. Knihy potrebuje len na niektoré predmety, jedna stojí 10 €, v prvom semestri
kupovala dve. Kupovala si uniformu za 57 € a stetoskop za 20 €. Matka jej v januári prispela sumou 120
€, vo februári jej dala asi 50 €, niečo aj v novembri a v decembri, môže byť, že to bolo po 30 €, na knihy

jej dala v polovici októbra, na uniformu jej prispela 50 €, kupovala ju niekedy v decembri. Štipendium
nepoberá, má dve brigády, z jednej si sporí na účte, z druhej má peniaze pri sebe. Študuje v dennej
forme štúdia, brigády sú cez víkend.
(23) Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy:(24) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

(25) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(26) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

(27) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(28) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
(29) Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
(30) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.
(31) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(32) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je dcérou povinnej. Študuje v dennej forme

vysokoškolského štúdia, pričom ide o riadne štúdium. Preto nemá schopnosť sama sa živiť. Keďže túto
schopnosť nemá, majú k nej vyživovaciu povinnosť jej rodičia.
(33) Na výživu navrhovateľky majú povinnosť prispievať obaja rodičia podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Povinná sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou.
Navrhovateľka žije ďalej v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý sa o domácnosť i o ňu riadne

stará.Pretopriurčenívyživovacejpovinnostitrebavychádzaťztoho,žepovinnámápovinnosťprispievať
na výživu navrhovateľky finančne a otec sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti k nej podieľa najmä
svojou osobnou starostlivosťou.
(34) Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Navrhovateľka má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Keďže je navrhovateľka plnoletá, je možné priznať výživné za

obdobie najskôr od začatia konania (28.10.2024). Výživné je splatné k rukám (na účet) navrhovateľky,
pričom sa platí v opakujúcich sa sumách splatných vždy na mesiac dopredu.
(35) Výživné má spotrebný charakter. To znamená, že určené výživné nemá presiahnuť odôvodnené
potreby oprávnenej.
(36) Vychádzajúc z týchto východísk dospel súd k záveru, že je spravodlivé určiť výživné na

navrhovateľku, ktoré bude povinná ako jej matka mať povinnosť platiť, na 120 € mesačne.
(37) Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že ide o návrhové konanie a súd
nemôže prekročiť rozsah návrhu na začatie konania. Nemôže teda priznať výživné vo výške vyššej ako
120 € mesačne. Ďalej súd vychádzal z toho, že pravidelné odôvodnené potreby navrhovateľky sú vo
výške najmenej 260 € mesačne (strava, cestovné, oblečenie, kozmetika), pričom má aj mimoriadne

náklady súvisiace so štúdiom (knihy). Súd do odôvodnených potrieb nezapočítal sporenie uvedené
navrhovateľkou vo výške 130 € mesačne, pretože tvorba úspor nemá spotrebný charakter a hoci tvorba
úspor je žiadúca, úspory nie je možné považovať za nevyhnutné. Súd výsluchom navrhovateľky zistil,
že náklady na knihy uvedené vo výške 10 € nemali charakter pravidelných výdavkov, ale išlo o výdavok
jednorazový, pričom matka – povinná navrhovateľke na kúpu kníh prispela. Nič to nemení na závere, že

súdom určené výživné nepokrýva všetky odôvodnené potreby navrhovateľky. Je teda dodržaná zásada
spotrebného charakteru výživného (má byť „minuté“ pravidelnými mesačnými nákladmi).
(38) Výživné má zodpovedať nielen odôvodneným potrebám oprávneného, ale aj možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom povinného. V tomto prípade možnosti, schopnosti a majetkové
pomery povinnej neumožňujú platiť výživné zodpovedajúce celým odôvodneným potrebám

navrhovateľky.
(39) Súd zistil, že povinná má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. Túto si plní v súčasnosti po 130 €
mesačne na mladšiu dcéru. Navrhovateľke prispieva príležitostne, pričom súd tieto príspevky zaplatené
preukázateľne po začatí konania započítal na jej vyživovaciu povinnosť. Súd pri posúdení jej pomerovvychádzal z jej vyjadrenia v konaní o rozvod manželstva, kde uviedla, že si je schopná zarobiť do 900
€ mesačne. Ďalej súd vychádzal z jej návrhu určiť výživné na 100 € mesačne, z čoho vyplýva, že je
schopná platiť výživné v tejto výške. Podľa názoru súdu je však v jej možnostiach platiť výživné aj v sume

vyššej, a to aj v navrhovanej výške 120 € mesačne. Jej obe vyživovacie povinnosti v takom prípade
dosiahnu sumu 255 € mesačne, čo je 28,3% z jej potenciálnych čistých príjmov. Pri takto určenom
výživnom jej ostanú prostriedky na živobytie a zároveň bude naplnená zákonná zásada, že výživné má
prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
(40) Na vyživovacej povinnosti k navrhovateľke majú povinnosť podieľať sa obaja rodičia. Príjmy

otca navrhovateľky sú síce vyššie ako príjmy matky (rádovo dvojnásobné), ale aj na túto skutočnosť
súd pri rozhodovaní prihliadal. Otec sa bude podieľať aj po určení výživného na 120 € mesačne na
financovaní väčšiny odôvodnených potrieb navrhovateľky, a na plnenie jeho vyživovacej povinnosti sa
započíta aj jeho starostlivosť o domácnosť. Inými slovami, financuje domácnosť, v ktorej navrhovateľka
býva a okrem toho jej dopláca na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb uvedených v odseku 37
odôvodnenia tohto rozsudku.

(41) Ak by sa súd opieral o Metodiku na určenie výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, bolo by výživné v rozsahu 20% z čistých príjmov povinného. Pri základe 900 € je
to suma 180 €. Pri základe 760 € je to suma 152 €. Ak by súd pri výpočte výživného vychádzal výlučne
z Metodiky, muselo by byť výživné ešte vyššie, a to aj ak by súd vychádzal pri rozhodovaní len z príjmov
povinnej, ktoré uviedla na pojednávaní dňa 12.02.2025. Keďže je ale súd rozsahom návrhu viazaný (ide

o konanie výlučne návrhové), nemožno priznať výživné nad navrhovaných 120 € mesačne.
(42) Súd dospel k záveru, že takto určené výživné je možné v tomto prípade považovať za spravodlivé.
Výživné je určené v rozsahu len približne 15% z deklarovaných čistých príjmov povinnej, ktoré uviedla
na pojednávaní 12.02.2025. Povinná má dve vyživovacie povinnosti, preto je tento relatívne nízky pomer
možné považovať vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu za primeraný. Súd opätovne pripomína, že

výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
(43) Pre úplnosť súd pripomína, že s účinnosťou od 01.01.2025 otec stratil nárok na daňový bonus
na navrhovateľku, keďže je plnoletá. Jeho príjem sa teda o tento daňový bonus znížil. Aj to je jeden
z dôvodov, prečo sa má povinná podieľať na plnení vyživovacej povinnosti sumou 120 € mesačne.
(44) Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Výživné je možné v prípade

konania o vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu priznať najskôr odo dňa začatia konania, čo je
vtomtoprípade28.10.2024.Navrhovateľkasadomáhalapriznaťvýživnésúčinnosťouužod01.09.2024.
Výživné za obdobie od 01.09. do 27.10. nebolo možné s prihliadnutím na § 77 ods. 1 ZR priznať, preto
súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
(45) Súd výživné určil s účinnosťou odo dňa začatia konania. Už v čase začatia konania navrhovateľka

nemala schopnosť sama sa živiť, jej potreby zabezpečoval prevažne otec a matka pravidelne
neprispievala na vyživovaciu povinnosť k nej. Preto už v čase začatia konania boli splnené podmienky
pre určenie výživného.
(46) Splatnosť výživného súd určil k polovici mesiaca (do 15. dňa), pričom výživné je podľa zákona
splatné vždy na mesiac vopred.

(47) Keďže bolo výživné určené za obdobie od 28.10.2024, do vyhlásenia rozsudku už časť výživného
nadobudla splatnosť. Ide o výživné za 4 dni mesiaca október 2024, 14 dní mesiaca november 2024 a 5
mesiacov (november až marec): (120 € / 31 dní x 4 dni) + (120 € / 30 dní x 14 dní) + 5 x 120 € = 15,48
€ + 56 € + 600 € = 671,48 €. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchom navrhovateľky bolo zistené,
že od začatia konania povinná prispela navrhovateľke najmenej sumou 60 € v novembri a decembri,

sumou 120 € v januári, sumou 50 € vo februári a sumou 50 € na uniformu, ktorú navrhovateľka kupovala
v decembri. Všetky tieto platby súd odpočítal od zročného výživného. Celkové dlžné zročné výživné je
teda vo výške 671,48 € - 280 € = 391,48 €.
(48) Vzhľadom k výške bežného výživného a jeho pomeru k priemerným čistým mesačným príjmom
povinnej a najmä vzhľadom k ďalšej vyživovacej povinnosti súd považoval za spravodlivé umožniť

povinnej uhradiť splatné výživné v mesačných splátkach, ktorých výšku určil súd tak, aby bolo zročné
výživné splatené najviac v 27 splátkach (2 roky a tri mesiace). Minimálna výška splátky je teda 15
€. Zročné výživné bude povinná mať povinnosť platiť spolu s bežným výživným s účinnosťou od
doručenia tohto rozsudku, pretože rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením s tým, že na ochranu
navrhovateľky súd ustanovil do výroku o splátkach stratu výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo i len

jednej splátky riadne a včas. O splatnosti v splátkach a o strate výhody splátok v prípade ich neplatenia
súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP.
(49) Súd považuje za potrebné uviesť, že na príležitostný príjem dieťaťa z brigád nie je možné prihliadať
pri posudzovaní vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Ojedinelý príjem dieťaťa (napr. v čase školskýchprázdnin), ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu
povinnosť rodičov (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod č. R 76/1968).
(50) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(51) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
(52) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.
(53) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý
dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

29Pc/32/2024

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.