Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104Pc/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124207921
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124207921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné

(navrhovateľa) A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D., proti osobe povinnej platiť
výživné E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je povinná platiť výživné na plnoleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX, od 25.09.2024 sumu
203,50 Eur mesačne vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletého dieťaťa, s tým, že nedoplatok
vo výške 1.221,- eur v splátkach po 51,- Eur je povinná zaplatiť spolu s bežným výživným k rukám
plnoletého dieťaťa, počnúc aprílom 2025, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok
nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/15/2014-171 zo dňa 15.12.2014 v časti
o výške výživného na maloletého.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 25.09.2024 sa osoba oprávnená na výživné (ďalej
aj ako „navrhovateľ“ alebo „syn“) domáhal, aby súd zaviazal osobu povinnú platiť výživné (ďalej ako
„odporkyňa“ alebo „matka“) povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľa sumou 300,- Eur mesačne.

V dôvodoch svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že odporkyňa je jeho matkou, manželstvo rodičov bolo
rozvedené právoplatne dňa 18.10.2010, vo veci rozhodoval Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pod
sp. zn. 4C/133/2010 a na základe tohto rozhodnutia bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti
otca, matka bola zaviazaná k vyživovacej povinnosti 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci.
Rozhodnutím Okresného súdu Piešťany, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014 pod sp. zn.
5P/15/2014-171 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola matka povinná platiť výživné vo výške 60,-
Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo desať

rokov. V tom čase bol navrhovateľ žiakom základnej školy. Teraz študuje na strednej škole, čím sa mu
podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jeho štúdiom. Matka mu okrem poslednej určenej
výšky výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť o neho zabezpečuje otec. Otec je zamestnaný ako
výrobný pracovník a jeho mesačný príjem je 1.100,-Eur. Keďže preukázateľne od posledného určenia
výživného na jeho strane došlo k podstatnej zmene, žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol
tak, že výživné určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.12.2014 sp. zn.
5P/15/2014-171 sa zvyšuje počnúc odo dňa podania tohto návrhu na sumu 300,-Eur mesačne splatnou

vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. Navrhovateľ k návrhu pripojil rodný list,
potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme otca, rozhodnutie Okresného súdu Nové mesto nad
Váhom sp. zn. 4C/133/2010, a rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/15/2014-171.2. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.11.2024, v ktorom uviedla,
že výživné na syna bolo určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/15/2014 zo dňa
15.12.2014, právoplatným dňa a vykonateľným dňa 19.12.2014, ktorým súd schválil rodičovskú

dohodu a určil výšku výživného na 60,- Eur mesačne vopred k rukám otca. Určené výživné je
pravidelne uhrádzané prostredníctvom kancelárie súdneho exekútora JUDr. Lukáša Liščáka. Ako
uvádza navrhovateľ v návrhu od času posledného určenia výživného sa podstatne zmenili okolnosti, ale
nie len na jeho strane. Od 29.11.2021 je odporkyňa invalidnou dôchodkyňou a v zmysle posledného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2024 je miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. Výška určeného invalidného dôchodku je v zmysle
rovnakého rozhodnutia 227,- Eur. Koncom novembra ide na opätovné prehodnotenie výšky miery
poklesu, nakoľko došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu a nie je schopná (ako vyplýva aj z lekárskych
správ) zaradenia do pracovného procesu. Súčasne uviedla, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok
a tiež žiaden hodnotný hnuteľný majetok. S manželom a invalidnou matkou sa odsťahovali z Piešťan
na vidiek, hlavne kvôli psychickému stavu odporkyne, ktorý nie je dobrý a zároveň z dôvodu invalidity

jej matky, ktorá je osobou na invalidnom vozíku bez spodných končatín a bolo takmer nemožné ju
bez pomoci vyniesť na čerstvý vzduch z činžiaku. Za bývanie uhrádza sumu 800,- Eur mesačne, ktoré
platí jej manžel. Náklady na stravu zabezpečujú z jej a matkinho invalidného dôchodku. Tiež poukázala
na skutočnosť, že bývalý manžel, otec navrhovateľa po podaní návrhu tragicky zahynul a syn je jeho
dedičom a zároveň mu zrejme patrí aj sirotský dôchodok. So synom neudržiava žiadny kontakt. Svoju

povinnosť hradiť výživné nenamieta, je si jej vedomá a výživné určené rozhodnutím súdu pravidelne
uhrádza.Avšakvýšku,ktorúnavrhovateľuviedolvosvojomnávrhumuniejeschopnáposkytnúť,pretože
jej príjem pozostáva len z invalidného dôchodku, ktorý je v súčasnosti 227,- Eur a vzhľadom na jej
zdravotný stav nie som schopná sa zamestnať. K vyjadreniu pripojila potvrdenia a lekárske správy
o svojom zdravotnom stave a zároveň požiadala aby tento nebol navrhovateľovi sprístupnený.

3. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2024 navrhovateľ uviedol, že tvrdenie jeho biologickej matky,
že určené výživné vo výške 60,- Eur uhrádza pravidelne, nie je pravdivé. Tak ako v minulosti mala
omeškané platby aj v súčasnosti neplatí riadne – zameškaná platba za september 2024. Vie preukázať
platby od augusta 2023, kedy mu biologická matka začala posielať výživné na jeho účet. Do toho

času platby výživného zasielala jeho nebohému otcovi, ktorý často vravel, že mu neposlala všetko.
Navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti žije so svojou babkou - matkou jeho nebohého otca E. B.,
narodenou XX.XX.XXXX, v spoločnej domácnosti v dome na C. XX/X C. D.. Ako študent nemá žiadny
príjem,abyakotakvyžilichodiluždvakrátvletenabrigádu.Jerád,žebiologickúmatkuzaujímahneďpo
smrti otca, ktorý ho vychoval fakt, že mu patrí sirotský dôchodok, a nie ako sa cíti, či niečo nepotrebujem.

To presne vystihuje morálne kvality jeho biologickej matky. Predpokladá, že ako v minulosti tak aj teraz
vykonáva prácu na čierno. Napriek uvedenému však upravuje svoj návrh zvýšenie výživného na sumu
200,- Eur.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa,

a oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise návrh, č. l. 1, rodný list, č. l. 2, potvrdenie o návšteve
školy č. l. 3, potvrdenie o príjme, č. l. 4, rozsudok OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.09.2010, č. l.
5-6, rozsudok OS Piešťany zo dňa 15.12.2014, č. l. 7-8, vyjadrenie povinnej k návrhu zo dňa 12.11.2024,
č. l. 21, čestné prehlásenie povinnej, č. l. 22, lekárske správy – prílohová obálka, č. l. 23, vyjadrenie
oprávneného zo dňa 28.11.2024, č. l. 29, oznámenie o výplate dôchodku na účet, č. l. 34, rozhodnutie

sociálnej poisťovne dôchodku babky oprávneného, č. l. 35, čestné prehlásenie povinnej osoby zo dňa
22.01.2025, č. l. 42, oznámenie o výplate dôchodku v hotovosti, č. l. 43, nájomná zmluva, č. l. 44-46,
lekárska správa povinnej, č. l. 47, ospravedlnenie a vyjadrenie povinnej zo dňa 05.02.2025, č. l. 49,
čestné vyhlásenie povinnej, č. l. 50, ÚPSVaR PN – rozhodnutie o zvýšení príspevku na opatrovanie, č.
l. 51-52, oznámenie o výplate dôchodku povinnej, č. l. 56-64, lustrácie v sociálnej poisťovni, č. l. 65-66

a zistil nasledovný skutkový stav:

- Navrhovateľ je synom odporkyne, manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4C/133/2010 zo dňa 21.10.2010, pričom navrhovateľ
bol zverený do osobnej starostlivosti otca, odporkyni bola určená povinnosť prispievať na výživu

navrhovateľa vo výške 50,- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. (rozsudok č. l. 5-6);

- Z potvrdenia o návšteve školy č. l. 3 vyplýva, že navrhovateľ je v školskom roku 2024/2025 žiakom /
študentom Strednej odbornej školy elektrotechnickej Trnava, Sibírska 1, 917 01 Trnava;- Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca č. l. 4, vyplýva, že otec navrhovateľa dosahoval v čase od
09/2023 do 8/2024 čistý mesačný príjem vo výške 1.143,41 Eur.

- Z oznámenia o výplate na účet č. l. 34 a lustrácii v sociálnej poisťovni č. l. 66 vyplýva, že navrhovateľ
je poberateľom sirotského dôchodku, ktorý je aktuálne ku dňu rozhodovania vo výške 302,70 Eur.

- Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 05.12.2024 č. l. 35, vyplýva, že príjem starej matky navrhovateľa,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti je vo výške 665,90 Eur.

- Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.02.2025 č. l. 58 vyplýva, že povinná je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 249,20 Eur mesačne.

- Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odboru sociálnych vecí a rodiny, zo dňa
22.07.2024 vyplýva, že odporkyňa je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby,

ktorou je G. H., narodená, XX.XX.XXXX, vo výške 598,90 Eur.

-Znájomnejzmluvyzodňa27.11.2024vyplýva,žeodporkyňajenájomcomnehnuteľnostišpecifikovanej
v bode II. zmluvy spoločne s ďalšími 3 osobami, a zálohové platby predstavujú celkovú sumu vo výške
650,- Eur.

- Na pojednávaní počas svojho výsluchu navrhovateľ uviedol, s odporkyňou sa nestretáva, nevidel ju od
rozvodu rodičov, neprispieva mu nijakým iným spôsobom okrem určeného výživného, nedáva mu nič
na Vianoce, sviatky, ani na oblečenie, prosto vôbec nič.

- Odporkyňa sa nezúčastnila pojednávania, ospravedlnila svoju neúčasť a súhlasila s rozhodnutím bez
jej účasti.

5. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

10. Predmetom konania je návrh navrhovateľa - osoby oprávnenej na výživné, prostredníctvom
ktorého sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 200,-
Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad
individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia účastníkov v konaní, osobitneprihliadať na vyjadrenia účastníkov konania. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával
vyjadrenia účastníkov konania vo vzájomných súvislostiach.

11.Inštitútvýživnéhoslúžinazabezpečovanieaúhraduosobnýchpotriebdieťaťa.Vyživovaciapovinnosť
rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti
- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp.
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje

teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie,
hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o
výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú
úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa
osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb

plnoletého dieťaťa (navrhovateľa), ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch
rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií,
ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak,
ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, Zákon o

rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená,
že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je
mierajehoschopnosti,možnostiamajetkovýchpomerov.Zaschopnostikaždéhorodičatrebapovažovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní
ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi

vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti
akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne
zistiteľná rôznymi faktormi, a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život
nevyhnutné, a ktoré signalizujú dostatok, resp. prebytok finančných prostriedkov, ako napr. dovolenky,

účty za mobilný telefón, televíziu, internet, chov neúžitkových domácich zvierat, poistenie nad rámec
zákonného poistenia, či výška hypotekárnych úverov.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, v
celom rozsahu. Navrhovateľ bol v čase podania ja aj v čase rozhodovania stále študentom Strednej

odbornej školy elektrotechnickej Trnava. Počas konania došlo k zmene rodinnej situácie navrhovateľa,
kedy došlo k úmrtiu otca navrhovateľa a tomuto bol priznaný sirotský dôchodok vo výške 302,70 Eur.
Objektívne možno zhodnotiť, že aj bez predloženia konkrétnych dôkazov, študent strednej školy má
výdavky týkajúce sa vzdelávania, voľnočasových aktivít, výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, výdavky
na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť vzrástli navrhovateľovi tiež výdavky

nabývanie,užlentýmžetietojepotrebnésanovaťlennímajehostaroumamou,ktorejpríjemjevovýške
665,90 Eur a s ktorou žije v spoločnej domácnosti, preto súd považoval sumu uplatneného výživného
vo výške 200,-Eur za dôvodnú, opodstatnené a primeranú.

13. Základným kritériom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na strane dieťaťa je vymedzenie

odôvodnených potrieb dieťaťa. K odôvodneným potrebám dieťaťa patrí predovšetkým výživa, zdravotná
starostlivosť, ošatenie, hygiena, výchova a vzdelávanie, príprava na budúce povolanie. Potreby dieťaťa
musia byť vždy odôvodnené. Za odôvodnené potreby sa považujú také potreby, ktoré slúžia na
uspokojovanie všetkých základných nárokov dieťaťa, ktoré sa dajú predpokladať. Odôvodnenými
potrebami dieťaťa sa rozumejú nie len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu

ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a zároveň ich úhradu umožňujú možnosti
a schopnosti rodičov resp. povinného rodiča. Opodstatnenosť konkrétnych potrieb dieťaťa sa logicky
musí odvíjať aj od možností a schopností rodičov. Avšak ani pri vyššej životnej úrovni rodičov/rodiča,
ktorý by teoreticky mohol napĺňať aj finančne náročnejšie potreby dieťaťa, nemožno považovať za
obligatórnu povinnosť tohto rodiča/rodičov napĺňať akékoľvek potreby svojho dieťaťa resp. dopriať

dieťaťu aj vyššiu životnú úroveň ako má samotný rodič. Odôvodnené potreby dieťaťa sa vo všeobecnosti
odvíjajú od veku dieťaťa. Za odôvodnené potreby možno považovať vo všeobecnosti výdavky na stravu
v škole a mimo školy, bývanie na internáte (v prípade že dieťa býva napríklad v prenajatom byte, nie na
internáte, za odôvodnené možno považovať nájomné len do výšky poplatku za bývanie na internáte),výdavky na školské pomôcky, výdavky na cestovné spojené s cestovaním do miesta štúdia, výdavky
potrebné na študijnú literatúru, výdavky na primerané voľnočasové aktivity.

14. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, výšku príjmu a výdavky odporkyne, ktorá počas konania
poukazovala len na skutočnosti ohľadom svojho zdravotného stavu a potrebu bývania na vidieku
s ohľadom na svoj zdravotný stav a zdravotný stav svojej matky, ako i skutočnosť, že navrhovateľka
chce poskytnúť svojej matke prostredie v ktorom je možné jej zabezpečiť lepšie podmienky považuje
za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred vyživovacou

povinnosťou detí k rodičom. Súd rovnako citlivo vnímal vyjadrenie odporkyne, ktorým poukazovala
na skutočnosť, že navrhovateľ je príjemcom sirotského dôchodku, a v tomto smere musí prisvedčiť
navrhovateľovi, že odporkyňa sa nijakým spôsobom nezaujíma a nezaujímala o navrhovateľa, jeho
stav duševné rozpoloženie, ale ani jeho hmotné potreby. Zároveň nebola spochybnená skutočnosť,
že odporkyňa sa o navrhovateľa od rozvodu rodičov nezaujímala a neprispievala mu nad rámec
určeného výživného. Pozornosti súdu neušlo, že splatné výživné je vymáhané súdnym exekútorom.

Súd neprihliadol na predložené čestné prehlásenie odporkyne č. l. 50, ktorého obsahom je záväzok
odporkyne uhrádzať tretej osobe 20 splátok v sume 330,- Eur, a 64 splátok v sume 230,- Eur počnúc
septembrom 2022, nakoľko odporkyňa nijakým spôsobom neidentifikovala o aký výdavok a záväzok sa
jedná. Súd tiež z nájomnej zmluvy zistil, že spoločne s nájomcom a jeho rodinnými príslušníkmi sú
v zmluve zahrnuté aj 2 psy. (Nemecký ovčiak, pri ktorom je štandard - samec: 30–40 kg, samica: 22–

32kg, a Stafordširský bulteriér pri ktorom je štandard -samica: 11–15 kg, samec: 13–17 kg. pozn. súdu)
a mal za to že odporkyňa tiež chová neúžitkové domáce zvieratá. Zhrnúc vykonané dokazovanie mal
súd preukázané, že príjem odporkyne je vo výške 808,01 Eur netto a i po zohľadnení predložených
a preukázaných výdavkov, a jej zdravotného stavu, určil odporkyni výšku výživného v sume 203,50 Eur.

15. V súvislosti s výpočtom výživného, podľa tabuľky výživného zakotvenej v Metodike pre výpočet
výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, súd poukazuje na skutočnosť, že táto Metodika
má pre rozhodovanie sudcov nezáväzný, odporúčací charakter avšak súd pri určení výšky vyživovacej
povinnosti vychádzal aj z údajov a tabuliek zakotvených v tejto metodike, a tieto podľa jeho názoru
primerane modifikoval vzhľadom na skutkový stav zistený v prejednávanej veci.

16. Súd priznal výživné odo dňa podania návrhu, t. j. od 25.09.2024 do 17.03.2025 vzniklo odporkyni
zročné výživné vo výške 1.221,- Eur. Súd umožnil odporkyni splácať zročné výživné v mesačných
splátkach po 51,- Eur spolu s bežným výživným, nakoľko mal za to, že vzhľadom na výšku zročného
výživného by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť k neprimeranému

finančnému zaťaženiu odporkyne. Súd taktiež poukazuje na to, že je nutné platiť v prvom rade bežné
výživné.

17. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011,
sp. zn. 6Cdo/145/2011).

18. O trovách rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania. Súd nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu
trov konania podľa § 55 CMP. Generálna klauzula formulovaná v ustanovení § 52 CMP zakotvuje
výnimočnosť priznania nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach upravených v
Civilnom mimosporovom poriadku. Nárok na náhradu trov konania možno priznať výnimočne, a to vtedy
ak súd vyhodnotí, že je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Nejedná sa však o také okolnosti,

ktorými je úspech jednej či druhej strany v konaní. Súd má preto za to, že nie sú splnené podmienky pre
priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle dikcie ustanovenia § 55 CMP, preto súd o náhrade
trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do

15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Trnava, písomne, v troch vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.