Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sa/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100382
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Marcelom Ružarovským,
advokátom, so sídlom Andreja Žarnova 11C/ 917 02 Trnava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 19.09.2019 č.: KRPZ-PO-
KDI3-64-003/2019-P na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove,
Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-PO-KDI3-64-003/2019-P zo dňa 19.09.2019, ako aj rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného
dopravného inšpektorátu č. ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P zo dňa
30.04.2019 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Z priloženého priestupkového spisu (administratívneho spisu predloženého žalovaným) správny súd
k jednotlivým priestupkom v nadväznosti na konkrétne žalobné dôvody zistil tieto skutočnosti:

2. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spáchaného dňa 16.06.2018 vyplýva, že v tento deň
o 22.00 hod. bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ Prešov po tom, čo nerešpektoval

dopravnú značku zákaz vjazdu osadenú pred vjazdom na ulicu Hlavná v Prešove, čím porušil § 3
ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 12
zák. č. 372/1990 Zb. Žalobca sa k skutku nechcel vyjadriť a blokovú pokutu odmietol zaplatiť. Po
poučení žalobca správu podpísal. K správe bol pripojený náčrtok dopravnej situácie na dotknutej ulici so
situovaním vozidla žalobcu, bol vypracovaný úradný záznam, bola pripojená fotodokumentácia z miesta
spáchania priestupku, z ktorej vyplýva umiestnenie príslušných dopravných značiek.

3. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 01.09.2018 vyplynulo, že v tento deň
o 17.38 hod. viedol žalobca svoje vozidlo v meste Poprad, kde je povolená rýchlosť 50 km/hod.,
pričom mu bola nameraná rýchlosť 80 km/hod., čo pri zohľadnení chyby meradla rýchlosti znamenalo
prekročenie rýchlosti o 27 km/hod. Tým porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. čím naplnil skutkovúpodstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon
o priestupkoch“). Žalobca sa vyjadril, že si nie je vedomý priestupku. Po poučení a vyjadrení žalobca
správu podpísal. Súčasťou spisového materiálu k tomuto priestupku je fotodokumentácia so zachytením

vozidla žalobcu a žalobcu ako vodiča tohto vozidla, tiež sú súčasťou technické údaje použitého
meracieho zariadenia, údaje o rýchlosti vozidla, údaje geografickej polohy vozidla v tom čase (GPS
údaje). Prílohou je ďalej certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru s uvedeným dátumom
jeho overenia 28.06.2018. V tejto veci bol najskôr vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok dňa
21.09.2018, proti ktorému podal žalobca odpor.

4. Zo záznamu o zistení priestupku zo dňa 17.09.2018 vyplynulo, že v tento deň bolo na základe
oznámenia hliadkou Mestskej polície Košice Stanica JUH zistené parkovanie vozidla žalobcu na
vyznačenom parkovisku pre Taxi v Košiciach na ul. Hlavná 2. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k
priestupku zo dňa 17.09.2018 o 20.05 hod. vyplýva, že žalobca podal vysvetlenie k tomuto priestupku a
po príslušnom poučení v zmysle zákona o priestupkoch vyhlásil, že žiada riešiť priestupok v správnom

konaní. Súčasťou spisového materiálu je fotodokumentácia, z ktorej vyplýva dopravné značenie v
mieste priestupku so zachytením vozidla žalobcu na mieste pre Taxi, ďalej je jeho súčasťou protokol o
odstránení vozidla žalobcu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku oznamovateľom priestupku
E. F. - vodičom taxi služby vyplynulo, že vozidlo žalobcu na uvedenom mieste v zistený deň parkovalo.

5. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.09.2018 vyplynulo, že žalobca bol o 13.05
hod. zastavený hliadkou po tom, čo bol o 13.00 hod. žalobca na jeho motorovom vozidle v úseku
na D1 Važec - Levoča v smere Poprad - Liptovský Mikuláš výjazd D1 Štrba zameraný pri prekročení
maximálnej povolenej rýchlosti o 47 km/hod, čím porušil § 16 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil
skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení žalobca

podal vyjadrenie, že si nie je vedomý priestupku a správu podpísal. Súčasťou spisového materiálu je
fotodokumentácia z tohto dňa z 13.00 hod. s uvedením zistenej rýchlosti vozidla na foto zábere 177
km/hod. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z úradného záznamu z tohto dňa vypracovaného členmi hliadky.
V spise je tiež certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru s dátumom overenia 25.01.2018.
Z ďalších úradných záznamov zo dňa 13.11.2018 vypracovaných členmi hliadky vyplynul detailnejší

popis priestupku, spôsob, akým bol motorizovanou hliadkou žalobca zastavený a tiež reakcia žalobcu
po zastavení hliadkou, pričom tvrdenia členov hliadky k týmto okolnostiam sa zhodovali, vo výrazoch
neboli identické. Pripojené bolo tiež osvedčenie o absolvovaní doplňujúceho kurzu k dokumentovaniu
dopravných priestupkov meračmi rýchlosti jedným z členov zasahujúcej hliadky (nstržm. Mgr. F.).

6. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva deň a čas riešenia priestupku 29.10.2018
o 9.55 hod. Zo správy o podaní vysvetlenia Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava zo
dňa 29.10.2018 vyplynulo, že žalobca so svojim motorovým vozidlom parkoval v G. H. I. B. XX na
vyhradenom boxe č. 6 bez súhlasu majiteľa, čím porušil § 43 zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú
podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení sa vyjadril, že si nie

je vedomý priestupku, a podpísal záznam. Zo služobného záznamu z toho istého dňa vyplynulo, že
žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 25 ods. 1 písm. n) zák. č. 8/2009 Z. z.
tým, že nerešpektoval dopravné značenie IP 16 parkovisko - parkovacie mieste s vyhradeným státím s
dodatkovou tabuľou E 13 - pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS park. A.s., počet boxov
2, priestupca s motorovým vozidlom zastavil a stál na boxe č. 6 bez súhlasu majiteľa boxu. Z priloženej

fotografickej prílohy vyplýva dopravné značenie i parkovanie vozidla žalobcu, pričom na prednom skle
vozidla bol pod stieračom umiestnený oznam zamestnanca majiteľa boxu, ktorý informoval žalobcu
o zákaze parkovať. Z protokolu zo dňa 29.10.2018 11.32 hod. o prebratí vozidla po jeho odtiahnutí
je zrejmé, že vozidlo si vyzdvihol žalobca a prevzal príkaz na úhradu sumy 99 Eur, keďže odmietol
zaplatiť pohľadávku na mieste. Zo záznamu o podaní vysvetlenia z 10.12.2018 zamestnancom strážnej

služby MVK Securtiy s.r.o. J. K. L. vyplýva, že Stavebná sporiteľňa Wustenrot má zmluvne zabezpečené
užívanie boxov č. 5 a č. 6, pričom potvrdil, že už pri nástupe do práce o 5.00 hod. vozidlo žalobcu v
deň 29.10.2018 parkovalo v boxe č. 6, parkovalo tam ešte o 9.30 hod. a vec bola riešená Mestskou
políciou Bratislava.

7. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.02.2019 o 16.27 hod. vyplýva, že žalobca
vošielvozidlomdozákazuvjazdu,ktorýjeuvedenýnavstupnejbránesdodatkovoutabuľoudopriestorov
železničnej stanice. Trenčín, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú
podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení v zmysle zákona žalobcauviedol, že bol pracovne v železničnej stanici Trenčín, nie je ochotný vyriešiť priestupok na mieste,
keď tak len napomenutím alebo zápisom, uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku a jeho
priestupok nie je spoločensky nebezpečný. Správu odmietol podpísať. Rovnaké skutočnosti vyplývajú z

úradnéhozáznamučlenovzasahujúcejhliadky.Zfotodokumentácievyplývadopravnéznačenievmieste
priestupku i parkovanie vozidla žalobcu a jeho prítomnosť na mieste. Zo záznamov o podaní vysvetlenia
členmi zasahujúcej hliadky Policajného zboru zo dňa 25.02.2019 tiež vyplývajú tieto skutočnosti.

8. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 15.03.2019 vyplýva, že žalobca na úseku

diaľnice D1 Levoča smer Poprad, zjazd Spišský Štvrtok, v tento deň o 14.33 hod. prekročil maximálnu
povolenúrýchlosťo44km/hod,čím porušil§16ods.2zák.č.8/2009Z.z.,čímnaplnilskutkovúpodstatu
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení v zmysle zákona sa žalobca
odmietol vyjadriť. Na priloženej fotodokumentácii je zreteľne zachytené vozidlo žalobcu so žalobcom ako
vodičom, uvedené sú údaje o nameranej rýchlosti 174 km/hod., GPS údaje miesta merania. Z úradného
záznamu členov hliadky PZ zo dňa 15.03.2019 vyplývajú tieto skutočnosti, vrátane odmietnutia žalobcu

vyjadriť sa a podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Súčasťou spisu je certifikát o overení
cestného laserového rýchlomeru s platnosťou overenia od 20.02.2019 do 22.02.2020, tiež certifikát o
úspešnom absolvovaní školenia a skúšky pre prácu s cestným meračom rýchlosti člena zasahujúcej
hliadky Policajného zboru.

9. Predvolaním zo dňa 30.11.2018 bol žalobca prevolaný na prejednanie priestupkov zo dňa 16.06.2018,
01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, a to na deň 06.12.2018. Predvolanie bolo doručené
žalobcovi dňa 03.12.2018 osobne. Dňa 04.12.2018 sa žalobca dostavil pred správny orgán prvého
stupňaapožiadalonahliadnutiedospisovtýkajúcichsatýchtopriestupkov.Bolomutoumožnené,obsah
si žalobca zdokumentoval mobilným telefónom. Podaním z toho istého dňa 04.12.2018 doručeným

správnemu orgánu dňa 06.12.2018 sa jednak žalobca ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní
priestupkov, jednak súhlasil s prejednaním priestupkov v jeho neprítomnosti. Súčasne podal vyjadrenie
k všetkým dovtedajším priestupkom a všetky konania navrhol zastaviť.

10. Dňa 06.12.2018 prebehlo ústne pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Predmetom prejednania

boli priestupky zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018. Pojednávanie bolo
prerušené. Dňa 27.12.2018 bolo žalobcovi doručené upovedomenie zo dňa 06.12.2018 o prerušení
ústneho pojednávania.

11. Dňa 28.01.2019 žalobca prevzal predvolanie zo dňa 04.01.2019 (uložené na pošte odo dňa

09.01.2019) na prejednanie priestupkov na deň 29.01.2019. Upovedomenie o možnosti preštudovať
spis dňa 22.01.2019 prevzal až dňa 28.01.2019.

12. Z úradného záznamu správneho orgánu zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že v tento deň sa žalobca
dostavil za účelom nahliadnuť do spisu, čo urobil a fotograficky si zadokumentoval obsah spisu. Dňa

29.01.2019 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu k neúčasti na ústnom pojednávaní,
ktorého sa nezúčastnil z dôvodu nedodržania lehoty 5 pracovných dní analogicky podľa § 292 ods. 4
Trestného poriadku.

13. Nové predvolanie zo dňa 29.01.2019 na prejednanie priestupku na deň 19.03.2019 bolo osobne

prevzaté žalobcom dňa 25.02.2019 (uložené na pošte dňa 05.02.2019).

14. Dňa 20.03.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené súhlasné vyjadrenie žalobcu zo
dňa 18.03.2019 k spoločnému konaniu o všetkých priestupkoch a navrhol konanie zastaviť. Súčasne
sa žalobca ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupku a súhlasil s ich prejednaním v jeho

neprítomnosti.

15. Upovedomenie o preštudovaní spisového materiálu zo dňa 19.03.2019 v deň 10.04.2019 bolo
žalobcom osobne prevzaté dňa 08.04.2019 (predtým od 21.03.2019 uložené). Z úradného záznamu zo
dňa 08.04.2019 vyplýva, že v tento deň sa žalobca dostavil pred správny orgán za účelom nahliadnutia

do spisových materiálov, urobil si záznamy. Zároveň mu bol oznámený termín ústneho pojednávania
stanovenýnadeň30.04.2019,čozobralnavedomie,pričompredvolanieodmietolprevziaťsvyjadrením,
že si žiada zaslať ho prostredníctvom poštového priečinku. Napokon mu toto predvolanie zo dňa08.04.2019 na prejednanie priestupkov na deň 30.04.2019 bolo doručené najneskôr dňa 26.04.2019,
kedy si ho osobne prevzal, pričom od 10.04.2019 bola zásielka uložená.

16. V ústnom pojednávaní prvostupňový orgán pokračoval dňa 30.04.2019 a prejednal v neprítomnosti
žalobcu, ktorý sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia a vážnych dôvodov, priestupky zo dňa
16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, 20.02.2019 a 15.03.2019.

17. Okresný dopravný inšpektorát, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade ako prvostupňový

správny orgán (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) v rámci priestupkového konania voči žalobcovi
rozhodol rozhodnutím zo dňa 30.04.2019 č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018,
2019-P tak, že žalobcu uznal za vinného zo spáchania šiestich priestupkov na úseku cestnej premávky
za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona o priestupkoch v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1
zákona o priestupkoch pokutu vo výške 500,- Eur. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 16,- Eur.

18. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako páchateľ priestupku
na úseku cestnej premávky:
- I./dňa 16. júna 2018 v čase 0 22.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, TEČ: D. v
Prešove po Ul. Hlavnej v smere od Ul. Námestie Legionárov v úseku, kde je dopravnou značkou č.

B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou El 2 Okrem cyklistov a
MHD, Dopravná obsluha 05:00 - 09:00 hod., Taxi 20.00 – 05.00 hod. vjazd zakázaný, čím sa dopustil
porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čim
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.

- II./ dňa 1. septembra 2018 v čase o 17.38.53 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky
Audi A4. evidenčného čísla D. v meste Poprad po Ul. Železničnej, v smere jazdy ku križovatke s I. M.
a H.. kde mu bola v úseku pred priechodom pre chodcov pri penzióne Jakub s najvyššou povolenou
rýchlosťou 50 km//hod. cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi Cam LTI 20-20 Trucam, výr. č.
TC001189 certifikovaným dňa 28.06.2018 s platnosťou do 28.06.2019, nameraná rýchlosť jazdy 80 km/

hod., no vzhľadom na stanovenú chybu merania +- 3 km/hod. z nameranej rýchlosti do 100 km/hod.,
správny orgán upravil nameranú rýchlosť jazdy 80 km/hod. o túto možnú chybu meradla na 77 km/
hod, čím vodič prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy najmenej o 27 km/hod. Týmto sa dopustil
porušenia ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.

- III./ dňa 17. septembra 2018 v čase 0 15.50 hod. v C. na Ul. Hlavnej pred budovou s popisným číslom 2
nerešpektoval zvislú dopravnú značku IP20b - stanovište Taxi s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek
platnosti a počet parkovacích miest a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A4,
evidenčného čísla D. cez dve parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá taxislužby, pričom sa nejednalo
o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) §

25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
- IV./ dňa 20. septembra 2018 v čase 0 13.00 hod. na diaľnici DI, v smere od obce Poprad na obec
Liptovský Mikuláš. na výjazde na obec Štrba, pri vedení osobného motorového vozidla zn. Audi A4, TEC
D., prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy na diaľnici 130 km/h o 42 km/h, nakoľko v uvedenom

úseku jazdil rýchlosťou 172 km/h, čo mu bolo namerané čestným laserovým rýchlomerom Ultra Lyte
LTI 20-20 100LR, výr. č. 08-057- 01, s certifikátom o overení platným do 25.01.2019, pričom táto
rýchlosť bola upravená o možnú chybu meradla +- 3%z hodnoty nameranej rýchlosti. Nameraná rýchlosť
bola 177 km/h. V tomto bode bolo konanie zastavené v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c)
zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku

preukázané.
-V./dňa29.októbra2018včaseo09.55hod.vBratislavenaUl.Grősslingovejpredbudovouspopisným
číslom 77 nerešpektoval zvislú dopravnú značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným
státím s dodatkovou tabuľou E13 pre vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích
parkovacích kariet BPS Park a.s. počet boxov 2) a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej

značky Audi, evidenčného čísla PP A., pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené,
čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej
premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o
priestupkoch.- VI./ dňa 20. februára 2019 v čase okolo 16.10 hod. v meste Trenčín na Ul. Železničnej ako vodič vozidla
zn. Audi A4, TEČ: D. nerešpektoval zvislú dopravnú značku B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch
smeroch s dodatkovou tabuľou E12 - okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na

vstupnej bráne priestorov železničnej stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou
dopravnou značkou vpravo pozdĺž chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín, čím sa
dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
- VII./dňa 15. marca 2019 v čase o 14.33 hod. na diaľnici Dl, v smere jazdy od obce Levoča na Poprad,

v úseku za privádzačom Levoča, pri vedení osobného motorového vozidla zn. Audi A4, TEC PP-ATLET,
prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy na diaľnici 130 km/h o 38 km/h, nakoľko v uvedenom úseku
jazdil rýchlosťou 168 km/h, čo mu bolo namerané Cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI
20-20 Tru-Cam, výr. č. N., certifikovaným dňa 22.2.2019 s platnosťou do 22.2.2020, pričom nameraná
rýchlosť jazdy 174 km/h bola upravená o možnú chybu meradla +- 3% z hodnoty nameranej rýchlosti
nad 100 km/h o túto možnú chybu merania na 168 km/h, čím vodič prekročil rýchlosť jazdy najmenej o

38 km/h. Týmto skutkom sa dopustil porušenia ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.

19. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa
19.09.2019 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-64-003/2019-P (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo

zamietnutéodvolaniežalobcuapotvrdenérozhodnutieOkresnéhodopravnéhoinšpektorátu,Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 30.04.2019 č.p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364,
420, 83, 94/2018, 2019-P, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch pokuta vo výške 500 Eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s
poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

II.
Správna žaloba

20. Správnou žalobou zo dňa 20.11.2019 vo veci správneho trestania doručenou Krajskému súdu
v Prešove dňa 20.11.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-
PO-KDI3-64-003/2019-P zo dňa 19.09.2019. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i skôr vydané rozhodnutie
prvostupňového orgánu vydaného v konaní ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P zo dňa 08.07.2020 a vrátil vec

správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania.

21. V prvom rade poukázal na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že malo zahŕňať
aj skutok prejednávaný pod spisovou značkou ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, ktorý mal byť tiež zahrnutý
do spoločného konania, a bol bezdôvodne vyňatý a určený na samostatné konanie, napriek tomu, že

správny orgán sa o ňom dozvedel ešte ďaleko pred dňom 30.04.2019.

22. K skutkovej podstate sporu ako najväčší problém uviedol, že správny orgán nedodržal lehotu 5
pracovných dní na pojednávanie, pretože hoci bol nahliadnuť do spisov, ale konkrétny termín ústneho
pojednávania mu nebol oznámený. Bolo mu iba oznámené, že to bude niekedy o dva týždne, že mu

dajú pozvánku, ktorú už vopred zrejme mali pripravenú v počítači, a išlo o vopred pripravenú akciu,
tak odmietol, že to chce odoslať poštou, nakoľko prišiel za účelom nahliadania do spisu, nie za účelom
oboznámiť sa s termínom ústneho pojednávania. Ani z úradného záznamu, ktorý bol do spisu založený
ažomnohoneskôrnevyplýva,žebynejakúpísomnosťodoprel,nakoľkonikdenebolpovedanýkonkrétny
dátum pojednávania. Vzhľadom na nedodržanie lehoty došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

pričom argumentoval citovaním § 292 ods. 4 Trestného poriadku v nadväznosti na nálezy Ústavného
súdu SR, ktorý viackrát judikoval, že správne trestanie preberá zásady trestného konania. (napr. III. ÚS
571/2015, II. ÚS 476/2016).

23. Ku skutku porušenia zákazu vjazdu zo dňa 16.06.2018 uviedol, že daného skutku sa nedopustil,

výpovede policajtov sú účelové, na základe platnej judikatúry, výpovede policajtov, obzvlášť keď sú
v rozpore s výpoveďou obvineného, nepostačujú na usvedčenie obvineného z priestupku, ktorého sa
nedopustil.24. Ku skutku prekročeniu rýchlosti zo dňa 01.09.2018 uviedol, že uvedené meranie bolo z niekoľkých
dôvodov nezákonné a neplatné, pretože :
a) bolo merané v zákaze z auta, a dôkaz získaný nezákonným spôsobom je nepoužiteľný pre účely

správneho konania, uvedené preukazujú GPS súradnice výstupu z meracieho prístroja, a taktiež
fotografia, ktorú prikladá v prílohe,
b) nebol dodržaný postup na obsluhu meracieho prístroja, meranie bolo z trasúcej ruky, neboli
priložené .jmf súbory napriek žiadosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť, merania, ako napr. pričítanie
rýchlosti v neprospech vodiča dôsledku nestability ruky

c) správny orgán nepredvolal policajtov, nevypočul p. K. ohľadom jeho spôsobilosti na vykonávanie
merania, rovnako ako aj jeho zdravotnej spôsobilosti a vhodnosti zdravotného stavu vykonávať túto
činnosť.

25.Kuskutkuporušeniuustanovenia§25zodňa17.09.2018uviedol,ženamiestovozidlonezaparkoval,
zároveň dňa 17.09.2018, keď si vozidlo bol vyzdvihnúť ako držiteľ v areáli odťahovej služby, kde

bolo neoprávnene odtiahnuté, tak bol mestským policajtom vyzvaný na zaplatenie blokovej pokuty, čo
odmietol a on len povedal, že budem oznámený na ODI, pričom nemal nijakým spôsobom možnosť
sa vyjadriť, že nebol vodič, nakoľko nebol v danej veci poučený, a nemal akúkoľvek možnosť vyjadriť
argumenty na svoju obranu.

26. K porušeniam ustanovenia § 25 zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 20.02.2019 uviedol totožne, že vozidlo
nezaparkoval na uvedené miesto.

27. Žalobca zastáva názor, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

28. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2020 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
rozhodnúť, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

29. Uviedol, že priestupky boli dostatočným spôsobom zistené, zadokumentované a zhromaždené
dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového

správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia.

30. Citoval z prvostupňového rozhodnutia skutkové vety všetkých siedmich priestupkov, pre ktoré bol
žalobca potrestaný, uviedol jednotlivo ich právnu kvalifikáciu.

31. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol
presvedčenie, že A. B. spáchal dané skutky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia o priestupku a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanej žalobe neuvádza
nové podstatné skutočnosti vo vzťahu k uznaniu zodpovednosti za spáchané priestupky, žalovaný
zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č. p.: KRPZ-PO-

KDI3-64-003/2019-P zo dňa 19.09.2019.

32. K žalobnej námietke, že správny orgán nedodržal lehotu 5 pracovných dní na pojednávanie,
žalovaný argumentoval, že v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná
správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno

vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný,
alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Zo spisového materiálu
týkajúceho sa danej veci je podľa žalovaného zrejmé, že dňa 08.04.2019 sa bez predchádzajúceho
ohlásenia a mimo dohodnutý, resp. stanovený termín (na deň 10.04.2019 o 09.00 hod.) dostavil pred
prvostupňový správny orgán žalobca za účelom preštudovania spisového materiálu (viď úradný záznam

zo dňa 08.04.2019). Žalobcovi bol predložený kompletný spisový materiál k nahliadnutiu, z ktorého si
vyhotovil záznamy na svoj mobilný telefón. Uvedené skutočnosti nepopieral ani samotný žalobca. Z
predmetného úradného záznamu je ďalej podľa žalovaného zrejmé, že žalobcovi bol prvostupňovým
správnym orgánom oznámený termín ústneho pojednávania na deň 30.04.2019 so začiatkom o 09.00hod., čo zobral na vedomie, pričom po poučení odmietol predvolanie prevziať s vyjadrením, že si
ho žiada zaslať prostredníctvom poštového podniku, čo prvostupňový správny orgán následne aj
vykonal a predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 26.04.2019 prostredníctvom poštového podniku

Slovenská pošta a.s., o čom svedčí návratka s doručenkou (zásielka bola na pošte uložená odo dňa
10.04.2019, čo svedčí o pravdivosti tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že predvolanie bolo
zaslané priamo dňa 08.04.2019). Napriek uvedeným skutočnostiam sa žalobca na ústne pojednávanie
dňa 30.04.2019 nedostavil a svoju neúčasť riadne neospravedlnil. Prvostupňovému správnemu orgánu
bolo dňa 30.04.2019 (t.j. v deň ústneho pojednávania) doručené podanie žalobcu, kde okrem iného

poukázalnaskutočnosť,že„pozvánka“naústnepojednávanienadeň30.04.2019muboladoručenádňa
26.04.2019, čím nebola dodržaná lehota 5 pracovných dní na prípravu, vyplývajúca zo zákona (292 ods.
4 Trestného poriadku, ktorý sa musí použiť analogicky), a preto sa ústneho pojednávania nezúčastní.
Nakoľko žalobca mal o termíne ústneho pojednávania vedomosť odo dňa 08.04.2019 a zároveň mu bolo
doručené aj písomné vyhotovenie predvolania na ústne pojednávanie na deň 30.04.2019, ktoré prevzal
dňa 26.04.2019, prvostupňový správny orgán vykonal ústne pojednávanie v jeho neprítomnosti. Teda

prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch
a § 41 zákona o správnom konaní, tiež dal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadril k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, čo žalobca
aj riadne využil písomnosťami, ktoré v priebehu konania o priestupku doručil správnemu orgánu, a
ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Taktiež žalobcovi bol v priebehu konania o priestupku aj mimo

nariadených ústnych pojednávaní poskytnutý nepretržitý časový priestor na jeho vyjadrenie. Žalovaný
považoval takýto rozsah za dostatočný. Predmetná písomnosť sa v súlade s ustanovením § 24 ods.
4 zákona o správnom konaní (v zmysle ktorého, ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať,
je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo, o čom musí byť adresát upovedomený) považovala
za doručenú dňom odopretia jej prijatia žalobcom, t.j. 08.04.2019. Preto argument žalobcu ohľadom

nedodržania lehoty 5 pracovných dní na prípravu považuje za nedôvodný. Zároveň poukazuje, že z
dikcie citovaných ustanovení § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 41 zákona o správnom konaní
vyplýva, že zákon neurčuje ani obsahové náležitosti ani formu tohto procesného úkonu (môže byť
vykonané ústne, písomne, faxom ... atď.). Argument o analogickom použití § 292 ods. 4 Trestného
poriadku žalovaný považoval za nedôvodný, ničím nepodložený. Mal za to, že v uvedenom prípade sa

jedná o konanie o priestupku, ktoré sa primáme riadi zákonom o priestupkoch a subsidiárne zákonom o
správnom konaní, a nie Trestným poriadkom, aj to až štádiom konania pred súdom a iba jeho vybranými
zásadami, ktoré sa obvinenému z priestupku práve hodia.

33. K priestupku zo dňa 16.06.2018 uviedol, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4,

TEČ: D. v Prešove po ul. Hlavnej v smere od ul. Námestie Legionárov v úseku, kde je dopravnou
značkou č. BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou E12 Okrem
cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05:00 – 09.00 hod., Taxi 20.00 – 05.00 hod. vjazd zakázaný.
Žalovaný poukázal, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania
priestupku, náčrtom z miesta spáchania priestupku, úradným záznamom hliadky Policajného zboru,

ktorá zistila a dokumentovala uvedený dopravný priestupok, resp. následnými výpoveďami jednotlivých
členov hliadky Policajného zboru, ako aj fotodokumentáciou k uvedenému priestupku a v neposlednom
rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že v uvedený deň, t.j. dňa 16.06.2018 hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Prešov v zložení
nstržm. O. P. a práp. Q. D. vykonávala hliadkovú službu v meste Prešov, kde v čase o 22.00 hod.

zastavila a kontrolovala vodiča vozidla zn. Audi A4, ev. č.: D., ktorý bol stotožnený ako žalobca, a ktorý
s vozidlom jazdil po ul. Hlavnej v Prešove v smere od križovatky ulíc Masarykova - Grešová - Námestie
legionárov, v smere ku križovatke ulíc Levočská - Sabinovská - Duklianska, napriek skutočnosti, že
dopravným značením „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“, ktoré je osadené na všetkých vstupoch na
ul. Hlavnú v Prešove (o čom svedčí doplnená fotodokumentácia miesta spáchania priestupku) je

jazda vozidiel v uvedenom úseku zakázaná. Následne mu za vyššie uvedené konanie bola na mieste
ukladaná bloková pokuta vo výške 50,- Eur, ktorú odmietol uhradiť. Na základe vyššie uvedeného
bola príslušníkmi hliadky Policajného zboru na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania
priestupku na úseku cestnej dopravy, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. Žalobcovi bolo
taktiež umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, kde do príslušnej

časti správy uviedol: „K skutku sa nechcem vyjadriť.“, pričom uvedené vyjadrenie, ako aj správu o
výsledku objasňovania priestupku aj vlastnoručne podpísal. Uvedené dopravné značenie je nepochybne
umiestnené na všetkých vstupoch do príslušnej zóny, čo v konečnom dôsledku nespochybňoval ani
samotný žalobca, svedčí o tom, že žalobca musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť aje zároveň pozorovaním postrehnuteľná činnosť, preto príslušníci Policajného zboru nepochybne mohli
uvedenú činnosť pozorovať, resp. vnímať, pričom v uvedenom prípade a s ohľadom na zabezpečený
náčrt, ako aj fotodokumentáciu z miesta spáchania priestupku a z nej vyplývajúce rozhľadové pomery

hliadke PZ v uvedenej možnosti nebránili žiadne prekážky.

34. Ku skutku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti v obci zo dňa 01.09.2018 žalovaný uviedol,
že nemá dôvod pochybovať jednak o správnosti a presnosti merania tak, ako to uvádza protokol -
fotodokumentácia so snímkou, keďže obsahuje okrem iných údajov aj záber na prednú časť vozidla

zn. Audi A4, vrátane ev. č.: D.. Čas merania, nameraná rýchlosť, rýchlostný limit, evidenčné číslo a typ
vozidla, ako aj miesto merania (v GPS súradniciach) sú tak preukázané fotodokumentáciou z merača
rýchlosti, nachádzajúcou sa v spisovom materiály. Tento naviac obsahuje aj snímky na vozidlo a jeho
vodiča po zastavení hliadkou PZ. Uvedené skutočnosti, a síce miesto merania, v konečnom dôsledku
nespochybňoval ani samotný žalobca. Zo zabezpečeného spisového materiálu je zároveň nepochybne
zrejmé, že meranie rýchlosti bolo vykonávané overeným a certifikovaným meračom rýchlosti - viď.

certifikát o overení zo dňa 28.06.2018, podľa ktorého cestný laserový rýchlomer Micro Digi Cam TI 20-20
Trucam, výrobného čísla TC001189 zodpovedal schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe
č. 31 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000
Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, kde príslušné overenie bolo
platné1rok,t.j.do28.06.2019.UvedenýmeračrýchlostibolzároveňobsluhovanýpríslušníkomPZ,ktorý

absolvoval školenie a skúšky na prácu s uvedeným meradlom, čím bol oprávnenou a kompetentnou
osobou k jeho používaniu - viď. certifikát vydaný pre npráp. O. K..

35. K priestupku zo dňa 17.09.2018 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. Audi A4,
ev.č.: D. nerešpektoval zvislú dopravnú značku č. IP20b - stanovište Taxi s dodatkovou tabuľou

označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest a zaparkoval vyššie uvedené vozidlo cez dve
parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá taxislužby, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto
vyhradené uvádza, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania
priestupku proti BaPCP, záznamom o zistení priestupku O. C., záznamom o podaní vysvetlenia A. B.,
fotodokumentáciou vyhotovenou z miesta spáchania priestupku ako aj záznamom o podaní vysvetlenia

oznamovateľa priestupku - E. F. a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu
na mieste samom z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. 17.09.2018 hliadka Mestskej
polície v Košiciach č. D751 v zložení pol. č. 606 a pol. č. 044 v čase o 15.50 hod. po prevzatí oznamu
z operačného pracoviska MsP Košice o vyššie uvedenom priestupku a jeho následnom preverení na
mieste samom zistila, že predmetný oznam sa zakladá na pravde, pričom na mieste bol prítomný

aj oznamovateľ - vodič Taxi Plus - p. E. F.. Následne bola vyrozumená hliadka ODI Košice, ktorej
policajt dal súhlas k odtiahnutiu predmetného vozidla, ktoré si následne prišiel prevziať žalobca, ktorý
bol stotožnený ako vodič tohto vozidla, ktorý dňa 17.09.2018 (v čase o 20.05 hod.) do záznamu o
podaní vysvetlenia k vyššie uvedenému priestupku uviedol, že si žiada riešiť priestupok v správnom
konaní. Z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku je zrejmé, že na predmetnom mieste - ul.

Hlavná č. 2 v Košiciach je umiestnené dopravné značenie č. IP20b - Stanovište Taxi, s dodatkovou
tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest, a síce 4 boxy nasledovne: boxy č. 1. a
2. Yellow Taxi a boxy č. 3. a 4. Taxi Plus. Uvedené dopravné značenie žalovaný považuje za dostatočne
jasné a zrozumiteľné. Umiestnenie uvedeného dopravného značenia a jeho viditeľnosť v konečnom
dôsledku nespochybňuje ani samotný žalobca, kde uvedené svedčí o tom, že menovaný musel mať o

umiestnenom dopravnom značení vedomosť. Z predmetnej fotodokumentácie je zároveň nepochybne
zrejmé, že cez dve parkovacie miesta - boxy č. 2 a č. 3 je zaparkované vozidlo zn. Audi A4, ev. č.: D..
Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu v predmetnej veci z uvedeného dňa, t.j. 17.09.2018 v čase o
20.05hod.(potom,čosiprišielvyzdvihnúťodtiahnutévozidlo)jezrejméžemenovanýsakuskutku,ktorý
mu bol ako vodičovi vozidla kladený za vinu, žiadnym spôsobom nevyjadril, a už vôbec nie spôsobom, že

vozidlonezaparkovalon(tak,akotonásledneuvádzavosvojichďalšíchvyjadreniachkpredmetnejveci),
pričom uviedol len skutočnosť, že žiada riešiť uvedený priestupok v správnom konaní. Podľa prílohy č. 1,
II. dielu, čl. 5, bodu 27 vyhlášky č. 9/2009 Z. z . značka Stanovište taxi (č. IP 20b) informuje o stanovišti
taxíkov, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len pre vozidlá taxislužby. Okrem času, v ktorom je
stanovište taxi určené, môžu na takto označenom stanovišti zastaviť a stáť aj vodiči iných vozidiel, ak to

nie je zakázané. V uvedenom prípade podľa fotodokumentácie k uvedenému priestupku je zrejmé, že
stanovište taxi je určené po dobu 24 hodín denne, v počte boxov 4, pre vyznačené druhy taxi služieb.36. K priestupku zo dňa 29.10.2018 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. PP-ATLET
nerešpektoval zvislú dopravnú značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím, s
dodatkovou tabuľou č. E13 pre vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích parkovacích

kariet BPS Park a.s. počet boxov 2) a zaparkoval vyššie uvedené osobné motorové vozidlo na uvedené
parkovacie miesto, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené. Žalovaný uvádza, že
spáchanieuvedenéhopriestupkujepotvrdenésprávouovýsledkuobjasňovaniapriestupkuprotiBaPCP,
služobným záznamom MsP Bratislava, záznamom o podaní vysvetlenia A. B., fotodokumentáciou
vyhotovenou z miesta spáchania priestupku ako aj záznamom o podaní vysvetlenia oznamovateľa

priestupku - J. K. L. a v neposlednom rade opakovane aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu
na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. 29.10.2018 v čase o 09.55
hod. príslušník MsP Expozitúry Bratislava I. na ul. Grôsslingovej č. 77 v Bratislave zistil na základe
telefonického oznámenia majiteľa parkovacieho miesta, ktorý príslušníkovi MsP predložil zmluvu o
poskytovaní parkovacích služieb č. 37/2048 zo dňa 12.02.2018 (ktorá je súčasťou spisového materiálu)
spáchanievyššieuvedenéhopriestupkuprotiBaPCP.Predmetnévozidlobolozvyhradenéhoparkoviska

odstránené, pričom toto si následne prišiel prevziať žalobca - viď protokol o odovzdaní vozidla, ktorý
bol následne stotožnený aj ako vodič tohto vozidla. Žalobca následne dňa 29.10.2018 do záznamu o
podaní vysvetlenia k vyššie uvedenému priestupku uviedol, že si nie je vedomý priestupku. Žalobca
sa tak ku skutku, ktorý mu bol ako vodičovi vozidla kladený za vinu žiadnym spôsobom nevyjadril,
a už vôbec nie spôsobom, že vozidlo nezaparkoval on, a že vodič vozidla si bol len niečo vybaviť

v stavebnej sporiteľni. Zo záznamu o podaní vysvetlenia oznamovateľa uvedeného priestupku J. K.
L. zo dňa 10.12.2018 je zrejmé, že dňa 29.10.2018 nastúpil do zamestnania v čase o 05.00 hod. V
uvedenom čase parkovalo na vyhradenom parkovacom mieste sporiteľne na boxe č. 6 vozidlo zn. Audi,
ev. č.: D., ktoré stálo na uvedenom boxe v danom čase neoprávnene, nakoľko stavebná sporiteľňa sa
v pondelok 29.10.2018 otvárala v čase o 08.00 hod. Vzhľadom na uvedené napísal odkaz na papier v

znení „Prosím neparkovať z nedele na pondelok, od 06.00 hod. treba uvoľniť parkovacie miesto, ináč
bude vozidlo odtiahnuté.“ Odkaz dal za sklo vozidla. Uvedené vozidlo na parkovisku stálo ešte aj v
čase od 09.15 hod. do 09.30 hod. uvedeného dňa. Po tomto bola následne telefonicky vyrozumená
Mestská polícia, ktorá vozidlo zn. Audi z parkovacieho miesta odtiahla. V akom časovom období vozidlo
na vyhradené parkovacie miesto zaparkovalo uviesť nevedel. V čase o 05.00 hod. dňa 29.10.2018

vozidlo na vyhradenom parkovisku s určitosťou parkovalo. Z fotodokumentácie z miesta spáchania
priestupku je zrejmé, že na predmetnom mieste ul. Grôsslingovej č. 77 v Bratislave je umiestnené
dopravné značenie č. IP16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím, s dodatkovou tabuľou s
textom „Pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS PARK, a.s. Počet boxov: 2“ a dodatkovou
tabuľoustextom„2boxyprenávštevníkovWustenrotstavebnejsporiteľne“.Uvedenédopravnéznačenie

žalovaný považuje za dostatočne jasné a zrozumiteľné. Umiestnenie uvedeného dopravného značenia
a jeho viditeľnosť zároveň nespochybňoval ani samotný žalobca, čo svedčí o tom, že musel mať o
umiestnenom dopravnom značení vedomosť. Z predmetnej fotodokumentácie je zároveň nepochybne
zrejmé, že na jednom z vyhradených parkovacích boxov je zaparkované vozidlo zn. Audi A4, ev.č.: PP-
ATLET.Zvýpovedeoznamovateľauvedenéhopriestupku-zamestnancastrážnejslužby,ktorávykonáva

stráženie Wustenrot stavebnej sporiteľne je teda zrejmé, že vozidlo zn. Audi, ev. č. D. na uvedenom
mieste parkovalo dňa 29.10.2018 už v čase o 05.00 hod. (do cca 09.30 hod, kedy bola vyrozumená
MsP Bratislava a vozidlo bolo odtiahnuté). Predmetná stavebná sporiteľňa má pritom otváraciu dobu
od 08.00 hod., a vyhradené parkovacie miesta neboli časovo obmedzené (z čoho vyplýva, že toto
dopravné značenie bolo platné po dobu 24 hodín denne), z čoho vyplýva, že vyššie uvedené vozidlo

na danom mieste parkovalo neoprávnene a tvrdenie obvineného, že vodič vozidla si bol niečo vybaviť v
stavebnej sporiteľni, za vyslovene zavádzajúcu a klamlivú. Žalovaný zároveň k obom vyššie uvedeným
skutkom uvádza, že ani v uvedených prípadoch, či už príslušníci hliadky MsP Košice, resp. ani MsP
Bratislava, a rovnako ani jeden z oznamovateľov uvedených priestupkov nemali žiaden pomer k veci, ani
k samotnému žalobcovi, a preto nemá žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti nimi zabezpečených

dôkazných prostriedkov, resp. ich jednotlivých tvrdení a taktiež nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by chcel
ktorýkoľvek z nich žalobcovi akokoľvek poškodiť.

37. K priestupku zo dňa 20.02.2019 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. Audi A4,
TEČ: PP-ATLET nerešpektoval zvislú dopravnú značku BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch

smeroch s dodatkovou tabuľou E12 - okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na
vstupnej bráne priestorov železničnej stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou
dopravnou značkou vpravo pozdĺž chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín uvádza,
že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku protiBaPCP, úradným záznamom hliadky PZ, ktorá zistila a dokumentovala uvedený dopravný priestupok,
resp. následne výpoveďami jednotlivých členov hliadky PZ, ako aj fotodokumentáciou k uvedenému
priestupku, a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom,

z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. dňa 20.02.2019 hliadka Oddelenia železničnej
polície Policajného zboru Trenčín v zložení nstržm. P. P. a práp. F. C. vykonávala hliadkovú službu
v obvode železničnej stanice Trenčín, kde v čase okolo 16.30 hod. pri kontrole objektov patriacich k
železničnej stanici spozorovala vozidlo zn. Audi A4, striebornej farby, ev. č.: D., ktoré bolo zaparkované
v priestoroch vyhradených železničnej stanici Trenčín, a to vpravo popri chodníku, hneď za vstupnou

bránou na parkovisko železničnej stanice Trenčín, v mieste kde je to dopravným značením č. BI -
Zákaz vjazdu všetkých vozidiel s dodatkovou tabuľkou č. E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy
a s povolením ŽSR“ zakázané (o čom svedčí fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku).
Následne bol ako vodič uvedeného vozidla stotožnený žalobca, ktorý sa k vozidlu dostavil zo smeru
od hlavného vchodu železničnej stanice, pričom uviedol, že tam bol pracovne, a nie je si vedomý
žiadneho priestupku. Na základe uvedeného bola príslušníkmi hliadky Policajného zboru na mieste

spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, kde boli uvedené
skutočnostizaznamenané.Žalobcoviboloumožnenévyjadriťsakuskutočnostiam,ktorémubolikladené
za vinu, čo nevyužil a do príslušnej časti správy sa žiadnym spôsobom nevyjadril a správu výsledku
objasňovania priestupku rovnako odmietol podpísať. Zo spisového materiálu zároveň nepochybne
vyplýva, že príslušné dopravné značenie zakazujúce vjazd je nepochybne umiestnené na vstupe

do príslušného priestoru, čo v konečnom dôsledku nespochybňuje ani samotný účastník konania.
Uvedené svedčí o tom, že menovaný musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť a
okolo predmetného dopravného značenia musel nepochybne prejsť. Žalovaný toto dopravné značenie
považuje za jednoznačné, jasné a zrozumiteľné, preto opätovne uvádza, že podľa prílohy č. 1, II. dielu,
čl. 3, bodu 1 vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 9/2009 Z. z.“) značka
Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch (č. B 1) zakazuje vjazd všetkým druhom vozidiel v
oboch smeroch jazdy. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, čl. 8, bodu 19 dodatková tabuľka s textom (č. E
12) sa môže použiť v prípadoch, keď je nutné obmedziť platnosť zákazu vyplývajúceho z príslušnej
zákazovej alebo príkazovej značky (výnimka z platnosti značky) len pre určitú skupinu vozidiel alebo pre

určené vozidlá. Na dodatkovej tabuľke sa vždy vyznačuje text „OKREM“ a následne sa uvedie určitá
skupina vozidiel alebo určené vozidlá. Napríklad v kombinácii so značkou č. B 1 sa vyznačí text „OKREM
VOZIDIEL STAVBY“ a podobne alebo text „OKREM VOZIDIEL“ a údaj evidenčných čísiel alebo pod text
„OKREM“ sa vyznačí príslušný významový symbol, ako napríklad bicykel a podobne; vyznačený údaj
poskytuje vždy úplný a jednoznačný výklad. V uvedenom prípade sa jednalo o text „Okrem cyklistov a

MHD, Dopravná obsluha 05.00 – 09.00 hod., Taxi 20.00 – 05.00 hod.“

38. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca v priebehu konania o priestupku, ale aj v priebehu samotného
objasňovania vecí, alebo na mieste samom mal možnosť podania akejkoľvek námietky, resp. vyjadrenia
ktoré považoval za potrebné. Na mieste kontroly, sa žalobca do správy o výsledku objasňovania

priestupku ani v jednom prípade žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci tak nepochybne vykonať nielenže
mohol, ale dokonca mal. Aj keď si žalovaný na jednej strane uvedomuje, že nebolo povinnosťou žalobcu
sa k veci vyjadrovať, resp. uvádzať dôvody svojho konania, na druhej strane považuje za logické, že
vodič, voči ktorému je vyslovené podozrenie zo spáchania priestupku sa bude brániť hneď na mieste
takými skutočnosťami, ktoré by mohli byť procesné spôsobilé na zbavenie sa podozrenia. Za daných

okolností žalovaný vychádzajúc z ústavne uznávanej premisy „nech si každý stráži svoje práva“, má
za to, že všetky následné a dodatočné vyjadrenia účastníka konania sú účelové. Za takýto považuje
aj žalobcom dodatočne predložený „dôkazný prostriedok“ - screenshot z mobilnej aplikácie Google
mapy, k priestupku pod bodom 2.2.1 tohto žalobného návrhu zo dňa 16.06.2018, ktorý má podľa neho
monitorovať jeho presnú polohu spolu s časmi 24 hodín denne a má svedčiť o skutočnosti, že jeho

vozidlo bolo zastavené až za veľkou križovatkou, v dôsledku čoho výpovede policajtov, ktorí tvrdia, že
jeho vozidlo bolo zastavené pri kostole sv. Mikuláša na UL. Hlavnej považuje za účelové a zavádzajúce a
celý dôkazný prostriedok za nepoužiteľný. Žalovaný pritom poukazuje, že žalobcom predložený dôkazný
prostriedok nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pričom z neho nie je možné nepochybne identifikovať, že
sa jednalo o vozidlo žalobcu, resp. o jeho osobu, resp. nie je vôbec možné určiť o aké vozidlo sa jednalo.

39. Žalovaný dodal, že žalobcom uvádzané rozhodnutie vydané správnym orgánom ODI v Poprade
č. p.: ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, ktoré malo byť zahrnuté do predmetného spoločného konania,
k čomu žalovaný uvádza, že v odvolacom konaní sa zaoberal výlučne spisovým materiálom, resp.rozhodnutím, ktoré mu v rámci odvolacieho konania po odvolaní podanom žalobcom bolo doručené, t.j.
ktorému správny orgán nevyhovel a následne bol žalovanému predložený tento spisový materiál v rámci
spoločného konania pod č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P, pričom

v danom čase kedy už mal byť tento ním uvádzaný skutok zahrnutý pod predmetné spoločné konanie,
žalobca sa o ňom vo svojom odvolaní proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o priestupku absolútne
nezmienil.

IV.
Replika žalobcu

40.Žalobcavreplikekvyjadreniužalovanéhokžalobeuviedol,žežalovanýsavosvojomvyjadrenísnaží
vyviniť z nezákonného rozhodnutia, ktoré vydal na základe nedostatočných dôkazov a podkladov, bez
toho aby dostatočne zistil skutkový stav a opakovane vykonal dôkazy (napr. opakovaný výsluch hliadky

PZ v Prešove, a to H. O. P. a práp. Q. D., ktorý mali dokumentovať údajný priestupok zo dňa 16.06.2018).

41. Vidí značný rozpor vo výpovediach, ktorý správny orgán neuviedol na pravú mieru. Žalobcovi podľa
vlastných slov znemožnil toto právo učiniť, a klásť svedkom otázky v zmysle zákona tak ako mu to zákon
umožňuje, čím by sa dokázalo, že sa daného skutku nedopustil. Mal za to, že ho správny orgán uznal

vinným z tohto skutku bez akýchkoľvek ďalších dôkazov len na základe účelovej výpovede policajtov.
Poukázal na to, že súdy opakovane judikovali, že účelová výpoveď policajtov, ktorá je v značnom
rozpore s výpoveďou obvineného z priestupku je bez ďalších dôkazov nedostatočná na uznanie viny a
vydanie rozhodnutia, a takéto rozhodnutie je teda nepreskúmateľným, pretože je v hrubom rozpore s
rešpektovaním práv obvineného. Uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu hľadať nie len dôkazy

svedčiace vinu obvineného, ale aj jeho nevinu, a mal za to, že je v príkrom rozpore s právom na
spravodlivýproces,abysprávnyorgánpredloženédôkazy-VýpisjehopolohyzGoogleMaps,považoval
za účelový dôkaz, bez toho aby tento dôkaz vyhodnotil a zhodnotil spravodlivo.

42. Ku skutku zo dňa 01.09.2018 uviedol, že správny orgán vôbec nezhodnotil to, že meranie bolo

vykonané v rozpore so zákonom, nepredložil zdravotné previerky p. K., či bol spôsobilý vykonávať túto
činnosť merania, a tiež sa nevyjadril k tomu, že meranie bolo vykonané v mieste zákazu vjazdu, čím
bol porušený zákon.

43. Ku skutku zo dňa 17.09.2018 zopakoval, že vozidlo nezaparkoval, a nebolo mu umožnené toto

vyjadrenie napísať do žiadnej správy o objasňovaní priestupku, nakoľko na mieste v sídle odťahovej
spoločnosti takáto možnosť nebola, bol tam len službukonajúci mestský policajt, ktorý mu chcel vnútiť
blokovú pokutu, čo odmietol, a on len odvetil, že to postúpi správnemu orgánu a nedal mu žiadnu
možnosť sa vyjadriť k priestupku, preto tak urobil až neskôr. Nikdy sa nevyjadril, že bol vodičom tohto
vozidla, vozidlo si prišiel vyzdvihnúť ako jeho držiteľ, nie ako vodič.

44. Pri ostatných skutkoch zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v spise, ako aj v podanej
žalobe.

45. Žalobca sa ešte vyjadril k znemožneniu účasti na ústnom pojednávaní dňa 30.04.2020, kde doplnil,

že o tomto termíne nemal žiadnu zmienku a nemal odkiaľ o ňom vedieť. Konštatoval, že nebolo
to prvýkrát, kedy správny orgán porušil jeho právo na spravodlivý proces. Podľa žalobcu mu dňa
08.04.2020 len chceli stanoviť termín prejednania priestupku, ale konkrétny termín 30.04.2020 mu
oznámený nebol.

46. Ďalej uviedol, že skutok, ktorý uviedol v žalobe, sa mal tiež v danom spoločnom konaní prejednať,
nakoľko Správny poriadok tak ustanovuje, avšak dôsledkom svojvôle správneho orgánu sa neprejednal
v spoločnom konaní tak, ako sa mal prejednať v zmysle zákona.

V.
Skorší rozsudok a konanie pred kasačným súdom47. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sa/27/2019-74 zo dňa 19.10.2021 (ďalej iba „skorší
rozsudok“) žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

48. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR
ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023, a to tak,
že skorší rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

49. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že po preskúmaní rozsudku správneho súdu zistil, že

krajský súd v bode 93 svojho rozsudku skonštatoval, že dôvody pre postup podľa § 195 SSP nezistil.
Z uvedeného potom vyplýva, že z vlastnej činnosti neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali súdny
prieskum správnej žaloby nad rozsah žalobných bodov. V súvislosti so zákonnosťou sankcie krajský súd
v rozsudku neprezentuje žiadne úvahy (samotná sankcia však žalobcom ani nebola správnou žalobou
napádaná). Na strane druhej, krajský súd sa v rozsudku venoval skutkovým okolnostiam veci, pričom -
akotovyplývazjednotlivýchbodovnapadnutéhorozsudku-preukázanievšetkýchskutkovsťažovateľovi

považoval za preukázané, čo viedlo k záveru o tom, že vo všetkých prípadoch boli naplnené znaky
predmetných priestupkov (vrátane preukázania subjektu - páchateľa). V tomto kontexte kasačný súd
doplnil, že námietky proti riadnemu zisteniu skutkového stavu orgánmi verejnej správy boli žalobcom v
správnej žalobe riadne vznesené, i keď neboli explicitne takto označené.

50. V bode 2.2.3 správnej žaloby žalobca k jednému z priestupkov, z ktorých bol uznaný za vinného
(priestupok zo dňa 17.09.2018) uviedol „K skutku uvádzam, že na miesto som vozidlo nezaparkoval...“
Obdobne - v bodoch 2. 2. 4 a 2. 2. 5 (k ďalším dvom priestupkom, ktoré boli zahrnuté do rozhodnutia
orgánov verejnej správy - priestupok zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 20.02.2019) v správnej žalobe uviedol:
„Ku skutku uvádzam, že som vozidlo nezaparkoval na uvedené miesto.“ Námietka identického obsahu

je uvedená, napr. aj v bode 2.2.1 správnej žaloby, ktorou žalobca popiera, že by sa skutku dopustil -
priestupku dňa 16.06.2018.

51. Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru kasačného súdu nepochybne úlohou správneho súdu
dôsledne sa vysporiadať so skutkovými okolnosťami jednotlivých priestupkov, z ktorých bol priestupca

uznaný za vinného - osobitne tých, pri ktorých to dokonca žalobca explicitne namietol - preskúmať, či
boli vo veci riadne preukázané všetky prvky príslušných skutkových podstát konkrétnych priestupkov.
Kasačnému súdu sa pritom javilo, že krajský súd sa síce tejto otázke venoval, avšak nie dostatočne,
keďže hodnotenie podkladov, ktorými sa mali sťažovateľovi preukazovať konkrétne skutky, dostatočne
nereflektuje na to, či bol preukázaný samotný protiprávny stav (napr. parkovanie v zákaze) alebo aj to,

že sa predmetného priestupku dopustil žalobca.

52. Podľa názoru kasačného súdu pre účely objasňovania priestupkov a rozhodovania o nich najmä
nie je možné prijať záver, resp. predpoklad, že prípadné explicitné nepopretie spáchania priestupku zo
strany osoby podozrivej z jej spáchania znamená, že táto osoba je páchateľom príslušného priestupku,

resp. to, že by toto zbavovalo orgány verejnej správy povinnosti riadne preukázať, že sa konkrétneho
skutku dopustil konkrétny páchateľ.

53. V súvislosti so skutkom, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 16.06.2018 (porušenie zákazu vjazdu.
Prešov, Hlavná ul.) zo správy o výsledku objasňovania predmetného priestupku (z toho istého dňa)

vyplýva, že žalobca mal k veci uviesť: .,k skutku sa nechcem vyjadriť“, samotnú správu podpísal, blokovú
pokutu odmietol zaplatiť. Krajský súd pritom za dôkaz toho, že predmetný priestupok spáchal žalobca
považoval aj to, že v spise boli založené aj iné dôkazy (napr. náčrtok samotného protiprávneho konania.
fotodokumentácia dopravného značenia a pod.). Podľa názoru kasačného súdu však, napr. uvedený
náčrtok situácie alebo fotodokumentácia dopravného značenia na mieste nepredstavujú „objektívny

dôkaz“ toho, že priestupok spáchal žalobca (ako to v rozsudku naznačuje krajský súd). V tejto časti
hodnotenia skutkových okolností veci sa preto rozsudok krajského súdu kasačnému súdu javil ako
mierne zmätočný. Na strane druhej, v správe o objasnení priestupku je ako svedok skutku uvedený
práp. Q. D. a súčasťou spisu je aj úradný záznam vyhotovený príslušníkom Policajného zboru O. P. (dňa
17.06.2018), z ktorého vyplýva, že to mal byt' práve žalobca, kto v rozhodnom čase viedol motorové

vozidlo a porušil príslušné dopravné značenie (zákaz vjazdu). Za daných okolností sa kasačnému súdu
javilo ako dôvodné práve to, aby krajský súd v novom rozsudku jasne a presvedčivo uviedol, z akého
dôkazu/dôkazov vyvodzuje, že sa uvedeného priestupku dopustil práve žalobca, pričom bude potrebné
venovať osobitný priestor otázke váhy úradných podkladov produkovaných orgánmi verejnej moci vpredmetnej veci, (a to aj s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že dôkazom toho, že sa priestupku dopustil,
sú vo svojej podstate len vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru, ktorí ho mali riešiť) a prípadné
zistenie o tom, že skutok bol sťažovateľovi riadne preukázaný, podrobne odôvodniť.

54. Obdobne sa kasačnému súdu javilo, že aj ďalšie úvahy krajského súdu prezentované v bodoch
84 a 85 napadnutého rozsudku týkajúce sa porušenia zákazu parkovania (skutky zo dňa 17.09.2018 a
29.10.2018) nepôsobia presvedčivo vo vzťahu k záveru, že vozidlo mal v zákaze zaparkovať žalobca.
Požiadavka žalobcu pri podaní vysvetlenia, že „žiada riešiť priestupok v správnom konaní“ alebo napr.

to, že „si nie je vedomý priestupku“ (bod 82 rozsudku krajského súdu) a pod. nie sú bez ďalšieho podľa
kasačného súdu dôkazom toho, že samotné priestupky, ktoré sa mu kladú za vinu, spáchal žalobca.

55. Akékoľvek vyjadrenia žalobcu v rámci podania vysvetlenia, resp. objasňovania priestupku - a to
najmä v prípade, ak výslovne nepredstavujú uznanie spáchania priestupku, resp. výslovné uznanie viny
- v zásade podľa názoru kasačného súdu nezbavujú orgány verejnej správy, resp. objasňujúce orgány

povinnosti riadne preukázať, že sa skutku dopustil konkrétny páchateľ, t. j. osoba, ktorú uznávajú za
vinnú z predmetných priestupkov.

56. Z administratívneho spisu napr. v súvislosti so skutkom žalobcu zo dňa 16.06.2018 (nepreukázanie
skutku namietnuté v správnej žalobe v bode 2.2.1) vyplýva, že žiadosťou zo dňa 18.07.2018 Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiada Okresný dopravný
inšpektorát Prešov o „záznam daného skutku zo systému soitron, v prípade že týmto systémom bolo
SCV vybavené“, ako aj o „záznam daného skutku z kamerového systému MSP Prešov v prípade,
že týmto MsP disponuje“. Zároveň uvedený orgán žiadal aj o akékoľvek nové dôkazy preukazujúce
spáchanie uvedeného skutku. Obdobná žiadosť bola adresovaná aj Obvodnému oddeleniu PZ Prešov

- Juh. Žiadosťou zo dňa 03.10.2018 bola v súvislosti so skutkom žalobcu zo dňa 16.06.2018 požiadaná
o poskytnutie záznamu z kamerového systému aj Mestská polícia Prešov („zo dňa 16.06.2018 v čase
okolo 20.00 hod., nakoľko tento môže prispieť k objasneniu daného skutku“). Mestská polícia Prešov
na predmetnú výzvu reagovala listom zo dňa 09.10.2018 so záverom: „S poľutovaním Vám musíme
oznámiť, že Mestská polícia v Prešove nezaevidovala žiadosť o uloženie tohto skutku v lehote, kedy

bolo možné záznam uložiť. V súčasnej dobe sú záznamy z uvedeného dňa premazané.“ Príslušníci
Policajného zboru (nstržm. P. a práp. D.), ktorí mali v rozhodnom čase zastaviť motorové vozidlo žalobcu
na Hlavnej ulici v Prešove uviedli, že: „V čase služby, kedy bol vodič tohto vozidla zastavený, nemal
menovanýspoločnesosvojímkolegompridelenévozidlo,ktorébybolovybavenékamerovýmsystémom
a teda uvedený skutok páchateľa ani nie je nahratý na žiadny kamerový alebo iný systém.“ K tomuto

skutku pritom žalobca uviedol „k skutku sa nechcem vyjadriť.“

57. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že Okresné riaditeľstvo Policajného
zboruvPoprade(Okresnýdopravnýinšpektorát)výzvouzodňa07.12.2018označenouako„VEC:A.B.-
žiadosťodoplneniespisovéhomateriálu“(kpriestupku,ktoréhosamalžalobcadopustiťdňa17.09.2018)

žiada Mestskú políciu Košice (Stanica JUH ) o doplnenie spisového materiálu - okrem iných - o zistenie
„či oznamovateľ p. F. videl, kto vozidlo na vyhradené miesto v daný deň zaparkoval“, resp. o informáciu
či k predmetnej veci existuje kamerový prípadne iný záznam, ktorý by bolo možné v konaní použiť
ako dôkaz“. Ako dôvod pre realizáciu tohto úkonu pritom orgán verejnej správy uviedol, že ho realizuje
na tom základe, že žalobca tvrdí, že dňa 17.09.2018 príslušným motorovým vozidlom na parkovisko

pre taxikárov nezaparkoval (namietnutie skutku v bode 2.2.3 správnej žaloby). V zázname o podaní
vysvetlenia zo strany p. F. (zo dňa 08.12.2018) pritom žiadny opis osoby, ktorá tam motorové vozidlo
mala zaparkovať, nevyplýva. K tomuto skutku pritom žalobca uviedol: „Žiadam riešiť uvedený priestupok
v správnom konaní.“

58. Obdobne, výzvou z toho istého dňa (07.12.2018) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade
(Okresný dopravný inšpektorát) žiada o doplnenie spisového materiálu aj Mestskú políciu Hlavného
mesta SR Bratislavy vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 29.10.2018 (namietnutie
skutku v bode 2.2.4 správnej žaloby). Predmetom žiadosti bolo zistenie osoby, ktorá umiestnila za stierač
motorového vozidla žalobcu lístok s upozornením, aby vozidlo na danom mieste neparkovalo, keďže je

potrebné uskutočniť výsluch tejto osoby pre účely zistenia, či „videla, kto vozidlo na mieste zaparkoval“ a
rovnako príslušný orgán žiadal o informáciu „či z inkriminovanej doby existuje nejaký kamerový, resp. iný
záznam, ktorý by bolo možné v konaní použiť ako dôkaz“. Stotožnená osoba v rámci výsluchu nevedela
uviesť, resp. opísať osobu, ktorá tam motorové vozidlo zaparkovala a rovnako vypočutá osoba uviedla,že kamerový záznam z daného obdobia je už vymazaný. K tomuto skutku pritom žalobca uviedol „nie
som si vedomý priestupku“.

59. Odkazom na vyššie uvedené závery sa kasačnému súdu javilo, že v rámci konania pred krajským
súdom malo byť podrobnejšie preskúmané, či administratívny spis poskytuje dostatočný podklad pre
závery orgánov verejnej správy v tom zmysle, že žalobca je páchateľom (všetkých) priestupkov, ktoré
mu boli kladené za vinu, resp. z ktorých bol uznaný za vinného, a to osobitne v prípade, ak v správnej
žalobe vzniesol námietky, ktoré toto spochybňovali. Samotné orgány verejnej moci realizovali úkony

smerujúce k doplneniu dokazovania, pričom sa javí, že podklady o požadované dôkazy doplnené neboli.
Za daných okolností je potom podľa kasačného súdu o to relevantnejšie presvedčivo odôvodniť vo
vzťahu k žalobcovi, že vykonané dôkazy - v rámci ich vzájomného hodnotenia - preukazujú dôvodnosť
a správnosť skutkového záveru o tom, že sa priestupkov dopustil práve on.

60. Vo vzťahu v kasačnej sťažnosti namietanej otázke zákonnosti, resp. primeranosti výšky uloženej

pokuty kasačný súd uviedol, že takúto námietku žalobca v žalobe neformuloval. Nenamietal výšku
uloženej pokuty, resp. jej neprimeranosť, ako ani jej nedostatočné odôvodnenie v rozhodnutiach orgánov
verejnej správy, a to najmä v rovine zákonných kritérií, na ktoré sa má pri ukladaní pokuty ex lege
prihliadať. Na strane druhej, považoval za nesporné, že podľa § 195 písm. e) SSP, správny súd nie je vo
veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak „ide o skúmanie, či uložený druh

sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Mal za to, že krajský
súd sa touto otázkou - aspoň vo všeobecnej rovine - zrejme zaoberal.

VI.

Relevantná právna úprava

61. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

62. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

63. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

64. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023, sudca na správnom súde koná
a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo
opatreniu o priestupku.

65. Podľa § 493b (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023) SSP konania začaté
a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon
súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

66.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

67. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

68. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, aka) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

69. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,

oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

70. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

71. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na
návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu

likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

72. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa

osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

73. Podľa § 198 ods. 3 SSP ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá
napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom
rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.

74.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

75. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

76.Podľa§99písm.g)SSPsprávnysúdkonanieuznesenímzastaví,akodpadoldôvodnapokračovanie
v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

77. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch)
priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok
výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.78. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných
v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie

postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

79. Podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je
príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však
nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok.

80. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku

postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

81. Podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán

vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina
nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

82. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju

obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

83. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého

ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

84. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

85. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán
predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

VII.

Konanie pred správnym súdom

86. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods.
3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

87. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny

poriadok (ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 – 198 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a preskúmavané
rozhodnutie je preto potrebné v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP zrušiť. Správny

súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia žalovanému na ďalšie
konanie a rozhodnutie.88.Správnysúdvovecivykonaldňa17.02.2025pojednávanie,ktoréhosaosobnezúčastnillenzástupca
žalovaného, následne bolo potrebné pojednávanie odročiť z dôvodu vyžiadania administratívneho spisu,
ktorý sa týkal skutku pôvodne vedeného Okresným dopravným inšpektorátom, Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru pod č. ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, nakoľko žalobca žiadal zrušiť aj rozhodnutie,
ktoré sa týka tohto skutku, aby tak mohli byť skutky žalobcu v súbehu prejednané jedným rozhodnutím.
Správny súd následne rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11. marca 2025, ktorého sa zúčastnil
opätovne len zástupca žalovaného. Prítomný zástupca žalovaného pri oboch pojednávaniach len
odkázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenia.

VIII.
Právny názor správneho súdu

89. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi
predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s

procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

90. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu v predmetnom konaní je rozhodnutie žalovaného,
v ktorom zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania šiestich presne skutkovo a právne kvalifikovaných priestupkov,
za ktoré mu v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1 bola uložená pokuta 500,- Eur a povinnosť uhradiť
trovy konania vo výške 16,- Eur. Vo vzťahu k siedmemu priestupku bolo priestupkové konanie zastavené

(správnym orgánom prvého stupňa), a teda tento priestupok nie je predmetom prieskumu tohto konania.

91. Žalobca v žalobe okrem iných skutočností v správnej žalobe namietal aj to, že zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP)
a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Uvedený
dôvod, ktorý sa týka neúplne zisteného skutkového stavu síce nebol takto v správnej žalobe explicitne
označený, avšak je nepochybné že námietky žalobcu smerovali aj proti riadne zistenému skutkovému
stavu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené konštatoval aj Najvyšší správny súd SR
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023, ktorým zrušil skorší rozsudok správneho

súdu (Krajského súdu v Prešove).

92. Zásada materiálnej (objektívnej) pravdy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne
zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 a § 46 Správneho
poriadku). Pod zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností

(takých, ktoré súvisia s predmetom konania) v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom, ktoré sú
nevyhnutné pre jeho aplikáciu. Teória správneho práva procesného (SOBIHARD, J.: Správny poriadok.
Komentár. 4. prepracované vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2009, s. 33.) rozlišuje dve stránky
tejto zásady a to úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka,

pričom správny orgán nie je v rámci objasňovania skutočností relevantných pre rozhodnutie viazaný len
návrhmi účastníkov konania (všeobecné správne konanie vrátane priestupkového konania je ovládané
vyhľadávacou zásadou, t.j. zodpovednosť za zistenie stavu veci a dôkazné bremeno postihuje správny
orgán). Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Správnosť a úplnosť
zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu – táto skutočnosť

sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom musí správny orgán uviesť najmä to,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov (§
47 ods. 3 Správneho poriadku).93. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery kasačného súdu, ktoré uviedol vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023, ktoré sú po zrušení a vrátení veci pre správny súd
záväzné (§ 469 SSP), pričom na tieto priamo odkazuje.

94.Správnysúdpristúpilkposúdeniuskutkovýchokolnostíjednotlivýchpriestupkovzistenýchsprávnymi
orgánmi (správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným), ktorých sa mal dopustiť žalobca, a to z toho
hľadiska, či boli riadne preukázané všetky prvky skutkových podstát konkrétnych priestupkov.

95. Prvého priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 16. júna 2018 v čase o 22.00 hod. mal
viesť osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, TEČ: PP-ATLET v Prešove po Ul. Hlavnej v smere od Ul.
Námestie Legionárov v úseku, kde je dopravnou značkou č . B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch
smeroch s dodatkovou tabuľkou El 2 Okrem cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05.00 – 09.00 hod.,
Taxi 20.00 – 05.00 hod. vjazd zakázaný, čím sa mal dopustiť porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm.
b) zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa §

22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.

96. Druhého priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 1. septembra 2018 v čase o 17.38.53
hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky Audi A4. evidenčného čísla PP-ATLET v
meste Poprad po Ul. Železničnej, v smere jazdy ku križovatke s Ul. Širokou a Novou, kde mu bola

vúsekupredpriechodomprechodcovpripenzióneJakubsnajvyššoupovolenourýchlosťou50km//hod.
cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi Cam LTI 20-20 Trucam, výr. č. TC001189 certifikovaným
dňa 28.06.2018 s platnosťou do 28.06.2019, nameraná rýchlosť jazdy 80 km/hod., no vzhľadom na
stanovenú chybu merania +- 3 km/hod. z nameranej rýchlosti do 100 km/hod., správny orgán upravil
nameranú rýchlosť jazdy 80 km/hod. o túto možnú chybu meradla na 77 km/hod, čím vodič prekročil

najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy najmenej o 27 km/hod. Týmto sa mal dopustiť porušenia ustanovenia
§ 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.

97. Tretieho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 17. septembra 2018 v čase o 15.50

hod. v C. na Ul. Hlavnej pred budovou s popisným číslom 2 nerešpektoval zvislú dopravnú značku
IP20b - stanovište Taxi s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest
a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A4, evidenčného čísla PP-ATLET cez
dve parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá taxislužby, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo
miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) § 25 ods. 1 písm. n) zákona

o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona
o priestupkoch.

98. Vo vzťahu k v poradí štvrtému priestupku bolo konanie zastavené v zmysle ustanovenia § 76 ods.
1 písm. c) zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému

z priestupku preukázané.

99. Piateho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 29. októbra 2018 v čase o 09.55 hod.
v Bratislave na Ul. Grősslingovej pred budovou s popisným číslom 77 nerešpektoval zvislú dopravnú
značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím s dodatkovou tabuľou E13 pre

vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS Park a.s. počet boxov
2) a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi, evidenčného čísla PP A., pričom
sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3
ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.

100. Šiesteho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 20. februára 2019 v čase okolo 16.10
hod. v meste Trenčín na Ul. Železničnej ako vodič vozidla zn. Audi A4, TEČ: PP-ATLET nerešpektoval
zvislú dopravnú značku B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľou E12
- okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na vstupnej bráne priestorov železničnej

stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou dopravnou značkou vpravo pozdĺž
chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3
ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.101. Siedmeho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 15. marca 2019 v čase o 14.33
hod. na diaľnici Dl, v smere jazdy od obce Levoča na Poprad, v úseku za privádzačom Levoča,

pri vedení osobného motorového vozidla zn. Audi A4, TEC D., prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť
jazdy na diaľnici 130 km/h o 38 km/h, nakoľko v uvedenom úseku jazdil rýchlosťou 168 km/h, čo
mu bolo namerané Cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI 20-20 Tru-Cam, výr. č. N.,
certifikovaným dňa 22.2.2019 s platnosťou do 22.2.2020, pričom nameraná rýchlosť jazdy 174 km/h
bola upravená o možnú chybu meradla +- 3%z hodnoty nameranej rýchlosti nad 100 km/h o túto možnú

chybu merania na 168 km/h, čím vodič prekročil rýchlosť jazdy najmenej o 38 km/h. Týmto skutkom
sa dopustil porušenia ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.

102. Vo vzťahu k prvému priestupku z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žiadosťou zo dňa
18.07.2018 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiadalo

Okresný dopravný inšpektorát Prešov o „záznam daného skutku zo systému soitron, v prípade že
týmto systémom bolo SCV vybavené“, ako aj o „záznam daného skutku z kamerového systému MSP
Prešov v prípade, že týmto MsP disponuje“. Zároveň uvedený orgán žiadal aj o akékoľvek nové dôkazy
preukazujúce spáchanie uvedeného skutku (prvého priestupku). Obdobná žiadosť bola adresovaná aj
Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Prešov - Juh. Žiadosťou zo dňa 03.10.2018 bola v súvislosti

so skutkom žalobcu zo dňa 16.06.2018 požiadaná o poskytnutie záznamu z kamerového systému aj
Mestská polícia Prešov („nakoľko tento môže prispieť k objasneniu daného skutku“). Mestská polícia
Prešov na predmetnú výzvu reagovala listom zo dňa 09.10.2018 so záverom: „S poľutovaním Vám
musíme oznámiť, že Mestská polícia v Prešove nezaevidovala žiadosť o uloženie tohto skutku v lehote,
kedy bolo možné záznam uložiť. V súčasnej dobe sú záznamy z uvedeného dňa premazané.“ Príslušníci

Policajného zboru (nstržm. P. a práp. D.), ktorí mali v rozhodnom čase zastaviť motorové vozidlo
žalobcu na Hlavnej ulici v Prešove uviedli , že: „V čase služby, kedy bol vodič tohto vozidla zastavený,
nemal menovaný spoločne so svojím kolegom pridelené vozidlo, ktoré by bolo vybavené kamerovým
systémom a teda uvedený skutok páchateľa ani nie je nahratý na žiadny kamerový alebo iný systém.“
Ďalším dôkazom podľa správnych orgánov, ktoré prejednávali predmetný priestupok mal byť náčrtok

samotného protiprávneho konania, fotodokumentácia dopravného značenia, avšak uvedený náčrtok
situáciealebofotodokumentáciadopravnéhoznačenianamiestenepredstavujú„objektívnydôkaz“toho,
že priestupok spáchal žalobca (uvedené konštatoval aj kasačný súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí
– pozn. správneho súdu). Jediným listinným dôkazom, ktorý však nie je podporený ďalšími dôkazmi tak
zostáva úradný záznam vyhotovený príslušníkom Policajného zboru O. P. dňa 17.06.2018, z ktorého

vyplýva, že to mal byt' práve žalobca, kto v rozhodnom čase viedol motorové vozidlo a porušil príslušné
dopravné značenie (zákaz vjazdu), avšak správny súd nepovažuje za dostatočné, aby len vyjadrenie
príslušníkov Policajného zboru, ktorí mali objasňovať predmetný priestupok postačovalo na preukázanie
viny zo spáchania predmetného priestupku. Zvlášť za situácie keď samotný správny orgán prvého
stupňa si sám bol vedomý dôkaznej núdze, keď vyžiadaval dôkazy týkajúce sa záznamu z kamerového

systému od Mestskej polície Prešov a potom priamo od príslušníkov Policajného zboru a to z dôvodu, že
tieto dôkazy „môžu prispieť k objasneniu daného skutku“. Tieto dôkazy však správnemu orgánu prvého
stupňa predložené neboli, nemohli tak podporiť výpoveď príslušníka Policajného zboru.

103. Samotný žalobca k tomuto skutku uviedol len „k skutku sa nechcem vyjadriť“. Jeho procesnú

pasivitu vo vzťahu k predmetnému priestupku mu však nemožno pričítať ako dôkaz jeho viny. Ako
konštatoval kasačný súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí: „...pre účely objasňovania priestupkov
a rozhodovania o nich najmä nie je možné prijať záver, resp. predpoklad, že prípadné explicitné
nepopretie spáchania priestupku zo strany osoby podozrivej z jej spáchania znamená, že táto osoba
je páchateľom príslušného priestupku, resp. to, že by toto zbavovalo orgány verejnej správy povinnosti

riadne preukázať, že sa konkrétneho skutku dopustil konkrétny páchateľ.“

104. Vo vzťahu k tretiemu a piatemu priestupku žalobcu malo ísť o spáchanie priestupku v súvislosti
s porušením zákazu parkovania. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) výzvou zo dňa

07.12.2018označenouako„VEC:A.B.-žiadosťodoplneniespisovéhomateriálu“(kpriestupku,ktorého
sa mal žalobca dopustiť dňa 17.09.2018) žiada Mestskú políciu Košice (Stanica JUH ) o doplnenie
spisového materiálu o zistenie „či oznamovateľ p. F. videl, kto vozidlo na vyhradené miesto v daný
deň zaparkoval“, resp. o informáciu či k predmetnej veci existuje kamerový prípadne iný záznam,ktorý by bolo možné v konaní použiť ako dôkaz“. Ako dôvod pre realizáciu tohto úkonu pritom orgán
verejnej správy uviedol, že ho realizuje na tom základe, že žalobca tvrdí, že dňa 17.09.2018 príslušným
motorovým vozidlom na parkovisko pre taxikárov nezaparkoval. V zázname o podaní vysvetlenia zo

strany p. F. (zo dňa 08.12.2018) pritom žiadny opis osoby, ktorá tam motorové vozidlo mala zaparkovať,
nevyplýva. Vo vzťahu k tretiemu priestupku pritom žalobca uviedol „žiadam riešiť uvedený priestupok
v správnom konaní“. Obdobne, výzvou zo dňa 07.12.2018 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v
Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiadalo o doplnenie spisového materiálu aj Mestskú políciu
Hlavného mesta SR Bratislavy vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 29.10.2018.

Predmetom žiadosti bolo zistenie osoby, ktorá umiestnila za stierač motorového vozidla žalobcu lístok
s upozornením, aby vozidlo na danom mieste neparkovalo, keďže je potrebné uskutočniť výsluch tejto
osoby pre účely zistenia, či „videla, kto vozidlo na mieste zaparkoval“ a rovnako príslušný orgán žiadal
o informáciu „či z inkriminovanej doby existuje nejaký kamerový, resp. iný záznam, ktorý by bolo možné
v konaní použiť ako dôkaz“. Stotožnená osoba v rámci výsluchu nevedela uviesť, resp. opísať osobu,
ktorá tam motorové vozidlo zaparkovala a rovnako vypočutá osoba uviedla, že kamerový záznam z

daného obdobia je už vymazaný. Vo vzťahu k piatemu priestupku žalobca vyhlásil: „Nie som si vedomý
priestupku.“

105. Z vyššie uvedených skutočností, ktoré sa týkajú preskúmavaných priestupkoch vyplýva, že
žalovaný sa pri preukazovaní uvedených skutkov dostal do dôkaznej núdze. Tato dôkazná núdza

vyplynula z tej procesnej situácie, že správnemu orgánu prvého stupňa sa nepodarilo v dostatočnej
miere zabezpečiť dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali spáchanie predmetných priestupkov
žalobcom. Zásadným bolo predovšetkým nezabezpečenie kamerových záznamov a fotografických
dôkazov z miesta spáchania priestupku ale aj nedostatok iných dôkazov (nestotožnenie páchateľa
priestupku svedkom v prípade priestupku žalobcu č. 3 a 5). Za tejto procesnej situácie bolo jediným

objektívnych dôkazom tvrdenie príslušníkov Policajného zboru.

106. V priestupkovom konaní by na uznanie viny z priestupku nemala postačovať výlučne výpoveď
policajta ako jediný dôkaz, ak obvinený popiera jej pravdivosť. Na preukázanie spáchania priestupku
by mal byť zadovážený objektívny dôkaz v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu. V

prípade absencie dôkazu v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu prichádza do úvahy aj
preukázanie spáchania priestupku súhrnom takých dôkazov, ktoré tvoria logicky a ničím nenarušenú
sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú vinu obvineného a spáchanie
priestupku, a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (tzv. požiadavka patričného
dôkazného štandardu). V prejednávanej veci sa však práve výpoveď konajúcich policajtov stala

osamoteným dôkazom bez opory v dôkazoch iných.

107. Základným právnym argumentom, podľa ktorého na uznanie viny nepostačuje výpoveď policajta za
existencie súčasnej protichodnej výpovede obvineného vodiča je aplikácia princípu prezumpcie neviny
obvineného z priestupku (§ 73 ods. 1 priestupkového zákona). Realizácia zásady prezumpcie neviny

znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti,
musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (pravidlo in dubio pro reo). Ak nastane dôkazná
situácia „tvrdenie proti tvrdeniu“, je logickým záver, že tu existujú o vine obvineného pochybnosti, resp.
že jeho vina nie je nepochybným spôsobom preukázaná. Princíp prezumpcie neviny totiž vyjadruje
nevyhnutnosť, aby bolo spáchanie priestupku, resp. vina obvineného plne a nepochybne preukázaná,

pričom obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech (zákaz
inkriminácie vlastnej osoby), ale ani v jeho prospech (nie je povinný preukazovať ani svoju nevinu). Ak
sa vyskytnú po vykonaní dokazovania dôvodné pochybnosti o otázke viny obvineného (t. j. nie je tu
istota o relevantných skutkových okolnostiach), je potrebné rozhodnúť v súlade s pravidlom in dubio pro
reo v jeho prospech.

108. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžd/39/2012 z 20. februára 2014 (týkajúci sa údajného nedovoleného otáčania), podľa ktorého:
„V priestupkovom konaní nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve
skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz

produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť
považovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim
a nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný. Pokiaľ
správne orgány bez akýchkoľvek pochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho obvinenýz priestupku a zároveň je priestupkom, nemožno založiť výrok o vine len na z jediného zdroja
pochádzajúcom tvrdení, navyše rozpornom, obsiahnutom vo výpovedi policajtov a správe o výsledku
objasňovania, ktorému dá správny orgán prednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania“.

109. V inej právnej veci (kde bolo policajtmi tvrdené nepripútanie sa vodiča bezpečnostným pásom)
poukázal najvyšší súd na skutočnosť, že „správne orgány nemôžu pri tomto type priestupkov vychádzať
len z tvrdení policajnej hliadky, ak o spáchaní priestupku neexistujú žiadne iné dôkazy, než jej hlásenie
o spáchaní priestupku, ak osoba obvinená zo spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej

hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že
priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou“ (rozsudok NS SR sp. zn.
8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011).

110. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že administratívny spis žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa neposkytuje dostatočný podklad pre závery orgánov verejnej správy,

že žalobca je páchateľom priestupkov, ktoré mu boli kladené za vinu. Samotné orgány verejnej moci
realizovali úkony smerujúce k doplneniu dokazovania, pričom podklady o požadované dôkazy doplnené
požadovaným spôsobom neboli, nakoľko tieto objektívne neexistujú.

111. Vzhľadom na to, že správne orgány nezabezpečili dostatok dôkazov na preukázanie viny žalobcu

zo spáchania predmetných priestupkov, ktoré boli predmetom prieskumu správneho súdu v tomto
konaní má správny súd za to, že vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojitosti
s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného vo veci vyslovenia viny žalobcu z ich spáchania bolo
predčasné a predčasným bolo aj uloženie sankcie (pokuty), ako aj uloženie náhrady trov konania
žalobcovi.

112. S poukazom na uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP zrušil, nakoľko
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je

v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP
súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

113. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správneho orgánu
prvého stupňa ustáliť a vyhodnotiť skutkový stav a tento opätovne právne posúdiť pri rešpektovaní

právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.

114. Vzhľadom k tomu, že správny súd dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový
stav a z toho dôvodu je potrebné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňazrušiť,zdôvoduhospodárnostiužsprávnysúdnevyhodnocovalďalšienámietkyžalobcu,ktoréby

viedli k rovnakému právnemu následku, teda k zrušeniu napadnutých rozhodnutí. Zároveň z rovnakého
dôvodu správny súd nepristúpil ani k možnej aplikácii § 195 písm. e) SSP a ku skúmaniu, či uložený
druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

115. Žalobca zároveň svojou správnou žalobou vo veci správneho trestania žiadal, aby po zrušení

rozhodnutí oboch stupňov a vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie,
boli priestupky prejednané v spoločnom konaní v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch aj s tými, o
ktorých sa vedie konanie pod č. ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P. Správny súd poukazuje, že v zmysle § 57
ods. 1 zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať
ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.

116. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v tejto súvislosti ustálila, že... „ I. V oblasti
administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa
rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom
spoločnom jedným rozhodnutím, že obvinenému sa ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada)

za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný a II. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi
správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako
bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. do oznámenia
rozhodnutia správneho orgánu obvinenému (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Asan/16/2018, č. 67/2019).Ide o prípad ukladania správnej sankcie správnym orgánom za viac spáchaných deliktov, a to v rámci
jedného správneho rozhodnutia.

117. Vo veci vedenej prvostupňovým orgánom pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420,
83, 94/2018, 2019-P zo dňa 30.04.2019 (v spojitosti s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného)
bolo rozhodnuté o priestupkoch zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018,
20.02.2019,15.03.2019.

118. Vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-
P bolo dňa 08.07.2020 rozhodnuté o priestupkoch zo dňa 09.03.2019, 10.04.2019, 12.04.2019,
19.05.2019, 02.07.2019, 07.09.2019, 28.10.2019 a 31.10.2019.

119. Z týchto skutočností vyplýva, že v prípade všetkých priestupkov prejednaných v konaní ORPZ-
PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P a priestupkov zo dňa 09.03.2019, 10.04.2019,

12.04.2019 prejednaných vo veci ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P, ide
o prípad súbehu, keďže boli spáchané pred tým, ako bolo vydané prvé rozhodnutie dňa 30.04.2019.
V tomto zmysle, by mali byť všetky tieto priestupky prejednané v jednom konaní, a mal by byť za ne
uložený úhrnný správny trest (absorpčná zásada) podľa najprísnejšie sankcionovateľného priestupku.

120. Vo vzťahu k priestupkom pôvodne vedeným pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350,
384, 395, 396, 421/2019-P správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovaným zistil, že
v predmetnej veci bola podaná iná správna žaloba žalobcu vo veciach správneho trestania, o ktorej
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sa/34/2020-105 zo dňa 24.11.2022 rozhodol tak, že zrušil
rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-48/2020-P zo dňa 19.08.2020 i prvostupňové rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade č. ORPZ-PP-
ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P zo dňa 08.07.2020 a vec vrátil na ďalšie konanie
Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade a zároveň
priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. Uvedené rozhodnutie krajského súdu nebolo
napadnuté kasačnou sťažnosťou účastníkov. Následne bol vec vrátená správnemu orgánu prvého

stupňa, avšak vo veci už rozhodovalo o tých istých skutkoch žalobcu Okresný dopravný inšpektorát
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove pod novou sp. zn. ORPZ-TV-ODI2-220/2023-P,
ktoré rozhodnutím zo dňa 15.11.2023 zastavilo konanie o vyššie uvedených priestupkoch a to z dôvodu,
že uplynula prekluzívna lehota na vybavenie priestupkov v dôsledku čoho zanikla zodpovednosť žalobcu
za uvedené priestupky. O zastavení konania bol žalobca upovedomený dňa 27.11.2023.

121. Správny súd má na základe vyššie uvedeného za to, že pokiaľ ide o konanie pred správnym súdom
vo zvyšnej časti správnej žaloby žalobcu, teda v časti, v ktorej žiadal zrušiť aj pred tým skôr vydaný spis
– ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, aby tak všetky skutky v súbehu mohli byť prejednané v rámci jediného
spoločného konania, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní v tejto časti, nakoľko v prípade skutku

(priestupku žalobcu), ktorý bol pôvodne prejednávaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Poprade pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, neskôr v spoločnom
konaní pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P a po zrušení
veci Krajským súdom v Prešove pred Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trebišove pod novou sp. zn. ORPZ-TV-ODI2-220/2023-P došlo k zastaveniu

priestupkového konania a to z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vybavenie priestupkov
v dôsledku čoho zanikla zodpovednosť žalobcu za uvedené priestupky. Keďže priestupkové konanie
bolo zastavené, nie je možné v ňom ďalej pokračovať a uvedené rozhodnutie je v prospech žalobcu
(zanikla jeho zodpovednosť za priestupok), správny dospel k záveru, že je potrebné v tejto časti (vo
zvyšnej časti po zrušení a vrátení veci na základe výroku č. I tohto rozsudku) konanie vedené pred

správnym súdom s poukazom na ustanovenie § 99 písm. g) SSP zastaviť, z dôvodu, že odpadol dôvod
na pokračovanie v konaní, pričom nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

122. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. Náhrada trov konania

bude tak zahŕňať trovy konania pred správnym súdom ako aj trovy konania pred kasačným súdom,
ktoré vznikli v rámci konania o kasačnej sťažnosti žalovaného, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom
č.k. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.